Hwɔɔmi Mɔ INTANƐTI NƆ NITO HE
Hwɔɔmi Mɔ
INTANƐTI NƆ NITO HE
Dangme
Ɛ
  • ã
  • á
  • ɛ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ
  • ɔ́
  • í
  • ĩ
  • BAIBLO
  • WOMIHI
  • ASAFO MI KPEHI
  • mwbr25 September bf. 1-13
  • Womihi Nɛ A Tsɛ Se Ngɛ “Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Tsumi Kpe ɔ He Ní Kasemi Womi” ɔ Mi

Ngmami nɛ ɔ he video be amlɔ nɛ ɔ.

Wa kpa mo pɛɛ nyagba ko he je ɔ, video ɔ hí jemi.

  • Womihi Nɛ A Tsɛ Se Ngɛ “Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Tsumi Kpe ɔ He Ní Kasemi Womi” ɔ Mi
  • Womihi Nɛ A Tsɛ Se Ngɛ Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Kasemi Womi ɔ Mi—2025
  • Munyuyi Nyafinyafihi
  • SEPTEMBER 1-7
  • SEPTEMBER 8-14
  • SEPTEMBER 15-21
  • SEPTEMBER 22-28
  • SEPTEMBER 29–OCTOBER 5
  • OCTOBER 6-12
  • OCTOBER 13-19
  • OCTOBER 20-26
  • OCTOBER 27–NOVEMBER 2
Womihi Nɛ A Tsɛ Se Ngɛ Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Kasemi Womi ɔ Mi—2025
mwbr25 September bf. 1-13

Womihi Nɛ A Tsɛ Se Ngɛ Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Tsumi Kpe ɔ He Ní Kasemi Womi ɔ Mi

© 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania

SEPTEMBER 1-7

JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI ABƐ 29

Kua Hemi Kɛ Yemihi Kɛ Kusumihi Nɛ Ngmami ɔ Kplɛɛ We A Nɔ ɔ

wp16.06 6, daka

Ninahi Nɛ Kɔɔ Nihi Nɛ A Ngɛ Hiɔwe Ní Ɔmɛ A Mi ɔ A He

Hemi kɛ yemi nɛ dɛ kɛ mumi yayamihi a gbeye yemi ngɔ nihi babauu nyɔguɛ kaa nihi nɛ a wo mɛ kɔsɔkɔsɔ ngɛ tsu womi he. A woɔ sɛbɛhi, nguɛ níhi, kuɛ níhi, kɛ níhi nɛ a nuɔ loo a miɔ konɛ a kɛ po a he piɛ. E sɛ nɛ waa pee nɔ́ ko kaa jã kɔkɔɔkɔ. Baiblo ɔ de nɔ́ ko nɛ woɔ wa bua, e de ke: “Ejakaa Yehowa hɛngmɛ ngɛ si poe kɛ ngɛ yae kɛ ngɛ bae ngɛ zugba a nɔ tsuo, konɛ e je e he wami ɔ kpo ngɛ nihi nɛ a kɛ a tsui tsuo ha lɛ ɔ a blɔ fa mi.” (2 Kronika 16:9) Yehowa nɛ ji anɔkuale Mawu nɛ e ngɛ he wami kulaa pe Satan ɔ maa po o he piɛ ke o kɛ o hɛ fɔ e nɔ.

Loko Yehowa maa po o he piɛ ɔ, e biɔ nɛ o kase níhi nɛ e suɔ ɔ a he ní, nɛ o kɛ tsu ní. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Kristofohi nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi nɛ a hi Efeso ɔ bua a womihi tsuo nɛ a kɛ tsuɔ kunya a nya, nɛ a sã. (Ní Tsumi 19:19, 20) Jã nɔuu kɛ̃ nɛ ke o suɔ nɛ Mawu nɛ po o he piɛ ɔ, lɛɛ e sa nɛ o puɛ sɛbɛhi, nguɛ níhi kɛ kuɛ níhi nɛ nihi woɔ konɛ a kɛ po a he piɛ, wɔhi, kunya tsumi he womihi, kpãhi nɛ nihi fĩɔ kɛ ha “he piɛ pomi” kɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ e kɛ mumi yayami ngɛ tsakpa a tsuo.

w19.04 17 ¶13

Anɔkuale Nɛ Kɔɔ Gbogboe Ɔmɛ A He

13 Ke o yi mi peeɔ mo enyɔɔnyɔ ngɛ kusumi ko he ɔ, lɛɛ moo sɔle nɛ o bi Yehowa juɛmi ngɛ he. (Kane Yakobo 1:5.) Lɔ ɔ se ɔ, mo hla níhi a mi ngɛ wa Baiblo kasemi womi ɔmɛ a mi. Aloo o ma nyɛ ma bi asafo mi nikɔtɔma amɛ konɛ a ye bua mo. A be mo dee kaa o kɛ o he nɛ wo jamɛ a kusumi ɔ mi aloo o kɛ o he nɛ ko wo mi. Mohu ɔ, a kɛ Baiblo sisi tomi mlaahi nɛ wa susu ekomɛ a he ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi ɔ maa ye bua mo. Ke o gu blɔ nɛ ɔmɛ a nɔ kɛ hla yemi kɛ buami ɔ, e maa ye bua mo nɛ o ma ‘kɔ nɔ́ se,’ nɛ lɔ ɔ ma ha nɛ o maa “le slɔɔto nɛ ngɛ nɔ́ nɛ da kɛ nɔ́ nɛ dɛ tsuo a kpɛti.”​—Heb. 5:14.

w18.11 11 ¶12

“Ma Hi Si Ngɛ O We Anɔkuale ɔ Nya”

12 Kusumihi kɛ ní peepeehi nɛ Ngmami ɔ kplɛɛ we nɔ. Eko ɔ, wa weku li, nihi nɛ waa kɛ mɛ tsuɔ ní, kɛ nihi nɛ waa kɛ mɛ yaa sukuu maa suɔ nɛ waa piɛɛ a he kɛ ye gbijlɔ komɛ. Mɛni wa maa pee konɛ wa ko ngɔ wa he kɛ wo kusumihi kɛ gbijlɔhi nɛ wui Yehowa hɛ mi nyami ɔ mi? E sa nɛ wa ha nɛ Yehowa susumi ngɛ gbijlɔ kɛ kusumi nɛ ɔmɛ a he ɔ nɛ hi wa juɛmi mi. Wa ma nyɛ ma hla níhi a mi ngɛ wa womi ɔmɛ a mi konɛ waa hyɛ bɔ nɛ gbijlɔ nɛ ɔmɛ plɛ kɛ ba. Ke wa le nɔ́ nɛ Ngmami ɔ de ngɛ gbijlɔ nɛ ɔmɛ a he ɔ, wa ma ná nɔ mi mami kaa yi mi kpɔ nɛ wa mwɔ kaa wa be jamɛ a gbijlɔ ɔmɛ yee ɔ “sa Nyɔmtsɛ ɔ hɛ mi.” (Efe. 5:10) Ke wa ngɔ wa hɛ kɛ fɔ Yehowa kɛ e Munyu ɔ nɔ ɔ, wa be “nɔmlɔ adesa gbeye yee.”​—Abɛ 29:25.

Ngmami ɔ Mi Junehi

it ‘Nɔ Yi Mi Gbemi’ ¶1

Nɔ Yi Mi Gbemi

Yi mi gbemi ji blɔ nɔ nɛ nɔ ko guɔ kɛ tuɔ munyu konɛ e kɛ sa nihi a hɛ mi kɛ gu a yi nɛ e jeɔ; níhi nɛ e deɔ kɛ tsɔɔ kaa e bua jɔ a he; munyuhi nɛ pi anɔkuale nɛ e tuɔ konɛ e kɛ wo a hɛ mi nyami, aloo a yi nɛ e jeɔ kɛ beɔ nɔ ɔ nɔ. Behi fuu ɔ, a peeɔ jã konɛ nɔ nɛ a ngɛ e yi mi gbee ɔ bua nɛ jɔ lɛ nitsɛ e he, aloo konɛ e wo e he nɔ, nɛ enɛ ɔ ma nyɛ maa ye lɛ awi. Yi mi tomi nɛ ngɛ nɔ yi mi gbemi se ji, konɛ nɔ ɔ nɛ e kɛ ha nɛ ni kpahi a bua nɛ jɔ e he loo e nine kɛ su he lo nya níhi a nɔ kɛ je a dɛ, aloo konɛ e kɛ ha nɛ nihi nɛ e ngɛ a yi mi gbe ɔ nɛ a nu he kaa e sa nɛ a pee nɔ́ ko kɛ ha lɛ loo a wo e hɛ mi nyami. Nɛ behi fuu ɔ, a peeɔ jã konɛ a kɛ tsɔ̃ nɔ nɛ a ngɛ e yi mi gbee ɔ klama. (Abɛ 29:5) Ke nɔ ko kɛ munyu dɔkɔɔ gbeɔ nɔ yi mi ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ we kaa e ngɛ nile nɛ je hiɔwe ɔ; e ji je nɛ ɔ mi nɔ́, nɛ e ji ní peepee nɛ tsɔɔ kaa nɔ ko foɔ lɛ nitsɛ pɛ e nɔ́ mi, nɛ nɔ nɛ e peeɔ jã a ha we nɛ a na slɔɔto nitsɛnitsɛ nɛ ngɛ níhi nɛ e ngɛ a he munyu tue ɔ a kpɛti, nɛ e ji osato ní peepee hulɔ. (Yak 3:17) Nɔ sisimi, lakpa yemi, adesahi a yi nɛ a jeɔ loo a hɛ mi nyami nɛ a woɔ ngɛ blɔ nɛ sɛ nɔ, kɛ níhi nɛ nɔ ko maa pee nɛ ma ha nɛ nihi kɛ he blɔ loo nyɛmi ko nɛ a ngɛ ɔ nɛ fiã a tsuo ji níhi nɛ sɛ Mawu hɛ mi.​—2Ko 1:12; Gal 1:10; Efe 4:25; Kol 3:9; Kpj 21:8.

SEPTEMBER 8-14

JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI ABƐ 30

“Ko Ha Nɛ Ma Ye Ohia Nɛ Ko Ha Nɛ Ma Ná Ní Hulɔ”

w18.01 24-25 ¶10-12

Mɛni Suɔmi Lɛ Haa Nɔ Bua Jɔmi Nitsɛnitsɛ?

10 E ji anɔkuale kaa wɔ tsuo wa hia sika, ejakaa waa kɛ poɔ wa he piɛ. (Fiɛlɔ 7:12) Se ke nɔ ko nine su e hiami níhi pɛ a nɔ ɔ, anɛ e ma nyɛ ma ná bua jɔmi lo? Ee! (Kane Fiɛlɔ 5:12.) Yake bi Agur ngma ke: “Ko ha nɛ ma ná ní kpɔtɔɔ, nɛ ko ha nɛ ma ye ohia hulɔ; niye ní nɛ maa su mi ɔ, lɔ ɔ pɛ o ha mi.” Wa le nɔ́ he je nɛ e sume kaa e maa ye ohia a. Kaa bɔ nɛ e tsɔɔ nya a, e sume nɛ e ye ohia nɛ e ya ju, ejakaa Mawu sume jumi. Se mɛni he je nɛ e sɔle kaa Mawu nɛ ko ha nɛ e ná ní kpɔtɔɔ ɔ? E ngma ke: ‘Ke i ná ní kpɔtɔɔ ɔ, ma kua mo, nɛ ma de ke, “Mɛnɔ kulaa ji Yehowa?”’ (Abɛ 30:8, 9) Eko po ɔ, o le ni komɛ nɛ a ngɔ a hɛ kɛ fɔ níhi nɛ a ngɛ ɔ nɔ mohu pe Mawu.

11 Nihi nɛ a suɔ sika be nyɛe maa sa Mawu hɛ mi. Yesu de ke: “Nɔ ko be nyɛe maa pee nyɔguɛ kɛ ha nyɔmtsɛmɛ enyɔ; ejakaa ke e ná we nɔ kake he ninyɛ nɛ e suɔ nɔ kpa a, lɛɛ e maa mɛtɛ nɔ kake he nɛ e ma kua nɔ kpa a. Nyɛ be nyɛe maa pee nyɔguɛhi kɛ ha Mawu, kɛ Ní Nami tsuo.” Se loko e maa tu munyu nɛ ɔ, e de ke: “Nyɛɛ jɔɔ juetli si tomi ha nyɛ he ngɛ zugba a nɔ, he nɛ wɔyewɔye kɛ kana puɛɔ ní ngɛ, nɛ juli ywiaa kɛ sɛɛ mi nɛ a ya juɔ ɔ. Mohu ɔ, nyɛɛ to juetli si ha nyɛ he ngɛ hiɔwe, he nɛ wɔyewɔye kɛ kana puɛ we ní ngɛ, nɛ juli be ywiae nɛ a sɛ mi nɛ a ya ju ɔ.”​—Mat. 6:19, 20, 24.

12 Nihi babauu na kaa a si himi nɛ a pee kpokploo ɔ ha nɛ a ngɛ bua jɔmi, nɛ a náa be kɛ sɔmɔɔ Yehowa. Jack nɛ e ngɛ United States ɔ jua e we kɛ e ní tsumi ejakaa e le kaa jã nɛ e maa pee ɔ ma ha nɛ e ná be babauu konɛ e kɛ e yo ɔ tsuo nɛ a sɔmɔ kaa blɔ gbali. Jack de ke: “Jinɛ e he wa ha wɔ kaa wa maa ngmɛɛ wa we nɛ ngɛ fɛu kɛ wa weto ní kpa amɛ a he. Jehahi babauu nɛ i kɛ tsu ní ɔ, ligbi ko be nɛ i jeɔ ní tsumi kɛ baa we mi kɛ bua jɔmi. Se ye yo nɛ e ji blɔ gbalɔ ɔ lɛɛ, e ngɛ bua jɔmi be fɛɛ be. Ke pee ɔ, e deɔ ke e ngɛ nitsumitsɛ ko nɛ e se be! Amlɔ nɛ ɔ nɛ imi hu i ji blɔ gbalɔ ɔ, i kɛ lɛ tsuo wa ngɛ ní tsue ha nitsumitsɛ kake, nɛ ji Yehowa.”

w87 5/15 30 ¶8

Moo Ye Yehowa Gbeye, Nɛ O Bua Maa Jɔ

◆ 30:15, 16​—Mɛni otihi lɛ níhi nɛ a wo a ta ngɛ kuku nɛ ɔ mi ɔ tsɔɔ wɔ?

A tsɔɔ wɔ bɔ nɛ ke nɔ ko hɛ tsuɔ ɔ, e tɔɛ kɛ níhi nɛ e ngɛ hlae ɔ ha. Zugba tslɔɔ gblaa muɔ fuu kɛ woɔ e he mi, nɛ jã nɔuu nɛ nɔ nɛ e hɛ tsuɔ ɔ suɔ nɛ e ná sika fuu loo blɔ nyahi fuu. Jã nɔuu nɛ Yɔkɔ hu tɔɛ gblee, se be fɛɛ be ɔ, e nya bli kɛ fɔɔ si kɛ ha nihi nɛ a ma gbo ɔ. Fɔmi kotoku nɛ fɔ we ɔ “kpaa ngmlaa” kɛ hlaa bimɛ be fɛɛ be. (1 Mose 30:1) Ke hiɔmi nɛ kɛ pue zugba gbigbli nɔ nɛ e pɔ po ɔ, e kɛ we kɛkɛ e nɔ gbli ekohu kaa nɔ́ nɛ hiɔmi nɛ́. Nɛ ke la ko sã níhi nɛ́ a sake pue mi ɔ ta a, la lilɛ ɔ sãa ní kpahi nɛ a su he ɔ hulɔ. Jã nɛ nɔ nɛ hɛ tsuɔ ɔ ngɛ. Se nihi nɛ a haa nɛ Mawu nile ɔ tsɔɔ mɛ blɔ ɔ ha we nɛ nɔ nitsɛ e nɔ́ mi fomi su nɛ ɔ nɛ kudɔ mɛ.

w11 6/1 10 ¶4

Nɔ́ Nɛ O Maa Pee Konɛ O Ko Puɛ Sika Fuu Pe Bɔ Nɛ O Náa a

Moo to sika si loko o he nɔ́ ko. Eko ɔ, enɛ ɔ maa pee kaa nɔ́ nɛ e be be loo e be hie kɛ ní tsumi, se nile ngɛ mi kaa nɔ ko maa to sika si loko e ma he níhi, bɔ nɛ pee nɛ e ko ye hiɔ. Jã nɛ́ nihi fuu peeɔ ɔ ha nɛ a yi hiɔ nɛ a yuɔ a he ngɛ nyagbahi nɛ jeɔ mi kɛ baa nɛ ekomɛ ji, sika nɛ a woɔ kɛ hekpa nɛ kle, nɛ́ lɔ ɔ ya peeɔ hiɔ nɛ a woɔ kɛ piɛɛɔ níhi nɛ a he ɔmɛ a he. Baiblo ɔ kale tatu kaa e ngɛ “juɛmi” akɛnɛ e “buaa e niye ní nya ngɛ ní kpami be mi” kɛ toɔ kɛ haa hwɔɔ se ɔ he je.​—Abɛ 6:6-8; 30:24, 25.

w24.06 13 ¶18

Moo Hi Yehowa Bo Tsu ɔ Mi Daa!

18 E he hia wawɛɛ nɛ waa hyɛ bɔ nɛ wa peeɔ wa ní ngɛ sika he ha. Mo bi o he ke: ‘Anɛ be fɛɛ be nɛ ɔ, i susuɔ sika kɛ nɔ́ nɛ ma nyɛ ma ngɔ sika kɛ he ɔ he lo? Anɛ ke i pa sika ngɛ nɔ ko dɛ ɔ, e heɔ be loko i kpaleɔ kɛ haa lɛ, nɛ i susuɔ kaa e he be lɛ hiae lo? Anɛ ke i ngɛ sika a, i susuɔ kaa ye nɔ kuɔ pe ni kpahi, nɛ e he waa ha mi kaa ma ha nɔ nɔ́ lo? Ke i na nyɛmimɛ komɛ nɛ a ngɛ sika a, anɛ i susuɔ kaa a suɔ sika pe Yehowa lo? Anɛ i suɔ kaa i kɛ niatsɛmɛ pɛ nɛ bɔ, nɛ i yuɔ ye he ngɛ nihi nɛ a be nɔ́ ko ɔ a he lo?’ E he hia nɛ wa bi wa he sane nɛ ɔmɛ ejakaa e ji he blɔ ngua nɛ wa ná kaa wa maa hi Yehowa bo tsu ɔ mi. Ke wa ha we nɛ sika suɔmi nɛ hi wa si himi mi ɔ, lɔ ɔ maa ye bua wɔ konɛ waa ya nɔ nɛ waa hi Yehowa bo tsu ɔ mi. Jehanɛ hu ɔ, Yehowa be wɔ kuae kɔkɔɔkɔ!​—Kane Hebri Bi 13:5.

Ngmami ɔ Mi Junehi

w09 4/15 17 ¶11-13

Waa Naa Yehowa Nile ɔ Ngɛ Adebɔ Níhi A Mi

11 Tɛsa nɔ kpi ji adebɔ nɔ́ ko nɛ e klee we kulaa nɛ wa ma nyɛ maa kase níhi nɛ he hia kɛ je e ngɔ. (Kane Abɛ 30:26.) Ke wa ma de ɔ, e ngɛ kaa bɔ nɛ alɔngɔ ngua ngɛ ɔ, se tɛsa nɔ kpi lɛɛ e tue ngɛ lukutuu nɛ e nanehi hu ka we. Lohwe nyafii nɛ ɔ hiɔ tɛsahi a mi. Bɔ nɛ e hɛngmɛ hyɛɔ nɔ kɛ yaa tsitsaa ha a yeɔ buaa lɛ nɛ e poɔ e he piɛ, nɛ muɔhi kɛ puɔhi nɛ a ngɛ tɛsahi he nɛ e hiɔ ɔ a kpɛ ɔ haa nɛ ke lohwe awi yelɔ ko ma a, e laa e he slɔkee. Bɔ nɛ a bɔ tɛsa nɔ kpihi ha a haa nɛ a hiɔ si ngɛ kuuhi a mi ngɛ he kake, nɛ lɔ ɔ poɔ a he piɛ nɛ e haa nɛ a he dɔɔ la ngɛ fiɛ be mi.

12 Mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ tɛsa nɔ kpi he? Kekleekle ɔ, mo kadi kaa lohwe nɛ ɔ ngmɛɛ we e he kɛ fɔ si nɛ lohwe kpahi ba tua lɛ. Mohu ɔ, e hɛngmɛ nɛ hyɛɛ nɔ́ kɛ yaa tsitsaa a yeɔ buaa lɛ nɛ e naa lohwe awi yeli ngɛ he tsitsaa, nɛ lɔ ɔ haa nɛ e ji e muɔ ɔmɛ kɛ tɛsahi a kpɛ he nɛ e náa he piɛ pomi ngɛ ɔ a he kɛ ya he ko. Jã nɔuu nɛ e sa nɛ wɔ hu waa hyɛ nɔ́ kɛ ya tsitsaa nɛ wa nyɛ nɛ wa yɔse oslaahi nɛ ngɛ Satan je ɔ mi ɔ. Bɔfo Petro bɔ Kristofohi kɔkɔ ke: “Nyɛ hɛ mi nɛ ka si, nɛ nyɛɛ hwɔɔ! Nyɛ he nyɛlɔ Abosiami ɔ nyɛɛɔ kɛ yaa kɛ baa kaa jata nɛ ngɛ huãe nɛ e ngɛ hlae nɛ e maa mi nɔ ko.” (1 Pet. 5:8) Benɛ Yesu ngɛ zugba a nɔ ɔ, e ya nɔ nɛ e hwɔɔ, nɛ e hyɛ e he nɔ saminya ngɛ kahi nɛ Satan kɛ ba e nɔ konɛ e kɛ ha nɛ e kpa Yehowa anɔkuale yemi ɔ he. (Mat. 4:1-11) Yesu pee nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa kɛ ha e se nyɛɛli!

13 Blɔ kake nɛ wa ma nyɛ maa gu nɔ kɛ hwɔɔ ji kaa waa kɛ mumi mi níhi nɛ Yehowa to he blɔ nya kɛ ha wɔ konɛ e kɛ po wa he piɛ ɔ ma tsu ní. E sa nɛ waa kase Mawu Munyu ɔ daa nɛ waa ya Kristofohi a kpehi be fɛɛ be nɛ wa ko po mi. (Luka 4:4; Heb. 10:24, 25) Jehanɛ se hu ɔ, kaa bɔ nɛ tɛsa nɔ kpihi bɔɔ mɔde kaa a maa hi kuuhi a mi ngɛ he kake ɔ, jã nɔuu kɛ̃ nɛ e sa nɛ waa hɛ kɛ su wa nyɛmimɛ Kristofohi a he, nɛ waa kɛ mɛ nɛ pee kake konɛ wa nyɛ nɛ waa “wo wa sibi he wami.” (Rom. 1:12) Ke wa bɔ mɔde kaa waa kɛ he piɛ pomi níhi nɛ Yehowa to he blɔ nya kɛ ha wɔ ɔ ma tsu ní ɔ, wa tsɔɔ kaa waa kɛ latsɛ David kpa gbi, benɛ e de ke: “Yehowa ji ye tɛsa, kɛ ye he piɛ pomi he, kɛ nɔ nɛ heɔ ye yi wami. Ye Mawu ɔ ji ye tɛsa, e ngɔ lɛ i saa we ngɛ” ɔ.​—La 18:2.

SEPTEMBER 15-21

JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI ABƐ 31

Ní Kasemi Nɛ Ngɛ Ga Womi Nɛ Binyɛ Ko Kɛ Ha E Bi ɔ Mi

w11 2/1 19 ¶7-8

Tsɔɔ O Bimɛ Bɔ Nɛ E Sa Nɛ A Ba A Je Mi Saminya Ha

Tsɔɔ o bimɛ anɔkualehi tsuo nɛ kɔɔ bɔmi nami he ɔ. Kɔkɔ bɔmihi a he hia wawɛɛ. (1 Kor. 6:18; Yak. 1:14, 15) Se kɛ̃ ɔ, Baiblo ɔ tsɔɔ heii kaa bɔmi nami ji nike ní nɛ je Mawu ngɔ, se pi kaa e ji Satan klama. (Abɛ 5:18, 19; Lahi A Mi La 1:2) Ke oslaahi nɛ ngɛ bɔmi nami he ɔ pɛ lɛ o tsɔɔ o bimɛ nɛ a yi jeha 20 lolo ɔ, lɛɛ lɔ ɔ be hae nɛ a ná juɛmi nɛ da ngɛ bɔmi nami he, nɛ susumi nɛ a ma ná ngɛ he ɔ kɛ nɔ́ nɛ ngmami ɔ de ngɛ he ɔ be kɔe. Yo ko nɛ ngɛ France nɛ a tsɛɛ lɛ ke Corrina a de ke, “ye fɔli ɔmɛ tuɔ ajuama bɔmi he munyu tsɔ, enɛ ɔ ha nɛ i ná we bɔmi nami he juɛmi nɛ da.”

Bɔɔ mɔde kaa o maa tsɔɔ o bimɛ anɔkualehi tsuo nɛ kɔɔ bɔmi nami he ɔ. Binyɛ ko nɛ e je Mexico nɛ a tsɛɛ lɛ Nadia a de ke, “be fɛɛ be ɔ, nɔ́ nɛ i suɔ kaa ma tsɔɔ ye bimɛ nɛ a yi jeha 20 lolo ɔ ji kaa bɔmi nami ngɛ bua jɔmi, nɛ e ji nɔ́ nɛ Yehowa to he blɔ nya kɛ ha adesahi konɛ a ná e mi bua jɔmi. Se nihi nɛ a sɛ gba si himi mi pɛ lɛ Yehowa to bɔmi nami he blɔ nya kɛ ha. Ja waa kɛ tsu ní ngɛ blɔ nɛ ɔ nɔ loko wa ma ná bua jɔmi, se ke waa kɛ tsu we ní ngɛ blɔ nɛ ɔ nɔ ɔ, wa ma ná haomi kɛ je mi.”

ijwhf munyu 4 ¶11-13

Ha Nɛ O Bimɛ Nɛ A Le Bɔ Nɛ A Kɛ Dã Tsuɔ Ní Ha

Mo tsɛ o bi ɔ nɛ o kɛ lɛ nɛ susu he, koo mlɛ nɛ e ba bi mo. “Bitsɛ ko ngɛ Britain nɛ a tsɛɛ lɛ ke Mark ɔ de ke, “Jokuɛwi li kaa e sa nɛ a nu dã loo e sɛ. Be ko ɔ, i bi ye binyumu nɛ e ye jeha 8 ɔ nɛ e de mi ke ji dã numi hi loo e hí. I bi lɛ sane ɔ ngɛ blɔ ko nɔ konɛ e ko ye gbeye nɛ e kɛ mi nɛ sɛɛ ní faa. Lɔ ɔ ye bua lɛ nɛ e nyɛ tsɔɔ mi e juɛmi ngɛ sane ɔ he.”

Ke o kɛ o bi ɔmɛ sɛɛɔ dã he ní ngɛ be slɔɔtohi a mi ɔ, e maa ye bua mɛ wawɛɛ. Moo da jeha nɛ a ye ɔ nɔ nɛ o kɛ mɛ nɛ sɛɛ ní slɔɔtohi nɛ yaa nɔ ngɛ si himi mi ɔ he ní. O kɛ mɛ ma nyɛ maa sɛɛ bɔmi nami, kɛ a he nɔ nɛ a maa hyɛ saminya ngɛ lɔle blɔ nɔ oslaa he ɔ he ní.

Moo pee nɔ hyɛmi nɔ́. Jokuɛwi ngɛ kaa kutsa, a kaseɔ ní wawɛɛ ngɛ nihi nɛ a kɛ mɛ ngɛ ɔ a he. Níhi a mi hlami ko tsɔɔ kaa fɔli a ní peepee náa a bimɛ a nɔ he wami wawɛɛ pe ni kpahi. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa ke o pɔɔ dã numi kɛ yi mi tomi ɔ kaa haomi ko nɛ ngɛ o nɔ ɔ nya maa ba si ɔ, o bi ɔ maa kase kaa yeyeeye peemi he tsaba ji dã. Lɔ ɔ he ɔ, moo pee nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa kɛ ha o bimɛ. Moo bɔ mɔde nɛ o kɛ dã nɛ tsu ní saminya.

g17.6 9 ¶5

Tsɔɔ O Bimɛ Bɔ Nɛ A Maa Ba A He Si Ha

Moo wo mɛ he wami konɛ a ha nɔ nɔ́. Ha nɛ o bi ɔ nɛ e na kaa “bua jɔmi babauu ngɛ nɔ́ hami mi pe nɔ́ ngɔmi.” (Ní Tsumi 20:35) Mɛni blɔ nɔ o maa gu kɛ pee jã? O kɛ o bi ɔ ma nyɛ maa ngma nihi nɛ e maa hia nɛ a wo jua ba ha mɛ, nihi nɛ e maa hia kaa a ngɔ lɔle kɛ ya wo mɛ, aloo a dla a ní komɛ nɛ puɛ kɛ ha mɛ ɔ a biɛ. Be mi nɛ o ya ngɛ a ti ni komɛ ye buae ɔ, o kɛ o bi ɔ nɛ piɛɛ he kɛ ya. Ke o ngɛ ni kpahi a hiami níhi a he ní tsue ha mɛ ɔ, ha nɛ o bi ɔ nɛ e na bua jɔmi nɛ o náa ngɛ jã peemi mi ɔ. Kɛ gu nɔ hyɛmi nɔ́ kaa jã nɛ o maa pee ɔ nɔ ɔ, o maa tsɔɔ o bi ɔ he si bami ngɛ blɔ nɛ se be nɔ.​—Baiblo sisi tomi mlaa: Luka 6:38.

Ngmami ɔ Mi Junehi

w23.12 21 ¶12

Yihewi​—Nyɛ Kɛ Pee Oti Kaa Nyɛ Maa Pee Kristofohi Nɛ A Nane Pi Si

12 Moo kase bɔ nɛ a kɛ nihi sɛɛɔ ní saminya ha. E sa nɛ Kristofohi tsuo nɛ a kase bɔ nɛ a kɛ nihi sɛɛɔ ní ha. Yakobo wo wɔ ga ko nɛ maa ye bua wɔ wawɛɛ. E de ke: “Nɔ fɛɛ nɔ he nɛ e sɔ kɛ bu munyu tue, e he nɛ e ko sɔ kɛ tu munyu.” (Yak. 1:19) Ke ni kpahi ngɛ munyu tue nɛ wa bu tue saminya a, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa ‘nuɔ he kɛ haa mɛ.’ (1 Pet. 3:8) Ke nɔ ko ngɛ munyu tue nɛ o nui nɔ́ nɛ e ngɛ dee ɔ sisi loo o li bɔ nɛ e ngɛ he nue ha a, mo bi lɛ sanehi nɛ sa. Lɔ ɔ se ɔ, mo susu nɔ́ nɛ o ma de ɔ he loko o tu munyu. (Abɛ 15:28) Mo bi o he ke: ‘Anɛ munyu nɛ i ma tumi ɔ ji anɔkuale, nɛ e maa wo lɛ he wami lo? Anɛ e maa tsɔɔ kaa i ngɛ bumi kɛ ha lɛ, nɛ ye mi mi jɔ lo?’ Moo kase nyɛmimɛ yihi nɛ ke a kɛ nihi ngɛ ní sɛɛe ɔ, a buɔ tue saminya nɛ́ a kɛ mi mi jɔmi tuɔ munyu ɔ. (Kane Abɛ 31:26.) Moo to bɔ nɛ nyɛmimɛ yi nɛ ɔmɛ tuɔ munyu ha a he hɛ saminya. Ke o kase su nɛ ɔ, e maa ye bua mo nɛ o kɛ nihi maa hi si ngɛ tue mi jɔmi mi.

SEPTEMBER 22-28

JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI FIƐƐLƆ 1-2

Yaa Nɔ Nɛ O Tsɔse Yi Nɔhi Nɛ Nyɛɛ Se ɔ

w17.01 27-28 ¶3-4

“Ngɔɔ Ní Tsumi Kɛ Wo Nihi Nɛ Yeɔ Anɔkuale ɔ A Dɛ”

3 Wa ti nihi fuu bua jɔ ní nɛ wa ngɛ tsue ɔ he, nɛ wa suɔ kaa wa ma tsu daa. Se aywilɛho sane ji kaa, kɛ je Adam yi nɔ tɔɔ ɔ, níhi tsakeɔ. Yi nɔhi beɔ kɛ yaa, nɛ yi nɔhi baa. (Fiɛlɔ 1:4) Ligbi etɛ nɛ ɔ, tsakemi nɛ ɔ ha nɛ anɔkuale Kristofohi kɛ haomi kpa komɛ ngɛ kpee. Ní tsumi nɛ Yehowa we bi ngɛ tsue ɔ ngɛ hɛ mi yae wawɛɛ, nɛ e yi ngɛ blie. Enɛ ɔ he ɔ, e he ba hia nɛ waa gu blɔ ehehi a nɔ kɛ tsu níhi a he ní. Behi fuu ɔ, waa kɛ klama ehehi nɛ tsuɔ ní tsumi nɛ ɔmɛ. Eko ɔ, e he maa wa ha ni komɛ nɛ a wa ngɛ jeha mi kaa a maa gu blɔ ehe nɛ ɔmɛ a nɔ kɛ tsu ní. (Luka 5:39) Ke pi jã ji sane ɔ po ɔ, behi fuu ɔ, nihewi kɛ yihewi ngɛ he wami pe nihi nɛ a wa ngɛ jeha mi ɔ. (Abɛ 20:29) Enɛ ɔ he ɔ, e da blɔ kaa nihi nɛ a wa ngɛ jeha mi ɔ ma tsɔse nihewi konɛ a kɛ ní tsumi nguahi nɛ wo a dɛ. Jã nɛ a maa pee ɔ hu tsɔɔ kaa a ngɛ suɔmi.​—Kane La 71:18.

4 Eko ɔ, e he maa wa ha nihi nɛ a ngɛ he blɔ ngua a kaa a maa ngɔ ní tsumi kɛ wo nihewi a dɛ. A ti ni komɛ bua jɔ he blɔ nɛ a ngɛ ɔ he, nɛ a yeɔ gbeye kaa e maa je a dɛ. Ni komɛ hu yeɔ tsui kaa ke a kɛ a ní tsumi ɔ ha nihewi ɔ, nihewi ɔmɛ be nyɛe ma tsu lɛ saminya. Eko ɔ, ni komɛ ma susu kaa a be deka nɛ a kɛ ma tsɔse nɔ ko. Nɛ ngɛ nihewi hu a blɔ fami ɔ, e he hia nɛ a to a tsui si ke a kɛ ní tsumi fuu wui a dɛ ɔ.

Ngmami ɔ Mi Junehi

w18.12 22 ¶14

Nihewi Kɛ Yihewi, Nyɛ Bɔlɔ ɔ Suɔ Nɛ Nyɛ Ná Bua Jɔmi

14 Akɛnɛ Solomon ji niatsɛ, nɛ e ngɛ blɔ nya ngua he je ɔ, e ‘to kaa e ma fiɛ e yi nɔ saminya, konɛ e hyɛ kaa nɔ́ ko ngɛ bua jɔmi mi lo.’ (Fiɛlɔ 2:1-10) E ma tsuhi, e pee ngmɔhi kɛ abɔɔhi, nɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ e suɔ ɔ, e peeɔ. Mɛni e ná kɛ je ní nɛ ɔmɛ tsuo a mi? Anɛ e bua jɔ nɛ e tsui nɔ e mi lo? Solomon nitsɛ ngma ke: “I susu ye nine nya ní tsumi ɔmɛ tsuo a he, . . . nɛ i na kaa lɛ tsuo peeɔ yaka . . . Se nami ko be he.” (Fiɛlɔ 2:11) E sa nɛ waa kase ní kɛ je Solomon níhi a si kpami ɔ mi.

SEPTEMBER 29–OCTOBER 5

JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI FIƐƐLƆ 3-4

Ha Nɛ O Kpã Etɛ Nɛ A Lo Kɛ Bla a Mi Nɛ Wa

ijwhf munyu 10 ¶2-8

Bɔ Nɛ O Kɛ Kɔmpiuta Klamahi Ma Tsu Ní Ha Ngɛ Blɔ Nɛ Da Nɔ

● Ke gba si himi he piɛɛli kɛ kɔmpiuta klamahi tsuɔ ní ngɛ nile mi ɔ, e he maa ba se nami kɛ ha mɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, hunomɛ kɛ yigbayi komɛ kɛ a sibi sɛɛɔ ní kɛ guɔ nɔ ke mɛ ni enyɔ ɔmɛ a be a sibi kasa mi.

“Sɛ gbi kpiti ko nɛ o maa ngma ke, ‘i suɔ mo’ aloo ‘i susuɔ o he’ ɔ ma nyɛ maa ye bua wawɛɛ.”​—Jonathan.

● Ke gba si himi he piɛɛli kɛ kɔmpiuta klamahi tsu we ní ngɛ nile mi ɔ, e ma nyɛ ma puɛ a gba a. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ni komɛ ngɛ nɛ daa nɛ ɔ, a ngɛ a klama amɛ a se, nɛ lɔ ɔ ha we nɛ a ná be kɛ ha a he piɛɛli ɔmɛ nɛ́ a bu mɛ tue saminya.

“I na kaa be komɛ ngɛ nɛ ye huno ɔ ko suɔ wawɛɛ kaa e kɛ mi ko sɛɛ ní kaa pe i kɛ ye fon ɔ tsu we ní ngɛ jamɛ a be ɔmɛ a mi.”​—Julissa.

● Ni komɛ tsɔɔ kaa a ma nyɛ maa hi a klama amɛ a se nɛ jamɛ a be ɔ mi nɔuu ɔ, ní sɛɛmi kpakpa maa ya nɔ ngɛ a kɛ a he piɛɛli ɔmɛ a kpɛti. Sherry Turkle nɛ e kase bɔ nɛ adesahi peeɔ a ní ha a he ní ɔ tsɔɔ kaa, “jamɛ a munyu ɔ pi anɔkuale.” Ngɛ anɔkuale mi ɔ, nyɛmi nɛ nihi susuɔ kaa a ngɛ nɛ a kɛ ma tsu níhi fuu a he ní ngɛ be kake mi ɔ, pi nyɛmi nitsɛnitsɛ. E de ke, anɔkuale sane ji kaa be fɛɛ be nɛ wa maa ngɔ nɔ́ ehe ko kɛ piɛɛ níhi nɛ wa ngɛ pee momo ɔ he ɔ, wa nyɛ we nɛ wa tsuɔ a he ní saminya.”

“Ke i kɛ ye huno ɔ ngɛ ní sɛɛe ɔ, ye bua jɔɔ, se pi jã nɛ e ji ke e ngɛ ní kpahi pee nɛ jamɛ a be ɔ mi nɔuu hu wa ngɛ ní sɛɛe. Ke e ngɛ nɔ́ ko pee ngɛ e kɔmpiuta klama a nɔ nɛ jamɛ a be ɔ mi nɔuu ɔ wa ngɛ ní sɛɛe ɔ, nɔ́ nɛ e ngɛ pee ngɛ e klama a nɔ ɔ tsɔɔ kaa lɔ ɔ ji nɔ́ nɛ e suɔ kaa e ná be kɛ ha.”​—Sarah.

Oti ɔ ji: Bɔ nɛ nyɛɛ kɛ kɔmpiuta klamahi tsuɔ ní ha a ma nyɛ maa ye bua nyɛ ngɛ nyɛ gba si himi mi ɔ mi aloo e maa ye nyɛ gba a awi.

w23.05 23-24 ¶12-14

Yaa Nɔ Nɛ O Ha Nɛ “Yah La Lilɛ ɔ” Nɛ Tso

12 Mɛni blɔ nɔ nɛ nihi nɛ a sɛ gba si himi mi ɔ ma nyɛ maa kase Akuila kɛ Priskila a nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ? Mo susu níhi fuu nɛ e sa nɛ o kɛ o huno ɔ loo o yo ɔ nyɛ tsu he ní ɔ he nɛ o hyɛ. Anɛ nyɛ ma nyɛ maa pee ní nɛ ɔmɛ ekomɛ kɛ bla mohu pe nɛ nyɛ ma tsu a he ní ngɛ nyɛ dɛ he lo? Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Akuila kɛ Priskila tsu fiɛɛmi ní tsumi ɔ kɛ bla. Anɛ toɔ o be he blɔ nya konɛ o kɛ o huno ɔ loo o yo ɔ nɛ pee jã lo? Jehanɛ se hu ɔ, Akuila kɛ Priskila pee kake kɛ tsu a he lo nya ní tsumi. Eko ɔ, o kɛ o huno ɔ loo o yo ɔ tsu we ní ngɛ he kake, se anɛ nyɛ ma nyɛ ma tsu we mi ní tsumihi kɛ bla lo? (Fiɛlɔ 4:9) Ke nyɛ ye bua nyɛ sibi ngɛ ní komɛ a peemi mi ɔ, e haa nɛ nyɛ nuɔ he kaa nyɛ ji nimli kake nɛ nyɛ nyɛɔ sɛɛ ní. Nyɛminyumu Robert kɛ e yo Linda sɛ gba si himi mi jeha 50 kɛ se ji nɛ ɔ. Robert de ke: “Ngɛ anɔkuale mi ɔ, wa ná we be fuu nɛ waa kɛ jeɔ wa hɛja. Se ke i ngɛ níhi a mi sae nɛ ye yo ɔ ngɛ mi jlalee loo i ngɛ we ɔ se hue nɛ ye yo ɔ ba lejɛ ɔ nɛ e ba ye bua mi ɔ, e haa nɛ ye bua jɔɔ wawɛɛ. Ke wa pee níhi kɛ bla a, e haa nɛ wa peeɔ kake, nɛ suɔmi nɛ ngɛ wa kpɛti ɔ hu mi waa wawɛɛ.”

13 Mo kai kaa we kake mi nɛ nyɛ ngɛ ɔ tsɔɔ we doo kaa kake peemi maa hi nyɛ kpɛti be fɛɛ be. Yogbayo ko nɛ e ngɛ Brazil ɔ de ke: “Mwɔnɛ ɔ, níhi fuu gblaa wa juɛmi, nɛ ke wa hyɛ we nɛ hi ɔ, wa ma nyɛ ma susu kaa wa náa be kɛ haa wa sibi akɛnɛ wa ngɛ tsu kake mi ɔ he je. I ba na kaa e biɔ mɔde bɔmi wawɛɛ loko kake peemi maa hi wa kpɛti. E sa nɛ ma ná be kɛ ha ye huno ɔ nɛ waa sɛɛ ní hulɔ.” Mo kadi nɔ́ nɛ Nyɛminyumu Bruno kɛ e yo Tays pee konɛ a nyɛ nɛ a ná be kɛ ha a sibi. Bruno de ke: “Ke wa ngɛ wa hɛja jee ɔ, waa kɛ wa fon ɔmɛ fɔɔ he kpa kulaa nɛ waa kɛ wa sibi sɛɛɔ ní nɛ wa bua jɔɔ wawɛɛ.”

14 Se ke o kɛ o huno ɔ loo o yo ɔ nyɛ bua jɔɛ ke nyɛ pee kake kɛ ngɛ ní komɛ pee hu nɛɛ? Eko ɔ, e slo níhi nɛ nyɛ ti nɔ fɛɛ nɔ bua jɔ he kaa e maa pee, loo eko ɔ, nyɛ ní peepee komɛ woɔ nyɛ sibi a mi mi la. Ke jã a, mɛni nyɛ ma nyɛ maa pee? Mo kai la a nɛ wa tu he munyu kɛ sɛ hlami ɔ. Pi benɛ a slɛ la a pɛ nɛ e bɔni tsomi wawɛɛ. Mohu ɔ, e ma bi nɛ a ngɔ lɛ kɛ wo mi bɔɔbɔɔbɔɔ. Jã nɔuu kɛ̃ nɛ nyɛ ma nyɛ maa ngɔ be kpiti ko kɛ pee ní komɛ kɛ bla daa ligbi. Nɔ́ nɛ nyɛ maa pee ɔ nɛ pee nɔ́ ko nɛ nyɛ tsuo nyɛ bua jɔ he, se pi nɔ́ nɛ maa ngɔ nya sami kɛ ba. (Yak. 3:18) Ke nyɛ je sisi bɔɔbɔɔbɔɔ ɔ, nyɛ maa na kaa suɔmi nɛ ngɛ nyɛ kpɛti ɔ mi ma bɔni wami ekohu.

w23.05 21 ¶3

Yaa Nɔ Nɛ O Ha Nɛ “Yah La Lilɛ ɔ” Nɛ Tso

3 Bɔ nɛ pee nɛ “Yah la lilɛ ɔ” nɛ ya nɔ nɛ e tso be fɛɛ be ɔ, e sa nɛ huno ɔ kɛ e yo ɔ nɛ a ha nɛ huɛ bɔmi kpakpa nɛ hi a kɛ Yehowa a kpɛti. Mɛni blɔ nɔ nɛ enɛ ɔ maa ye bua mɛ? Ke huno ɔ kɛ yo ɔ ha nɛ huɛ bɔmi kpakpa ngɛ a kɛ Yehowa a kpɛti ɔ, lɔ ɔ haa nɛ a kɛ Yehowa ga womi ɔmɛ ɔ tsuɔ ní. Enɛ ɔ yeɔ bua mɛ konɛ a nyɛ nɛ a yu a he ngɛ nyagbahi nɛ ma nyɛ ma puɛ suɔmi nɛ ngɛ a kpɛti ɔ he, loo a nyɛ nɛ a da nya. (Kane Fiɛlɔ 4:12.) Nihi nɛ huɛ bɔmi kpakpa ngɛ a kɛ Yehowa a kpɛti ɔ bɔɔ mɔde hu kaa a maa kase lɛ nɛ a je su kpakpahi nɛ e ngɛ ɔ kpo. Su nɛ ɔmɛ ekomɛ ji, mi mi jɔmi, tsui si tomi, kɛ tɔmi nɛ a kɛ maa ke. (Efe. 4:32–5:1) Ke nihi nɛ a sɛ gba si himi mi ɔ jeɔ su nɛ ɔmɛ kpo ɔ, e he be wae kaa suɔmi nɛ ngɛ a kpɛti ɔ mi maa wa. Nyɛmiyo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Lena nɛ e sɛ gba si himi mi jeha 25 kɛ se ji nɛ ɔ de ke: “E he wɛ kulaa kaa o ma je suɔmi kɛ bumi kpo kɛ tsɔɔ nɔ ko nɛ e suɔ Yehowa.”

Ngmami ɔ Mi Junehi

it “Suɔmi” ¶39

Suɔmi

“Suɔmi Be Ngɛ.” Yehowa tsiɔ e suɔmi ɔ nya ngɛ nihi nɛ e naa kaa e sɛ nɛ a je suɔmi kpo kɛ tsɔɔ mɛ, aloo ngɛ nihi nɛ a ma a juɛmi nya si kaa a maa pee yayami ɔ a blɔ fa mi. Yehowa jeɔ suɔmi kpo kɛ tsɔɔ nɔ fɛɛ nɔ kɛ ya siɔ be nɛ nihi kɛ a ní peepee maa tsɔɔ kaa a ji Mawu he nyɛli. Ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ, suɔmi nɛ a je kpo kɛ tsɔɔ mɛ ɔ se poɔ. Yehowa kɛ Yesu tsuo suɔ dami ní peemi nɛ a hiɔ yayami. (La 45:7; Heb 1:9) Nihi nɛ e sɛ nɛ a je suɔmi kpo kɛ tsɔɔ mɛ ɔ ji nihi nɛ a kɛ a ní peepee tsɔɔ kaa a nyɛ Mawu wawɛɛ. Niinɛ, ke a ya nɔ nɛ a je suɔmi kpo kɛ tsɔɔ nihi kaa jã a, se nami ko be mi jee kɛ ba, ejakaa nihi nɛ a nyɛ Mawu ɔ be hɛsa kpo jee ngɛ Mawu suɔmi ɔ he. (La 139:21, 22; Yes 26:10) Enɛ ɔ he ɔ, e da blɔ kaa Mawu nyɛ jamɛatsɛmɛ ɔmɛ nɛ e to be nɛ e kɛ ma kpata a hɛ mi.​—La 21:8, 9; Fiɛ 3:1, 8.

OCTOBER 6-12

JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI FIƐƐLƆ 5-6

Blɔ Nɔ Nɛ Wa Guɔ Kɛ Jeɔ Bumi Nɛ Mi Kuɔ Kpo Kɛ Haa Wa Mawu Ope ɔ

w08 8/15 15-16 ¶17-18

Wo Yehowa Hɛ Mi Nyami Kɛ Gu Bumi Kpo Nɛ O Ma Je ɔ Nɔ

17 Ke wa yaa Yehowa hɛ mi ɔ, e sa nɛ waa hyɛ saminya konɛ wa je bumi kpo ngɛ bɔ nɛ wa peeɔ wa ní ha a he. Fiɛɛlɔ 5:1 ɔ de ke: “Be fɛɛ be nɛ o maa ya anɔkuale Mawu ɔ we ɔ, hyɛ o he nɔ saminya.” Yehowa fã Mose kɛ Yoshua tsuo kaa ke a maa sɛ he klɔuklɔu ɔ, a je a tokota a. (2 Mose 3:5; Yosh. 5:15) E sa nɛ a pee enɛ ɔ kɛ tsɔɔ kaa a ngɛ bumi nɛ mi kuɔ kɛ ha Yehowa. E sa nɛ Israel osɔfo ɔmɛ nɛ a wo fiɔ mi tade nɛ ji tagajami “kɛ ha a he.” (2 Mose 28:42, 43) Mlaa nɛ ɔ ha we nɛ a nɔmlɔ tso ɔ he ko nɛ sɛ kaa a na a nɛ je kpo be mi nɛ a ngɛ sɔmɔe ngɛ afɔle sami latɛ ɔ he. E biɔ nɛ osɔfo ɔmɛ a wekuli hu nɛ a kɛ mlaa nɛ Mawu wo ngɛ bɔ nɛ a maa pee a ní ngɛ bumi mi ha a he ɔ nɛ tsu ní.

18 Bumi mi nɛ wa maa je kɛ sɔmɔ Yehowa a biɔ nɛ waa ba wa he si nɛ waa wo e hɛ mi nyami. Loko nihi ma ná bumi kɛ ha wɔ ɔ, e sa nɛ waa pee wa ní ngɛ bumi mi. Bumi nɛ wa ma je kpo ɔ biɔ babauu pe nɛ wa maa pee nɔ́ ko kɛkɛ nɛ nihi nɛ a na loo wa maa wo tade pɔtɛɛ ko kɛkɛ. E sɛ nɛ e pee nɔ́ nɛ adesa naa ngɛ kpo nɔ ɔ pɛ kɛkɛ, mohu ɔ, e sa nɛ e ya tsitsaa pe jã, nɛ́ lɔ ɔ ji kaa e pee nɔ́ nɛ Mawu naa a​—nɛ ji wa tsui mi. (1 Sam. 16:7; Abɛ 21:2) E sa nɛ wa je bumi kpo be fɛɛ be, nɛ́ wa ha nɛ e sa bɔ nɛ wa peeɔ wa ní ha, wa subai, bɔ nɛ waa kɛ ni kpahi yeɔ ha, kɛ jehanɛ hu bɔ nɛ wa naa wɔ nitsɛmɛ wa he ha a po he. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, be fɛɛ be ɔ, e sa nɛ a na ngɛ wa ní peepee kɛ wa munyu tutui mi kaa wa jeɔ bumi kpo. Ke e ba lɛ ngɛ wa je mi bami, bɔ nɛ wa peeɔ wa ní ha, wa tade womi kɛ wa he dlami blɔ fa mi ɔ, waa kɛ bɔfo Paulo munyu nɛ e tu ɔ tsuɔ ní. E de ke: “Wa pee we nɔ́ ko ngɛ blɔ ko nɔ nɛ maa tɔ̃tɔ̃ nɔ ko nane, konɛ a ko na tɔmi ko ngɛ wa sɔmɔmi ɔ he; se ngɛ blɔ fɛɛ blɔ nɔ ɔ, wa jeɔ wɔ nitsɛmɛ wa yi kaa Mawu sɔmɔli.” (2 Kor. 6:3, 4) Ngɛ blɔ fɛɛ blɔ nɔ ɔ, wa haa nɛ ‘wa Yi Wami Helɔ nɛ ji Mawu ɔ tsɔɔmi ɔ he peeɔ fɛu.’​—Tito 2:10.

w09 11/15 11 ¶21

Moo Kase Baiblo ɔ Saminya Konɛ O Sɔlemi Nɛ Nu Tso

21 Yesu kɛ hemi kɛ yemi nɛ mi wa sɔle, nɛ e je bumi mi kɛ pee jã. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, loko e ma tle Lazaro si ɔ, “Yesu wo e hɛ nɔ, nɛ e hyɛ hiɔwe nɛ e de ke: ‘Tsaatsɛ, i naa mo si kaa o bu mi tue. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, i le kaa o buɔ mi tue be fɛɛ be.’” (Yohane 11:41, 42) Anɛ bɔ nɛ o sɔleɔ ha a tsɔɔ kaa o ngɛ bumi kɛ hemi kɛ yemi nɛ ɔ eko lo? Moo kase Yesu sɔlemi he nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ́ e tsɔɔ bɔ nɛ wa maa je bumi mi kɛ sɔle ha a, nɛ o maa na kaa ní titli nɛ e tu a he munyu ngɛ sɔlemi ɔ mi ɔ kɔɔ Yehowa biɛ ɔ he nɛ a ma tsɔ, e Matsɛ Yemi ɔ nɛ e maa ba kɛ e suɔmi nya ní nɛ a maa pee ɔ he. (Mat. 6:9, 10) Mo susu sɔlemihi nɛ mo nitsɛ o sɔleɔ ɔ he. Anɛ o sɔlemi ɔmɛ tsɔɔ kaa o bua jɔ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ, e suɔmi nya ní nɛ a maa pee, kɛ e biɛ klɔuklɔu ɔ nɛ a ma tsɔ he ɔ he lo? E sa nɛ e tsɔɔ jã.

w17.04 6 ¶12

“Ye O Siwo ɔ Nɔ”

12 Se baptisimi ji sisije nɔ́ ko kɛkɛ. Ngɛ wa baptisimi ɔ se ɔ, e sa nɛ waa ya nɔ nɛ waa kɛ anɔkuale yemi nɛ sɔmɔ Mawu kaa bɔ nɛ wa wo lɛ si benɛ wa jɔɔ wa he nɔ ɔ. Enɛ ɔ he ɔ, wa ma nyɛ ma bi wa he ke: ‘Kɛ je benɛ a baptisi mi kɛ ba si amlɔ nɛ ɔ, mɛni tsɔɔ kaa i ngɛ ye hɛ mi yae ngɛ Mawu jami mi? Anɛ loloolo ɔ, i kɛ ye tsui tsuo ngɛ Yehowa sɔmɔe lo? (Kol. 3:23) Anɛ i sɔleɔ, i kaneɔ Mawu Munyu ɔ, i yaa asafo mi kpehi, nɛ i yaa fiɛɛmi daa lo? Aloo i nyɛ we nɛ i peeɔ fuu kaa bɔ nɛ i peeɔ sa a?’ Bɔfo Petro tsɔɔ kaa ke wa ngɔ nile, tsui si tomi, kɛ Mawu gbeye yemi kɛ piɛɛ hemi kɛ yemi he ɔ, lɔ ɔ be hae nɛ wa gbɔjɔ ngɛ Mawu jami mi.​—Kane 2 Petro 1:5-8.

Ngmami ɔ Mi Junehi

w20.09 31 ¶3-5

Sane Bimihi Nɛ Je Ní Kaneli A Ngɔ

Fiɛlɔ 5:8 ɔ kɔɔ nɔ yelɔ ko nɛ e waa ohiatsɛmɛ yi mi nɛ e yi mɛ dami sane ɔ he. E sa nɛ nɔ yelɔ nɛ ɔ nɛ kai kaa eko ɔ, nɔ ko nɛ e nɔ kuɔ pe lɛ aloo nɔ ko nɛ ngɛ he blɔ nɛ nɔ kuɔ pe e nɔ́ ɔ ngɛ lɛ hyɛe. Nɛ eko ɔ, ni kpahi hu ngɛ nɛ a hɛɛ blɔ nya nguahi. Se aywilɛho sane ji kaa adesa nɔ yemihi tsuo puɛ nɛ a yi dami sane, enɛ ɔ haa nɛ nihi nɛ a ngɛ a sisi ɔ naa nɔ́ wawɛɛ.

Se kɛ̃ ɔ, bɔ fɛɛ bɔ nɛ si fɔfɔɛ ɔ ngɛ ha a, wa ma nyɛ ma ná bua womi ke wa ba le kaa Yehowa ‘hyɛɛ nikɔtɔmahi nɛ a nɔ kuɔ’ ngɛ adesa nɔ yemi mi ɔ. Wa ma nyɛ maa sɔle ha Mawu nɛ waa ngɔ wa haomi ɔmɛ kɛ fɔ e nɔ. (La 55:22; Filip. 4:6, 7) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, wa ngɛ nɔ mi mami kaa ‘Yehowa hɛngmɛ ngɛ je ɔ tsuo he; nihi nɛ yeɔ lɛ anɔkuale ɔ, e woɔ mɛ he wami.’​—2 Kron. 16:9.

Fiɛlɔ 5:8 ɔ ha nɛ wa naa bɔ nɛ níhi yaa nɔ ha ngɛ je nɛ wa ngɛ mi ɔ mi. E ha nɛ wa naa kaa be fɛɛ be ɔ, nɔ ko ngɛ nɛ e ngɛ blɔ nya nɛ nɔ kuɔ. Se nɔ́ nɛ he hia titli ji kaa ngmami nɛ ɔ ha nɛ wa na kaa Yehowa ji Nɔ nɛ nɔ kuɔ pe kulaa. Niinɛ lɛ ji Nɔ Yelɔ Nɛ Nɔ Kuɔ Pe Kulaa. Amlɔ nɛ ɔ, Yehowa ngɛ nɔ yee kɛ gu e Bi Yesu Kristo nɛ ji Matsɛ Yemi ɔ nya Matsɛ ɔ nɔ. Ope ɔ nɛ e ngɛ níhi tsuo hyɛe ɔ da kɛ pi si, nɛ e Bi ɔ hu da kɛ pi si.

OCTOBER 13-19

JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI FIƐƐLƆ 7-8

‘Yaa We Nɛ A Ngɛ Aywilɛho Yee Ngɛ Mi ɔ Mi’

it “Aywilɛho Yemi” ¶9

Aywilɛho Yemi

Aywilɛho Yemi Be Ngɛ. Fiɛɛlɔ 3:1, 4 ɔ de ke, “ya fomi be ngɛ, nɛ muɔmi be ngɛ; kɔmɔ yemi be ngɛ, nɛ domi be ngɛ.” Akɛnɛ adesahi gboɔ he je ɔ, ngmami ɔ tsɔɔ kaa juɛmitsɛmɛ a tsui ngɛ “we nɛ a ngɛ aywilɛho yee ngɛ mi ɔ mi,” se pi we nɛ a ngmɛ okplɔɔ ngɛ mi. (Fiɛ 7:2, 4; kɛ to Abɛ 14:13 ɔ he.) Juɛmitsɛ ngɔɔ he blɔ nɛ e ná a kɛ woɔ nihi nɛ a ngɛ aywilɛho yee ɔ a bua, nɛ e yeɔ kɔmɔ ha mɛ, mohu pe nɛ e maa ngɔ jamɛ a he blɔ ɔ kɛ ya di níhi nɛ ma ha lɛ bua jɔmi ɔ se. Enɛ ɔ haa nɛ e kaiɔ kaa lɛ hu e ji adesa nɛ́ e gboɔ, nɛ lɔ ɔ haa nɛ e naa kaa e sa nɛ e kɛ e tsui tsuo nɛ sɔmɔ e Bɔlɔ ɔ.

w19.06 23 ¶15

Moo Ye Bua Nihi Konɛ A Nyɛ Nɛ A Da Haomi Nya

15 William nɛ e yo gbo jeha komɛ nɛ be ɔ de ke: “Ke nihi de ní kpakpahi nɛ a kai ngɛ ye yo ɔ he ɔ, e haa nɛ i náa nɔ mi mami kaa benɛ ye yo ɔ ngɛ je mi ɔ, a suɔ lɛ nɛ a buɔ lɛ. Enɛ ɔ haa nɛ ye bua jɔɔ. Munyu nɛ ɔmɛ nɛ a tuɔ ɔ yeɔ bua mi ejakaa i suɔ ye yo ɔ wawɛɛ, nɛ i kɛ lɛ bla kɛ pee níhi fuu.” Nyɛmiyo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Bianca nɛ e huno gbo ɔ de ke: “Ke nyɛmimɛ kɛ mi bla kɛ sɔle nɛ a kane ngmami kake loo enyɔ ko kɛ tsɔɔ mi ɔ, e woɔ ye bua wawɛɛ. Ke a ngɛ ye huno ɔ he munyu tue, aloo ke i ngɛ e he munyu tue nɛ a ngɛ tue bue ɔ, e yeɔ bua mi.”

w17.07 16 ¶16

“Nihi Nɛ Ngɛ Ya Foe ɔ, Nyɛɛ Kɛ Mɛ Nɛ Fo”

16 Koo bu sɔlemi nɛ o kɛ nɔ ko nɛ e suɔlɔ gbo ɔ ma bla kɛ sɔle, kɛ kaimi nɛ o ma kai lɛ ngɛ o sɔlemi mi ɔ kaa nɔ́ ko nyafii. E ngɛ mi kaa akɛnɛ mohu o ngɛ aywilɛho yee he je ɔ, eko ɔ, e he maa wa ha mo kaa o ma de nɔ́ tutuutu nɛ ngɛ o juɛmi mi mohu lɛɛ, se ke o ngɛ ya foe, nɛ o je o tsui mi kɛ sɔle be mi nɛ o gbi ngɛ kpokpoe po ɔ, lɔ ɔ ma nyɛ maa wo nɔ ɔ bua wawɛɛ. Dalene de ke, “Be komɛ ɔ, ke nyɛmimɛ yihi ba wo ye bua a, i biɔ mɛ ke ji a ma nyɛ nɛ a kɛ mi nɛ pee kake kɛ sɔle lo. Behi fuu ɔ, ke a je sɔlemi ɔ sisi ɔ, munyu ɔ bɛ kpakpa ko, se kɛ yaa kɛ yaa a, kɛkɛ a gbi ɔ mi tsɔ, nɛ a sɔleɔ kɛ jeɔ a tsui mi. A hemi kɛ yemi nɛ mi wa, suɔmi nɛ a jeɔ kpo kɛ tsɔɔ mi, kɛ bɔ nɛ a susuɔ ye he ha a woɔ ye hemi kɛ yemi ɔ mi he wami wawɛɛ.”

w17.07 16 ¶17-19

“Nihi Nɛ Ngɛ Ya Foe ɔ, Nyɛɛ Kɛ Mɛ Nɛ Fo”

17 Ni komɛ yeɔ aywilɛho be kɛkɛɛ pe ni komɛ. Behi fuu ɔ, ke nɔ ko suɔlɔ gbo nɛ a pee ya a ta a, kɛkɛ weku li kɛ huɛmɛ tsuo je nɔ ɔ he, se pi jamɛ a be ɔ mi pɛ nɛ e sa nɛ o slaa lɛ. E sa nɛ o ya nɔ nɛ o slaa lɛ nyɔhiɔhi nɛ nyɛɛ se ɔ hulɔ. ‘Huɛmɛ suɔ a he be tsuaa be, haomi be mi tete po a si we a sibi.’ (Abɛ 17:17) Ke e ma he be loko nɔ ko ma kpa aywilɛho yemi po ɔ, wa nyɛmimɛ Kristofohi pee klaalo kaa a maa wo nɔ ɔ bua kɛ yaa si e ma kpa aywilɛho ɔ yemi.​—Kane 1 Tesalonika Bi 3:7.

18 O hɛ nɛ ko je nɔ kaa ke nihi nɛ a suɔli gbo ɔ kai a nyami be ko, la ko, nɔ́ ko nɛ a peeɔ kɛ blaa, kɛ be pɔtɛɛ ko ngɛ jeha a mi, aloo a na foni ko, a nu nɔ́ pɔtɛɛ ko he via, kɛ nɔ́ ko pɛmi ɔ, e haa nɛ a yeɔ aywilɛho wawɛɛ. Ke nɔ ko huno aloo e yo gbo ɔ, lɛ nɔ kake nɛ e peeɔ ní komɛ. Lɛ nɔ kake nɛ e maa ya kpehi kɛ Kaimi ɔ, nɛ enɛ ɔ ngɛ aywilɛho wawɛɛ. Nyɛminyumu ko nɛ e yo gbo ɔ de ke, “I le kaa ke be nɛ waa kɛ kaiɔ ligbi nɛ wa sɛ gba si himi mi ɔ su ɔ, i be lɛ nae gbɔjɔɔ, nɛ niinɛ, i nɛ́ lɛ gbɔjɔɔ. Se nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yi komɛ to he nya buami ko he blɔ nya, nɛ a fɔ ye huɛmɛ nɛ nyu bi ngɛ i kɛ mɛ wa kpɛti ɔ nine, bɔ nɛ pee nɛ ma ko ye aywilɛho tsɔ.”

19 Se mo kai kaa nihi nɛ a suɔli gbo ɔ hia he wami womi be fɛɛ be, pi be pɔtɛɛ komɛ a mi pɛ. Junia de ke: “Behi fuu ɔ, ke wa hɛ wɔ kɛ su a he, nɛ wa ye bua mɛ ɔ, e hi wawɛɛ pe nɛ wa maa mlɛ kɛ ya si be nɛ wa ngɛ he nya buami pɔtɛɛ ko pee. Nihi nɛ a ngɛ aywilɛho ɔ yee ɔ kaiɔ be nɛ ɔ wawɛɛ, nɛ e woɔ a bua.” Ngɛ anɔkuale mi ɔ, wa be nyɛe ma ha nɛ aywilɛho ɔ se nɛ po mohu lɛɛ, se wa ma nyɛ maa wo a bua kɛ ya si he ko ke wa bɔ mɔde nɛ wa pee ní pɔtɛɛ komɛ kɛ ye bua mɛ ɔ. (1 Yoh. 3:18) Gaby de ke: “Ye bua jɔ wawɛɛ kaa Yehowa ha wɔ asafo mi nikɔtɔmahi, nɛ a ye bua mi nɛ i gblee si fɔfɔɛ nɛ mi wa nɛ ɔ mi. A ha nɛ i nu he kaa nɔ́ nɛ Yehowa ngɔ e nine kɛ fɔ ye kuɛ mi.”

Ngmami ɔ Mi Junehi

w23.03 31 ¶18

“Lɔ ɔ Ma Ha Nɛ Nihi Tsuo Maa Le Kaa Nyɛ Ji Ye Kaseli”

18 Be komɛ ɔ, e he maa hia nɛ waa hɛ kɛ su nyɛmi ko nɛ e tɔ̃ wa nɔ ɔ he nɛ waa kɛ lɛ nɛ sɛɛ ní. Se loko wa maa pee jã a, kekleekle ɔ, e sa nɛ wa bi wa he ke: ‘Anɛ i le anɔkuale ɔ tsuo ngɛ sane ɔ mi lo?’ (Abɛ 18:13) ‘Anɛ e ma nyɛ maa ba kaa pi nɛ e je blɔ nɛ e pee jã lo?’ (Fiɛlɔ 7:20) ‘Anɛ imi hu i pee nɔ́ ko kaa jã hyɛ lo?’ (Fiɛlɔ 7:21, 22) ‘Anɛ ke i kɛ nyɛmi ɔ ya sɛɛ sane ɔ he ní ɔ, ma puɛ sane ɔ kulaa lo?’ (Kane Abɛ 26:20.) Ke wa he be kɛ susu sane bimi nɛ ɔmɛ a he ɔ, suɔmi nɛ wa ngɛ kɛ ha wa nyɛmi ɔ ma nyɛ maa ye bua wɔ nɛ waa ngmɛɛ sane ɔ he.

OCTOBER 20-26

JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI FIƐƐLƆ 9-10

Ná Juɛmi Nɛ Da Ngɛ O Nyagba Amɛ A He

w13 8/1 17 ¶20-21

Ko Ná Yehowa He “Abofu” Kɔkɔɔkɔ

20 E sa kaa waa le nɔ nɛ wa ma pia. Mɛni heje nɛ e sa kaa waa pee jã a? E sa nɛ waa le kaa haomi ɔmɛ ekomɛ ngɛ nɛ wɔ nitsɛmɛ lɛ wa ha nɛ e ba wa nɔ. Ke wɔ nitsɛmɛ lɛ wa ha nɛ haomi ɔ ba wa nɔ, e sa nɛ waa kplɛɛ nɔ. (Gal. 6:7) E sɛ nɛ wa pia Yehowa ngɛ haomihi nɛ waa kɛ kpeɔ ɔ a he. Mɛni heje? Mo susu nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ he nɛ o hyɛ: A ma nyɛ maa pee lɔle ko nɛ e ma nyɛ maa ma fo wawɛɛ. Se ke lɔle hɛɛlɔ ɔ wo lɔle ɔ fo tsɔ kɛ dɔ ngɛ he nɛ gbɛjegbɛ ɔ gɔ̃dɔ̃ ngɛ, nɛ lɔɔ ha lɔle ɔ nɔ si ɔ, anɛ e sa kaa a pia nɔ nɛ pee lɔle ɔ lo? Dɛbi, a be nyɛe ma pia lɛ! Jã kɛ̃ nɛ Yehowa bɔ wɔ nɛ e ha wɔ he blɔ konɛ wɔ nitsɛmɛ waa mwɔ wa yi mi kpɔ ngɛ níhi a he. Se e kɛ blɔ tsɔɔmihi ha wɔ konɛ wa nyɛ nɛ waa mwɔ wa yi mi kpɔ ngɛ nile mi. Lɛɛ mɛni heje mɔ nɛ e sa kaa wa pia wa Bɔlɔ ɔ ngɛ wɔ nitsɛmɛ wa tɔmihi a he?

21 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, haomi komɛ ngɛ nɛ waa kɛ kpeɔ nɛ pi wɔ nitsɛmɛ nɛ wa peeɔ nɛ haomi ɔmɛ baa. ‘Haomi komɛ nyɛɔ ba náa wɔ tlukaa.’ (Fiɛlɔ 9:11) Jehanɛ se hu ɔ, e sɛ nɛ wa hɛ nɛ je nɔ kɔkɔɔkɔ kaa Satan Abosiami ji nɔ titli nɛ kɛ haomihi baa. (1 Yoh. 5:19; Kpoj. 12:9) Lɛ ji wa he nyɛlɔ ɔ nɛ, se pi Yehowa!​—1 Pet. 5:8.

w19.09 4 ¶10

Yehowa Sɔmɔli Nɛ Nyɛ Baa Nyɛ He Si​—Nyɛ He Jua Wa Ha Lɛ

10 He si bami hu ha we nɛ wa haoɔ tsɔ ngɛ si himi mi. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, be komɛ ɔ, ní komɛ yaa nɔ nɛ wa susuɔ kaa e sɛ nɛ a ko ya jã. Matsɛ Salomo nɛ e ji ní lelɔ ɔ de ke: “I naa tsɔli ngɛ okpɔngɔhi a nɔ, be mi nɛ ganɔhi mohu ngɛ zugba nyɛɛe.” (Fiɛlɔ 10:7) Pi be fɛɛ be nɛ a woɔ nihi nɛ a ngɛ nyɛmi babauu ɔ a hɛ mi nyami. Nɛ be komɛ ɔ, a woɔ nihi nɛ a be nyɛmi tsɔ ko ɔ mohu a hɛ mi nyami. Ke e ba jã a, Salomo tsɔɔ kaa e sa nɛ waa kplɛɛ si fɔfɔɛ nɛ wa ngɛ mi ɔ nɔ mohu pe nɛ wa mi mi ma fu ngɛ bɔ nɛ níhi yaa nɔ ngɛ wa si himi mi ha a he. (Fiɛlɔ 6:9) Ke wa baa wa he si ɔ, e be yee ha wɔ kaa wa maa kplɛɛ bɔ nɛ níhi yaa nɔ ha a nɔ, nɛ wa be blɔ hyɛe kaa níhi nɛ ya nɔ bɔ nɛ wa suɔ.

w11 10/15 8 ¶1-2

Anɛ O Náa Níhi Nɛ O Kɛ Jeɔ O Hɛja a He Se Lo?

NGƐ Baiblo ɔ mi tsuo ɔ, wa naa munyuhi fuu nɛ tsɔɔ kaa pi nɛ Yehowa suɔ nɛ waa hi wami mi pɛ kɛkɛ, mohu ɔ, e suɔ nɛ wa ná bua jɔmi hulɔ ngɛ si himi mi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, La 104:14, 15 ɔ tsɔɔ kaa Yehowa haa nɛ wa ‘náa niye ní kɛ jeɔ zu mi, kɛ wai nɛ haa nɛ adesa tsui nyaa, nu nɛ haa nɛ adesa he womi nɔ peeɔ tlotlootlo, kɛ niye ní nɛ haa nɔmlɔ adesa náa he wami.’ Niinɛ Yehowa haa nɛ níhi puɛɔ konɛ wa ná niye ní, nu, kɛ wai konɛ wa nyɛ nɛ waa hi wami mi. Wai piɛɛ níhi nɛ a he hia ngɛ si himi mi nɛ Yehowa kɛ ha wɔ ɔ he, se pi lɔ ɔ pɛ, wai “haa nɔ bua jɔmi” hulɔ. (Fiɛɛ. 9:7; 10:19) Niinɛ, Yehowa suɔ nɛ ‘bua jɔmi nɛ hyi wa tsui tɔ.’​—Níts. 14:16, 17.

2 Enɛ ɔ he ɔ, tɔmi ko be ha kaa be komɛ ɔ, wa maa to blɔ nya konɛ waa “to hiɔwe lohwe pɛlitsɛmɛ a he hɛ saminya” nɛ waa hyɛ “nga nɔ mɔmɔhi” aloo waa pee ní kpahi nɛ ma ha wɔ bua jɔmi ngɛ si himi mi. (Mat. 6:26, 28; La 8:3, 4) Bua jɔmi nitsɛnitsɛ nɛ wa ma ná ngɛ si himi mi ɔ ji “Mawu nike ní.” (Fiɛɛ. 3:12, 13) Ke wa naa be nɛ́ waa kɛ jɔɔ wa he ɔ kaa e piɛɛ nike ní nɛ ɔ he ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ waa kɛ ma tsu ní ngɛ blɔ nɛ maa wo Mawu hɛ mi nyami ɔ nɔ.

Ngmami ɔ Mi Junehi

it “Sieku, Nɔ He Guɛ Gbemi” ¶4, 8

Sieku, Nɔ He Guɛ Gbemi

Ke nɔ ko yeɔ nɔ ko he sieku ɔ, e ma nyɛ ma ha nɛ e gbe nɔ ɔ he guɛ, nɛ lɔ ɔ ma nyɛ maa ye nɔ he guɛ gbelɔ ɔ awi. Nile munyu nɛ ngɛ Fiɛɛlɔ 10:12-14 ɔ maa enɛ ɔ nɔ mi heii. E de ke: “Kuasia nya mi munyuhi kpataa lɛ nitsɛ e hɛ mi. Kekleekle munyuhi nɛ jeɔ e nya mi ɔ ji kuasia munyuhi, nɛ e nyagbe munyu ɔmɛ ji godo munyuhi nɛ kɛ haomi baa. Se kuasia yaa nɔ nɛ e tuɔ munyu.”

Pi be fɛɛ be nɛ sieku yemi yeɔ nɔ awi (e ngɛ mi kaa be komɛ ɔ, e ma nyɛ ma plɛ pee he guɛ gbemi munyu aloo e ma nyɛ ma ha nɛ a bɔni he guɛ gbemi munyu tumi), se nɔ he guɛ gbemi lɛɛ e puɛɔ nɔ biɛ, nɛ be fɛɛ be ɔ, e yeɔ nɔ awi nɛ e kɛ pɛ baa. Be komɛ ɔ, yi mi tomi ɔ ji kaa a kɛ maa ye nɔ nɛ a ngɛ e he munyu tue ɔ awi aloo a kɛ puɛ e biɛ, nɛ be komɛ hu ɔ, pi jã ji yi mi tomi ɔ. Se bɔ nɛ yi mi tomi ɔ ma ji ha tsuo se ɔ, nɔ nɛ gbeɔ nɔ he guɛ ɔ yeɔ fɔ ngɛ Mawu hɛ mi, ejakaa “nyɛmimɛ a kpɛti pɛ womi” piɛɛ níhi nɛ Mawu hiee ɔmɛ a he. (Abɛ 6:16-19) Hela munyu nɛ a tsɔɔ sisi ke “nɔ he guɛ gbelɔ” aloo “nɔ nya polɔ” ɔ ji di·aʹbo·los. A kɛ munyungu nɛ ɔ tsu ní ngɛ Baiblo ɔ mi kɛ kale Satan “Abosiami,” nɔ nɛ e poɔ Mawu nya pe kulaa a. (Yo 8:44; Kpj 12:9, 10; 1Mo 3:2-5) Enɛ ɔ haa nɛ wa naa nɔ tutuutu nɛ he guɛ gbemi munyu je e ngɔ ɔ.

OCTOBER 27–NOVEMBER 2

JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI FIƐƐLƆ 11-12

Moo Pee Níhi Nɛ Ma Ha Nɛ O Ná Bua Jɔmi Kɛ Nɔmlɔ Tso Mi He Wami Kpakpa

g 3/15 13 ¶6-7

Kɔɔhiɔ Kpakpa Kɛ Pu La​—Anɛ A Ji Adebɔ Níhi Nɛ A “Gbeɔ Muawahi” Lo?

Pu la hu nyɛɔ nɛ e gbeɔ muawahi. Womi nɛ ji Journal of Hospital Infection ɔ tsɔɔ kaa “muawahi fuu nɛ́ a guu kɔɔhiɔ mi kɛ sãa nɔ ɔ nyɛ we pu la.”

Kɛ o ma plɛ kɛ ná enɛ ɔ he se ha kɛɛ? O ma nyɛ maa je kpo nɛ o ya nyɛɛ pu ɔ nɔ bɔɔ nɛ kɔɔhiɔ kpakpa nɛ fia o he. Ke o pee jã a, o ma ná he se.

w23.02 21 ¶6-7

O Bua Nɛ Jɔ Nike Ní Nɛ Ji Wami Nɛ Mawu Kɛ Ha Wɔ ɔ He

6 E ngɛ mi kaa Baiblo ɔ pi womi nɛ tsɔɔ wɔ níhi tutuutu nɛ e sa nɛ waa pee konɛ wa ná nɔmlɔ tso mi he wami, loo niye ní pɔtɛɛ nɛ e sa nɛ waa ye, se e haa nɛ wa leɔ Yehowa susumi ngɛ ní nɛ ɔmɛ a he. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Baiblo ɔ wo wɔ ga kaa ‘wa je níhi nɛ yeɔ nɔ awi kɛ je wa nɔmlɔ tso ɔ mi kɛ fɔ he.’ (Fiɛlɔ 11:10) Baiblo ɔ tsɔɔ kaa wa ko ye ní kɛ be nɔ loo waa nu dã kɛ be nɔ, ke pi jã a, wa maa ye wa nɔmlɔ tso ɔ awi, nɛ wa ma nyɛ ma gbo po. (Abɛ 23:20) Yehowa hyɛɔ blɔ kaa wa maa ye wa he nɔ, konɛ wa ko ye ní loo waa nu ní kɛ be nɔ.​—1 Kor. 6:12; 9:25.

7 Ke wa kɔɔ nɔ́ se ɔ, e maa ye bua wɔ nɛ waa mwɔ yi mi kpɔhi nɛ tsɔɔ kaa wa bua jɔ nike ní nɛ ji wami nɛ Mawu kɛ ha wɔ ɔ he. (La 119:99, 100; kane Abɛ 2:11.) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, loko wa maa ye niye ní ko ɔ, wa susuɔ he saminya. Enɛ ɔ he ɔ, ke wa suɔ niye ní pɔtɛɛ ko, se wa le kaa jamɛ a niye ní ɔ hí ha wa nɔmlɔ tso ɔ, e sɛ nɛ waa ye. Jehanɛ hu ɔ, ke wa hwɔɔ mahe bɔ nɛ sa, wa gbɔleɔ wa kpɔ mi be fɛɛ be, wa he tsɔ, nɛ wa dlaa wa wehi a mi saminya a, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa hɛ mi ka si.

w24.09 2 ¶2-3

“Nyɛ Ba Pee Munyu ɔ Nɔ Yeli”

2 Yehowa sɔmɔli tsuo ngɛ bua jɔmi. Mɛni he je? Wa ngɛ yi mi tomihi fuu a he je nɛ wa ngɛ bua jɔmi. Se nɔ́ titli nɛ haa wɔ bua jɔmi ji kaa wa kaneɔ Mawu Munyu ɔ be fɛɛ be, nɛ wa bɔɔ mɔde kaa waa kɛ nɔ́ nɛ wa kase ɔ ma tsu ní.​—Kane Yakobo 1:22-25.

3 Ke wa “ba pee munyu ɔ nɔ yeli” ɔ, wa ma ná he se ngɛ blɔhi fuu a nɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, wa le kaa ke wa pee jã a, wa maa sa Yehowa hɛ mi, nɛ wa bua maa jɔ wawɛɛ. (Fiɛɛ. 12:13) Ke wa ya nɔ nɛ waa kɛ nɔ́ nɛ wa kase ngɛ Mawu Munyu ɔ mi ɔ tsu ní ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ huɛ bɔmi kpakpa maa hi waa kɛ wa wekuli kɛ nihi nɛ a ngɛ asafo ɔ mi ɔ wa kpɛti. Eko ɔ, enɛ ɔ ba mi ngɛ o blɔ fa mi. Jehanɛ hu ɔ, ke waa kɛ nɔ́ nɛ wa kaseɔ ɔ tsuɔ ní ɔ, e yeɔ buaa wɔ nɛ wa yuɔ wa he ngɛ nyagbahi nɛ nihi nɛ a bui Mawu tue ɔ kɛ kpeɔ ɔ a he. Niinɛ, nɔ́ nɛ Matsɛ David de ɔ ji anɔkuale. Benɛ David tu Yehowa Mlaa amɛ, e fami ɔmɛ, kɛ e kojomi ɔmɛ a he munyu ngɛ e la ko mi se ɔ, e de ke: “Nɔ nɛ e kɛ tsuɔ ní ɔ náa he se babauu.”​—La 19:7-11.

Ngmami ɔ Mi Junehi

it “Mumi ɔ He Wami Nya” ¶10

“Mumi ɔ He Wami Nya”

Nihi nɛ Mawu gu a nɔ kɛ ngma Ngmami ɔ, pi nɛ e kɛ mɛ tsu ní kaa nihi nɛ a ní tsumi pɛ ji á ngma níhi nɛ a nu loo a na a kɛkɛ, kaa klama nɛ e be nyɛe nɔ́ kpa ko peemi kaa ja nɔ́ nɛ a to he blɔ nya kaa e pee ɔ pɛ ɔ. Se mohu ɔ, odase tsɔɔ kaa nihi nɛ Mawu gu a nɔ kɛ ngma Ngmami ɔ ngɔ mɛ nitsɛmɛ a munyunguhi kɛ ngma níhi nɛ e je kpo kɛ tsɔɔ mɛ ɔ. Ngmami ɔ ha nɛ wa na kɛ kɔ ‘Kpo jemi nɛ Mawu ngɔ’ kɛ ha Yohane ɔ he kaa, e gu bɔfo ko nɔ kɛ ha nɛ Yohane na “ngɛ okadihi a mi,” nɛ lɔ ɔ se ɔ, Yohane “ye munyu nɛ Mawu ngɔ kɛ ha kɛ odase nɛ Yesu Kristo ye, ee, níhi tsuo nɛ e na amɛ a he odase.” (Kpj 1:1, 2) “Mumi ɔ he wami nya [Hebri gbi mi ɔ, “mumi ɔ mi”]” lɛ Yohane “ya je Nyɔmtsɛ ɔ ligbi ɔ mi” ɔ nɛ, nɛ a de lɛ ke: “Nɔ́ nɛ o na a, ngmaa kɛ wo womi kpo ɔ mi.” (Kpj 1:10, 11) Lɔ ɔ, e ngɛ heii kaa Mawu na kaa e he hia nɛ e ngmɛ Baiblo ngmali ɔmɛ blɔ konɛ a ngɔ nyɛmi nɛ a kɛ susuɔ nɔ́ he ɔ kɛ hla munyuhi kɛ munyunguhi nɛ́ a kɛ kale ninahi nɛ a na a (Hab 2:2), be mi nɛ e yaa nɔ nɛ e kudɔɔ mɛ konɛ nɔ́ nɛ a maa ngma a nɛ da, nɛ́ e pee anɔkuale hulɔ nɛ́ jehanɛ hu e kɛ Yehowa yi mi tomi nɛ kɔ. (Abɛ 30:5, 6) Munyuhi nɛ ngɛ Fiɛɛlɔ 12:9, 10 tsɔɔ mɔde nɛ e biɔ nɛ Baiblo ngmalɔ ko nɛ e bɔ, nɛ́ lɔ ɔ ji kaa e pue e yi mi tɛ, e hla níhi a mi fitsofitso, nɛ e to munyuhi a nya saminya, konɛ e “ná munyunguhi nɛ a ngɔɔ nɛ́ e ngma anɔkuale munyuhi nɛ a da.”​—Kɛ to Luk 1:1-4 ɔ he.

    Dangme Womihi Tsuo (2000-2025)
    Moo Je Mi
    Moo Sɛ Mi
    • Dangme
    • Kɛ Mane
    • Bɔ Nɛ O Suɔ Lɛ Ha
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • E He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Blɔ Nya Tomi
    • JW.ORG
    • Moo Sɛ Mi
    Kɛ Mane