-
Onyankopɔn Abufuw Ba AwieiAdiyisɛm—N’awiei Koraa Abɛn!
-
-
11. Onyankopɔn abufuw kuruwa a ɛto so anan no botae ne dɛn, na dɛn na ɛba bere a wɔahwie agu no?
11 Onyankopɔn abufuw kuruwa a ɛto so anan no botae ne owia. Yohane ka kyerɛ yɛn sɛ: “Na nea ɔto so anan no hwiee ne kuruwa no guu owia so. Na wɔmaa no ahoɔden sɛ ɔmfa ogya nhyehye nnipa. Na wɔde ahohuru kɛse hyehyee nnipa, na wɔkaa Onyankopɔn a ɔwɔ saa ɔhaw yi so ahoɔden no din ho abususɛm, na wɔansakra wɔn adwene anhyɛ no anuonyam.”—Adiyisɛm 16:8, 9.
-
-
Onyankopɔn Abufuw Ba AwieiAdiyisɛm—N’awiei Koraa Abɛn!
-
-
13. Ɔkwan bɛn so na wiase yi atumfo a wɔte sɛ owia no ama adesamma ho ‘ahyehye’ wɔn?
13 Wiase nyinaa ko a edi kan no akyi no, wi yi ase sodifo yɛɛ Amanaman Apam no de bɔɔ mmɔden sɛ wɔde behu wiase dwoodwoo asetra ho nsɛnnennen no ano, nanso eyi yɛɛ ɔkwa. Enti wɔsɔɔ tumidi ahorow te sɛ Fasist ne Nasi hwɛe. Komunisim kɔɔ so trɛwee. Sɛ anka atumfoɔ a wɔte sɛ owia no besiesie adesamma asetra ma ayɛ yiye mmom no, wɔde ahohuru kɛse ‘maa adesamma ho hyehyee wɔn.’ Amanko ahorow a wɔkokoe wɔ Spain, Ethiopia ne Manchuria no kowiee wiase ko a ɛto so abien no mu. Nnɛyi abakɔsɛm kyerɛ sɛ Mussolini, Hitler ne Stalin, sɛ katabaakofo no, bɛyɛɛ wɔn a nnipa ɔpedudu a wɔn ankasa manfo ka ho no wu fi wɔn tee anaasɛ ɛnam wɔn so na ɛbae. Nnansa yi ara no, amanaman ntam anaa aman mu ntawntawdi ahorow ama aman te sɛ Vietnam, Kampuchea, Iran, Lebanon ne Ireland ne afei Latin Amerika ne Afrika aman horow mufo ho ‘ahyehye wɔn.’ Nea ɛka eyi ho ne aman akɛse a wɔn nuklea akode betumi ahyew adesamma nyinaa no ntam apereperedi a ɛkɔ so ara no. Nna a edi akyiri yi mu no, wɔama adesamma ho ada hɔ ama “owia” ampa ara, wɔn atumfoɔ a wɔnteɛ no ama wɔn ho ahyehye wɔn. Onyankopɔn abufuw kuruwa a ɛto so anan no a wohwie gu no asi abakɔsɛm mu nokwasɛm ahorow yi so dua, na Onyankopɔn nkurɔfo abɔ no dawuru wɔ asase so nyinaa.
14. Dɛn na Yehowa Adansefo akyerɛ mmere nyinaa sɛ ɛno nkutoo ne adesamma ɔhaw ahorow ano aduru, na dɛn na adesamma nyinaa ayɛ wɔ ho?
14 Yehowa Adansefo akɔ so akyerɛkyerɛ sɛ adesamma nsɛnnennen a ɛhaw adwene no ano aduru biako pɛ ne Onyankopɔn Ahenni a Yehowa abɔ ne tirim sɛ ɔnam so bɛtew ne din ho no. (Dwom 83:4, 17, 18; Mateo 6:9, 10) Nanso, ɛkame ayɛ sɛ adesamma nyinaa asiw wɔn aso wɔ ano aduru yi ho. Nnipa bebree a wɔpow Ahenni no ka Onyankopɔn din ho abususɛm nso, sɛnea Farao yɛe bere a ɔpowee sɛ obegye Yehowa amansan tumidi no atom no. (Exodus 1:8-10; 5:2) Esiane sɛ asɔretiafo yi nni Mesia Ahenni no ho anigye biara nti, wɔpaw sɛ wobehu amane wɔ wɔn ankasa adesamma atumfoɔ a wɔhyɛ nnipa so no “owia” a ano yɛ hyew no ase.
-