Ná Weku Si Himi Mi Bua Jɔmi
Anɛ wekuhi ma nyɛ ma ná bua jɔmi niinɛ lo?
Kɛ a maa pee kɛɛ kɛ ná?
Anɛ o le wekuhi komɛ nɛ a pee kake nɛ a ngɛ bua jɔmi kaa bɔ nɛ e ngɛ womi nyafii nɛ ɔ mi ɔ lo? Wekuhi ngɛ he fɛɛ he ngɛ puɛe. Níhi nɛ a ha weku si himi mi nyagba amɛ a mi wa ji gba mi pomi, ní tsumi nɛ jee nɔ dɛ mi, fɔlɔ kake si himi, kɛ kɔni mi nyu womi. Weku si himi he ni lelɔ ko kɛ aywilɛho yemi de ke: “Kɛ ba su mwɔnɛ ɔ nɔ fɛɛ nɔ na nɔ́ nɛ a de kɛ kɔ weku ɔ he kaa e ma puɛ ɔ faii.”
Mɛni heje wekuhi kɛ nyagbahi nɛ a mi wa nɛ ɔmɛ ngɛ kpee? Kɛ wa maa pee kɛɛ nɛ wa ná weku si himi mi bua jɔmi?
Bɔ nɛ Weku ɔ Je Sisi Ha
Bɔ nɛ pee ha nɛ wa ha sane bimihi nɛ ɔmɛ a heto ɔ, e sa nɛ waa le bɔ nɛ pee ha nɛ gba si himi kɛ weku ɔ je sisi. Ke Sisi Jelɔ ko ngɛ, nɛ ji Bɔlɔ ko—nɛ e to ní nɛ ɔmɛ a he blɔnya a, e sa nɛ weku mi bi a hyɛ lɛ blɔ kɛ ha blɔ tsɔɔmi, akɛnɛ nɔ́ jemi ko be he kaa e maa le saminya bɔ nɛ wa maa pee ha kɛ ná weku si himi mi bua jɔmi kɛ pi si ɔ.
Nyakpɛ sane ji kaa, nihi fuu heɔ yeɔ kaa weku blɔnya tomi ɔ be Sisi Jelɔ. The Encyclopedia Americana a ke: “Womi mi leli komɛ suɔ nɛ a hlá gba si himi sisije kɛ je lohwehi nɛ adesahi a nɔ kuɔ pe mɛ nɛ a pee mɛ eku kɛ eyo ɔ a kpɛti.” Se ɔ, Yesu tu nyumu kɛ yo nɛ a bɔ mɛ ɔ he munyu. E tsɛ munyu ɔ kɛ je sisije Baiblo ngmami ɔ mi nɛ́ e de ke: “Nɔ́ nɛ Mawu ngɔ tsa a, nɔmlɔ kó gba mi.”— Mateo 19:4-6.
Lɔɔ heje ɔ Yesu Kristo munyu ɔ da. Mawu nɛ ngɛ nile ɔ bɔ kekle adesa enyɔ ɔmɛ nɛ e to weku si himi nɛ bua jɔmi ngɛ mi he blɔ nya. Mawu ha kekle nyumu ɔ kɛ yo ɔ sɛ gba si himi mi nɛ e de kaa nyumu ɔ ‘maa mɛtɛ e yo ɔ he nɛ a maa pee helo kake.’ (1 Mose 2:22-24) Anɛ e ma nyɛ maa pee kaa, si himi blɔ nɛ teɔ si woɔ Bɔlɔ ɔ mlaahi nɛ e kɛ ha ngɛ e munyu, nɛ ji Baiblo ɔ mi ɔ, ji nɔ́ nɛ e kɛ mwɔnɛ ɔ wekuhi a nyagba amɛ ngɛ bae lo?
Mɛni Blɔ nɔ Wa Maa Gu kɛ Ye Manye?
Kaa bɔ nɛ nɔ́ jemi ko be he kaa o le ɔ, mwɔnɛmwɔnɛ ɔ je ɔ woɔ nɔ nitsɛ e nɔ́ he pleemi kɛ kpɛle su mi he wami. Sika he ní tsulɔ ko de ni kaseli komɛ nɛ a ngɛ sukuu nyagbee ngɛ United States ke: “Hɛ tsumi hi. O ma nyɛ maa pee hɛ tsulɔ nɛ nɔ́ ko be o juɛmi nya gbae.” Se manye yemi be helo nya níhi a se dimi mi. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, níhi nɛ a puɛɛ weku si himi pe eko fɛɛ eko ɔ a ti kake ji helo nya ní nami, ejakaa e tsiɔ adesahi a huɛ bɔmihi a nya nɛ e puɛɛ nihi a be kɛ a sika. Se, mo susu bɔ nɛ Baiblo mi abɛgbihi enyɔ komɛ pɛ yeɔ bua wɔ nɛ wa naa nɔ́ nɛ he hia kɛ ha bua jɔmi nami ɔ he.
“E hi mohu kaa o maa ye ba flɔɔ ngɛ he nɛ suɔmi ngɛ, pe nɛ o maa ye na nɛ tu zɔ ngɛ he nɛ ninyɛ ngɛ.”
“Niye ní nya mi bɔ kake nɛ o maa ye ngɛ tue mi jɔmi mi ɔ, e hi kulaa pe okplɔɔ nguaa nɛ a tsɛ ngɛ we nɛ pɛ sɔuu lɛ ngɛ mi.”
He wami ngɛ munyu nɛ ɔmɛ a mi, pi ja lo? Mo susu bɔ nɛ je ɔ maa pee slɔɔto ha ke weku fɛɛ weku ye munyuhi nɛ a he hia nɛ ɔmɛ a nɔ! Baiblo ɔ kɛ blɔ tsɔɔmi hu nɛ sa haa ngɛ bɔ nɛ e sa kaa weku mi bi kɛ a sibi hii si ha a he. Mo susu blɔ tsɔɔmihi bɔɔ nɛ ɔmɛ pɛ a he nɛ o hyɛ.
Hunomɛ: ‘Nyɛɛ suɔ nyɛ yihi kaa bɔ nɛ nyɛ suɔ nyɛ nitsɛmɛ nyɛ nɔmlɔ tso ɔ.’—Efesobi 5:28-30.
Munyu kpiti, se e nɔ be! Baiblo ɔ deɔ huno ekohu ke ‘e bu e yo.’ (1 Petro 3:7) Huno ɔ peeɔ ja ke e susuɔ e yo ɔ he saminya, nɛ e hɛɛ lɛ dɔdɔɔdɔ, e nuɔ lɛ sisi, nɛ jehanɛ se ɔ e woɔ e bua. E buɔ e juɛmi tsɔɔmihi hu kaa a hi nɛ e peeɔ tue kɛ haa lɛ. (Kɛ to 1 Mose 21:12.) Anɛ o kplɛɛ we nɔ kaa weku saisaa ma ná he se ke huno ɔ susuu e yo ɔ he, bɔ nɛ e suɔ nɛ lɛ hu a susu e he ɔ lo?—Mateo 7:12.
Yigbayi: ‘Nyɛɛ kɛ bumi nɛ e mi kuɔ nɛ ha nyɛ hunomɛ.’—Efesobi 5:33.
Yogbayo haa nɛ e weku naa bua jɔmi saminya ke e kɛ yemi kɛ buami haa ngɛ e huno ɔ blɔ nya ní tsumihi nɛ a mi jiɔ ɔmɛ a he ní tsumi mi. Enɛ ɔ ji nɔ́ nɛ Mawu to e yi mi ngɛ he, akɛnɛ e kɛ yogbayo ha kaa ‘nyumu he piɛlɔ ɔ.’ (1 Mose 2:18) Ke yogbayo buu e huno kɛ guu e huno ɔ juɛmihi nɛ e fiɔ se kɛ weku ɔ blɔ nya tomi ɔmɛ nɛ e yeɔ buaa kɛ a he ní tsumi ɔ, anɛ o ma nyɛ ma yo jɔɔmi nɛ maa je weku si himi ɔ mi kɛ baa lo?
Gba Si Himi He Piɛɛli: “E sa nɛ hunomɛ kɛ yigbayi a ye a sibi anɔkuale.”—Hebribi 13:4, “Today’s English Version.”
Ke a ye a he anɔkuale ɔ, nɔ́ jemi ko be he kaa bua jɔmi maa ba weku si himi ɔ mi. Gba puɛmi kpataa weku hɛ mi. (Abɛ 6:27-29, 32) Lɔɔ heje ɔ, Baiblo ɔ woɔ wɔ he wami ke: “O kɛ o yo nɛ ná bua jɔmi, nɛ o na bua jɔmi ngɛ yiheyo nɛ o kpee ɔ he . . . Mɛni heje e sa nɛ o kɛ o suɔmi nɛ ha yo kpã?”—Abɛ 5:18-20, TEV.
Fɔli: ‘Nyɛ tsɔse nyɛ bimɛ nɛ a le bɔ nɛ a maa ba a je mi ha.’—Abɛ 22:6.
E ngɛ faii kaa weku si himi maa pee kpakpa, ke fɔli na deka ngɔ ha a bimɛ. Lɔɔ heje ɔ Baiblo ɔ woɔ fɔli he wami nɛ a tsɔɔ a bimɛ sisi tomi mlaa kpakpahi ‘benɛ a ngɛ we mi kɛ benɛ a hia blɔ kɛ benɛ a hwɔɔ si kɛ benɛ a te si.’ (5 Mose 11:19) Baiblo ɔ de hu kaa fɔli nɛ a tsɔse a bimɛ nɛ a kɛ tsɔɔ kaa a suɔ mɛ.—Efeso 6:4.
Bimɛ: “Bimɛ, nyɛ bu nyɛ fɔli tue kaa nihi nɛ ngɛ Nyɔmtsɛ ɔ sɔmɔe.”—Efesobi 6:1.
E ji anɔkuale kaa ngɛ mlaa kuami je nɛ ɔ mi ɔ, e yee be komɛ kaa o maa bu o fɔli tue. Se, anɛ o kplɛɛ we nɔ kaa nile ngɛ mi kaa o maa pee nɔ́ nɛ weku Sisi Jelɔ ɔ de wɔ ke waa pee ɔ lo? E le nɔ́ nɛ hi pe tsuo nɛ ma ha wa ná weku si himi nɛ bua jɔmi ngɛ mi. Lɔɔ heje ɔ bɔɔ mɔde nɛ o bu o fɔli ɔmɛ tue. Fiaa o pɛɛ si kaa o maa tu je nɛ ɔ mi kahi fuu nɛ ma ha o pee nɔ́ nɛ e dɛ ɔ nya fo.—Abɛ 1:10-19.
Be abɔ nɛ́ nɔ fɛɛ nɔ ngɛ́ weku ɔ mi kɛ Baiblo ɔ ga womi ɔ ma tsu ní ɔ, e he maa ba se nami ha weku ɔ. Nɛ pi si himi kpakpa kɛkɛ nɛ́ weku ɔ ma ná piɔ, se mohu e ma ná hɛ nɔ kami kaa e nine maa su hwɔɔ se si himi nɛ́ e nɔ be ngɛ je he ɔ nɛ́ Mawu wo si ɔ mi. (2 Petro 3:13; Kpojemi 21:3, 4) Lɔɔ heje ɔ ha nɛ e pee weku ɔ su kaa nyɛ maa kase Baiblo ɔ kutuu! Wekuhi akpeakpehi abɔ ngɛ zugba a nɔ tsuo na kaa, blɔ tsɔɔmi nɛ́ a kɛ ha ngɛ womi Obaanyɛ Ohi Shi Kɛya Naanɔ yɛ Paradeiso yɛ Shikpɔŋ Nɔ kɛ e mi fonihi nɛ ngɛ fɛu fuu ɔ yeɔ buaa wawɛɛ nitsɛ.
Ngmamihi nɛ a tsɛ ɔmɛ je Dangme Ngmami Klɔuklɔu ɔ mi. He nɛ NW tsa Ngmami ko nɔ ngɛ ɔ, sisi tsɔɔmi ɔ je Ngleesi gbi nɛ ngɛ mwɔnɛ ɔ New World Translation of the Holy Scriptures—With References ɔ mi.