Watchtower INTANƐTƖ ZƲ AWUUKUZIYELƐDƖKA
Watchtower
INTANƐTƖ ZƲ AWUUKUZIYELƐDƖKA
Aɣɩnda
  • BAYƖBƲLƲ
  • AWUUKU NƖƖ NNINYENI MVƲLƆ
  • DƖYƐZUMANLƐ
  • w25 August owu. azʋ. 14-19
  • Nyia Anwʋlazʋ Kɛɛ Gyehova Va Wʋ Tanɩ Hyɛ Wʋ

Vidiyo bela íni ɔfʋã ɛkɩhyɩ.

Yɛpakyɛbɛ wʋ, dɩyɛ be ɩákɔ bʋwɔ wɔ vidiyo mɔɔ ɔtwɩ̃ɩ̃ yɩ nu.

  • Nyia Anwʋlazʋ Kɛɛ Gyehova Va Wʋ Tanɩ Hyɛ Wʋ
  • Ɔwɩɛnɩlɛ Aɣanɩ Ɩbɔ Gyehova Yɩ Bulombunlililɛ Nwʋ Ɛlawulo (Mɔɔ Yesuma)—2025
  • Odwokɔtile ngyɩkɩ̃ɩ̃ngyɩkɩ̃ɩ̃
  • Ndwokɔ mɔɔ ɩ nɩɩ yɩ di nsɛ́
  • MƖNLA TI MƆƆ IHYINYIA KƐƐ YENYIA ANWƲLAZƲ KƐƐ GYEHOVA VA YƐ TANƖ HYƐ YƐ A?
  • MƖNLA YƐ ƖKƆWƲWA YƐ MA YEKELE KELI KƐƐ GYEHOVA VA HYƐ YƐ A?
  • MƖNLA YƐ GYEHOVA KAKƐ WƆ YƐ NWƲ A?
  • KƆ ZƲLƆ NYIA ANWƲLAZƲ KƐƐ GYEHOVA VA HYƐ WƲ
  • Kezimɔ Enyia Gyehova Yɩ Tanɩfakyɛ Zʋ Mfasʋ
    Ɔwɩɛnɩlɛ Aɣanɩ Ɩbɔ Gyehova Yɩ Bulombunlililɛ Nwʋ Ɛlawulo (Mɔɔ Yesuma)—2025
  • Kakɛ Kɛɛ Gyehova Yɛ Lɛ “Tɩyasɩvʋlɔ Nyamɩnlɩ Nɩ”
    Ɔwɩɛnɩlɛ Aɣanɩ Ɩbɔ Gyehova Yɩ Bulombunlililɛ Nwʋ Ɛlawulo (Mɔɔ Yesuma)—2024
  • Gyehova Pɛ Kɛɛ Ɩbʋwa Mmenii Munwala Ma Bonu Bɔ Nwʋ
    Ɔwɩɛnɩlɛ Aɣanɩ Ɩbɔ Gyehova Yɩ Bulombunlililɛ Nwʋ Ɛlawulo (Mɔɔ Yesuma)—2024
  • Gyehova Ɩwɔ Ɔlɔlɛ Kezile Ɩma Wʋ
    Ɔwɩɛnɩlɛ Aɣanɩ Ɩbɔ Gyehova Yɩ Bulombunlililɛ Nwʋ Ɛlawulo (Mɔɔ Yesuma)—2024
Kilá Sʋ̃maa
Ɔwɩɛnɩlɛ Aɣanɩ Ɩbɔ Gyehova Yɩ Bulombunlililɛ Nwʋ Ɛlawulo (Mɔɔ Yesuma)—2025
w25 August owu. azʋ. 14-19

DƖYƐZUMANLƐ ODWOKƆ 34

NDWOMI 3 Yɛ Anwʋzɩzɩbɛ, Yɛ Anyɩnlɩlazʋ Nɩɩ Yɛ Anwʋlazʋ

Nyia Anwʋlazʋ Kɛɛ Gyehova Va Wʋ Tanɩ Hyɛ Wʋ

“Ɛvalɩ mʋ mfʋmɩ nɩɩ mɩ tanɩ ɛhyɛlɩ mɩ.”—NDW. 32:5.

BƲTAYƖ

Sianti mɔɔ ɩsɛ kɛɛ yenyia anwʋlazʋ kɛɛ Gyehova fa bɛzabɛ mɔɔ bɛyɛ tanɩ nɩ bɛ tanɩ ɩkyɛ bɛ nɩɩ kezimɔ Bayɩbʋlʋ yɩ ma yenyia anwʋlazʋ kɛɛ ɩfa tanɩyɛlɛmaa mɔɔ bonu bɔ nwʋ bɛ tanɩ ɩkyɛ bɛ.

1-2. Sɛ yɛnwʋ kɛɛ Gyehova va yɛ tanɩ ɩhyɛ a, kɛ ɩma yɛtɩ nɣanlɩ yese a? (Kila mfonyini yi sʋ̃.)

NƖ BULOMBUNLI Devidi zi kezimɔ abiye tɩ nɣanlɩ wɔ tanɩ mɔɔ ɩyɛ idua numɔ nɩ tʋ. (Ndw. 40:12; 51:​3, tisʋlɔ odwokɔ) Ilili mfʋmɩ nɣezile wɔ yɩ ɛbɩlawɔlɛ nu. Naasʋ̃, ɩzʋ̃ yɩ ahʋnlɩnɩ nu inlunlɩ yɩ nwʋ na Gyehova valɩ yɩ tanɩ hyɛlɩ yɩ. (2 Sa. 12:13) Devidi yɩ anyɩ leli mmɩlɩ mɔ ɩnwʋnlɩ kɛɛ Gyehova va yɩ tanɩ ɩhyɛ yɩ nɩ.—Ndw. 32:1.

2 Amɩyɛ sʋ̃, sɛ yɛnwʋ kɛɛ Gyehova la nwɔkɛnwʋnlɛ ali ihile yɛ na ɩva yɛ tanɩ ɩhyɛ a, sa yɛ anyɩ kʋla de. Sɛ yɛyɛ tanɩ nɣezile po na yenu yɛ nwʋ, yɛkã yɛ tanɩ na yɛbɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ yɛlɛ́yɛ dɔkʋ̃ a, kila kezimɔ yɛ ahʋnlɩnɩ tɔ ye kunlu kɛɛ yezi kɛɛ Gyehova pɛ kɛɛ ɩfa yɛ tanɩ ɩkyɛ yɛ! (Ɛɣɛ. 28:13; Egy. 26:20; 1 Dwɔ. 1:9) Na ɩhyɛ ɛzɩzɩbɛ kɛɛ yɛkɔnwʋ kɛɛ ɩfa yɛ tanɩ ɩkyɛ yɛ kʋlakʋla mɔɔ ɩdɩ kɛɛ mɔɔ yɛlɛ́yɛlɩ tanɩ po!—Izi. 33:16.

Bulombunli Devidi da biyia zʋ̃ wɔ yɩ valanda nu, ɩbɔɔ samunlo na ɩtʋʋ ndwomi.

Bulombunli Devidi hyɩhyɛlɩ ndwomi sʋ̃maa mɔɔ nɩ ɩfalɩ Gyehova yɩ tanɩfakyɛ nwʋ (Kila nkyɩkyɛmi 1-2)


3-4. Mmɩlɩ mɔ eliyema baalɛ be nlumanlɩ mɛda nɩ, kɛ ɩdɩlɩ nɣanlɩ izeli a, na mɩnla yɛ yɛbazunzu nwʋmɔ wɔ dɩyɛzumanlɛ eyi nu a?

3 Ɩyɛ a, ɩyɛ sɩ ɩma abiyemmɔ kɛɛ bekele kediã numɔ kɛɛ Gyehova va bɛ tanɩ hyɛ bɛ. Yehilá Jennifer mɔɔ bɛdɩdɩlɩ yɩ wɔ nɔhʋanlɛ yɩ nu yi ozumanlɛnwʋnlɛ. Mmɩlɩ mɔ nɩ ɩdɩ kɛdɛkɛ nɩ, ɩvalɩ yɩ nwʋ iwulalɩ nyɛlɩyɛ tanɩ nu na ɩva iziyeli yɩ awʋvʋlɔ. Alʋbɔ be mɛda nɩ, ɩyɛlɩ nzɩnzanlɩyɛ na iyilalɩ yɩ nwʋ zʋ ɩmanlɩ Gyehova, na akʋ̃ inlumanlɩ. Ɩkã kɛɛ: “Bɔmʋnlɩ nɩ, nɩ mɩfa mʋ nwʋ muwula nna nu ɛbɩlazɩkɛlɛ nu, mʋnʋ nzã sʋ̃maa, na nɩ mɩta mɩfa ɛya sʋ̃. Akʋ̃ sʋ̃ nɩ ozukuabɛlɛ nwʋ hyinyia mɩ paa. Nɩ mizi kɛɛ sɛ mɩyɛ tanɩ na munu mʋ nwʋ na misiã tanɩfakyɛ a, iluwa Kɩlayɩsɩ yɩ afɔlɩ nɩ ti Gyehova kɛva kɛhyɛ mɩ. Naasʋ̃ nɩ miále midi kɛɛ Gyehova va hyɛ mɩ.”

4 Ɩyɛ a, ɩyɛ sɩ ɩma wʋ kɛɛ ekele keli kɛɛ tanɩ be mɔɔ eli ma idua nu nɩ, Gyehova va hyɛ wʋ a? Gyehova pɛ kɛɛ yɛtɩ nɣanlɩ kɛɛ iluwa yɩ nwɔkɛnwʋnlɛ ti ɩva yɛ tanɩ ɩhyɛ yɛ kɛmɔ ɩyɛlɩ ɩmanlɩ Devidi nɩ. Wɔ dɩyɛzumanlɛ eyi nu nɩ, yekehila sianti mɔɔ ihyinyia kɛɛ yede Gyehova yɩ tanɩfakyɛ yetiã numɔ nɩɩ mɔɔ ɩkɔwʋwa yɛ ma yɛkɛyɛ zɔ.

MƖNLA TI MƆƆ IHYINYIA KƐƐ YENYIA ANWƲLAZƲ KƐƐ GYEHOVA VA YƐ TANƖ HYƐ YƐ A?

5. Mɩnla yɛ Setanɩ pɛ kɛɛ yede yedi a? Ma ɔnwʋmɔ ndianwʋ.

5 Sɛ yede Gyehova yɩ tanɩfakyɛ yetiã nu a, ɩlɛ́ma yekele Setanɩ yɩ awohwi yi yekeli. Kakɛ kɛɛ, Setanɩ kɛyɛ mɔɔ ɩkɔhʋla bela kɛɛ ɩkɛma yekeyiaki Gyehova zʋ̃mɩnlɛ. Mɔɔ ɩkɛma yi tile nu pɔkɔ kɛɣa numɔ nɩ, Setanɩ kɔwɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ ɩkɛma yekele keli kɛɛ sɛ yɛyɛ tanɩ a, Gyehova ɩlɛ́fa kɛhyɛ yɛ kyɩ̃. Bɛmá yehila benyia yɩ mɔɔ bɛyɩlɩ yɩ wɔ Kɔlɛntɩ asafʋ yɩ nu iluwakɛɛ ɩvalɩ yɩ nwʋ iwulalɩ nna nu ɛbɩlazɩkɛlɛ nu nɩ yɩ ozumanlɛnwʋnlɛ yɩ. (1 Kɔl. 5:​1, 5, 13) Aɣinzi yi inlunli yɩ nwʋ, naasʋ̃ nɩ Setanɩ ɩábɛ kɛɛ asafʋ yɩ nu maa kɛva yɩ tanɩ kɛhyɛ yɩ na bɛazia bɛale yi. Mmɩlɩ ɔkʋ̃ yɩ la sʋ̃, nɩ Setanɩ pɛ kɛɛ benyia yɩ tɩ nɣanlɩ kɛɛ bɔlɔ́kʋla kɛva yɩ tanɩ kɛhyɛ yɩ, na idi “ɛyɛkɛ sʋ̃maa” ma iyiaki Gyehova zʋ̃mɩnlɛ po. Nnɛ sʋ̃, Setanɩ pɛ kɛɛ yɛtɩ nɣanlɩ kɛɛ Gyehova ɩlɛ́fa yɛ tanɩ kɛhyɛ yɛ kyɩ̃ na ama yeayiaki Gyehova zʋ̃mɩnlɛ. Naasʋ̃, “yezi yɩ ahʋanɩ munwatĩĩ.”—2 Kɔl. 2:​5-11.

6. Sɛ ye tiwʋwaba lanwʋ la dide yɛ wɔ tanɩ be mɔɔ bɛva bɛhyɛ yɛ nɩ nwʋ a, mɩnla yɛ ɩkɔhʋla kɔwʋwa yɛ a?

6 Sɛ yede Gyehova yɩ tanɩfakyɛ yetiã nu a, ɩlɛ́ma yɛ tanɩ nwʋ adwɩnɩndwɩnɩ kɛhyɛ yɛ zʋ. Sɛ yɛyɛ tanɩ a, yɛ ɛɣɛɛlɛ bɔ. (Ndw. 51:17) Eyi dɩ dɩyɛ baaba. Ye tiwʋwaba kɔhʋla kɛhã yɛ ma yɛkɛzɩnza wɔ mɔɔ yɛyɛlɩ nɩ nwʋ. (2 Kɔl. 7:​10, 11) Naasʋ̃, sɛ yɛkɔ zʋ yedi tanɩ mɔɔ yenlu yɛ nwʋ wɔ nwʋmɔ daada nɩ nwʋ ɛyɛkɛ a, ebiye a ɩkɛma ye padi kogolɔ. Naasʋ̃, sɛ yede yetiã numɔ kɛɛ Gyehova va yɛ tanɩ hyɛ yɛ a, ɩlɛ́ma yɛ tanɩ nwʋ adwɩnɩndwɩnɩ kɛhyɛ yɛ zʋ. Ɩkɛma yɛkɛva tiwʋwaba baaba nɩɩ anyɩnlɩlelɛ yɛkɔzʋ̃mɩ Gyehova, na ɔzɔ yɛ ɩpɛ yɩ a. (Kol. 1:​10, 11; 2 Tim. 1:3) Meti, kɛ ɩkɛyɛ na yɛanyia anwʋlazʋ kɛɛ Gyehova va yɛ tanɩ hyɛ yɛ a?

MƖNLA YƐ ƖKƆWƲWA YƐ MA YEKELE KELI KƐƐ GYEHOVA VA HYƐ YƐ A?

7-8. Mɩnla yɛ Gyehova hanlɩ valɩlɩ yɩ nwʋ hileli Mosisi a, na mɩnla anwʋlazʋ yɛ ɩma yenyia a? (Ɛkɩsadɔsʋ 34:​6, 7)

7 Dwɩnɩndwɩnɩ mɔɔ Gyehova hã valɩ yɩ nwʋ nɩ nwʋ. Kɛ ndianwʋ nɩ, kila mɔɔ Gyehova hanlɩ hileli Mosisi wɔ File Sɩnayɩ zʋ.a (Kɩnga Ɛkɩsadɔsʋ 34:​6, 7.) Ankɩ Gyehova kɔhʋla kɛhã yɩ subanɩ ngɩnlɩma nɩɩ yɩ ahʋanɩ kehile yi, naasʋ̃ ɩhanlɩ kɛɛ ɩdɩ “Nyamɩnlɩ mɔɔ ɩwɔ nwɔkɛnwʋnlɛ nɩɩ kunlumiyɩbalɛ.” Asʋ̃ Nyamɩnlɩ mɔɔ ɩdɩ zɔ nɩ, ɩlɛ́fa yɩ sʋ̃mɩvʋlɔ mɔɔ inlu yɩ nwʋ ankasa nɩ yɩ tanɩ kɛhyɛ yɩ a? Sɛ Gyehova ɩáfa abiye mɔɔ ɩdɩ zɔ nɩ yɩ tanɩ kyɛ yɩ a, ikehile kɛɛ yi ti nu yɛ sɩ na íni nwɔkɛnwʋnlɛ nɩɩ kunlumiyɩbalɛ.

8 Sa yɛkʋla yenyia anwʋlazʋ kɛɛ Gyehova wɔ nwɔkɛnwʋnlɛ amba, iluwakɛɛ ɩdɩ nɔhʋanlɛvʋlɔ. (Ndw. 31:5) Sa yɛkʋla yede yi yedi. Sɛ ɩyɛ sɩ ɩma wʋ kɛɛ ekeyiaki tanɩ mɔɔ ɛyɛ ma idua numɔ nwʋ ɛyɛkɛlilɛ a, bizia wʋ nwʋ kɛɛ: ‘Asʋ̃ mide midi kɛɛ Gyehova dɩ nwɔkɛnwʋnlɛvʋlɔ, ɩwɔ kunlumiyɩbalɛ na ɩkɛva abiye mɔɔ inlu yɩ nwʋ wɔ yɩ tanɩ nwʋ nɩ yɩ tanɩ kɛhyɛ yɩ a? Sɛ ɔzɔ a, mɩnla ti mɔɔ miále midi kɛɛ ɩva mɩ tanɩ ɩhyɛ mɩ a?’

9. Mɩnla yɛ Ndwomi 32:5 kile yɛ falɩ kezimɔ Gyehova fa tanɩ kyɛ nɩ nwʋ a?

9 Dwɩnɩndwɩnɩ mɔɔ Gyehova yi sunzuma nɩ hanlɩ Bayɩbʋlʋ ɛhɛlɛlɛmaa nɩ ma bɛhɛlɛlɩ bɛvalɩlɩ yɩ tanɩfakyɛ nwʋ nɩ nwʋ. Kɛ ndianwʋ nɩ, kila mɔɔ Devidi hɛlɛlɩ valɩlɩ Gyehova yɩ tanɩfakyɛ nwʋ. (Kɩnga Ndwomi 32:5.) Devidi hanlɩ kɛɛ “Ɛvalɩ mʋ mfʋmɩ nɩɩ mɩ tanɩ ɛhyɛlɩ mɩ.” Hibulu odwokɔ “fa kyɛ” kɔhʋla kehile “pigyia yɩ sʋlɔ” “fa kɔ” anzɛnyɩɩ “sʋwa.” Wɔ ɔhʋanɩ be zʋ nɩ, mmɩlɩ mɔ Gyehova valɩ Devidi yɩ tanɩ hyɛlɩ yɩ nɩ, nɩ ɩdɩ kɛɛ mɔɔ ibigyia yɩ tanɩ anzɛnyɩɩ ɩzʋwa ɩhɔ. Eyi manlɩ Devidi yɩ ahʋnlɩnɩ dɔlɩ yi kunlu. (Ndw. 32:​2-4) Amɩyɛ sʋ̃ yɛkɔhʋla kɛdɩ nɣanlɩ zɔ la. Sɛ yɛzʋ̃ yɛ ahʋnlɩnɩ nu yenu yɛ nwʋ wɔ yɛ tanɩ nwʋ a, íni kɛɛ yɛkɔ zʋ yɛma tanɩ mɔɔ Gyehova ibigyia na ɩzʋwa ɩhɔ nɩ nwʋ adwɩnɩndwɩnɩ hyɛ yɛ zʋ.

10-11. Odwokɔ “ɔwɔ ɛpɛ kɛɛ ɛkɛva tanɩ ɛkɛhyɛ” nɩ, mɩnla yɛ ɩma yɛnwʋ yɛfalɩ Gyehova nwʋ a? (Ndwomi 86:5)

10 Kɩnga Ndwomi 86:5. Wɔ ɛkɩ nɩ, Devidi kã Gyehova nwʋ odwokɔ kɛɛ ‘ɩwɔ ɛpɛ kɛɛ ɩkɛva tanɩ ɩkɛhyɛ.’ Eyi kile kɛɛ sɛ yɛyɛ tanɩ a, Gyehova ɩáva yɛ nwʋ ɛya ndɛndɛ na ɩwɔ ɛpɛ kɛɛ ɩkɛva bɛzabɛ mɔɔ bonu bɔ nwʋ nɩ bɛ tanɩ ɩkɛhyɛ bɛ. Mɩnla ti mɔɔ Gyehova yɛ zɔ a? Devidi dʋwalɩ yi odwokɔ yɩ zʋ kɛɛ: “Wʋ ɔlɔlɛ kanyɩɩ nɩ ɩzʋnɩ ɩma bɛzabɛ mɔɔ bosũ bɔfʋlɔ wʋ nɩ.” Wɔ dɩyɛzumanlɛ mɔɔ ili eyi yɩ anyunu nu nɩ, yezumanlɩ kɛɛ Gyehova kɛla ɔlɔlɛ kanyɩɩ ali kehile bɛzabɛ mɔɔ bɔdɔ yɩ nɩ na iléyiaki bɛ kyɩ̃. Yɩ ɔlɔlɛ kanyɩɩ nɩ kɛhã yɩ ma ɩzʋ̃ yɩ ahʋnlɩnɩ nu kɛva kɛhyɛ tanɩyɛlɛmaa mɔɔ bonu bɔ nwʋ nɩ. (Ayɩ. 55:​7, ad.) Sɛ ɩyɛ sɩ ɩma wʋ kɛɛ ekele Nyamɩnlɩ yɩ ɔlɔlɛ kediã nu a, sa ɔkʋla bizia wʋ nwʋ kɛɛ: ‘Asʋ̃ mide midi kɛɛ Gyehova fa tanɩ kyɛ, kile kɛɛ ɩwɔ ɛpɛ kɛɛ ɩkɛva tanɩ ɩkɛhyɛ abiyela mɔɔ inlu yɩ nwʋ na isiã yɩ kɛnɩ tanɩfakyɛ nɩ a? Mɛyɩ, nɩ mɩnla ti mɔɔ miále mitiã numɔ kɛɛ mmɩlɩ mɔ mizianlɩ yɩ kɛnɩ tanɩfakyɛ nɩ ɩva ɩhyɛlɩ mɩ a?’

11 Akʋ̃ sʋ̃, Bayɩbʋlʋ kã kɛɛ Gyehova zi kɛɛ yɛáli munli na eyi kyɩkyɩ yɛ ɛɣɛɛlɛ. (Ndw. 139:​1, 2) Bɛmá yehila odwokɔ fʋlɔ be mɔɔ Devidi hanlɩ wɔ Ndwomi buuku yɩ nu nɩɩ kezimɔ ɩkɔwʋwa yɛ ma yekele keli kɛɛ Gyehova pɛ kɛɛ ɩfa yɛ tanɩ ɩkyɛ yɛ.

MƖNLA YƐ GYEHOVA KAKƐ WƆ YƐ NWƲ A?

12-13. Kɛmɔ Ndwomi 103:14 kã nɩ, mɩnla yɛ Gyehova kakɛ wɔ yɛ nwʋ a, na mɩnla yɛ eyi kã yɩ ma ɩyɛ a?

12 Kɩnga Ndwomi 103:14. Devidi kã Gyehova nwʋ odwokɔ kɛɛ, “ɩkakɛ kɛɛ yɛdɩ ndɛdɛlɛ.” Wɔ ndwokɔ eyi nu nɩ, Devidi hileli sianti ɔkʋ̃ mɔɔ Gyehova ziyeziye yɩ nwʋ kɛɛ ɩkɛva kɛhyɛ yɩ azʋ̃mɩvʋlɔ mɔɔ bonlu bo nwʋ nɩ: Izi kɛɛ yɛáli munli. Mɔɔ ɩkɛma yɛkɛdɩ eyi tʋ bʋwɔ nɩ, bɛmá yezunzu Devidi yi ndwokɔ yɩ nwʋ ɛgyɩkɩ̃ɩ̃.

13 Devidi kã kɛɛ, Gyehova “zi kezimɔ ɩwɔlɩ yɛ.” Ɩvalɩ “azɩlɛ yɩ zʋ ndɛdɛlɛ ɩwɔlɩ” Adamɩ, meti izi kezimɔ enii dɩ nɩɩ mɔɔ ihyinyia. Kɛ ndianwʋ nɩ, izi kɛɛ ɩsɛ kɛɛ yedi alɩyɛ, yɛda na yede ahʋmɩ. (Gyn. 2:7) Naasʋ̃ mmɩlɩ mɔ Adamɩ nɩɩ Yifi yɛlɩ tanɩ nɩ, adasamaa ɣa yɛlɩ ndɛdɛlɛ wɔ ɔhʋanɩ fʋlɔ zʋ. Bɛvalɩ tanɩ bɔwʋlɩ yɛ, na ɩma yɛyɛ tanɩ. Gyehova zi eyi paa. Naasʋ̃ mmɩlɩ mɔ Devidi hanlɩ kɛɛ Gyehova kakɛ kɛɛ yɛdɩ ndɛdɛlɛ nɩ, nɩ ɩpɛɛ kehile sʋ̃ kɛɛ, izi kɛɛ tanɩ wɔ yɛ nwʋ meti ɩda nwɔkɛnwʋnlɛ ali ikile yɛ mmɩlɩ munwatĩĩ. Gyehova zi kɛɛ ɩyɛ a yekeli mfʋmɩ, na sɛ ɩnwʋ kɛɛ yenlu yɛ nwʋ amba a, ɩda nwɔkɛnwʋnlɛ ali ikile yɛ na ɩfa yɛ tanɩ ɩkyɛ yɛ.—Ndw. 78:​38, 39.

14. (a) Mɩnla dɔkʋ̃ yɛ Devidi hanlɩ valɩ kezimɔ Gyehova fa yɛ tanɩ kyɛ yɛ nɩ nwʋ a? (Ndwomi 103:12) (b) Mɩnla yɛ yesuma wɔ kezimɔ Gyehova valɩ Devidi yɩ tanɩ hyɛlɩ yɩ nɩ nu a? (Kila alɩka mɔɔ ise “Kezimɔ Gyehova Fa Tanɩ Kyɛ Na Ɩma Yɩ Ɛɣɛɛlɛ Fi.”)

14 Mɩnla dɔkʋ̃ yɛ ɩkɔhʋla kɔwʋwa yɛ ma yekenyia anwʋlazʋ kɛɛ Gyehova va yɛ tanɩ ɩhyɛ yɛ a? (Kɩnga Ndwomi 103:12.) Devidi kã kɛɛ, sɛ Gyehova fa tanɩ kyɛ a, ɩfa yɛ tanɩ ɩkɔ aɣinzi aɣinzi kɛmɔ “avindelɩyɛ nɩɩ adɔlɩyɛ bɛ avinli twɩ̃ nɩ.” Ɔhʋanɩ mɔɔ ɩla avindelɩyɛ nɩɩ adɔlɩyɛ bɛ avinli nɩ walɩ baaba paa. Mɩnla yɛ eyi kã falɩ tanɩ mɔɔ Gyehova fa kyɛ yɛ nɩ nwʋ a? Buuku be kã ɛhɛlɛlɛdwokɔ eyi nwʋ odwokɔ kɛɛ, Gyehova fa yɛ tanɩ kɔ aɣinzi aɣinzi dɩkɛɛ debe nɣanlɩ mɔɔ iminli. Meti sa yɛkʋla yenyia anwʋlazʋ kɛɛ ɩlɛ́dwɩnɩ yɛ tanɩ yɩ nwʋ anzɛnyɩɩ ɩlɛ́kakɛ yɩ dɔkʋ̃. Ɩyɛ a, debe nɣanlɩ anzɛnyɩɩ dɩyɛ fʋlɔ be kʋla ma yɛkakɛ debe mɔɔ idua numɔ nɩ. Naasʋ̃ sɛ Gyehova fa tanɩ kyɛ a, dɩyɛ bela íni kɛnɩ mɔɔ ɩkɛma ɩkɛhakɛ yɩ dɔkʋ̃ na iazi pɔkɔ kɛɛ ɩtwɩ̃ɩ̃ yɛ azʋ̃ wɔ nwʋmɔ.—Izi. 18:​21, 22; Egy. 3:19.

Mfonyini: 1. Bulombunli Devidi gyĩ yɩ aliyia sʋlɔ na ikilaa Baatɩ-hyiiba mɔɔ ibiyiaa. 2. Ɩbɔɔ mpayɩ ɛzɩzɩbɛ ɛzɩzɩbɛ. 3. Ɩdwɩnɩndwɩnɩɩ nninyeni nwʋ mmɩlɩ mɔɔ ɩkɛlɛɛ.

Kezimɔ Gyehova Fa Tanɩ Kyɛ Na Ɩma Yɩ Ɛɣɛɛlɛ Fi

Sɛ Gyehova fa yɛ tanɩ kyɛ yɛ a, ɩáhakɛ yɩ dɔkʋ̃. Eyi kile kɛɛ ɩlɛ́twɩ̃ yɛ azʋ̃ wɔ nwʋmɔ eɣile be. (Ayɩ. 43:25) Bɛmá yehila Bulombunli Devidi kɛɛ ndianwʋ. Yi odwokɔ yɩ ma yɛnwʋ kɛɛ sa yɛkʋla yɛ nɩɩ Gyehova nyia ɔhɔnwʋvalɛ mɔɔ numɔ yɛ sɩ ɩávalɩ nwʋmɔ kɛɛ yeli mfʋmɩ kezile be kyɩ̃ nɩ.

Devidi yɛlɩ tanɩ nɣezile. Kɛ ndianwʋ nɩ, ɩzɩkɛlɩ agyiahʋnlɩ na ilili awu. Naasʋ̃ iluwakɛɛ ɩzʋ̃ yɩ ahʋnlɩnɩ nu inlunli yɩ nwʋ nɩ ti, Gyehova valɩ yɩ tanɩ hyɛlɩ yɩ. Devidi leli ɛdɩnyɩanlɛ yɩ dianlɩ numɔ, ɩzɩnzanlɩ yɩ ɔhʋanɩ na ɩhɔlɩ zʋlɔ ɩvalɩ nɔhʋanlɛlilɛ ɩzʋ̃mɩnlɩ Gyehova.—2 Sa. 11:​1-27; 12:13.

Aɣinzi yi, Gyehova hã hileli Sɔlɔmɔnʋ kɛɛ: “Fa ahʋnlɩnɩ mɔɔ idi munli sʋ̃mɩ mɩ na yɛ mɔɔ ɩtɩnɣɛ dɩkɛɛ wʋ papa Devidi.” (1 Aw. 9:​4, 5) Gyehova ɩábɔ Devidi yɩ tanɩ yɩ zʋ. Mfomi Gyehova hanlɩ valɩ Devidi nwʋ kɛɛ ɩdɩ nɔhʋanlɛvʋlɔ na ɩyɛlɩ mɔɔ ɩtɩnɣɛ. Na Gyehova “yilalɩ sʋ̃maa” wɔ yɩ nɔhʋanlɛlilɛ nɩ nwʋ.—Ndw. 13:6.

Mɩnla yɛ yesuma wɔ nu a? Sɛ Gyehova fa yɛ tanɩ kyɛ yɛ a, ɩáva yɩ adwɩnɩ siye zʋlɔ na mfomi ɩfa yɩ adwɩnɩ isiye nninyeniba mɔɔ yɛyɛ mɔɔ sa ɩkʋla ikyina zʋlɔ iyila yɛ nɩ zʋ. (Hib. 11:6) Íni kɛɛ yɛkɔ zʋlɔ yɛdwɩnɩ tanɩ mɔɔ yɛyɛ yedua numɔ nɩ nwʋ mmɩlɩ mɔ Gyehova ɩva ɩhyɛ yɛ nɩ.

15. Sɛ yɛlanwʋ la yɛtɩ nɣanlɩ kɛɛ Gyehova ɩlɛ́falɩ tanɩ mɔɔ yɛyɛ yedua numɔ nɩ ɩlɛ́kyɛlɩ yɛ a, mɩnla yɛ yɛkɔhʋla kɛyɛ a?

15 Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ Devidi yi odwokɔ mɔɔ ɩwɔ Ndwomi 103 nɩ bʋwa yɛ ma yede Gyehova yɩ tanɩfakyɛ yetiã nu a? Sɛ yɛlanwʋ la yɛtɩ nɣanlɩ kɛɛ Gyehova ɩlɛ́falɩ tanɩ mɔɔ yɛyɛ yedua numɔ nɩ ɩlɛ́kyɛlɩ yɛ a, sa yɛkʋla yebizia yɛ nwʋ kɛɛ: ‘Asʋ̃ mɩ ɛɣɛɛlɛ vi mɔɔ Gyehova zi falɩ yɛ nwʋ nɩ a, kile kɛɛ mɩ ɛɣɛɛlɛ vi kɛɛ Gyehova zi kɛɛ mfʋmɩ wɔ yɛ nwʋ na ɩkɛva kɛhyɛ abiyela mɔɔ inu yɩ nwʋ wɔ yɩ tanɩ nwʋ dɩkɛɛ mɩzamɩ nɩ a?’ Akʋ̃ sʋ̃, kakɛ kɛɛ Gyehova zi pɔkɔ kɛɛ ɩlɛ́dwɩnɩ wʋ tanɩ yɩ nwʋ dɔkʋ̃ anzɛnyɩɩ ɩlɛ́kakɛ wʋ wɔ tanɩ mɔɔ ɩva ɩhyɛ wʋ dada nɩ nwʋ. Meti ɩlɛ́twɩ̃ wʋ azʋ̃ wɔ nwʋmɔ dɔkʋ̃. Gyehova ɩáva yɩ adwɩnɩ siye tanɩ mɔɔ yɛyɛ yedua numɔ nɩ zʋ. Meti íni kɛɛ amɩyɛ sʋ̃ yɛyɛ zɔ. (Ndw. 130:3) Sɛ yede Gyehova yɩ tanɩfakyɛ yetiã nu a, ɩkɔwʋwa yɛ ma yɛkɛva tanɩ mɔɔ yɛyɛ yedua numɔ nɩ yɛkɛhyɛ yɛ nwʋ na yɛahɔ zʋ yɛava anyɩnlɩlelɛ yɛazʋ̃mɩ Gyehova.

16. Mɩnla ti mɔɔ asianɩ wɔ numɔ kɛɛ yɛkɔhɔ zʋ kɔdwɩnɩndwɩnɩ tanɩ mɔɔ Gyehova va hyɛ yɛ nɩ nwʋ a? (Kila mfonyini yi sʋ̃.)

16 Bɛmá yehila ndianwʋ be. Sɛ abiye itwuu kaalʋ na ɩpɛ kɛɛ ɩnwʋ mɔɔ ɩkɔlɩɩ zʋlɔ wɔ yɩ mɛda a, ɩta ikila awɔhwɛ mɔɔ ɩwɔ yi ti sʋlɔ nɩ nu. Ɩdɩ baaba kɛɛ ɩwɔ numɔ la a ikehila awɔhwɛ yi nu, na ama ɩanwʋ asianɩ mɔɔ ɩkɔhʋla kezi wɔ yɩ mɛda. Naasʋ̃ sɛ ɩfa yɩ dwɩnɩ isiye awɔhwɛ yɩ zʋ a, ɩkɛyɛ asianɩ ɩkɛma yɩ. Mɔɔ ɩkɔhʋla kɔwʋwa yɩ ma ikodwu dɩka mɔɔ ɩkɔɔ azʋ̃nudwolɩyɛ nu nɩ, ihyinyia kɛɛ ikila ɔhʋanɩ yɩ zʋ. Ɔzɔ la sʋ̃ yɛ itwu mmɩlɩ be a ɩdɩ baaba kɛɛ yɛkɔdwɩnɩndwɩnɩ tanɩ be mɔɔ yɛyɛ yedua numɔ nɩ nwʋ. Eyi kɔwʋwa yɛ ma yekozuma debe wɔ nu na iálili mfʋmɩ nɩ dɔkʋ̃. Naasʋ̃ sɛ yɛkɔ zʋ yɛfa yɛ adwɩnɩ yesiye tanɩ mɔɔ yɛyɛ yedua numɔ nɩ zʋ a, ɩkɛzɩkɛ anyɩnlɩlelɛ mɔɔ yɛlɛ yɛsʋ̃mɩɩ Gyehova nɩ. Meti ɩsɛ kɛɛ yɛkɔ zʋ yɛfa yɛ adwɩnɩ yesiye ɔhʋanɩ mɔɔ ɩla yɛ anyunu nɩ zʋ. Yeluwa ɔhʋanɩ zʋ yɛkɔɔ Nyamɩnlɩ yi oyuwadɩ fʋlɔ mɔɔ ɩva ɩwɔ yɛ anʋhʋba nɩ nu, dɩka mɔɔ ‘yɛlɛ́kakɛ’ nninyeni dadampɔ nɩ dɔkʋ̃.—Ayɩ. 65:17; Ɛɣɛ. 4:25.

Benyia be ikilaa awɔhwɛ mɔɔ ɩwɔ yɩ anyunu nɩ nu mmɩlɩ mɔ itwuu kaalʋ wɔ ɔhʋanɩ be mɔɔ ɩkyɩyɩa kyɩyɩa zʋ.

Kɛmɔ ihyinyia kɛɛ dɩlayɩvanii fa yɩ adwɩnɩ siye ɔhʋanɩ mɔɔ ɩla yɩ anyunu nɩ zʋ tɛla awɔhwɛ mɔɔ ɩkɛma ɩkɔnwʋ yɩ mɛda zʋ nɩ, ɔzɔ la yɛ ɩsɛ kɛɛ yɛfa yɛ adwɩnɩ yesiye nyilalɛ mɔɔ yekenyia yɩ eɣile be nɩ zʋ tɛla kɛɛ yɛkɛva keziye tanɩ be mɔɔ yɛyɛ yedua numɔ nɩ zʋ (Kila nkyɩkyɛmi 16)


KƆ ZƲLƆ NYIA ANWƲLAZƲ KƐƐ GYEHOVA VA HYƐ WƲ

17. Mɩnla ti mɔɔ ɩsɛ kɛɛ yɛkɔ zʋ yenyia anwʋlazʋ kɛɛ Gyehova dɔ yɛ na iziyeziye yɩ nwʋ kɛɛ ɩkɛva yɛ tanɩ ɩkɛhyɛ yɛ mmɩlɩ munwatĩĩ a?

17 Ɩsɛ kɛɛ yɛkɔ zʋ yenyia anwʋlazʋ kɛɛ Gyehova dɔ yɛ na iziyeziye yɩ nwʋ kɛɛ ɩkɛva yɛ tanɩ ɩkɛhyɛ yɛ mmɩlɩ munwatĩĩ. (1 Dwɔ. 3:19) Mɩnla ti a? Iluwakɛɛ Setanɩ iléyiaki kɛɛ ɩkɛma yɛkɛdɩ nɣanlɩ kɛɛ Gyehova ɩálɔ yɛ na ɩlɛ́fa yɛ tanɩ sʋ̃ ɩkɛhyɛ yɛ. Mɔɔ ɩpɛɛ yɩ yɛ lɛ kɛɛ yɛkɔhwɩ̃ yɛ nwʋ wɔ Gyehova nwʋ. Sa yɛkʋla yekila ɔhʋanɩ kɛɛ Setanɩ keminyia yɩ mmɔdɩnɩwɔlɛ nu iluwakɛɛ izi kɛɛ yɩ mmɩlɩ mɔ ɩha nɩ dɩ ɛgyɩkɩ̃ɩ̃ be. (Yik. 12:12) Íni kɛɛ yɛma idi nkunimi!

18. Mɩnla yɛ ɔkɔhʋla kɛyɛ na wʋanyia anwʋlazʋ kɛɛ Gyehova dɔ wʋ na iziyeziye yɩ nwʋ mmɩlɩ munwala kɛɛ ɩkɛva wʋ tanɩ ɩkɛhyɛ wʋ a?

18 Mɔɔ ɩkɛma ekenyia anwʋlazʋ kɛɛ Gyehova dɔ wʋ nɩ, fa adwɩnɩhilelɛ mɔɔ yezunzunli nwʋmɔ wɔ dɩyɛzumalɛ mɔɔ ili eyi yɩ anyunu nɩ yɛ egyima. Dɩyɛzumalɛ eyi ma ɔnwʋ kezimɔ ekenyia anwʋlazʋ kɛɛ Gyehova va wʋ tanɩ ɩhyɛ wʋ. Kɛ ndianwʋ nɩ, kakɛ mɔɔ Gyehova ɩha ɩvalɩ yɩzayɩ yɩ nwʋ. Dwɩnɩndwɩnɩ mɔɔ Bayɩbʋlʋ kã falɩ kezimɔ Gyehova fa tanɩ kyɛ nɩ nwʋ. Máma wʋ ɛɣɛɛlɛ fi kɛɛ Gyehova zi kɛɛ wʋáli munli na ɩkɛla nwɔkɛnwʋnlɛ ali ikehile wʋ. Na kakɛ kɛɛ sɛ ɩfa tanɩ ɩkyɛ a, nɩ ɩva ɩhyɛ kʋlaa. Na kɛmɔ Devidi nyianlɩ Gyehova yɩ nwɔkɛnwʋnlɛ nu anwʋlazʋ nɩ, wʋzawʋ sʋ̃ ɔkɔhʋla kɛhã kɛɛ, “Gyehova, mɩla wʋ asɩ kɛɛ ‘ɛvalɩ mɩ mfʋmɩ nɩɩ mɩ tanɩ ɛhyɛlɩ mɩ’!”—Ndw. 32:5.

KƐ OKOWUWA KEZE A?

  • Mɩnla ti mɔɔ ihyinyia kɛɛ yenyia anwʋlazʋ kɛɛ Gyehova va yɛ tanɩ ɩhyɛ yɛ a?

  • Mɩnla yɛ ɩkɔwʋwa wʋ ma ekele Gyehova yɩ tanɩfakyɛ kediã numɔ a?

  • Mɩnla ti mɔɔ ɩsɛ kɛɛ yɛkɔ zʋ yenyia anwʋlazʋ kɛɛ Gyehova kɛva yɛ tanɩ kɛhyɛ yɛ mmɩlɩ munwatĩĩ a?

NDWOMI 1 Gyehova Yi Subanɩ Azʋlɔtʋ

a Kila odwokɔ mɔɔ ise “Draw Close to God—When Jehovah Described Himself” wɔ May 1, 2009, Ɔwɩɛnɩlɛ Aɣanɩ yɩ nu.

    Ahanta Buuku (2015-2025)
    Numá Yɩ
    Kɔ́ Numɔ
    • Aɣɩnda
    • Kyɛ́
    • Yɛ́ nzɩnzanlɩyɛ mɔɔ ɛpɛ yɩ wɔ ɛkɩhyɩ
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mmɛla Mɔɔ Ɩwɔ Nwʋmɔ
    • Nwʋmɔ Nhyɩhyɛlɩyɛ
    • Nwʋmɔ Nninyeni
    • JW.ORG
    • Kɔ́ Numɔ
    Kyɛ́