DƖYƐZUMANLƐ ODWOKƆ 47
Kezimɔ Yɛkɛhyɛ Ɔlɔlɛ Mɔɔ Yɛwɔ Yɛma Yɛ Nwʋ Yɛ Nwʋ Yɩ Nu Ɛzɩzɩbɛ
“Bɛmá yɛlʋlɔ yɛ nwʋ, na ɔlɔlɛ ɩzʋ̃ Nyamɩnlɩ.”—1 DWƆ. 4:7.
NDWOMI 109 Bɔzʋ̃ Bɛ Ahʋnlɩnɩ Nu Munwala Bɔlʋlɔ́ Bɔ Nwʋ
MƆƆ YƐBAZUMAa
1-2. (a) Mɩnla ti mɔɔ sʋ̃mavʋlɔ Pɔɔlʋ hanlɩ kɛɛ subanɩ munwala “bo nu kezile baaba yɛ lɛ ɔlɔlɛ” a? (b) Mɩnla ndwokɔɣizialɛ yɛ yɛbazunzu nwʋmɔ a?
MMƖLƖ mɔ sʋ̃mavʋlɔ Pɔɔlʋ ɩkãã dedi, anyɩnlɩlazʋ, nɩɩ ɔlɔlɛ nwʋ odwokɔ nɩ, idwulalɩ yi odwokɔ yɩ nɩ kɛɛ, subanɩ eyimmɔ “bo nu kezile baaba yɛ lɛ ɔlɔlɛ.” (1 Kɔl. 13:13) Mɩnla ti mɔɔ Pɔɔlʋ hanlɩ zɔ a? Iluwakɛɛ eɣile be, nwʋmɔ iléhyinyia kɛɛ yekenyia dedi wɔ Nyamɩnlɩ yɩ anʋhʋba mɔɔ ɩfalɩ oyuwadɩ fʋlɔ yɩ nwʋ nɩ nu. Sianti yɛ lɛ kɛɛ ɔzɔ mmɩlɩ yɩ, nɩ yɛ anyɩnlɩlazʋ yɩ munwala ɩɣa numɔ. Naasʋ̃ ɩsɛ kɛɛ eɣile bela yenyia ɔlɔlɛ yɛma Gyehova nɩɩ mmenii. Nɔhʋanlɛ nu nɩ, ɔlɔlɛ mɔɔ yɛwɔ yɛma bɛ nɩ ɩkɔhɔ zʋ ikenyi daabaa.
2 Iluwakɛɛ ɩsɛ kɛɛ yenyia ɔlɔlɛ eɣile bela nɩ ti, yekozunzu ndwokɔɣizialɛ asã eyimmɔ nwʋ. Mɔɔ ili bɔmʋnlɩ, mɩnla ti mɔɔ ɩsɛ kɛɛ yɛdʋdɔ yɛ nwʋ yɛ nwʋ a? Mɔɔ ɩtɔ zʋlɔ anwɩ̃, kɛ ɩkɛyɛ na yɛala ɔlɔlɛ ali yeahile yɛ nwʋ yɛ nwʋ a? Mɔɔ ɩtɔ zʋlɔ asã, kɛ ɩkɛyɛ na yɛahɔ zʋ yeanyia ɔlɔlɛ mɔɔ numɔ yɛ sɩ yɛama yɛ nwʋ yɛ nwʋ a?
MƖNLA TI MƆƆ ƖSƐ KƐƐ YƐDƲDƆ YƐ NWƲ YƐ NWƲ A?
3. Mɩnla ti mɔɔ ɩsɛ kɛɛ yɛdʋdɔ yɛ nwʋ yɛ nwʋ a?
3 Mɩnla ti mɔɔ nwʋmɔ hyinyia kɛɛ yɛdʋdɔ yɛ nwʋ yɛ nwʋ a? Sɛ yɛda ɔlɔlɛ ali yekile ye mmeliyema a, ikile kɛɛ yɛdɩ nɔhʋanlɛ Kilisinyiamaa. Gyisɛsɩ hanlɩ hileli yɩ adʋwavʋlɔ yɩ kɛɛ: “Sɛ bɔdʋdɔ bɔ nwʋ nkʋ̃kʋ̃ a yɛ abiyela ɩkɔnwʋ kɛɛ mʋnlʋmmɔ bɛdɩ mɩ adʋwavʋlɔ a.” (Dwɔ. 13:35) Akʋ̃ sʋ̃, sɛ yenyia ɔlɔlɛ yɛma yɛ nwʋ yɛ nwʋ a, ɩma yɛkɔ zʋlɔ yɛyɛ ɔkʋ̃. Pɔɔlʋ hanlɩ kɛɛ ɔlɔlɛ ‘ɩma ɔkʋ̃yɛlɛ mɔɔ ɩwɔ mmenii avinli nɩ idi munli.’ (Kol. 3:14) Naasʋ̃ yɛwɔ sianti fʋlɔ sʋ̃ ti mɔɔ ɩsɛ kɛɛ yɛdʋdɔ yɛ nwʋ yɛ nwʋ. Sʋ̃mavʋlɔ Dwɔɔnʋ ɩhɛlɛlɩ ɩhɔ ɩmanlɩ yi mmeliyema dedimaa kɛɛ: “Enii mɔɔ ɩdɔ Nyamɩnlɩ nɩ, ɩlɔ́ yi anlima sʋ̃.” (1 Dwɔ. 4:21) Sɛ yɛda ɔlɔlɛ ali yekile yɛ ɔhɔnwʋmmɔ a, nɩ yekilee kɛɛ yɛdɔ Nyamɩnlɩ.
4-5. Ma ndianwʋ fa kile kezimɔ ɔlɔlɛ mɔɔ yɛwɔ yɛma ye mmeliyema nɩ, ɩkã ɔlɔlɛ mɔɔ yɛwɔ yɛma Nyamɩnlɩ nɩ.
4 Ɔlɔlɛ mɔɔ yɛwɔ yɛma ye mmeliyema nɩ, kɛ ɩkã ɔlɔlɛ mɔɔ yɛwɔ yɛma Nyamɩnlɩ nɩ ise a? Kɛ ndianwʋ nɩ, bɛmá yehila abusunwawɔlɛ mɔɔ ɩwɔ yɛ ahʋnlɩnɩ nɩɩ ye eniiwudo yɩ ɔfʋã azʋlɔtʋ yɩ bɛ avinli nɩ. Sɛ yɛkɔ asʋpiti na dɔkɩta kyɩkyɩ yɛ sa kɛɛ ikilaa kezimɔ ye mmegyia di akɔnɩyaba wɔ yɛ ndinli nu a, ɩkʋla ikyina zʋlɔ ɩfa ɩnwʋ kɛɛ yɛ ahʋnlɩnɩ ɩyɛ egyima bʋwɔ anzɛnyɩɩ ɩ́dɩ zɔ. Kɛ eyi falɩ ɔlɔlɛ nwʋ ise a?
5 Mɩnla yɛ yesuma wɔ eyi nu a? Yɛnwʋ yɩ wɔ ndianwʋ yɩ nu kɛɛ, kɛmɔ dɔkɩta kyɩkyɩ wʋ sa a, ɩkʋla sʋ̃ ɩnwʋ kezimɔ wʋ ahʋnlɩnɩ ɩyɛɛ egyima nɩ, ɔzɔ la sʋ̃ yɛ kezimɔ yɛdɔ ye mmeliyema nɩ kehile kezimɔ yɛdɔ Nyamɩnlɩ a. Sɛ yɛnwʋ kɛɛ ɔlɔlɛ mɔɔ yɛwɔ yɛma ye mmeliyema nɩ ɩkãã azɩ a, ikile kɛɛ ɔlɔlɛ mɔɔ yɛwɔ yɛma Gyehova nɩ sʋ̃ ɩtɔɔ nzulo nu. Naasʋ̃ sɛ yɛkɔ zʋlɔ yɛda ɔlɔlɛ ali yekile ye mmeliyema a, ɩdɩ dasɩlɛ mɔɔ ikile kɛɛ ɔlɔlɛ mɔɔ yɛwɔ yɛma Nyamɩnlɩ nɩ, numɔ yɛ sɩ.
6. Sɛ yɛnwʋ kɛɛ ɔlɔlɛ mɔɔ yɛwɔ yɛma ye mmeliyema nɩ ɩkãã azɩ a, mɩnla ti mɔɔ ɩsɛ kɛɛ yɛfa yɩ anyɩnlɩbʋlʋ odwokɔ a? (1 Dwɔɔnʋ 4:7-9, 11)
6 Sɛ yɛba yɛnwʋ kɛɛ ɔlɔlɛ mɔɔ yɛwɔ yɛma ye mmeliyema nɩ ɩkãã azɩ a, ɩsɛ kɛɛ yɛfa yɩ anyɩnlɩbʋlʋ odwokɔ paa. Mɩnla ti a? Ɩkɔhʋla kehile kɛɛ yɛ nɩɩ Gyehova avinli abusunwawɔlɛ yɩ ɩsɩkɛɛ. Sʋ̃mavʋlɔ Dwɔɔnʋ hanlɩ kɛɛ “enii mɔɔ ɩálɔ yi anlima mɔɔ yɩ anyɩ iduwa yɩ nɩ, kɛ ɩkɛyɛ na ɩalɔ Nyamɩnlɩ mɔɔ yɛ anyɩ ɩánwʋ yɩ nɩ a?” (1 Dwɔ. 4:20) Mɩnla yɛ yesuma wɔ nu a? Sɛ “yɛdʋdɔ yɛ nwʋ yɛ nwʋ a,” yɛ ɩma Gyehova anyɩ deli yɛ nwʋ a.—Kɩnga 1 Dwɔɔnʋ 4:7-9, 11.
KƐ ƖKƐYƐ NA YEAHILE KƐƐ YƐDƲDƆ YƐ NWƲ YƐ NWƲ A?
7-8. Mɩnla yɛ yɛkɔhʋla yɛkɛyɛ na yɛava yeahile kɛɛ yɛdɔ ye mmeliyema a?
7 Nyamɩnlɩ Odwokɔ yɩ kã yɩ mbɔmɩ sʋ̃maa kɛɛ, ‘yɛlʋlɔ́ yɛ nwʋ yɛ nwʋ.’ (Dwɔ. 15:12, 17; Wul. 13:8; 1 Tɛs. 4:9; 1 Pit. 1:22; 1 Dwɔ. 4:11) Naasʋ̃ ɔlɔlɛ mɛyɩ, ɩdɩ subanɩ be mɔɔ ɩwɔ yɛ ahʋnlɩnɩ nu, na abiyela sʋ̃ ɩlɔ́kʋla ɩkɔnwʋ yɛ ahʋnlɩnɩ nu. Meti, nɩ kɛ ɩkɛyɛ na yɛama mmenii mvʋlɔ bɛanwʋ kɛɛ yɛdɔ bɛ a? Sa yɛkʋla yɛyɛ zɔ iluwa ye munwa ndwokɔ nɩɩ yɛ nyɛlɩyɛ zʋ.
8 Sa yɛkʋla yeduwa ahʋanɩ sʋ̃maa zʋ yɛda ɔlɔlɛ ali yekile ye mmeliyema. Mɔɔ yɛkɔhʋla yɛkɛyɛ yɩ be yɛ dɩ: Ɩsɛ kɛɛ ‘yɛkã nɔhʋanlɛ yekile yɛ nwʋ yɛ nwʋ.’ (Zak. 8:16) Ɩsɛ kɛɛ ‘yɛbʋwa azʋ̃nudwolɩyɛ nu.’ (Mk. 9:50) Ɩsɛ kɛɛ ‘yɛpɩ yebu yɛ ɔhɔnwʋmmɔ baaba.’ (Wul. 12:10) Ɩsɛ kɛɛ ‘yede yɛ nwʋ nkʋ̃kʋ̃ nkʋ̃kʋ̃ yetiã numɔ.’ (Wul. 15:7) Ɩsɛ kɛɛ ‘yɛfa tanɩ yɛkyɛ.’ (Kol. 3:13) Ɩsɛ kɛɛ ‘yɛbʋwa yɛ nwʋ yɛ nwʋ.’ (Gal. 6:2) Ɩsɛ kɛɛ ‘yɛkyɩkyɩ yɛ ɔhɔnwʋmmɔ bɛ ɛɣɛɛlɛ.’ (1 Tɛs. 4:18) Ɩsɛ kɛɛ ‘yesizi yɛ ɔhɔnwʋmmɔ bɛ kɛnɣa.’ (1 Tɛs. 5:11) Ɩsɛ kɛɛ ‘yɛbɔ mpayɩ yɛma yɛ nwʋ yɛ nwʋ.’—Gye. 5:16.
Sɛ eliyema be nwʋ kyɩlɩ yɩ a, kɛ ɩkɛyɛ na yɛawʋwa yɩ a? (Kila nkyɩkyɛmi 7-9)
9. Mɩnla ti mɔɔ mvʋlɔ mɔɔ yɛkɛyɩkyɩ bɛ ɛɣɛɛlɛ nɩ dɩ ɔhʋanɩ titili mɔɔ yɛfa yekile kɛɛ yɛdɔ bɛ a? (Kila mfonyini yi sʋ̃.)
9 Bɛmá yezunzu ahʋanɩ azʋlɔtʋ mɔɔ yɛkɔhʋla yekoluwa zʋ yekehile ye mmeliyema kɛɛ yɛdɔ bɛ nɩ numɔ ɔkʋ̃ nwʋ. Pɔɔlʋ hanlɩ kɛɛ, ɩsɛ kɛɛ ‘yɛkyɩkyɩ yɛ ɔhɔnwʋmmɔ bɛ ɛɣɛɛlɛ.’ Mɩnla ti mɔɔ sɛ yɛkyɩkyɩ yɛ ɔhɔnwʋmmɔ bɛ ɛɣɛɛlɛ a, ikile kɛɛ yɛdɔ bɛ a? Buuku be hileli numɔ kɛɛ odwokɔpɔkɔ mɔɔ Pɔɔlʋ ɩva igyinanlɩ kɛnɩ ɩmanlɩ “ɛɣɛɛlɛyɩkyɩlɛ” nɩ, ikile kɛɛ “yekegyina abiye mɔɔ iyiyiaa odwohilalɛ yɩ pɛ na yɛahyɛ yɩ ɛzɩzɩbɛ.” Meti, sɛ yɛkyɩkyɩ eliyema be mɔɔ iyiyiaa ndwokɔzɩzɩbɛ yɩ ɛɣɛɛlɛ a, nɩ yɛbʋwaa yɩ ma ɩkɔhɔ zʋ ɩkɛva nɔhʋanlɛlilɛ ɩkɔzʋ̃mɩ Gyehova. Meti mmɩlɩ bela mɔɔ yɛkɛyɩkyɩ eliyema be yɩ ɛɣɛɛlɛ nɩ, nɩ yɛdaa yɩ ali kɛɛ yɛdɔ yɩ.—2 Kɔl. 7:6, 7, 13.
10. Mɩnla abusunwawɔlɛ yɛ kunlumiyɩbalɛ nɩɩ ɛɣɛɛlɛyɩkyɩlɛ wɔ a?
10 Kunlumiyɩbalɛ nɩɩ ɛɣɛɛlɛyɩkyɩlɛ wɔ abusunwawɔlɛ kezile paa. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ a? Enii mɔɔ ɩwɔ kunlumiyɩbalɛ nɩ, sɛ ɩnwʋ abiye mɔɔ ɩnwʋʋ amanɩyɛ a, inyia ɛpɛ kɛɛ ɩkɛyɩkyɩ yɩ ɛɣɛɛlɛ na ɩayɛ debe ɩawʋwa yɩ. Meti kunlumiyɩbalɛ yɛ ɩkã yɛ ma yɛkyɩkyɩ mmenii mvʋlɔ bɛ ɛɣɛɛlɛ a. Pɔɔlʋ hilehileli numɔ kɛɛ, kunlumiyɩbalɛ mɔɔ Gyehova ɩwɔ ɩma mmenii nɩ, yɛ ɩkã yɩ ma ɩkyɩkyɩ bɛ ɛɣɛɛlɛ a. Pɔɔlʋ hanlɩ Gyehova nwʋ odwokɔ kɛɛ “ɩdɩ Ɛzɩlɛ mɔɔ ɩnwʋ nwɔkɛ, yɛ ɩdɩ Nyamɩnlɩ mɔɔ ɩkyɩkyɩ yɛ ɛɣɛɛlɛ baaba.” (2 Kɔl. 1:3) Wɔ ɛkɩ nɩ, Pɔɔlʋ valɩ odwokɔpɔkɔ “nwɔkɛ” ilili egyima ɩva ihileli kunlumiyɩbalɛ mɔɔ abiye nyia ma mmenii mvʋlɔ nɩ. Na iluwakɛɛ Gyehova wɔ kunlumiyɩbalɛ kezile ma mmenii ti yɛ bɔfʋlɔ yɩ “Ɛzɩlɛ mɔɔ ɩnwʋ nwɔkɛ” yɩ a. Na ɔzɔ kunlumiyɩbalɛ yɩ nɩ yɛ ɩkã yɩ ma “ɩkyɩkyɩ yɛ ɛɣɛɛlɛ wɔ yɛ amanɩyɛnwʋnlɛ munwatĩĩ nu” a. (2 Kɔl. 1:4) Kɛmɔ sɛ ohobe ikũũ abiye na inyia nzulo vɔnwʋʋ ɩnʋ a, ɩma yɩ ahʋnlɩnɩ tɔ yi kunlu nɩ, ɔzɔ la yɛ Gyehova ɩkyɩkyɩ bɛzabɛ mɔɔ be padi golɔ nɩ bɛ ɛɣɛɛlɛ na ɩma bɛ ahʋnlɩnɩ tɔ bo kunlu a. Kɛ ɩkɛyɛ na yeazuzuma Gyehova yi kunlumiyɩbalɛ nɩ na yɛayɩkyɩ mmenii mvʋlɔ bɛ ɛɣɛɛlɛ a? Ɔhʋanɩ ɔkʋ̃ yɛ lɛ kɛɛ yekenyia subanɩ azʋlɔtʋ mɔɔ ɩkɔwʋwa yɛ ma yɛkɛla kunlumiyɩbalɛ ali na yɛayɩkyɩ mmenii mvʋlɔ bɛ ɛɣɛɛlɛ. Subanɩ eyimmɔ be yɛ lɛ mɩnla a?
11. Kɛmɔ Kolosiyiamaa 3:12 nɩɩ 1 Pita 3:8 kile nɩ, mɩnla subanɩ azʋlɔtʋ yɛ nwʋmɔ hyinyia a?
11 Mɩnla yɛ ɩkɔwʋwa yɛ ma yɛkɛla ɔlɔlɛ ali na yɛahɔ zʋ ‘yɛayɩkyɩ yɛ ɔhɔnwʋmmɔ bɛ ɛɣɛɛlɛ’ eɣile bela a? Ɩsɛ kɛɛ yenyia subanɩ azʋlɔtʋ be dɩkɛɛ nwɔkɛnwʋnlɛ, mmeliyema ɔlɔlɛ, nɩɩ kunlumiba. (Kɩnga Kolosiyiamaa 3:12; 1 Pita 3:8.) Kɛ subanɩ eyimmɔ kɔwʋwa yɛ keze a? Sɛ yenyia kunlumiyɩbalɛ yɛma ye mmeliyema na yɛzʋ̃ yɛ ahʋnlɩnɩ nu yɛbʋwa bɛ a, ɩkɛma yekenyia ɛpɛ kezile kɛɛ yɛkɛyɩkyɩ bɛ ɛɣɛɛlɛ mmɩlɩ mɔ bɔnwʋʋ amanɩyɛ nɩ. Gyisɛsɩ hanlɩ kɛɛ, “mɔɔ iyi ɩwʋlɩ ɔzʋlɔ wɔ bɛ ahʋnlɩnɩ nu nɩ yɛ ifinde bo munwa a. Enii baaba bela, nninyeni baaba mɔɔ ɩwɔ yi nu nɩ, ifindenli yɩ ɛbɩla mɔɔ ɩbɔ nɩ nu.” (Mt. 12:34, 35) Ɔhʋanɩ titili mɔɔ yeduwa zʋlɔ yekile kɛɛ yɛdɔ ye mmeliyema yɛ lɛ kɛɛ, yɛkɛyɩkyɩ bɛ ɛɣɛɛlɛ.
KƐ ƖKƐYƐ NA YƐAHƆ ZƲ YEANYIA ƆLƆLƐ KEZILE YƐAMA YE MMELIYEMA A?
12. (a) Mɩnla ti mɔɔ ɩsɛ kɛɛ yɛma yɛ anyɩ da kɛ a? (b) Mɩnla odwokɔɣizialɛ yɛ yɛbazunzu nwʋmɔ a?
12 Ye munwala yɛpɛ kɛɛ ‘yɛkɔ zʋlɔ yɛdʋdɔ yɛ nwʋ yɛ nwʋ.’ (1 Dwɔɔnʋ 4:7) Naasʋ̃ ɩsɛ kɛɛ yɛkakɛ kɛɛ, Gyisɛsɩ hanlɩ kɛɛ mmenii “sʋ̃maa bɔ ɔlɔlɛ nu ikogo.” (Mt. 24:12) Nɩ Gyisɛsɩ ɩlɛ́kã kɛɛ yɩ adʋwavʋlɔ yɩ bo nu sʋ̃maa keyiaki kɛɛ bɛkɛla ɔlɔlɛ ali bekehile bɔ nwʋ bɔ nwʋ. Naasʋ̃, ɩsɛ kɛɛ yɛma yɛ anyɩ da kɛ na yɛázumazumanlɩ oyuwadɩ mɔɔ béni ɔlɔlɛ nɩ. Mmɩlɩ mɔ eyi wɔ adwɩnɩ nu nɩ, bɛmá yezunzu odwokɔɣizialɛ mɔɔ nwʋmɔ hyinyia eyi nwʋ: Kɛ ɩkɛyɛ na yɛanwʋ kɛɛ ɔlɔlɛ mɔɔ yɛwɔ yɛma ye mmeliyema nɩ numɔ yɛ sɩ a?
13. Mɩnla yɛ ɩkɔwʋwa yɛ ma yɛkɔnwʋ kɛɛ yɛwɔ ɔlɔlɛ kezile a?
13 Ɔhʋanɩ ɔkʋ̃ mɔɔ yekoluwa zʋlɔ yɛkɔnwʋ kɛɛ yɛwɔ ɔlɔlɛ kezile yɛ lɛ kezimɔ yɛyɛ yɛ dɩyɛ mmɩlɩ mɔ bʋwabɩlɛ be idwodwu wɔ yɛ ɛbɩlawɔlɛ nu nɩ. (2 Kɔl. 8:8) Bʋwabɩlɛ eyimmɔ nu ɔkʋ̃ yɛ lɛ mɔɔ sʋ̃mavʋlɔ Pita hanlɩ nwʋmɔ odwokɔ nɩ: “Na mɔɔ ihyinyia baaba nɩ yɛ lɛ kɛɛ, bɛkɛva bɛ ahʋnlɩnɩ munwala bɔkɔlʋlɔ bɔ nwʋ nkʋ̃kʋ̃ nkʋ̃kʋ̃. Sianti yɛ lɛ kɛɛ, ɔlɔlɛ ɩkɩda tanɩ sʋ̃maa zʋ.” (1 Pit. 4:8) Meti kezimɔ yɛkɛyɛ yɛ dɩyɛ mmɩlɩ mɔ eliyema be ɩvʋmɩ yɛ nɩ, yɛ ikehile kɛɛ yɛwɔ ɔlɔlɛ kezile a.
14. Kɛmɔ 1 Pita 4:8 kile nɩ, kɛ ɩsɛ kɛɛ yɛdɔ ye mmeliyema yese a? Ma nwʋmɔ ndianwʋ.
14 Bɛmá yezunzu Pita yi odwokɔ yɩ nwʋ yɛhɔ́ aɣinzi. Nkyɩkyɛmi 8 yɩ ɔfʋã mɔɔ ili bɔmʋnlɩ yɩ hanlɩ ɔlɔlɛ mɔɔ ɩsɛ kɛɛ yenyia nɩ nwʋ odwokɔ. Ise, ihyinyia kɛɛ ‘yɛfa yɛ ahʋnlɩnɩ munwala yɛda ɔlɔlɛ ali.’ Odwokɔpɔkɔ mɔɔ Pita va lili egyima manlɩ “ahʋnlɩnɩ munwala” nɩ, ikile kɛɛ “yɛkɛdɛlɛ debe nu.” Nkyɩkyɛmi yɩ ɔfʋã mɔɔ ɩtɔ zʋlɔ anwɩ̃ nɩ ma yɛnwʋ mfasʋ̃ mɔɔ ɩwɔ zʋlɔ kɛɛ yɛkɛyɛ zɔ. Mɛyɩ yɛ lɛ kɛɛ, ɩkɛɣɩda ye mmeliyema bɛ tanɩ sʋ̃maa zʋ. Yɛkʋla yekile numɔ wɔ ɔhʋanɩ eyi zʋ: Fa yɩ kɛɛ debe halɩ ɔbʋnlɩ zʋ anzɛnyɩɩ ɔzʋlɔ hwɩhwɛlɛ na wʋábɛ kɛɛ abiyela kɔnwʋ yɩ a, ɔkʋla tɛlɛ ɛdamɛ nu ɛkɩda zʋlɔ. Ɔzɔ la yɛ ɔlɔlɛ mɔɔ yɛwɔ yɛma ye mmeliyema nɩ ɩáɣɩda bɛ tanɩ ɔkʋ̃ zʋ nkʋ̃ la, mfomi ‘ɩkɩda bɛ tanɩ sʋ̃maa zʋ.’
15. Sɛ yenyia ɔlɔlɛ kezile yɛma ye mmeliyema a, mɩnla yɛ ɩkɛhã yɛ ma yɛkɛyɛ a? (Kolosiyiamaa 3:13)
15 Ɩsɛ kɛɛ ɔlɔlɛ mɔɔ yenyia yɛma ye mmeliyema nɩ numɔ yɛ sɩ nkʋ̃ʋ̃ ma yɛfa bɛ tanɩ yɛkyɛ bɛ, ɩávalɩ nwʋmɔ kɛɛ ebiye a ɩkɛyɛ sɩ kɛɛ yɛkɛyɛ zɔ nɩ. (Kɩnga Kolosiyiamaa 3:13.) Sɛ yɛfa mmenii mvʋlɔ bɛ tanɩ yɛkyɛ bɛ a, ikile kɛɛ yɛdɔ Gyehova baaba na ɩkɛma yɩ anyɩ keleli yɛ nwʋ paa. Mɩnla dɔkʋ̃ yɛ ɩkɔwʋwa yɛ ma yekowu yɛ anyɩ yekogua mmenii mvʋlɔ bo subanɩ mɔɔ ɩáyɛ pɩkɛ yɛ nɩ zʋ a?
Kɛmɔ ɩyɛ a yesiye mfonyini mɔɔ ɩyɛ pɩkɛ na yɛpɩba mɔɔ ɩáyɛ pɩkɛ nɩ, ɔzɔ la yɛ yɛkɔ zʋlɔ yɛdwɩnɩndwɩnɩ ye mmeliyema bɛ nyɛlɩyɛba nwʋ na yɛyɩ mɔɔ bɛayɛ yɩ bʋwɔ yɩ munwala wɔ yɛ adwɩnɩ nu a (Kila nkyɩkyɛmi 16-17)
16-17. Mɩnla dɔkʋ̃ yɛ ɩkɔwʋwa yɛ ma yekowu yɛ anyɩ yekogua mmenii mvʋlɔ bɔ mfʋmɩ zʋ a? Ma nwʋmɔ ndianwʋ. (Kila mfonyini yi sʋ̃.)
16 Fá wʋ adwɩnɩ siye wu mmeliyema bo subanɩba yɩ zʋ na kɛ bɔ mfʋmɩ zʋ a? Yɛyɛ́ ndindianwʋ eyi. Fa yɩ kɛɛ, ɛ nɩɩ wu mmeliyema beyiyia numɔ wɔ paati be tʋ. Nɩ bɛ anyɩ le paa, meti bɔwɔlɩ numɔ bodualɩ mfonyini. Wʋátua mfonyini ɔkʋ̃ pɛ mfomi odualɩ kɛyɛ asã, mɔɔ ɩkɛyɛ na sɛ ebiye ɩáyɛ baaba po a, ekenyia ɔkʋ̃ be mɔɔ ɩyɛ pɩkɛ. Mmɩlɩ mɔ ekilahilaa mfonyini yi nu nɩ, ɛyɛlɩ ndwɩ kɛɛ ɔkʋ̃ be mɛyɩ eliyema be imunla yɩ anyunu. Mɩnla yɛ ɛkɛyɛ ɔzɔ mfonyini yi a? Ebiye a ɛkɛbɩba ɔzɔ mfonyini yi, iluwakɛɛ ɔwɔ anwɩ̃ mɔɔ abiyela ɣalɩ numɔ na ɔzɔ eliyema yɩ sʋ̃ ɩsɩlɩɩ.
17 Sa yɛkʋla yɛfa mfonyini mɔɔ yɛápɩba yɩ nɩ yetindiã adwɩnɩba mɔɔ yenyia wɔ ye mmeliyema nwʋ nɩ nwʋ. Mbɔmɩ sʋ̃maa nɩ, yɛta yɛkakɛ nninyeni mɔɔ yɛ nɩɩ ye mmeliyema yɛlɩ wɔlɩ numɔ mɔɔ ɩmanlɩ yɛ anyɩ leli nɩ. Naasʋ̃ fa yɩ kɛɛ wɔ ɔzɔ bʋwabɩlɛ azʋlɔtʋ yɩ nu nɩ, eliyema be yɛlɩ debe anzɛnyɩɩ ɩhanlɩ odwokɔ be mɔɔ wʋ anyɩ iádeli nwʋ. Kɛ yɛkɛyɛ yɛ dɩyɛ yekeze a? Ɩsɛ kɛɛ yɛbɔ mmɔdɩnɩ yɛyɩ yɛ adwɩnɩ wɔ mɔɔ ɩyɛlɩ nɩ zʋ dɩkɛɛ mɔɔ ankɩ yɛkɛbɩba mfonyini mɔɔ ɩáyɛ pɩkɛ nɩ. (Ɛɣɛ. 19:11; Ɛfɩ. 4:32) Meti sɛ eliyema be fʋmɩ yɛ a, sa yɛkʋla yebu yɛ anyɩ yekua zʋlɔ, iluwakɛɛ yɛkakɛ kɛɛ yɛ nɩɩ yɩ wɔ numɔ yɛ nninyeni baaba sʋ̃maa. Adwɩnɩ mɔɔ yɛpɛ kɛɛ yɛkɔ zʋlɔ yenyia wɔ ye mmeliyema nwʋ yɛ nɩ.
SIANTI MƆƆ ƆLƆLƐ NWƲ HYINYIA PAA WƆ NNƐ
18. Ɔlɔlɛ nwʋ dɩyɛ titili ɛhɩnla dɩyɛ yɛ yezunzu nwʋmɔ wɔ dɩyɛzumanlɛ eyi nu a?
18 Mɩnla ti mɔɔ ɩsɛ kɛɛ yɛkɔ zʋlɔ yenyia ɔlɔlɛ kezile yɛma yɛ nwʋ yɛ nwʋ a? Kɛmɔ yɛɣa yɛnwʋ yɩ nɩ, sɛ yɛda ɔlɔlɛ ali yekile ye mmeliyema a, nɩ ikile kɛɛ yɛdɔ Gyehova. Mɩnla yɛ yɛyɛ yɛfa yekile kɛɛ yɛdɔ ye mmeliyema a? Ɔkʋ̃ yɛ lɛ kɛɛ yɛkɛyɩkyɩ bɛ ɛɣɛɛlɛ. Sɛ yenyia kunlumiyɩbalɛ a, ɩkɔwʋwa yɛ ma ‘yɛkɔhɔlɩ zʋlɔ yɛkɛyɩkyɩ yɛ ɔhɔnwʋmmɔ bɛ ɛɣɛɛlɛ.’ Kɛ ɩkɛyɛ na yɛahɔ zʋ yeanyia ɔlɔlɛ kezile yɛama ye mmeliyema a? Mɛyɩ yɛ lɛ kɛɛ, yɛkɛyɛ mɔɔ yɛkɔhʋla bela yɛkɛva bɛ tanɩ yɛkɛhyɛ bɛ.
19. Mɩnla ti mɔɔ nnɛ yɛ nwʋmɔ hyinyia paa kɛɛ yɛda ɔlɔlɛ ali a?
19 Mɩnla ti mɔɔ nnɛ yɛ nwʋmɔ hyinyia paa kɛɛ yɛdʋdɔ yɛ nwʋ nkʋ̃kʋ̃ nkʋ̃kʋ̃ a? Nwʋmɔ munwalɩyɛ wɔ Pita yi odwokɔ eyi nu, ise: ‘Nninyeni munwala yɩ awielɩyɛ iɣike. Eyi ti, bɛvá bɛ ahʋnlɩnɩ munwala bɔlʋlɔ bɔ nwʋ nkʋ̃kʋ̃ nkʋ̃kʋ̃.’ (1 Pit. 4:7, 8) Oyuwadɩ tanɩ eyi yɩ awielɩyɛ iɣike paa, meti mɩnla yɛ ɩsɛ kɛɛ yekila yɩ ɔhʋanɩ a? Mmɩlɩ mɔ Gyisɛsɩ ɩkãã yɩ mɛdalilɛmaa nwʋ odwokɔ nɩ, ɩhanlɩ kɛɛ “Oyuwadɩ mmenii munwatĩĩ bɛbabʋ mʋnlʋmmɔ wɔ mamɩ ti.” (Mt. 24:9) Mɔɔ ɩkɛyɛ na yɛahʋla yeagyina ɛdanɩlɛ eyimmɔ munwa nɩ, ɩsɛ kɛɛ yɛyɛ ɔkʋ̃. Sɛ yɛyɛ zɔ a, Setanɩ yɩ mmɔdɩnɩ mɔɔ ɩbɔɔ kɛɛ ɩkɛdɩdɩ yɛ avinli nɩ kɛyɛ mbʋanlɩ, iluwakɛɛ ɔlɔlɛ mɔɔ ɩma ɔkʋ̃yɛlɛ mɔɔ ɩwɔ yɛ avinli di munli nɩ, yɛ ɩhã yɛ ɩwɔ numɔ a.—Kol. 3:14; Fɩl. 2:1, 2.
NDWOMI 130 Fa Tanɩ Kyɛ
a Nnɛ yɛ nwʋmɔ hyinyia paa kɛɛ yɛhyɛ ɔlɔlɛ mɔɔ yɛwɔ yɛma ye mmeliyema yɩ nu ɛzɩzɩbɛ a. Mɩnla ti a, na mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ yɛkɔhʋla yɛkɛla ɔzɔ ɔlɔlɛ nɩ ali bʋwɔ a?