NÍ KASEMI 9
LA 51 Wa Jɔɔ Wa He Nɔ Kɛ Ha Mawu!
Ha Nɛ A Baptisi Mo—Koo Gbla O Nane Si
“Mɛni he je nɛ o ngɛ tsle toe ɔ? Tee si, ha nɛ a baptisi mo.”—NÍTS. 22:16.
OTI NƐ NGƐ NÍ KASEMI Ɔ MI
Ke wa susu Saulo nɛ je Taaso, kɛ Kornelio kɛ Samariabi ɔmɛ kɛ Korintobi ɔmɛ a nɔ hyɛmi ní ɔmɛ a he ɔ, e maa wo mo he wami konɛ o ya o hɛ mi nɛ a baptisi mo.
1. Mɛni he je nɛ e he hia nɛ o ha nɛ a baptisi mo ɔ?
ANƐ o suɔ Yehowa Mawu, nɔ nɛ ha mo nike ní kpakpahi fuu nɛ wami hu piɛɛ he ɔ lo? Anɛ o suɔ nɛ o pee nɔ́ ko kɛ tsɔɔ kaa o suɔ lɛ lo? Blɔ nɛ hi pe kulaa nɛ o ma nyɛ maa gu nɔ kɛ pee jã ji nɛ o maa jɔɔ o he nɔ kɛ ha lɛ, nɛ a baptisi mo. Ke o pee jã a, o ma ba piɛɛ Yehowa weku ɔ he. Enɛ ɔ ma ha nɛ Yehowa nɛ ji o Tsɛ kɛ o Huɛ ɔ maa po o he piɛ, nɛ e maa hyɛ o nɔ ejakaa o ji e weto ní. (La 73:24; Yes. 43:1, 2) Jehanɛ hu ɔ, ke o jɔɔ o he nɔ nɛ o ha nɛ a baptisi mo ɔ, o ma ná hɛnɔkami kaa o maa hi si kɛ ya neneene.—1 Pet. 3:21.
2. Mɛni he wa ma susu ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi?
2 Anɛ nɔ́ ko ngɛ o baptisimi blɔ tsie lo? Ke jã a, lɛɛ pi mo pɛ. E he ba hia nɛ nimli ayɔhi abɔ nɛ a pee tsakemihi ngɛ a je mi bami mi kɛ bɔ nɛ a susuɔ níhi a he ha a he konɛ a he nɛ su nɛ a baptisi mɛ. Nɛ akɛnɛ a pee jã he je ɔ, a kɛ bua jɔmi kɛ kã ngɛ Yehowa sɔmɔe amlɔ nɛ ɔ. Mɛni o ma nyɛ maa kase ngɛ ni komɛ nɛ a baptisi mɛ ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ a he? Wa ma susu haomi komɛ nɛ a kɛ kpe kɛ nɔ́ nɛ wa ma nyɛ maa kase ngɛ a nɔ hyɛmi ní ɔmɛ a mi ɔ he.
A BAPTISI SAMARIABI ƆMƐ
3. Mɛni tsakemihi nɛ e he ba hia nɛ Samariabi ɔmɛ nɛ a pee loko a baptisi mɛ?
3 A le Samariabi ɔmɛ kaa a ji jami kuu ko nɛ e hi si ngɛ Yesu be ɔ mi. Samariabi ɔmɛ a kpɛti nihi fuu hi Shekem kasa nya kɛ Samaria ma a mi. Ma nɛ ɔmɛ tsuo ngɛ Yudea yiti je. Loko a ma nyɛ maa baptisi Samariabi ɔmɛ ɔ, e he hia nɛ a kplɛɛ Mawu Munyu ɔ tsuo nɔ nɛ a kase níhi fuu ngɛ mi. Samariabi ɔmɛ he ye kaa Baiblo mi womihi nɛ sɛ hlami nɛ ji Mose kekleekle womi ɔ kɛ ya si Mose womi nɛ ji enuɔ ɔ, kɛ eko ɔ, Yoshua womi ɔ pɛ lɛ je Mawu ngɔ. Se ngɛ si nɛ Mawu wo ngɛ 5 Mose 18:18, 19 ɔ nya a, a he ye kaa Mesia a maa ba. (Yoh. 4:25) Loko a ma nyɛ maa baptisi mɛ ɔ, e sa nɛ a kplɛɛ nɔ kaa Yesu ji Mesia nɛ Mawu wo e he si kaa e maa ba a nɛ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, “Samariabi babauu” pee jã. (Yoh. 4:39) Jehanɛ hu ɔ, akɛnɛ nihi nɛ a ba pee Kristofohi kekleekle ɔ a kpɛti nihi fuu ji Yudabi he je ɔ, e he ba hia nɛ Samariabi ɔmɛ a kpɛti ni komɛ nɛ a pee tsakemi ngɛ bɔ nɛ a kɛ Yudabi ɔmɛ hiɔ si ha a mi.—Luka 9:52-54.
4. Ngɛ Ní Tsumi 8:5, 6, 14 ɔ nya a, kɛ Samariabi ɔmɛ a kpɛti ni komɛ pee a ní ngɛ Filipo sɛ gbi ɔ he ha kɛɛ?
4 Mɛni ye bua Samariabi ɔmɛ nɛ a ha nɛ a baptisi mɛ ɔ? Benɛ Filipo nɛ ji sane kpakpa fiɛɛlɔ ɔ fiɛɛ ‘Kristo ɔ kɛ ha Samariabi’ ɔmɛ ɔ, a kpɛti ni komɛ “pɛtɛ Mawu munyu ɔ he.” (Kane Ní Tsumi 8:5, 6, 14.) E ngɛ mi kaa Filipo ji Yudano mohu lɛɛ, se a bu lɛ tue. Eko ɔ, a kai ngmamihi nɛ tsɔɔ kaa Mawu hyɛ we nɔ hɛ mi ɔ. (5 Mose 10:17-19) A bu ‘munyu nɛ Filipo tu’ kɛ kɔ Kristo he ɔ tue, nɛ a na odasehi nɛ tsɔɔ kaa Mawu fĩ Filipo se. Filipo pee nyakpɛ níhi fuu. E tsa hiɔtsɛmɛ nɛ e hia daimoniohi hulɔ.—Níts. 8:7.
5. Mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ Samariabi ɔmɛ a he?
5 Jinɛ Samariabi nɛ ɔmɛ ko bui sɛ gbi nɛ Filipo fiɛɛ kɛ ha mɛ ɔ tue, ejakaa e ji Yudano, nɛ jehanɛ hu ɔ, a nui nɔ́ nɛ e ngɛ mɛ tsɔɔe ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ hyɛ. Se a pee we jã. Samariabi ɔmɛ ná nɔ mi mami kaa nɔ́ nɛ Filipo ngɛ mɛ tsɔɔe ɔ ji anɔkuale, enɛ ɔ he ɔ, a tui tsle kaa a ma ha nɛ a baptisi mɛ. Baiblo ɔ de ngɛ a he ke: “Benɛ a he Filipo, nɔ nɛ e ngɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ he sane kpakpa a kɛ Yesu Kristo biɛ ɔ jajee ɔ ye ɔ, nyumuhi kɛ yihi tsuo ha nɛ a baptisi mɛ.” (Níts. 8:12) Anɛ mo hu o he ye kaa Mawu Munyu ɔ ji anɔkuale lo? Anɛ o he ye kaa Yehowa Odasefohi ngɛ suɔmi nɛ Yesu tsɔɔ kaa e se nyɛɛli anɔkualetsɛmɛ ma je kpo ɔ kpo jee lo? (Yoh. 13:35) Ke jã a, lɛɛ koo to tsle kaa o ma ha nɛ a baptisi mo. Mo ná nɔ mi mami kaa Yehowa maa jɔɔ mo wawɛɛ.
6. Kɛ Ruben nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ ma nyɛ maa ye bua mo ha kɛɛ?
6 A tsɔse Ruben, nɛ e je Germany ɔ ngɛ Odasefohi a weku mi. Se benɛ e ji niheyo ɔ, e yi mi peeɔ lɛ enyɔɔnyɔ kaa Mawu ngɛ loo Mawu be. Mɛni ye bua lɛ nɛ e ná nɔ mi mami kaa Mawu ngɛ? E na kaa e he hia nɛ e hla níhi a mi kɛ kɔ sane ɔ he. Enɛ ɔ he ɔ, e ma e juɛmi nya si kaa e maa pee jã. E de ke: “I kase ní wawɛɛ konɛ ma le anɔkuale nɛ ngɛ sane ɔ mi. I kase bilemi he sane ɔ si abɔ.” Ruben kane womi nɛ ji, Is There a Creator Who Cares About You? ɔ. Womi nɛ ɔ ye bua lɛ nɛ hemi kɛ yemi nɛ e ngɛ ngɛ Mawu mi ɔ mi wa. E de e he ke: ‘Mamoo Yehowa ngɛ niinɛ.’ Nɛ benɛ Ruben ba slaa si ngɛ asafo ɔ ní tsumi yi ɔ, e na kaa kake peemi ngɛ nyɛmimɛ a kpɛti ngɛ je kɛ wɛ, nɛ lɔ ɔ ha nɛ e bua jɔ wawɛɛ. Benɛ e kpale kɛ ya Germany ɔ, e ha nɛ a baptisi lɛ benɛ e ye jeha 17. Ke o yi mi peeɔ mo enyɔɔnyɔ ngɛ níhi nɛ o kase ɔ he ɔ, mo hla níhi a mi ngɛ asafo ɔ womi ɔmɛ a mi. Ke o ná “nile nitsɛnitsɛ” ɔ, e maa ye bua mo konɛ o yi mi nɛ ko pee mo enyɔɔnyɔ hu. (Efe. 4:13, 14) Be mi nɛ o nuɔ amaniɛ bɔmihi nɛ tsɔɔ kaa suɔmi kɛ kake peemi ngɛ Yehowa we bi nɛ a ngɛ ma kpahi a nɔ ɔ a kpɛti, nɛ o naa kaa jã nɛ e ji ngɛ o we asafo ɔ hu mi ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ suɔmi nɛ o ngɛ kɛ ha nyɛmimɛ ɔmɛ tsuo ngɛ je kɛ wɛ ɔ mi maa wa wawɛɛ.
A BAPTISI SAULO NƐ JE TAASO Ɔ
7. Mɛni susumi nɛ e sa nɛ Saulo nɛ e tsake?
7 Mo susu Saulo nɛ je Taaso ɔ sane ɔ he nɛ o hyɛ. E ya e hɛ mi wawɛɛ ngɛ Yudabi ɔmɛ a jami ɔ mi, nɛ e he biɛ hulɔ. (Gal. 1:13, 14; Filip. 3:5) Be mi nɛ Yudabi ɔmɛ a kpɛti nihi fuu he ye kaa Kristofo ɔmɛ ji hemi kɛ yemi kuali ɔ, Saulo wa mɛ yi mi wawɛɛ. E susu kaa e ngɛ Mawu suɔmi nya ní pee. Se e susumi ɔ dɛ. (Níts. 8:3; 9:1, 2; 26:9-11) Ke Saulo ba ná hemi kɛ yemi ngɛ Yesu mi nɛ e ha nɛ a baptisi lɛ ɔ, e sa nɛ lɛ hu e pee klaalo kaa a maa wa lɛ yi mi.
8. (a) Mɛni ye bua Saulo nɛ e ha nɛ a baptisi lɛ ɔ? (b) Ngɛ Ní Tsumi 22:12-16 nya a, mɛni blɔ nɔ nɛ Anania ye bua Saulo? (Hyɛ foni ɔ hulɔ.)
8 Mɛni ye bua Saulo nɛ e ha nɛ a baptisi lɛ? Benɛ Nyɔmtsɛ Yesu nɛ a wo e hɛ mi nyami ɔ je e he kpo kɛ tsɔɔ Saulo ɔ, lɔ ɔ ha nɛ Saulo hɛngmɛ yu. (Níts. 9:3-9) E ha hwɔ ligbi etɛ sɔuu, nɛ eko ɔ, e pue e yi mi tɛ ngɛ nɔ́ nɛ ba e nɔ ɔ he. Enɛ ɔ ha nɛ Saulo ná nɔ mi mami kaa Yesu ji Mesia a, nɛ e se nyɛɛli ɔmɛ ji anɔkuale Kristofohi. Eko ɔ, Saulo pia e he kaa e piɛɛ he nɛ a gbe Steven. (Níts. 22:20) Ligbi etɛ ɔ se ɔ, kaselɔ ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Anania a ba Saulo ngɔ nɛ e ha nɛ e hɛngmɛ bli, nɛ e wo Saulo he wami kaa e ha nɛ a baptisi lɛ amlɔ nɔuu. (Kane Ní Tsumi 22:12-16.) Saulo ba e he si nɛ e kplɛɛ yemi kɛ buami nɛ Anania kɛ ha lɛ ɔ nɔ, nɛ e ha nɛ a baptisi lɛ.—Níts. 9:17, 18.
Anɛ o maa kplɛɛ he wami womi nɔ konɛ o ha nɛ a baptisi mo kaa bɔ nɛ Saulo pee ɔ lo? (Hyɛ kuku 8)
9. Mɛni o ma nyɛ maa kase ngɛ Saulo nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ mi?
9 Wa ma nyɛ maa kase níhi fuu ngɛ Saulo nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ mi. He nɔ womi loo adesa hɛ mi gbeye yemi ko nyɛ tsi Saulo blɔ nɛ e ko ha we nɛ a baptisi lɛ. Se e pee we jã. Benɛ Saulo ba kase anɔkuale nɛ kɔɔ Kristo ɔ he ɔ, e ba e he si nɛ e pee tsakemihi. (Níts. 26:14, 19) E ngɛ mi kaa Saulo le kaa ke e ba pee Kristofono ɔ, a maa wa lɛ yi mi mohu lɛɛ, se lɔ ɔ tsi we e nya. (Níts. 9:15, 16; 20:22, 23) Benɛ a baptisi lɛ se ɔ, e ya nɔ nɛ e ngɔ e hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ konɛ e ye bua lɛ nɛ e fĩ si ngɛ ka slɔɔtohi nɛ e kɛ maa kpe ɔ mi. (2 Kor. 4:7-10) Ke a baptisi mo nɛ o ba pee Yehowa Odasefono ɔ, eko ɔ, mo hu o kɛ kahi maa kpe, se Yehowa maa ye bua mo. O ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa Mawu kɛ Kristo maa ye bua mo be fɛɛ be.—Filip. 4:13.
10. Kɛ Anna nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ ma nyɛ maa ye bua mo ha kɛɛ?
10 Anna ji nɔ ko nɛ a tsɔse lɛ ngɛ Eastern Europe. Benɛ a baptisi Anna mami se ɔ, Anna papaa kplɛɛ nɔ kaa Anna ma nyɛ maa kase Baiblo ɔ. Enɛ ɔ he ɔ, benɛ e ye jeha 9 ɔ, e je Baiblo ɔ kasemi sisi. Se benɛ e wekuli kpa amɛ nɛ e kɛ mɛ ngɛ we mi ɔ ná le kaa e kɛ Odasefo ɔmɛ ngɛ Baiblo ɔ kasee ɔ, a te si kɛ wo lɛ. E wekuli ɔmɛ susu kaa e ji hɛ mi si puemi kaa nɔ ko maa je a nɛmɛ ɔmɛ a jami ɔ mi. Benɛ Anna ye jeha 12 ɔ, e de e papaa kaa e suɔ nɛ a baptisi lɛ. Anna papaa suɔ nɛ e le ke ji Anna nitsɛ lɛ e suɔ nɛ e mwɔ yi mi kpɔ nɛ ɔ loo nɔ ko lɛ ngɛ e nɔ nyɛe kaa e pee jã. Anna de e papaa ke: “I suɔ Yehowa.” Enɛ ɔ ha nɛ e papaa kplɛɛ nɔ kaa a baptisi lɛ. Kɛ je lɔ ɔ se ɔ, Anna wekuli kpa amɛ ya nɔ nɛ a te si kɛ wo lɛ wawɛɛ. Anna wekuli ɔmɛ a kpɛti nɔ kake de lɛ ke, “E hi wawɛɛ kaa o maa ba o je mi basabasa nɛ o nu sigaleti mohu pe nɛ o maa pee Yehowa Odasefono.” Mɛni lɛ ye bua Anna nɛ e fĩ si? E de ke, “Yehowa wo mi he wami, nɛ ye mami kɛ ye papaa hu ye bua mi saminya.” Anna ngma si fɔfɔɛ slɔɔtohi a mi nɛ Yehowa ye bua lɛ ngɛ e si himi mi ɔ kɛ fɔ si. Be komɛ ɔ, e hyɛɔ níhi nɛ e ngma fɔ kɛ si ɔ mi ekohu bɔ nɛ pee nɛ e hɛ nɛ ko je nɔ́ nɛ Yehowa pee kɛ ye bua lɛ ɔ nɔ. Ke o yeɔ gbeye kaa nihi maa te si kɛ wo mo ɔ, lɛɛ mo kai hu kaa Yehowa maa ye bua mo.—Heb. 13:6.
A BAPTISI KORNELIO
11. Mɛni ko nyɛ ha nɛ Kornelio ko gbla e nane si ngɛ baptisimi he?
11 Kornelio nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ hu ma nyɛ maa ye bua mo. E ji tabuli 100 a nyatsɛ ngɛ Roma. (Níts. 10:1) Enɛ ɔ he ɔ, e ngɛ heii kaa e he biɛ, nɛ nihi fuu le lɛ kaa e ji tabulɔ. Jehanɛ hu ɔ, e “naa nihi mɔbɔ nɛ e keɔ mɛ ní babauu.” (Níts. 10:2) Yehowa tsɔ bɔfo Petro konɛ e ya fiɛɛ sane kpakpa a kɛ tsɔɔ lɛ. Anɛ Kornelio gbla e nane si kaa e ma ha nɛ a baptisi lɛ akɛnɛ e he biɛ ɔ he je lo?
12. Mɛni ye bua Kornelio nɛ e ha nɛ a baptisi lɛ?
12 Mɛni ye bua Kornelio nɛ e ha nɛ a baptisi lɛ? Baiblo ɔ tsɔɔ kaa, ‘e kɛ e we mi bimɛ ɔmɛ tsuo yeɔ Mawu gbeye.’ Jehanɛ hu ɔ, Kornelio kɛ hɛdɔ sɔleɔ ha Mawu be fɛɛ be. (Níts. 10:2) Benɛ Petro fiɛɛ sane kpakpa a kɛ ha Kornelio ɔ, e kɛ e weku ɔ tsuo ná hemi kɛ yemi ngɛ Kristo mi, nɛ a baptisi mɛ oya nɔuu. (Níts. 10:47, 48) Kornelio suɔ kaa e maa pee tsakemi saisaa nɛ e he hia kaa e pee ɔ bɔ nɛ pee nɛ e kɛ e weku ɔ tsuo nɛ a nyɛ nɛ a sɔmɔ Yehowa.—Yosh. 24:15; Níts. 10:24, 33.
13. Mɛni o ma nyɛ maa kase ngɛ Kornelio he?
13 Jinɛ he blɔ nɛ Kornelio ngɛ ɔ ko nyɛ tsi lɛ blɔ nɛ e ko ba pee we Kristofono. Se Kornelio pee e ní kaa Saulo nɛ e ngmɛ́ blɔ nɛ he blɔ nɛ e ngɛ ɔ nɛ tsi e nya. Anɛ e he maa hia nɛ o pee tsakemi nguahi ngɛ o si himi mi loko o he nɛ su kɛ ha baptisimi lo? Ke jã a, mo ná nɔ mi mami kaa Yehowa maa ye bua mo. Ke o mwɔ yi mi kpɔ kaa o kɛ Baiblo sisi tomi mlaahi ma tsu ní konɛ o nyɛ nɛ o sɔmɔ Yehowa a, e maa jɔɔ o yi mi kpɔ mwɔmi ɔ nɔ.
14. Kɛ Tsuyoshi níhi a si kpami ɔ ma nyɛ maa ye bua mo ha kɛɛ?
14 E he hia nɛ Tsuyoshi nɛ e je Japan ɔ nɛ e pee tsakemi ngɛ e ní tsumi ɔ he konɛ e he nɛ su nɛ a baptisi lɛ. Lɛ ji headmaster se yelɔ ngɛ Ikenobo sukuu ko nɛ e he biɛ ɔ mi. A tsɔɔ nihi bɔ nɛ a toɔ mɔmɔ slɔɔtohi a nya ha ngɛ jamɛ a sukuu ɔ. Ke e su ya peemi be ɔ, headmaster a ya toɔ mɔmɔhi a he blɔ nya kɛ haa ya a peemi ɔ, nɛ e kɛ e he woɔ Buddha kusumihi nɛ yaa nɔ ɔ mi. Ke headmaster a be nyɛe maa ya a, e haa nɛ Tsuyoshi ya daa e nane mi, nɛ e kɛ e he woɔ Buddha kusumi ɔmɛ a mi. Se benɛ Tsuyoshi ba kase anɔkuale nɛ kɔɔ gbogboehi a he ɔ, e na kaa ja e yu e he ngɛ kusumi nɛ ɔmɛ a he loko a ma nyɛ maa baptisi lɛ. Enɛ ɔ he ɔ, e mwɔ e yi mi kpɔ kaa e kɛ e he be kusumi nɛ ɔmɛ a mi woe hu. (2 Kor. 6:15, 16) Enɛ ɔ he ɔ, Tsuyoshi kɛ headmaster a tu he munyu. Mɛni je mi kɛ ba? Tsuyoshi ya nɔ nɛ e tsu ní tsumi ɔ, se e kɛ e he wui kusumi ɔmɛ a mi hu. Benɛ a kɛ lɛ bɔni Baiblo ɔ kasemi ɔ, jeha kake se pɛpɛɛpɛ nɛ a baptisi lɛ.a Ke e he hia nɛ o pee tsakemi ngɛ o ní tsumi ɔ he konɛ o nyɛ nɛ o sa Mawu hɛ mi ɔ, mo ná nɔ mi mami kaa e ma ha o kɛ o weku ɔ nyɛ hiami níhi.—La 127:2; Mat. 6:33.
A BAPTISI KORINTOBI ƆMƐ
15. Mɛni ko nyɛ ha nɛ Korintobi ɔmɛ ko gbla a nane si ngɛ baptisimi he?
15 A le nihi nɛ a hi blema Korinto ɔ kaa a suɔ he lo nya níhi nɛ a je mi bami hu puɛ kulaa. A ti nihi fuu peeɔ níhi nɛ Mawu sume. Enɛ ɔ he ɔ, e he maa wa kaa nihi nɛ a ngɛ lejɛ ɔ maa bu sane kpakpa a tue nɛ a sɔmɔ Yehowa. Se kɛ̃ ɔ, benɛ bɔfo Paulo ya Korinto ma a mi nɛ e fiɛɛ Kristo he sane kpakpa a kɛ tsɔɔ mɛ ɔ, “Korintobi ɔmɛ a ti nihi fuu nɛ a nu ɔ he ye nɛ a baptisi mɛ.” (Níts. 18:7-11) Lɔ ɔ se ɔ, Nyɔmtsɛ Yesu Kristo je e he kpo kɛ tsɔɔ Paulo ngɛ nina mi, nɛ e de lɛ ke: “I ngɛ nihi fuu ngɛ ma nɛ ɔ mi.” Enɛ ɔ he ɔ, Paulo ya nɔ nɛ e fiɛɛ sane kpakpa a jeha kake kɛ fã ngɛ lejɛ ɔ.
16. Mɛni ye bua Korintobi ɔmɛ a kpɛti ni komɛ nɛ a ha nɛ a baptisi mɛ ɔ? (2 Korinto Bi 10:4, 5)
16 Mɛni ye bua Korintobi ɔmɛ nɛ a ha nɛ a baptisi mɛ? (Kane 2 Korinto Bi 10:4, 5.) Mawu Munyu ɔ kɛ e mumi klɔuklɔu ɔ nɛ e ngɛ he wami ɔ ye bua mɛ nɛ a nyɛ nɛ a pee tsakemi nguanguahi ngɛ a si himi mi. (Heb. 4:12) A ti nihi nɛ a kplɛɛ sane kpakpa a nɛ kɔɔ Kristo he ɔ nɔ ɔ, nyɛ nɛ a yu a he ngɛ dã demi, jumi, nyumu kɛ nyumu loo yo kɛ yo a bɔmi nami he.—1 Kor. 6:9-11.b
17. Mɛni o ma nyɛ maa kase ngɛ Korintobi ɔmɛ a nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ mi?
17 E ngɛ mi kaa e he hia nɛ Korintobi ɔmɛ a kpɛti ni komɛ nɛ a pee tsakemi nguanguahi konɛ a ba pee Kristofohi mohu lɛɛ, se a nɛ tsakemi nɛ ɔmɛ kaa tlomi. A bɔ mɔde wawɛɛ nɛ a nyɛɛ blɔ nɛ nɔ ngɛ tokofii nɛ e kɛ nɔ yaa neneene wami mi ɔ nɔ. (Mat. 7:13, 14) Anɛ e he wa ha mo kaa o maa pee tsakemi nguanguahi ngɛ o si himi mi konɛ a baptisi mo lo? Ke jã a, lɛɛ o kɔni mi nɛ ko jɔ̃! Mo kpa Yehowa pɛɛ nɛ e ye bua mo kɛ e mumi klɔuklɔu ɔ konɛ o ko pee yayami.
18. Kɛ Monika nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ ma nyɛ maa ye bua mo ha kɛɛ?
18 Monika nɛ e ngɛ Georgia a bɔ mɔde kaa e ma kpa jɛmi munyu tumi, nɛ e yu e he ngɛ hɛja jemi nɛ sɛ he konɛ e he nɛ su kɛ ha baptisimi. E de ke: “Benɛ i wɛ ɔ, sɔlemi ye bua mi wawɛɛ. Yehowa le kaa i suɔ nɛ ma pee nɔ́ nɛ da, nɛ e yeɔ buaa mi be fɛɛ be nɛ e tsɔɔ mi blɔ.” A baptisi Monika benɛ e ye jeha 16. Anɛ ní komɛ ngɛ nɛ o ngɛ pee nɛ e he hia nɛ o kpa konɛ o nyɛ nɛ o sɔmɔ Yehowa bɔ nɛ e ngɛ hlae ɔ lo? Ke jã a, lɛɛ moo ya nɔ nɛ o de lɛ nɛ e ye bua mo konɛ o pee tsakemi. Yehowa ngɔɔ e mumi klɔuklɔu ɔ kɛ haa wɔ faa.—Yoh. 3:34.
O HEMI KƐ YEMI Ɔ MA NYƐ MAA HIA YOKUHI
19. Mɛni ma nyɛ maa ye bua mo konɛ o nyɛ nɛ o da nyagbahi nɛ a ngɛ kaa yoku ɔ a nya? (Hyɛ foni ɔ hulɔ.)
19 Mo ná nɔ mi mami kaa Yehowa suɔ mo, nɛ e suɔ nɛ o ba piɛɛ e weku ɔ he. Enɛ ɔ ji anɔkuale, nɛ si fɔfɔɛhi nɛ ha we a baptisi mo ɔ po be nyɛe ma tsake anɔkuale sane nɛ ɔ. Yesu de e kaseli ɔmɛ ke: “Ke nyɛ hemi kɛ yemi ɔ klemi ngɛ kaa sinapi wu ɔ, nyɛ ma de yoku nɛ ɔ ke, ‘Hiaa kɛ je hiɛ ɔ kɛ ya hiɛ ɔ,’ nɛ e maa hia, nɛ nɔ́ ko be nɛ nyɛ be nyɛe maa pee.” (Mat. 17:20) Nihi nɛ Yesu tu munyu nɛ ɔ kɛ tsɔɔ ɔ bɔni e se nyɛɛmi jeha bɔɔ komɛ pɛ, enɛ ɔ he ɔ, e he hia nɛ a hemi kɛ yemi ɔ mi nɛ wa. Se Yesu ha nɛ a ná nɔ mi mami kaa ke a ná hemi kɛ yemi nɛ mi wa saminya a, Yehowa maa ye bua mɛ konɛ a nyɛ nɛ a da nyagbahi nɛ a ngɛ kaa yoku ɔ a nya. Jã kɛ̃ nɛ Yehowa maa ye bua mo hulɔ!
Mo ná nɔ mi mami kaa Yehowa suɔ mo nɛ e suɔ nɛ o ba piɛɛ e weku ɔ he (Hyɛ kuku 19)c
20. Kɛ Kristofohi nɛ a hi si blema kɛ wa be nɛ ɔ mi ɔ a nɔ hyɛmi ní ɔmɛ nɛ wa susu he ɔ wo mo he wami ha kɛɛ?
20 Ke o yɔse kaa ní komɛ ngɛ mo blɔ tsie, nɛ e ha we nɛ o he nɛ su nɛ a baptisi mo ɔ, mo tsu he ní oya nɔuu. Mo ha Kristofohi nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi kɛ wa be nɛ ɔ mi ɔ a nɔ hyɛmi ní ɔmɛ nɛ wo mo he wami, nɛ e wo o bua hulɔ. Mo ha nɛ a nɔ hyɛmi ní ɔmɛ nɛ wo mo he wami konɛ o jɔɔ o he nɔ kɛ ha Yehowa nɛ a baptisi mo. Lɔ ɔ ji yi mi kpɔ nɛ se be nɛ o ma nyɛ maa mwɔ!
LA 38 E Maa Waje Mo
a Nyɛminyumu Tsuyoshi Fujii he sane ɔ je kpo ngɛ August 8, 2005 Awake! ɔ bf. 20-23 ɔ mi.
b Moo hyɛ video nɛ ji, ‘Mɛni He Je Nɛ O Ngɛ Tsle Toe Kaa O Ma Ha Nɛ A Baptisi Mo?’ ɔ nɛ ngɛ jw.org ɔ nɔ ɔ.
c FONI Ɔ MI TSƆƆMI: Nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi nɛ a ngɛ nihi nɛ a baptisi mɛ ɔ a he nyae.