Ambola W’oma le Ambadi
L’ɔkɔngɔ wa Yeso mbotɔ, lande na kakatetemala Yɔsɛfu nde la Mariya ntshikala la Bɛtɛlɛhɛma lo dihole dia nkalola la Nazarɛtɛ?
Bible hate ndooko dikambo. Koko tɔ tosholɛka awui amɔtshi w’ohomba wakoka nembetshiya lande na kakiwɔ kɔsɔna dia nkalola la Nazarɛtɛ l’etena kɛsɔ.
Ondjelo akatɛ Mariya dia nde ayotshɔ diemi ndo ayota. Etena kakewoya ondjelo losango lɔnɛ, ko Mariya la Yɔsɛfu wadjasɛ la Nazarɛtɛ, l’osomba wa lootɔ wa Yɔsɛfu la Ngalileya. (Luka 1:26-31; 2:4) L’ɔkɔngɔ diko, etena kakawaye oma l’Edjibito, vɔ wakayokalolaka la Nazarɛtɛ. Yeso akole lɛkɔ ndo akakome ose Nazarɛtɛ. (Mat. 2:19-23) Diakɔ diatɛkɛtaso dikambo dia Nazarɛtɛ, etena kashilaso lokombo laki Yeso, Yɔsɛfu ndo Mariya.
Mariya aki la owotɔ ɔmɔtshi wakawelɛka Elizabɛtɛ, ɔnɛ lakadjasɛka la Juda. Elizabɛtɛ aki wadi aki ɔlɔmbɛdi Zɛkariya ndo akayokomaka nyango Joani Obatizanyi. (Luka 1:5, 9, 13, 36) Mariya akatshu dia tenda Elizabɛtɛ ndo akatotshikala kaamɛ la nde la Juda l’edja ka ngɔndɔ shato. Oma laasɔ, Mariya akakalola la Nazarɛtɛ. (Luka 1:39, 40, 56) Ngasɔ mbakateyaka Mariya ɛtshi ka nkɛtɛ ka Juda.
L’etena kɛmɔtshi, Yɔsɛfu akakitanyiya didjango dia ‘mfundja lokombo lo abuku wa lɛɛta.’ Oma laasɔ, Yɔsɛfu akamɔ oma la Nazarɛtɛ ndo akatshu otsha la Bɛtɛlɛhɛma, nɛ di’ase Rɔmɔ wakalɔmbaka dia onto tshɛ ntshɔ “dia tofundja nkombo” lo “osomba ande hita.” Bɛtɛlɛhɛma aki nto dihole dia lɛnɛ akahombe Mɛsiya mbotɔ lo ndjela prɔfɛsiya. (Luka 2:3, 4; 1 Sam. 17:15; 20:6; Mika. 5:2) L’ɔkɔngɔ wa Mariya mbota Yeso lɛkɔ, Yɔsɛfu kokombola dia Mariya minda lɔkɛndɔ l’otale la nkalola la Nazarɛtɛ la ɔna ashashi. Vɔ wakatshikala la Bɛtɛlɛhɛma, kaki ondo kilɔmɛtrɛ oko divwa oma la Jɛrusalɛma. Aki dui dia wɔdu lewɔ dia ntshɔ la ɔna lo tɛmpɛlɔ ndo tokimɔ olambo wakalɔmbaka Ɛlɛmbɛ.—Lɛw. 12:2, 6-8; Luka 2:22-24.
Ondjelo wa Nzambi akatate Mariya l’etatelo dia ɔnande ayolongola “kiti ka lowandji ka Davidɛ” ndo “nde ayonga Nkumekanga.” Onde Yɔsɛfu nde la Mariya wakɛnyi mɛtɛ dia aki ohomba dia Yeso mbotɔ l’osomba wa Davidɛ? (Luka 1:32, 33; 2:11, 17) Ondo vɔ wakafɔnya dia aki dui dia lomba dia ntshikala lɛkɔ ndo kongaka tolembetelo tokina taki Nzambi lo dikambo diawɔ.
Hateye edja ka ngande kakawatshikala la Bɛtɛlɛhɛma etena kakaye ambeyi w’akambo wa tɔɔtɔ amɔtshi. Koko l’etena kɛsɔ, ko nkumbo kɛsɔ waakadjasɛ lo luudu lɔmɔtshi ndo ɔnawɔ aki aya ‘ɔna lambola yema,’ koko aha ɔna ashashi. (Mat. 2:11) Mɛnamaka dia lo dihole dia nkalola lo nɔrdɛ ka Nazarɛtɛ, vɔ wakatshikala la Bɛtɛlɛhɛma edja efula ndo Bɛtɛlɛhɛma akayokomaka oko ngelo kawɔ.
Hɛrɔdɛ akadje didjango dia “ana w’apami tshɛ wa la Bɛtɛlɛhɛma . . . waki la ɛnɔnyi 2 polo l’ɛse” ndjakema. (Mat. 2:16) Etena kakandalongola ɔhɛmwɛlɔ oma l’olongo lo dikambo dia didjango sɔ, Yɔsɛfu nde la Mariya wakalawɔ otsha l’Edjibito ndo wakatodjasɛka lɛkɔ polo lam’akavu Hɛrɔdɛ. L’ɔkɔngɔ diko, Yɔsɛfu akɔshi nkumbo kande ko wakatshu la Nazarɛtɛ. Lande na kakiwɔ kokalola la Bɛtɛlɛhɛma? Nɛ dia l’etena kɛsɔ ko Arakɛlawo ɔnaki Hɛrɔdɛ, oolɛ la Judeya ndo nde aki pami ka ngala efula. Ndo nto, ondjelo akewola nto Yɔsɛfu dia aki waale dia ntshɔ lɛkɔ. La Nazarɛtɛ, Yɔsɛfu akakoke toodia Yeso lo dihole di’ekokelo oko ɔtɛmɔdi wa mɛtɛ waki Nzambi.—Mat. 2:19-22; 13:55; Luka 2:39, 52.
Ondo, Yɔsɛfu akavu la ntondo ka Yeso dihola mboka otsha lo lɔsɛnɔ la l’olongo. Ɔnkɔnɛ, Yɔsɛfu ayolɔ lanɛ la nkɛtɛ. Anto efula wayonga l’akoka wa mbɛɛna ndo mbeka awui efula oma le nde wɛnya lande na kakandatetemala ntshikala nde la Mariya la Bɛtɛlɛhɛma l’ɔkɔngɔ wa Yeso mbotɔ.