BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ wa Watchtower
Watchtower
BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ
Ɔtɛtɛla
  • BIBLE
  • EKANDA
  • NSANGANYA
  • w14 4/15 lk. 3-7
  • Tokoya mbetawɔ ka Mɔsɛ

Ndooko vidɛo yele lo kɛnɛ kɔsɔnyiyɛ.

Otokimwe, munga kakongi etena kakayatelesharjɛki vidɛo.

  • Tokoya mbetawɔ ka Mɔsɛ
  • Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2014
  • Ɛtɛ w'awui wahɔnyi
  • Awui wa woho akɔ
  • NDE AKASƐKƐ NSAKI YA DEMBA
  • NDE AKƆSAKA ƆKƐNDƐ ANDE LA NƐMƆ
  • “NDE AKAKE WASHO LO DIFUTO”
  • Mɔsɛ aki la mbetawɔ
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2013
  • Onde wɛ ekɔ lo mɛna “Ɔnɛ lahɛnama”?
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2014
  • Teke dia mbeya mboka yaki Jehowa
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2005
  • Mɔsɛ aki la ngandji
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2013
Enda awui akina
Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2014
w14 4/15 lk. 3-7
Mɔsɛ aketshama lo ndjela lomba tshɛ la l’Edjibito

Tokoya mbetawɔ ka Mɔsɛ

“Oma lo mbetawɔ, Mɔsɛ lam’akandole, nde akatone mbelamɛ ɔna aki ɔna Farawɔ la womoto.”—HƐB. 11:24.

WETSHELO AKƆNA WAKONDJASO OMA LO ƐNYƐLƆ KA MƆSƐ LO KƐNƐ KENDANA LA . . .

  • otshikitanu wele lam’asa awui wa lo demba la wa lo nyuma?

  • woho watokimaniya Jehowa dia sho nkotsha ɛkɛndɛ aso?

  • ɔkɔkɔ wahombaso mbika washo lo difuto?

1, 2. a) Yɛdikɔ yakɔna yakɔshi Mɔsɛ etena kakandakotsha ɛnɔnyi 40? (Enda osato wele lo mbɔtwɛlɔ.) b) Lande kakasɔnɛ Mɔsɛ dia tɔhɛnyahɛnyama l’ekambi waki Nzambi?

MƆSƐ akeyaka wahɔ wakandakoke nkondja l’Edjibito. Nde akɛnaka mvudu ya weke yakakishaka akanga w’ɛngɔnyi, akoodiama lo luudu la nkumekanga Farawɔ ndo “aketshama lo ndjela lomba tshɛ l’ase Edjibito.” Ondo l’atei w’awui wakandetshama mbaki ndo awui w’osangelo, wa disɛlasɛla, wa tɔɔtɔ, w’akumi ndo siansɛ nkina ya l’Edjibito. (Etsha 7:22) Mbokɛmaka dia nde akakoke ngɔna ndo monga onto la woke, diɛsɛ diele onto k’onto la l’Edjibito kokoka monga la diɔ.

2 Etena kakandakotsha ɛnɔnyi 40, Mɔsɛ akɔshi yɛdikɔ yakanyangiya ase nkumbo k’owandji kakawodia. Nde akasɔnɛ dia toonga kaamɛ l’ekambi waki Nzambi lo dihole dia sɛnaka kaanga oko onto k’onto la l’Edjibito. Lande na? Nde aki la mbetawɔ. (Adia Hɛbɛru 11:24-26.) Mbetawɔ ka Mɔsɛ kakookimanyiya dia nde mɛna Ɔnɛ lahɛnama. Oko wakinde la lonyuma la dimɛna, Mɔsɛ aki la mbetawɔ le Jehowa “Ɔnɛ lahɛnama” ndo l’okotshamelo w’alaka ande.—Hɛb. 11:27.

3. Naa ambola asato wayangaso nkadimola lo sawo nɛ?

3 Sho lawɔ hatohombe mɛnaka paka akambo wɛna washo aso. Sho pombaka monga “l’atei w’anto wele la mbetawɔ.” (Hɛb. 10:38, 39) Dia sho nkeketsha mbetawɔ kaso, nyɛsɔ tɔsɛdingole kɛnɛ kakafundama lo dikambo dia Mɔsɛ lo Hɛbɛru 11:24-26. Etena katatasɛdingola dui sɔ, tayokadimola ambola anɛ: Ngande wakasɛkɛ Mɔsɛ nsaki ya demba diɛsɛ la mbetawɔ kaki la nde? Ngande wakookimanyiya mbetawɔ dia nde mbɔsa ɔkɛndɛ ande la nɛmɔ etena kakandatɛngama? Ndo lande na kakake Mɔsɛ “washo lo difuto”?

NDE AKASƐKƐ NSAKI YA DEMBA

4. Kakɔna kakashihodia Mɔsɛ lo kɛnɛ kendana la “l’ɔngɛnɔngɛnɔ wa lo pɛkato”?

4 La washo wa mbetawɔ, Mɔsɛ akashihodia dia “ɔngɛnɔngɛnɔ wa lo pɛkato” wekɔ wa lo tshanda mɔtshi tsho. Anto amɔtshi wakakokaka ndjambola ɔnɛ lande na kaya wodja w’Edjibito woludi l’atɛmɔdi wa dikishi ndo l’awui w’ɛdiɛngɛ wodja woleki wolo l’andja w’otondo etena kele ekambi wa Jehowa wekɔ lo soyama oko ɛhɔmbɔ? Koko Mɔsɛ akeyaka dia Nzambi ayotshikitanya akambo. Kaanga mbakɛnamaka diele oko anto wa kɔlɔ wekɔ lo ntondoya, Mɔsɛ aki la mbetawɔ ɔnɛ vɔ wayolanyema. Etombelo wakonge la dui sɔ ele, nde kombetawɔ dia monga “l’ɔngɛnɔngɛnɔ wa lo pɛkato wa tshanda mɔtshi tsho.”

5. Kakɔna kayotokimanyiya dia sho ntona monga la “ɔngɛnɔngɛnɔ wa lo pɛkato wa tshanda mɔtshi tsho”?

5 Ngande wakokaso ntona dia monga la “ɔngɛnɔngɛnɔ wa lo pɛkato wa tshanda mɔtshi tsho”? Hatohombe mbohɛ dia ɔngɛnɔngɛnɔ ɔsɔ wekɔ wa tshenyitenyi. Washo aso wa mbetawɔ tokimanyiyaka dia mɛna ɔnɛ “andja ɔnɛ la nsaki yawɔ wekɔ lo tete.” (1 Jni. 2:15-17) Tokanyiya kɛnɛ kayokomɛ atshi wa pɛkato wahayatshumoya. Vɔ wekɔ “lu mbuka y’eselo . . . woma wa mamba wambuwanda.” (Osam. 73:18, 19) Etena kasɛngiyamayɛ dia nsala pɛkato, yambola ɔnɛ: ‘Onde dimi kombolaka ndjokondja lɔsɛnɔ la pondjo kana bu?’

6. a) Lande na kakatone Mɔsɛ dia mbelamɛ ɔnɛ “ɔna aki ɔna Farawɔ la womoto”? b) Lande na kakokaso mbuta dia Mɔsɛ akɔshi yɛdikɔ ya dimɛna?

6 Mbetawɔ mbakakimanyiya Mɔsɛ dia nde nsɔna olimu wakandahombe. Hɛbɛru 11:24 mbutaka ɔnɛ: “Oma lo mbetawɔ, Mɔsɛ lam’akandole, nde akatone mbelamɛ ɔna aki ɔna Farawɔ la womoto.” Mɔsɛ kɔfɔnya dia nde akakoke kambɛka Nzambi oko ose mbalasa ka nkumekanga Farawɔ ko kambaka la ɔngɔnyi ande ndo la diɛsɛ sɔ dia kimanyiyaka anango w’ase Isariyɛlɛ. Lo dihole dia nde nsala ngasɔ, Mɔsɛ akayashikikɛ dia nanga Jehowa la otema ande tshɛ, la lomu lande tshɛ ndo la wolo ande tshɛ. (Euh. 6:5) Yɛdikɔ ya Mɔsɛ shɔ yakoohandola oma l’ekakatanu wa wolo. Kombeta edja, ase Isariyɛlɛ wakayombaka diangɔ dia nɛmɔ diakandatshike. (Etum. 12:35, 36) Farawɔ akayotshama nsɔnyi ndo akayodiakema. (Osam. 136:15) Koko Mɔsɛ akatshikala la lɔsɛnɔ ndo Nzambi akakambe la nde dia nɔmbɔla wodja ande otsha lo Nkɛtɛ ya daka. Lɔsɛnɔ lande laki l’oyango.

7. a) Oko wadiɛnya Mateo 6:19-21, lande na kahombaso ndjaombɛ wahɔ wa pondjo? b) Sha ɛnyɛlɔ kɛnya otshikitanu wele lam’asa awui wa lo demba la wa lo nyuma.

7 Naka wɛ ekɔ ɔlɔngɔlɔngɔ kana osekaseka wakambɛ Jehowa, ngande wakoka mbetawɔ kokimanyiya dia wɛ nsɔna olimu wa nkamba? Ayonga dimɛna wɛ nkongɛ lɔsɛnɔ layɛ la lo nshi yayaye. Onde monga la mbetawɔ lo alaka waki Nzambi hakotshutshuya dia wɛ ndjaombɛ wahɔ wa pondjo koko aha wa lo tshanda mɔtshi? (Adia Mateo 6:19-21.) Dimbola dia ngasɔ mbakayaokaka Sophie laki manyi lo awui wa nɔshi. Nde akalongola bursɛ dia nyomotoleka ndjalowanya lo awui wa nɔshi ndo wakoolake elimu wakakombolaka anto efula lo kɔmpanyi ya nɔshi ya l’États-Unis. Nde mbutaka ate: “Laki l’ɔngɛnɔngɛnɔ efula lo woho wakamandolaka anto. Kashi kɔlɔ, lakayaokaka dia dimi ndeka asekami anɔshi wa lokombe. Lonyangu ko, dimi komonga l’ɔngɛnɔngɛnɔ.” Oma laasɔ, Sophie akayendaka vidɛo yele l’ɔtɛ a dui ɔnɛ Les jeunes s’interrogent... Que vais-je faire de ma vie ? Nde kotshaka ate: “Lakayoshihodiaka di’andja ɔnɛ wakambisha lotombo la kɛnɛmɔ diaha dimi ntɛmɔla Jehowa l’otema ami tshɛ. Lakalɔmbɛ Jehowa efula ko lakatshike olimu wa nɔshi.” Etombelo akɔna waki la yɛdikɔ yakandɔshi shɔ? Nde tetemalaka ate: “Dimi bu la lonyangu lo woho wakamatshike lɔsɛnɔ lami l’edjedja nɛ dia nshi nyɛ lekɔ l’ɔngɛnɔngɛnɔ efula. Dimi l’omɛmi tekɔ lo nkamba olimu w’ombatshi mboka kaamɛ. Kaanga mbahataleke mbeyama ndo mbeso bu l’ekondjelo k’efula, tekɔ l’anto wetshaso Bible, tekɔ l’eyango wa lo nyuma ndo Jehowa ekɔ lo tosukɛ. Hanyangaki pondjo.”

8. Naa dako dia lo Bible diakoka nkimanyiya ɛlɔngɔlɔngɔ la esekaseka dia vɔ mbɔsa tɛdikɔ t’amɛna?

8 Jehowa mbeyaka kɛnɛ koleki dimɛna le so. Mɔsɛ akate ate: “Kakona kakolomba [Jehowa Nzambi k]aye, naka aha dia mbûka woma, dia nkendakenda lu mbuka yandi tshe, dia mbuka [Jehowa Nzambi k]aye, ngandji la mbukambela ulimu la utema aye tshe, la lumu laye tshe; dia nama elembe wa [Jehowa] la adjangu andi wamumukutela elo dia we ndjala la ongenongeno?” (Euh. 10:12, 13) Naka wɛ ekɔ ɔlɔngɔlɔngɔ kana osekaseka, kete sɔna olimu wakoka kokimanyiya dia wɛ nanga Jehowa ndo mbokambɛ “la utema aye tshe [ndo] la lumu laye tshe.” Eya dia ɔsɔnwɛlɔ ɔsɔ wayokokimanyiya dia wɛ “ndjala la ongenongeno.”

NDE AKƆSAKA ƆKƐNDƐ ANDE LA NƐMƆ

9. Lande na ondo kaki komonga dui dia wɔdu dia Mɔsɛ nkotsha ɔkɛndɛ wakawosha Jehowa?

9 Mɔsɛ “akɔshi lɔtɛngɔ la Kristo oko ɛngɔnyi woleki diangɔ dia nɛmɔ dia l’Edjibito la fwa, nɛ dia nde akake washo lo difuto.” (Hɛb. 11:26) Mɔsɛ akɔsama oko “Kristo” kana “Okitami w’esɔ” lo woho wakandasɔnama oma le Jehowa dia ntondja ase Isariyɛlɛ oma l’Edjibito. Nde akeyaka dia komonga ɔtɔmbɔ l’esɔ dia nkotsha ɔkɛndɛ ɔsɔ ndo vɔ wakakoke mboonɛ “ntɛngɔ.” Ɛnyɛlɔ, ose Isariyɛlɛ ɔmɔtshi akoohangwɛ ate: “Akakete uwandji la usambudi asu na?” (Etum. 2:13, 14) Oma laasɔ, Mɔsɛ ndamɛ akayombola Jehowa ate: “Ukundi ayumbukela Farayo?” (Etum. 6:12) Lam’ele nde akeyaka di’anto wakakoke ndjɔɔtɛnga, Mɔsɛ akatɛ Jehowa ekiyanu ndo wɔma waki la nde. Ko ngande wakakimanyiya Jehowa Mɔsɛ dia nkotsha ɔkɛndɛ wa wolo ɔsɔ?

10. Ngande wakakimanyiya Jehowa Mɔsɛ dia nde nkotsha ɔkɛndɛ ande?

10 Yoho ya ntondo ele, Jehowa akashikikɛ Mɔsɛ ate: “Dimi layuyala la ye.” (Etum. 3:12) Yoho ya hende ele, Jehowa akokeketsha lo mbotɛ kitshimudi ya lokombo lande ate: ‘Dimi layoyala kɛnɛ kayomolanga dia ndjala.’a (Etum. 3:14) Yoho ya sato ele, nde akasha Mɔsɛ wolo wa nsala ahindo dia nshikikɛ Farawɔ l’anto ande ɔnɛ nde akatomama oma le Nzambi. (Etum. 4:2-5) Yoho ya nɛi ele, Jehowa akalɔmbɛ Arɔna dia nde tshindɛ Mɔsɛ le Farawɔ dia tonga ɔtɛkɛtɛdi ande. (Etum. 4:14-16) Otsha l’ekomelo ka lɔsɛnɔ lande, Mɔsɛ aki l’eshikikelo ɔnɛ Nzambi kimanyiyaka ekambi ande dia vɔ nkotsha ɔkɛndɛ tshɛ wawashande. L’eshikikelo kɛsɔ lo yimba, nde akatɛ Jashua y’ɔhɛna ande ate: “[Jehowa] ndame ayutatshokaka la ntundu kanyu; ndi ayuyalaka la ye. Ndi hukukimo, kuyanga nkoseka. Tukaki woma, kuyanga nshisha dihunga.”—Euh. 31:8.

11. Lande na kakɔshi Mɔsɛ ɔkɛndɛ ande la nɛmɔ di’efula?

11 Diɛsɛ l’osukɔ wa Jehowa, Mɔsɛ akayɔsa ɔkɛndɛ ande wa wolo la nɛmɔ di’efula oleki “diangɔ dia nɛmɔ dia l’Edjibito la fwa.” Oko leyɛ, onde kambɛ Farawɔ akɛdimaka la kambɛ Nzambi Kanga-Wolo-Tshɛ? Onde monga ɔna Farawɔ akɛdima la diɛsɛ dia monga oko Kristo kana okitami w’esɔ waki Jehowa? Mɔsɛ akafutama l’ɔtɛ wa dionga di’ɔlɔlɔ diaki la nde. Nde aki la diɔtɔnganelo dia ma ma lam’asande la Jehowa ɔnɛ lakawosha akoka wa nde ntsha “etsha a waki ndu a woma” etena kakandatalɔmbɔlaka ase Isariyɛlɛ otsha lo Nkɛtɛ ya daka.—Euh. 34:10-12.

12. Waɛsɛ akɔna wakatosha Jehowa wahombaso monga la lowando?

12 Sho lawɔ takalongola ɔkɛndɛ ɔmɔtshi. Lo tshimbo y’Ɔnande, Jehowa akatosha ɔkɛndɛ wa nsambisha oko wakandasha ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ ndo Akirsto akina. (Adia 1 Timɔte 1:12-14.) Sho tshɛ tekɔ la diɛsɛ dia nsambisha lokumu l’ɔlɔlɔ. (Mat. 24:14; 28:19, 20) Amɔtshi l’atei aso wekɔ ekambi wa lo tena tshɛ ndo anangɛso amɔtshi wambotshunda lo nyuma wekɔ lo nkamba oko ekambi wakimanyiya ndo dikumanyi lo tshumanelo. Koko ase nkumbo yaso wele bu Akristo ndo anto akina mbeyaka mɔnyɔla diɛsɛ diele la so sɔ kana tɔtɛnga l’ɔtɛ wakatɛnya yimba ya ndjahombia shɔ. (Mat. 10:34-37) Naka wambokɔtɛwɔla, kete wɛ mbeyaka ndjotatɛ ndjambola kana ekɔ mɛtɛ ohomba wɛ ntetemala ndjahombia akambo wayahombiayɛ kana nkotsha ɔkɛndɛ ayɛ. Naka dui sɔ diambokokomɛ, ngande wayokokimanyiya mbetawɔ dia wɛ nshika ntanga?

13. Ngande watokimanyiya Jehowa dia sho nkotsha olimu wookambɛso?

13 Sɛngasɛnga Jehowa la mbetawɔ tshɛ dia nde kosukɛ. Tɛnde wɔma wele la yɛ ndo kɛnɛ tshɛ kakokiyanya. Laadiko dia laasɔ, eya dia Jehowa mbakosha ɔkɛndɛ akɔ ndo nde ayokokimanyiya dia wɛ mbokotsha. Lo toho takɔna? Lo toho takɔ taamɛ takandakimanyiya Mɔsɛ. Yoho ya ntondo ele, Jehowa koshikikɛka ɔnɛ: “Dimi layukukikitsha, layukukimanyia, layukusukela ololo la lunya lami la pami.” (Is. 41:10) Yoho ya hende ele, nde koholaka dia wɛ mbɛkɛ otema lo alaka ande oko watande ɔnɛ: “Dimi lakati dikambu ne, layudishidiya. Lakadisanguya, layuditsha.” (Is. 46:11) Yoho ya sato ele, Jehowa ayokosha “wolo woleki wɔnɛ wokongaka l’onto” dia wɛ nkotsha olimu ayɛ. (2 Kɔr. 4:7) Yoho ya nɛi ele, nde ayokokimanyiya dia wɛ ntetemala mbokambɛ. Shɛso kele l’olongo akatosha nkumbo ka l’andja w’otondo k’anangɛso l’akadiyɛso lɛnɛ ‘akeketshanaso ndo odianaso lam’asaso.’ (1 Tɛs. 5:11) Etena kakokimanyiya Jehowa dia wɛ nkotsha olimu ayɛ, mbetawɔ kayɛ kayohama ndo wɛ ayanɛna dia waɛsɛ wele la yɛ l’olimu ande ndeka ɛngɛnɔngɛnɔ tshɛ wa la nkɛtɛ.

“NDE AKAKE WASHO LO DIFUTO”

14. Lande na kaki Mɔsɛ l’eshikikelo ɔnɛ nde ayolongola difuto?

14 Mɔsɛ “akake washo lo difuto.” (Hɛb. 11:26) Mbokɛmaka dia kaanga mbaki Mɔsɛ la yema ya ewo tshitshɛ yendana la nshi yayaye, nde akasɛnɛ lo yoho yɔtɔnɛ la ewo kakɔ. L’ɛnyɛlɔ ka tshɛnde Abrahama, Mɔsɛ aki l’eshikikelo k’ɔnɛ Jehowa ayolola wanɛ wavɔ. (Luka 20:37, 38; Hɛb. 11:17-19) Oko wakandeyaka ɛtshɔkɔ efula waki la ntondo kande, Mɔsɛ kɔmbɔsa ɛnɔnyi ande 40 wa dawo oko Lomami la Lomami ndo ɛnɔnyi 40 wakandetsha l’oswe oko wetshelo wa wenya. Kaanga mbakinde kombeyaka oseka vuiwui tshɛ yendana la woho wakahombe kotshama alaka waki Nzambi, washo wa mbetawɔ akookimanyiya dia mɛna difuto diahɛnama.

15, 16. a) Lande na kahombaso mbika washo lo difuto? b) Ɛtshɔkɔ akɔna wayotela Diolelo wakongɛyɛ l’asolo walomɔlomɔ?

15 Onde ndo wɛ mbaka “washo lo difuto” diayɛ? L’ɛnyɛlɔ ka Mɔsɛ, sho lawɔ hateye akambo tshɛ wendana l’alaka waki Nzambi. Ɛnyɛlɔ, “ndooko onto leya . . . etena kakashikikɛma” kayomɛ mfɔnu ka woke. (Makɔ 13:32, 33) Koko teeya awui efula wendana la Paradiso ka lo nshi yayaye oleki Mɔsɛ. Kaanga mbeso bu l’elembetshielo tshɛ wendana la dui sɔ, kɛnɛ keyaso ele Diolelo diaki Nzambi diayoya ndo sho pombaka ‘mbika washo’ lɔkɔ. Naka sho kanyiyaka woho wayonga lɔsɛnɔ l’andja w’oyoyo, kete dui sɔ diayotokimanyiya dia sho nyanga ntondotondo Diolelo. Lo woho akɔna? Tɔshi ɛnyɛlɔ kɛnɛ: Onde wɛ koka nsomba lokombo aha la wɛ monga l’elembetshielo efula wendana la lɔ? Ndooko lushi ɔtɔi! Woho akɔ waamɛ mbele, hatohombe nkitsha elongamelo kaso lo adimbodimbo. Diɛsɛ la mbetawɔ, sho pombaka mɛna akambo woho wewɔ ndo nkanyiya woho wayonga l’ɔsɛnɔ l’andja w’oyoyo.

Yana ya hiami ya l’ɛnɔnyi dikumi l’ɛmɔ adia ɔkɔndɔ ɔmɔtshi wa lo Bible ndo akanyiya woho wayondotosawola l’okambi ɔmɔtshi wa kɔlamelo waki Nzambi lo Paradiso

Tayɔngɛnangɛna dia nsawola l’ekambi waki Jehowa wa kɔlamelo wele oko Mɔsɛ (Enda odingɔ 16)

16 Dia wɛ ntetemala nama lo yimba kɛnɛ kayotosalɛ Diolelo diaki Nzambi, ‘ka washo’ lo woho wayonga lɔsɛnɔ layɛ lo Paradiso. Ɛnyɛlɔ, etena kekayɛ ɛkɔndɔ w’anto wakasɛnɛ la ntondo ka Kristo, kanyiya ambola wayoyotowaoka lo Paradiso etena kayowolɔ. Kanyiya ambola wakokawɔ tokoka lo kɛnɛ kendana la lɔsɛnɔ layɛ la lo nshi y’ekomelo. Kanyiya ɔngɛnɔngɛnɔ wayonga la yɛ etena kayoyolongola watshɛyɛ vakavu deko aha nɛ ndo ɔngɛnɔngɛnɔ wayonga la yɛ dia towaetsha akambo tshɛ wakaasalɛ Nzambi. Kanyiya ɔngɛnɔngɛnɔ wayotonga la yɛ etena kayoyoshishimaka nyama ya l’okonda efula yodjashi kaamɛ lo wɔladi. Kana yimba lo diɔtɔnganelo dia ma ma diayonga lam’asayɛ la Jehowa etena kayoyotasukanaka otsha lo kokele.

17. Mbohɔka difuto diaso tokimanyiyaka dia sho nsala na?

17 Naka sho mbohɔka difuto diaso sɔ, kete tayonga l’ekikelo, l’ɔngɛnɔngɛnɔ ndo tayɔsa tɛdikɔ tayotokimanyiya dia sho ndjodikondja. Pɔɔlɔ akafundɛ Akristo w’akitami ɔnɛ: “Naka sho tekɔ lo nongamɛ kɛnɛ kahatɛnyi, kete la asolo walomɔlomɔ tshɛ tayokikongɛ la ekikelo.” (Rɔmɔ 8:25) Ɛtɛkɛta ɛsɔ mendanaka l’Akristo tshɛ wele l’elongamelo ka lɔsɛnɔ la pondjo. Kaanga mbele tatalongola “difuto” sɔ, mbetawɔ kaso kekɔ wolo nɛ dia tekɔ lo dikongɛ la solo dia lotutsha tshɛ. L’ɛnyɛlɔ ka Mɔsɛ, hatɔshi ɛnɔnyi wambotetsha l’olimu wakambɛso Jehowa oko wetshelo wa wenya nɛ dia tekɔ l’eshikikelo ɔnɛ “diangɔ diɛnama diekɔ dia lo tshanda mɔtshi tsho, koko diangɔ diahɛnama tshikalaka pondjo.”​—Adia 2 Kɔrɛtɔ 4:16-18.

18, 19. a) Lande na kahombaso ndɔ tshondo ya ta dia sho nama mbetawɔ kaso? b) Kakɔna kayotɔsɛdingola lo sawo diayela?

18 Mbetawɔ tokimanyiyaka dia sho mɛna “djembetelo yetawoya dia kɛnɛ kahɛnama kekɔ mɛtɛ.” (Hɛb. 11:1) Onto lɛna akambo lo yoho ya lo demba hɔshi olimu wa Jehowa la nɛmɔ. Awui wa lo nyuma “wekɔ enginya” le onto la ngasɔ. (1 Kɔr. 2:14) Koko, sho nongamɛka ndjokondja lɔsɛnɔ la pondjo ndo ndjɛna woho wayolɔ anto, awui wele anto wa l’andja ɔnɛ hawowaɛnyi. L’ɛnyɛlɔ k’ambeyi wa filozofi wakataka dia Pɔɔlɔ aki kanga “ɛyɔkayɔka,” anto efula fɔnyaka dia elongamelo kaasambishaso kekɔ k’anyanya.—Etsha 17:18.

19 Oko wasɛnaso l’atei w’anto wele bu la mbetawɔ, sho pombaka ndɔ tshondo ya ta dia nama mbetawɔ kaso. Nyɛsɔ tɔsɛngasɛngake Jehowa diaha sho “nshisha mbetawɔ.” (Luka 22:32) Tokanyiya etombelo wa kɔlɔ wonga la pɛkato, ɛngɛnɔngɛnɔ waya lo kambɛ Jehowa ndo elongamelo kele la so ka lɔsɛnɔ la pondjo. Mbetawɔ ka Mɔsɛ kakookimanyiya diaha nde mɛna paka awui asɔ ato. Lo sawo diayela, tayɔsɛdingola woho wele mbetawɔ kakakimaniya Mɔsɛ dia nde mɛna “Ɔnɛ lahɛnama.”—Hɛb. 11:27.

a Lo kɛnɛ kendana la ɛtɛkɛta wofundami lo Etumbelu 3:14, nomb’ewo kɛmɔtshi kawui wa lo Bible akafunde ate: “Ndooko kakoka mboshimba dia nde nkotsha lolango lande . . . Lokombo [Jehowa] lɔsɔ lakonge longele le ase Isariyɛlɛ, [mbuta ate] nde akahombe mbashaka elongamelo ndo mbasambaka.”

    Ekanda wa l’Ɔtɛtɛla (1983-2025)
    Tomba
    Ɔtɔ
    • Ɔtɛtɛla
    • Kahana l'onto
    • Nango
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ɛlɛmbɛ w'okambelo
    • Awui wa sheke
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Ɔtɔ
    Kahana l'onto