Pɛplɛgbi, September 2
Mumi ɔ hlaa níhi tsuo a mi, e hlaa Mawu níhi nɛ a mi kuɔ ɔ tete po a mi.—1 Kor. 2:10.
Ke nyɛ he hiɛ ngɛ o we asafo ɔ mi, nɛ lɔ ɔ haa nɛ o nuɔ he kaa a pɔɛ mo tsɛ mi ɔ, eko ɔ, e maa pee mo kaa o ko ha sane heto hu, nɛ o hi si nɛ o bu tue kɛkɛ. Se moo bɔ mɔde nɛ o ha sane heto. Ke o dla o he kaa o ma ha sane heto fuu ɔ, e maa ye bua mo wawɛɛ. Ke a tsɛ we mo ngɛ ní kasemi ɔ sisije po ɔ, eko ɔ, a ma tsɛ mo be mi nɛ ní kasemi ɔ ngɛ nɔ yae ɔ. Ke o ngɛ o he dlae kɛ ha Hwɔɔmi Mɔ ɔ Mi Ní Kasemi ɔ, mo susu bɔ nɛ kuku ɔmɛ eko fɛɛ eko kɛ ngmami nɛ a ngɔ ní kasemi ɔ kɛ da nɔ ɔ ngɛ tsakpa ha. Ke o pee jã a, o ma nyɛ maa na nɔ́ ko nɛ o maa tu he munyu ngɛ ní kasemi ɔ mi. Jehanɛ hu ɔ, o ma nyɛ maa tu anɔkualehi nɛ a mi kuɔ, nɛ a nya tsɔɔmi yee ɔ he munyu ngɛ kuku ɔmɛ a mi. Mɛni he je? Ejakaa ke a su jamɛ a kuku ɔmɛ a nɔ ɔ, eko ɔ, nihi bɔɔ pɛ lɛ a ma wo a nine nɔ. Se ke o kɛ ga womi nɛ ɔmɛ tsuo tsu ní, nɛ loloolo ɔ, o ná we he blɔ nɛ o ha heto ngɛ asafo mi kpe sisi hu nɛɛ? Loko a maa je asafo mi kpe ɔ sisi ɔ, mo de nɔ nɛ maa hyɛ ní kasemi ɔ nɔ ɔ sane bimi nɛ o maa suɔ kaa o ha heto. w23.04 21-22 ¶9-10
Sɔ, September 3
Yosef . . . pee nɔ́ nɛ Yehowa bɔfo ɔ de lɛ ɔ, nɛ e ngɔ e yo ɔ kɛ ho we mi ya.—Mat. 1:24.
Yosef je e tsui mi nɛ e kɛ Yehowa blɔ tsɔɔmi tsu ní. Enɛ ɔ ha nɛ e pee huno kpakpa. Ke e hí kulaa a, Mawu kɛ blɔ tsɔɔmihi ha Yosef si etɛ sɔuu kɛ kɔ e weku ɔ he. Ngɛ si fɔfɔɛ nɛ ɔmɛ tsuo a mi ɔ, Yosef kɛ oya yemi bu tue ke lɔ ɔ ma bi nɛ e pee tsakemi nguahi po. (Mat. 1:20; 2:13-15, 19-21) Akɛnɛ Yosef kɛ Mawu blɔ tsɔɔmi tsu ní he je ɔ, e po Maria he piɛ, nɛ e hyɛ e nɔ. Mo susu he nɛ o hyɛ: Nɔ́ nɛ Yosef pee ɔ ma ha nɛ suɔmi kɛ bumi nɛ Maria ngɛ kɛ ha lɛ ɔ mi maa wa wawɛɛ! Hunomɛ, ke nyɛɛ kɛ Baiblo ga womi nɛ tsɔɔ bɔ nɛ e sa kaa nyɛɛ hyɛ nyɛ weku ɔ nɔ ha a tsu ní ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa nyɛ ngɛ Yosef nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ kasee. Ke nyɛ bɔ mɔde nɛ nyɛ pee jã, nɛ e ma bi nɛ nyɛɛ pee tsakemi komɛ nɛ a he hia po ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa nyɛ suɔ nyɛ yi ɔmɛ nɛ nyɛ suɔ nɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ nyɛ kpɛti ɔ mi nɛ wa wawɛɛ. Nyɛmiyo ko nɛ e je Vanuatu nɛ e sɛ gba si himi mi jeha 20 kɛ se ji nɛ ɔ de ke: “Ke ye huno ɔ hla Yehowa blɔ tsɔɔmi se blɔ nɛ e kɛ tsu ní ɔ, e haa nɛ i buɔ lɛ wawɛɛ. Lɔ ɔ haa nɛ i nuɔ he kaa i ngɛ slɔkee nɛ i náa nɔ mi mami kaa yi mi kpɔhi nɛ e mwɔɔ ɔ da.” w23.05 21 ¶5
So, September 4
A maa je blɔ ngua ko ngɛ lejɛ ɔ, ee, a ma tsɛ blɔ ɔ ke Blɔ Klɔuklɔu.—Yes. 35:8.
Yudabi nɛ a maa kpale kɛ je Babilon kɛ ho Israel ya a ma ba pee ‘ma klɔuklɔu’ kɛ ha a Mawu ɔ. (5 Mose 7:6) Se kɛ̃ ɔ, e he maa hia nɛ a pee tsakemihi konɛ a sa Yehowa hɛ mi. a fɔ Yudabi ɔmɛ a kpɛti nihi fuu ngɛ Babilon. Enɛ ɔ ha nɛ a kpɛti nihi fuu peeɔ a ní kaa Babilonbi ɔmɛ, nɛ a kɛ a mlaa amɛ hu tsuɔ ní. Benɛ Yudabi ɔmɛ a kpɛti ni komɛ sɛ hlami kɛ ho Israel ya jeha babauu se ɔ, Amlaalo Nehemia na kaa bimɛ nɛ a kɛ yi nɛ ɔmɛ fɔ ngɛ Israel ɔ kase we Yudabi ɔmɛ a gbi ɔ kulaa, nɛ enɛ ɔ ha nɛ e nya kpɛ e he wawɛɛ. (5 Mose 6:6, 7; Neh. 13:23, 24) Kɛ bimɛ nɛ ɔmɛ nɛ a fɔ ɔ ma plɛ kɛ suɔ Yehowa nɛ a sɔmɔ lɛ ha kɛɛ ke a nui Hebri gbi nɛ ji gbi pɔtɛɛ nɛ a ngma Mawu Munyu ɔ ngɛ mi ɔ? (Ezra 10:3, 44) Enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ Yudabi nɛ ɔmɛ nɛ a pee tsakemi wawɛɛ. Se e he be wae ha mɛ kaa a maa pee tsakemi nɛ ɔmɛ ngɛ Israel nɛ ji he nɛ bɔɔbɔɔbɔɔ ɔ, a maa to anɔkuale jami sisi ngɛ ekohu ɔ.—Neh. 8:8, 9. w23.05 15 ¶6-7