Womihi Nɛ A Tsɛ Se Ngɛ Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Kasemi Womi ɔ Mi
JULY 2-8
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | LUKA 6-7
“Ha Nɔ Nɔ́ Faa Kɛ Mi Mi Jɔmi”
nwtsty ní kasemi munyu Luk 6:37
Nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛɛ ngɔ kɛ pa, nɛ a maa ngɔ kɛ pa nyɛ: Aloo “nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛɛ hi he ngmɛɛe, nɛ a maa ngmɛɛ nyɛ he.” Nɔ́ nɛ Hela munyu nɛ a tsɔɔ sisi ke “kɛ pa” a tsɔɔ tutuutu ji “ngmɛɛ he faa; wo lɛ blɔ; ngmɛɛ he (kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, nɔ nɛ a wo lɛ tsu.)” Ngɛ munyu nɛ ɔ mi ɔ, ke a kɛ tsu ní ngɛ kojomi kɛ fɔ bumi mi ɔ, e hɛɛ yi mi tomi kaa a kɛ ke nɛ a ngmɛɛ he, ke e sa kaa a ngɔ tue gblami kɛ ha po.
nwtsty ní kasemi munyu Luk 6:38
Nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛ ha: Aloo “nyɛɛ hi hae.” A ma nyɛ ma tsɔɔ Hela peemi munyu nɛ a kɛ tsu ní ngɛ hiɛ ɔ sisi ke “nyɛ ha” nɛ e tsɔɔ ní peemi ko nɛ e maa hi nɔ yae.
nwtsty ní kasemi munyu Luk 6:38
nyɛ tɛ nɔ: Nɔ́ nɛ Hela munyungu ɔ tsɔɔ tutuutu ji “nyɛ gugue mi,” se ngɛ munyu nɛ ɔ mi ɔ, e tsɔɔ tade klɔii nɛ a wo nɛ a ku nya. Eko ɔ, níhi nɛ a kɛ pueɔ tɛ nɔ ɔ ji nɔ́ ko nɛ jua yeli komɛ pɔɔ peemi. A kuɔ ɔ tade klɔii nɛ a wo ngɛ a tade nɔ ɔ nya nɛ a ngɔɔ níhi nɛ a he ɔ kɛ woɔ mi.
Hla Ngmami ɔ Mi Junehi Fitsofitso
nwtsty ní kasemi munyu Luk 7:35
bimɛ ɔmɛ: Aloo “níhi nɛ juɛmi tsuɔ ɔ.” Ngɛ hiɛ ɔ, a kale juɛmi kaa e ji nɔmlɔ, nɛ a tsɔɔ kaa e fɔɔ bimɛ. Ngɛ Mat 11:19 hu mi ɔ, a kale juɛmi kaa e “tsuɔ ní.” Juɛmi bimɛ kɛ e ní tsumi—nɛ ji okadihi nɛ Yohane Nɔ Baptisilɔ ɔ kɛ Yesu pee ɔmɛ tsuo—tsɔɔ kaa nya nɛ a po kɛ si mɛ ɔ ji lakpa. Yesu ngɛ tsɔɔ kaa: ‘nyɛɛ hyɛ ní tsumi kɛ jemi bami kpakpa amɛ, nɛ nyɛ maa na kaa nyɛ nya pomi ɔmɛ a ji lakpa.’
JULY 9-15
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | LUKA 8-9
“Ba Pee Ye Se Nyɛɛlɔ—Mɛni E Sa Kaa O Pee?”
nwtsty ní kasemi munyuhi Luk 9:59, 60
ma ya pu ye tsaatsɛ: Munyu nɛ a kɛ tsu ní ngɛ hiɛ ɔ tsɔɔ we kaa nyumu ɔ tsɛ gbo jamɛ be ɔ mi, nɛ e ngɛ bie konɛ e ya to ya peemi he blɔ nya. Kaa jã ji sane ɔ, jinɛ e ko bɛ lejɛ ɔ nɛ e kɛ Yesu ma ba hi munyu tue ngɛ jamɛ a ngmlɛfia a mi. Ngɛ blema Middle East ɔ, behi fuu ke nɔ ko gbo ngɛ weku ko mi ɔ, a kɛ oya yemi toɔ ya peemi he blɔ nya ngɛ ligbi nɛ nɔ ɔ gbo ɔ nɔ nɔuu. E ma nyɛ maa ba kaa pe nyumu ɔ tsɛ ɔ be he wami aloo pe e wa ngɛ jeha mi, se pi nɛ e gbo. Yesu be nyumu ɔ dee ke e kua e fɔlɔ nɛ be he wami loo e bwɔ nɛ e hia yemi kɛ buami ɔ ke wekuli kpahi be nɛ a maa hiɛ tsɛ nɛ bwɔ ɔ. E ngɛ heii kaa wekuli kpahi ngɛ nɛ a ma tsu hiami ní nɛ ɔ he ní. (Mak 7:9-13) Nɔ́ nɛ nyumu ɔ ngɛ hlae maa tsɔɔ ji, ‘Maa pee o se nyɛɛlɔ, se pi be nɛ ye tsɛ ngɛ wami mi loloolo. Mlɛ kɛ ya si be nɛ ye tsɛ ma gbo nɛ ma pu lɛ.’ Se kɛ̃ ɔ, ngɛ Yesu blɔ fami ɔ, nyumu ɔ ha nɛ he blɔ nɛ e ná kaa e kɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ maa ye kekle blɔ he ngɛ e si himi mi ɔ ngɛ lɛ bɔe.—Luk 9:60, 62.
Ha nɛ gbogboe ɔmɛ nɛ a pu a gbogboehi: Kaa bɔ nɛ a tsɔɔ mi ngɛ ní kasemi munyu nɛ kɔɔ Luk 9:59 he ɔ mi ɔ, eko ɔ, nyumu ɔ nɛ Yesu kɛ lɛ ngɛ munyu tue ɔ tsɛ ɔ be he wami aloo e bwɔ, se pi nɛ e gbo. Enɛ ɔ he ɔ, e ngɛ heii kaa nɔ́ nɛ Yesu ngɛ dee ji: ‘Ha nɛ nihi nɛ a gbo ngɛ mumi mi ɔ nɛ a pu a gbogboe.’ Tsɔɔ kaa, nyumu ɔ nɛ ha nɛ e wekuli kpa amɛ nɛ a hyɛ e tsɛ ɔ nɔ kɛ ya si be nɛ e maa gbo nɛ a maa pu lɛ. Kaa nyumu ɔ nyɛɛ Yesu se ɔ, e ko hi blɔ nɛ e kɛ nɔ yaa neneene wami mi ɔ nɔ, nɛ e be nihi nɛ a gbo ngɛ mumi mi ngɛ Mawu hɛ mi ɔ a he piɛɛe. Ngɛ heto nɛ Yesu ha a mi ɔ, e ngɛ tsɔɔe kaa Mawu Matsɛ Yemi ɔ nɛ waa kɛ maa pee oti ngɛ wa si himi mi nɛ wa maa fiɛɛ ɔ ji nɔ́ nɛ he hia nɛ ma ha nɛ waa ya nɔ nɛ waa hi wami mi ngɛ mumi mi.
nwtsty foni
Ngmɔ nɔ dlami
A pɔɔ ngmɔ nɔ dlami kɛ kpakplaa ngɛ hiɔmi nɛmi be mi, konɛ zugba a nɛ sapu ɔ gbli lɛ ɔ he nɛ jɔ. (Hyɛ Mawu Munyu ɔ Kasemi Womi ɔ fã 19.) Níhi nɛ a kɛ pee kpakpalaa ekomɛ ji tso nɛ a hlɔ nya kɛ dade. A fĩɔ kpakplaa dade ɔ kɛ woɔ tso ɔ he, nɛ lohwehi gblaa. Ke a dla zugba a tã a, kɛkɛ a du wu ɔ. Ngɛ Hebri Ngmami ɔ mi ɔ, a kɛ nɔ́ jami pɔɔ nɔ́ he tomi nɔ́ peemi. (Many 14:18; Yes 2:4; Yer 4:3; Mika 4:3) Yesu ngɔɔ ngmɔ he ní tusmi kɛ pɔɔ nɔ́ he tomi nɔ́ peemi kɛ tsɔɔ e munyuhi a mi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, e ngɔ nɔ́ jami ní tsumi kɛ tsɔɔ bɔ nɛ e he hia ha kaa nɔ ko maa pee e se nyɛɛlɔ kɛ e tsui tsuo ɔ mi. (Luk 9:62) Ke ngmɔ hulɔ kɛ lohwehi ngɛ nɔ́ jae nɛ e ha nɛ ní kpahi gbla e juɛmi ɔ, nɔ́ nɛ e ngɛ jae ɔ maa kpɛ̃, nɛ e maa pee gɔdɔgɔdɔ. Jã kɛ̃ nɛ Yesu se nyɛɛlɔ nɛ e ngmɛɔ blɔ nɛ ní kpahi gblaa e juɛmi, loo e tsu we e blɔ nya ní tsumi saminya a sɛ kɛ ha Mawu Matsɛ Yemi ɔ.
Hla Ngmami ɔ Mi Junehi Fitsofitso
nwtsty ní kasemi munyu Luk 8:3
a ngɛ mɛ sɔmɔe: Aloo “ngɛ mɛ ye buae.” Hela munyungu di·a·ko·neʹo ɔ ma nyɛ maa tsɔɔ he lo nya níhi nɛ a kɛ haa, a kɛ hooɔ ní, ní gbami, kɛ ekpahi. A kɛ tsu ní ngɛ blɔ nɛ ɔ nɔ ngɛ Luk 10:40 (“nɔ́ peemi”), Luk 12:37 (“sɔmɔ”), Luk 17:8 (“sɔmɔ”), kɛ Nít 6:2 (“gba niye ní”), se e ma nyɛ maa tsɔɔ ní kpahi nɛ nɔ ko peeɔ ha lɛ nitsɛ e he. Ngɛ munyu nɛ ɔ mi ɔ, e tsɔɔ bɔ nɛ yihi nɛ a wo a tã ngɛ kuku 2 kɛ 3 ɔ mi ɔ ye bua Yesu kɛ e kaseli ɔmɛ nɛ a gbe ní tsumi nɛ Yehowa kɛ wo a dɛ ɔ nya. Yi nɛ ɔmɛ pee jã kɛ wo Mawu hɛ mi nyami. Mawu hu tsɔɔ kaa e bua jɔ a nubwɔ peemi su ɔ he nɛ e ha nɛ a ngma kɛ fɔ si kɛ ha wɔ konɛ wa ba na nɛ waa kane. (Abɛ 19:17; Heb 6:10) A kɛ Hela munyungu nɛ ɔ nɔuu tsu kɛ kɔ yi komɛ a he ngɛ Mat 27:55; kɛ Mak 15:41.
JULY 16-22
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | LUKA 10-11
“Nɔ́ He Tomi Nɔ́ Nɛ Kɔɔ Samaria No Mɔbɔ Nalɔ ɔ He”
nwtsty video nɛ a tui munyu ngɛ mi
Blɔ Nɛ Je Yerusalɛm Kɛ Yaa Yɛriko
E ma nyɛ ma ba kaa a guɔ blɔ (1) nɛ a tsɔɔ ngɛ video nɛ ɔ mi ɔ nɔ kɛ jeɔ Yerusalɛm kɛ yaa Yɛriko. Jamɛ a blɔ kɛ pe si tomi 12. Juɔhi kɛ nɔ gbeli ngɛ blɔ nɛ ɔmɛ a nɔ, enɛ ɔ he ɔ a haa nɛ tabuli ya daa blɔ ɔmɛ a he kɛ buɔ blɔ hiali a he. Roma kɛ Yɛriko (2) blɔ ɔ bua ngɛ blɔ gba nɛ je Yudea nga a nɔ ɔ nya. Blema Yɛriko (3) ma ko nɛ e kɛ Roma ma a he kɛ mi maa su si tomi 1 kɛ se.
nwtsty ní kasemi munyuhi Luk 10:33, 34
samaria no ko: Yuda bi ɔmɛ bui Samaria bi ɔmɛ nɛ a kɛ mɛ pee we nɔ́ ko. (Yo 4:9) Yuda bi komɛ po kɛ munyu “Samaria” a tsuɔ ní kaa e ji he guɛ gbemi munyu. (Yo 8:48) A ngma munyu ko nɛ rabi ɔ eko tu ngɛ Mishna a mi ke: “Nɔ nɛ yeɔ Samaria no abolo ɔ ngɛ kaa nɔ nɛ kpeɔ kpotoo lo.” (Shebith 8:10) Yuda bi babauu he we Samaria no odase yemi yi, jã kɛ̃ nɛ a kplɛɛ we nɛ Samaria no ko peeɔ nɔ́ ko kɛ haa mɛ. Ngɛ Yuda bi ɔmɛ a subai yaya nɛ ɔ he je ɔ, Yesu kɛ nɔ́ he tomi nɔ́ ko nɛ ngɛ hɛdɔ nɛ a pɔɔ tsɛmi ke Samaria no mɔbɔ nalɔ ɔ tsu ní.
e plɛ nu kɛ wai ngɔ pue e pa amɛ a nɔ, nɛ e fĩ a nɔ ha lɛ: Tsopa peelɔ Luka to e tsui si kɛ tsɔɔ Yesu nɔ́ he tomi nɔ́ ɔ mi. E tsɔɔ bɔ nɛ ke nɔ ko plaa ngɛ jamɛ a be ɔ mi nɛ a dlaa ha lɛ ɔ mi fitsofitso. Ke nɔ ko plaa ngɛ we mi ɔ, a kɛ nu kɛ da tsuɔ ní kɛ dlaa paa ha lɛ. Nu ɔ ha we nɛ pa a hɛ mi gbliɔ ɔ (kɛ to Yes 1:6 he), nɛ da a hu gbe ɔ lohwe tsɔwihi ngɛ pa a mi. Luka tsɔɔ bɔ nɛ a fĩ pa a ha a hu mi, konɛ nɔ ɔ nɛ e ko nu yeyee he tsɔ.
nibwɔhi a to he: Hela munyu nɛ ɔ tsɔɔ “he ko nɛ nɔ fɛɛ nɔ ya toɔ.” Blɔ hiali kɛ a lohwehi ma nyɛ maa ya to he nɛ ɔmɛ. Nɔ nɛ e hyɛɛ to he ɔ nɔ ɔ ha a blɔ hiali ɔmɛ hiami ní komɛ, nɛ a woɔ lɛ hiɔ konɛ e hyɛ nihi nɛ a si mɛ ngɛ lejɛ ɔmɛ a nɔ.
Hla Ngmami ɔ Mi Junehi Fitsofitso
nwtsty ní kasemi munyu Luk 10:18
I na Satan kaa e tsɔ kɛ ba nɔ si momo kaa oslabai nɛ gba kɛ je hiɔwe: E ngɛ heii kaa gbami munyu nɛ Yesu ngɛ tue benɛ e de ke e na nɛ Sata je hiɔwe ba fia si ɔ. E tu munyu nɛ ɔ kaa nɔ́ nɛ munyu ɔ ba mi momo. Kpj 12:7-9 tu ta hwumi nɛ ya nɔ ngɛ hiɔwe ɔ he munyu, nɛ e pee lɛ heii kaa Satan si nɔmi ɔ ha nɛ a fɔ Mesia Matsɛ Yemi ɔ. Yesu ngɛ Satan kɛ e daimomio ɔmɛ a nɔ kunim nɛ e maa ye ngɛ hwɔɔ se ta hwumi ɔ mi ɔ he munyu tue ngɛ ngmami nɛ ɔ mi, ejakaa Mawu wo e kaseli 70 ɔ he wami nɛ a kɛ hia daimoniohi.—Luk 10:17.
nwtsty ní kasemi munyuhi Luk 11:5-9
Ye huɛ, paa mi abolo etɛ: Ngɛ Middle East bi a kusumi nya a, a naa nubwɔ peemi kaa ji sɔ, nɛ nɔ fɔɔ nɔ suɔ nɛ a na kaa e le nubwɔ peemi saminya, kaa bɔ nɛ wa na ngɛ nɔ́ he tomi nɔ́ nɛ ɔ mi ɔ. E ngɛ mi kaa nubwɔ ɔ ba to si tlukaa nyɔmi kpɛti mohu lɛɛ, se nɔ nɛ e ba to lɛ ɔ nu he wawɛɛ kaa e ji e sɔ kaa e ha lɛ nɔ́ ko nɛ e ye. E ya gba e huɛ kpa a nya ngɛ jamɛ a be ɔ mi hluu konɛ e pa lɛ niye ní.
Moo jɔɔ ye nya gbami: Nyumu nɛ ɔ ngɛ e nane se gblae akɛnɛ e hwɔ si momo ɔ he je, se pi nɛ e sume e huɛ ɔ sane. Tsu nɛ a maa ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ, titli ohiafohi a nɔ ɔmɛ ɔ, hwɔ he agbo kake pɛ lɛ ngɛ mi. Ke nyumu ɔ te si ɔ, lɛɛ e maa tsɛ̃ɛ nihi nɛ a hwɔɔ si, nɛ jokuɛwi hu piɛɛ he ɔmɛ tsuo.
e ngɛ e nya gbae kpamisaa: Hela munyungu nɛ a kɛ tsu ní ngɛ hiɛ ɔ tsɔɔ “nɔ nɛ e be he si bami” loo “nɔ nɛ e zo tɔ ywia.” Se kɛ̃ ɔ, ngɛ munyu nɛ ɔ mi ɔ, e tsɔɔ nɔ nya nɛ a gba a kpamisaa. E pee we nyumu ɔ nɛ e ngɛ Yesu nɔ́ he tomi nɔ́ ɔ mi ɔ zo nɛ e kpa we nɔ́ nɛ hia lɛ ɔ bimi. Yesu de e kaseli ɔmɛ kaa, e sa nɛ mɛ hu a ya nɔ nɛ a sɔle kpamisaa.—Luk 11:9, 10.
JULY 23-29
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | LUKA 12-13
“Nyɛ He Jua Wa Kulaa Pe Otokliihi Babauu”
nwtsty ní kasemi munyu Luk 12:6
otokliihi: Hela munyungu strou·thiʹon daa si ha lohwe pɛlitsɛmɛ tsɔwihi tsuo, se behi fuu ɔ, e daa si ha otokliihi, nɛ a ji lohwe pɛlitsɛmɛ nɛ a he juɛ kulaa nɛ nihi he ɔ kɛ peɔ niye ní ɔ.
nwtsty ní kasemi munyu Luk 12:7
nyɛ yi bwɔmi tete po, a kane lɛ tsuo: A tsɔɔ kaa bwɔmi nɛ ngɛ adesa yi nɔ ɔ hiɛ pe 100,000. Le mi nɛ Yehowa le yi nɔ bwɔmi ɔ nya fitsofitso ɔ tsɔɔ kaa e susuɔ Kristo se nyɛɛli ɔmɛ a ti nɔ tsuaa nɔ he.
Hla Ngmami ɔ Mi Junehi Fitsofitso
nwtsty ní kasemi munyu Luk 13:24
Nyɛɛ bɔ mɔde wawɛɛ nitsɛ: Aloo “nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛɛ hi plee.” Yesu fami nɛ ɔ ji kɔkɔ bɔmi kɛ wɔ kaa e sa nɛ wa mia wa hɛ mi nɛ wa bɔ mɔde wawɛɛ konɛ wa nyɛ nɛ waa sɛ sinya tokofii ɔ mi. Níhi a mi hlami komɛ tsɔɔ munyu nɛ ɔ mi kaa, “Bɔɔ mɔde tsuo nɛ o ma nyɛ; Bɔɔ mɔde wawɛɛ.” A kɛ Hela peemimunyu a·go·niʹzo·mai nɛ a je kɛ je Hela biɛ nanemi dalɔ munyungu a·gonʹ mi ɔ tsuɔ ní ngɛ fo kami mi. Ngɛ Heb 12:1 ɔ, a kɛ biɛ nanemi dalɔ munyungu nɛ ɔ tsu ní kɛ tsɔɔ wami he fo nɛ Kristofohi ngɛ tue ɔ. A kɛ tsu ní hu ngɛ blɔ gbajaa nɔ kɛ kɔɔ “dengme gbomi” (Flp 1:30; Kol 2:1) loo “ta hwumi” he (1Ti 6:12; 2Ti 4:7). A tsɔɔ Hela munyungu nɛ ɔ nɛ a kɛ tsu ní ngɛ Luk 13:24 sisi kaa he nɛ a kɛ “woɔ koli simi mi” (1Ko 9:25), “ní tsumi wawɛɛ” (Kol 1:29; 4:12; 1Ti 4:10), kɛ “ta hwumi” (1Ti 6:12). Akɛnɛ munyu nɛ ɔ kɛ koli simi ngɛ fo kami mi ngɛ tsa kpa he je ɔ, ni komɛ tsɔɔ kaa a ma nyɛ maa ngɔ mɔde bɔmi nɛ Yesu tu he munyu ɔ kɛ to fo kalɔ ko nɛ e ngɛ mɔde bɔe kɛ ngɛ e mi kpáe kɛ ngɛ fo kae bɔ nɛ pee nɛ e nine nɛ su jlasi ɔ nɔ ɔ he.
nwtsty ní kasemi munyu Luk 13:33
e be nyɛe maa ba mi: Akɛnɛ Baiblo gbami pɔtɛɛ ko tsɔɔ we kaa Mesia a ma gbo ngɛ Yerusalɛm he je ɔ, eko ɔ, munyu nɛ ɔ kɛ Daniel 9:24-26 ngɛ tsa kpa. Kɛ piɛɛ he ɔ, ke Yuda bi maa gbe gbalɔ ko, nɛ titli ɔ Mesia a hu piɛɛ he ɔ, lɛɛ blɔ hyɛmi ji kaa a maa gbe lɛ ngɛ Yerusalɛm. Nihi 71 nɛ a piɛɛ sanhedri nɛ ji kojomi he ngua a he ɔ kpeɔ ngɛ Yerusalɛm. Lejɛ ɔ ji he nɛ a yeɔ nihi nɛ a susu kaa a ji lakpa gbali ɔmɛ a sane ngɛ. Eko ɔ nɔ́ kpa nɛ ngɛ Yesu juɛmi mi hu ji kaa, Yerusalɛm ji he nɛ a pɔɔ afɔlehi sami ngɛ kɛ haa Mawu, nɛ lejɛ ɔ nɔuu nɛ a gbeɔ He Tsɔmi jijɔ bi ɔ ngɛ. Kaa bɔ nɛ e ji ɔ, Yesu munyu ɔ ba mi. A ngɔ lɛ kɛ ya sanhedri ɔ ngɛ Yesrsalɛm nɛ a bu lɛ fɔ. Nɛ a gbe lɛ ngɛ Yerusalɛm gbogbo ɔ se haa kaa “He Tsɔmi jijɔ bi ɔ.”—1Ko 5:7.
JULY 30–AUGUST 5
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | LUKA 14-16
“Nɔ́ He Tomi nɔ́ Nɛ Kɔɔ Bi Nɛ Laa He”
nwtsty ní kasemi munyuhi Luk 15:11-16
Nyumu ko ngɛ binyumuhi enyɔ: Ní komɛ nɛ kɔɔ bi kobɔlɔ (aloo bi nɛ laa) ɔ nɔ́ he tomi nɔ́ ɔ he ɔmɛ sa kadimi wawɛɛ. E ji nɔ́ he tomi níhi nɛ a nya kɛ ɔmɛ a kpɛti kake. Nɔ́ nɛ sa kadimi ngɛ he ji bɔ nɛ e tsɔɔ weku kpa nɛ hii wekuli a akpɛti ɔ mi ɔ. Ngɛ nɔ́ he tomi ní kpahi a mi ɔ, Yesu pɔɔ níhi nɛ wami be a mi, kaa wu slɔɔtohi kɛ zu, loo si himi nɛ ngɛ nyɔmtsɛ kɛ e nyɔguɛ a kpɛti kɛ ní tsumi. (Mat 13:18-30; 25:14-30; Luk 19:12-27) Se ngɛ nɔ́ he tomi nɔ́ nɛ ɔ mi ɔ, Yesu ma weku kpa gbagbanii nɛ ngɛ tsɛ kɛ e bimɛ a kpɛti ɔ nɔ mi. Eko ɔ nihi fuu nɛ a maa nu munyu nɛ ɔ be tsɛ nɛ e mi mi saa lɛ kaa jã. Nɔ́ he tomi nɔ́ nɛ ɔ tsɔɔ mi mi sami nɛ mi wa kɛ suɔmi nɛ wa hiɔwe Tsɛ ɔ ngɛ kɛ ha e bimɛ nɛ a ngɛ zugba a nɔ, nihi nɛ a yaa nɔ nɛ a yeɔ lɛ anɔkuale kɛ nihi nɛ ke a tla blɔ ɔ, a kpale ɔ a se kɛ baa tsuo.
Wayotsɛ ɔ: Ngɛ Mose Mlaa nya a, bi tɛte naa we to ní ɔ totoe enyɔ. (5Mo 21:17) Lɔ ɔ ngɛ nɔ́ he tomi nɔ́ nɛ ɔ mi ɔ, ke kekle bi ɔ ji bi tɛte ɔ, lɛɛ e tsɔɔ kaa wayotsɛ ɔ ná e wetsɛ ɔ weto ní ɔ mi dlami enyɔ.
kpata: Nɔ́ nɛ Hela munyu nɛ ɔ tsɔɔ ji “a gbɛ ngɔ fĩa.” (Luk 1:51; Nít 5:37) Ngɛ Mat 25:24, 26 ɔ, a kɛ tsu ní kaa “nɔ́ mi sami.” Ngɛ munyu nɛ ɔ mi ɔ, a kɛ tsu ní kaa nɔ́ puɛmi,
e ya ba e je mi basabasa: Aloo “nɔ́ puɛmi.” A kɛ Hela munyungu nɛ e hɛɛ sisi numi kaa kikɛ ɔ tsu ní ngɛ Efe 5:18; Tit 1:6; kɛ 1Pe 4:4. Akɛnɛ Hela munyungu ɔ ma nyɛ maa tsɔɔ nɔ́ puɛmi he je ɔ, Baiblo sisi tsɔɔmi komɛ ngɔ munyu nɛ ji “ko bɔmi si himi” kɛ tsu ní.
e ya hyɛ e kpotoohi a nɔ: Lohwe nɛ ɔmɛ a he tsɔ we ngɛ Mlaa nya, lɔ ɔ he ɔ, a nɔ hyɛmi ji ní tsumi ko nɛ ba si wawɛɛ nɛ e ngɛ tai kɛ ha Yuda no kaa e ma tsu.—3Mo 11:7, 8.
yɔ nɛ kpotoo ɔmɛ yeɔ: A tsɛɛ yɔ nɛ ɔ ngɛ Hela gbi mi ke ke·raʹti·on, “e sisi ji koli nyafii.” Bɔ nɛ yɔ nɛ ɔ ngɛ ha, bɔ nɛ e mi kɔ, kɛ bɔ nɛ e kɔla ngɛ ha a kɛ e biɛ nɛ ji koli nyafii ɔ sɔ. Mwɔnɛ ɔ po ngɛ hei fuu ɔ, yɔ nɛ ɔ ji niye ní nɛ a kɛ haa okpɔngɔhi, kɛ nahi kɛ kpotoohi.
nwtsty ní kasemi munyuhi Luk 15:17-24
kɛ si mo: Hela munyungu e·noʹpi·on sisi ji “ngɛ o hɛ mi.” A kɛ munyungu nɛ ɔ nɔuu tsu ní ngɛ Septuagint ɔ mi ngɛ 1Sam 20:1. Ngɛ jamɛ ngmami ɔ mi ɔ, David bi Yonatan ke: ‘Mɛni tɔmi nɛ i tɔ̃, nɛ mɛni yayami i pee kɛ si o tsɛ ɔ?’
apaatsɛmɛ: Benɛ e kpale kɛ ma we mi ɔ, bi wayotsɛ ɔ to kaa e ma bi e tsɛ ɔ konɛ e ngɔ lɛ kaa apaatsɛ, se pi kaa e bi. Apaatsɛ piɛɛ we we mi bi ɔmɛ a he kaa bɔ nɛ e ji ngɛ nyɔguɛ ɔmɛ a blɔ fami ɔ, a buu apaatsɛ ɔ kaa ma se no nɛ a bɔ lɛ apaa kaa e ba tsu ní, beii fuu ɔ ligbi kake.—Mat 20:1, 2, 8.
e fĩɔ e nya he: Aloo “e je suɔmi mi nɛ e fĩɔ e nya he.” Hela munyungu nɛ a tsɔɔ sisi kaa e kɛ “suɔmi fĩɔ” e nya he ɔ ji Hela peemimunyu phi·leʹo, nɛ be komɛ ɔ, e tsɔɔ “nya he fĩɔmi” (Mat 26:48; Mak 14:44; Luk 22:47) se be komɛ hu e tsɔɔ “nɔ sane suɔmi” (Yo 5:20; 11:3; 16:27). Akɛnɛ e tsake e tsui he je ɔ, tsɛ ɔ gu jamɛ a blɔɔ nɔ kɛ nga e bi ɔ kɛ tsɔɔ kaa e pee klaalo kaa e maa ngɔ lɛ ekohu kaa e bi.
a tsɛɔ mi o bi: Baiblo ɔ nɛ a kɛ nine ngma a ekomɛ ngɔ munyu nɛ ji: “Ngɔɔ mi kɛ pee o we apaatsɛmɛ ɔmɛ a ti nɔ kake” kɛ piɛɛ he munyu nɛ ɔ he. Se nɔ́ nɛ ngɛ ngmami nitsɛ ɔ mi amlɔ nɛ ɔ hu da. Ní leli komɛ tsɔɔ kaa a ngɔ munyu nɛ ɔ kɛ piɛɛ he konɛ eha nɛ munyu nɛ ngɛ Luk 15:19 ɔ mi ɔ nɛ ya saminya.
tade klɔii. . . ga . . . tokota: tade nɛ ɔ pi tade ko kɛkɛ se mohu e ji tade kpakpa. E ji tade nɛ a lo ɔ kɛ haa nubwɔhi nɛ a hɛ mi ngɛ nyami. Ga nɛ e kɛ wo e bi ɔ nine he ɔ ji ní peemi ko nɛ tsɔɔ mɔbɔ nami kɛ suɔmi nɛ tsɛ ɔ ngɛ, kɛ hɛ mi nyami kɛ he blɔ nɛ e kɛ ha e bi nɛ e tsake e tsui ɔ ekohu. A puɛ nami kaa nyɔguɛhi wo ga kɛ tokota. Enɛ ɔ he ɔ, tsɛ ɔ ngɛ hlae nɛ e pee heii kaa e ngɛ e bi ɔ ngɔe ekohu kaa e ji weku ɔ mi no.
Hla Ngmami ɔ Mi Junehi Fitsofitso
nwtsty ní kasemi munyu Luk 14:26
nyɛ́: Ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ, munyu nɛ ji “nyɛ́” ɔ hɛɛ sisi numi slɔɔtohi. E ma nyɛ maa tsɔɔ nɔ ko he abofu nɛ o ma ná nɛ ma nyɛ ha o plaa nɔ ɔ po. Aloo e ma nyɛ maa tsɔɔ ninyɛ nɛ mi wa nɛ a naa ha nɔ́ ko loo nɔ ko nɛ lɔ ɔ haa nɛ a kuaa kaa a kɛ jamɛ nɔ́ ɔ loo nɔ ɔ be nɔ́ ko peemi hu. Aloo munyu nɛ ma nyɛ maa tsɔɔ kaa a ko suɔ pe nine. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, benɛ a ke Yakob “nyɛ” Lea nɛ e suɔ Rahɛl ɔ, nɔ́ nɛ e tsɔɔ kɛkɛ ji, e suɔ Lea pe Rahɛl. (1Mo 29:31; 5Mo 21:15.) A kɛ munyu nɛ ɔ tsu ní kikɛ nɛ ɔ ngɛ Yuda bi a blema ningma kpahi komɛ a mi. Enɛ ɔ he ɔ pi nɛ Yesu ngɛ tsɔɔe kaa e kaseli ɔmɛ nɛ a ná ninyɛ kɛ ha a wekuli kɛ ni kpahi, ke jã a, jinɛ munyu nɛ ɔ kɛ ngmami kpahi ko kpa we gbi. (Kɛ to Mak 12:29-31; Efe 5:28, 29, 33.) Ngɛ ngmami nɛ ɔ mi ɔ, a ma nyɛ maa ngma munyu nɛ ji “nyɛ́” ɔ ngɛ blɔ kpa nɔ ke “ko suɔ pe nine.”