Hwɔɔmi Mɔ INTANƐTI NƆ NITO HE
Hwɔɔmi Mɔ
INTANƐTI NƆ NITO HE
Dangme
Ɛ
  • ã
  • á
  • ɛ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ
  • ɔ́
  • í
  • ĩ
  • BAIBLO
  • WOMIHI
  • ASAFO MI KPEHI
  • ijwbq munyu 70
  • Anɛ Baiblo ɔ Kɛ E He Kpa Gbi Lo?

Ngmami nɛ ɔ he video be amlɔ nɛ ɔ.

Wa kpa mo pɛɛ nyagba ko he je ɔ, video ɔ hí jemi.

  • Anɛ Baiblo ɔ Kɛ E He Kpa Gbi Lo?
  • Baiblo Mi Sane Bimihi Nɛ A Ha Heto
  • Munyuyi Nyafinyafihi
  • Munyu Nɛ Ngɛ Kaa Enɛ ɔ
  • Nɔ́ nɛ Baiblo ɔ de
  • Roma Asafoatsɛ Ko Je Hemi Kɛ Yemi Nɛ Mi Wa Kpo
    Yesu Ji Blɔ ɔ, Anɔkuale ɔ, Kɛ Wami ɔ
  • Mɛnɔ Ji Yesu Kristo?
    Mɛni Tutuutu Ji Baiblo ɔ Tsɔɔmi?
  • “Blɔ ɔ, Kɛ Anɔkuale ɔ, Kɛ Wami ɔ”
    “Ba Nyɛɛ Ye Se”
  • Mɛnɔ Ji Yesu Kristo?
    Mɛni Baiblo ɔ Ma Nyɛ Maa Tsɔɔ Wɔ?
Baiblo Mi Sane Bimihi Nɛ A Ha Heto
ijwbq munyu 70
Nyumu ko nɛ e ngɛ Baiblo mi munyu ɔmɛ eko ngmae ngɛ blema be ɔ mi

Anɛ Baiblo ɔ Kɛ E He Kpa Gbi Lo?

Nɔ́ nɛ Baiblo ɔ de

Ee, Baiblo ɔ kɛ e he kpa gbi. Se eko ɔ, Baiblo ɔ mi munyu komɛ ma nyɛ ma ha nɛ o susu kaa Baiblo ɔ kɛ e he kpa we gbi. Ke o ngɛ hlae nɛ o nu ngmamihi kaa jã amɛ a sisi ɔ, moo ngɔ blɔ tsɔɔmihi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔmɛ eko kɛ tsu ní:

  1. Susu nɔ́ nɛ a ngɛ he munyu tue ɔ he. Ke wa susu munyu nɛ nɔ ko ngma a fã ko pɛ he ɔ, wa be sane ɔ tsuo sisi nue nɛ e ma nyɛ maa pee wɔ kaa munyu ɔmɛ kɛ a he kpa we gbi.

  2. Bɔ nɛ ní ngmalɔ ɔ susuɔ níhi he ha. Ke nihi na nɔ́ ko nɛ ya nɔ nɛ a ngɛ he amaniɛ bɔe ɔ, a ma de nɔ́ nɛ ya nɔ ɔ pɛpɛɛpɛ, se eko ɔ, e slo munyunguhi nɛ a ti nɔ tsuaa nɔ kɛ ma tsu ní. Aloo eko ɔ, a ti ni komɛ be oti komɛ a he munyu tue.

  3. Susu yi nɔ sane nɛ a ngma kɛ kɔ nɔ́ nɛ o ngɛ kanee ɔ he kɛ kusumihi nɛ ngɛ ngɛ jamɛ a be ɔ mi.

  4. Kadi bɔ nɛ a kɛ munyungu komɛ tsu ní ha. Anɛ munyungu nɛ a kɛ tsu ní ɔ daa si ha nɔ́ kpa ko lo?

  5. Mo kadi kaa, a ma nyɛ maa ngɔ nɔ ko biɛ kɛ fɔ nɔ́ ko nɔ nɛ a de ke e nɔ́, se eko ɔ, pi lɛ nitsɛ nɛ e pee.a

  6. Ngɔɔ Baiblo sisi tsɔɔmi nɛ da kɛ tsu ní.

  7. Koo ngɔ Baiblo tsɔɔmihi kɛ fĩ jami mi tsɔɔmihi loo susumi ko nɛ dɛ ɔ se.

Nɔ hyɛmi níhi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔmɛ tsɔɔ bɔ nɛ blɔ tsɔɔmihi nɛ wa wo a ta a maa ye bua mo nɛ o nu Baiblo mi munyuhi komɛ nɛ e peeɔ mo kaa a kɛ a he kpa we gbi ɔ sisi.

1: Nɔ́ nɛ a ngɛ he munyu tue

Benɛ a ngma munyu nɛ ji, Mawu “bɔni e he jɔɔmi kɛ je ligbi kpaago ɔ nɔ benɛ e bɔ níhi tsuo gbe nya” nɛ ngɛ Mose kekleekle womi ɔ mi ɔ, níhi tsuo nɛ Mawu bɔ ngɛ zugba nɔ ɔ he munyu a ngɛ tue ɔ nɛ. (1 Mose 2:2-4, NW) Yesu hu de ke, Mawu “ngɛ ní tsue be tsuaa be.” Anɛ munyu nɛ ɔ kɛ nɔ́ nɛ ngɛ Mose kekleekle womi ɔ mi ɔ kɛ a he kpa gbi lo? Ee. Benɛ Yesu ngɛ munyu nɛ ɔ tue ɔ, ní tsumi kpahi nɛ Mawu ngɛ tsue ɔ lɛ e ngɛ tsɔɔe. (Yohane 5:17) Baiblo ɔ nɛ Mawu ha nɛ a ngma, kɛ blɔ tsɔɔmihi nɛ e kɛ haa adesahi ɔ tsuo piɛɛ ní tsumi nɛ e ngɛ tsue ɔ he.​—La 20:6; 105:5; 2 Petro 1:21.

2 kɛ 3: Bɔ nɛ ní ngmalɔ ɔ susuɔ níhi a he ha kɛ yi nɔ sane

Nyumu ko nɛ e ngɛ Baiblo mi munyu ɔmɛ eko ngmae ngɛ blema be ɔ mi

Luka womi ɔ de ke, Yesu tsa hɛ yuyuilɔ ko benɛ e ‘piɛ bɔɔ nɛ e maa su Yeriko ɔ.’ Mateo hu tu jamɛ a sane ɔ nɔuu he munyu. Mateo womi ɔ de ke, Yesu tsa hɛ yuyuili enyɔ komɛ, nɛ e tsɔɔ kaa sane nɛ ɔ ya nɔ be nɛ Yesu “je Yeriko kɛ yaa a.” (Luka 18:35-43; Mateo 20:29-34) Akɛnɛ e slo bɔ nɛ ní ngmali enyɔ nɛ ɔmɛ tsuo susuɔ níhi a he ha he je ɔ, a ti nɔ tsuaa nɔ tu oti ko nɛ be e nyɛmi nɔ́ mi ɔ he munyu. Mateo tsɔɔ hɛ yuyuili abɔ nɛ ngɛ lejɛ ɔ, nɛ ji enyɔ, se Luka lɛɛ e kɛ e juɛmi ma hɛ yuyuilɔ ɔ nɛ Yesu kɛ lɛ tu munyu ɔ nɔ. Kɛ kɔ he nɛ saneɔ ya nɔ ngɛ ɔ hu he ɔ, nihi nɛ a tsuaa si kɛ hlaa blema níhi a mi ɔ tsɔɔ kaa, ngɛ Yesu be ɔ mi ɔ, Yeriko ma slɔɔto enyɔ lɛ ngɛ. Yeriko ma momo nɛ ji Yuda bi a ma, kɛ Yeriko ehe nɛ ji Roma bi a ma. Ma enyɔ nɛ ɔmɛ a kpɛti kɛ mi maa pee si tomi kake. Eko ɔ, ma enyɔ nɛ ɔmɛ a kpɛti lɛ Yesu pee nyakpɛ nɔ́ nɛ ɔ ngɛ.

4: Anɛ munyungu nɛ a kɛ tsu ní ɔ daa si ha nɔ́ kpa ko lo?

Fiɛlɔ 1:4 de ke, ‘zugba a lɛɛ, bɔ nɛ e ngɛ ɔ, jã kɛ̃ e ngɛ; jã kɛ̃ lɛ e maa hi kɛ maa ya neneene.’ Baiblo ɔ he kpa ko hu de ke, ‘zugba a kɛ e mi nɔ́ tsuaa nɔ́ maa sa.’ Ke nihi kane munyu enyɔ nɛ ɔmɛ ɔ, a susuɔ kaa Baiblo ɔ kɛ e he kpa we gbi. (2 Petro 3:10) Ke a kɛ munyungu nɛ ji ‘zugba’ tsu ní ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ, be komɛ ɔ e daa si ha wa si bɔlemi dodoe ɔ. Nɛ be komɛ hu e daa si ha nimli adesahi. (1 Mose 1:1; 11:1) Munyungu nɛ ji ‘zugba’ nɛ a kɛ tsu ní ngɛ 2 Petro 3:10 daa si kɛ ha “nihi tsuo nɛ li Mawu, nɛ a ma kpata a hɛ mi” se pi kaa a kɛ la maa sã wa si bɔlemi dodoe ɔ.​—2 Petro 3:7.

5: A ma nyɛ maa ngɔ nɔ ko biɛ kɛ fɔ nɔ́ ko nɔ nɛ a de ke e nɔ́, se eko ɔ, pi lɛ nitsɛ nɛ e pee

Mateo 8:5, 6 de ke, asafoatsɛ ɔ nitsɛ lɛ ba Yesu ngɔ. Se Luka 7:3 de ke, asafoatsɛ ɔ tsɔ Yuda ma nimeli komɛ. E ngɛ kaa nɔ́ nɛ munyu nɛ ɔmɛ kɛ a he kpa we gbi mohu lɛɛ, se sisi numi ngɛ he. Asafoatsɛ ɔ ji nɔ nɛ hia yemi kɛ buami ɔ, se e tsɔ ma nimeli ɔmɛ konɛ a kɛ e ní bimi ɔ nɛ ya fɔ Yesu hɛ mi.

6: Sisi tsɔɔmi nɛ da

Baiblo ɔ tsɔɔ kaa wɔ tsuo wa ná yayami kɛ je Adam nɛ ji kekleekle nyumu ɔ ngɔ kaa gbosi ní. (Roma Bi 5:12) E ngɛ kaa nɔ́ nɛ Baiblo sisi tsɔɔmi komɛ kɛ munyu nɛ ɔ kpa we gbi. A tsɔɔ kaa nɔmlɔ kpakpa “pee we yayami”. (1 Yohane 3:6, The Bible in Basic English; King James Version) Hela peemi munyu nɛ a tsɔɔ sisi ke “yayami” ngɛ 1 Yohane 3:6 tsɔɔ ní peemi ko nɛ yaa nɔ. E slo yayami nɛ wa ná kɛ je Adam ngɔ ɔ ngɛ yayami nɛ nɔ ko jeɔ blɔ peeɔ kɛ gu Mawu mlaahi nɛ e kɛ tsu we ní ɔ he. Enɛ ɔ he ɔ, Baiblo sisi tsɔɔmi komɛ tsɔɔ ngmami nɛ ɔ sisi ngɛ blɔ nɛ da nɔ kaa nɔ ɔ “yɛ nɔ nɛ e pee yayami” aloo “e kɛ yayami peemi pee we e su.”​—New World Translation; Phillips.

7: Koo ngɔ Baiblo tsɔɔmihi kɛ fĩ jami mi tsɔɔmihi loo susumi ko nɛ dɛ ɔ se.

Yesu de ke: “I kɛ Tsɛ ɔ ni kake ji wɔ.” Pee se ɔ, e de hu ke, “E [Tsɛ ɔ] pe mi.” E ngɛ kaa nɔ́ nɛ munyu enyɔ nɛ ɔmɛ kɛ a he kpa we gbi. (Yohane 10:30; 14:28) Ke wa ngɛ hlae nɛ waa nu ngmami nɛ ɔmɛ a sisi saminya a, e sa nɛ waa susu nɔ́ tutuutu nɛ Baiblo ɔ de ngɛ Yehowa kɛ Yesu he ɔ he. Munyu nɛ ɔmɛ fĩ we Triniti tsɔɔmi ɔ se, ejakaa Triniti tsɔɔmi ɔ pi Baiblo tsɔɔmi. Baiblo ɔ tsɔɔ kaa Yesu Tsɛ, kɛ e Mawu ji Yehowa. Yehowa ji Mawu nɛ Yesu jaa. (Mateo 4:10; Marko 15:34; Yohane 17:3; 20:17; 2 Korinto Bi 1:3) Yesu kɛ Mawu sɔɛ.

Munyu nɛ Yesu tu ke “I kɛ Tsɛ ɔ ni kake ji wɔ” ɔ tsɔɔ kake peemi nɛ ngɛ e kɛ e Tsɛ, Yehowa Mawu a kpɛti, ejakaa mɛ tsuo a hɛɛ yi mi tomi kake. Pee se ɔ, Yesu de ke: “Tsɛ ɔ kɛ mi pee kake, nɛ imi hu i kɛ Tsɛ ɔ pee kake.” (Yohane 10:38, NW) Yesu ha nɛ kake peemi nɛ ɔ hi e kɛ e se nyɛɛli ɔmɛ hu a kpɛti. E sɔle ha Mawu nɛ e de ngɛ a he ke: ‘O wo ye hɛ mi nyami, nɛ i ha mɛ hu a hɛ mi ba nyami ja nɔuu, konɛ a pee kake kaa bɔ nɛ i kɛ mo ngɛ ɔ. I kɛ mɛ pee kake, nɛ mo hu o kɛ mi pee kake.’​—Yohane 17:22, 23.

a Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, womi nɛ ji Encyclopædia Britannica a de ngɛ Taj Mahal mɔ ɔ he ke, “Mughal nɔ yemi ɔ nya da lɔ nɛ a tsɛɛ lɛ ke Shah Jahān ɔ lɛ ma Taj Mahal ɔ.” Se ngɛ anɔkuale mi ɔ, tsa pi lɛ nitsɛ nɛ e kɛ e nine ma tsu ɔ. Encyclopædia Britannica a tsɔɔ kaa, “a bɔ ní tsuli nɛ hiɛ pe 20,000 apaa kɛ ma tsu ɔ.”

    Dangme Womihi Tsuo (2000-2025)
    Moo Je Mi
    Moo Sɛ Mi
    • Dangme
    • Kɛ Mane
    • Bɔ Nɛ O Suɔ Lɛ Ha
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • E He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Blɔ Nya Tomi
    • JW.ORG
    • Moo Sɛ Mi
    Kɛ Mane