Womihi Nɛ A Tsɛ Se Ngɛ Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Kasemi Womi ɔ Mi
JUNE 4-10
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | MAAKO 15-16
“Yesu Ha Nɛ Gbami Ba Mi”
nwtsty ní kasemi munyuhi Mak 15:24, 29
a dla tadehi nɛ e woɔ ngɛ e tade ɔ nɔ ɔ: Munyu nɛ ngɛ Yo 19:23, 24 ɔ tsɔɔ munyu oti komɛ nɛ Mateo, Maako kɛ Luka tui he munyu: E ngɛ heii kaa Roma ta buli ɔmɛ fɔ sɔ kɛ dla e tade ɔ, kɛ nɔ́ nɛ e wo ngɛ nɔ ɔ tsuo. A gba tadehi nɛ e wo ngɛ e tade ɔ nɔ mi “eywiɛ, nɛ ta bulɔ fɛɛ ta bulɔ ngɔ kake”; se a sume nɛ a gba tade nɛ e wo ngɛ sisi ɔ, lɔ ɔ he ɔ, a fɔ sɔ ngɛ nɔ; enɛ ɔ ha nɛ gbami nɛ ngɛ La 22:18 nɛ tsɔɔ kaa a maa fɔ sɔ ngɛ Mesia a tade ɔ nɔ ɔ bami. E ngɛ heii kaa plaafo ɔmɛ pɔɔ nihi nɛ a bu mɛ gbenɔ fɔ ɔ a tadehi ngɔ mi, enɛ ɔ he ɔ, a jeɔ juli ɔmɛ a tadehi kɛ ní kpahi ngɛ a he loko a gbeɔ mɛ. A peeɔ ja kɛ pueɔ a hɛ mi si kɛ piɛɛɔ gbenɔ fɔ bumi ɔ he.
a ngɛ a yi huanyae: Ke nihi ngɛ a yi huanyae kaa kikɛ nɛ ɔ, a pɔɔ munyu tumi. Ní peemi nɛ ɔ tsɔɔ nɔ buimi, ni nyɛ, kɛ nɔ he fɛu yemi. Nihi nɛ a ngɛ bee ɔmɛ a ní peepee nɛ ɔ ha nɛ gbami nɛ ngɛ La 22:7 ɔ bami.
nwtsty ní kasemi munyu Mak 15:43
Yosɛf: Wa naa slɔɔto peemi nɛ ngɛ Sane Kpakpa ngmali ɔmɛ a kpɛti ngɛ bɔ nɛ a plɛ kɛ ngma Yosɛf he sane ha ngɛ blɔ ekpaekpa nɔ ɔ mi. Mateo nɛ e ji to tsulɔ ɔ ngma kaa Yosɛf ji “niatsɛ”; Maako nɛ e ngma e womi ɔ kɛ ha Roma bi titli ɔ tsɔɔ kaa Yosɛf ji “Kpe Ngua a mi no nɛ a buɔ lɛ,” nɛ lɛ hu e ngɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ blɔ hyɛe; Luka nɛ e ji tsopa peelɔ nɛ e mi mi jɔ ɔ hu tsɔɔ kaa Yosɛf ji “nɔmlɔ kpakpa kɛ dalɔ,” nɛ e kplɛɛ we kpe he nguaa mi bi ɔmɛ a ní peepee kɛ ga nɛ a tsɔ kɛ si Yesu ɔ nɔ; Yohane pɛ nɛ e tsɔɔ kaa Yosɛf “ji Yesu kaselɔ, se Yuda bi ɔmɛ a he gbeye yemi he je ɔ, e ha we nɛ nihi nɛ a le.”—Mat 27:57-60; Mak 15:43-46; Luk 23:50-53; Yo 19:38-42.
Hla Ngmami ɔ Mi Junehi Fitsofitso
nwtsty ní kasemi munyu Mak 15:25
ngmlɛfia etɛne: Maa pee kaa mɔtu ngmlɛ nɛɛ ɔ mi (9:00 a.m.) Nɔ́ nɛ a ngma ngɛ Yo 19:14-16 je ekpa bɔɔ ngɛ munyu nɛ ɔ he. A ngma ngɛ lejɛ ɔ kaa Pilato ngɔ Yesu kɛ ha mɛ konɛ a ya gbe lɛ, “maa pee kaa ngmlɛfia ekpane” ɔ mi. E ngɛ mi kaa ngmami ɔ tsɔɔ we nɔ́ he je nɛ slɔɔto peemi ngɛ munyu nɛ ɔmɛ a kpɛti ɔ mi fitsofitso mohu lɛɛ, se ní komɛ nɛ wa ma nyɛ ma kadi ji nɛ ɔ nɛ: Sane Kpakpa amɛ kɛ a he kpa gbi ngɛ be nɛ níhi ya nɔ ha ngɛ Yesu nyagbe si himi mi ngɛ zugba a nɔ he. Ngmami eywiɛ ɔmɛ tsuo tsɔɔ kaa mɔtu mlaa a, osɔfo ɔmɛ kɛ ma nikɔtɔma amɛ kpe nɛ a ngɔ Yesu kɛ ya ha Roma Amlaalo Pilato. (Mat 27:1, 2; Mak 15:1; Luk 22:66–23:1; Yo 18:28) Mateo, Maako, kɛ Luka tsuo bɔ amaniɛ kaa benɛ Yesu ngɛ tso ɔ nɔ ɔ, diblii wo ngɛ zugba a nɔ tsuo kɛ je ‘ngmlɛfia ekpane ɔ nɔ kɛ ya si ngmlɛfia nɛɛne ɔ.’ (Mat 27:45, 46; Mak 15:33, 34; Luk 23:44) Nɔ́ ko nɛ e sa nɛ wa kadi ngɛ be nɛ a kɛ gbe Yesu ɔ he ji kaa: Sane Kpakpa ngmali ɔ ekomɛ bu yi mi wami kɛ kpa nɛ a fiaa Yesu ɔ tsuo kaa e piɛɛ e gbenɔ ɔ he. Be komɛ ɔ, yi mi wami ɔ nya waa hluu nɛ ni komɛ po guɔ mi kɛ gbo ɔ. Ngɛ Yesu blɔ fami hu ɔ, e gu nɔ́ nami mi wawɛɛ, enɛ ɔ he je benɛ e tloo e tso ɔ kɛ ta he ko ɔ, e he ba hia nɛ nɔ ko nɛ e tloo kɛ nyɛɛ e se. (Luk 23:26; Yo 19:17) Ke a ngɔ yi mi wami nɛ ɔmɛ tsuo kɛ piɛɛ blɔ nɔ nɛ a gu kɛ gbe lɛ ɔ he ɔ, lɛɛ be puemi saii loko a ka lɛ kɛ wo tso ɔ he. Mat 27:26 kɛ Mak 15:15 ɔ tu kpa nɛ a fiaa lɛ kɛ e gbenɔ ngɛ tso ɔ nɔ ɔ he munyu. Enɛ ɔ he ɔ, nɔ fɛɛ nɔ ma nyɛ maa da bɔ nɛ e naa gbenɔ ɔ sisi je ha a nɔ kɛ tsɔɔ be kpa. Enɛ ɔ hu tsɔɔ nɔ he je nɛ benɛ Pilato nu kaa Yesu se kɛ we ngɛ tso ɔ nɔ nɛ e gbo ɔ, e pee lɛ nyakpɛ ɔ nɛ, ejakaa e naa lɛ kaa Yesu gbenɔ ɔ je sisi kɛ we. (Mak 15:44) Kɛ piɛɛ he ɔ, Baiblo ngmali ɔmɛ pɔɔ ligbi ɔ mi gbami eywiɛ, mi gbami ɔ fɛɛ ko hɛɛ ngmlɛfia etɛ, jã kɛ̃ nɛ a gba gbɔkuɛ ɔ hu mi. Ligbi ɔ nɛ a gbami jã he je ɔ, ke a ngɛ be ɔ kanee kɛ je mɔtu ngmlɛ ekpa (6:00 a.m.) ke pu je ɔ, a pɔɔ ngmlɛfia amɛ a he munyu tumi kaa ngmlɛfia etɛne, ekpane, kɛ nɛɛne. (Mat 20:1-5; Yo 4:6; Nít 2:15; 3:1; 10:3, 9, 30) Jamɛ a be ɔ mi hu ɔ, nihi be níhi nɛ maa ye bua mɛ kɛ le ngmlɛfia a tutuutu, lɔ ɔ ke a ngɛ ngmlɛfia he munyu tue ɔ, a pɔɔ de mi ke, “maa pee kaa,” kaa bɔ nɛ a tsɔɔ ngɛ Yo 19:14 ɔ. (Mat 27:46; Luk 23:44; Yo 4:6; Nít 10:3, 9) Ngɛ e kpiti pomi mi ɔ: E ma nyɛ maa ba kaa Maako ngɔ e be ɔ kɛ je be nɛ a bɔni Yesu yi mi wami ɔ, nɛ Yohane tu be nɛ a ka lɛ ngɛ tso ɔ nɔ ɔ pɛ he munyu. Eko ɔ, mɛ tsuo a bu be ɔ konɛ e kɛ ngmlɛfia-etɛ be ngɛ ligbi ɔ mi ɔ nɛ kɔ, nɛ lɔ ɔ he je nɛ Yohane ngɔ “maa pee kaa” kɛ tsu ní benɛ e tu e ngmlɛfia a he munyu ɔ nɛ. Eko ɔ, ní nɛ ɔmɛ a he je nɛ ngmlɛfiahi nɛ a tu a he munyu ngɛ ngmami nɛ ɔmɛ a mi ɔ ngɛ slɔɔto ɔ nɛ. Wa na kaa Yohane ngma e womi ɔ jeha nyɔngma komɛ a se, se ngmlɛfia nɛ e tsɔɔ je ekpa ngɛ Maako nɔ ɔ he. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa pi nɛ Yohane ngɛ Maako womi ɔ nɔ hyɛe nɛ e kɛ ngma e nɔ ɔ kɛkɛ.
nwtsty ní kasemi munyu Mak 16:8
ejakaa gbeye nu mɛ: Ngɛ blema womi kpohi nɛ a kɛ nine ngma nɛ nihi naa mɛ kaa a mi munyu ɔmɛ da amɛ a mi ɔ, Maako Sane Kpakpa womi ɔ mi munyu ɔmɛ gbe nya ngɛ kuku 8. Ni komɛ tsɔɔ kaa munyu nɛ ɔ be nyɛe maa pee Maako womi ɔ nya mwɔmi munyu. Se kɛ̃ ɔ, ke wa hyɛ bɔ nɛ Maako ngma e womi ɔ ha a, lɛɛ nɔ́ nɛ a de ɔ dɛ. Jehanɛ hu ɔ, ní leli nɛ ji Jerome kɛ Eusebius nɛ a hi si ngɛ jeha lafa eywiɛ ɔ mi ɔ tsɔɔ kaa munyu nɛ gbe ngmami nitsɛnitsɛ ɔ nya ji “ejakaa gbeye nu mɛ.”
Blema Hela Baiblohi nɛ a kɛ nine ngma nɛ a tsɔɔ sisi kɛ ya gbi kpahi a mi ɔ fuu ngɛ nɛ ngɛ́ kuku 8 ɔ se ɔ, a ngɔ nya mwɔmi kpiti ɔ loo nya mwɔmi gagaaga kɛ piɛɛ he. Nya mwɔmi gagaaga (e hɛɛ kuku kakaaka 12) nɛ ɔ je kpo ngɛ Codex Alexandrinus, Codex Ephraemi Syri rescriptus, kɛ Codex Bezae Cantabrigiensis womihi nɛ a ngma ngɛ jeha lafa enuɔ ɔ mi ɔmɛ a mi. Nɛ e je kpo ngɛ Latin Vulgate, Curetonian Syriac, kɛ Syriac Peshitta amɛ a mi hulɔ. Se kɛ̃ ɔ, e ji kpo ngɛ Blema Hela Baiblohi nɛ a kɛ nine ngma ngɛ jeha lafa eywiɛ ɔ mi ɔmɛ a mi. Mɛ ji, Codex Sinaiticus kɛ Codex Vaticanus, loo Codex Sinaiticus Syriacus nɛ a ngma ngɛ jeha lafa eywiɛ loo enuɔ ɔ mi, loo Sahidic Coptic blema Baiblo nɛ kɔɔ Maako he nɛ a ngma ngɛ jeha lafa enuɔ ɔ mi. Jã kɛ̃ nɛ ngɛ blema Baiblo nɛ a kɛ nine ngma ngɛ Armenia kɛ Georgia gbi mi hu ɔ, Maako womi ɔ gbe nya ngɛ kuku 8.
Blema Hela Baiblohi nɛ a kɛ nine ngma pee se nɛ a tsɔɔ sisi kɛ ya gbi kpahi a mi ɔ hɛɛ nya mwɔmi kpiti ɔ (munyuzahi bɔɔ pɛ lɛ ngɛ mi). Codex Regius nɛ a ngma ngɛ jeha lafa kpaanyɔ ɔ mi ɔ hɛɛ nya mwɔmi enyɔ ɔmɛ tsuo, nɛ nya mwɔmi kpiti ɔ ji nɔ́ nɛ sɛ hlami. E kpa e nyagbe munyu ɔmɛ a hɛ mi kɛ mi tsɔɔmi kaa ní leli komɛ kɛ munyu nɛ ɔ tsuɔ ní, se a bui munyu nɛ ɔmɛ kaa a ji anɔkuale munyuhi.
JUNE 11-17
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | LUKA 1
Hla Ngmami ɔ Mi Junehi Fitsofitso
nwtsty ní kasemi munyu Luk 1:69
yi wami hemi koli ko: Aloo “yi wami helɔ ko nɛ e ngɛ he wami wawɛɛ.” Ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ, lohwe kolihi daa si kɛ ha he wami, kunimi yemi, kɛ manye yemi. (1Sam 2:1; La 75:4, 5, 10; 148:14) Jehanɛ hu ɔ, a ngɔɔ kolihi kɛ daa si ha nɔ yeli kɛ nɔ yemihi nɛ a ji dali kɛ yiwutsotsɛmɛ tsuo, nɛ a kɛ kunimi nɛ a yeɔ ɔ toɔ koli nɛ a kɛ tsitsɛɛ níhi ɔ he. (5Mo 33:17; Dan 7:24; 8:2-10, 20-24) Ngɛ ngmami nɛ ɔ mi ɔ, munyu nɛ ji “yi wami hemi koli ko” ɔ daa si kɛ ha Mesia a kaa lɛ pɛ ji yi wami helɔ nɛ e ngɛ he wami wawɛɛ.
nwtsty ní kasemi munyu Luk 1:76
o maa sɛ Yehowa hlami: Yohane nɔ Baptisi Lɔ ɔ maa “sɛ Yehowa hlami” kɛ sisi numi kaa a, lɛ ji nɔ nɛ ma dla blɔ kɛ ha Yesu, nɛ ji e Tsɛ ɔ nane mi dalɔ, nɛ e maa ba ngɛ e Tsɛ ɔ biɛ mi ɔ.—Yo 5:43; 8:29; hyɛ ní kasemi munyu nɛ kɔɔ Yehowa he ɔ.
Yehowa: Zakaria gbami munyu nɛ ngɛ ngmami nɛ ɔ kuku fã enyɔ ɔ mi ɔ ji Yes 40:3 kɛ Mal 3:1 ɔ, a mi munyu. Biɛ Klɔuklɔu ɔ nɛ a kɛ Hebri ní ngma okadi eywiɛ (ke a tsɔɔ sisi tɛɛ ɔ, YHWH) ngma a je kpo ngɛ Hebri ngmami nɛ ɔmɛ a mi. Yi nɔ sane nɛ kɔɔ Hebri ngmami ɔ he ɔ tsɔɔ kaa, a kɛ Biɛ Klɔuklɔu ɔ tsu ní ngɛ ngmami nɛ ɔmɛ a mi, e ngɛ mi kaa blema Hela Baiblohi kɛ Kyʹri·os (Nyɔmtsɛ) tsu ní. Kɛ piɛɛ he ɔ, ngɛ kuku nɛ ɔ mi kɛ he kpahi nɛ Kyʹri·os je kpo ngɛ ngɛ Luka yi 1 ɔ mi ɔ, a kɛ tsu we ní kaa e ji biɛ nitsɛ. Jehanɛ hu ɔ, Baiblo sisi tsɔɔmihi fuu kɛ biɛ nɛ ji Yehowa, Yahveh, Yahweh, יהוה (YHWH, loo Tetragrammaton ɔ), NYƆMTSƐ, kɛ ADONAI tsu ní ngɛ ngmami ɔ mi, nɛ a kɛ sisi ningma aloo marginal notes wo he kɛ tsɔɔ kaa biɛ nɛ ɔmɛ daa si kɛ ha Yehowa Mawu. Níhi a mi hlami babauu ngɛ nɛ tsɔɔ munyu nɛ ɔ mi.—Hyɛ App. C.
JUNE 18-24
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | LUKA 2-3
“Jokuɛwi—Nyɛ Ngɛ Nyɛ Hɛ Mi Yae Ngɛ Mawu Jami Mi Lo?”
nwtsty ní kasemi munyu Luk 2:41
Daa jeha a, e fɔli ɔmɛ yaa Yerusalɛm: Ngɛ Mlaa a nya a, pi doo kaa yihi maa ya He Tsɔmi nyami ɔ. Se kɛ̃ ɔ, daa jeha Maria piɛɛɔ Yosɛf he kɛ hiaa blɔ nɛ ɔ kɛ yaa gbijlɔ ɔ ngɛ Yerusalɛm. (2Mo 23:17; 34:23) Daa jeha a, a kɛ a weku ɔ hiaa blɔ gagaa nɛ e kɛmi maa pee si tomi 190.
nwtsty ní kasemi munyuhi Luk 2:46, 47
e ngɛ mɛ sanehi hu bie: Yesu tue buli ɔmɛ a ní peepee tsɔɔ kaa, e sane bimi ɔmɛ pe jokuɛyo ko nɛ e ngɛ hlae nɛ e le nɔ́ ko kɛkɛ ɔ sane bimihi. (Luk 2:47) Hela munyu nɛ a tsɔɔ sisi ke ‘e ngɛ mɛ sanehi bie’ ngɛ munyu nɛ ɔ mi ɔ ma nyɛ maa tsɔɔ sane bimihi, kɛ sane bimi nɛ a kɛ haa sane bimi heto nɛ a kɛ tsuɔ ní kɛ hlaa níhi a mi ngɛ sane yemi he. (Mat 27:11; Mak 14:60, 61; 15:2, 4; Nít 5:27) Yi nɔ sane ngmali tsɔɔ kaa ke a ye gbijlɔ ɔmɛ tã a, jami hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ pɔɔ se kpɛmi ngɛ sɔlemi we ɔ, nɛ a tsɔɔ nihi ní ngɛ sɔlemi we ɔ asa a ekomɛ a nɔ. Nihi hiɔ si ngɛ nyumu nɛ ɔmɛ a nane nya nɛ a buɔ mɛ tue nɛ a biɔ sanehi.
a nya kpɛ a he wawɛɛ: Hela peemi munyu nɛ a kɛ tsu ní ke “a nya kpɛ a he” ɔ ma nyɛ maa tsɔɔ nɔ́ ko nɛ pɔɔ nɔ yami.
nwtsty ní kasemi munyu Luk 2:51, 52
e ya nɔ nɛ e ba e he si: Aloo “e ya nɔ nɛ e bu mɛ tue.” Hela peemi munyu nɛ a kɛ tsu ní ɔ tsɔɔ kaa benɛ Yesu ha nɛ tsɔɔli ɔmɛ a nya kpɛ a he ngɛ bɔ nɛ e nu Mawu Munyu ɔ sisi ha ngɛ sɔlemi we ɔ tã a, e kɛ e fɔli ɔmɛ kpale kɛ ho we mi ya nɛ e ya nɔ nɛ e ba e he si ha mɛ. Tue bumi nɛ Yesu pee nɛ ɔ sa kadimi pe tue bumi nɛ jokuɛ ko maa pee kɛkɛ; ejakaa e piɛɛ Mose Mlaa nɛ e ma ha nɛ e ba mi ɔ he.—2Mo 20:12; Gal 4:4.
Hla Ngmami ɔ Mi Junehi Fitsofitso
nwtsty ní kasemi munyuhi Luk 2:14
nɛ tue mi jɔmi nɛ hi nihi nɛ e bua jɔ a he ɔmɛ a kpɛti ngɛ zugba a nɔ: Ke a tsɔɔ munyu nɛ ɔ sisi kɛ je blema Baiblo nɛ a kɛ nine ngma a ekomɛ a mi ɔ, e kaneɔ kaa “tue mi jɔmi ngɛ zugba a nɔ, e na adesahi a he bua jɔmi,” nɛ a tsɔɔ sisi jã ngɛ Baiblohi fuu a mi. Se munyu nɛ Je Ehe Baiblo ɔ kɛ tsu ní ɔ je blema Baiblo nɛ a kɛ nine ngma nɛ a buu lɛ kaa e se be ɔ mi. Munyu nɛ bɔfo ɔmɛ tu ɔ tsɔɔ we kaa bɔ nɛ adesahi peeɔ a ní ha kɛ bɔ nɛ a jemi bami ngɛ ha fɛɛ ko ɔ, Mawu bua jɔ a he. Mohu ɔ, e kɔɔ nihi nɛ Mawu bua maa jɔ a he akɛnɛ a ná e mi hemi kɛ yemi nitsɛnitsɛ nɛ a ma ba pee e Bi ɔ se nyɛɛli ɔmɛ a he.—Hyɛ ní kasemi munyu nɛ kɔɔ nihi nɛ e bua jɔ a he ɔ he.
nihi nɛ e bua jɔ a he: E ngɛ heii kaa “bua jɔmi” nɛ bɔfo ɔmɛ tu he munyu ɔ ji bua jɔmi nɛ Mawu jeɔ kpo, se pi adesahi. Hela munyu eu·do·kiʹa ma nyɛ maa tsɔɔ nɔ ko he “bua jɔmi” nɛ a naa. A kɛ e peemi munyu nɛ ji eu·do·keʹo ɔ tsu ní ngɛ Mat 3:17; Mak 1:11; kɛ Luk 3:22. Ngɛ ngmami nɛ ɔmɛ a mi ɔ, benɛ a baptisi Yesu ɔ, Mawu de kaa e bua jɔ Yesu he. A ma nyɛ maa tsɔɔ munyu nɛ ɔ sisi ke “nɔ kplɛɛmi; hɛ sa; kɛ dloomi.” Lɔ ɔ kaa bɔ nɛ a kɛ tsu ní ɔ, munyu nɛ ji “nihi nɛ e bua jɔ a he” (an·throʹpois eu·do·kiʹas) ɔ tsɔɔ nihi nɛ Mawu kplɛɛ a nɔ nɛ e náa a he bua jɔmi, a ma nyɛ maa tsɔɔ sisi hu ke “nihi nɛ e kplɛɛ a nɔ loo nihi nɛ e bua jɔ a he.” Enɛ ɔ he ɔ, munyu nɛ bɔfo ɔmɛ tu ɔ kɔ we adesahi tsuo a he, mohu ɔ, e kɔɔ nihi nɛ Mawu bua maa jɔ a he akɛnɛ a ná e mi hemi kɛ yemi nitsɛnitsɛ nɛ a ba pee e Bi ɔ se nyɛɛli ɔmɛ a he. Ke a kɛ Hela munyungu eu·do·kiʹa a tsu ní ngɛ he komɛ ɔ, e ma nyɛ maa tsɔɔ nɔ́ nɛ adesahi a bua jɔ he mohu lɛɛ (Ro 10:1; Flp 1:15), se a kɛ pɔɔ ní tsumi kɛ tsɔɔ nɔ́ nɛ Mawu bua jɔ he, nɔ́ nɛ e suɔ, kɛ nɔ́ nɛ sa e hɛ mi. (Mat 11:26; Luk 10:21; Efe 1:5, 9; Flp 2:13; 2Tɛ 1:11) Ngɛ Septuagint ɔ mi ngɛ La 51:18 [50:20, LXX] ɔ, a kɛ munyungu nɛ ɔ tsu ní kɛ kɔ Mawu “mɔbɔ” nami he.
JUNE 25–JULY 1
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | LUKA 4-5
“Moo Da Kahi A Nya Kaa Bɔ Nɛ Yesu Pee ɔ”
nwtsty video nɛ a tui munyu ngɛ mi
Sɔlemi Tsu ɔ Yi Mi
Eko ɔ, Satan ngɔ Yesu kɛ ya da sɔlemi tsu ɔ yi mi he nɛ ya hiɔwe pe kulaa a niinɛ, nɛ e de lɛ ke e tsɔ kɛ je lejɛ ɔ kɛ ya fia si, se he nɛ Yesu da si ngɛ ngɛ sɔlemi tsu ɔ yi mi tutuutu ɔ lɛɛ wa li. Akɛnɛ “sɔlemi tsu ɔ” ma nyɛ maa tsɔɔ sɔlemi we ɔ tsuo he je ɔ, eko ɔ, Yesu da sɔlemi we ɔ yi mi kɔ̃ nya ngɛ woyi je ngɛ puje he blɔ (1). Aloo eko ɔ e da sɔlemi we ɔ kɔ̃ nya he kpa. Ke nɔ ko tsɔ kɛ je hehi nɛ ɔmɛ eko kɛ ya fia si nɛ Yehowa yi bua we lɛ ɔ, e ma gbo.
Hla Ngmami ɔ Mi Junehi Fitsofitso
nwtsty ní kasemi munyu Luk 4:17
gbalɔ Yesaya womi kpo ɔ: A kɛ lohwe he womihi nɛ a tsa a sibi a nɔ kakaaka 17 nɛ pee Yesaya womi kpo nɛ a na ngɛ Ngo Wo ɔ kasa nya a. Womi nɛ nɛ ɔ kami ji mita 7.3 (nanewɛɛ 24). A ngma munyuza kpitikpiti 54 kɛ je yi nɔ kɛ ya sisi ngɛ womi nɛ a koklo ɔ nɛ ɔ nɔ. Eko ɔ, womi kpo nɛ a kɛ tsuɔ ní ngɛ kpe he ɔ ngɛ Nazarɛt ɔ ngɛ kaa jã pɛpɛɛpɛ. Yihi kɛ kukuhi be nɛ maa ye bua ngɛ kekle jeha lafa a mi, enɛ ɔ he ɔ, Yesu maa hla ngmami nɛ e ngɛ hlae nɛ e kane ɔ. Se e nyɛ nɛ e na he nɛ a ngma gbami munyu ɔ ngɛ, enɔ tsɔɔ bɔ nɛ e le Mawu Munyu ɔ saminya ha.
nwtsty ní kasemi munyu Luk 4:25
jeha etɛ kɛ fa: Kaa bɔ nɛ 1Ma 18:1 tsɔɔ, Eliya de “ngɛ jeha etɛne ɔ mi ɔ” kaa hiɔmi be nɛe. Ni komɛ tsɔɔ kaa munyu nɛ ngɛ Matsɛmɛ a kekle womi ɔ mi ɔ kɛ Yesu munyu ɔ kpa we gbi. Se kɛ̃ ɔ, Hebri Ngmami nɛ ɔ tsɔɔ we kaa sapu ɔ sui jeha etɛ. Enɛ ɔ ji kekleekle be nɛ Eliya tu sapu ɔ he munyu kɛ tsɔɔ Ahab. Munyu nɛ ji “ngɛ jeha etɛne ɔ mi ɔ” tsɔɔ kɛ je be nɛ Eliya ya tu munyu ɔ. (1Ma 17:1) Benɛ Eliya ya bɔ amaniɛ ɔ, sapu nɛ maa ye nyɔhiɔ ekpa, loo eko ɔ e maa ye pe jã a je sisi momo. Kɛ piɛɛ he ɔ, sapu ɔ se pui amlɔ nɔuu benɛ Eliya ngɔ e he kɛ ya tsɔɔ Ahab “ngɛ jeha etɛne ɔ mi ɔ,” mohu ɔ e se po ngɛ be nɛ Yehowa ha la je hiɔwe ba sa sami bɔ ɔ ngɛ Karmel Yo ɔ nɔ ɔ se. (1Ma 18:18-45) Enɛ ɔ he ɔ, Yesu munyu ɔ, kɛ nɔ́ nɛ Yesu nyɛminyumu Yakobo ngma ngɛ Yak 5:17 ɔ tsuo kɛ be nɛ a tsɔɔ ngɛ 1Ma 18:1 ɔ kpa gbi.