Onde dia ifɛrnɔ mbakatɛkɛtaka Yeso?
ANTO amɔtshi wetawɔ wetshelo w’ifɛrnɔ kanyiyaka dia ɛtɛkɛta waki Yeso wofundami lo Mako 9:48 (kana lo divɛsa 44, 46). Nde akatɛkɛta dikambo dia nkuso yahavu ndo dia dja yahakoke nimala. Naka onto ɔmɔtshi ambokombola lo kɛnɛ kendana l’ɛtɛkɛta ɛsɔ, ngande wayoyôkadimola?
Lo ndjela ekadimwelo ka Bible kayokamba la nde, onto ɔmɔtshi kokaka mbadia divɛsa 44, 46, kana 48, nɛ di’avɛsa asɔ wakakadimɔma woho wâmɛ lo dikadimwelo dimɔtshi dia Bible.a Lo Bible, sho mbadiaka ɔnɛ: “Naka su diaye diambukutakanya, udikhunduli. Ndeka ololo we mboto lu diulelu dia [Nzambi] la su otoi, uleki mbikadjema la ashu ahendi lu [Ngɛhɛna]; lene ahavu kusu yawo, ndu ahatudimalaka dja.”—Mako 9:47, 48.
Lo weho akɔ tshɛ, anto amɔtshi sɛmaka ɔnɛ ɛtɛkɛta waki Yeso ɛsɔ sukɛka kanyi y’ɔnɛ anima w’anto wa kɔlɔ sowaka pondjo pondjo l’ɔkɔngɔ wa nyɔi. Ɛnyɛlɔ, elembetshiyelo ɛmɔtshi wa lo Bible ka l’espagnol kelɛwɔ Sagrada Biblia kakakadimɔma l’Inivɛrsite wa Navarre mbutaka ɔnɛ: “Nkumɛso akakambe la [ɛtɛkɛta ɛsɔ] dia tɛkɛta dikambo di’asui wa l’ifɛrnɔ. Mbala efula, ‘nkuso yahavu’ nembetshiyamaka oko asui wa pondjo wasoya wanɛ wele l’ifɛrnɔ; ndo ‘dja yahadimala’ nembetshiyamaka oko asui awɔ wa lo demba.”
Koko, nyɛsɔ tɛdike ɛtɛkɛta waki Yeso la divɛsa di’ekomelo dia prɔfɛsiya k’Isaya.b Shi mɛnamaka hwe dia Yeso akatɛkɛtaka dikambo di’awui wele lo Isaya tshapita 66? Lo ndjela dibuku Commentaire biblique de Jérôme (lo Angɛlɛ) ondo ɔprɔfɛta Isaya akatɛkɛtaka dia otombelo w’oma la “Jerusalɛma otsha l’Okidi wa la suke la Hinɔmɛ (Ngɛhɛna), lɛnɛ akalambolaka anto elambo lo nshi yakete (Jer 7:31) ndo wakayokomaka dihole diakakadjaka ase osomba diangɔ dia mindo.” Mɛnamaka hwe di’ɛtɛkɛta wa didjidji watanema l’Isaya 66:24 hawolembetshiya anto wasowa, koko vɔ tɛkɛtaka dia edo w’anto. Kɛnɛ katawɔ ɔnɛ havu ele nkuso, koko aha anto wele la lɔsɛnɔ kana anima wahavu. Ko lâsɔ, naa kitshimudi y’ɛtɛkɛta waki Yeso?
Tende elembetshiyelo wele lo Mako 9:48 lo dibuku dimɔtshi di’aseka Mupɛ (El evangelio de Marcos. Análisis lingüístico y comentario exegético), Vɔlimɛ II yata ɔnɛ: “Etelo kɛsɔ mbɔsama oma lo Isaya (66,24). Lo divɛsa sɔ, omvutshi mɛnyaka toho tohende takalanyemaka edo w’anto, mbuta ate ɔhɔndɛlɔ la otshumbelo . . . Osanganelo wa nkuso la dja keketshaka kanyi ya elanyelo. . . . Nkuso la dja mbɔsamaka oko diangɔ diahakoke ndanyema (‘dja yahadimala, nkuso yahakoke mvɔ’): mbuta ate ndoko yoho yakoka anto pandɔ. Lo olembetshiyelo ɔsɔ, diangɔ diakatshikalaka aki nkuso la dja, koko aha anto. Ndo nkuso la dja yakalanyaka ɛngɔ tshɛ kaki l’ɛse ka lowandji lawɔ. Ɔnkɔnɛ, ɛtɛkɛta ɛsɔ hawolembetshiya asui wa pondjo koko nembetshiyaka elanyeko ka tshɛ, kele oko washimbatɔ eolwelo, nembetshiyaka nyɔi k’ekomelo. Ɔnkɔnɛ, [dja] yekɔ didjidji dia elanyelo ka pondjo.”
Onto tshɛ leya ɔnɛ Nzambi ka mɛtɛ mbokanaka ngandji ndo ekɔ la losembwe pombaka monga l’akoka wa shihodia lande na kele ekɔ dimɛna mboka ɛtɛkɛta waki Yeso lo yoho shɔ. Nde kombutaka ɔnɛ anto wa kɔlɔ wayosoyamaka pondjo pondjo. Koko vɔ wekɔ lo wâle wa mvɔ nyɔi ka pondjo kele bu la eolwelo.
[Nɔte ya l’ɛse ka dikatshi]
a Efundelo wa l’anya wa Bible waleka anto mbɛkɛ otema lɔkɔ bu la divɛsa 44 la 46. Waa nomb’ewo y’awui wa lo Bible mbetawɔka dia ondo avɛsa ahende asɔ wakayokotshamaka l’ɔkɔngɔ. Prɔfɛsɛrɛ Archibald T. Robertson akafunde ate: “Efundelo wa Bible wa l’anya woleki edja ndo amɛna bu l’avɛsa ahende anɛ. Vɔ wakayɔtshiyamaka lo Bible oma le akadimudi w’oma lo Wedja w’owɛstɛ ndo w’oma la Suriya (Byzantine). Awui wa lo divɛsa 48 mbele ndo l’avɛsa akɔ ahende. Ɔnkɔnɛ sho [hatofunde] divɛsa 44 ndo 46, avɛsa waki kosambiyama.”
b “Lam’ayuwutumbaka, vo wayenaka edu w’antu wakantombokwela, ne dia kusu hayushilaki laawo, la dja yatshumba edu hayudimalaki. Ku edu ako wayuyala wononyi le antu tshe.”—Is. 66:24.