Ɛbɩlawɔlɛ Nɩɩ Dasɩlɛlilɛ Dɩyɛzumanlɛ Kɛlɛta Nwʋ Awuuku Nu Ɛbɩbɛlɛ
MAY 4-10
BAYƖBƲLƲ NU ANWƲNYIA | GYƐNƐSƖSƖ 36-37
“Bɔhwɩnlɩ Dwosefi Yɩ Nwʋ Nungunlu”
w14-E 8/1 12-13
“Misiãã Bɛ, Bediyé Ɛlalɩyɛ Mɔɔ Mʋnhʋ̃ Nɩ”
Bayɩbʋlʋ nɩ ɩkã kɛɛ: “Akʋ̃ mmɩlɩ mɔ yɩ mmeliyema nɩ bɔnwʋnlɩ yɩ kɛɛ bɛ papa ɩdɔ yɩ ɩtɛla bo munwala nɩ, bɔwɔlɩ yɩ tʋ bɛdanɩnlɩ yɩ, na nɩ bɛáhʋla bɛ nɩɩ yɩ tɩndɛ wɔ azʋ̃nudwolɩyɛ nu.” (Gyɛnɛsɩsɩ 37:4) Nungunlu mɔɔ nɩ yɩ mmeliyema bɔtwɩ̃ɩ̃ nɩ, ebiye a nɩ ntɩyasɩ wɔ numɔ. Naasʋ̃ ankɩ íni kɛɛ bɛma ɔhʋanɩ ma adwɩnɩ tanɩ eyi idi bɔ zʋ. (Ɛɣɛlɛwulɛ 14:30; 27:4) Sɛ abiye yɩ sa ɩkã ɛhamvʋlɛ anzɛnyɩɩ ɔnwʋmɔ ɔhʋanɩ be mɔɔ nɩ ankɩ wʋ anyɩ ideli nwʋmɔ a, ɩyɛ a, ɩyɛ ɛyɛkɛ wʋ a? Mɛyɩ nɩ kakɛ́ Dwosefi yɩ mmeliyema nɩ. Nungunluhwɩnlɛ ti, bɛyɛlɩ nninyeni be mɔɔ aɣinzi nɩ bonlunli bɔ nwʋ. Be ndianwʋ nɩ ɩkakɛ Kilisinyiamaa kɛɛ, nɣɛlɛbɛ wɔ numɔ kɛɛ ‘bɛ nɩɩ mmenii mɔɔ bedii fɛlɛkʋ̃ nɩ kelí fɛlɛkʋ̃.’—Wulomimaa 12:15.
Dwosefi ɩnwʋnlɩ paa kɛɛ yɩ mmeliyema nɩ bɛ anyɩ ɩbʋlʋ yɩ. Meti ekila a, sɛ yɩ mmeliyema nɩ bɔwɔ yɩ pɛ a, ɩkɛva yɩ atalɩ pɩkɛpɩkɛ nɩ ikeziye a? Ebiye a ɩɣalɩ yi ti nu kɛɛ ɩyɛ́ ɔzɔ. Naasʋ̃ kakɛ kɛɛ, nɩ Gyekɔpʋ ɩpɛ kɛɛ Dwosefi iwula atalɩ nɩ ɩfa ikile kɛɛ yɩ papa ɩdɔ yɩ na ɩtʋ bʋlɔ ɩma yɩ. Nɩ Dwosefi ɩábɛ kɛɛ anwʋlazʋ mɔɔ yɩ papa ɩlɛ wɔ yi nu nɩ ɩyɛ mbʋanlɩ, meti iwulalɩ atalɩ nɩ eɣile bela. Sa yɛkʋla yenyia ozumalɛdɩyɛ mɔɔ ɩkɔwʋwa yɛ wɔ Dwosefi yɩ odwokɔ yi nu. Ɩwɔ numɔ kɛɛ yɛ sʋlɔ Ɛzɩlɛ nɩ ɩába mmenii nu dɩyɛ, naasʋ̃ ɩyɛ a, ɩkʋla ɩma yɩ nkɛlɛ bɛyɛ sʋnʋnkʋ̃ wɔ ɔhʋanɩ be zʋ. Akʋ̃ sʋ̃, ɩhã ihile yi mmenii kɛɛ bɛyɛ́ sʋnʋnkʋ̃ wɔ oyuwadɩ eyi mɔɔ ɩbɔtɔ na bɛ ɛbɩla ɩzɩkɛ nɩ nwʋ. Kɛmɔ Dwosefi yɩ atalɩ nɩ ɩmanlɩ ɩyɛlɩ sʋnʋnkʋ̃ nɩ, ɔzɔ la sʋ̃ yɛ nɔhʋanlɛ Kilisinyiamaa bɛ ɛbɩlawɔlɛ baaba nɩ ɩma bɛyɛ sʋnʋnkʋ̃ wɔ oyuwadɩ yɩ nwʋ a. Bɛ ɛbɩlawɔlɛba nɩ ti, itwu mmɩlɩ be a, mmenii anyɩ ɩbʋlʋ bɛ na bɔkʋla bɛtanɩ bɛ po. (1 Pita 4:4) Asʋ̃ eyi ti ɩsɛ kɛɛ Kilisinyianii yi kunlu itu kɛɛ ɩkɛla yɩ nwʋ ali kɛɛ Nyamɩnlɩ yɩ sʋ̃mɩvʋlɔ a? Anhã. Kɛmɔ Dwosefi yi kunlu iátu kɛɛ ikowula yɩ atalɩ pɩkɛpɩkɛ nɩ, ɔzɔ la yɛ íni kɛɛ Kilisinyianii yi kunlu itu kɛɛ ɩkɛla yɩ nwʋ ali kɛɛ ɩdɩ Kilisinyianii a.—Luuku 11:33.
w14-E 8/1 13 ¶2-4
“Misiãã Bɛ, Bediyé Ɛlalɩyɛ Mɔɔ Mʋnhʋ̃ Nɩ”
Nɩ ɛlalɩyɛ nɩ ɩzʋ̃ Gyehova Nyamɩnlɩ yɩ ɛkɛnɩ. Nɩ ɩdɩ nkɔmɩhyɛlɛ odwokɔ mɔɔ Nyamɩnlɩ ɩpɛ kɛɛ Dwosefi ɩkã nwʋmɔ odwokɔ ikile mmenii mvʋlɔ. Aɣinzi nɩ, Nyamɩnlɩ iluwalɩ nkɔmɩhyɛmaa bɔ zʋ ɩhanlɩ yɩ ndwokɔ nɩɩ ndɛnɩwuwalɛ ihileli mmenii mɔɔ nɩ boluwa ɔhʋanɩ tanɩ zʋ nɩ. Meti yɛkɛhã a, nɩ Nyamɩnlɩ ɩpɛ kɛɛ Dwosefi ɩyɛ egyima mɔɔ eɣile be, nkɔmɩhyɛmaa nɩ bɛkɛyɛ nɩ be.
Dwosefi iluwalɩ nɣɛlɛbɛ ɔhʋanɩ zʋ ɩhanlɩ ihileli yɩ mmeliyema nɩ kɛɛ: “misiãã bɛ, bediye ɛlalɩyɛ mɔɔ mʋnhʋ̃ nɩ.” Yɩ mmeliyema nɩ bɔnwʋnlɩ mɔɔ ɛlalɩyɛ nɩ ikile, na bɛ anyɩ iádeli nwʋmɔ donwuu. Bowuwalɩ yɩ kɛɛ: “Ɛpɛ kɛɛ ekile kɛɛ ɛkɛyɛ bulombunli wɔ yɛ zʋ a? Anzɛnyɩɩ ɛpɛ kɛɛ ekile kɛɛ ekeli yɛ zʋ a?” Bayɩbʋlʋ nɩ ɩdʋwalɩ ɔzʋlɔ kɛɛ: “Yɩ ɛlalɩyɛ nɩ nɩɩ ndwokɔ mɔɔ ɩhanlɩ nɩ ɩmanlɩ bɛdanɩnlɩ yɩ baaba bɛdalalɩ bɔmʋnlɩ nɩ.” Mmɩlɩ mɔ Dwosefi ɩhanlɩ ɛlalɩyɛ mɔɔ ɩtɔ ɔzʋlɔ anwɩ̃ ihileli yɩ papa nɩɩ yɩ mmeliyema nɩ, mɛyɩ sʋ̃, bɛ anyɩ iádeli nwʋmɔ. Yɛkɩnga kɛɛ: “Yɩ papa ɩhanlɩ yɩ anyunu na ɩɣizialɩ yɩ kɛɛ: ‘Ɛlalɩyɛ mɔɔ ɔhʋ̃ nɩ ikile mɩnla? Ɛpɛ kɛɛ ekile kɛɛ mɩ nɩɩ wʋ maamɩ nɩɩ wʋ mmenlima yɛbahã ye nu azɩ yɛkɔwʋtʋ wʋ anyunu anzɛnyɩɩ?’” Naasʋ̃, Gyekɔpʋ ɩhɔlɩ ɔzʋlɔ ɩdwɩnɩndwɩnlɩ mɔɔ yɩ ɣa nɩ ɩhanlɩ nɩ nwʋ. Asʋ̃ nɩ Gyehova ɩ nɩɩ kuakula nɩ bɛtɩndɛɛ anzɛnyɩɩ?—Gyɛnɛsɩsɩ 37:6, 8, 10, 11.
Kɛ Dwosefi nkʋ̃ʋ̃ la yɛ nɩ Gyehova ɩva yɩ nkɔmɩhyɛlɛ ndwokɔ ɩma yɩ kɛɛ ɩhɔ ɩhã mɔɔ ɩhɔ ɩvalɩ ɛdanɩlɛ ɩɣalɩ a. Ɔzɔ mmenii yɩ nɩ, bo nu kezile paa yɛ lɛ Gyisɛsɩ, na ɩhanlɩ ihileli yɩ adʋwavʋlɔ nɩ kɛɛ: “Sɛ bɛdanɩnlɩ mɩ a, bɛkɛdanɩ mɔnlʋmmɔ sʋ̃.” (Dwɔɔnʋ 15:20, NWT) Kilisinyiamaa munwala bɔkɔhʋla bokozuma abɩlantɩyɛ Dwosefi yɩ dedi nɩɩ yɩ akɛnɣazɩzɩbɛ nɩ be.
Pɩbɛlɩ Bayɩbʋlʋ Yi Nu
it-1-E 678
Idɔmɩ
(Idɔmɩ) [Kɔkɔlɔ], Idɔmɩmaa (Idɔmɩmaa). Nɩ Idɔmɩ ɩdɩ Gyekɔpʋ yɩ ndaalɛ Yisɔ yi dima fʋlɔ anzɛnyɩɩ yɩ abodini. (Gyn 36:1) Bɔvʋlɔlɩ yɩ ɔzɔ iluwakɛɛ ɩdɔnɩnlɩ yi ebani ɩva ileli fʋlɔyɩ kɔkɔlɔ nɩ ti. (Gyn 25:30-34) Nnwʋánlɩ odwokɔ yɛ lɛ kɛɛ, wɔ Yisɔ yɩ awʋbɔ nu nɩ, nɩ ɩdɩ kɔkɔlɔ (Gyn 25:25), na ɔzɔ kɔla nɩ la yɛ nɩ ɩwɔ azɩlɛ yɩ ɔfʋã mɔɔ ɩ nɩɩ yɩ tʋmaa bɔhɔ bɔwʋwalɩ ɛkɛnɩ wɔ aɣinzi nɩ sʋ̃ a.
it-1-E 561-562
Kilavʋlɔ
Sɛ owuanɩzʋhilalɛvʋlɔ anzɛnyɩɩ nnamɩzʋhilalɛvʋlɔ ɩkã kɛɛ ikehila anzɛnyɩɩ ɩkɔwɔ mmuwuanɩ anzɛnyɩɩ nnamɩ be bɔ nwʋ banɩ a, nɩ ɩda yɩ ali kɛɛ wɔ mmɛla ɔhʋanɩ zʋ nɩ, nnamɩ nɩ bɔwɔ yi sa nu. Nɩ ɩmaa yi diibenyia nɩ ikenyia anwʋlazʋ kɛɛ sa ikila bɛ na ɩlɛ́ma bokowuwa ebiye, na sɛ bowuwa ebiye a, sa ituwa nwʋmɔ kakɛ isiye yɩ agyia nu. Naasʋ̃ nɩ eyi iáhila kɛɛ ikele nwʋmɔ ɔzʋnɩ wɔ dɩyɛ bela nu, iluwakɛɛ wɔ mmɛla nu nɩ, sɛ dɩyɛ mɔɔ nɩ ɩlɔ́kʋla ɩkɛyɛ nwʋmɔ hwɩɩ isi, dɩkɛɛ sɛ ɛnlamɩ be ɩtʋ ɩhyɛ nnnamɩ nɩ be zʋ na ikũ bɛ a, nɩ íni kɛɛ ituwa nwʋmɔ kakɛ. Naasʋ̃ ansaana ikenyia yi ti ikelili numɔ nɩ, nɩ ɩsɛ kɛɛ ɩfa dasɩlɛ mɔɔ ikile kɛɛ iáli ɔfɔ ɩkɔ ɩma yi diibenyia nɩ ma ikila. Dasɩlɛ be dɩkɛɛ ɛnlamɩ mɔɔ bɛdɩdɩ yi nu nɩ. Sɛ diibenyia nɩ ɩnwʋ dasɩlɛ nɩ na ide itiã numɔ a, nɩ ɩkɔhʋla ikowu kilavʋlɔ nɩ kɛɛ idi bɩ̃.
Ɔzɔ mmɛla sʋ̃ la yɛ nɩ bɛfa bedi egyima wɔ agyiapadɩ bela mɔɔ bɛva bowula ebiye yɩ ɩsa nɩ a. Kɛ ndianwʋ nɩ, wɔ abusunwamaa po bɛ avinli nɩ, nɩ bobu enlimanlɛ ebani kɛɛ wɔ mmɛla nu nɩ, mɛyɩ yɛ ɩdɩ kilavʋlɔ ɩma yɩ mmeliyema mmenyia nɩɩ mmaalɛ nnwuakula nɩ a. Meti, eyi ɩma yɛtɩ kezimɔ Wulubini mɔɔ nɩ ɩdɩ ɛɣalɛ ebani nɩ ɩdɩlɩ nɣanlɩ wɔ Dwosefi nwʋ nɩ tʋ bʋwɔ, wɔ mmɩlɩ mɔ yɩ mmeliyema bɛhanlɩ kɛɛ bokũũ yi kɛmɔ bɛhã nwʋmɔ odwokɔ wɔ Gyɛnɛsɩsɩ 37:18-30 nɩ. “Ɩhanlɩ kɛɛ: ‘Máma yekũ yi.’ . . . ’Máma bɛkã mmegyia bokua. . . . na máma bɛfa bɛ sa bɛkã yɩ.’ Nɩ yɩ adwɩnɩ munwala yɛ lɛ kɛɛ ikele yɩ wɔ yɩ mmeliyema nɩ bɛ sa nu na yɛava yɩ iazia yɛahɔ yɛama yɩ papa.” Meti mmɩlɩ mɔ Wulubini ɩɣalɩ mɔɔ Dwosefi íni ɛkɛnɩ nɩ, ɩyɛlɩ yɩ atɩɩtɩɩ nkʋ̃ʋ̃ ma “izuanɩnlɩ yɩ atalɩ nɩ nu” na idinyianlɩ numɔ kɛɛ: “Kuakula nɩ íni ɛkɛnɩ! Mɩnla yɛ mɩkɛyɛ a?” Nɩ izi kɛɛ sa bebizia Dwosefi yɩ nwʋ odwokɔ wɔ yɩ ɛkɛnɩ. Kɛmɔ ɩkɛyɛ na ɔzʋnɩ ɩáɣa ɩalalɩ yɩ zʋ nɩ, yɩ mmeliyema nɩ bɛvalɩ adwɩnɩ kɛɛ bɛkɛyɛ dɩyɛ be na bɛava bɛayɛ dasɩlɛ kɛɛ ɛnlamɩ ɛyɛlɛ ɛyɛlɛ be yɛ ihunli Dwosefi a. Bɛyɛlɩ ɔzɔ iluwa Dwosefi yɩ atalɩ mɔɔ bɛva bɔwɔlɩ ɛzɩkɛ yi mmegyia nu nɩ zʋ. Akʋ̃ bɛvalɩ ɔzɔ dasɩlɛ nɩ bɔhɔ behileli Gyekɔpʋ, bɛ zɩ mɔɔ ikowuwa ndɛnɩ nɩ. Iwuwalɩ Wulubini bɩ̃ iluwa mmegyia mɔɔ nɩ ɩwɔ Dwosefi yɩ atalɩ yi nu mɔɔ yɩ mmeliyema bɛva bɛmanlɩ kɛɛ dasɩlɛ nɩ ti. Gyekɔpʋ inyianlɩ adwɩnɩ kɛɛ, ɛnlamɩ be yɛ ihũ Dwosefi a.—Gyn 37:31-33.
MAY 11-17
BAYƖBƲLƲ NU ANWƲNYIA | GYƐNƐSƖSƖ 38-39
“Gyehova Iáyiaki Dwosefi Kyɩ̃”
w14-E 11/1 12 ¶4-5
“Kɛ Ɩkɛyɛ Na Miali Amumuyɛ Odwokɔ Mɔɔ Ɩdɩ Ɔzɔ a?”
“Bɛvalɩ Dwosefi bɔhɔlɩ Igyibiti, na Igyibitinii Pɔtɩfa mɔɔ ɩdɩ Falo yɩ mbanimbani nɩ bo nu ɔkʋ̃, awɩɛnɩvʋlɔ bɔ zʋ ebani nɩ, ɩdɔlɩ yɩ wɔ Ihyimɛlɩmaa mɔɔ bɛvalɩ yɩ bɔhɔlɩ nɩ bɛ ɛkɛnɩ.” (Gyɛnɛsɩsɩ 39:1) Ɔzɔ Bayɩbʋlʋ nu odwokɔ sikalɛ eyi ɩma yɛnwʋ animiguasɩ mɔɔ ɩhanlɩ ɔzɔ kuakula abɩlantɩyɛ eyi mɔɔ bezia bɔdɔnɩnlɩ yɩ dɔkʋ̃ nɩ. Nɩ ɩɣa ɩyɛ kɛɛ agyiapadɩ kɛkɛ be mɔɔ bɔtɔnɩ yɩ! Tuá nwʋmɔ mfonyini kila kɛɛ ili yi diibenyia fʋlɔ eyi, Igyibiti mbanimbani nɩ bo nu ɔkʋ̃ mɛda, na kualɛlilɛmaa nɩɩ mmenii mvʋlɔ bɛyɛ twonwa yi nu ɛkɛnɩ manlɩ, na bɛlɛ Dwosefi bɔkɔɔ pika fʋlɔ mɔɔ ɩkɔwʋwa numɔ nɩ nu.
Dɩka mɔɔ bɛvalɩ Dwosefi bɔhɔlɩ nɩ, nɩ ɩ́dɩ kɛɛ dɩka mɔɔ ɩzʋ̃ nɩ kʋlaa! Abusunwa mɔɔ nɩ ɩzʋ̃ numɔ nɩ, nɩ bɛdɩ mmuwuanɩzʋhilalɛmaa mɔɔ bɛda ɛdamɛ aliyia nu mɔɔ bɛáwʋwa dɩka ɔkʋ̃. Wɔ Igyibiti ɛkɛnɩ sʋ̃ mɛyɩ, nɩ nniyia nɣezile mɔɔ bohwi nwʋ ma ɩyɛ kɩnlɩma mɔɔ ozukuavʋlɔmaa dɩkɛɛ Pɔtɩfa yɛ nɩ bɛda numɔ a. Mmenii mɔɔ botudu azɩ bekila ɔwɔkɩ nninyeni nu bɛkã kɛɛ, wɔ ɔwɔkɩ Igyibiti nɩ, nɩ bɛ anyɩ ideli toolo mɔɔ bele nwʋmɔ banɩ na boluwa fɩlawɛsɩ wɔ numɔ nwʋ baaba. Nɩ nzulo wɔ toolo nɩ nu na nɩ boluwaluwa nnuwalɩba azʋlɔtʋ sʋ̃ wɔ ɛkɛnɩ. Nɩ bɛta bekyina aliyia nɩ wɔ toolo nɩ nu, na nnɩka azʋlɔtʋ sʋ̃ wɔ ɛkɛnɩ mɔɔ ɔkʋla ɔbʋwa ɛkɛnɩ ede anwʋma sʋ̃. Nniyia yɩ sʋ̃, nɩ bɛta bɛma nndokulo nɩ ɩkɔ sʋlɔ na ama anwʋma ɩahʋla ɩaɣa aliyia nɩ nu. Nɩ bɛhyɩhyɛ nniyia nɩ nu sʋ̃maa mɔɔ bedi alɩyɛ wɔ yɩ ɔfʋã be na nkɛlɛ sʋ̃ bɛda yɩ ɔfʋã be.
w14-E 11/1 14-15
“Kɛ Ɩkɛyɛ Na Miali Amumuyɛ Odwokɔ Mɔɔ Ɩdɩ Ɔzɔ a?”
Yézi kezimɔ nɩ Igyibitimaa nɩ be fiyiadɩ ɩdɩ wɔ ɔzɔ mmɩlɩ nɩ nu dɩyɛ, naasʋ̃ mmenii mɔɔ botudu azɩ bekila ɔwɔkɩ nninyeni nu nɩ bɔhɔ bɔnwʋ dɩka mɔɔ ɔwɔkɩ nɩ, nɩ fiyiadɩ nɩ be wɔ. Nɩ ɩdɩ nniyia nɣezile mɔɔ fiyiadɩ iwula yɩ tʋ mɔɔ ɛkɛnɩ yɛ anwunzumi. Aɣinzi nɩ mɔɔ Dwosefi ɩkãã ɔzɔ dɩka nɩ nwʋ odwokɔ nɩ, ɩvalɩ odwokɔ pɔkɔ mɔɔ ikile “kuma” yɛ ɩva ihilehileli numɔ a, mɔɔ ikile kɛɛ nɩ ɩdɩ kuma mɔɔ ɛkɛnɩ yɛ anwunzumi na anyɩnlɩlazʋ bela íni ɛkɛnɩ. (Gyɛnɛsɩsɩ 40:15) Ndwomi buuku yi nɩ ɩkã kɛɛ bɛyɛlɩ Dwosefi ayɛkwa sʋ̃maa zɛ sʋ̃. Ɩkã kɛɛ: “Bɛvalɩ nwɔnzɔnwɔnzɔ bogualɩ yɩ agyia, na bɛvalɩ bulalɛ bɛyɩkyɩlɩ yɩ.” (Ndwomi 105:17, 18) Nɩ Igyibitimaa nɩ bɔkʋla bɛfa abiliziamaa bɛ sa bokua bɛ mɛda na bɛfa nwɔnzɔnwɔnzɔ bɛkyɩkyɩ bɛ apɔtwɛlɛ zʋ; ebiye sʋ̃ wɔ ɛkɛnɩ a, bɛfa bulalɛ bekyingyeni bɔhɔ nu kɛɛ kyeeni. Kilá kezimɔ nɩ bɛyɛɛ Dwosefi atɩɩtɩɩ mmɩlɩ mɔ nɩ ɩlɛ́yɛlɩ hwɩɩ.
Mɔɔ nɩ ɩha adwɩnɩ yɛ lɛ kɛɛ, nɩ odwokɔ nɩ yɩ tʋ ilótualɩ. Bayɩbʋlʋ ɩkã kɛɛ Dwosefi ɩhɔlɩ ɔzʋlɔ “ɩlalɩ fiyiadɩ ɛkɛnɩ.” Ilili alʋbɔ sʋ̃maa wɔ dɩka mɔɔ ɛkɛnɩ ɩyɛ apɩtã nɩ! Nɩ Dwosefi ízi eɣile po mɔɔ bɛkɛyɩ yɩ. Mmɩlɩ ɩkɔɔ ɔzʋlɔ munwala nɩ, kɛ ɩyɛlɩ mɔɔ ɩhɔlɩ ɔzʋlɔ igyinanlɩ mɔɔ ɩáma yɩ anwʋlazʋ ɩsã na yi apadi iákolɔ a?
Bayɩbʋlʋ nɩ ɩma yenyia odwokɔ yɩ nɩ nwʋ munwalɩyɛ mɔɔ ɩkã ahʋnlɩnɩ. Ɩkã kɛɛ: “Gyehova ɩhɔlɩ ɔzʋlɔ la ilili Dwosefi yɩ mɛda, na ɩlalɩ yɩ ɔlɔlɛ ali ihileli yi.” (Gyɛnɛsɩsɩ 39:21) Bɛzabɛ mɔɔ bɔsʋ̃mɩ Gyehova nɩ, fiyiadɩ banɩ, nwɔnzɔnwɔnzɔ, anzɛnyɩɩ dɩyɛ bela íni ɛkɛnɩ mɔɔ ɩkɔhʋla ikezi ɔlɔlɛ mɔɔ Gyehova ɩwɔ ɩma bɛ nɩ ɔhʋanɩ. (Wulomimaa 8:38, 39) Tuá nwʋmɔ mfonyini kila kɛɛ Dwosefi ɩkãã yɩ ahʋnlɩnɩ nu odwokɔ ikile yɩ sʋlɔ Ɛzɩlɛ wɔ mpayɩwɔlɛ nu. Na akʋ̃ tuá nwʋmɔ mfonyini kila kɛɛ “Nyamɩnlɩ mɔɔ ɩkyɩkyɩ yɛ ɛɣɛɛlɛ” nɩ idiye yɩ mpayɩwɔlɛ ma inyia azʋ̃nudwolɩyɛ na yɩ ahʋnlɩnɩ ɩdɔ yi kunlu. (2 Kɔlɛntɩmaa 1:3, 4; Fɩlɩpɩmaa 4:6, 7) Mɩnla dɔkʋ̃ yɛ Gyehova ɩyɛlɩ ɩmanlɩ Dwosefi a? Yɛkɩnga kɛɛ ɩhɔlɩ ɔzʋlɔ ɩmanlɩ Dwosefi “inyianlɩ ebani mɔɔ ikila fiyiadɩ ɛkɛnɩ nɩ yɩ anyunu ɔlʋmɩnlɛ.”
w14-E 11/1 15 ¶2
“Kɛ Ɩkɛyɛ Na Miali Amumuyɛ Odwokɔ Mɔɔ Ɩdɩ Ɔzɔ a?”
Bayɩbʋlʋ nɩ ɩma yenyia odwokɔ yɩ nɩ nwʋ munwalɩyɛ mɔɔ ɩkã ahʋnlɩnɩ. Ɩkã kɛɛ: “Gyehova ɩhɔlɩ ɔzʋlɔ la ilili Dwosefi yɩ mɛda, na ɩlalɩ yɩ ɔlɔlɛ ali ihileli yi.” (Gyɛnɛsɩsɩ 39:21) Bɛzabɛ mɔɔ bɔsʋ̃mɩ Gyehova nɩ, fiyiadɩ banɩ, nwɔnzɔnwɔnzɔ, anzɛnyɩɩ dɩyɛ bela íni ɛkɛnɩ mɔɔ ɩkɔhʋla ikezi ɔlɔlɛ mɔɔ Gyehova ɩwɔ ɩma bɛ nɩ ɔhʋanɩ. (Wulomimaa 8:38, 39) Tuá nwʋmɔ mfonyini kila kɛɛ Dwosefi ɩkãã yɩ ahʋnlɩnɩ nu odwokɔ ikile yɩ sʋlɔ Ɛzɩlɛ wɔ mpayɩwɔlɛ nu. Na akʋ̃ tuá nwʋmɔ mfonyini kila kɛɛ “Nyamɩnlɩ mɔɔ ɩkyɩkyɩ yɛ ɛɣɛɛlɛ” nɩ idiye yɩ mpayɩwɔlɛ ma inyia azʋ̃nudwolɩyɛ na yɩ ahʋnlɩnɩ ɩdɔ yi kunlu. (2 Kɔlɛntɩmaa 1:3, 4; Fɩlɩpɩmaa 4:6, 7) Mɩnla dɔkʋ̃ yɛ Gyehova ɩyɛlɩ ɩmanlɩ Dwosefi a? Yɛkɩnga kɛɛ ɩhɔlɩ ɔzʋlɔ ɩmanlɩ Dwosefi “inyianlɩ ebani mɔɔ ikila fiyiadɩ ɛkɛnɩ nɩ yɩ anyunu ɔlʋmɩnlɛ.”
Pɩbɛlɩ Bayɩbʋlʋ Yi Nu
it-2-E 555
Onanɩ
(Onanɩ) [mɔɔ ikile yɛ lɛ “tumi mɔɔ bɛfa bɔwʋ; anwʋzɩzɩbɛ mɔɔ ɩbʋlʋ zʋ”]. Ɩdɩ Dwuuda yɩ ɣa benyia mɔɔ ɩtɔ ɔzʋlɔ anwɩ̃ mɔɔ ɩ nɩɩ Kenaanɩnii be mɔɔ bɔfʋlɔ yɩ Hyʋwa yɩ ɣa baalɛ yɛ bɔwʋlɩ yɩ a. (Gyn 38:2-4; 1Mm 2:3) Mmɩlɩ mɔ Gyehova ihunli Onanɩ yi anlima ebani Ɛlɩ mɔɔ nɩ ɩlɔ́wʋlɩ iluwa tanɩ be mɔɔ ɩyɛlɩ nɩ ti nɩ, Dwuuda ɩhanlɩ ihileli Onanɩ kɛɛ igyiá yi anlima Ɛlɩ yɩ yɩ Tama. Sɛ nɩ Onanɩ ɩ nɩɩ Ɛlɩ yɩ yɩ bɔwʋ ɛɣalɛ benyia a, nɩ ɩlɛ́yɛ Onanɩ yɩ ɣa, na ɛɣalɛ benyia yɩ sʋ̃ ikenyia abakanɩ agyiapadɩ mɔɔ ɩdɩ yɩ zɩ Ɛlɩ yɩ dɩyɛ nɩ; na sɛ Onanɩ ɩ nɩɩ yɩ bɛáwʋ sʋ̃ a, Ɛlɩ yɩ agyiapadɩ nɩ ɩkɛyɛ Onanɩ yɩ dɩyɛ. Sɛ Onanɩ ɩ nɩɩ Tama da a, kɛ ankɩ ɩkɛva yɩ nwʋ nzulo ɩkɛma yɩ nɩ, nɩ “ɩma yɩ nwʋ nzulo ɩsɩ̃ ikua azɩ ɩsɩkɛ” mfomi. Iáhile kɛɛ nɩ Onanɩ ɩsʋzɔ yɩ mmenyia nu ma yɩ nwʋ ɩba, mfomi Bayɩbʋlʋ ɩkã kɛɛ “sɛ ɩ nɩɩ yi anlima yɩ yɩ bɛda a,” itwonwɔ yɩ nwʋ nzulo ikua azɩ. Ɩkɛyɛ kɛɛ nɩ Onanɩ ɩhyɛ da “ɩyɩ yɩ mmenyia wɔ Taama yɩ mmaalɛ nu,” na ama yɩ nwʋ nzulo ɩákɔ ikua Tama yɩ mmaalɛ nu. Iluwa sutiye mɔɔ ɩáyɛ ɩma yɩ zɩ, yɩ angumidi adwɩnɩ, nɩɩ azʋ̃nzɩzɩbɛ mɔɔ ɩyɛlɩ wɔ Nyamɩnlɩ yɩ agyiahʋnlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ nwʋ ti, Gyehova ɩwɔlɩ yɩ ihunli yi wɔ mmɩlɩ mɔ nɩ Onanɩ yɩzayɩ po íni ɛɣalɛ nɩ.—Gyn 38:6-10; 46:12; Nɔ 26:19.
w04-E 1/15 30 ¶4-5
Ndwokɔɣizialɛ Mɔɔ Ɩzʋ̃ Ɛɣɩngalɛmaa Bɛ Ɛkɛnɩ
Dwuuda ilili mfʋmɩ iluwakɛɛ ɩáfa yɩ ɣa benyia Hyɛla ɩma Tama kɛmɔ ɩwɔlɩ anʋhʋba nɩ. Ɩ nɩɩ baalɛ mɔɔ nɩ isunzu kɛɛ ɩdɩ adwomanlɩvʋlɔ mɔɔ ɩwɔ asɔlɩ pika yi nu ɛkɛnɩ nɩ bɛlalɩ. Na nɩ eyi itiyia Nyamɩnlɩ yɩ mmɛla yi tile nu pɔkɔ mɔɔ mɛyɩ yɛ lɛ kɛɛ, agyiahʋnlɩmaa la yɛ ɩsɛ kɛɛ benyia nna nu kyɛfʋã nɩ. (Gyɛnɛsɩsɩ 2:24) Naasʋ̃ nɔhʋanlɛ nu nɩ, kɛ adwomanlɩvʋlɔ yɛ Dwuuda ɩ nɩɩ yɩ lalɩ a. Mfomi ilili yɩ ɣa benyia Hyɛla yɩ asɛdɩ mɔɔ mɛyɩ yɛ lɛ kɛɛ ikegyia yi anlima benyia yɩ yɩ nɩ nwʋ egyima mɔɔ nɩ ízi, na iluwa eyi zʋ ɩwʋlɩ mmalɛ mɔɔ bɛ́dɩ adwomanlɩ mmalɛ.
Wɔ Tama yɩ ɔfʋã nu nɩ, nɩ yɩ nyɛlɩyɛ nɩ iáhile kɛɛ yɩ ɛbɩla ɩzɩkɛ. Bɛábu ndaalɛ mɔɔ ɩwʋlɩ bɛ nɩ kɛɛ adwomanlɩ mmalɛ. Mmɩlɩ mɔ Bowazɩ mɔɔ ɩzʋ̃ Bɛtɩlɛhamɩ igyialɩ Mʋwabɩnii Wulutu iluwa mmɛla mɔɔ ise, abiye ɩkʋla ikyia yi anlima mɔɔ iwu nɩ yɩ yɩ nɩ, Bɛtɩlɛhamɩ mbanimbani nɩ bɛhanlɩ Tama yɩ ɣa benyia Pɛlɛzɩ yɩ nwʋ odwokɔba, bezeli Bowazɩ kɛɛ: “Na wʋ tʋmaa mɔɔ Gyehova ɩkɛva ɩkɛma wʋ wɔ baalɛ eyi nu nɩ ɩmá wu awudo ɩyɛ kɛɛ Pɛlɛzɩ mɔɔ Tama ɩwʋlɩ yɩ ɩmanlɩ Dwuuda nɩ yi awudo.” (Wulutu 4:12) Bɔwɔlɩ Pɛlɛzɩ yi dima bɛhɩnlanlɩ Gyisɛsɩ Kɩlayɩsɩ yi nlabenyiammɔ bɔ nwʋ.—Matiyu 1:1-3; Luuku 3:23-33.
MAY 18-24
BAYƖBƲLƲ NU ANWƲNYIA | GYƐNƐSƖSƖ 40-41
“Gyehova Ileli Dwosefi”
w15-E 2/1 14 ¶4-5
“Kɛ Nyamɩnlɩ Yɛ Ikile Ɛlalɩyɛ Tʋ a?”
Ebiye a, nzãhyɛlɛvʋlɔ nɩ yɩ ɛɣɛɛlɛ ivili Dwosefi, naasʋ̃ Gyehova mɛyɩ, yɩ ɛɣɛɛlɛ iáfi yɩ kyɩ̃. Eɣile ɔkʋ̃ nunuma be, Gyehova ɩmanlɩ Falo ɩhʋnlɩ ɛlalɩyɛ anwɩ̃ be mɔɔ nɩ yɩ ɛɣɛɛlɛ iléfi kyɩ̃. Mɔɔ ili bɔmʋnlɩ nɩ, ɩnwʋnlɩ nantwi asunwa mɔɔ bɔnwʋ ɩyɛ pɩkɛ na bɔlɔ ɔnlʋmɩ kɛɛ bɔzʋ̃ Nayɩlɩ Baka yi nu bɛbaa, akʋ̃, ɩnwʋnlɩ nantwi mvɩnyɩa mvɩnyɩa asunwa mɔɔ bɔ nwʋ ɩyɛ ngyɛpɛlɛ. Na nantwi mvɩnyɩa mvɩnyɩa nɩ bɔwɔlɩ yɩ tʋ kɛɛ bɛmɩmɩɩ nantwi mɔɔ bɔlɔ ɔnlʋmɩ nɩ. Aɣinzi nɩ, Falo izia ɩhʋnlɩ ɛlalɩyɛ na ɩnwʋnlɩ atʋkʋ̃ mɔɔ ɩyɛ pɩkɛ na ɩwɔ ngyɛlɛnɩ asunwa. Na ɩnwʋnlɩ atʋkʋ̃ fʋlɔ sʋ̃, mɔɔ iáso baaba na anwʋma ɩwɔ yɩ ma numɔ nzulo ɩhwɩ̃ nɩ kɛɛ bɛmɩmɩɩ mɔɔ ɩyɛ pɩkɛ nɩ. Awulo ɩhyɩnlɩ mɔɔ Falo idunwonli nɩ, ɛlalɩyɛ nɩ ti, nɩ yɩ adwɩnɩ idu ɩvʋla, meti ɩvʋlɔlɩ yɩ nɣɛlɛbɛmaa nɩɩ yɩ ahɔmɩnlɩ nɩ munwala kɛɛ behilé ɛlalɩyɛ nɩ tʋ behile yi. Naasʋ̃ bo nu bela ɩákʋla ikile yɩ tʋ. (Gyɛnɛsɩsɩ 41:1-8) Sɛ ɛlalɩyɛ nɩ yɛ nɩ bɛádɩ yɩ tʋ anzɛnyɩɩ nɩ ɩsʋnɩ mɔɔ bo nu bela ɩkãã o, yɛlɔ́kʋla yekehile. Mɔɔ yezi yɛ lɛ kɛɛ, bɛákʋla bɔbʋwa Falo—na mɛyɩ ɩmanlɩ yɩ anyɩ ɩwʋlʋlɩ kɛɛ ɩkɛbɩbɛ mɔɔ ɛlalɩyɛ nɩ yɩ tʋ ikile nɩ tʋ.
Awielɩyɛ kʋlaa nɩ, nzãhyɛlɛvʋlɔ nɩ ɩhakɛlɩ Dwosefi! Yi ti ɔwʋwaba ɩhalɩ yɩ, na eyi yɛ ɩmanlɩ ɩhanlɩ abɩlantɩyɛ be mɔɔ alʋbɔ anwɩ̃ mɔɔ idua numɔ nɩ, ihileli yɩ ɛlalɩyɛ yɩ tʋ ɩmanlɩ yɩ nɩ nwʋ odwokɔ ihileli Falo a. Ndɛndɛ zʋ la nɩ, Falo ɩzʋ̃manlɩ ma bɔhɔ bɛyɩlɩ Dwosefi wɔ fiyiadɩ ɛkɛnɩ bɛɣalɩ.—Gyɛnɛsɩsɩ 41:9-13.
w15-E 2/1 14-15
“Kɛ Nyamɩnlɩ Yɛ Ikile Ɛlalɩyɛ Tʋ a?”
Gyehova yɩ anyɩ ideli bɛzabɛ mɔɔ bɛkã bɔ nwʋ azɩ na bedi nɔhʋanlɛ nɩ bɔ nwʋ baaba, na ɩáyɛ nnwʋánlɩ kɛɛ ɩmanlɩ Dwosefi ihileli ɛlalɩyɛ mɔɔ Igyibiti nɣɛlɛbɛvʋlɔmaa nɩɩ ahɔmɩnlɩ munwala bɛákʋla bekile yɩ tʋ nɩ tʋ. Dwosefi ihileli numɔ kɛɛ, Falo yɩ ɛlalɩyɛ anwɩ̃ munwala ikile dɩyɛ ɔkʋ̃. Ɛlalɩyɛ nɩ mɔɔ bezili ɔzʋlɔ nɩ ikile kɛɛ, nɩ Gyehova “izi odwokɔ yɩ nɩ zʋ owudo”—kɛɛ mɔɔ ɩdɩ bela nɩ, ɩkɛɣa numɔ. Nantwi mɔɔ bɔlɔ ɔnlʋmɩ nɩɩ atʋkʋ̃ mɔɔ ɩyɛ pɩkɛ nɩ ikile kɛɛ, alɩyɛ ikowulu ɔzʋlɔ wɔ Igyibiti alʋbɔ asunwa. Yɛɛ nantwi mvɩnyɩa mvɩnyɩa nɩɩ atʋkʋ̃ mɔɔ iáso mma nɩ igyĩ ɛkɛnɩ ɩma kɔmɩ fuvulo mɔɔ ɩkɛɣa Igyibiti azɩlɛ nɩ zʋ wɔ mmɩlɩ mɔ alɩyɛ iwulu ɔzʋlɔ yɩ mɛda nɩ. Na kɔmɩ yɩ nɩ ɩkɛɣa azɩlɛ yɩ munwatĩĩ zʋ.—Gyɛnɛsɩsɩ 41:25-32.
w15-E 2/1 15 ¶3
“Kɛ Nyamɩnlɩ Yɛ Ikile Ɛlalɩyɛ Tʋ a?”
Falo ɩzalɩ mba a ɩlalɩ ɔzʋlɔ. Ɛkɛnɩ la, ɩvalɩ ɛdamɛba iviyialɩ Dwosefi. Akʋ̃ Falo ɩvalɩ ozukua mvuduko kyeeni igualɩ yɩ hɔ nu, na ɩvalɩ mbɔdɩya iwulalɩ yɩ sa. Falo ɩmanlɩ ɩwʋwalɩ pɔnkɔ hwiili zʋ, na ɩmanlɩ tumi yi kɛɛ ɩvá ɩhɔ dɩka bela mɔɔ ɩpɛ na ɩvá ɩyɛ egyima mɔɔ iwula yɩ sa nɩ. (Gyɛnɛsɩsɩ 41:42-44) Dwosefi mɔɔ nɩ ɩla fiyiadɩ nɩ, mɛyɩ yɛ anyɩnlɩ pɛlɛwʋ ɔkʋ̃ la ɩɣa ɩyɛ dɩhɩlɛ yɩ a! Idunwonlɩ nwɔnɩ nɩ, nɩ ɩla fiyiadɩ, naasʋ̃ awulo idwoli mɔɔ ɩkɛla nɩ, nɩ ɩɣa ɩyɛ abiye mɔɔ Falo íni ɛkɛnɩ a, mɛyɩ yɛ ɩwɔ ɛkɛnɩ a. Eyi ɩda yɩ ali paa kɛɛ, dedi mɔɔ Dwosefi inyianlɩ wɔ Gyehova Nyamɩnlɩ nu nɩ ɩáyɛ mbʋanlɩ! Atɩɩtɩɩ mɔɔ Dwosefi iyiyialɩ munwala nu nɩ, Gyehova ɩnwʋnlɩ yɩ. Na ilili bʋwabɩlɛ nɩ nwʋ egyima wɔ mmɩlɩ baaba nu nɩɩ ɔhʋanɩba zʋ. Nɩ Gyehova ɩp kɛɛ ɩyɩ Dwosefi wɔ atɩɩtɩɩ nɩ nu na ɩawɔ Yizilaya manlɩ yɩ sʋ̃ nwʋ banɩ.
Pɩbɛlɩ Bayɩbʋlʋ Yi Nu
w15-E 11/1 9 ¶1-3
Asʋ̃ Ezi a?
Mɩnla ti mɔɔ Dwosefi ɩzɛlɩ yɩ abɔdwɩ ansaana ɩbahɔ Falo yɩ anyunu a?
Gyɛnɛsɩsɩ buuku yɩ nɩ ɩma yɛnwʋ yɩ kɛɛ, Falo ɩhʋnlɩ ɛlalɩyɛ be mɔɔ nɩ ɩha adwɩnɩ baaba, meti ɩhyɛlɩ yɩ nkɛlɛ nɩ kɛɛ bɛyɛ́ ndɛndɛ bɔhɔ bɛva Dwosefi, Hibulunii mɔɔ nɩ ɩla fiyiadɩ nɩ bɛɣɩlɛ yɩ ma ɩɣa ihile ɛlalɩyɛ nɩ tʋ. Wɔ ɔzɔ mmɩlɩ nɩ, nɩ Dwosefi ɩla fiyiadɩ kɛyɛ alʋbɔ sʋ̃maa. Ɩávalɩ nwʋmɔ kɛɛ nɩ idee ndɛmɩbɛlɛ nɩ, Dwosefi ɩzɛlɩ yɩ abɔdwɩ ansaana ɩkɔ. (Gyɛnɛsɩsɩ 39:20-23; 41:1, 14) Odwokɔ eyi mɔɔ nwʋmɔ iáhyinyia mɔɔ ɛhɛlɛlɛvʋlɔ nɩ ɩhanlɩ nwʋmɔ odwokɔ nɩ ikile kɛɛ, nɩ ɛhɛlɛlɛvʋlɔ nɩ izi Igyibitimaa bɛ amamɩlɛ nɩ baaba.
Nɩ Hibulumaa nɩɩ amanlɩ mvʋlɔ sʋ̃maa bɛta beyiaki bɛ abɔdwɩ. McClintock and Strong’s Cyclopedia of Biblical, Theological, and Ecclesiastical Literature buuku yi nɩ ɩkã kɛɛ, “nɩ ɔwɔkɩ Igyibitimaa la yɛ bɛdɩ mmenii mɔɔ bɛsɛ bɛ abɔdwɩ a.”
Nɩ bɛ abɔdwɩ la yɛ nɩ bɛsɛ a? Biblical Archaeology Review magezini nɩ ɩkã kɛɛ, nɩ Igyibitimaa bɛ amamɩlɛ nɩ be yɛ lɛ kɛɛ ansaana benyia be ɩkɔhɔ Falo yɩ anyunu nɩ, nɩ ɩsɛ kɛɛ isiyeziye yɩ nwʋ dɩkɛɛ mɔɔ ɩkɔ asɔlɩ pika nɩ nu. Sɛ ɔzɔ yɛ nɩ ɩdɩ dɩyɛ a, mɛyɩ nɩ ɩsɛ kɛɛ Dwosefi ɩyɩ yi ti nɩɩ yɩ nwʋ eɣinli munwala.
w09-E 11/15 28 ¶14
Bɛmá Yɛla Subanɩba Ali Kɛɛ Nyamɩnlɩ Yɩ Azʋ̃mɩvʋlɔ
Awʋvʋlɔ mɔɔ nɩ bɔsʋ̃mɩ Nyamɩnlɩ ɔwɔkɩ nɩ behileli bo nnwuakula nninyeni ngyɩkɩ̃ɩ̃ ngyɩkɩ̃ɩ̃ wɔ awudo mɔɔ ɩkɛma bɛkɛla annidi ali. Sunzu kezimɔ Abilehamɩ nɩɩ yɩ ɣa Ayɩzɩkɩ bɛdɩndɛlɩ wɔ annidi zʋ mɔɔ nwʋmɔ odwokɔ wɔ Gyɛnɛsɩsɩ 22:7 nɩ nwʋ kila. Yɛnwʋ sʋ̃ kɛɛ, Dwosefi yɩ awʋvʋlɔ bɛdɩdɩlɩ yɩ bʋwɔ. Mmɩlɩ mɔ nɩ ɩla fiyiadɩ nɩ, nɩ ibu mmenii mɔɔ nɩ ɩ nɩɩ bɛ wɔ fiyiadɩ ɛkɛnɩ nɩ po. (Gyn. 40:8, 14) Kezimɔ Dwosefi ɩ nɩɩ Falo bɛdɩndɛlɩ nɩ ɩma yɛnwʋ yɩ kɛɛ, nɩ izuma ɔhʋanɩba mɔɔ ikoluwa ɔzʋlɔ ɩ nɩɩ abiye mɔɔ ɩwɔ dibilɛ kezile nɩ bɛkɛdɩndɛ.—Gyn. 41:16, 33, 34.
MAY 25-31
BAYƖBƲLƲ NU ANWƲNYIA | GYƐNƐSƖSƖ 42-43
“Dwosefi Ɩhyɛlɩ Yɩ Nwʋ Zʋ Baaba”
w15-E 5/1 13 ¶5
“Mʋkɔhʋla Mikegyina Nyamɩnlɩ Yɩ Agyia Nu Anzɛnyɩɩ?”
Na Dwosefi sʋ̃ ɛ? Mɛyɩ dɩyɛ, yɩ anyɩ ɩwɔlɩ bɔ zʋ la yɛ ɩnwʋnlɩ kɛɛ bɛdɩ yɩ mmeliyema a! Akʋ̃ sʋ̃, mmɩlɩ mɔ ɩnwʋnlɩ kɛɛ bɔkʋtʋʋ yɩ nɩ, ɩhakɛlɩ mɔɔ izili wɔ yi nnwuakula nu nɩ. Bayɩbʋlʋ nɩ ɩkã ikile yɛ kɛɛ “Dwosefi ɩhakɛlɩ ɛlalɩyɛ” mɔɔ Gyehova ɩmanlɩ ɩhʋnlɩ ɩvalɩ bɔ nwʋ wɔ mmɩlɩ mɔ nɩ ɩdɩ kuakula nɩ. Nɩ ɛlalɩyɛ nɩ yɛ lɛ kɛɛ, eɣile be, yɩ mmeliyema nɩ bɔkɔwʋtʋ bɛkɛva bɛ anyunu bokowutuwutu azɩ wɔ yɩ anyunu—na mɛyɩ sʋ̃ yɛ nɩ bɛyɛɛ yɩ a! (Gyɛnɛsɩsɩ 37:2, 5-9; 42:7, 9) Mɩnla yɛ Dwosefi ɩkɛyɛ a? Nɩ ɩkɛdɩ yɩ anyunu ɩkɛma bɛ na ɩadɔ bɔ nwʋ a? Anzɛnyɩɩ ɩkɛva tanɩ ikoduwa tanɩ zʋ kakɛ a?
w15-E 5/1 14 ¶1
“Mʋkɔhʋla Mikegyina Nyamɩnlɩ Yɩ Agyia Nu Anzɛnyɩɩ?”
Ebiye a, eléyiyia mɔɔ ɩdʋlɩ Dwosefi nɩ be wɔ wʋ ɛbɩlawɔlɛ nu, naasʋ̃ nnɛ ɛdanɩlɛ nɩɩ nkyɩkyemi ɩhyɛ mmusunwa nu manlɩ. Sɛ yeyiyia dɩyɛ be mɔɔ ɩdɩ ɔzɔ a, asʋ̃ yekeli yɛ ahʋnlɩnɩ mɛda na yɛayɛ mɔɔ yɛpɛ a? Ɩdɩyɛnɛ kɛɛ yekozumazuma Dwosefi na yɛawɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ yɛkɔnwʋ kezimɔ Nyamɩnlɩ ɩpɛ kɛɛ yɛyɛ yɛ dɩyɛ. (Ɛɣɛlɛwulɛ 14:12) Kakɛ́ kɛɛ, ihyinyia kɛɛ yɛma azʋ̃nudwolɩyɛ ɩbʋwa yɛ nɩɩ yɛ abusunwamaa bɛ avinli dɩyɛ, naasʋ̃ ihyinyia baaba paa kɛɛ yɛkɛma azʋ̃nudwolɩyɛ ɩkɔwʋwa yɛ nɩɩ Gyehova nɩɩ yɩ Ɣa nɩ bɛ avinli.—Matiyu 10:37.
w15-E 5/1 14 ¶2
“Mʋkɔhʋla Mikegyina Nyamɩnlɩ Yɩ Agyia Nu Anzɛnyɩɩ?”
Dwosefi ɩyɛlɩ nninyeni sʋ̃maa ɩva idweli yɩ mmeliyema nɩ ihilalɩ kɛmɔ ɩkɛyɛ na ɩanwʋ mɔɔ ɩwɔ bɛ ahʋnlɩnɩ nu. Dwosefi ɩdɩnyɩa dɩnyɩanlɩ nu igualɩ bɔ zʋ, na iluwa enii mɔɔ ikile ndɛnɩ tʋ yɩ zʋ nɩ, ɩvalɩ ɔzʋnɩ idianlɩ bɔ zʋ kɛɛ bɛbadɩdɛ Igyibitimaa nɩ na bɛali tanɩ. Yɩ mmeliyema nɩ bɛyɩlɩ bo munwa, bɛhanlɩ bɛ abusunwamaa bɔ nwʋ odwokɔ behileli yi—na bɛhanlɩ po kɛɛ bɛ anlima kuakula wɔ awudo. Dwosefi ɩdɩlɩ yɩ ɔzɔ nɩ, yɩ anyɩ ileli naasʋ̃ ɩáma bɔnwʋ yɩ. Asʋ̃ nɩ ɩdɩ nɔhʋanlɛ paa kɛɛ yi anlima yɩ ɩda azɩ a? Sikalɛyɩ mɛyɩ, nɩ Dwosefi ɩnwʋ mɔɔ ɩkɛhã. Ɩhanlɩ kɛɛ: “Mɔɔ mɩkɛva mukodwe bɛ mikehila yɛ dɩ,” akʋ̃ ɩhanlɩ ihileli bɛ kɛɛ ɩpɛ kɛɛ ɩnwʋ bɛ anlima kuakula nɩ. Aɣinzi nɩ, ɩmanlɩ ɔhʋanɩ bɛ kɛɛ bezia bɔhɔ bo twonwa zʋ bɔhɔ bɛva bɛ anlima kuakula nɩ bɛɣɩla, naasʋ̃ gyɩsɛ betiã bo nu ɔkʋ̃ wɔ fiyiadɩ ɛkɛnɩ ansa.—Gyɛnɛsɩsɩ 42:9-20.
it-2-E 108 ¶4
Dwosefi
Iluwa ndwokɔ mɔɔ nɩ isizi nɩ ti, Dwosefi yɩ mmeliyema nɩ bɔwɔlɩ yɩ tʋ kɛɛ bɛtɩ nɣanlɩ kɛɛ Nyamɩnlɩ ɩtɩnyɩaa bɛ iluwa bɛ anlima nɩ mɔɔ bɔdɔnɩnlɩ bɔhɔlɩ nkɛlɛ ɔzʋ̃mɩnlɛ nu nɩ ti. Wɔ bɛ anlima yɩ anyunu ɛkɛnɩ la, mɔɔ nɩ bézi kɛɛ ɩdɩ yɩzayɩ nɩ, bɔwɔlɩ yɩ tʋ kɛɛ bɛkãã bɔ mfʋmɩ mɔɔ beli nɩ nwʋ odwokɔ. Mmɩlɩ mɔ ɩdɩlɩ mɔɔ nɩ bɛkãã mɔɔ ikile kɛɛ bonlu bɔ nwʋ nɩ, ɩhanlɩ Dwosefi nkʋ̃ʋ̃ ma ɩzʋ̃ bɛ pɛ ɩhɔlɩ ahanlɩ ɩhɔ izunli. Izialɩ ɩɣalɩ bɔ nwʋ nɩ, ɩmanlɩ bɛyɩkyɩlɩ Simɔnʋ kɔbʋmɩ kɛɛ bɛkɛva bɛ anlima kuakula nɩ bɛkɛɣa ansaana bɛadwula yɩ.—Gyn 42:21-24.
Pɩbɛlɩ Bayɩbʋlʋ Yi Nu
it-2-E 795
Wulubini
Wulubini ɩlalɩ subanɩba mɔɔ ɩlɛ nɩ be ali wɔ mmɩlɩ mɔ kɛ ɩkɛma bokohũ Dwosefi nɩ, ɩlahɩlɩlɩ yɩ mmeliyema ahɔnla nɩ ma bɔdʋlɩ Dwosefi bedianlɩ bula mɔɔ nzulo íni numɔ nɩ nu. Nɩ Wulubini ɩpɛ kɛɛ bɛfa yɩ betiã bula yi nu na aɣinzi ɩahɔ ɩayɩ Dwosefi wɔ ɛɣɩntanlɛ nu. (Gyn 37:18-30) Kɛyɛ alʋbɔ 20 mɛda wɔ mmɩlɩ mɔ bɛvalɩ ɔzʋnɩ bedianlɩ yɩ mmeliyema nɩ bɔ zʋ kɛɛ bɛdɩ mmenii mɔɔ bɛbadɩdɛ Igyibitimaa na bɛayɛ tanɩ bɛ nɩ, benyianlɩ adwɩnɩ kɛɛ Dwosefi mɔɔ bɛ nɩɩ yɩ iádi yɩ bʋwɔ ti yɛ odwokɔ eyi ɩtʋʋ bɛ yɩ a. Naasʋ̃ Wulubini ɩhakɛlɛ bɛ kɛɛ nɩ ɩáhɩnla ɔzɔ pɔkɔ mɔɔ bezili kɛɛ bokohũ Dwosefi nɩ nwʋ. (Gyn 42:9-14, 21, 22) Akʋ̃ sʋ̃, mmɩlɩ mɔ Gyekɔpʋ ɩbʋlɩ kɛɛ ɩkɛma bɛ nɩɩ Bɛngyamanɩ bekezia bɔkɔhɔ Igyibiti nɩ, Wulubini yɛ ɩvalɩ yɩ mma mmenyia anwɩ̃ iziye ɛkɛnɩ a, ɩhanlɩ kɛɛ: “Sɛ mɩáfa [Bɛngyamanɩ] misia mɩbɩlɛ wʋ a, mɩ mma anwɩ̃ yɛ bɔwɔ ɛkɛnɩ yɩ a, kũ bɛ.”—Gyn 42:37.
w04-E 1/15 29 ¶1
Gyɛnɛsɩsɩ Buuku Yi Nu Ndwokɔ Aditili—II
43:32—Mɩnla ti mɔɔ nɩ ɩdɩ akyibadɩ kɛɛ Igyibitimaa nɩ bɛ nɩɩ Hibulumaa bɔkɔwɔ numɔ bekeli alɩyɛ a? Ɩkɔhʋla ɩkɛɣa kɛɛ nɩ eyi ɩdɩ ɔzɔ iluwa ɔzʋ̃mɩnlɛ nu nkyɩkyemi anzɛnyɩɩ abusunwa nu apigyia bigyia bɔ nwʋ ti a. Nɩ Igyibitimaa bekyi mmuwuanɩzʋhilalɛmaa sʋ̃. (Gyɛnɛsɩsɩ 46:34) Mɩnla ti a? Ebiye a, nɩ mmuwuanɩzʋhilalɛmaa bɛba azɩ kʋlaa wɔ Igyibitimaa bo mmusunwa nu. Anzɛnyɩɩ ebiye a iluwakɛɛ nɩ azɩlɛ mɔɔ Igyibitimaa bɛfa bɛyɛ bo kuwa nɩ ɩyɛ ɛgyɩkɩ̃ɩ̃ nɩ ti, nɩ ɩma bekyi bɛzabɛ mɔɔ bɛpɩbɛ dɩka bɛma bo mmuwuanɩ ma bedi alɩyɛ nɩ.