Womihi Nɛ A Tsɛ Se Ngɛ Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Kasemi Womi ɔ Mi
APRIL 2-8
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | MATEO 26
“Slɔɔto Nɛ Ngɛ He Tsɔmi ɔ Kɛ Kaimi ɔ A Kpɛti, Kɛ Bɔ Nɛ A Je A Sibi Ha”
nwtsty fonihi
He Tsɔmi Niye Ní ɔ
Níhi titli komɛ nɛ a kɛ yeɔ He Tsɔmi ɔ ji: (1) jijɔ bi nɛ a sã (e sɛ kaa a ku lohwe ɔ wu ko); (2) abolo nɛ masa be mi; (3) kɛ ba nɛ dooɔ. (2Mo 12:5, 8; 4Mo 9:11) E ngɛ heii kaa ba nɛ dooɔ kaiɔ Israel bi ɔmɛ a nyɔguɛ si himi nɛ mi wa ngɛ Egipt ɔ. Abolo nɛ masa be mi ɔ peeɔ Yesu nɔmlɔ tso nɛ ye mluku ɔ he okadi. (Mat 26:26) Bɔfo Paulo tsɛ Yesu ke “wa He Tsɔmi jijɔ bi.” (1Ko 5:7) A kɛ (4) wai tsuɔ ní ke a ngɛ He Tsɔmi niye ní ɔ yee kɛ je blema loko kaseli ɔmɛ a be ɔ su. Yesu ngɔ wai ɔ kɛ pee e muɔ nɛ a ma plɛ ngɔ pue si kaa afɔle sami nɔ́ ɔ he okadi.—Mat 26:27, 28.
nwtsty ní kasemi munyu Mat 26:26
daa si kɛ ha: Hela munyungu e·stinʹ (a ma nyɛ maa tsɔɔ sisi tɛɛ ke, “ji”) nɛ a kɛ tsu ní ngɛ hiɛ ɔ hɛɛ sisi numi nɛ ji “okadi.” Yesu bɔfo ɔmɛ nu nɔ́ nɛ e ngɛ tsɔɔe ɔ sisi ejakaa jamɛ a be mi ɔ, Yesu ngɛ a kpɛti, nɛ abolo nɛ masa be mi nɛ a maa ye ɔ hu ngɛ lejɛ ɔ. Enɛ ɔ he ɔ, abolo ɔ be nyɛe maa pee Yesu nɔmlɔ tso ɔ nitsɛ. E sa kadimi kaa a ngɔ Hela munyungu nɛ ɔ nɔuu kɛ tsu ní ngɛ Mat 12:7, nɛ a tsɔɔ sisi ngɛ Baiblohi fuu a mi ke “daa si kɛ ha.”
nwtsty ní kasemi munyu Mat 26:28
somi ɔ muɔ ɔ: Somi ehe ɔ ji somi nɛ Yehowa kɛ Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ so. Somi nɛ ɔ bɔ ni ní tsumi kɛ gu Yesu afɔle sami ɔ nɔ. (Heb 8:10) Ngɛ ngmami nɛ ɔ mi ɔ, Yesu ngɔ munyu nɛ ɔ nɛ Mose tu benɛ e ji mi dalɔ, nɛ e ngɔ Mlaa somi ɔ kɛ ngɛ Israel bi ɔmɛ hae ngɛ Sinai Yoku ɔ nɔ ɔ kɛ tsu ní. (2Mo 24:8; Heb 9:19-21) Kaa bɔ nɛ a ngɔ nahi kɛ tohi a muɔ kɛ sɔu Mlaa somi ɔ nya ngɛ Mawu kɛ Israel bi ɔmɛ a kpɛti ɔ, jã nɔuu kɛ̃ nɛ Yesu muɔ ɔ sɔu somi ehe nɛ Yehowa kɛ mumi mi Israel bi ɔmɛ peeɔ nya. Somi nɛ ɔ bɔni ní tsumi kɛ je jeha 33 ngɛ Pentekoste ligbi ɔ nɔ.—Heb 9:14, 15.
Hla Ngmami ɔ Mi Junehi Fitsofitso
nwtsty ní kasemi munyu Mat 26:17
Abolo Nɛ Masa Be Mi gbijlɔ ɔ we kekleekle ligbi ɔ: Abolo nɛ masa be mi gbi gbijlɔ ɔ jeɔ sisi Nisan 15, be mi nɛ a ye He Tsɔmi (Nisan 14) ɔ ta. Gbijlɔ nɛ ɔ yeɔ ligbi kpaago. (Hyɛ Mawu Munyu ɔ Kasemi Womi ɔ Fã 19.) Se kɛ̃ ɔ, ngɛ Yesu be ɔ mi ɔ, He Tsɔmi gbijlɔ ɔ kɛ gbijlɔ nɛ ɔ nyɛɛ a bi a se haa, enɛ ɔ ha nɛ a tsɛɛ ligbi kpaanyɔ nɛ ɔ, nɛ Nisan 14 piɛɛ he ɔ ke “Abolo Nɛ Masa Be Mi gbijlɔ.” (Luk 22:1) Ngɛ ngmami nɛ ɔ mi ɔ, a ma nyɛ maa tsɔɔ munyu nɛ ji “kekleekle ligbi” ɔ sisi ngɛ blɔ kpa nɔ ke “benɛ e piɛ ligbi kake loko.” (Kɛ to Yo 1:15, 30 he. Ngɛ ngmami nɛ ɔ mi ɔ, a tsɔɔ Hela munyungu nɛ ji “kekleekle” [proʹtos] ɔ sisi ke “loko” ngɛ munyu ko nɛ ngɛ kaa enɛ ɔ nɔuu mi. A ngma ke “e ngɛ loko [proʹtos] i ba.”) Enɛ he ɔ, Hela munyungu nɛ a kɛ tsu ní ngɛ hiɛ ɔ, kɛ Yuda bi a kusumi ɔ hu pee lɛ heii kaa kaseli ɔmɛ bi Yesu sane nɛ ɔ ngɛ Nisan 13. Kaseli ɔmɛ dla níhi kɛ ha He Tsɔmi ɔ ngɛ Nisan 13 ligbi ɔ mi, nɛ a ye He Tsɔmi ɔ “benɛ e su gbɔkuɛ,” ngɛ Nisan 14 sisi je.—Mak 14:16, 17.
nwtsty ní kasemi munyu Mat 26:39
ha nɛ kplu nɛ ɔ nɛ be ye he kɛ ho: Ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ, a kɛ “kplu” peeɔ Mawu suɔmi nya ni peemi he okadi, aloo “ní tsumi” nɛ a kɛ wo nɔ ko dɛ. (Hyɛ ní kasemi munyu Mat 20:22.) E ngɛ heii kaa Yesu ngɛ he guɛ gbemi nɛ e gbenɔ kɛ maa ba Mawu biɛ ɔ he ɔ he susue, ejakaa a bu lɛ gbenɔ fɔ kaa e ji musu bɔlɔ kɛ atua tsɔlɔ. Enɛ ɔ ha nɛ e sɔle kaa “kplu” nɛ ɔ nɛ be e he kɛ ho.
APRIL 9-15
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | MATEO 27-28
“Nyɛɛ Ya Nɛ Nyɛ Ya Pee Nihi Kaseli—Mɛni He Je, Ngɛ Jije, Ngɛ Mɛni Blɔ Nɔ?”
nwtsty ní kasemi munyuhi Mat 28:19
nyɛ ya pee nihi kaseli: A ma nyɛ maa tsɔɔ Hela peemimunyu nɛ ji ma·the·teuʹo sisi kaa “tsɔɔ,” kɛ yi mi tomi kaa a kɛ pee nihi kaseli. (Kɛ to bɔ nɛ a kɛ tsu ní ngɛ Mat 13:52 he. A tsɔɔ sisi ngɛ lejɛ ɔ ke “tsɔɔ ní.”) Peemimunyuhi nɛ ji “nyɛɛ baptisi mɛ” kɛ “nyɛɛ tsɔɔ mɛ” ɔ yeɔ bua nɛ wa naa nɔ́ nɛ sa peemi kɛ piɛɛ fami nɛ ji a “pee kaseli” ɔ he.
nihi nɛ a ngɛ je ma amɛ tsuo a mi: E sisi tsɔɔmi tɛɛ ji “je ma amɛ tsuo.” Se ngɛ munyu nɛ ɔ mi ɔ, e tsɔɔ nihi kakaakahi nɛ a je mahi tsuo a mi, ejakaa Hela biɛ nane mi dalɔ nɛ ji “mɛ” nɛ ngɛ munyu nɛ ji, nyɛɛ baptisi mɛ mi ɔ daa si ha nihi, se pi “ma amɛ.” Fami nɛ ji a ya “nihi nɛ a ngɛ je ma amɛ tsuo a mi ɔ” ji fami he. Loko Yesu ma je e fiɛɛmi ní tsumi ɔ sisi ɔ, Ngmami ɔ tsɔɔ kaa ma jeli nɛ a suɔ kaa a sɔmɔ Yehowa a pɛ nɛ a ngmɛɛ mɛ blɔ ngɛ Israel ma a mi. (1Ma 8:41-43) Ngɛ fami nɛ ɔ nya a, Yesu kɛ ní tsumihi wo e kaseli ɔmɛ a dɛ kaa a fiɛɛ kɛ ha nihi tsuo se pi Yuda bihi pɛ, nɛ e kɛ ma nɔ mi kaa kaseli peemi ní tsumi ɔ maa ya nɔ ngɛ je ɔ mi tsuo.—Mat 10:1, 5-7; Kpj 7:9; hyɛ ní kasemi munyu Mat 24:14.
nwtsty ní kasemi munyu Mat 28:20
nyɛɛ tsɔɔ mɛ: Hela munyungu nɛ a tsɔɔ sisi ke “nyɛɛ tsɔɔ” ɔ biɔ kaa a ngɔ blɔ tsɔɔmi kɛ ha, a tsɔɔ níhi a nya, nɛ a ngɔ nɔ dami níhi kɛ tsɔɔ níhi a nya. (Hyɛ ní kasemi munyuhi Mat 3:1; 4:23.) Fami nɛ Yesu kɛ ha kaa a tsɔɔ mɛ nɛ a ye níhi tsuo nɛ e fã a nɔ ɔ ji ní tsumi nɛ be nyagbe, nɛ enɛ ɔ biɔ nɛ a tsɔɔ nihi níhi nɛ Yesu tsɔɔ, nɛ́ a kɛ níhi nɛ e tsɔɔ nɛ tsu ní, nɛ́ a nyɛɛ e nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ se.—Yo 13:17; Efe 4:21; 1Pe 2:21.
Hla Ngmami ɔ Mi Junehi Fitsofitso:
nwtsty ní kasemi munyuhi Mat 27:51
tsu mi pomi bo: Bo nɛ ngɛ fɛu nɛ ɔ po he klɔuklɔu pe kulaa kɛ he klɔuklɔu ɔ a kpɛti ngɛ sɔlemi tsu ɔ mi. Yuda bi a yi nɔ sane tsɔɔ kaa bo nɛ mi jiɔ nɛ ɔ kami maa su nanewɛɛ 60, nɛ e blimi maa su nanewɛɛ 30, nɛ e timi hu maa su sɛntimita 7.4. Bo ɔ nɛ Yehowa ha nɛ e mi gba enyɔ ɔ tsɔɔ kaa e mimi fu nihi nɛ gbe Yesu ɔ. Jehanɛ hu e tsɔɔ kaa he blɔ bli nɛ a ma nyɛ kɛ maa ya hiɔwe.—Heb 10:19, 20; hyɛ Baiblo Mi Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi.
jami he: Hela munyungu nɛ ji na·osʹ ɔ tsɔɔ sɔlemi we ɔ nɛ He Klɔuklɔu kɛ He Klɔuklɔu Pe Kulaa a ngɛ mi ɔ.
nwtsty ní kasemi munyu Mat 28:7
nyɛ ya de e kaseli ɔmɛ ke a tle lɛ si:
Yi nɛ ɔmɛ ji kaseli nɛ a nu Yesu si temi ɔ he kekle, jehanɛ hu ɔ, mɛ nɛ a tsɔ konɛ a ya de kaseli kpa amɛ. (Mat 28:2, 5, 7) Yuda bi a kusumi ko nɛ teɔ si kɛ woɔ Baiblo blɔ tsɔɔmi tsɔɔ kaa, a ngmɛ yihi blɔ kaa a yeɔ odase ngɛ kojomi he. Se Yehowa bɔfo ɔ ngɔ ní tsumi nɛ ɔ kɛ wo yi nɛ ɔmɛ a dɛ kɛ wo a hɛ mi nyami.
APRIL 16-22
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | MAAKO 1-2
“A Ngɔ O He Yayami Ɔmɛ Kɛ Pa Mo”
nwtsty ní kasemi munyu Mak 2:9
Te nɛ lɛ e demi ngɛ gbɔjɔɔ: E wɛ kaa nɔ ko ma de ke e ma nyɛ maa ngɔ yayamihi kɛ pa, ejakaa nɔ́ ko be nɛ a maa da nɔ kɛ ye nɔ́ nɛ e de ɔ he odase. Se e biɔ nɛ Yesu nɛ pee nyakpɛ ní be mi nɛ e de ke Tee si . . . nɛ o nyɛɛ ɔ bɔ nɛ pee nɛ nihi nɛ a na kaa e ngɛ he blɔ kaa e kɛ nɔ he yayami paa lɛ. Sane nɛ ɔ kɛ Yes 33:24 tsɔɔ kaa Mluku nɛ wa yi ɔ he je nɛ wa nuu hiɔ ɔ nɛ.
Hla Ngmami ɔ Mi Junehi Fitsofitso:
nwtsty ní kasemi munyuhi Mak 1:11
gbi ko pɛ kɛ je hiɔwe: E je kpo ngɛ Sane Kpakpa amɛ a mi kaa Yehowa kɛ adesahi tu munyu tɛɛ kɛ je hiɔwe si etɛ. Enɛ ɔ ji kekleekle nɔ́.—Hyɛ ní kasemi munyuhi Mak 9:7; Joh 12:28.
Mo ji ye Bi: Kaa mumi adebɔ nɔ́ ɔ, Yesu ji Mawu Bi. (Yo 3:16) Kɛ je benɛ a fɔ lɛ kaa adesa a, Yesu ji “Mawu Bi” kaa bɔ nɛ e ji ngɛ Adam nɛ ye mluku ɔ blɔ fa mi ɔ. (Luk 1:35; 3:38) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Munyu nɛ ɔ tsɔɔ babauu pe demi nɛ Mawu de ke e bi ji Yesu ɔ. Be nɛ Mawu tu munyu nɛ ɔ, e ngɔ mumi klɔuklɔu ɔ kɛ pɔ Yesu nu kɛ tsɔɔ kaa Yesu ji mumi bi kake too nɛ a ‘a fɔ lɛ ekohu’ kɛ hɛ nɔ kami kaa e maa kpale kɛ ya hi wami mi ngɛ hiɔwe ekohu, nɛ a pɔ lɛ nu kaa Mawu Matsɛ Yemi ɔ nya Matsɛ kɛ Osɔfo Nɔkɔtɔma.—Yo 3:3-6; 6:51; kɛ to Luk 1:31-33; Heb 2:17; 5:1, 4-10; 7:1-3 ɔ he.
Ye bua jɔ o he: Aloo “i naa o he bua jɔmi; loo i kplɛɛ o nɔ.” A ngɔ munyu nɛ ɔ nɔuu kɛ tsu ní ngɛ Mat 12:18. A je munyu nɛ ɔ kɛ je Yes 42:1 ɔ mi, nɛ e ji ngmami nɛ kɔɔ Mesia aloo Kristo nɛ a wo e he si ɔ he. Mumi klɔuklɔu nɛ a kɛ pɔ Yesu nu kɛ munyu nɛ Mawu nitsɛ tu kɛ kɔɔ e Bi ɔ he ɔ, tsɔɔ heii kaa Yesu ji Mesia nɛ a wo he si ɔ nɛ.—Hyɛ ní kasemi munyuhi Mat 3:17; 12:18.
nwtsty ní kasemi munyu Mak 2:28
He Jɔɔmi Ligbi ɔ Nyɔmtsɛ: Yesu ngɔ munyu nɛ ɔ kɛ to lɛ nitsɛ e he (Mat 12:8; Luk 6:5), kɛ tsɔɔ kaa e ngɛ he blɔ kaa e maa tsu ní tsumi nɛ e hiɔwe Tsɛ ɔ kɛ wo e dɛ ɔ ngɛ He Jɔɔmi Ligbi ɔ nɔ. (Kɛ to Yo 5:19; 10:37, 38 ɔ he.) Yesu tsa hiɔtsɛmɛ, nɛ e pee e nyakpɛ níhi nɛ sa kadimi ɔ ekomɛ hu ngɛ He Jɔɔmi Ligbi ɔ nɔ. (Luk 13:10-13; Yo 5:5-9; 9:1-14) E ngɛ heii kaa, enɛ ɔ peeɔ he jɔmi nitsɛnitsɛ nɛ maa ba ngɛ e Matsɛ yemi nɛ ngɛ kaa He Jɔɔmi Ligbi ɔ nini.—Heb 10:1.
APRIL 23-29
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | MAAKO 3-4
“Hiɔ Tsami Ngɛ He Jɔɔmi Ligbi ɔ Nɔ”
nwtsty ní kasemi munyu Mak 3:5
e kɛ abofu hyɛ mɛ kɛ bɔle si kɛ kpe, nɛ e ye aywilɛho: Maako pɛ nɛ ngma bɔ nɛ Yesu pee e ni ha ngɛ jami hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ a tsui nɛ a kplii ɔ he ngɛ munyu nɛ ɔ mi. (Mat 12:13; Luk 6:10) Akɛnɛ Petro ji nɔ ko nɛ e mi mi saa lɛ wawɛɛ he je ɔ, eko ɔ lɛ nɛ e ngɔ níhi a mi tsɔɔmi nɛ kɔɔ bɔ nɛ Yesu pee e ní ha a kɛ ha.—Hyɛ “Maako Womi ɔ He Video ɔ.”
Hla Ngmami ɔ Mi Junehi Fitsofitso:
nwtsty ní kasemi munyuhi Mak 3:29
musu bɔ mi kɛ si mumi klɔuklɔu ɔ: Musu bɔmi tsɔɔ munyu nɛ a poɔ ngɔ fɔɔ nɔ nɔ, jɛmi munyu, loo yakayaka munyu nɛ a tuɔ kɛ siɔ Mawu loo níhi nɛ a ngɛ klɔuklɔu. Akɛnɛ mumi klɔuklɔu ɔ je Mawu nitsɛ ngɔ he je ɔ, ke nɔ ko je blɔ kua loo e te si kɛ wo níhi nɛ mumi klɔuklɔu ɔ tsuɔ ɔ, e bɔ musu kɛ si Mawu. Kaa bɔ nɛ a tsɔɔ ngɛ Mat 12:24, 28 kɛ Mak 3:22 ɔ, Yuda jami hemi nyɛɛli ɔmɛ na heii kaa Mawu mumi ɔ nɛ Yesu kɛ tsu nyakpɛ ní ɔmɛ; se kɛ̃ ɔ, a tsɔɔ kaa e he wami ɔ je Satan Abosiami ngɔ.
e maa ye yayami he fɔ kɛ maa ya neneene: Munyu nɛ ɔ kɔɔ yayami nɛ a jeɔ blɔ peeɔ nɛ e ngɔɔ neneene hemi kpatami kɛ baa he; afɔle sami ko be nɛ ma ha a ngɔ yayami nɛ ɔ kɛ pa.—Hyɛ ní kasemi munyuhi nɛ kɔɔ musu bɔ mi kɛ si mumi klɔuklɔu ɔ kɛ ní kasemi munyu Mat 12:31.
APRIL 30–MAY 6
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | MAAKO 5-6
“Yesu Ngɛ He Wami Nɛ E Kɛ Ma Tle Wa Suɔli Nɛ A Gbo ɔ Si”
nwtsty ní kasemi munyu Mak 5:39
e gbo we; mahe kɛkɛ e ngɛ hwɔe:
Ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ, a kɛ gbenɔ toɔ Mahe hwɔmi he. (La 13:3; Yo 11:11-14; Nít 7:60; 1Ko 7:39; 15:51; 1Tɛ 4:13) Yesu ma tle jokuɛ yoyo ɔ si kɛ ba wami mi ekohu, enɛ ɔ he ɔ e de jã kɛ tsɔɔ kaa, kaa bɔ nɛ ke nihi hwɔ mahe vii nɛ a nyɛɔ teɔ si ekohu ɔ, jã nɔuu nɛ nihi nɛ a gboɔ hu maa te si kɛ ba wami mi. He wami nɛ Yesu kɛ tle Jokuɛ yoyo ɔ si ɔ je e Tsɛ ɔ ngɔ, “nɔ nɛ e haa nɛ ni gbogboehi baa wami mi, nɛ e tsɛɔ níhi nɛ a be ɔ kaa níhi nɛ a ngɛ.”—Ro 4:17.
Hla Ngmami ɔ Mi Junehi Fitsofitso
nwtsty ní kasemi munyu Mak 5:19
ya sɛɛ ha mɛ: Yesu pɔɔ nihi de mi ke a ko sɛɛ nyakpɛ níhi nɛ e pee ha mɛ ɔ kɛ haa ni kpahi (Mak 1:44; 3:12; 7:36), se Yesu de nyumu nɛ ɔ ke e ya sɛɛ níhi nɛ ya nɔɔ ha e weku li. Eko ɔ, akɛnɛ a de Yesu ke e je ma a mi ɔ he je. Ejakaa lɛ nitsɛ e be nyɛe maa ye e he odase ngɛ lejɛ ɔ; enɛ ɔ hu ma ha nɛ nihi maa le sane nɛ kɔɔ kpotoohi nɛ a laa he ɔ mi fitsofitso.
nwtsty ní kasemi munyu Mak 6:11
nyɛ si nyɛ nane si konɛ bunyuku nɛ ngɛ nyɛ nane he ɔ nɛ je kɛ pue si: Nane si bunyuku nɛ a ma si pue si ɔ tsɔɔ kaa kaseli ɔmɛ yi tue gblami nɛ Mawu kɛ maa ba ni ɔmɛ a nɔ ɔ he fɔ. A kɛ munyu nɛ ɔ nɔuu tsu ní ngɛ Mat 10:14 kɛ Luk 9:5. Maako kɛ Luka ngɔ munyu nɛ ji e pee odase kɛ ha [aloo “kɛ si”] mɛ ɔ kɛ tsu ní. Paulo kɛ Barnaba ngɔ blɔ tsɔɔ mi nɛ ɔ kɛ tsu ní ngɛ Pisidia Antiokia (Nít 13:51). Benɛ Paulo ngɛ Korinto ɔ, e pee nɔ́ ko kaa jã nɔuu. E huanya e tade ɔ, nɛ e de ke: “Nyɛ muɔ nɛ e tloo nyɛ nitsɛmɛ. Imi lɛɛ ye he tsɔ”. (Nít 18:6) Eko ɔ, Kaseli ɔmɛ le nɔ́ nɛ ɔ momoomo; ejakaa ke Yuda bi nɛ a fiɛ we a jami he ɔ hia blɔ kɛ gu ma je li ɔmɛ a zugba kpɔhi a mi ɔ, a si ɔ a nane si bunyuku nɛ a susu kaa e he tsɔ we ɔ kɛ pueɔ si loko a sɛɛ Yuda ma a mi. Se e ngɛ heii kaa pi jamɛ a susumi ɔ nɛ Yesu hɛɛ ngɛ blɔ tsɔɔmi nɛ e kɛ ha e kaseli ɔmɛ he.