Ɔwɛn-Aban INTANƐT SO NHOMAKORABEA
Ɔwɛn-Aban
INTANƐT SO NHOMAKORABEA
Twi
?
  • ã
  • á
  • ẽ
  • é
  • ɛ
  • ɛ̃
  • ĩ
  • õ
  • ɔ
  • ũ
  • Ã
  • Á
  • Ẽ
  • É
  • Ɛ
  • Ɛ̃
  • Ĩ
  • Õ
  • Ɔ
  • Ũ
  • BIBLE
  • NHOMA
  • ASAFO NHYIAM
  • Enti “Kristofo” Nyinaa Yɛ Kristofo Ampa?
    Ɔwɛn-Aban—2012 | March 1
    • Enti “Kristofo” Nyinaa Yɛ Kristofo Ampa?

      KRISTOFO dodow ahe na wɔwɔ wiase? Kristosom ho nhoma bi (Atlas of Global Christianity) ka sɛ, afe 2010 mu no, na Kristofo bɛyɛ ɔpepepem 2 ne akyi na wɔwɔ wiase nyinaa. Nhoma no ara san ka sɛ, saa Kristofo no wɔ asɔre bɛboro 41,000 mu, na ɛsono emu biara abrabɔ ho mmara ne wɔn nkyerɛkyerɛ. Sɛnea “Kristofo” asɔre ayɛ bebree no ama nnipa binom adwene atu afra anaa wonhu papa a ɛwom no, na ntease wom sɛ aba saa. Ebia wobebisa wɔn ho sɛ, ‘Enti wɔn a wɔka sɛ wɔyɛ Kristofo no, wɔn nyinaa yɛ Kristofo ampa?’

      Momma yensusuw asɛm yi ho wɔ ɔkwan foforo so. Sɛ ɔkwantuni du ɔman foforo hye so a, ahye so ahwɛfo no taa ma ɔkyerɛ ɔman a ofi so. Wɔma ɔde biribi te sɛ akwantu tumi krataa anaa paspɔt kyerɛ sɛ nea ɔreka no yɛ ampa. Saa ara na sɛ obi ka sɛ ɔyɛ nokware Kristoni a, ɛnyɛ n’ano nko na ɔde bɛka sɛ ogye Kristo di. Ɛsɛ sɛ onya biribi foforo de kyerɛ sɛ ɔyɛ Kristoni ampa. Ade foforo no ne dɛn?

      Afe 44 Y.B. akyi hɔ baabi na wofii ase frɛɛ ebinom “Kristofo.” Bible abakɔsɛm kyerɛwfo Luka kyerɛwee sɛ: “Antiokia na wodii kan frɛɛ asuafo no Kristofo wɔ Onyankopɔn akwankyerɛ ase.” (Asomafo Nnwuma 11:26) Hyɛ no nsow sɛ wɔn a wɔfrɛɛ wɔn Kristofo no, na wɔyɛ Kristo asuafo. Dɛn na ɛma obi yɛ Yesu Kristo suani? Nyamesom nhoma bi (The New International Dictionary of New Testament Theology) kyerɛkyerɛ mu sɛ: “Sɛ obi yɛ Yesu suani a, ɛkyerɛ sɛ nsu mu oo, owia mu oo, ɔde ne ho nyinaa bɛma no . . . ne nkwa nna nyinaa.” Enti sɛ obi yɛ nokware Kristoni a, ɛkyerɛ sɛ owu mu oo, nkwa mu oo, odi Yesu a ɔde Kristosom bae no nkyerɛkyerɛ ne n’akwankyerɛ akyi pɛpɛɛpɛ.

      Nnipa pii a wɔka sɛ wɔyɛ Kristofo nnɛ no, yebetumi ahu nkurɔfo a wodi Yesu akyi pɛpɛɛpɛ saa wɔ wɔn mu anaa? Dɛn na Yesu ankasa kae sɛ yɛde behu wɔn a wɔyɛ n’asuafo paa no? Yɛpɛ sɛ wohwɛ sɛnea Bible ama nsɛmmisa yi ho mmuae. Yesu kaa nsɛm anum bi a ɛda adi wɔ n’akyidifo ho ma yehu sɛ wɔyɛ Kristofo ampa. Yɛbɛka ho asɛm wɔ afã a edidi so no mu. Yɛbɛhwɛ sɛnea tete Kristofo no de nsɛm no yɛɛ adwuma. Afei yɛbɛhwɛ nnipa pii a wɔka sɛ wɔyɛ Kristofo nnɛ no ahwɛ sɛ yebehu wɔn a wɔredi saa nhwɛso no akyi anaa.

  • ‘Montena M’asɛm Mu’
    Ɔwɛn-Aban—2012 | March 1
    • ‘Montena M’asɛm Mu’

      “Sɛ motena m’asɛm mu a, na moyɛ m’asuafo ampa, na mubehu nokware no, na nokware no bɛma moade mo ho.”—YOHANE 8:31, 32.

      Nea Ɛkyerɛ: Nea Yesu frɛɛ no “m’asɛm” no gyina hɔ ma ne nkyerɛkyerɛ a efi nea ɔsomaa no no hɔ no. Yesu kae sɛ: “Agya a ɔsomaa me no ara na ahyɛ me nea ɛsɛ sɛ meka ankasa.” (Yohane 12:49) Yesu bɔɔ ne soro Agya, Yehowa Nyankopɔn mpae sɛ: “W’asɛm yɛ nokware.” Mpɛn pii no, na Yesu fa Onyankopɔn Asɛm ka de si ne nkyerɛkyerɛ so dua. (Yohane 17:17; Mateo 4:4, 7, 10) Enti nokware Kristofo ‘tena n’asɛm mu,’ kyerɛ sɛ, wogye Onyankopɔn Asɛm Bible tom sɛ ɛyɛ “nokware” na ɛno na wɔn gyidi ne nea wɔyɛ nyinaa gyina so.

      Sɛnea Tete Kristofo De Yɛɛ Adwuma: Ɔsomafo Paulo a ɔkyerɛw Hela Kyerɛwnsɛm mu nhoma pii sen obiara no buu Onyankopɔn Asɛm sɛnea Yesu buu no no. Ɔkyerɛwee sɛ: “Kyerɛwnsɛm no nyinaa fi Onyankopɔn honhom mu, na eye.” (2 Timoteo 3:16) Mmarima a wɔpaw wɔn sɛ wɔnkyerɛkyerɛ wɔn mfɛfo Kristofo no, na ɛsɛ sɛ “wokura Onyankopɔn Asɛm a ɛyɛ nokware na yetumi de yɛn ho to so no mu denneennen.” (Tito 1:7, 9, The Amplified Bible) Wotuu tete Kristofo no fo sɛ wɔmpo “nyansapɛ ne nnaadaa hunu a egyina nnipa atetesɛm ne wiase mu nneɛma so a ennyina Kristo so” no.—Kolosefo 2:8.

      Ɛhefo na Wodi Nhwɛso Yi Akyi Nnɛ? Afe 1965 mu no, wɔfaa Vatican asɔre mmara nhoma (Dogmatic Constitution on Divine Revelation) mu nsɛm kae wɔ Katolekfo nhoma (Catechism of the Catholic Church) mu sɛ: “Ɛnyɛ Kyerɛw Kronkron no nkutoo na [Katolek] Asɔre de biribiara a wogye di sɛ efi Onyankopɔn no gyina so. Enti, ɛsɛ sɛ wogye atetesɛm kronkron ne Kyerɛw Kronkron no nyinaa tom na wɔde nidi koro no ara ma abien no nyinaa.” Nhoma bi a wɔato din Maclean’s faa ɔsɔfo bi a ofi Toronto, Canada, asɛm kae. Ɔsɔfo no bisae sɛ: “Adɛn nti na ɛsɛ sɛ yɛma obi a ɔtenaa ase mfe mpem abien a atwam ni de ‘adwene foforo’ kyerɛ yɛn kwan? Yɛn nso yɛwɔ nyansa a emu dɔ; ɛno nti sɛ yɛde yɛn nimdeɛ gyina nea Yesu aka ne nea Kyerɛwnsɛm aka nkutoo so bere nyinaa a, ɛtwe yɛn san.”

      New Catholic Encyclopedia ka Yehowa Adansefo ho asɛm sɛ: “Bible no nkutoo na wobu no sɛ wɔn gyidi fibea ne nea ɛkyerɛ wɔn kwan wɔ abrabɔ mu.” Nnansa yi ara, bere a Yehowa Dansefo bi reda ne ho adi wɔ Canada no, ɔbarima bi twaa n’ano, na ɔde ne nsa kyerɛɛ Ɔdansefo no Bible so kae sɛ: “Nea ekura wo yi nko ara mpo ama mahu onipa kõ a woyɛ.”

  • “Wɔnyɛ Wiase no Fã”
    Ɔwɛn-Aban—2012 | March 1
    • “Wɔnyɛ Wiase no Fã”

      “Wiase atan wɔn, efisɛ wɔnyɛ wiase no fã.”—YOHANE 17:14.

      Nea Ɛkyerɛ: Apereperedi a ɛkɔɔ so wɔ nnipa asetenam ne amanyɔsɛm mu wɔ Yesu bere so no, wamfa ne ho anhyehyɛ mu, efisɛ na ɔnyɛ wiase no fã. Ɔkyerɛkyerɛɛ mu sɛ: “Sɛ m’ahenni fi wiase a, anka m’asomfo bɛko na wɔamfa me amma Yudafo no. Nanso sɛnea ɛte no, m’ahenni mfi ha.” (Yohane 18:36) Ɔhyɛɛ n’akyidifo nkuran nso sɛ wɔnkwati suban, kasa ne nneyɛe a Onyankopɔn Asɛm kasa tia.—Mateo 20:25-27.

      Sɛnea Tete Kristofo De Yɛɛ Adwuma: Jonathan Dymond a ɔkyerɛw nyamesom ho nsɛm no kae sɛ, tete Kristofo no “ankɔ [ɔko]; nea na ɛbɛto wɔn biara mfa wɔn ho, dinsɛe oo, afiasenna oo, owu oo, wɔansuro emu biara.” Wɔpɛe sɛ wohu amane mmom sen sɛ wɔde wɔn ho bewurawura ɔko ne amanyɔsɛm mu. Sɛnea na wɔn abrabɔ ho mmara te no nso ma wɔdaa nsow. Wɔka kyerɛɛ Kristofo sɛ: “Esiane sɛ afei mo ne wɔn ntu mmirika nkɔ saa ahohwi dontori no mu nti, ɛyɛ wɔn nwonwa na wɔkasa tia mo.” (1 Petro 4:4) Abakɔsɛm kyerɛwfo Will Durant kyerɛwee sɛ, ná Kristofo no “de wɔn ahotew ne abrabɔ pa no rehaw abosonsom wiase a na anigyede akyi nkutoo na wodi no.”

      Ɛhefo na Wodi Nhwɛso Yi Akyi Nnɛ? Katolekfo nhoma bi ka ɔfã biara a Kristofo nni no ho asɛm sɛ: “Obiara a n’ahonim nti oyi ne ho fi dwumadi bi mu no ntumi nyi n’ano mma ɛnyɛ yiye.” (New Catholic Encyclopedia) Asɛm bi a epuee atesɛm krataa bi mu kyerɛ sɛ, mmusua abien ntam ko a ɛkɔɔ so wɔ Rwanda afe 1994 mu ma wokunkum nnipa bebree no, Afrikafo Ahofadi Kuw no aka sɛ asɔre ahorow nyinaa de wɔn ho hyɛɛ akodi no mu “gye Yehowa Adansefo nkutoo.”—Reformierte Presse.

      Bere a ɔkyerɛkyerɛfo bi a ɔwɔ ntoaso sukuu bi mu reka Adolf Hitler bere so nnipakum ho asɛm no, ɔkae sɛ, “kuw anaa ahyehyɛde biara antumi ankasa antia atoro akɛse, atirimɔdensɛm, ne awudi a ɛkɔɔ so no.” Nanso bere a ɔkɔyɛɛ nhwehwɛmu wɔ United States Okunkɛse Ho Nneɛma Akorae no, ɔkyerɛwee sɛ: “Afei manya m’asɛm no ho mmuae.” Ohui sɛ ɛmfa ho sɛ wɔyɛɛ Yehowa Adansefo ayayade no, wokuraa wɔn gyidi mu pintinn.

      Wɔn nkyerɛkyerɛ a ɛfa abrabɔ ho nso ɛ? U.S. Catholic nsɛmma nhoma no ka sɛ: “Mmerante ne mmabaa dodow no ara a wɔyɛ Katolekfo no ne asɔre no nyɛ adwene wɔ nkyerɛkyerɛ te sɛ mpena aware [ne] ɔbarima ne ɔbea nna a edi aware anim no ho.” Nsɛmma nhoma no faa ɔsɔfokumaa bi anom asɛm kae sɛ: “Sɛ mede m’ani bu paa a, nnipa dodow a wɔba sɛ wɔrebɛware no, emu fã ne akyi na wɔte hɔ dedaw sɛ awarefo.” Nhoma bi ka Yehowa Adansefo ho asɛm sɛ, “wɔhwehwɛ sɛ obiara bɛbɔ bra pa wɔ n’asetenam.”—The New Encyclopædia Britannica.

  • “Monnodɔ Mo Ho”
    Ɔwɛn-Aban—2012 | March 1
    • “Monnodɔ Mo Ho”

      “Mede ahyɛde foforo rema mo, sɛ monnodɔ mo ho; sɛnea medɔ mo no, mo nso monnodɔ mo ho saa ara. Sɛ mododɔ mo ho a, ɛno na ɛbɛma nnipa nyinaa ahu sɛ moyɛ m’asuafo ampa.”—YOHANE 13:34, 35.

      Nea Ɛkyerɛ: Kristo ka kyerɛɛ n’akyidifo no sɛ wɔnnodɔ wɔn ho sɛnea ɔdɔɔ wɔn no. Dɛn na Yesu de kyerɛe sɛ ɔdɔ wɔn? Ná Yesu dɔ nnipa nyinaa ɛmfa ho sɛ na ne bere sofo yɛ nnipa mu nyiyim na wommu mmea no. (Yohane 4:7-10) Ɔdɔ na ɛkaa Yesu ma ɔde ne bere, n’ahoɔden ne anigye a anka obenya no bɔɔ afɔre maa afoforo. (Marko 6:30-34) Awiei koraa no, Kristo daa ɔdɔ a ɛkyɛn biara adi. Ɔkae sɛ: “Mene oguanhwɛfo pa no; oguanhwɛfo pa de ne kra to hɔ ma nguan no.”—Yohane 10:11.

      Sɛnea Tete Kristofo De Yɛɛ Adwuma: Kristofo a wɔtenaa ase wɔ asomafo no bere so no frɛɛ wɔn ho wɔn ho ‘anuanom.’ (Filemon 1, 2) Wogyee nnipa a wofi aman nyinaa mu baa Kristofo asafo no mu, na nea enti a wɔyɛɛ saa ne sɛ na wogye di sɛ “nsonsonoe biara nni Yudani ne Helani ntam, efisɛ Awurade koro no ara na odi obiara so.” (Romafo 10:11, 12) Pentekoste afe 33 Y.B. akyi no, asuafo a wɔwɔ Yerusalem no fii “ase tontɔn nea wɔwɔ ne wɔn agyapade kyekyɛɛ nea wonyae no maa obiara, sɛnea obiara ahiade te.” Adɛn nti na wɔyɛɛ saa? Sɛnea ɛbɛyɛ a wɔn a wɔabɔ asu foforo no betumi akɔ so atena Yerusalem na ‘wɔatu wɔn ho asi hɔ ama asomafo no nkyerɛkyerɛ.’ (Asomafo Nnwuma 2:41-45) Dɛn na ɛkaa wɔn ma wɔyɛɛ saa? Asomafo no wuwui no, anni mfe 200 na Tertullian kaa asɛm bi a nkurɔfo aka afa Kristofo ho sɛ: “Hwɛ ɔdɔ ara a wɔdodɔ wɔn ho . . . ne sɛnea wɔayɛ krado sɛ wobewu ama wɔn ho mpo.”

      Ɛhefo na Wodi Nhwɛso Yi Akyi Nnɛ? Tete nhoma bi kae sɛ mfe pii a atwam ni no, atirimɔdensɛm a wɔn a wɔka sɛ wɔyɛ Kristofo “de adi wɔn nuanom no kyɛn atirimɔdensɛm a wɔn a wɔnyɛ gyidifo de adi wɔn no koraa.” (The History of the Decline and Fall of the Roman Empire [1837]) Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ U.S. nnansa yi ara ma wohui sɛ nyamesomfo a wɔn mu dodow no ara se wɔyɛ Kristofo no yɛ nnipa mu nyiyim paa. Asɔrekɔfo a wɔwɔ ɔman bi so ne saa asɔre no ara mufo a wɔwɔ ɔman foforo so nni hwee yɛ, ɛno nti sɛ wɔkɔ ahokyere mu a, wontumi mmoa wɔn anaa biribiara nka wɔn sɛ wɔmmoa wɔn.

      Afe 2004 mu no, mframa gyampanturudu ahorow anan tui wɔ Florida wɔ asram abien ntam. Ɔpanyin a ɔda Florida Adwumayɛkuw a Wɔhwɛ Atoyerɛnkyɛm Ho Nsɛm So no hwɛe sɛ ɔmanfo de nneɛma a wɔde ama wɔn no bedi dwuma yiye. Ɔpanyin no kae sɛ nnipa biara nni hɔ a wɔyɛ wɔn biribiara pɛpɛɛpɛ te sɛ Yehowa Adansefo, na ɔkae sɛ ɔde biribiara a Adansefo no hia bɛma wɔn. Ansa na saa asɛm yi resi no, Yehowa Adansefo tuu atoyerɛnkyɛm bere mu aboafo ma wɔde nnuru, nnuan ne ntade tuu kwan kɔɔ Democratic Republic of Congo kɔboaa wɔn nuanom Kristofo ne afoforo a ade ahia wɔn no wɔ afe 1997 mu. Wɔn nuanom Adansefo a wɔwɔ Europe na wɔde nneɛma a ne bo yɛ U.S. dɔla ɔpepem biako no kɔboae.

  • “Mama Wɔahu Wo Din”
    Ɔwɛn-Aban—2012 | March 1
    • “Mama Wɔahu Wo Din”

      “Mada wo din adi akyerɛ nnipa a wuyii wɔn fii wiase maa me no. . . . Mama wɔahu wo din na mɛma wɔahu.”—YOHANE 17:6, 26.

      Nea Ɛkyerɛ: Yesu de Onyankopɔn din yɛɛ adwuma wɔ n’asɛnka adwuma no mu na ɔnam so maa nnipa huu edin no. Ná Yesu taa kenkan nsɛm fi Kyerɛwnsɛm no mu, na sɛ ɔkenkan a, ɛnyɛ dɛn ara a, ɔbɛbɔ Onyankopɔn din no. (Luka 4:16-21) Ɔkyerɛɛ n’asuafo no sɛ wɔmmɔ mpae sɛ: “Agya, ma wo din ho ntew.”—Luka 11:2.

      Sɛnea Tete Kristofo De Yɛɛ Adwuma: Ɔsomafo Petro ka kyerɛɛ Yerusalem mpanyimfo sɛ Onyankopɔn hwɛɛ amanaman no mu yii “nnipa bi fii wɔn mu maa ne din.” (Asomafo Nnwuma 15:14) Asomafo no ne ebinom nso kyerɛkyerɛe sɛ “obiara a ɔbɛbɔ Yehowa din afrɛ no no, wobegye no nkwa.” (Asomafo Nnwuma 2:21; Romafo 10:13) Afei nso wɔkyerɛw Onyankopɔn din no wɔ nhoma a wɔkyerɛwee no mu. Yudafo mmara nhoma bi a wɔfrɛ no The Tosefta a wɔkyerɛw wiee bɛyɛ afe 300 Y.B. no kaa Kristofo nhoma a na atamfo hyew no no ho asɛm sɛ: “Wɔhyew Asɛmpakafo no ne minimfo [a na wosusuw sɛ ɛyɛ Yudafo Kristofo] no nhoma no; . . . wɔde guu gya mu ma ɛne Din Kronkron a ɛwom no nyinaa hyew dwerɛbee.”

      Ɛhefo na Wodi Nhwɛso Yi Akyi Nnɛ? Kristo Asɔre Ahorow Ɔman Bagua a ɛwɔ Amerika no na wɔma wɔyɛɛ Revised Standard Version Bible no, na ɛka wɔ nnianim asɛm no mu sɛ: “Sɛnea na nkurɔfo de din pa frɛ Onyankopɔn koro pɛ no ma ɛyɛɛ te sɛ nea na anyame afoforo ka ne ho a enti ɛsɛ sɛ wɔma nsonsonoe da wɔne Onyankopɔn ntam, enti wogyaee din no bɔ wɔ Yudasom mu ansa na Kristosom refi ase; ɛne Kristofo Asɔre ahorow nyinaa gyidi nhyia.” Enti wɔde abodin “AWURADE” no sii Onyankopɔn din anan. Nnansa yi ara, Katolek asɔre no ti a ɛwɔ Vatican no de akwankyerɛ kɔmaa n’asɔfo a wɔdeda Katolek asɔre ahorow ano no sɛ: “Ɛnsɛ sɛ wɔbɔ Onyankopɔn din tetragrammaton a ɛne YHWHa no anaasɛ wɔde di dwuma wɔ mpaebɔ anaa nnwonto mu.”

      Ɛhefo na wɔbɔ Onyankopɔn din no na wɔka ho asɛm kyerɛ afoforo? Bere a Sergey yɛ abofra a na ɔte Kyrgyzstan no, ɔhwɛɛ sini bi a ɛkae sɛ Onyankopɔn din de Yehowa. Mfe du twaam a wante sɛ obiara rebɔ din no. Akyiri yi a Sergey tu kɔtenaa United States no, Yehowa Adansefo baanu kɔɔ ne nkyɛn wɔ ne fie kɔkyerɛɛ no baabi a Onyankopɔn din wɔ wɔ Bible mu. Ɛyɛɛ Sergey anigye paa sɛ ohui sɛ kuw bi wɔ hɔ a, wɔbɔ edin Yehowa no. Nsɛm asekyerɛ nhoma bi (Webster’s Third New International Dictionary) kyerɛ “Yehowa Nyankopɔn” ase sɛ “onyame pumpuni a ɔno nkutoo na Yehowa Adansefo gye no tom na wɔsom no.”

      [Ase hɔ asɛm]

      a Wɔkyerɛw Onyankopɔn din no wɔ Twi mu sɛ “Yehowa.”

  • “Wɔbɛka Ahenni Ho Asɛmpa Yi”
    Ɔwɛn-Aban—2012 | March 1
    • “Wɔbɛka Ahenni Ho Asɛmpa Yi”

      “Wɔbɛka ahenni ho asɛmpa yi wɔ asase so nyinaa de adi amanaman nyinaa adanse; ɛno ansa na awiei no bɛba.”—MATEO 24:14.

      Nea Ɛkyerɛ: Asɛmpa kyerɛwfo Luka kyerɛwee sɛ Yesu tutuu “akwan kɔɔ nkurow mu ne nkuraa ase kɔkaa asɛm no, na ɔpaee mu kaa Onyankopɔn ahenni ho asɛmpa.” (Luka 8:1) Yesu ankasa kae sɛ: “Ɛsɛ sɛ mekɔ nkurow foforo mu nso kɔka Onyankopɔn ahenni ho asɛmpa no, efisɛ eyi nti na wɔsomaa me.” (Luka 4:43) Ɔsomaa n’asuafo no sɛ wɔnkɔka asɛmpa no wɔ nkurow ne nkuraa ase, na akyiri yi ɔka kyerɛɛ wɔn sɛ: “Mobɛyɛ m’adansefo . . . de akɔ asase ano nohoa.”—Asomafo Nnwuma 1:8; Luka 10:1.

      Sɛnea Tete Kristofo De Yɛɛ Adwuma: Yesu asuafo no antwentwɛn wɔn nan ase koraa sɛ wɔbɛyɛ nea Yesu ka kyerɛɛ wɔn no. “Wɔkɔɔ so kyerɛkyerɛe kaa Kristo . . . ho asɛmpa wɔ asɔrefie ne afie mu daa a wɔannyae.” (Asomafo Nnwuma 5:42) Wɔamfa asɛmpa no ka anhyɛ nnipa atitiriw kakraa bi nsa. Abakɔsɛm kyerɛwfo Neander kae sɛ “Celsus a odii kan kyerɛw nsɛm tiaa Kristofo no dii fɛw sɛ, wohwɛ nnipa a wɔde nnam ka asɛmpa no a, wɔyɛ asaawatofo, wɔn a wosiesie mpaboa, wɔn a wɔhyɛ mmoa nhoma aduru, nnipa a wonnim nhoma koraa ne mpapahwekwaa.” Jean Bernardi kae wɔ ne nhoma bi (The Early Centuries of the Church) mu sɛ: “Ná ɛsɛ sɛ [Kristofo] kɔ baabiara kɔka asɛm no kyerɛ obiara. Ná ɛsɛ sɛ wɔkɔka wɔ atempɔn mu, nkurow mu, mmɔnten so ne afie mu. Sɛ nkurɔfo gye wɔn oo, sɛ wɔannye wɔn oo, ɛsɛ sɛ wɔyɛ. . . . Ná ɛsɛ sɛ wɔka asɛm no kosi asase ano nohoa.”

      Ɛhefo na Wodi Nhwɛso Yi Akyi Nnɛ? Anglikan asɔre no sɔfo David Watson kyerɛwee sɛ: “Asɛnka ne ɔkyerɛkyerɛ adwuma no a asɔre no mfa no aniberesɛm no ka ho bi na nkurɔfo mpɛ sɛ wɔbɛsom Onyankopɔn no.” José Luis Pérez Guadalupe kyerɛw Evangelikfo, Adventistfo ne afoforo ho asɛm wɔ ne nhoma bi mu sɛ “wɔnkɔ afie afie mu.” Ɔkyerɛw faa Yehowa Adansefo ho sɛ: “Wɔkɔ afie afie a wɔmmɔ ofie biara ntra.”—Why Are the Catholics Leaving?

      Jonathan Turley kaa nokwasɛm bi wɔ Asɛnnibea Kunini bi ho amanneɛbɔ mu sɛ: “Sɛ wobɔ Yehowa Adansefo din a, nea nkurɔfo dodow no ara adwene kɔ so ne asɛmpakafo a wɔhyenhyɛn yɛn afie bere biara a wɔpɛ. Ɛnyɛ akra dodow a Yehowa Adansefo benya nkutoo nti na wɔkɔ afie afie, na mmom ɛma wɔn gyidi nso yɛ den.”

      [Kratafa 9 adaka]

      Wuhu Nea Ɛma Obi Yɛ Nokware Kristoni No?

      Sɛ wohwɛ nea Kyerɛwnsɛm no ka sɛ ɛma obi yɛ nokware Kristoni a yɛasusuw ho wɔ Ɔwɛn-Aban yi mu no a, wususuw sɛ ɛhefo na wɔyɛ nokware Kristofo ampa? Ɛwom sɛ akuw ne asɔre mpempem pii na wɔka sɛ wɔyɛ Kristofo de, nanso kae asɛm a Yesu ka kyerɛɛ n’akyidifo no: “Ɛnyɛ obiara a ose me sɛ, ‘Awurade, Awurade’ no na ɔbɛhyɛn ɔsoro ahenni no mu, na mmom nea ɔyɛ m’Agya a ɔwɔ soro no apɛde no na ɔbɛhyɛn mu.” (Mateo 7:21) Sɛ wuhu wɔn a wɔyɛ Agya no apɛde, kyerɛ sɛ, wɔn a wɔyɛ nea ɛkyerɛ sɛ wɔyɛ nokware Kristofo no, na wo ne wɔn bɔ a, ebetumi ama woanya nhyira daa wɔ Onyankopɔn Ahenni no mu. Yɛsrɛ wo, bisa Yehowa Adansefo a wɔde nhoma yi brɛɛ wo no na wɔnkyerɛ wo Onyankopɔn Ahenni ne nhyira a ɛde bɛba no ho nsɛm pii.—Luka 4:43.

Twi Nhoma Ahorow (1980-2026)
Fi Mu
Kɔ Mu
  • Twi
  • Fa Mena
  • Yɛ Nsakrae a Wopɛ Wɔ Ha
  • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
  • Wɛbsaet No Ho Nhyehyɛe
  • Sɛnea Yɛde Wo Ho Nsɛm Di Dwuma
  • Kyerɛ Sɛnea Wopɛ Sɛ Yɛde Wo Ho Nsɛm Di Dwuma
  • JW.ORG
  • Kɔ Mu
Fa Mena