Hwɔɔmi Mɔ INTANƐTI NƆ NITO HE
Hwɔɔmi Mɔ
INTANƐTI NƆ NITO HE
Dangme
Ɛ
  • ã
  • á
  • ɛ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ
  • ɔ́
  • í
  • ĩ
  • BAIBLO
  • WOMIHI
  • ASAFO MI KPEHI
  • w21 January bf. 26-30
  • Wa Kase Kaa Wa Maa Pee Nɔ́ Fɛɛ Nɔ́ Nɛ Yehowa De Wɔ Kaa Waa Pee

Ngmami nɛ ɔ he video be amlɔ nɛ ɔ.

Wa kpa mo pɛɛ nyagba ko he je ɔ, video ɔ hí jemi.

  • Wa Kase Kaa Wa Maa Pee Nɔ́ Fɛɛ Nɔ́ Nɛ Yehowa De Wɔ Kaa Waa Pee
  • Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Nɔ́ Nɛ A Maa Kase)—2021
  • Munyuyi Nyafinyafihi
  • WA SUƆ YEHOWA
  • WA NINE SU OTI NƐ WAA KƐ MA WA HƐ MI Ɔ NƆ
  • WA NÍ TSUMI EHE KƐ E MI NYAGBAHI
  • KEKLEEKLE BE NƐ I KUƆ YOKU
  • HE DUMI KO NƐ NGƐ SLƆƆTO
  • A PEE WOMIHI KƐ HA AMIS BI
  • HE TSUMI BE
  • YE HUNO Ɔ GBO
Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Nɔ́ Nɛ A Maa Kase)—2021
w21 January bf. 26-30
Kathleen kɛ Harvey Logan nɛ a bwɔ we lolo.

NƆ HE SANE

Wa Kase Kaa Wa Maa Pee Nɔ́ Fɛɛ Nɔ́ Nɛ Yehowa De Wɔ Kaa Waa Pee

KATHLEEN LOGAN NYA MI MUNYU

BENƐ ahumi ko nɛ nya wa fia se ɔ, mɔsɔ hyi pa a mi tɔ. Enɛ ɔ he ɔ, nyu ɔ be mlamlaamla nɛ e nyɛ tsitsɛɛ tɛ nguanguahi po. E he ba hia nɛ waa po pa a, se nyu ɔ puɛ bridge nɛ wa maa gu nɔ kɛ po pa a. I kɛ ye huno Harvey, kɛ nyɛminyumu ko nɛ e tsɔɔ Amis gbi ɔ sisi kɛ haa wɔ ɔ tsuo ye gbeye, nɛ wa li nɔ́ nɛ wa maa pee. Benɛ nyɛmimɛ nɛ a ngɛ pa a se ɔ pee yeyeeye nɛ a ngɛ wɔ hyɛe ɔ, wa bɔni pa a pomi. Kekleekle ɔ, wa ngɔ wa lɔle ɔ kɛ wo lɔle ko nɛ e kle pe wa nɔ́ ɔ se. Waa kɛ kpã loo chain ko fĩ we lɔle ɔ konɛ e ko nɔ si mohu lɛɛ, se lɔle ngua a nyɛɛ blɛuu kɛ gu pa a mi. Blɔ ɔ kɛ ha mi mohu lɛɛ, se kɛ̃ ɔ, wa nyɛ nɛ wa po pa a. Benɛ wa yaa tsuo ɔ, wa ngɛ sɔlee ha Yehowa. Nɔ́ nɛ ɔ ya nɔ ngɛ jeha 1971 ɔ mi. Wa ngɛ Taiwan ngɛ pu je he blɔ, nɛ waa kɛ ma nɛ a fɔ wɔ ngɛ mi ɔ he kɛ wawɛɛ. Ha nɛ ma de mo nɔ́ nɛ ya nɔ ɔ.

WA SUƆ YEHOWA

Harvey ngɛ se nihi etɛ. E weku ɔ na anɔkuale ɔ ngɛ Midland Junction ngɛ Western Australia ngɛ jeha 1930 jeha amɛ a mi benɛ níhi a mi wa ngɛ ma a mi ɔ. Harvey ba suɔ Yehowa nɛ e ha nɛ a baptisi lɛ benɛ e ye jeha 14. E ba kase kaa e sa nɛ e kplɛɛ sɔmɔmi he blɔhi tsuo nɛ a kɛ maa wo e dɛ ɔ nɔ. Benɛ e ji niheyo wayoo ɔ, a ha lɛ he blɔ kaa e kane Hwɔɔmi Mɔ ɔ ngɛ asafo mi kpe sisi, se e kua, ejakaa e susu kaa e he sui. Se nyɛminyumu nɛ e kɛ Harvey sɛɛ ní ɔ kɛ lɛ susu níhi a he, nɛ e de lɛ ke, “Ke nɔ ko kɛ ní tsumi wo o dɛ ngɛ Yehowa asafo ɔ mi ɔ, e le kaa o he su!”​—2 Kor. 3:5.

I kɛ ye yayo kɛ ye nyɛmiyo nɔkɔtɔma a tsuo na anɔkuale ɔ ngɛ England. Sisije ɔ, ye papaa sume Yehowa Odasefo ɔmɛ a sane, se pee se ɔ, e ba pee Yehowa Odasefo no. I ha nɛ a baptisi mi benɛ i ye jeha nɛɛ pɛ, e ngɛ mi kaa ye papaa bua jɔɛ he. I kɛ pee oti kaa ma pee blɔ gbalɔ nɛ lɔ ɔ se ɔ, ma pee ma se sane kpakpa fiɛɛlɔ. Se ye papaa tsɔɔ kaa jã i ye jeha 21 loko e maa ngmɛ mi blɔ nɛ ma pee jã. Pi ye suɔmi nya ji kaa ma mlɛ be gagaa kikɛ. Lɔ ɔ he ɔ, benɛ i ye jeha 16, ye papaa ngmɛ mi blɔ nɛ i ya hi ye nyɛmiyo nɔkɔtɔma a ngɔ ngɛ Australia. Nyagbenyagbe ɔ, benɛ i ye jeha 18 ɔ, i bɔni blɔ gbami ní tsumi ɔ tsumi.

Benɛ wa sɛ gba si himi mi ngɛ jeha 1951 ɔ mi

Benɛ i ngɛ Australia a, i kɛ Harvey kpe. Wɔ tsuo wa suɔ nɛ wa sɔmɔ kaa ma se sane kpakpa fiɛɛli. Wa sɛ gba si himi mi ngɛ jeha 1951 ɔ mi. Benɛ wa sɔmɔ kaa blɔ gbali jeha enyɔ se ɔ, a fɔ wɔ nine kaa wa tsu kpɔ mi nɔ hyɛmi ní tsumi ɔ. Kpɔ nɛ wa ngɛ mi ní tsue ngɛ Western Australia a kle wawɛɛ, lɔ ɔ he ɔ, e he ba hia nɛ waa hɛɛ lɔle kɛ gu blɔ nɛ wehi be he tsɔ nɔ kɛ ya hehi nɛ kɛ.

WA NINE SU OTI NƐ WAA KƐ MA WA HƐ MI Ɔ NƆ

Nathan Knorr nɛ e ngɛ Kathleen kɛ Harvey a Gilead sukuu ɔ nya gbemi ɔ he yi jemi womi hae.

Benɛ wa gbe Gilead sukuu ɔ nya ngɛ Yankee Stadium ngɛ jeha 1955 ɔ mi

Ngɛ jeha 1954 ɔ mi ɔ, a fɔ wɔ nine kaa waa ya Gilead sukuu nɛ to nɔ 25 ɔ. Bɔɔbɔɔbɔɔ ɔ, wa ngɛ oti nɛ wa kɛ ma wa hɛ mi kaa wa ma sɔmɔ kaa ma se sane kpakpa fiɛɛli ɔ he sue! Wa hi mele mi kɛ ba New York nɛ wa je sukuu ɔ sisi. Ngɛ Gilead sukuu ɔ mi ɔ, e he ba hia nɛ waa kase Spanish hulɔ. Gbi nɛ ɔ kasemi he wa ha Harvey ejakaa e nyɛ we nɛ e plɛɔ e lilɛ kɛ tsɛɔ ningma okadi nɛ ji “r” kaa bɔ nɛ Spain bi ɔmɛ peeɔ ɔ.

Benɛ sukuu ɔ ngɛ nɔ yae ɔ, wa tsɔɔli ɔmɛ fia adafi kaa nɔ fɛɛ nɔ ko nɛ e maa suɔ kaa e ya sɔmɔ ngɛ Japan ɔ nɛ ngma e biɛ konɛ a kɛ lɛ nɛ piɛɛ nihi nɛ a maa kase Japan gbi ɔ a he. Wa mwɔ wa yi mi kpɔ kaa wa ma ha nɛ Yehowa asafo ɔ nitsɛ nɛ ha wɔ ní tsumi nɛ wa tsu. Be bɔɔ se ɔ, Albert Schroeder nɛ e ji wa tsɔɔli ɔmɛ a kpɛti nɔ kake ɔ ná le kaa wa ngmɛ wa biɛ. E de wɔ ke: “Nyɛ susu he ekohu.” Benɛ Nyɛminyumu Schroeder na kaa wa ngmɛ wa biɛ loloolo ɔ, e de ke: “I kɛ tsɔɔli kpa amɛ ngma nyɛ biɛ. Nyɛɛ hyɛ kaa nyɛ ma nyɛ maa kase Japan gbi ɔ lo.” Japan gbi ɔ kasemi he wɛ ha Harvey kaa Spanish.

Wa ba Japan ngɛ jeha 1955 ɔ mi. Jamɛ a be ɔ, fiɛɛli 500 pɛ nɛ a ngɛ ma a mi tsuo. Harvey ye jeha 26 nɛ i ye jeha 24. A ha nɛ wa ya sɔmɔ ngɛ Kobe jeha eywiɛ. Lɔ ɔ se ɔ, wa bua jɔ benɛ a fɔ wɔ nine kaa wa ba tsu kpɔ mi nɔ hyɛmi ní tsumi ɔ ngɛ he ko nɛ e kɛ Nagoya ma a he kɛ we ɔ. Wa bua jɔ nɔ́ fɛɛ nɔ́ ko nɛ wa ná ngɛ wa ní tsumi nɛ ɔ mi ɔ he​—nyɛmimɛ ɔmɛ, niye ní ɔ, kɛ bɔ nɛ ma a mi ngɛ ha a. Se e kɛ we nɛ wa ná he blɔ kpa ko nɛ wa kɛ maa pee nɔ́ nɛ Yehowa de wɔ kaa waa pee ɔ.

WA NÍ TSUMI EHE KƐ E MI NYAGBAHI

I kɛ Harvey kɛ ma se sane kpakpa fiɛɛli kpahi ngɛ Kobe ngɛ Japan ngɛ jeha 1957 ɔ mi

Benɛ wa tsu kpɔ mi nɔ hyɛmi ní tsumi ɔ jeha etɛ se ɔ, asafo ɔ ní tsumi kɔni nɛ ngɛ Japan ɔ bi wɔ kaa wa maa suɔ nɛ waa ya Taiwan nɛ wa ya fiɛɛ ha nihi nɛ a je Amis wɛtso ɔ mi ɔ lo. Nyɛmimɛ komɛ nɛ a tuɔ Amis gbi ɔ kua hemi kɛ yemi ɔ, nɛ asafo ɔ ní tsumi kɔni nɛ ngɛ Taiwan ɔ suɔ nɛ nyɛminyumu ko nɛ e tuɔ Japanese saminya a nɛ e ya ye bua kɛ tsu nyagba a he ní.a Wa bua jɔ ní nɛ wa ngɛ tsue ngɛ Japan ɔ he wawɛɛ, lɔ ɔ he ɔ, e he wa ha wɔ kaa wa maa mwɔ yi mi kpɔ nɛ ɔ. Se Harvey kase kaa e sɛ nɛ e kua ní tsumi ko nɛ a kɛ wo e dɛ ɔ kɔkɔɔkɔ, lɔ ɔ he ɔ, wa ma wa juɛmi nya si kaa wa maa ya Taiwan.

Wa ba Taiwan ngɛ November jeha 1962 ɔ mi. Fiɛɛli 2,271 nɛ a ngɛ Taiwan jamɛ a be ɔ mi, nɛ fiɛɛli nɛ ɔmɛ a kpɛti nihi hiɛhiɛɛ ji Amis bi. Se kekleekle ɔ, e he ba hia nɛ waa kase Chinese. Womi kake pɛ nɛ wa ngɛ nɛ waa kɛ maa kase gbi ɔ, nɛ tsɔɔlɔ nɛ wa ngɛ ɔ hu tui Blɛfo gbi, se kɛ̃ ɔ, wa kase China gbi ɔ.

Benɛ wa su Taiwan ɔ, e kɛ we nɛ a ha nɛ Harvey sɔmɔ kaa asafo ɔ ní tsumi kɔni ɔ nɔ hyɛlɔ. Asafo ɔ ní tsumi kɔni ɔ nɛ ngɛ lejɛ ɔ klee we, lɔ ɔ he ɔ, Harvey nyɛ nɛ e tsu ní tsumi nɛ a kɛ wo e dɛ ɔ he ní ngɛ lejɛ ɔ, nɛ ngɛ jamɛ a be ɔ mi nɔuu ɔ, e nyɛ nɛ e kɛ nyɛmimɛ nɛ a tuɔ Amis gbi ɔ tsu ní otsi etɛ ngɛ nyɔhiɔ fɛɛ nyɔhiɔ mi. Jehanɛ hu ɔ, e sɔmɔ kaa kpokpa nɔ hyɛlɔ be komɛ, nɛ enɛ ɔ biɔ nɛ e ya tu magbɛ nɔ munyuhi ngɛ kpehi a sisi. Jinɛ Harvey ko nyɛ tu magbɛ nɔ munyu ɔmɛ ngɛ Japan gbi ɔ mi nɛ Amis nyɛmimɛ ɔmɛ hu ko nu sisi. Se amlaalo ɔ kplɛɛ we nɛ jami ko nɛ pee kpe ngɛ gbi kpa ko mi kaa Chinese mi pɛ. Enɛ ɔ he ɔ, e ngɛ mi kaa e he wa ha Harvey mohu lɛɛ, se e mia e hɛ mi nɛ e tu magbɛ nɔ munyu ɔmɛ ngɛ Chinese mi nɛ nyɛminyumu ko tsɔɔ sisi kɛ ya Amis gbi ɔ mi.

Jamɛ a be ɔ, loko wa ma nyɛ maa pee kpe ko ɔ, jã wa bi blɔ. E he waa loko o nine suɔ blɔ bimi womi nɔ, nɛ be komɛ hu ɔ, e se kɛɛ loko o nine suɔ nɔ. Ke polisi ɔmɛ ha we wɔ blɔ bimi womi ɔ, nɛ wa sɛ kpe peemi otsi ɔ mi ɔ, Harvey ma ya hi si ngɛ polisi tesia a kɛ yaa si benɛ e nine maa su nɔ. Akɛnɛ polisi ɔmɛ sume nɛ ma se no hiɔ a tesia a be kɛkɛɛ he je ɔ, a he sɔɔ kɛ haa wɔ blɔ bimi womi ɔ.

KEKLEEKLE BE NƐ I KUƆ YOKU

Kathleen, Harvey, kɛ nyɛmimɛ komɛ nɛ a hi lɔle mi kɛ ngɛ pa ko nɛ mi kuɔ we ɔ poe.

Wa ngɛ pa ko nɛ mi kuɔ we ɔ poe ngɛ Taiwan konɛ wa ya fiɛɛ

Ngɛ otsihi tsuo nɛ wa ye ngɛ nyɛmimɛ ɔmɛ a ngɔ mi ɔ, behi fuu ɔ, wa nyɛɛɔ ngmlɛfia kake loo nɔ́ nɛ pe jã. Wa kuɔɔ yokuhi nɛ wa poɔ pahi. I kai kekleekle be nɛ i kuɔ yoku ɔ. Benɛ wa ye mɔtu ní ta pɛ ɔ, wa ya po lɔle mɔtu ngmlɛ enuɔ kɛ fã kɛ ya kɔpe ko nɛ e kɛ ɔ mi. Wa po pa nɛ e nɔ bli wawɛɛ, nɛ wa kuɔ yoku ko nɛ ya hiɔwe. Yoku ɔ ya hiɔwe nɛ e kuɔmi yee, lɔ ɔ he ɔ, ke i wo ye yi nɔ ɔ, i naa nyɛminyumu nɛ ngɛ ye hɛ mi ɔ nane si.

Jamɛ a mɔtu ɔ, Harvey piɛɛ nyɛmimɛ komɛ a he kɛ ya fiɛɛ ngɛ he ko, nɛ imi hu i fiɛɛ kɛ ha nihi nɛ a tuɔ Japan gbi ɔ ngɛ kɔpe nyafii ko mi. Benɛ a fia maa pee ngmlɛ kake ɔ, i pee gbedee ejakaa i ye ní kɛ. Benɛ i kɛ Harvey ya kpe ɔ, nyɛmi ko nyɛmi ko be lejɛ ɔ. Harvey ngɔ wa womi tɛtlɛɛ ɔmɛ ekomɛ kɛ ya tsake kungwɔ hlui etɛ. E gbu puɔ nyafii ngɛ kungwɔ hlui ɔ nya hiɛ kɛ hiɛ, nɛ e nu. E ngɛ mi kaa e jlo we nɔ tsɔ mohu lɛɛ, se imi hu i bɔ mɔde nɛ i nu kake. Se mɛnɔ maa nu kake ɔ nɛ piɛ ɔ? Harvey kɛ ha mi ejakaa e he we yi kaa ke hwɔ ha nɛ i hɛli ɔ, e ma nyɛ maa kpa mi kɛ kplee yoku ɔ.

HE DUMI KO NƐ NGƐ SLƆƆTO

Be ko nɛ wa ya kpɔ mi kpe ko ɔ, i kɛ si fɔfɔɛ nɛ ngɛ slɔɔto ko kpe. Wa hi nyɛminyumu ko we mi ngɛ Matsɛ Yemi Asa ko kasa nya. Akɛnɛ Amis bi ɔmɛ naa dumi kaa nɔ́ ko nɛ e he hia wawɛɛ he je ɔ, kpɔ mi nɔ hyɛlɔ ɔ yo ɔ to nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ maa hia wɔ ɔ he blɔ nya konɛ wa nyɛ nɛ waa du. Harvey ngɛ nɔ́ ko pee, lɔ ɔ he ɔ, e de mi kaa ma ya du kekle. A to níhi etɛ a he blɔ nya ha wɔ nɛ wa kɛ du: goga kɛ e mi nyu nɛ jɔ, goga kɛ e mi nyu la kɛ goga nɛ nɔ́ ko be mi. E pee mi nyakpɛ benɛ kpɔ mi nɔ hyɛlɔ yo ɔ ngɔ ní nɛ ɔmɛ kɛ ma kpo ɔ nɔ ngɛ Matsɛ Yemi Asa a hɛ mi ɔ. Jamɛ a be ɔ, nyɛmimɛ komɛ ngɛ níhi a he blɔ nya toe ngɛ Matsɛ Yemi Asa a nɔ kɛ ha kpe ɔ. I de lɛ kaa e ha mi bo ko nɛ ma kɛ tsi he nɛ ma du ngɛ ɔ, nɛ e ngɔ nɔ́ ko nɛ e mi ngɛ heii kɛ ba ha mi! Lɔ ɔ he ɔ, i to kaa ma ya we ɔ se nɛ ma ya du ngɛ lejɛ ɔ, se dɔkɔdɔkɔ he nɔ komɛ nɛ a tsɛɛ mɛ ke geese ɔ je a yi kpo ngɛ abɔɔ ɔ mi, nɛ i susu kaa a ngɛ hlae nɛ a fɔ̃ (hɛ) mi. I de ye he ke: ‘Nyɛmimɛ ɔmɛ a hɛ dɔ pe nɔ́ nɛ a ma de ke a maa na mi nɛ i ngɛ due. Nɛ ke i dui hu ɔ, e maa hao mɛ. Ha nɛ ma du!’ Lɔ ɔ he ɔ, i du.

Harvey kɛ Kathleen nɛ a dla a he kaa Amis bi.

I dla ye he kaa Amis no

A PEE WOMIHI KƐ HA AMIS BI

Harvey yɔse kaa nyɛmimɛ nɛ a tuɔ Amis gbi ɔ nyɛ we nɛ a ya a hɛ mi ngɛ mumi mi, ejakaa a kpɛti nihi fuu yɛ sukuu nɛ a be womihi ngɛ a gbi ɔ mi hulɔ. Akɛnɛ a ngɔɔ Roma ningma okadihi kɛ ngmaa Amis gbi ɔ he je ɔ, a yɔse kaa e hi kaa a maa tsɔɔ nyɛmimɛ ɔmɛ nɛ a kane mɛ nitsɛmɛ a je gbi ɔ. Enɛ ɔ ji ní tsumi ngua kɛ ha nyɛmimɛ ɔmɛ, se nyagbenyagbe ɔ, nyɛmimɛ nɛ a tuɔ Amis gbi ɔ nyɛ nɛ a kase Yehowa he ní ngɛ mɛ nitsɛmɛ a gbi ɔ mi. Maa pee jeha 1966 mi ɔ, nyɛmimɛ nɛ a tuɔ Amis gbi ɔ ná womihi ngɛ mɛ nitsɛmɛ a je gbi ɔ mi, nɛ jeha 1968 ɔ mi ɔ, a bɔni Hwɔɔmi Mɔ ɔ peemi ngɛ Amis gbi ɔ mi.

Se amlaalo ɔ sume nɛ wa gba womihi nɛ pi Chinese mi nɛ a pee ngɛ. Akɛnɛ wa sume nyagba he je ɔ, wa gu blɔ slɔɔtohi a nɔ kɛ pee Hwɔɔmi Mɔ ɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ngɛ be bɔɔ ko mi ɔ, a ngmaa Chinese kɛ Amis gbi ɔ ngɛ Hwɔɔmi Mɔ kake mi. Ke nɔ ko yi mi ngɛ lɛ enyɔɔnyɔ pee ngɛ wa he ɔ, nɔ́ pɛ nɛ e maa na ji kaa waa kɛ womi tɛtlɛɛ ɔ ngɛ China bi anɔkuale ɔ tsɔɔe. Ngɛ lɔ ɔ se ɔ, Yehowa asafo ɔ to womi slɔɔtoslɔɔtohi a he blɔ nya ngɛ Amis gbi ɔ mi konɛ a kɛ ye bua nihi nɛ a kase Baiblo ɔ.​—Níts. 10:34, 35.

HE TSUMI BE

Jehahi babauu nɛ be ɔ, nyɛmimɛ nɛ a tuɔ Amis gbi ɔ a kpɛti nihi fuu kɛ Mawu je mi bami he mlaa amɛ tsu we ní. Akɛnɛ a nui Baiblo mi sisi tomi mlaahi a sisi saminya he je ɔ, a kpɛti ni komɛ bɔɔ ajuama, a tɔɔ da, nɛ a kɛ taba loo betel nut tsuɔ ní. Harvey ya slaa asafohi fuu konɛ e ye bua mɛ nɛ a na Yehowa juɛmi ngɛ ní nɛ ɔmɛ a he. Be ko nɛ wa ya slaa asafo ko ɔ, wa ná níhi a si kpami nɛ i tu he munyu kɛ je sisije ɔ.

Nyɛmimɛ nɛ a baa a he si ɔ suɔ nɛ a pee tsakemi, se aywilɛho sane ji kaa nyɛmimɛ fuu sume nɛ a pee tsakemi. Enɛ ɔ ha nɛ fiɛɛli a yibɔ ngɛ Taiwan ɔ nɔ gbɔ kɛ je 2,450 kɛ ba 900 ngɛ jeha 20 mi. Enɛ ɔ jɔ̃ɔ nɔ kɔni mi wawɛɛ. Se kɛ̃ ɔ, wa le kaa Yehowa be asafo nɛ e he wo mu ɔ jɔɔe. (2 Kor. 7:1) Nyagbenyagbe ɔ, asafo ɔ bɔni Yehowa sɔmɔmi ngɛ blɔ nɛ da nɔ, enɛ ɔ he ɔ, Yehowa jɔɔ mɛ nɛ fiɛɛli nɛ a ngɛ Taiwan amlɔ nɛ ɔ hiɛ pe 11,000.

Kɛ je jeha 1980 ɔ se kɛ ma a, nyɛmimɛ nɛ a ngɛ Amis asafo ɔmɛ a mi ɔ a hemi kɛ yemi ɔ mi ba wa wawɛɛ, nɛ Harvey nyɛ nɛ e ná be babauu kɛ ha nyɛmimɛ nɛ a tuɔ Chinese ɔ. E bua jɔ kaa e nyɛ nɛ e ye bua nyɛmimɛ yihi fuu a hunomɛ nɛ a ba pee Yehowa Odasefohi. I kai kaa Harvey de ke e bua jɔ be mi nɛ nyumu ɔmɛ a kpɛti nɔ kake sɔle ha Yehowa kekle be ɔ. Imi hu ye bua jɔ wawɛɛ kaa i nyɛ nɛ i ye bua tsui kpakpatsɛmɛ babauu nɛ a hɛ kɛ su Yehowa he. Ye bua jɔ wawɛɛ hu kaa i kɛ nɔ ko nɛ i kɛ lɛ kase Baiblo ɔ be ko nɛ be ɔ binyumu kɛ e biyo sɔmɔ ngɛ asafo ní tsumi kɔni nɛ ngɛ Taiwan ɔ.

YE HUNO Ɔ GBO

Amlɔ nɛ ɔ, i be huno. Benɛ e piɛ bɔɔ nɛ wa gba a ma ná jeha 59 ɔ, ye suɔlɔ Harvey gbo. Harvey ná kansa nɛ e gbo January 1, 2010. E kɛ jeha maa pee nyingmi ekpa lɛ sɔmɔ kaa be tsuo sɔmɔlɔ! Loloolo ɔ, ye hɛ jaa ngɛ e he wawɛɛ. Se ye bua jɔ wawɛɛ kaa i piɛɛ e he kɛ sɔmɔ ngɛ ma enyɔ a mi. Wa kase Asia gbihi nɛ a mi wa enyɔ, nɛ Harvey kase bɔ nɛ a ngmaa gbi nɛ ɔmɛ hulɔ.

Jeha bɔɔ komɛ a se ɔ, Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ ma a juɛmi nya si kaa akɛnɛ i wa ngɛ jeha mi he je ɔ, e maa hi kaa ma kpale kɛ ba Australia. Nɔ́ nɛ i de ye he kekle ji, ‘I sume nɛ ma je Taiwan.’ Se Harvey tsɔɔ mi kaa ke Yehowa asafo ɔ ha mi ní tsumi ko ɔ, e sɛ nɛ ma de ke dɛbi, lɔ ɔ he ɔ, i ya. Pee se kulaa a, i ba na nile nɛ ngɛ mi kaa ma kpale kɛ ba Australia a.

Kathleen nɛ e kɛ weku ko ngɛ si slaae ngɛ Betel.

Ye bua jɔ kaa i kɛ nihi nɛ a tuɔ Japan gbi kɛ China gbi ɔ slaa si ngɛ Betel

Amlɔ nɛ ɔ, i sɔmɔɔ ngɛ asafo ɔ ní tsumi kɔni nɛ ngɛ Australasia a ngɛ otsi ɔ mi, nɛ i kɛ asafo nɛ i ngɛ mi ɔ sɔmɔɔ ngɛ otsi ɔ nyagbe ɔ. Akɛnɛ i kase Japan gbi kɛ China gbi ɔ he je ɔ, ke nihi nɛ a tuɔ Japan gbi ɔ kɛ China gbi ɔ ba konɛ a ba slaa si ngɛ Betel ɔ, i nyɛɔ nɛ i kɛ mɛ ya slaa si. Se kɛ̃ ɔ, i ngɛ be nɛ Yehowa ma tle gbogboehi si ɔ blɔ hyɛe wawɛɛ, nɛ i le kaa Harvey nɛ e kase kaa ke Yehowa asafo ɔ ha lɛ ní tsumi ko ɔ, e be kuae ɔ hu ngɛ Yehowa juɛmi mi.​—Yoh. 5:28, 29.

a E ngɛ mi kaa Chinese ji gbi titli nɛ Taiwan bi tuɔ mwɔnɛ ɔ, se Japanese nɛ a tu jehahi babauu nɛ be ɔ. Lɔ ɔ he ɔ, wɛtsohi babauu nɛ a ngɛ Taiwan ɔ tuɔ Japanese.

    Dangme Womihi Tsuo (2000-2025)
    Moo Je Mi
    Moo Sɛ Mi
    • Dangme
    • Kɛ Mane
    • Bɔ Nɛ O Suɔ Lɛ Ha
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • E He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Blɔ Nya Tomi
    • JW.ORG
    • Moo Sɛ Mi
    Kɛ Mane