Gad-la LAYBRI ASOU INTANNÈT-LA
Gad-la
LAYBRI ASOU INTANNÈT-LA
Kwéyòl (Patwa)
  • LABIB
  • PIBLIKASYON
  • MITIN
  • Yon Èslav Ki Té Obéyi Bondyé
    Annou Apwann An Ègzanp Moun Ki An Bib-la
    • Jozèf kité had li an lanmen madanm Pòtifa èk i pitjé kouwi

      LISON 14

      Yon Èslav Ki Té Obéyi Bondyé

      Jozèf sété gason Jakòb. Jakòb té ni wonz «11» gason, èk Jozèf té avan dènyé-a. Mé, Jakòb té enmen Jozèf pli pasé i té enmen sé lézòt gason’y-lan. Lè sé pli gwan fwè-a wè sa, yo té jalou Jozèf, èk yo té hayi’y. Jozèf té ni yonndé wèv ki té dwòl, èk i di sé fwè’y-la sa’y wévé. Yo kwè sé wèv-la té vlé di, yo té kay ni pou abésé kò yo douvan’y. Ében, yo té ja hayi Jozèf, mé sé wèv-la fè yo hayi’y pli ankò!

      Sé fwè Jozèf-la ladjé’y andidan on pi

      Yon jou, sé pli gwan fwè-a té ka otjipé twipo mouton yo adan on plas ki té toupwé vil Chikèm. Konsa Jakòb di Jozèf, pou alé wè ki mannyè yo té yé. Paditan Jozèf té lwen toujou, sé fwè’y-la wè’y ka vini èk yo di yonn a lòt, ‘Mi ti boug-la ki ka toujou wévé-a ka vini. Annou tjwé’y!’ Lè Jozèf wivé, yo tjébé’y épi yo ladjé’y andidan on pi. Mé pi-a pa té ni dlo adan’y a lè-a. Apwé on ti tan, fwè-a yo té ka kwiyé Jouda di sé lézòt-la: ‘Pa tjwé’y! Annou vann li kon yon èslav pito.’ Épi sé kon sa yo vann Jozèf pou ven «20» pyès dajan, bay on gwoup machann ki té ka pasé. Sé machann-lan sété moun péyi Midiyann, mé yo té an wout ka alé péyi Éjip.

      Apwé sé fwè-a vann Jozèf, yo tjwé on bouk kabwit èk yo twanpé had Jozèf an san bouk kabwit-la. Lè yo fini, yo voyé had-la bay papa yo, èk yo di’y: ‘Gadé sa pou wè si sé had gason’w-lan ki la.’ Lè Jakòb wè kantité san ki té asou had-la, i annèk di, on bèt féwòs tjwé Jozèf, èk i mété pléwé atè. Jakòb té an tèlman lapenn, pyèsonn pa té sa konsolé’y.

      Sé fwè Jozèf-la ladjé’y andidan on pi

      Bon, lè Jozèf wivé péyi Éjip, sé machann Midiyann-lan vann li. Kou sala, yo vann li kon yon èslav bay an nonm yo té ka kwiyé Pòtifa. Nonm sala té ni on gwo pozisyon an péyi Éjip. Mé, Jéhova té épi Jozèf. Jéhova fè Pòtifa wè, Jozèf té ka twavay byen, èk i fè’y wè, Jozèf sété on moun li Pòtifa té sa konfyé. Konsa, i pa té pwan djè tan avan Pòtifa mété Jozèf wèskonsab tout sa’y té ni.

      Mé, madanm Pòtifa té ka wè, Jozèf sété on bèl jenn boug ki té fò, èk i té ni zyé pou Jozèf. Konsa toulé jou, i té ka mandé Jozèf pou kouché épi’y. Mé Jozèf pa janmen dakò pou fè sa. Jozèf di madanm-lan: ‘Non, sa pa bon pyès! Mèt mwen ni konfyans an mwen, èvèk ou sé madanm li. Si mwen kouché épi’w, sa sé on péché mwen kay fè kont Bondyé!’

      Yon jou, madanm Pòtifa tjébé had Jozèf, èk i éséyé fòsé Jozèf pou kouché épi’y. Mé Jozèf kité had li an lanmen madanm-lan, èk i pitjé kouwi. Lè Pòtifa viwé lakay li jou sala, madanm-lan manti asou Jozèf. I di mawi’y kon sa, Jozèf té ka éséyé pou kouché épi’y. Lè Pòtifa tann sa i té tèlman faché, i fè yo mété Jozèf an pwizon. Mé, Jéhova pa janmen obliyé Jozèf.

      “Kon sa, abésé kòʼw anba Bondyé-a ki ni tout pouvwa pou édéʼw-la, épi i kay [fè’w] jwenn an chay lonnè asou jou-a i ja désidé pou fèʼy-la.”—1 Pita 5:6

      Sé kwèsyon-an: Ès sé fwè Jozèf-la té twété’y byen? Kisa yo fè’y? Ki mannyè Jozèf twapé kò’y an pwizon?

      Jennésis 37:1-36; 39:1-23; Twav. 7:9

  • Jéhova Pa Janmen Obliyé Jozèf
    Annou Apwann An Ègzanp Moun Ki An Bib-la
    • Jozèf ka di Féro kisa sé wèv li-a vlé di

      LISON 15

      Jéhova Pa Janmen Obliyé Jozèf

      Paditan Jozèf té an pwizon, wa péyi Éjip wévé yonndé wèv. Non wa-a sété Féro. Èk sé wèv-la té ka twakasé lidé’y toubonnman. Mé, pyèsonn pa té sa di’y kisa sé wèv-la té vlé di. Kanmenm, yonn sé sèvant li-a di’y, Jozèf té kay sa èspliké sé wèv-la ba’y. Konsa la menm, Féro voyé kwiyé Jozèf.

      Lè Jozèf wivé, Féro mandé’y pou èspliké sé wèv-la. Èk Jozèf di Féro, sé wèv-la vlé di: ‘Pou sèt «7» lanné, la kay ni an chay manjé an péyi Éjip. Mé apwé sa, la kay ni on gwo lafen ki kay byen mové toupatou asou latè-a. Èvèk gwo lafen sala kay diwé pou sèt «7» lanné osi.’ Konsa i di Féro: ‘Chwazi on nonm ki savan, mété’y wèskonsab pou sanblé manjé diwan pwèmyé sèt «7» lanné-a, èk mété manjé sala asou koté. Mannyè sala, pèp ou pa kay mò fen diwan gwo lafen-an, paskè ou kay ni asé manjé pou ba yo.’ Lè Féro tann sa, i di Jozèf: ‘Ében mwen ka chwazi’w. Mwen ka mété’w wèskonsab kay mwen, èk tout pèp mwen kay obéyi’w. Sèl moun ki kay ni pli pouvwa pasé’w an péyi Éjip sé mwen, paskè mwen sé wa-a.’ Mé, ki mannyè Jozèf té sa èspliké sé wèv-la? Ében san dout, sé Jéhova ki té édé’y pou fè sa.

      Jozèf ka koumandé sé nonm-lan pou sanblé manjé èk mété’y asou koté

      Konsa, diwan sé pwèmyé sèt «7» lanné-a, Jozèf sanblé manjé èk i mété’y asou koté. Apwé sa, la té ni on gwo lafen an tout péyi asou latè-a, menm kon Jozèf té di. Moun té ka sòti toupatou pou achté manjé an lanmen Jozèf. Lè Jakòb tann péyi Éjip té ni manjé, i voyé dis «10» gason’y pou achté manjé an Éjip.

      Ében, sé gason-an alé oti Jozèf pou achté manjé-a. Èk kon Jozèf wè yo, i té sav ki moun yo yé. Sé fwè-a bésé byen ba douvan Jozèf, menm kon yo té ka fè an sé wèv-la Jozèf té ni-an lè’y té pli jenn. Mé, yo pa té sav sé Jozèf ki té la. Konsa, Jozèf désidé pou ba yo on tès, paskè i té vlé sav si yo té mové toujou. I di yo: ‘Zòt sé èspiyon. Zòt vini isi-a pou véyé péyi-a, pou zòt sa wè si nou fèb.’ Sé fwè-a wéponn li: ‘Non! Nou pa èspiyon! Nou sòti péyi Kénann. Nou té douz «12» fwè, mé yonn ja mò. Èk pli jenn fwè nou wèsté an péyi Kénann épi papa nou.’ Lè sala Jozèf di yo: ‘Èben mennen pli jenn fwè zòt ban mwen, èk mwen kay kwè zòt.’ Konsa sé fwè-a alé lakay yo oti papa yo, èk yo di’y kisa ki té fèt.

      Lè manjé-a yo té ni-an fini, Jakòb voyé sé gason’y-lan pou achté lòt manjé an péyi Éjip. Èk kou sala, yo mennen pli jenn fwè yo épi yo. Non ti fwè-a sété Bennjamin. Lè sé fwè-a wivé Éjip, Jozèf ba yo an lòt tès pou’y té sa wè si yo té vwéman chanjé. Mi sé sa i fè. I té ni on pòt ki té fèt épi dajan. Jozèf di sèvant li pou mété pòt sala andidan sak manjé Bennjamin. Apwé sé fwè-a kité épi sak manjé yo, Jozèf di, yo vòlè pòt li. Èvèk i voyé sèvant li dèyè yo. Lè sé sèvant-lan ouvè sak manjé Bennjamin, yo twapé pòt-la. Sé fwè-a té tèlman sézi, yo pa té sav kisa pou yo fè. Mé, yo plédé épi Jozèf. Yo di’y pou pa pini Bennjamin. Yo jis mandé’y pou pini yo, pito i pini Bennjamin.

      Lè Jozèf tann yo di sa, i wéyalizé sé fwè’y-la pa té mové ankò. Yo té chanjé. Apwé on ti tan, Jozèf pa té sa tjenbé ankò. I koumansé pléwé, èk i di sé fwè’y-la: ‘Mwen sé Jozèf. Ès papa mwen vivan toujou?’ Lè sé fwè’y-la tann sa, yo té tèlman sézi yo pa té sa menm ouvè bouch yo pou wéponn li. Konsa Jozèf di yo: ‘Pa blanmé kò zòt pou sa zòt fè mwen-an. Sé Bondyé ki voyé mwen isi-a pou mwen sa sové lavi zòt. Bon, alé pwan papa mwen èk mennen’y vini isi-a. Annou, fè vit!’

      Wi, Jozèf té vivan. Sé fwè’y-la té wè’y épi dé zyé yo. Sa sété bon nouvèl toubonnman. Konsa, yo alé pou bay papa yo bon nouvèl sala, èk yo mennen papa yo an péyi Éjip. Finalman, apwé tout sé lanné sala, Jozèf épi papa’y té ansanm ankò.

      Jozèf épi papa’y Jakòb jwenn yonn a lòt ankò apwé plizyè lanné

      ‘Si’w pa pawdonnen moun lè yo péché kont ou, Papa’w pa kay pawdonnen’w lè’w fè sa ki pa bon.’—Mafyou 6:15 NWT.

      Sé kwèsyon-an: Kisa Jéhova té fè pou édé Jozèf? Ki mannyè Jozèf té moutwé i té pawdonnen sé fwè’y-la?

      Jennésis 40:1–45:28; 46:1-7, 26-34; Sam 105:17-19; Twav. 7:9-15

Saint Lucian Creole Publications (2012-2025)
Sòti
Antwé
  • Kwéyòl (Patwa)
  • Share
  • Pwéféwans
  • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
  • Kondisyon-an pou sèvi wèbsayt sala
  • Wèg pou ènfòmasyon pwivé
  • Privacy Settings
  • JW.ORG
  • Antwé
Share