Katiko 127
Ko He Fale Ki Tou Huafa
1. ʼE ko he pi·li·vi·lē·si·o
Ê ʼA·tu·a Mā·fi·mā·fi,
Ko te la·ga ʼo to·u Fa·le
Ke vi·ki·ʼi a·i ko·e.
Ne·ʼe ma·to·u fi·a·fi·a
ʼI te fo·a·ki kā·to·a
I·a to·ma·to·u mā·lo·hi
Mo to·ma·to·u fa·i·va.
(FAKATAUGA)
Ê Se·ho·va, ke ke ta·li
To·u Fa·le ʼa·e·nī.
ʼA·ē ku·a fa·ka·tu·ʼu
Mo·ʼo fo·a·ki a·tu.
2. Ke fo·nu ʼi te te·mi ne·i
Te Fa·le ʼo te ʼA·tu·a,
ʼA·ki he ʼu hi·va mā·lo·hi
Mo he ʼu fa·ka·fe·ta·ʼi.
To·u Fa·le ma·ta·le·le·i
ʼE vi·ki·vi·ki·ʼi a·i,
To·u Hu·a·fa Mā·ʼo·lu·ga
ʼA·ē ʼe ma·to·u ta·la.
(FAKATAUGA)
Ê Se·ho·va, ke ke ta·li
To·u Fa·le ʼa·e·nī.
ʼA·ē ku·a fa·ka·tu·ʼu
Mo·ʼo fo·a·ki a·tu.
(Vakaʼi mo 1 Hau 8:18, 27; 1 Fkma. 29:11-14; Gāue 20:24.)