Ɔwɛn-Aban INTANƐT SO NHOMAKORABEA
Ɔwɛn-Aban
INTANƐT SO NHOMAKORABEA
Twi
?
  • ã
  • á
  • ẽ
  • é
  • ɛ
  • ɛ̃
  • ĩ
  • õ
  • ɔ
  • ũ
  • Ã
  • Á
  • Ẽ
  • É
  • Ɛ
  • Ɛ̃
  • Ĩ
  • Õ
  • Ɔ
  • Ũ
  • BIBLE
  • NHOMA
  • ASAFO NHYIAM
  • Amansan Nyinaa Hyehyɛfo No A Wɔne No Yɛ Adwuma
    Ɔwɛn-Aban—1985 | September 1
    • 13. Dɛn na Paulo kae wɔ Yerusalem a ɛde ne ho, no ho, na de a wade ne ho afi dɛn mu na ɛsɛ sɛ ne “mma” gyina pintinn wom?

      13 Paulo kyerɛɛ nsonsonoe a ɛda asase so Yerusalem a ɛwɔ nkoasom mu no ne “ɔsoro Yerusalem” a “ɛde ne ho” no ntam. Ɔrefa asɛm a ɛwɔ Yesaia 54:1-8 no aka no, ɔkyerɛwee sɛ:

      “Na ɔsoro Yerusalem no de, ɛde ne ho, ɛne yɛn na; efisɛ wɔakyerɛw sɛ: Wo obonin a wonwo, ma w’ani nnye; wo a wɔnkoo awo, di ahurusi teɛm! Efisɛ nea onni bi no mma dɔɔso sen nea ɔwɔ kunu no de. Na yɛn de, anuanom, sɛnea Isak te no, yɛyɛ bɔhyɛ mma. Na sɛnea ɛbere no nea wɔwoo no ɔhonam kwan so no taa nea wowoo no honhom kwan so no, sɛ nso ɛte nnɛ ara ne no. Nanso kyerɛw no se dɛn? Pam afenaa no ne ne ba; efisɛ afenaa ba no ne ɔdehye ba no renni ade. Enti, anuanom, yɛnyɛ afenaa mma, na mmom yɛyɛ ɔdehye mma. Adehyedi mu na Kristo ama yɛade yɛn ho. Enti munnyina pintinn, na mommma wɔmmfa akoayɛ kɔndua nnka mo nnhyem bio!”​—Galatifo 4:26-5:1.

  • Amansan Nyinaa Hyehyɛfo No A Wɔne No Yɛ Adwuma
    Ɔwɛn-Aban—1985 | September 1
    • 15. Bere tenten ahe na na “ɔsoro Yerusalem” no nni ba, na bere bɛn na ne mma fii ase dɔɔso?

      15 “Ɔsoro Yerusalem” no yɛɛ “obonin,” obi a onni mma kyɛe sen Sara. Nokwarem no, na “ɔsoro Yerusalem” no wɔ saa tebea no mu fi 1943 A.Y.B. mu, bere a bɔ a wɔhyɛɛ Abraham no fii ase dii dwuma no, kosii bere a wɔbɔɔ Yesu asu wɔ 29 Y.B. mu no. Ɛyɛ saa bere no na wɔnam Abraham Kɛse, Yehowa Nyankopɔn, honhom no so woo Yesu, na ɔde Ne honhom sraa no ma ɔbɛyɛɛ Kristo anaa Nea Wɔasra no, Mesia no. Nanso na ɛsɛ sɛ “ɔsoro Yerusalem” no nya nea ɛsen honhom mu ɔba biako. Enti wɔ Pentekoste 33 Y.B. mu, bere a wɔanyan Yesu ma waforo akɔ soro no akyi no, wɔnam Abraham Kɛse no honhom so woo n’asuafo anokwafo no mu bɛyɛ 120. Afei ɔde saa honhom no sraa wɔn ma wɔbɛyɛɛ Isak Kɛse, Yesu Kristo, honhom mu nuanom. Akyiri yi, wɔ saa da no ara mu no, wɔbɔɔ Yudafo bɛyɛ 3,000 foforo asu sɛ Yesu asuafo na wɔde honhom kronkron sraa wɔn. (Asomafo no Nnwuma 2:1-42) Enti saa da no “ɔsoro Yerusalem” no bɛyɛɛ ‘ɛna’ maa mma pii.

      16. Dɛn ne “ɔsoro Yerusalem” no?

      16 Ɔsomafo Paulo da no adi sɛ ɔbea a wɔka ne ho asɛm wɔ Yesaia 54:1-8 no ne “ɔsoro Yerusalem no.” Yehowa Nyankopɔn ne ne “kunu,” ne ne Yɛfo Kɛse nso. Sɛnkyerɛnne kwan so no, ɔyɛ “ɔbea” a ɔwɔ hɔ ma no, ne “yere,” anaasɛ ahyehyɛde a ɛte sɛ ɔyere a ɛwɔ ɔsoro. Te sɛ okunu no, ɔno na ɔma ɔwo sɛnea ɛbɛyɛ a wobenya nokware “aseni” a wɔhyɛɛ ne ho bɔ wɔ Abraham bere so no.​—Galatifo 3:16, 26-29.

      17. Ɔkwan bɛn so na “ɔsoro Yerusalem” no bɛyɛɛ Abraham Kɛse no “aseni” titiriw no “na”?

      17 Sɛnea ɛbɛyɛ a ɔbɛyɛ Abraham Kɛse no “aseni” titiriw no, Onyankopɔn Ba a ɔwoo no koro no fii Yehowa soro ahyehyɛde a ɛte sɛ ɔyere no mu bae. Enti ɛbɛyɛɛ sɛ ‘ɛna’ maa Onyankopɔn ba no. Nã, ɛnyɛ Yesu Kristo ne asase so Yerusalem a na ɛwɔ hɔ bere a ɔwɔ asase so no sɛnkyerɛnne kwan so ba no, efisɛ saa bere no na saa kurow no ne ne “mma” wɔ nnomumfa, anaa nkoasom mu, na Yesu nso ankɔ nkoasom mu da. (Galatifo 4:25) Nã asase so Yerusalem no yɛ saa Yudafo ankasa no “na” a wɔn na wɔpow Yesu sɛ, ɛnyɛ sɛ agyapanyin Abraham nko na ɔnyɛ ne bɔhyɛ “aseni,” na mmom Abraham Kɛse, Yehowa Nyankopɔn nso no.​—Mateo 23:37-39.

Twi Nhoma Ahorow (1980-2025)
Fi Mu
Kɔ Mu
  • Twi
  • Fa Mena
  • Yɛ Nsakrae a Wopɛ Wɔ Ha
  • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
  • Wɛbsaet No Ho Nhyehyɛe
  • Sɛnea Yɛde Wo Ho Nsɛm Di Dwuma
  • Kyerɛ Sɛnea Wopɛ Sɛ Yɛde Wo Ho Nsɛm Di Dwuma
  • JW.ORG
  • Kɔ Mu
Fa Mena