DƖYƐZUMANLƐ ODWOKƆ 16
NDWOMI 87 Bɩla! Na Wʋ Nwʋ Kɔdɔ Wʋ
Ɩdɩ Baaba Kɛɛ Yekeɣike Ye Mmeliyema Mmenyia Nɩɩ Mmaalɛ!
“Kila kezimɔ ɩdɩ baaba na ɩyɛ kɩnlɩma kɛɛ mmeliyema kɔwɔ numɔ kɔwʋwa wɔ ɔkʋ̃yɛlɛ nu!”—NDW. 133:1.
BƲTAYƖ
Kezimɔ yekeɣike yɛ nwʋ yɛ nwʋ nɩɩ kezimɔ Gyehova yila yɛ mmɩlɩ mɔ yɛva ye mmeliyema ɔhɔnwʋ nɩ.
1-2. Mɩnla dɩyɛ ɔkʋ̃ yɛ nwʋmɔ hyinyia Gyehova a, na mɩnla yɛ ɩpɛ kɛɛ yɛyɛ a?
KEZIMƆ yɛ nɩɩ mmenii mvʋlɔ di nɩ nwʋ hyinyia Gyehova paa. Gyisɛsɩ hanlɩ kɛɛ ɩsɛ kɛɛ yɛdɔ yɛ ɔhɔnwʋmmɔ kɛɛ yɛzayɛ yɛ nwʋ. (Mt. 22:37-39) Eyi kile kɛɛ, ɩsɛ kɛɛ yɛda kunlumiba ali yekile abiyela, mɔɔ bɛzabɛ mɔɔ bɛázʋ̃mɩ Gyehova po nɩ kɩnla nwʋ. Sɛ yɛda kunlumiba mɔɔ ɩdɩ zɔ ali a, nɩ yesumazuma Gyehova Nyamɩnlɩ mɔɔ “ɩma yɩ sɛnzɛnɩ ifi tanɩmaa nɩɩ ɛdɩnɣɛlɛmaa munwatĩĩ bɔ zʋ pɛpɛɛpɛ, na itwu nzulo ɩma mmenii mɔɔ bɛyɛ baaba nɩɩ mmenii mɔɔ bɛyɛ tanɩ nɩ.”—Mt. 5:45.
2 Ɩwɔ numɔ, Gyehova dɔ mmenii munwala dɩyɛ, naasʋ̃ bɛzabɛ mɔɔ betiye yi odwokɔ nɩ yɛ ɩdɔ bɛ paa a. (Dwɔ. 14:21) Ɩpɛ kɛɛ yesumazuma yɩ. Meti ɩkã ikile yɛ kɛɛ, yɛvá yɛ “ahʋnlɩnɩ munwala yɛlʋlɔ yɛ nwʋ” na yɛvá “mmeliyema ɔlɔlɛ yɛlʋlɔ́ yɛ nwʋ.” (1 Pit. 4:8; Wul. 12:10, NWT) Ɔzɔ ɔlɔlɛ eyi dɩkɛɛ ɔlɔlɛ mɔɔ yenyia yɛma ye mmusunwamaa anzɛnyɩɩ yɛ ɔhɔnwʋ be mɔɔ yebike yi paa nɩ.
3. Kɛ ɩkɛyɛ na yɛama ɔlɔlɛ mɔɔ yɛwɔ yɛma mmenii mvʋlɔ nɩ ianyi a?
3 Kɛmɔ ɩsɛ kɛɛ yekugua nnuwalɩba mɔɔ ɩwɔ yɛ gaadɩnɩ nu zʋ nzulo ma inyi nɩ, ɔzɔ la yɛ ɩsɛ kɛɛ yɛkɔ zʋ yɛyɛ ɔlɔlɛ mɔɔ yɛwɔ yɛma mmenii mvʋlɔ nɩ nwʋ egyima ma inyi a. Sʋ̃mavʋlɔ Pɔɔlʋ valɩ fʋlɔdulɛ manlɩ Kilisinyiamaa kɛɛ: “Bɔhɔlɩ́ ɔzʋlɔ bɔlʋlɔ bɔ nwʋ nkʋ̃kʋ̃ nkʋ̃kʋ̃.” (Hib. 13:1) Gyehova pɛ kɛɛ yɛkɔ zʋ yɛda ɔlɔlɛ ali yekile mmenii mvʋlɔ. Wɔ dɩyɛzumanlɛ eyi nu nɩ, yekehila sianti mɔɔ ɩsɛ kɛɛ yɛ nɩɩ yɛ ɔhɔnwʋmmɔ dedimaa bɔ nɩɩ kezimɔ yɛkɔhɔ zʋ yɛkɛyɛ zɔ nɩ.
SIANTI MƆƆ ƖSƐ KƐƐ YEBIKE YƐ NWƲ YƐ NWƲ
4. Kɛmɔ Ndwomi 133:1 kile nɩ, mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ yɛkɔhʋla kɔhɔlɩ zʋlɔ kɛla yɩ ali kɛɛ ɔkʋ̃yɛlɛ mɔɔ ɩwɔ yɛ avinli nɩ tʋ bʋlɔ ma yɛ a? (Kila mfonyini yi sʋ̃.)
4 Kɩnga Ndwomi 133:1. Yɛ nɩɩ ndwomidʋlɛvʋlɔ mɔɔ ɩhɛlɛlɩ kɛɛ sɛ yɛ nɩɩ mmenii mɔɔ bɔdɔ Gyehova fa ɔhɔnwʋ a, “ɩdɩ baaba” na “ɩyɛ kɩnlɩma” nɩ yɛ adwɩnɩ paa. Kɛmɔ sɛ abiye ta nwʋ owudo kezile kɩnlɩma be a, ikodwu mmɩlɩ be nɩ, nɩ ɩánwʋ yɩ pɩkɛ dɔkʋ̃ nɩ, ɔzɔ la sʋ̃ yɛ ɩáyɛ sɩ kʋlaa kɛɛ mmɩlɩ kɔlɩ zʋlɔ nɩ yekowu yɛ anyɩ yekogua kezimɔ ɔkʋ̃yɛlɛ mɔɔ ɩla yɛ nɩɩ ye mmeliyema mmenyia nɩɩ mmaalɛ bɛ avinli yɛ pɩkɛ nɩ zʋ. Yɛta yɛnwʋ ye mmeliyema mmenyia nɩɩ mmaalɛ yɩ, ɩáyɛ bʋwɔ kʋlaa nɩ yeyiyia bɛ mbɔmɩ sʋ̃maa wɔ dapɛnɩ yɩ nu. Kɛ ɩkɛyɛ na yɛahɔ zʋ yɛala yɩ ali kɛɛ bɔtʋ bʋlɔ bɛma yɛ a? Sɛ yede mmɩlɩ yɛdwɩnɩndwɩnɩ kezimɔ eliyema ɔkʋ̃ bela tʋ bʋlɔ ma yɛ nɩɩ asafʋ yɩ nɩ nwʋ a, ɩkɛma ɔlɔlɛ mɔɔ yɛwɔ yɛma bɛ nɩ kɛyɛ kezi.
Áma etindiã ɔkʋ̃yɛlɛ mɔɔ ɩwɔ yɛ avinli nɩ azɩ (Kila nkyɩkyɛmi 4)
5. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ ɔlɔlɛ mɔɔ ɩwɔ yɛ nɩɩ ye mmeliyema bɛ avinli nɩ kã mmenii mvʋlɔ a?
5 Ɩyɛ na sɛ mmenii mvʋlɔ ba yɛ dɩyɛzumanlɛ tʋ mmɩlɩ mɔ ili bɔmʋnlɩ a, ɔlɔlɛ mɔɔ numɔ yɛ sɩ mɔɔ yɛda yɩ ali yekile yɛ nwʋ yɛ nwʋ nɩ kã bɛ ahʋnlɩnɩ paa. Ɩyɛ a, ɔzɔ ɔlɔlɛ mɔɔ bɔnwʋ yɩ wɔ ye nu nɩ la po kʋla kã bɛ ma bɛkã kɛɛ bɔnwʋ nɔhʋanlɛ yɩ. Gyisɛsɩ hanlɩ kɛɛ: “Sɛ bɔdʋdɔ bɔ nwʋ nkʋ̃kʋ̃ a yɛ abiyela ɩkɔnwʋ yɩ kɛɛ bɛdɩ mɩ adʋwavʋlɔ a.” (Dwɔ. 13:35) Sunzu Chaithra mɔɔ nɩ ɩ nɩɩ Gyehova Dasɩvʋlɔmaa sumaa dɩyɛ mmɩlɩ mɔ nɩ ɩkɔɔ yunivɛsiti yi odwokɔ yɩ nwʋ kila. Bɔdʋlɩ salɛ bɔvʋlɔ yɩ kɛɛ ɩɣɩla yɛ manlɩ avinli ayiyialɩyɛ nɩ be na ɩhɔlɩ. Mmɩlɩ mɔ bɔbɔlɩ eɣile mɔɔ ili bɔmʋnlɩ dɩyɛ nɩ, ɩhã ihileli enii mɔɔ ɩ nɩɩ yɩ suma Bayɩbʋlʋ nɩ kɛɛ: “Mɩ awʋvʋlɔ lɔ́tɔlɩ mʋ wʋ kyɩ̃, naasʋ̃ wɔ mʋnlʋmmɔ bɛ ayiyialɩyɛ tʋ nɩ, mmenii dɔ mʋ nwʋ mbɔmɩ 52 wɔ eɣile ɔkʋ̃ pɛ la nu! Mɩdɩlɩ nɣanlɩ kɛɛ Gyehova iduwaa yi mmenii zʋ ɩkɛma mɩkɛdɩ nɣanlɩ kɛɛ ɩdɔ mɩ. Na mɩzamɩ sʋ̃ mɩpɛ kɛɛ mɩba mɩkɩnla abusunwa eyi nwʋ.” Chaithra hɔlɩ zʋlɔ nyianlɩ anyunumihɔlɛ na inlumanlɩ wɔ 2024. Nɔhʋanlɛ, sɛ mmenii nwʋ ye egyima baaba nɩɩ ɔlɔlɛ mɔɔ yɛda yɩ ali yekile yɛ nwʋ yɛ nwʋ nɩ a, ɩkã bɛ ma besi pɔkɔ kɛɛ bɔkɔzʋ̃mɩ Gyehova.—Mt. 5:16.
6. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ ye mmeliyema mmenyia nɩɩ mmaalɛ mɔɔ yebike bɛ nɩ bɔ yɛ nwʋ banɩ a?
6 Sɛ yebike ye mmeliyema mmenyia nɩɩ mmaalɛ a, ɩbɔ yɛ nwʋ banɩ paa. Pɔɔlʋ duli Kilisinyiamaa fʋlɔ kɛɛ: “Ɔzɔ nɩ ti, ama tanɩ ɩálahɩlɩ lahɩlɩ mʋnlʋmmɔ bo nu bela, na iábinlinli yɩ ahʋnlɩnɩ nɩ, mʋnlʋmmɔ bɔwʋwá bɔ nwʋ nkʋ̃kʋ̃ nkʋ̃kʋ̃. Mʋnlʋmmɔ bɛyɛ́ eyi wɔ awulohyɩnlɩyɛ bela nu.” (Hib. 3:13) Sɛ yɛ padi kolɔ nkʋ̃ʋ̃ ma ɩba ɩyɛ sɩ kɛɛ yɛkɛyɛ mɔɔ ɩtɩnɣɛ a, Gyehova kɔhʋla kɛhã yɛ ɔhɔnwʋ dedinii be mɔɔ ɩva yɩ anyɩ idiã azɩ ɩnwʋ yɛ bʋwabɩlɛ yɩ ma ɩkɔwʋwa yɛ. (Ndw. 73:2, 17, 23) Mmʋwalɩyɛ mɔɔ ɩdɩ zɔ nɩ dɩ baaba ma yɛ.
7. Mɩnla abusunwawɔlɛ yɛ ɔlɔlɛ nɩɩ ɔkʋ̃yɛlɛ wɔ a? (Kolosiyiamaa 3:13, 14)
7 Yɛkɩnla mmenii okuwu be mɔɔ bɔbɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ bɛkɛla ɔlɔlɛ ali bekehile bɔ nwʋ bɔ nwʋ nɩ nwʋ, meti yenyia nyilalɛ sʋ̃maa. (1 Dwɔ. 4:11) Kɛ ndianwʋ nɩ, ɔlɔlɛ kã yɛ ma ‘yɛsʋzɔ yɛ nwʋ nkʋ̃kʋ̃,’ na eyi bʋwa ma ɔkʋ̃yɛlɛ bʋwa yɛ nɩɩ ye mmeliyema bɛ avinli. (Kɩnga Kolosiyiamaa 3:13, 14; Ɛfɩ. 4:2-6) Meti wɔ yɛ ayiyialɩyɛ azʋlɔtʋ tʋ nɩ, yɛkʋla yɛ nɩɩ yɛ nwʋ di wɔ ɔhʋanɩ kɩnlɩma zʋ, na elényia eyi wɔ okuwu bela nu wɔ azɩlɛ yɩ zʋ.
DA ANNIDI ALI KILE WU MMELIYEMA MMENYIA NƖƖ MMAALƐ
8. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ Gyehova bʋwa yɛ ma ɔkʋ̃yɛlɛ bʋwa yɛ nɩɩ ye mmeliyema mmenyia nɩɩ mmaalɛ bɛ avinli a?
8 Ɔkʋ̃yɛlɛ mɔɔ ɩwɔ yɛ avinli wɔ oyuwadɩ dɩka bela nɩ yɛ nnwʋánlɩ paa. Gyehova ma ɔkʋ̃yɛlɛ bʋwa yɛ avinli ɩávalɩ nwʋmɔ kɛɛ yɛtɔ sini nɩ. (1 Kɔl. 12:25) Bayɩbʋlʋ yɩ kã kɛɛ “Nyamɩnlɩ yɩzayɩ munli yi ihilehile mʋnlʋmmɔ kɛ bezi bɔlʋlɔ́ bɔ nwʋ nkʋ̃kʋ̃ nkʋ̃kʋ̃ a.” (1 Tɛs. 4:9) Eyi kile kɛɛ Gyehova duwa Bayɩbʋlʋ yɩ zʋ kile yɛ mɔɔ ihyinyia kɛɛ yɛyɛ na ama yɛahwɩ̃ yɛaɣike yɛ nwʋ yɛ nwʋ. Sɛ yesuma dɩyɛ na yɛfa mɔɔ yesuma nɩ yɛyɛ egyima a, nɩ ikile kɛɛ yɛma ‘Nyamɩnlɩ yɩzayɩ munli yi ikehilehile’ yɛ. (Hib. 4:12; Gye. 1:25) Na ɔzɔ pɛpɛɛpɛ yɛ Gyehova Dasɩvʋlɔmaa bɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ bɛkɛyɛ a.
9. Mɩnla yɛ yesuma wɔ Wulomimaa 12:9-13 falɩ annidi mɔɔ yɛkɛla yɩ ali kehile yɛ nwʋ yɛ nwʋ nɩ nwʋ a?
9 Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ Nyamɩnlɩ Odwokɔ yɩ bʋwa yɛ a ma yɛtwɩ̃ yebike yɛ nwʋ yɛ nwʋ a? Kila mɔɔ Pɔɔlʋ hanlɩ valɩlɩ odwokɔ eyi nwʋ wɔ Wulomimaa 12:9-13, NWT. (Kɩnga.) Yɛ yɩ ndwɩ kɛɛ, ɩhanlɩ kɛɛ “belí bɔmʋnlɩ bɛla annidi ali behile bɔ ɔhɔnwʋmmɔ.” Eyi kile mɩnla a? Sɛ yɛzʋ̃ yɛ pɛ nu yɛfa ye mmeliyema bɛ tanɩ yɛkyɛ bɛ, yɛda ngyɛvʋlɔyɛlɛ nɩɩ kunlumiba ali yekile bɛ a, nɩ ikile kɛɛ yɛda “mmeliyema ɔlɔlɛ”ali. (Ɛfɩ. 4:32) Iáhyinyia kɛɛ ɛkɛlɩkɛ ma eliyema benyia anzɛnyɩɩ baalɛ be keɣike wʋ ansaana wʋzawʋ sʋ̃ wʋaɣike yi. Sa ɔkʋla ‘di bɔmʋnlɩ’ bike yi, na ɔkɔnwʋ kɛɛ mɔɔ Gyisɛsɩ hanlɩ nɩ dɩ nɔhʋanlɛ kɛɛ: “Nyilalɛ anzɛnyɩɩ anyɩnlɩlelɛ sʋ̃maa ɩwɔ ɛmanlɛ nu ɩtɛla elelɛ nu.”—Egy. 20:35.
10. Kɛ ɩkɛyɛ na yɛawɔ mmɔdɩnɩ ‘yɛala annidi ali yɛahile yɛ ɔhɔnwʋmmɔ’ a? (Kila mfonyini yi sʋ̃.)
10 Ɩyɛ nnwʋanlɩ kɛɛ, mmɩlɩ mɔ Pɔɔlʋ hanlɩ kɛɛ yelí bɔmʋnlɩ yɛla annidi ali yehile yɛ ɔhɔnwʋmmɔ mɛda nɩ, ɩva ɩdʋwalɩ zʋlɔ sʋ̃ kɛɛ yɛyɛ́ ‘egyima ɛzɩzɩbɛ, na máma yɛyɛ ahwadwʋvʋlɔ.’ Abiye mɔɔ ɩyɛ egyima ɛzɩzɩbɛ nɩ, ɩbɔ ɛhyɩmɛ na ɩbɔ yɩ nwʋ mmɔdɩnɩ sʋ̃. Sɛ bɛfa egyima be bowula yɩ sa a, ɩyɛ yɩ bʋwɔ. Ɛɣɛlɛwulɛ 3:27, 28 kã kile yɛ kɛɛ: “Íni kɛɛ ɛfa baabayɛlɛ esiye bɛzabɛ mɔɔ ɩsɛ kɛɛ ɛyɛ bɛ baaba nɩ, sɛ ɩwɔ wʋ tumi nu kɛɛ ɛyɛ ɔzɔ a.” Meti, sɛ yɛnwʋ kɛɛ abiye hyinyia mmʋwalɩyɛ a, yɛyɛ mɔɔ yɛkɔhʋla bela kɛɛ yɛkɔwʋwa yɩ. Yɛáhwɩnhwɩ̃ yɛ agyia azɩ, anzɛnyɩɩ yɛányia adwɩnɩ kɛɛ abiye fʋlɔ kɔwʋwa yɩ.—1 Dwɔ. 3:17, 18.
Ɩsɛ kɛɛ yɛzʋ̃ yɛ ahʋnlɩnɩ nu yɛbʋwa ye mmeliyema mmenyia nɩɩ mmaalɛ mɔɔ behyinyia mmʋwalɩyɛ nɩ (Kila nkyɩkyɛmi 10)
11. Mɩnla yɛ ɩkɔwʋwa yɛ ma yekeɣike yɛ nwʋ yɛ nwʋ a?
11 Ɔhʋanɩ fʋlɔ sʋ̃ mɔɔ yekoluwa zʋ kɛla annidi ali kehile yɛ ɔhɔnwʋmmɔ yɛ lɛ kɛɛ sɛ bɛyɛ tanɩ betiyia yɛ a, yɛkɛva bɛ tanɩ yɛkɛhyɛ bɛ ndɛndɛ. Ɛfɩsɛsɩmaa 4:26 kã kɛɛ: “Máma sɛnzɛnɩ nɩ ɩtɔlɩ mʋnlʋmmɔ bɛ ɛya zʋ.” Mɩnla ti a? Nkyɩkyɛmi 27 kã kɛɛ sɛ yɛyɛ zɔ a ‘ɩkɛma Abɔnsamɩ kenyia yɛ nwʋ ɔhʋanɩ.’ Gyehova kɔ zʋlɔ kã kile yɛ wɔ yi Odwokɔ yi nu kɛɛ, yɛvá yɛhyɛ yɛ nwʋ nkʋ̃kʋ̃. Kolosiyiamaa 3:13 hyɛ yɛ ɛzɩzɩbɛ kɛɛ ‘yɛzʋzɔ́ yɛ nwʋ nkʋ̃kʋ̃. Bɛvá tanɩ bɛhyɛ kɛmɔ Niibenyia ɩva mʋnlʋmmɔ bɛ tanɩ ɩhyɛ bɛ nɩ.’ Ɔhʋanɩ ɔkʋ̃ mɔɔ yekoluwa zʋ yekeɣike mmenii mvʋlɔ yɛ lɛ kɛɛ, yɛkɛva bɛ tanɩ yɛkɛhyɛ bɛ. Sɛ yɛyɛ zɔ a, nɩ yɛbʋwaa ma ‘ɔkʋ̃yɛlɛ nɩ mɔɔ Sunzuma nɩ ɩva ɩma nɩ ɩkɔwʋwa ɛkɛnɩ eɣile bela.’ (Ɛfɩ. 4:3) Ɩda ali kɛɛ, sɛ yɛfa tanɩ yɛkyɛ a, ɩma ɔkʋ̃yɛlɛ bʋwa ahyɩhyɛdɩ yɩ nu.
12. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ Gyehova bʋwa yɛ ma yɛfa tanɩ yɛkyɛ a?
12 Ɩwɔ numɔ, ɩyɛ a sa ɩkʋla ɩyɛ sɩ kɛɛ yɛkɛva bɛzabɛ mɔɔ bɛyɛ tanɩ yɛ nɩ bɛ tanɩ yɛkɛhyɛ bɛ. Naasʋ̃, Nyamɩnlɩ yi sunzuma nwanzanwanza nɩ kɔhʋla kɔwʋwa yɛ. Mmɩlɩ mɔ Bayɩbʋlʋ yɩ hanlɩ kɛɛ “yɛlá mmeliyema ɔlɔlɛ ali” na yɛyɛ́ “egyima ɛzɩzɩbɛ” mɛda nɩ, izia ɩhanlɩ kɛɛ: “Bɛyɛ́ ɛhyɩmɛ wɔ sunzuma nu.” (Wul. 12:11) Eyi kile kɛɛ Nyamɩnlɩ sunzuma yɩ kɔhʋla kɛma yɛkɛyɛ ɛhyɩmɛ. Meti Nyamɩnlɩ sunzuma kɔhʋla kɔwʋwa yɛ ma yɛkɛla mmeliyema ɔlɔlɛ ali na yɛzʋ̃ yɛ ahʋnlɩnɩ nu yɛava tanɩ yɛahyɛ yɛ nwʋ yɛ nwʋ. Eyi ti, yesiã Gyehova kɛɛ ɩwʋwa yɛ.—Lk. 11:13.
‘ÍNI KƐƐ NKYƖKYƐNU BELA BA BƐ AVINLI’
13. Mɩnla yɛ ɩkɔhʋla kɛva nkyɩkyɛnu kɛɣa yɛ avinli a?
13 “Mmenii azʋlɔtʋ” mɔɔ ɩsʋnɩ dɩka mɔɔ bɔzʋ̃ yɛ bɔwɔ asafʋ yɩ nu a. (1 Tim. 2:3, 4, NWT) Eyi ti, ɩsʋnɩ kezimɔ abiyela kezi pɔkɔ wɔ nninyeni be dɩkɛɛ ntalɩwulalɛ nɩɩ anwʋziyeziyelɛ, adimakɛlɛzalɛ anzɛnyɩɩ anyɩnlɩlelɛdɩyɛ nwʋ. Na sɛ yɛákila yɩ bʋwɔ a eyi kɔhʋla kɛva nkyɩkyɛnu kɛɣa. (Wul. 14:4; 1 Kɔl. 1:10) Naasʋ̃ iluwakɛɛ Nyamɩnlɩ hilehile yɛ kezimɔ yɛkɔlʋlɔ́ yɛ nwʋ nkʋ̃kʋ̃ nkʋ̃kʋ̃ nɩ ti, ɩsɛ kɛɛ yekila bʋwɔ kɛɛ yɛlɛ́fa ye nzunzunlɩyɛ anzɛnyɩɩ mɔɔ yɛ anyɩ deli nwʋ nɩ yɛkɛhyɛ mmenii mvʋlɔ zʋ.—Fɩl. 2:3.
14. Mɩnla yɛ ɩsɛ kɛɛ yɛbɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ yɛkɛyɛ eɣile bela a, na mɩnla ti a?
14 Sa yɛkʋla sʋ̃ yɛma ye mmeliyema anyɩ de na yɛhyɛ bɛ ɛzɩzɩbɛ, eyi ɩlɛ́ma nkyɩkyɛmi kɛɣa asafʋ yɩ nu. (1 Tɛs. 5:11) Aɣile asã yɩ, mmenii sʋ̃maa mɔɔ nɩ beyiaki dɩyɛzumanlɛ nɩɩ dasɩlɛlilɛhɔlɛ anzɛnyɩɩ bɛyɩlɩ bɛ wɔ asafʋ yɩ nu nɩ, bezia bɛɣa. Yɛfa anyɩnlɩlelɛ yɛma bɛ akwaaba! (2 Kɔl. 2:8) Eliyema baalɛ be yiakili dɩyɛzumanlɛ nɩɩ dasɩlɛlilɛhɔlɛ nɩ, alʋbɔ bunlu yɛ ɛdɩ. Kila mɔɔ izili mmɩlɩ mɔ izia ɩhɔlɩ Kɩndɔm Hɔɔlʋ nɩ. Ɩhanlɩ kɛɛ, “Bɛvalɩ ɛzɩlɩkɛ bezemanlɩ mɩ sa nu.” (Egy. 3:19) Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ mɔɔ bɛyɛlɩ nɩ hanlɩ yɩ a? Ɩkã kɛɛ, “Ɩmanlɩ mɩdɩlɩ nɣanlɩ kɛɛ Gyehova ɩbʋwaa mɩ ma mɩ anyɩ kele dɔkʋ̃.” Sɛ yɛbɔ mmɔdɩnɩ yɛhyɛ mmenii mvʋlɔ ɛzɩzɩbɛ a, Kɩlayɩsɩ kɔhʋla koluwa yɛ zʋ kɛma mmenii “munwatĩĩ mɔɔ bɔzʋ nninyeni ɔnlʋmɔ na bɛvɛ nɩ” bɔ nwʋ kɔdɔ bɛ.—Mt. 11:28, 29.
15. Mɩnla dɔkʋ̃ yɛ yɛkɔhʋla kɛyɛ na ama ɔkʋ̃yɛlɛ ɩawʋwa asafʋ yɩ nu a? (Kila mfonyini yi sʋ̃.)
15 Ɔhʋanɩ fʋlɔ mɔɔ yɛkɔhʋla koluwa zʋ kɛma ɔkʋ̃yɛlɛ kɔwʋwa asafʋ yi nu yɛ lɛ kɛɛ yekehila yɛ ndɛnɩ bʋwɔ. Dwoobu 12:11 kã kɛɛ: “Asʋ̃ kɛ azʋnlɩ yɛ bɛfa botwe ndwokɔ bekila kɛmɔ tavɩlɩma twe alɩyɛ kila nɩ a?” Kɛmɔ abiye mɔɔ izi alɩyɛ yɛ twe yɩ alɩyɛ kila ansaana ɩava ɩama mmenii mvʋlɔ nɩ, ɔzɔ la yɛ ɩsɛ kɛɛ yɛdwɩnɩ mɔɔ yɛkɛhã nɩ nwʋ bʋwɔ ansaana yɛawuko ye munwa. (Ndw. 141:3) Ɩsɛ kɛɛ yɛfa yɛyɛ yɛ bʋtayɩ mmɩlɩ munwala kɛɛ mɔɔ yɛkɛhã nɩ kɛhyɛ mvʋlɔ ɛzɩzɩbɛ, ɩkɛma bɛ ahʋnlɩnɩ kɔdɔ bo kunlu, na ‘ɔzʋlɔ kɛɣa mfasʋ kɛma bɛzabɛ mɔɔ betiye nɩ.’—Ɛfɩ. 4:29.
Dwɩnɩ́ mɔɔ ɛkɛhã nwʋ ansaana wʋahã (Kila nkyɩkyɛmi 15)
16. Aninyiammɔ titili yɛ ihyinyia kɛɛ bɛkã ndwokɔ mɔɔ ɩhyɛ ɛzɩzɩbɛ a?
16 Ohunɛmaa nɩɩ awʋvʋlɔ titili yɛ ɩsɛ kɛɛ bɛkã ndwokɔ mɔɔ ɩhyɛ ɛzɩzɩbɛ a. (Kol. 3:19, 21; Tay. 2:4) Ɩsɛ kɛɛ asafʋ nu mbanimbani hyɛ Gyehova yi mmunwuanɩ mɔɔ bekilaa bɔ zʋ nɩ ɛzɩzɩbɛ. (Ayɩ. 32:1, 2; Gal. 6:1) Ɛɣɛlɛwulɛ be mɔɔ ɩwɔ Bayɩbʋlʋ nu kakɛ yɛ kɛɛ: “Odwokɔ mɔɔ bɛkã wɔ yɩ mmɩlɩ nu nɩ—kila kezimɔ ɩdɩ baaba!”—Ɛɣɛ. 15:23.
ƖSƐ KƐƐ YƐDƲDƆ YƐ NWƲ WƆ “NYƐLƖYƐ NƖƖ NƆHƲANLƐLILƐ NU”
17. Kɛ ɩkɛyɛ na yɛanwʋ kɛɛ ɔlɔlɛ mɔɔ yɛwɔ yɛma ye mmeliyema mmenyia nɩɩ mmaalɛ nɩ dɩ ɔlɔlɛ kanyɩɩ a?
17 Sʋ̃mavʋlɔ Dwɔɔnʋ hyɛ yɛ ɛzɩzɩbɛ kɛɛ “máma bɛma yɛfa tavɩlɩma yɛdɔ, na mfomi bɛma yɛlʋlɔ́ yɛ nwʋ wɔ nyɛlɩyɛ nɩɩ nɔhʋanlɛlilɛ nu.” (1 Dwɔ. 3:18) Yɛpɛ kɛɛ ɔlɔlɛ mɔɔ yɛwɔ yɛma ye mmeliyema mmenyia nɩɩ mmaalɛ nɩ, ɩyɛ mɔɔ ɩzʋ̃ yɛ ahʋnlɩnɩ nu. Kɛ ɩkɛyɛ na yɛahʋla yɛayɛ zɔ a? Sɛ yɛ nɩɩ ye mmeliyema bɔ sʋ̃maa a, ɩkɛma yekeɣike yɛ nwʋ yɛ nwʋ na ɔlɔlɛ mɔɔ yɛwɔ yɛma yɛ nwʋ yɛ nwʋ nɩ kɛyɛ kezi. Meti pɛ mmɩlɩ na ɛ nɩɩ mmeliyema wɔ, dɩkɛɛ wɔ dasɩlɛlilɛ nu nɩɩ dɩyɛzumanlɛ tʋ. De mmɩlɩ kyelagyela mmeliyema. Sɛ yɛyɛ zɔ a, yɛda yɩ ali kɛɛ ‘Nyamɩnlɩ yɩzayɩ munli yi ihilehile yɛ kɛ yezi yɛlʋlɔ́ yɛ nwʋ nkʋ̃kʋ̃ nkʋ̃kʋ̃ a.’ (1 Tɛs. 4:9) Na yɛkɔhɔ zʋ yɛkɔnwʋ “kezimɔ ɩdɩ baaba na ɩyɛ kɩnlɩma kɛɛ mmeliyema kɔwɔ numɔ kɔwʋwa wɔ ɔkʋ̃yɛlɛ nu!”—Ndw. 133:1.
NDWOMI 90 Bɛmá Yɛhyɛ Yɛ Nwʋ Yɛ Nwʋ Ɛzɩzɩbɛ