Ɔwɛn-Aban INTANƐT SO NHOMAKORABEA
Ɔwɛn-Aban
INTANƐT SO NHOMAKORABEA
Twi
?
  • ã
  • á
  • ẽ
  • é
  • ɛ
  • ɛ̃
  • ĩ
  • õ
  • ɔ
  • ũ
  • Ã
  • Á
  • Ẽ
  • É
  • Ɛ
  • Ɛ̃
  • Ĩ
  • Õ
  • Ɔ
  • Ũ
  • BIBLE
  • NHOMA
  • ASAFO NHYIAM
  • ‘Monnodɔ Mo ho’
    Ɔwɛn-Aban—2003 | February 1
    • 5, 6. (a) Mfatoho ntiantia abien bɛn na Yesu de mae? (b) Dɛn na mfatoho ahorow yi da no adi wɔ Yehowa ho?

      5 Yesu yɛɛ mfatoho ntiantia abien de kyerɛɛ n’atiefo no adwene a Yehowa kura wɔ wɔn a wɔaman no ho. Ná biako fa oguanhwɛfo ho. Yesu kae sɛ: “Mo mu nipa bɛn na sɛ ɔwɔ nguanten ɔha na wɔn mu biako kɔyera a, ɔrennyaw aduakron akron no sare so, na onni nea wayera no akyi nkosi sɛ obehu no? Na sɛ ohu no a, ɔde no bɔ ne kɔn ho, na n’ani gye. Na ɔba ofie a, ɔfrɛfrɛ ne nnamfo ne n’afipamfo boa ano ka kyerɛ wɔn sɛ: Momma mo ne me ani nnye, na mahu me guan a ɔyerae no. Mise mo sɛ: Saa ara na anigye bɛba ɔsoro, ɔdebɔneyɛfo biako a ɔsakra n’adwene ho sen nnipa trenee aduakron akron a enhia wɔn adwensakra.”—Luka 15:4-7.

  • ‘Monnodɔ Mo ho’
    Ɔwɛn-Aban—2003 | February 1
    • Wɔyerae Nanso na Wɔsom Bo

      8. (a) Oguanhwɛfo no ne ɔbea no yɛɛ wɔn ade dɛn wɔ wɔn nneɛma a ɛyerae no ho? (b) Dɛn na sɛnea wɔyɛɛ wɔn ade wɔ wɔn nneɛma a ɛyerae ho no kyerɛ yɛn?

      8 Wɔ mfatoho abien no nyinaa mu no, biribi yerae, nanso hyɛ sɛnea wɔn wuranom yɛɛ wɔn ade no nsow. Oguanhwɛfo no anka sɛ: ‘Dɛn na oguan biako bɛyɛ me bere a meda so ara wɔ 99 no? Sɛ manhu no a, ɛrenhaw me.’ Ɔbea no anka sɛ: ‘Dɛn nti na ɛsɛ sɛ mehaw me ho wɔ dwetɛbona biako ho? Akron a aka no dɔɔso ma me.’ Mmom no, oguanhwɛfo no hwehwɛɛ ne guan a wayera no te sɛ nea ne nkutoo ne oguan a ɔwɔ. Na ɔbea no tee nka wɔ ne dwetɛbona a ayera no ho sɛ nea onni dwetɛbona foforo biara bio. Wɔ nsɛm abien no nyinaa mu no, na ade a ayera no som bo ma ne wura no. Dɛn na eyi kyerɛ?

      9. Dɛn na sɛnea oguanhwɛfo no ne ɔbea no yɛɛ wɔn ade no yɛ ho mfonini?

      9 Hyɛ sɛnea Yesu de asɛm no baa awiei wɔ mfatoho abien no nyinaa mu no nsow: “Saa ara na anigye bɛba ɔsoro wɔ ɔbɔnefo biako a ɔsakra ho” na ‘saa ara na, mise mo sɛ, anigye ba Onyankopɔn abɔfo anim ɔdebɔneyɛfo biako a ɔsakra n’adwene ho.’ Enti, sɛnea oguanhwɛfo no ne ɔbea no yɛɛ wɔn ade no da sɛnea Yehowa ne ne soro abɔde yɛ wɔn ade no adi wɔ ɔkwan kakraa bi so. Sɛnea na ade a ɛyerae no som bo ma oguanhwɛfo no ne ɔbea no, saa ara na wɔn a wɔatwe wɔn ho na wɔne Onyankopɔn nkurɔfo mmɔ no da so ara som bo wɔ Yehowa ani so. (Yeremia 31:3) Ebia na saafo no ayɛ mmerɛw wɔ honhom fam, nanso ɛnkyerɛ sɛ wɔyɛ atuatewfo. Ɛmfa ho sɛ wɔayɛ mmerɛw no, ebia na ɔkwan bi so no, wɔda so ara di Yehowa ahwehwɛde so. (Dwom 119:176; Asomafo no Nnwuma 15:29) Enti, sɛnea na ɛte wɔ tete mmere mu no, Yehowa mpere ne ho sɛ ‘ɔbɛtow wɔn akyene afi n’anim.’—2 Ahene 13:23.

      10, 11. (a) Ɔkwan bɛn so na yɛpɛ sɛ yebu wɔn a wɔne asafo no mmɔ no? (b) Sɛnea Yesu mfatoho abien no kyerɛ no, ɔkwan bɛn so na yebetumi ada no adi sɛ yedwen wɔn ho?

      10 Te sɛ Yehowa ne Yesu no, yɛn nso yedwen wɔn a wɔayɛ mmerɛw na wɔayera afi Kristofo asafo mu no ho yiye. (Hesekiel 34:16; Luka 19:10) Yebu onipa a wayɛ mmerɛw wɔ honhom fam no sɛ oguan a wayera—ɛnyɛ obi a anidaso biara nni ne so. Yensusuw sɛ: ‘Dɛn nti na ɛsɛ sɛ yɛbrɛ yɛn ho wɔ obi a wayɛ mmerɛw ho? Onni hɔ no biribiara rekɔ so yiye wɔ asafo no mu.’ Mmom no, te sɛ Yehowa no, yebu wɔn a wɔatwe wɔn ho na wɔpɛ sɛ wɔsan ba no sɛ wɔsom bo.

  • ‘Monnodɔ Mo ho’
    Ɔwɛn-Aban—2003 | February 1
    • Di Kan Tu Anammɔn

      12. Dɛn na nsɛm ‘ɔbɛkɔ akɔhwehwɛ nea wayera no’ kyerɛ yɛn fa oguanhwɛfo no suban ho?

      12 Wɔ mfatoho abien no mu nea edi kan mu no, Yesu ka sɛ oguanhwɛfo no ‘bɛkɔ akɔhwehwɛ oguan a wayera no.’ Oguanhwɛfo no di kan tu anammɔn na ɔbɔ mmɔden kɛse sɛ obehu oguan a wayera no. Nsɛnnennen, asiane, ne ɔkwan no tenten mma ɔnsan. Mmom no, oguanhwɛfo no hwehwɛ no ‘kosi sɛ obehu no.’—Luka 15:4.

      13. Ɔkwan bɛn so na mmarima anokwafo a wɔtraa ase tete mmere mu no dii wɔn a wɔayɛ mmerɛw no ahiade ho dwuma, na yɛbɛyɛ dɛn atumi asuasua Bible mu nhwɛso a ɛte saa?

      13 Saa ara na mpɛn pii no, obi a ohia nkuranhyɛ nkyɛn a yɛbɛkɔ no hwehwɛ sɛ nea ɔyɛ den no bedi kan atu anammɔn. Mmarima anokwafo a wɔtraa ase tete mmere mu no tee eyi ase. Sɛ nhwɛso no, bere a Ɔhene Saulo ba Yonatan hui sɛ ne yɔnko berɛbo Dawid hia nkuranhyɛ no, Yonatan “sɔre kɔɔ Dawid nkyɛn wɔ Hores, na ɔhyɛɛ ne nsa den Onyankopɔn mu.” (1 Samuel 23:15, 16) Mfehaha pii akyi, bere a Amrado Nehemia hui sɛ ne nuanom Yudafo no bi nsam agow no, ɔno nso ‘sɔree ntɛm ara’ hyɛɛ wɔn nkuran sɛ ‘wɔnkae Yehowa.’ (Nehemia 4:14) Ɛsɛ sɛ yɛn a yɛwɔ hɔ nnɛ nso ‘sɔre’—yedi kan tu anammɔn—de hyɛ wɔn a wɔyɛ mmerɛw no den. Nanso henanom na ɛsɛ sɛ wɔyɛ saa wɔ asafo no mu?

      14. Henanom na ɛsɛ sɛ wɔkɔ wɔn a wɔayɛ mmerɛw no nkyɛn wɔ Kristofo asafo no mu?

      14 Kristofo mpanyimfo titiriw na asɛyɛde hyɛ wɔn nsa sɛ ‘wɔbɛhyɛ nsa a ayɛ bɛtɛɛ no den na wɔamia anankoroma a agow mu,’ na ‘wɔaka akyerɛ wɔn a wɔn koma atu sɛ: Monhyɛ mo ho den. Munnsuro.’ (Yesaia 35:3, 4; 1 Petro 5:1, 2) Nanso, hyɛ no nsow sɛ ɛnyɛ mpanyimfo nkutoo na wɔde Paulo afotu a ese ‘yɛnkyekye wɔn a wɔn koma atu werɛ’ na ‘yɛmmoa wɔn a wɔyɛ mmerɛw’ no maa wɔn. Mmom no, wɔde Paulo nsɛm no kɔmaa “Tesalonikafo asafo” no nyinaa. (1 Tesalonikafo 1:1; 5:14) Enti wɔn a wɔayɛ mmerɛw nkyɛn a yɛbɛkɔ no yɛ Kristofo nyinaa asɛyɛde. Te sɛ oguanhwɛfo a ɔwɔ bɛ no mu no, ɛsɛ sɛ biribi ka Kristoni biara ma ‘ɔkɔhwehwɛ nea wayera no.’ Nokwarem no, sɛ yɛne mpanyimfo yɛ biako nkutoo a na yebetumi ayɛ eyi ma atu mpɔn. So wubetumi atu anammɔn bi aboa obi a wayɛ mmerɛw wɔ w’asafo mu?

Twi Nhoma Ahorow (1980-2025)
Fi Mu
Kɔ Mu
  • Twi
  • Fa Mena
  • Yɛ Nsakrae a Wopɛ Wɔ Ha
  • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
  • Wɛbsaet No Ho Nhyehyɛe
  • Sɛnea Yɛde Wo Ho Nsɛm Di Dwuma
  • Kyerɛ Sɛnea Wopɛ Sɛ Yɛde Wo Ho Nsɛm Di Dwuma
  • JW.ORG
  • Kɔ Mu
Fa Mena