HISTORIA STINNEʼ
Ruyubeʼ gannaʼ xi riníʼ ique Jehová ante guicaaʼ ti decisión
LU IZA 1984, ti siadóʼ bireeʼ de ra lidxeʼ ne ziaaʼ dxiiñaʼ, nabezaʼ ti lugar ra nabeza stale binni ricu ndaaniʼ guidxi Caracas (Venezuela). Lu neza que ziníʼ iqueʼ ni ná ti artículo ni biree lu revista Torre stiʼ ni rapa ni caníʼ ximodo ruuyaʼ ca vecinu stinu laanu. Ne guníʼ iqueʼ: «¿Ximodo ruuyaʼ ca vecinu stinneʼ naa? ¿Ñee ruuyacabe naa casi ti hombre ni runi dxiiñaʼ ra bancu la? o casi ti xpinni Dios ni runi dxiiñaʼ ra bancu para gudii ni caquiiñeʼ familia stiʼ?». Qué ñuuladxeʼ ni guníʼ iqueʼ, ngue runi gudixhe iqueʼ guneʼ xiixa.
Guleʼ 19 de mayo iza 1940 ndaaniʼ guidxi Amiún (Líbano). Caadxi iza despué yendézadu ndaaniʼ guidxi Trípoli. Biniiseʼ ndaaniʼ ti familia ni nabani galán ne nayecheʼ ne ni nadxii Jehová. Gupaʼ chonna bizanaʼ ne ti bicheʼ, naa nga ni jma nahuiiniʼ. Ni jma risaca para bixhozeʼ ne jñaaʼ nga chuudu reunión, guidúʼndadu Biblia, gacanedu binni gunibiáʼ Dios ne cadi guicá íquedu gápadu stale bueltu.
Ndaaniʼ congregación stidu guyuu caadxi hermanu ungidu, tobi de laacabe láʼ Michel Aboud, hermanu riʼ biʼniʼ conducir estudiu de libru dxiqué. Biziidibe de Jehová ndaaniʼ guidxi Nueva York, ne despué bisiidibe binni de Dios ndaaniʼ guidxi Líbano lu iza 1920. Rietenalaʼdxeʼ pabiáʼ biʼniʼ respetarbe ne gucanebe chupa hermana ni láʼ Anne ne Gwen Beavor, guca graduárcabe lu Escuela de Galaad. Nabé guca xhamigu familia stinneʼ guiropaʼ hermana riʼ. Gudiʼdiʼ si iza, guizáʼ biecheʼ ora biiyaʼ hermana Anne ndaaniʼ guidxi Estados Unidos. Ne ti tiempu despué laaca biiyaʼ Gwen, maʼ bichaganáʼ hermanu Wilfred Gooch ne cayuni servircaʼ ndaaniʼ sucursal stiʼ Londres (Inglaterra).
DXI BIʼNIʼ PREDICARDU NDAANIʼ GUIDXI LÍBANO
Dxi nahuiineʼ huaxiéʼ Testigu nuu ndaaniʼ guidxi Líbano. Neca zacá, bisíʼdidu binni ni nánnadu de lu Biblia. Bínidu ni neca bicaalú caadxi líder stiʼ religión laadu. Dede yanna rietenalaʼdxeʼ caadxi cosa ni bizaacadu.
Ti dxi, cayuneʼ predicarniaʼ bizanaʼ Sana ndaaniʼ ti edificiu ra nabeza stale binni. Laga canínedu tobi de ca binni que, málasi zeeda ti cura. Zándaca nuu tu laa gudxi laabe nuudu raqué. Gudindené hombre riʼ bizanaʼ ne dede bilaanáʼ laabe ne biábabe de lu escalera. Nuu tu guniʼné policía ne ora bedandacaʼ, gucanecaʼ Sana purtiʼ gucaná. Ziné ca policía cura que ne biiyacaʼ canacaabe guiibaʼ. Para gunabadiidxaʼ tobi de ca policía que cura que: «¿Lii yaʼ? ¿Ñee rusiidiluʼ binni de Dios la? o rusiidiluʼ binni tinde?».
Laaca qué riaandaʼ naa dxi biʼniʼ alquilar congregación stinneʼ ti autobús ne yeguni predicardu ndaaniʼ ti guidxi nuu zitu. Cayuni predicardu galán, málasi binadiaga cura stiʼ guidxi que nuudu raqué, ne bitagulisaa binni para gucaalú laadu. Bichá ca binni que guié laadu, ne bininacaʼ ique bixhozeʼ. Rietenalaʼdxeʼ biiyaʼ laabe naze rini lube. Biguetanebe jñaaʼ ndaaniʼ autobús que ne zinándadu laacabe. Qué ziuu dxi guiaandaʼ naa xi gudxi jñaaʼ bixhozeʼ ora cusiá lube: «Jehová, biʼniʼ perdonar laacabe purtiʼ qué gánnacabe xi cayúnicabe».
Ti dxi guyuudu yegánnadu familia stidu ndaaniʼ guidxi Líbano, lugar ra guleʼ. Ora yendadu ra lidxi bixhozebiidaʼ raqué nuu ti líder stiʼ religión nabé risaca. Nánnabe testigu stiʼ Jehová bixhozeʼ ne jñaaʼ. Neca xhoopaʼ si iza napaʼ, gunabadiidxabe naa: «¿Xiñee caʼruʼ chuʼnísaluʼ?». Gudxeʼ laabe nahuiineruaʼ ne para ganda chuaanisaʼ caquiiñeʼ gánnaruaʼ de lu Biblia ne gapaʼ ti fe naguidxi. Cumu qué ñuuláʼdxibe ni bicabeʼ laabe la? gúdxibe bixhozebiidaʼ bicaberuaaʼ laabe.
Huaxiéʼ si biaje biʼniʼ tratárcabe laadu sicaríʼ. Purtiʼ ca binni de Líbano nabé nacháʼhuicaʼ ne galán modo ridxaagalucaʼ binni ra lídxicaʼ. Ngue runi, stale biaje guizáʼ galán guninedu binni de lu Biblia raqué ne gúpadu stale estudiu.
YENDÉZADU STI GUIDXI
Tiempu canazayaʼ scuela, guyé ti hermanu de Venezuela ndaaniʼ guidxi Líbano. Guyebe reunión congregación stidu ne bizulú binibiaʼbe bizanaʼ Wafa. Gudiʼdiʼ si tiempu, bichaganácabe ne yendézacabe Venezuela. Ora rucaa Wafa ra nuudu rábibe bixhozeʼ chuudu Venezuela purtiʼ guizáʼ ribánabe laadu. Últimu la? yendézadu Venezuela.
Yendadu Venezuela lu iza 1953 ne yendézadu guidxi Caracas, gulézadu gaxha de ra nuu palaciu stiʼ presidente. Cumu ti xcuidi naa la? guizáʼ riecheʼ ora ruuyaʼ tidiʼ presidente dxiʼbaʼ ndaaniʼ carru de luju stiʼ ne chofer stiʼ. Peru guca nagana para bixhozeʼ ne jñaaʼ guiaacaʼ lugar que purtiʼ gadxé idioma riníʼcabe raqué, gadxé cultura, guendaró ne clima stiʼ guidxi que. Ne deruʼ cayaacabe lugar riʼ, málasi bizaaca ti cosa nabé triste.
De ladu bigaʼ hasta ladu derechu: Bixhozeʼ. Jñaaʼ. Naa lu iza 1953 dxi yendézadu Venezuela.
BIZAACA TI COSA NABÉ TRISTE
Málasi guca huará bixhozeʼ. Guizáʼ bidxagayaadu purtiʼ ruluíʼ nazaacabe ne qué raca huarápebe. Gudxi ca doctor laadu nápabe cáncer de páncreas ne biʼniʼ operarcaʼ laabe. Ti semana despué gútibe.
Qué gapaʼ diidxaʼ para guiniéʼ pabiáʼ triste guyuʼdu. Napaʼ 13 iza tiempu que. Qué lica niníʼ íquedu pa ñati bixhózedu ne biʼniʼ sentirdu maʼ qué ziuʼdu nayecheʼ. Guyuu ti tiempu guca nagana para jñaaʼ guni cré maʼ guti xheelaʼ. Peru bidiʼdu cuenta naquiiñeʼ gudxíʼludu ni bizaaca que, ne gucané Jehová laadu para biʼniʼ huantardu. Napaʼ 16 iza dxi binduuxeʼ secundaria ndaaniʼ guidxi Caracas ne guníʼ iqueʼ naquiiñeʼ gacaniáʼ familia stinneʼ para gápacaʼ ni iquiiñecaʼ.
Gucané bizanaʼ Sana ne Ruben, xheelaʼ, naa para chuaaʼ jma gaxha de Jehová.
Tiempu que, bichaganáʼ bizanaʼ Sana Rubén Araujo, ti hermanu ni guca graduar de Escuela de Galaad ne biguetaʼ Venezuela. Yendézacabe Nueva York. Gudixhe ique familia stinneʼ chaaʼ universidad, ngue runi guyaaʼ ra nuu Sana ne Rubén para guneʼ estudiar raqué. Dxi gulezaniáʼ laacabe, gucanécabe naa chuaaʼ jma gaxha de Jehová. Laaca guyuu stale hermanu espiritual ndaaniʼ congregación stidu ni láʼ Brooklyn Spanish. Guizáʼ biecheʼ binebiaʼyaʼ Milton Henschel ne Frederick Franz, chupa hermanu ni cayuni servir Betel stiʼ Brooklyn tiempu que.
Dxi guyuaanisaʼ, lu iza 1957.
Dxi mayaca guiluxeʼ primé iza universidad ndaaniʼ guidxi Nueva York, guníʼ iqueʼ xi cayuneniáʼ xquendanabaneʼ. Lu Torre stiʼ ni rapa biindaʼ caadxi artículo ni caníʼ de ca meta ni zanda ugaandanu lu xhiiñaʼ Jehová ne nabé guníʼ iqueʼ de laani. Biiyaʼ pabiáʼ nayecheʼ nabani ca precursor ne ca betelita ni nuu ndaaniʼ congregación stinneʼ ne racalaʼdxeʼ gacaʼ casi laacaʼ. Peru caʼruʼ chuaanisaʼ, ngue runi guníʼ iqueʼ nabé risaca gacaʼ dedicar Jehová. Gucaʼ dedicar Jehová ne despué guyuaanisaʼ 30 de marzo de 1957.
GUCUAAʼ DECISIÓN NABÉ RISACA
Despué de guyuaanisaʼ, guníʼ iqueʼ guicaaʼ sti decisión, gacaʼ precursor. Guizáʼ racalaʼdxeʼ gacaʼ precursor peru nannaʼ zaca ni nagana para naa. Guníʼ iqueʼ ximodo guneʼ para guneʼ estudiar universidad ne gusaaʼ hora stinneʼ. Biseendaʼ carta Venezuela ra nuu jñaaʼ, bicheʼ ne ca bizanaʼ para gabeʼ laacaʼ maʼ gudixheʼ iqueʼ gusaanaʼ universidad, guibiguetaʼ Venezuela ne gacaʼ precursor.
Bibiguetaʼ Caracas lu beeu junio iza 1957. Peru bidieeʼ cuenta huaxiéʼ galán nabani familia stinneʼ, caquiiñecabe tu guni dxiiñaʼ para gudii laacabe bueltu. Guníʼ iqueʼ pa zanda guneʼ xiixa para gacaniáʼ laacabe. Biʼniʼ ofrecércabe naa guneʼ dxiiñaʼ ndaaniʼ ti bancu. Peru ni racalaʼdxeʼ nga gacaʼ precursor pur ngue nga biguetaʼ guidxi que. Gudixheʼ iqueʼ guneʼ guiropaʼ cosa que. Stale iza bineʼ dxiiñaʼ ndaaniʼ ti bancu ne gucaʼ precursor. Guizáʼ guyuaaʼ xhiiñaʼ, peru laacaʼ guizáʼ nayecheʼ guyuaaʼ.
Sti cosa ni bisiecheʼ naa nga binebiaʼyaʼ Sylvia, ti hermana de Alemania ni guizáʼ nadxii Jehová ne yendezané bixhoze ne jñaa Venezuela. Gudiʼdiʼ si tiempu, bichaganadu ne gúpadu chupa xiiñidu: gulee ladu laacabe Michel (de cariñu rábidu laa Mike) ne Samira. Laaca yenedu jñaaʼ ra lídxidu para gápadu laa. Neca gupa xidé bisaanaʼ de gacaʼ precursor para gudieeʼ ni caquiiñeʼ familia stinneʼ, siempre bineʼ predicar né stale gana. Ne tiempu vacación la? naa ne Sylvia gúcadu precursor auxiliar.
GUCUAAʼ STI DECISIÓN NABÉ RISACA
Canazaruʼ ca xiiñeʼ scuela dxi guníʼ iqueʼ ni bizeeteʼ ora bizuluáʼ canieeʼ historia stinneʼ. Nabánidu galán ne nabé runi respetar ca binni ni runi dxiiñaʼ ra bancu naa. Neca zaqué, nabé guníʼ iqueʼ xi zanda guneʼ para gúʼyacabe naa casi ti xpinni Jehová. Ngue runi naa ne Sylvia gunidu de laani. Pa gusaanaʼ dxiiñaʼ ni runeʼ ra bancu que, zándaca gudiicabe naa ti ndaa bueltu. Cumu qué gápadu deuda la? guníʼ íquedu pa guibaninedu huaxiéʼ cosa, zugaanda bueltu que para guibaninedu ti tiempu.
Guca nagana para naa guicaaʼ decisión que. Peru gucané xheelaʼ ne jñaaʼ naa. Ngue runi guníʼ iqueʼ maʼ zanda gacaʼ precursor sti biaje. ¡Guizáʼ guyuaaʼ nayecheʼ! Bineʼ sentir maʼ gastiʼ zanda gucueeza naa. Peru qué nindaa bizaacadu sti cosa.
BIZAACADU TI COSA NABÉ GALÁN
Guizáʼ biéchedu dxi gule guionna xiiñidu, Gabriel.
Ti dxi, gudxi doctor laadu nacaxiiñiʼ Sylvia. Neca cadi cabézadu ni nabé guyuʼdu nayecheʼ. Peru guníʼ íqueruaʼ pa zanda gacaʼ precursor. Qué nindaa, jma gucuá íquedu gale xiiñidu ne gusiniisidu laa. Peru qué nusaana de niníʼ iqueʼ pa zándaruʼ gacaʼ precursor.
Despué de gunieniaʼ xheelaʼ, bidúʼyadu zándaruʼ gacaʼ precursor. Gule xiiñidu Gabriel lu beeu abril iza 1985. Laaca lu iza ca, lu beeu junio, bisaanaʼ dxiiñaʼ ni runeʼ ra bancu ne biguetaʼ gucaʼ precursor regular. Gudiʼdiʼ si tiempu gupaʼ privilegiu chuaaʼ lu Comité de Sucursal stiʼ guidxi que. Cumu riaana sucursal que biaʼ 80 kilómetru de guidxi Caracas la? gupa xidé bineʼ viajar chupa o chonna biaje lu ti semana.
YENDÉZADU STI LUGAR
Riaana sucursal que ndaaniʼ guidxi La Victoria, ngue runi yendézadu raqué para chuʼdu jma gaxha de Betel. Bichaa modo nabánidu. Guizáʼ rudieeʼ xquixe peʼ familia stinneʼ purtiʼ gucanecaʼ naa. Gudxi bizanaʼ Baha naa, laa gapa jñaadu. Maʼ bichaganáʼ Mike, peru Samira ne Gabriel nuurucaʼ né laadu. Ngue runi gupa xidé bisaanacabe ca xhamígucabe ni nuu Caracas. Laaca gupa xidé biaa Sylvia guibani ndaaniʼ ti guidxihuiiniʼ ne gusaana Caracas. Guiradu gupa xidé biaʼdu guibánidu ndaaniʼ ti yoo nahuiiniʼ. Guizáʼ bichaa xquendanabánidu dxi bisaanadu guidxi Caracas ne yendézadu guidxi La Victoria.
Despué, bichaa ruʼ xquendanabánidu. Bichaganáʼ Gabriel ne yendeza Samira sti lugar. Ne lu iza 2007, biʼniʼ invitárcabe laadu guni servirdu Betel. Ne dede yanna nápadu privilegiu riʼ. Mike, xiiñidu huaniisi, ancianu ne precursor laa ne xheelaʼ, Mónica. Laaca ancianu Gabriel ne runi servir Italia laa ne xheelaʼ, Ambra. Samira precursora laa ne de ra lidxi racané Betel.
De ladu bigaʼ hasta ladu derechu: Naa ne Sylvia nuudu ra sucursal de Venezuela. Mike, xiiñidu huaniisi ne Mónica, xheelaʼ. Xiiñidu Samira. Xiiñidu, Gabriel ne Ambra, xheelaʼ.
NICAAʼ CA DECISIÓN QUE STI BIAJE
Maʼ gucuaaʼ stale decisión risaca lu xquendanabaneʼ, peru qué raca arrepentir. Nicaa ca decisión que sti biaje. Riecheʼ pur guiráʼ ca ni maʼ bineʼ lu xhiiñaʼ Jehová. Lu ca iza ni maʼ gudiʼdiʼ ca huayuuyaʼ pabiáʼ risaca nga gaca xhamígunu Jehová. Neca guicaanu decisión naroʼbaʼ o nahuiiniʼ lu xquendanabáninu, zanda gudii Jehová laanu «paz stiʼ dede guirutiʼ zanda guiene ximodo ni» (Filip. 4:6, 7). Naa ne Sylvia nayecheʼ nuudu cayúnidu ni ná Jehová Betel. Ne nánnadu jneza ca decisión ni huacaadu purtiʼ rúnidu ni ná Jehová primé lu xquendanabánidu.