Ɔwɛn-Aban INTANƐT SO NHOMAKORABEA
Ɔwɛn-Aban
INTANƐT SO NHOMAKORABEA
Twi
?
  • ã
  • á
  • ẽ
  • é
  • ɛ
  • ɛ̃
  • ĩ
  • õ
  • ɔ
  • ũ
  • Ã
  • Á
  • Ẽ
  • É
  • Ɛ
  • Ɛ̃
  • Ĩ
  • Õ
  • Ɔ
  • Ũ
  • BIBLE
  • NHOMA
  • ASAFO NHYIAM
  • be adesua 6 kr. 101-kr. 104 nky. 3
  • Adwene a Ɛwom a Wosi So Dua Yiye

Nea woapaw yi, video biara nni ho.

Yɛsrɛ wo, video no antumi ammɔ.

  • Adwene a Ɛwom a Wosi So Dua Yiye
  • Nya Teokrase Ɔsom Sukuu Adesua so Mfaso
  • Nsɛm a Ɛne No Di Nsɛ
  • Kyerɛwnsɛm a Wosi So Dua Yiye Wɔ Akenkan Mu
    Nya Teokrase Ɔsom Sukuu Adesua so Mfaso
  • Wubetumi Agyina Nhyɛso Ano—Nanso Ɔkwan Bɛn So?
    Nyan!—1981
  • Adwennwen a Eye ne Nea Enye
    Nyan!—1998
  • Dɛn Ne Saa Ade A Wɔfrɛ “Nhyɛso” Yi?
    Nyan!—1981
Hwɛ Pii Ka Ho
Nya Teokrase Ɔsom Sukuu Adesua so Mfaso
be adesua 6 kr. 101-kr. 104 nky. 3

ADESUA 6

Adwene a Ɛwom a Wosi So Dua Yiye

Dɛn na ehia sɛ woyɛ?

Sɛ wubesi nsɛmfua ne kasasin so dua wɔ ɔkwan a ɛbɛyɛ mmerɛw ama atiefo sɛ wobehu adwene a ɛwɔ nea woreka no mu so.

Dɛn nti na ɛho hia?

Adwene a ɛwɔ kasa mu a wosi so dua yiye no boa ɔkasafo no ma n’atiefo yɛ aso ma no, na ɔhyɛ wɔn nkuran kanyan wɔn.

SƐ WOKASA anaasɛ wokenkan ade ma epue w’ano a, ɛnyɛ nea ehia ara ne sɛ wobɛbobɔ nsɛmfua din yiye, na mmom sɛ wubesi nsɛntitiriw ne nsɛm a aba wom no so dua wɔ ɔkwan a ɛbɛma adwene a ɛwom no ada adi yiye so.

Ɛnyɛ nea adwene a ɛwɔ kasa mu a wubesi so dua yiye kyerɛ ara ne sɛ wubesi nsɛmfua kakraa bi anaa pii so dua. Ɛsɛ sɛ wusi nsɛmfua a ɛfata so dua. Sɛ wusi nsɛm a ɛmfata so dua a, atiefo no rente nea woreka no ase, na ebia ɛbɛma wɔn adwene adan akɔ nneɛma foforo so. Ebi mpo a na asɛm no yɛ dɛ, nanso ɔkasa a wonsi emu nsɛm so dua yiye ntumi nkanyan atiefo.

Wubetumi afa akwan horow pii a wɔde di dwuma bom no so: denam ɛnne a wɔma so so, nkate a emu yɛ den a wɔde ka so, nsɛm a wɔka no bɔkɔɔ a wɔmpere ho so, denam home a yɛhome de fi asɛm bi ase anaasɛ yɛde wie asɛm (anaasɛ ne nyinaa) so, ne nipaduam ahokeka ne anim yɛbea so. Wɔ kasa ahorow bi mu no, yebetumi asi asɛm bi so dua denam yɛn nne a yɛbɛma aba fam anaa yɛbɛma so so. Susuw asɛm no ne tebea no ho fa hwehwɛ nea ebehia titiriw.

Sɛ woresusuw nea wubesi so dua ho a, susuw nea edidi so yi ho hwɛ. (1) Ɛnyɛ kasamu no nko na ɛkyerɛ nsɛmfua a ɛsɛ sɛ wosi so dua kɛse wɔ kasamu biara mu na mmom nsɛm a ɛfa ho no nso. (2) Wobetumi de adwene a ɛwɔ kasa mu a wosi so dua no adi dwuma afi adwene a ɛwɔ asɛm bi mu ase, sɛ ebia ɛyɛ asɛntitiriw bi anaasɛ adwene a wɔdan kɔ asɛm foforo bi so ara kwa. Ebetumi de nsusuwii bi nso aba awiei. (3) Ɔkasafo betumi asi adwene a ɛwɔ kasa mu so dua de akyerɛ sɛnea ɔte nka wɔ asɛm bi ho. (4) Yebetumi de adwene a ɛwɔ kasa mu a wosi so dua yiye nso adi dwuma de asi ɔkasa bi mu nsɛntitiriw so dua.

Nea ɛbɛyɛ na wɔatumi de adwene a wosi so dua yiye adi dwuma wɔ saa kwan yi so no, ɛsɛ sɛ nea ɔma ɔkasa anaasɛ ɔkenkan ade wɔ baguam no te n’asɛm no ase yiye na ɔbɔ mmɔden sɛ ɔbɛma adu n’atiefo no komam. Ɛdefa akwankyerɛ a wɔde mae wɔ Esra bere so ho no, Nehemia 8:8 ka sɛ: “Wɔkenkan Onyankopɔn mmara nhoma no fann, na wɔkyerɛɛ ase ma wɔtee ne kenkan no ase.” Ɛda adi pefee sɛ wɔn a wɔkenkan Onyankopɔn Mmara na wɔkyerɛkyerɛɛ mu saa bere no huu hia a ehia sɛ wɔboa wɔn atiefo ma wɔte nea na wɔrekenkan no ase, na atumi aka wɔn tirim na wɔde adi dwuma.

Dɛn na Ebetumi De Ɔhaw Aba. Nnipa pii tumi ma wɔn nsɛm mu da hɔ pefee wɔ wɔn da biara da nkɔmmɔbɔ mu. Nanso, sɛ wɔkenkan asɛm bi a obi akyerɛw a, etumi yɛ wɔn den sɛ wobehu nsɛm a ɛsɛ sɛ wɔpaw na wosi so dua. Ano aduru ara ne sɛ wɔbɛte asɛm no ase yiye. Ɛno hwehwɛ sɛ wosua nea wɔakyerɛw no yiye. Enti sɛ wɔma wo akenkan dwumadi wɔ asafo nhyiam ase a, ɛsɛ sɛ wusiesie wo ho yiye.

Ebinom de nea wɔfrɛ no “nsɛm a wosi so dua bere ne bere mu” na edi dwuma sen sɛ wobesi nsɛntitiriw so dua. Wosi nsɛm so dua wɔ mmere pɔtee bi mu ɛmfa ho sɛ ebia mfaso wɔ so anaa mfaso nni so. Afoforo nso si adeyɛ nsɛm so dua, na ebia wɔasi nkabomde so dua. Sɛ asɛm a wosi so dua no mmoa mma adwene a ɛwom no nna adi a, ɛdan kasa su a ɛsɛe kasa ntɛm ara.

Akasafo binom ma wɔn nne so de bɔ mmɔden sɛ wɔde besi nsɛntitiriw so dua wɔ ɔkwan a ɛma atiefo no te nka sɛ wɔreka wɔn anim so. Nokwarem no, ade pa biara ntaa mfi mu mma. Sɛ wosi adwene a ɛwɔ kasa mu so dua ma ɛyɛ kyenkyenee a, ebetumi ama atiefo no asusuw sɛ ɔkasafo no rebu wɔn animtiaa. Hwɛ sɛnea ɛbɛyɛ papa sɛ wo ne wɔn bɛkasa ɔdɔ so na woaboa wɔn ma wɔahu sɛ nea woreka no fi Kyerɛwnsɛm mu na ntease wom!

Sɛnea Wubetu Mpɔn. Mpɛn pii no, obi a ontumi nsi kasa mu nsɛntitiriw so dua no nhu sɛ saa na ɔte. Obi foforo na ɛsɛ sɛ ɔtwe n’adwene si so. Sɛ ehia sɛ wutu mpɔn wɔ eyi mu a, wo sukuu sohwɛfo no bɛboa wo. Afei nso, nsuro sɛ wobɛhwehwɛ mmoa afi obi foforo a ɔyɛ ɔkasafo pa nkyɛn. Ma ontie sɛnea wokenkan na wokasa yiye, na ɔmma wo nyansahyɛ ahorow a ɛbɛma woatu mpɔn.

Nea edi kan no, ebia wo fotufo no bɛhyɛ wo nkuran sɛ fa Ɔwɛn-Aban mu nsɛm sua yɛ. Akyinnye biara nni ho sɛ ɔbɛka akyerɛ wo sɛ yɛ kasamu biara mu nhwehwɛmu fa hu nsɛmfua anaa kasasin ahorow a ɛsɛ sɛ wusi so dua sɛnea ɛbɛyɛ a ɛrenyɛ den sɛ wɔbɛte ase. Obetumi abɔ wo nkae sɛ ma w’ani nku nsɛmfua bi a wɔakyerɛw akyeakyea no ho yiye. Kae sɛ nsɛmfua a ɛwɔ kasamu biara mu no yɛ adwuma bom. Mpɛn pii no, nsɛmfua akuw bi na ɛsɛ sɛ wusi so dua, ɛnyɛ asɛmfua bi a atew ne ho kɛkɛ. Wɔ kasa horow bi mu no, ebia wɔbɛhyɛ asuafo nkuran ma wɔahyɛ nea ɛnne nnyigyei agyirae kyerɛ ankasa no nsow yiye wɔ adwene a ɛwɔ kasa mu a wosi so dua no so.

Sɛ́ ade a edi hɔ wɔ sua a woresua nea ɛsɛ sɛ wusi so dua mu no, wo fotufo no betumi ahyɛ wo nkuran ma woasusuw nsɛm akuwakuw a ɛdɔɔso sen kasamu no ankasa ho. Dɛn titiriw na wɔreka ho asɛm wɔ nkyekyem no nyinaa mu? Ɔkwan bɛn so na ɛsɛ sɛ ɛka nea wubesi so dua wɔ kasamu ahorow no mu no? Hwɛ asɛmti no, ne asɛmti ketewa a wɔde nkyerɛwee akɛse akyerɛw a asɛm no wom no. Abusuabɔ bɛn na eyinom ne nsɛm a wubesi so dua no wɔ? Eyinom nyinaa yɛ nsɛm a ɛsɛ sɛ wususuw ho. Nanso hwɛ yiye na woansi nsɛmfua pii so dua.

Sɛ́ ebia worenhwɛ krataa so nkasa anaasɛ wobɛkenkan no, wo fotufo no betumi ahyɛ wo nkuran ma woama ntease a ɛwom no anya adwene a ɛwɔ kasa no mu a wubesi so dua no so nkɛntɛnso. Ehia sɛ wuhu mmeae a asɛm bi pɔw kosi anaasɛ baabi a ɔkasa no dan fi asɛntitiriw biako so kɔ foforo so no. Sɛ woma atiefo no hu eyinom a, wɔn ani begye. Wubetumi ayɛ eyi denam nsɛm te sɛ nea edi kan koraa no, nea edi hɔ no, awiei koraa no, ne saa nti, ne ntease wom sɛ, a wubesi so dua no so.

Afei nso wo fotufo no bɛtwe w’adwene akɔ nsusuwii a wopɛ sɛ woda nkate soronko adi wɔ ho no so. Nea ɛbɛyɛ na woayɛ eyi no, wubetumi asi nsɛmfua te sɛ paa, nea ɛsen biara no, akyinnye biara nni ho sɛ, ɛmpare no, ehia sɛ, ne bere nyinaa so dua. Saa a wobɛyɛ no betumi anya sɛnea w’atiefo no te nka wɔ nea woreka no ho so nkɛntɛnso. Yɛbɛka eyi ho nsɛm pii wɔ Adesua 11, “Ɔhyew ne Nkate” mu.

Nea ɛbɛyɛ na woatu mpɔn wɔ sɛnea wubesi adwene a ɛwɔ kasa mu so dua mu no, wɔbɛhyɛ wo nkuran ma woama nsɛntitiriw a wopɛ sɛ w’atiefo no kae no atra w’adwenem. Yebesusuw eyi ho akɔ akyiri wɔ asɛm a ɛfa baguam akenkan ho wɔ Adesua 7, “Nsɛntitiriw a Wosi So Dua,” ne afei nea ɛfa ɔkasa ho wɔ Adesua 37, “Nsɛntitiriw a Wɔma Ɛda Adi” no mu.

Sɛ worebɔ mmɔden sɛ wubetu mpɔn wɔ w’asɛnka adwuma mu a, ma w’ani nku sɛnea wokenkan kyerɛw nsɛm ho yiye. Fa yɛ wo su sɛ wubebisa wo ho sɛ, ‘Dɛn nti na merekenkan kyerɛwsɛm yi?’ Sɛ́ ɔkyerɛkyerɛfo no, nsɛmfua din a wobɛbobɔ no yiye bere nyinaa no nkutoo nnɔɔso. Nkate mu mpo a wubefi akenkan kyerɛwsɛm no nnɔɔso. Sɛ worema obi asɛmmisa ho mmuae anaasɛ worekyerɛkyerɛ nokwasɛm titiriw bi mu a, eye sɛ wusi nsɛmfua anaa nsɛm a ɛfoa asɛm a moresusuw ho no so so dua wɔ kyerɛw nsɛm no mu. Anyɛ saa a, onipa a worekenkan akyerɛ no no rente ase.

Esiane sɛ adwene a ɛwɔ kasa mu a wosi so dua kɛse no hwehwɛ sɛ wosi nsɛmfua ne kasasin ahorow bi so dua yiye nti, ɔkasafo a ne ho nkokwawee betumi ayɛ ma atra so. Nea ebefi mu aba no bɛyɛ sɛ obi a afei na ɔresua sanku bɔ no. Nanso sɛ ɔkɔ so sua a, “sanku no nnyigyei” mmiako mmiako no bɛbom ayɛ “dwom” a ɛyɛ dɛ.

Bere a woasua kasa mu mfitiase nimdeɛ bi akyi no, wubetumi anya mfaso afi akasafo a wɔn ho akokwaw a wobɛhwɛ wɔn no so. Ɛrenkyɛ na woahu nea wubetumi anya afi akwan horow a wobɛfa so asi nsɛm so dua no mu. Na wubehu mfaso a ɛwɔ akwan horow a wɔfa so si nsɛm so dua ma nea woka mu da hɔ yiye a wode bedi dwuma no so. Hu a wubehu sɛnea wosi adwene a ɛwɔ kasa mu so dua no bɛma w’ankasa w’akenkan ne wo kasa atu mpɔn kɛse.

Mma adwene a ɛwɔ kasa mu so duasi kakraa bi a wubesua no nkutoo nnnɔɔso mmma wo. Nea ɛbɛyɛ na wo kasa atu mpɔn no, kɔ so nya nkɔso kosi sɛ wo ho bɛkokwaw yiye wɔ sɛnea wosi adwene a ɛwɔ kasa mu so dua mu, na wubetumi de adi dwuma wɔ ɔkwan a ɛrenyɛ kyenkyenee wɔ w’atiefo asom so.

SƐNEA WƆYƐ NO

  • Sua sɛnea wubehu nsɛntitiriw ne nsɛmfua akuwakuw a ɛwɔ kasamu mu. Ma w’ani nku nsɛm a ɛfa ho a wubegyina so ayɛ eyi no ho titiriw.

  • Bɔ mmɔden sɛ wubesi nsɛm so dua de akyerɛ (1) fi a wofi ɔkasa mu adwene biako so kɔ foforo so ne (2) sɛnea wote nka wɔ nea woreka no ho.

  • Sɛ wokenkan kyerɛw nsɛm a, fa yɛ wo su sɛ wubesi nsɛmfua a ɛboa nea enti a wotwee adwene sii so no so dua.

DWUMADI AHOROW: (1) Paw kyerɛw nsɛm abien a wotaa de di dwuma wɔ asɛnka mu. Kyerɛ nea worebɔ mmɔden sɛ wode kyerɛwsɛm biara bɛkyerɛkyerɛ mu. Kenkan kyerɛw nsɛm no den wɔ ɔkwan bi so a ebesi nsɛmfua anaa nsɛm akuw a ɛfoa saa nsɛm no so dua so. (2) Sua Hebrifo 1:1-14. Dɛn nti na ɛsɛ sɛ wohyɛ da si nsɛmfua “adiyifo” (nky. 1), “Ɔba” (nky. 2), ne “abɔfo” (nky. 4, 5) so dua sɛnea ɛbɛyɛ a wobɛma ntease a ɛwɔ ti yi mu ada adi pefee? Sua sɛ wobɛkenkan ti no den na si adwene a ɛwom a ɛma ntease no da adi no so dua.

    Twi Nhoma Ahorow (1980-2025)
    Fi Mu
    Kɔ Mu
    • Twi
    • Fa Mena
    • Yɛ Nsakrae a Wopɛ Wɔ Ha
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Wɛbsaet No Ho Nhyehyɛe
    • Sɛnea Yɛde Wo Ho Nsɛm Di Dwuma
    • Kyerɛ Sɛnea Wopɛ Sɛ Yɛde Wo Ho Nsɛm Di Dwuma
    • JW.ORG
    • Kɔ Mu
    Fa Mena