ƐNTƐNƐTI JI WEMADADOXU Watchtower Tɔ
Watchtower
ƐNTƐNƐTI JI WEMADADOXU
Aja
À
  • À
  • à
  • Á
  • á
  • É
  • é
  • È
  • è
  • Ɛ
  • ɛ
  • Ɖ
  • ɖ
  • Ó
  • ó
  • Ò
  • ò
  • Ú
  • ú
  • Ù
  • ù
  • Í
  • í
  • Ì
  • ì
  • Ɔ́
  • ɔ́
  • Ɔ̀
  • ɔ̀
  • Ɔ̌
  • Ӡ
  • ӡ
  • BIBLA
  • WEMAWO
  • BƆBƆWO
  • mwbr20 mai kpashi. 1-8
  • Agbenɔnɔ koɖo sumɔsumɔdɔ bɔbɔ nukplawema nyɔsoxuwo (Mai 2020)

Video ɖe deli nɔ ecɛ ci èsɔ o.

Mìɖe kuku, kɔpi nɔ video lɔ do go cukaɖa ɖeka.

  • Agbenɔnɔ koɖo sumɔsumɔdɔ bɔbɔ nukplawema nyɔsoxuwo (Mai 2020)
  • Agbenɔnɔ koɖo sumɔsumɔdɔ bɔbɔ nukplawema nyɔsoxuwo—2020
  • Enyɔta hwɛhwɛwo
  • 4-10 MAI
  • 11-17 MAI
  • 18-24 MAI
  • 25-31 MAI
Agbenɔnɔ koɖo sumɔsumɔdɔ bɔbɔ nukplawema nyɔsoxuwo—2020
mwbr20 mai kpashi. 1-8

Agbenɔnɔ koɖo sumɔsumɔdɔ bɔbɔ nukplawema nyɔsoxuwo

4-10 MAI

MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | GƆNMƐJEJE 36-37

“Wohwanŋ Ʒozɛfu”

w14-EW 8/1 12-13

‘Ŋɖe kuku míse edrɔ ci ŋku ɖa’

Bibla nu mɔ: “Ʒozɛfu nɔviɛ ŋsuviwo kpɔ mɔ wowo eda lɔn Ʒozɛfu sɔ wu yewo. Wo xanɔ wowo nɔvi Ʒozɛfu do enyɔ lɔ ŋci. Wo gbe mɔ yewo da nu enyɔ nywiwo nɔ Ʒozɛfu o.” (Gɔnmɛjeje 37:4) Mìatɛnŋ amɔŋje ŋhwan Ʒozɛfu nɔviɛwo tɔ mɛ, vɔ wodewɛ nywiɖe ci wowo nɔvi nu vatɔ wo nu veve sɛnŋsɛnŋɖe o. (Elododo Wema 14:30; 27:4) Èhwanŋ mɛɖe kpɔ hwecinu èkpɔ mɔ bubutɔxu ci woasɔ na ye sa yí wosɔ na yɛa? Ðo ŋwi Ʒozɛfu nɔviɛwo. Ŋhwan wowo tɔ dɔ yí wowa nu ci yí vave nɔ wo. Wowo kpɔwɛ lɔ ɖonɔ ŋwi nɔ Kristotɔwo mɔ, yɛanyɔ sugbɔ wu mɔ ‘woakpɔ jijɔ koɖo amɛ ciwo yí le jijɔ kpɔkpɔ mɛ.’—Rɔmatɔwo 12:15.

Ʒozɛfu nya mɔ ye tɔviyewo delɔn ye nyɔ gbɔ ɖeeɖe o. Ʒozɛfu sɔ yi wu lɛgbɛɛ nyakpɔkpɔ lɔ wlanɔ nɔ ele ju koɖo nɔviɛwoa? Etɛnŋ drui mɔ yeawɛ ahan. Vɔ ɖo ŋwi mɔ sɔ Ʒakɔbu sɔ awu lɛgbɛɛ lɔ nɔ Ʒozɛfu yí sɔ dasɛ mɔ, yi nu kpe nɔ ye yí yeluin. Ʒozɛfu ji mɔ ye daye le kando ye ji, eyi taɖo edonɔ awu lɛgbɛɛ nyakpɔkpɔ lɔ gashiagamɛ. Yi kpɔwɛ lɔ akpedo mì nu. Ci mìwo Da ci yí le jeŋkwimɛ detranɔ amɛ mɛ gbeɖe can ɔ, hweɖewonuɔ, yi sɛntɔ egbejinɔtɔ ɖewo venɔ ni yí elɔnnɔ wo sugbɔ. Gbesɔ kpe niɔ, énu nɔ wo mɔ woŋgbenɔ lagagbe ci xexe jehwi cɛ nɔkɔ o. Kristotɔ adodwiwo gbenɔnɔ na wotonɔ akpo nɔ mɛ ciwo mɛ wole, shigbe lé Ʒozɛfu wu lɛgbɛɛ na eto akpo hannɛ. Ecɛ dɔ wohwannɔŋ wo yí wodelɔnnɔ wowo nyɔ gbɔ ɖeeɖe o. (1 Piɛ 4:4) Enyɔ mɔ Kristotɔ ɖo asɔ Mawu sɛntɔ ci enyi wla do amɛwoa? Oo. Shigbe lé Ʒozɛfu desɔ yi wu lɛgbɛɛ lɔ wla nɛɔ, ahanke Kristotɔ can deɖo awla yiɖeki o.—Luiki 11:33.

w14-EW 8/1 13 mm. 2-4

‘Ŋɖe kuku míse edrɔ ci ŋku ɖa’

Yehowa Mawu yí xo edrɔ cɛwo yi. Wonyi enyɔnuɖɛ ciwo Mawu ji mɔ Ʒozɛfu le nu. Nɔ mìanuiɔ, Ʒozɛfu wa dɔ ci hanci nyɔnuɖɛtɔwo vawa ci wodo Mawu ŋɛ koɖo kojoɖoɖoŋɛwo nɔ Yi jukɔn sɛnto lɔ.

Ʒozɛfu nu nɔ nɔviɛwo koɖo bubu mɔ: ‘Ŋɖe kuku míse edrɔ ci ŋku ɖa.’ Nɔviɛwo mɔŋje edrɔ ci eku mɛ yí dejɔ ji nɔ wo ɖeeɖe o. Wonu ni mɔ: ‘È kpɔ mɔ edrɔ lɔ gɔnmɛ nyi mɔ a ɖufyɔ yí a kplɔ mì yɔ a?’ Exolɔlɔ lɔ nu kpi mɔ: “Ʒozɛfu nɔviɛwo xɛxɛ doji do edrɔ kuku lɔwo ŋci.” Hwenu Ʒozɛfu valɔ edrɔ amɛvetɔ ci eku nɔ dalɔ koɖo nɔviɛwoɔ, defa ɖeeɖe o. Bibla nu mɔ: “Edalɔ nu mɔ, ‘Edrɔ ci ŋmɛ yí nyi ecɛ ɔ? É kandoji mɔ enyɛ, koɖo enɔo, koɖo nɔviowo mì a bubɔ nɔ eo yɔ a?’” Ele ahan gan, Ʒakɔbu kpɔtɔ bukɔ tamɛ kpɔ so nyɔ lɔ nu. Yí anyi Yehowa yí xokɔ nuxu nɔ ŋsuvihwɛ lɔa?—Gɔnmɛjeje 37:6, 8, 10, 11.

De Ʒozɛfu yí nyi amɛ ŋkɔtɔ alo docwitɔ ci Yehowa nu nɔ mɔ yi le nu enyɔnuɖɛnyɔ ci yí dajɔ ji nɔ amɛwo, yí atɛnŋ ana woaci yumɛ ni o. Yesu ci yí nyi eŋɛdotɔ gangantɔ ci yí do eŋɛ ŋtɔ́ han, nu nɔ yi dokplɔtɔwo mɔ: “Nɔ́ wo do cukaɖawo nɔ Ŋ ɔ, wo a do cukaɖawo nɔ míwo can hɛnnɛ.” (Ʒan 15:20) Kristotɔwo pleŋ atɛnŋ akpla nu sugbɔ so xɔse koɖo dɔngbegbe Ʒozɛfu tɔ mɛ.

Bibla mɛ nuxɔafiwo jiji

it-1-F 693

Edɔmu

(Ejin), Edɔmutɔwo.

Ʒakɔbu kpena Ezawu yí wogbeyɔnɔ mɔ Edɔmu. (Gɔnm 36:1) Ci esɔ acɛ evi ŋkɔtɔ tɔ yi tɔ sa yí xɔ ayuɖabli jin taɖo woyɔɛni ahan. (Gɔnm 25:30-34) Enusɔkodonunutɔɔ, Ezawu nyi amɛ jin hwecinu woji (Gɔnm 25:25), yí nyigban ci ji yiŋtɔ koɖo yi viviwo vanɔ kpaxwe sugbɔ nyi nyigban jin.

it-1-F 964

Enucɔcɔ

Nɔ lɛngbɔkplɔtɔ ɖe alo elankplɔtɔ ɖe lɔn mɔ yeakpɔ lɛngbɔ alo elanwo ji nɔ mɛɖeɔ, edasɛ mɔ le seɛ mɛɔ, élɔn mɔ yeacɔ elan lɔwo. Ecɛ dasɛ mɔ, élɔn mɔ yeanyi elan lɔwo yí wodafi ɖekɛ o, yí nɔ evajɔ mɔ ŋɖe wa ɖeɔ, yeacu yi fɛn. Ele ahan gan, ese lɔ nu mɔ de eyi enyi mɔ nɔ ŋɖe wa ɖe duuɔ, dandandan yí acu yi fɛn o. Ðo enu ɖewo atɛnŋ avajɔ yí dasun ji awa ŋɖe o. Vɔ gbɔxwe dacu yi fɛn dandandan ɔ, éɖo adasɛ kpeɖoji ɖeka ci yí dasɛ mɔ de eyi wa ŋɖe o. Le kpɔwɛ mɛ, nɔ elanlenu yí le ɖeɔ, éɖo adasɛ elan drɛndrɛn ci yí kpɔtɔ. Nɔ yi xwetɔ kpɔ kpeɖoji lɔ yí xɔɛ seɔ, dagbedo hwɛ elankplɔtɔ lɔ yí amɔ yi le cu yi fɛn o.

Ese ŋtɔ́ lɔ ke yí bla ŋɖekpokpui ci wosɔ do alɔmɛ nɔ mɛɖe nɛ, yí xomumɛtɔwo can le mɛ. Le kpɔwɛ mɛ, le seɛ mɛɔ, evi xoxutɔ yí cɔnɔ nɔviɛŋsu koɖo nɔviɛnyɔnuwo pleŋ. Ecɛ ana mìamɔŋje enu ci yí taɖo Ruibɛn ci yí nyi evi xoxutɔ, xa le yiɖeki mɛ hwecinu nɔviɛwo mɔ yewoawu Ʒozɛfu. Le Gɔnmɛjeje 37:18-30 mɛɔ, “Ruibɛn nu mɔ, ‘Mì da wui o. [Míŋgbekɔ hun do nyigban o]. Mì tɛnŋ dwi dotɔ ɖeka mɛ, akpa madonu.’ Ruibɛn wa totomɛ ɖeka yí a hwlɛn Ʒozɛfu gan, yi a trɔɛ ɖaɖa edalɔ.” Eyi ci Ruibɛn vado kpo Ʒozɛfuɔ, édan ta nɔ yiɖeki keke yí “drɛn yi wuwo” yí do axwa mɔ: “Ŋsuvi lɔ de le dotɔ lɔ mɛ o! Nyi na wa ɔ?” Énya mɔ ci Ʒozɛfu buɔ, eye yí woado hwɛ. Nɔ woaɖe Ruibɛn ti le nyɔ mɛɔ, nɔviɛwo sɔ ayexa wa ŋɖeka yí sɔ dasɛ mɔ elanlenu yí le Ʒozɛfu. Wowu egbɔ ɖeka yí sɔ Ʒozɛfu wu hundo afɔcimɛ lɔ blibɔɛ. Yi goduɔ, wosɔ awu lɔ ɖaɖa Ʒakɔbu. Ci wowo da glo Ʒozɛfu wu ci nu ehun le lɔ kpɔ yí xɔɛ se mɔ elanlenu yí li nyaoɔ, degbedo hwɛ Ruibɛn mɔ eyi wa ŋɖe o.—Gɔnm 37:31-33.

11-17 MAI

MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | GƆNMƐJEJE 38-39

“Yehowa degbe Ʒozɛfu ɖɛ kpɔ o”

w14-EW 11/1 12 mm. 4-5

‘Lé nawɛ ada ale gangan cɛ yí awa nuvɔn do Mawuɔ?’

‘Ajɔtɔ ciwo yí xwle Ʒozɛfu hin va Eʒipti. Eyi Eʒiptitɔ ci woyɔnɔ mɔ Potifa, mɛ ci yí nyi ɖeka le efyɔ bɔdonutɔwo mɛ yí gbenyi Faraɔn mɛjikpɔtɔwo ga, xwli le Ismaɛlitɔ ciwo hin va hunnɔ shi.’ (Gɔnmɛjeje 39:1) Enyɔ kleŋ cɛ ci Bibla mɛ xolɔlɔ lɔ nu, kpedo mì nu mìkpɔ lé wogbali ɖajɛvi lɔ sugbɔ do ci wogbetrɔ yí sɔ sa. Évatrɔ ajɔnu ɖe han kpoŋ! Mìatɛnŋ ayi susumɛ yí akpɔ lé Ʒozɛfu kplɔ yi xwetɔ yoyu ci yí nyi efyɔ bɔdonutɔ lɔ do, yí wotokɔ afidomɛ fini amɛwo sugbɔ le yí woɖo agbanwo do yí yikɔ Ʒozɛfu xwe yoyu lɔ mɛ.

De axwe hwɛɖeka yɔ o! Axwe lɔ to akpo xesexese nɔ axwe ci mɛ Ʒozɛfu nɔ vayi. Xomu ci yí nɔnɔ avɔnzavawo mɛ yí ahunkɔ ayikɔ koɖo wowo lɛngbɔwo mɛ yí Ʒozɛfu shin le. Vɔ le lɛɔ, Potifa ci yí nyi ɖeka le Eʒiptitɔ dɔkunɔwo mɛ le axwe gangan ci woshi aŋɔ nɔ yí enya kpɔkpɔ haan mɛ. Nyigbanmɛnumɛkutɔwo nu mɔ agbeɖuɖu jɔnɔ ji nɔ blema Eʒiptitɔwo, wodranɔ texwe ɖewo do yí wonyanɔ kpɔkpɔ yí wocunɔ kpa trɔdii. Aci dofafɛwo nɔnɔ wo mɛ, woɖenɔ edu ci mɛ eshi nɔnɔ yí wodonɔ aci ciwo wosɔ wanɔ wemaxlaxlawo, etɔŋkɔgbewo koɖo etɔŋkɔsesewo do mɛ. Hweɖewonuɔ, wocunɔ axwe do texwe nyakpɔkpɔ ŋtɔ́wo mɛ, yí xɔ ci mɛ woaxɔ aya le nɔnɔ axwe lɔ mɛ. Woɖenɔ flɛsɛwo do eji nɔ axwe lɔ, exɔwo sunɔgbɔ le mɛ yí wowanɔ enuɖuxuxɔ gangan ɖeka koɖo exɔwo nɔ sumɔviwo do mɛ.

w14-EW 11/1 14-15

‘Lé nawɛ ada ale gangan cɛ yí awa nuvɔn do Mawuɔ?’

Mìdenya enu keke ɖe so lé Eʒipti gakpawo nɔnɔ do hwenɔnu o. Nyigbanmɛnumɛkutɔwo vayi kpɔ gakpaxɔ gbangban ɖewo. Wonyi gumɛgakpa ciwo yí sɛnŋ yí wowo gliwo tri. Ʒozɛfu vadre lé texwe lɔ le do koɖo enyɔ ci gɔnmɛ yí nyi “edu,” ci yí dasɛ mɔ vinvin koɖo emɔkpɔkpɔbudoamɛ tɔxu enyi. (Gɔnmɛjeje 40:15, NWT, gɔnmɛnuŋwlɛŋwlɛ) Ehajiji Wema nu nɔ mì mɔ, wotre fun buwo nɔ Ʒozɛfu. Wonu le nɔ mɔ: “Wo sɔ ekawo sɔ bla afɔwo nu nɔ Ʒozɛfu. Wo sɔ gakpo sɔ kpla ekɔ ni.” (Ehajiji Wema 105:17, 18) Hweɖewonuɔ, Eʒiptitɔwo lenɔ abɔwo do ŋgbe nɔ gamɛnɔtɔwo yí tɔnɔ ka wo. Wogbesɔ awlɛga ciwo yí xanɔ kɔ nɔ amɛ donɔ kɔ nɔ buwo. Ci Ʒozɛfu dewa ŋɖe gbɔxwe yí wovatretreɛ efun cɛwo niɔ, gbazavisese yi tɔ agbewugan doji!

Ci yí gbewu ŋnɔɔ, de azan hwɛɖeka ekpe fun na nɔ o. Exolɔlɔ lɔ nu nɔ mì mɔ, ‘Ʒozɛfu nɔ gakpa lɔ mɛ.’ Éwa xwe sugbɔ le texwe vwin ŋtɔ́! Eyi Ʒozɛfu denya nɔ woavajui gbeɖeka o. Ci Ʒozɛfu vayi le efunkpekpe gangan ŋtɔ́ mɛ yí kwɛshilawo koɖo wleciwo vayikɔ ɖe, nyi yí kpedo nu yí mɔkpɔkpɔ debu diɔ?

Exolɔlɔ lɔ na ɖoŋci lɔ mì mɔ: “[Yehowa] le koɖo Ʒozɛfu, yi kpɔtɔ dadasɛ yi ŋshishikuku ni.” (Gɔnmɛjeje 39:21) Gakpa gliwo, ketiketiwo, koɖo vinvin ɖekpokpui datɛnŋ aɖo te Yehowa mɔ ŋgbesɔ lɔnlɔn mavɔ yi tɔ lɔn yi sɛntɔwo o. (Rɔmatɔwo 8:38, 39) Mìatɛnŋ ayi susumɛ yí akpɔ lé Ʒozɛfu dokɔ gbe ɖaɖa yí nunuɔ vevisese yi tɔwo nɔ Dalɔ amɛlɔntɔ ci yí le jeŋkwimɛ, yí xɔkɔ akɔnfafa so “Mawu nɔ akɔnfafawo keŋkeŋ” gbɔ. (2 Korɛntitɔwo 1:3, 4; Filipitɔwo 4:6, 7) Nyi Yehowa gbewa nɔ Ʒozɛfuɔ? Exolɔlɔ lɔ gbenu nɔ mì mɔ, Yehowa wɛ yí “gakpajikpɔtɔwo ga tɔ́ lɔnlɔn ɖoɖo nɔ Ʒozɛfu.”

w14-EW 11/1 15 mm. 2

‘Lé nawɛ ada ale gangan cɛ yí awa nuvɔn do Mawuɔ?’

Exolɔlɔ lɔ na ɖoŋci lɔ mì mɔ: “[Yehowa] le koɖo Ʒozɛfu, yi kpɔtɔ dadasɛ yi ŋshishikuku ni.” (Gɔnmɛjeje 39:21) Gakpa gliwo, ketiketiwo, koɖo vinvin ɖekpokpui datɛnŋ aɖo te Yehowa mɔ ŋgbesɔ lɔnlɔn mavɔ yi tɔ lɔn yi sɛntɔwo o. (Rɔmatɔwo 8:38, 39) Mìatɛnŋ ayi susumɛ yí akpɔ lé Ʒozɛfu dokɔ gbe ɖaɖa yí nunuɔ vevisese yi tɔwo nɔ Dalɔ amɛlɔntɔ ci yí le jeŋkwimɛ, yí xɔkɔ akɔnfafa so “Mawu nɔ akɔnfafawo keŋkeŋ” gbɔ. (2 Korɛntitɔwo 1:3, 4; Filipitɔwo 4:6, 7) Nyi Yehowa gbewa nɔ Ʒozɛfuɔ? Exolɔlɔ lɔ gbenu nɔ mì mɔ, Yehowa wɛ yí “gakpajikpɔtɔwo ga tɔ́ lɔnlɔn ɖoɖo nɔ Ʒozɛfu.”

Bibla mɛ nuxɔafiwo jiji

it-2-F 445

Onan

(yi gɔnmɛ yí nyi “evijiji ŋsɛn”).

Onan nyi Ʒuda vi vetɔ ci Kannatɔ Shua vinyɔnuvi ji ni. (Gɔnm 38:2-4; 1Kro 2:3) Ci Yehowa wu Onan fofoɔ Er do nuvwin ci ewakɔ ŋci goduɔ, Ʒuda nu nɔ Onan mɔ yɛ le sɔ kpo Er ashiɛ Tama, shigbe lé ekposɔsɔtoto lɔ nui hannɛ. Nɔ woji viŋsuvi ɖeɔ, danyi evi ŋkɔtɔ ci yí ale axwe do te nɔ Onan xomu o, vɔ ánɔ Er dumɛ yí aɖu evi ŋkɔtɔ cinɔwo. Vɔ nɔ wodeji viŋsuvi ɖeɔ, evi ŋkɔtɔ cinɔ lɔ atrɔ Onan tɔ. Nɔ Onan ɖoɖoɔ xɔ koɖo Tamaɔ, “ésɔ eshi lɔ kɔnɔ do nyigban.” Ecɛ denyi amɛɖekigbɔdɔndɔn o, ɖo exolɔlɔ lɔ mɔ “nɔ édɔndɔn koɖo fofoɔ shiɔ,” ésɔ ŋsushi lɔ kɔnɔŋgbe. Ecɛ dasɛ mɔ, Onan ɖonɔ te gbɔdɔndɔn lɔ koɖo susu mɔ yedasɔ eshi lɔ kɔ ɖo Tama vijinu mɛ o. Ci dewa do enyɔ ci dalɔ nu ji o, glo koɖo ŋhwan yí gbeda le toto ci Mawu wa nɔ nyɔnuɖeɖe jiɔ, Yehowa wui, yí dewa evi ɖe ɖɛ gbɔxwe yí ku o.—Gɔnm 38:6-10, NWT; 46:12; Amh 26:19.

w04-EW 1/15 30 mm. 4-5

Enyɔbiɔse ciwo yí so yi hlɛntɔwo gbɔ

Ʒuda wa fɛn yí wa nu ci dewa do egbe ci eɖo ji yí sɔ Tama na eviɛ ŋsuvi Shela ɖe o. Égbewa fɛn yí wa nu ci edɔn nyɔnu ɖeka ci ebu mɔ yɛnyi gbedoxɔ mɛ sakabo gbɔ. Enu cɛ ci ewa desɔ koɖo Mawu se ci yí nyi mɔ, asu koɖo ashiwo ɖekɛ yí adɔn nɔnɔ gbɔ o. (Gɔnmɛjeje 2:24) Vɔ le nyɔnɔnwimɛɔ, de sakabo gbɔ yí Ʒuda dɔn o. Ewaɖeɔ, nɔ enɔ eviɛ ŋsuvi Shela dumɛ yí wa do ekposɔsɔtoto lɔ ji yí vanyi da nɔ evi ci woji le se nu.

De gbɔdɔndɔn masɔkoɖose ŋɖe yí Tama wa o. Wodeyɔ togbo ŋsuvi ciwo eji mɔ hashiviwo o. Hwecinu Boazi ci yí so Bɛtɛlɛxɛmu vaɖe Ruta ci yí nyi Moabutɔ shigbe lé ekposɔsɔtoto lɔ nui hannɛɔ, Bɛtɛlɛxɛmu mɛganwo xo nuxu nywi so Tama viŋsuvi Farɛsi nu yí nu nɔ Boazi mɔ: “Tama ji Ʒuda vi ŋsuvi ci yí tɔ mɔ Farɛsi. Yi xomu va gangan. Le emɔ ɖeka lɔ ke ji ɔ, Tɔhonɔ le na eo evi sugbɔ toto [Ruta] ji. Ao xomu le gangan shigbe yitɔ ɛnɛ.” (Ruta 4:12) Woyɔ Farɛsi do Yesu Kristo tɔgbuiwo mɛ hɛnnɛ.—Matie 1:1-3; Luiki 3:23-33.

18-24 MAI

MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | GƆNMƐJEJE 40-41

“Yehowa xɔ Ʒozɛfu gan”

w15-EW 2/1 14 mm. 4-5

‘Mawu ɖekɛ yí mɔnɔŋje edrɔwo mɛ yí ɖenɔ gɔnmɛ nɔ wo’

Etɛnŋ nyi mɔ ŋlɔ vɛnkutɔ lɔ ŋlɔbe Ʒozɛfu, vɔ Yehowa yɛ deŋlɔbi kpɔ o. Le zan ɖeka mɛɔ, Yehowa wɛ yí Faraɔn ku edrɔ kpacamɛ amɛve ɖekawo. Ŋkɔŋkɔtɔɔ, efyɔ lɔ kpɔ nyibu kpɔlanmɛ amadrɛ ɖekawo yí woto so Nili tɔsasa lɔ mɛ, yí nyibu dodo amadrɛ bu to kplɔ wo do. Eyi nyibu dodo lɔwo mi nyibu kpɔlanmɛ lɔwo. Le yi goduɔ, Faraɔn gbeku drɔ bu yí kpɔ likuci ci nu liku hwanhwan amadrɛ le koɖo likuci ci nu liku lele amadrɛ le. Eyi liku lele lɔwo mi liku hwanhwan lɔwo. Le yi ŋkegbu nyidinmɛɔ, edrɔ lɔwo dɔ yí Faraɔn dan ta nɔ yiɖeki. Eyi taɖo eyɔ ŋsu ŋɖɛnyatɔ koɖo efankantɔ maʒikiwatɔ yi tɔwo mɔ wo le va ɖe edrɔ lɔwo gɔnmɛ nɔ ye. Vɔ mɛɖekɛ desun ji yí ɖe edrɔ lɔwo gɔnmɛ o. (Gɔnmɛjeje 41:1-8) Wodekpɔ nyɔ ɖe yí nu so drɔ lɔwo nu enyia, alo woɖe wo mɛ gbɔxwe gɔnmɛsese lɔwo trɔ kpe nɔnɔ yɔ maɔ, mìdenya teŋ o. Ðekpokpuiɖe ci enyiɔ, wodesun ji yí kpedo Faraɔn nu ekpɔ ta nɔ enu ci yí xɛ o. Vɔ Faraɔn kpɔtɔ jijiɛ veviɖe mɔ, yease edrɔ lɔwo gɔnmɛ dandandan.

Ecɛyɛɔ, vɛnkutɔ lɔ vaɖo ŋwi Ʒozɛfu! Ayexa yi tɔ do hwɛ yi, yí enu ɖajɛvi ɖeka nyɔ nɔ Faraɔn. Ðajɛvi lɔ le gakpamɛ yí ɖe drɔwo gɔnmɛ nɔ yɛ koɖo kpɔnnɔɖatɔwo ga pɛpɛpɛ xwe ve vayi. Le afɔdumɛ zeɖekaɔ, Faraɔn ɖe gbe mɔ wo le ɖe Ʒozɛfu ti le gakpamɛ.—Gɔnmɛjeje 41:9-13.

w15-EW 2/1 14

‘Mawu ɖekɛ yí mɔnɔŋje edrɔwo mɛ yí ɖenɔ gɔnmɛ nɔ wo’

Yehowa lɔnnɔ egbejinɔtɔwo koɖo mɛ ciwo yí sɔ wowoɖekiwo hwenɔ. Eyi taɖo de nukpacamɛ enyi mɔ, ékpedo Ʒozɛfu nu yí eɖe drɔ ciwo ŋsu ŋɖɛnyatɔ koɖo efankantɔwo demɔ dui nɔ gɔnmɛ o. Ʒozɛfu nu nɔ Faraɔn mɔ, gɔnmɛsese ɖekɛŋmɛ yí le drɔ lɔwo koɖo ve nu. Ci Faraɔn ku drɔ lɔ do zeve jiɔ, edasɛ mɔ enyɔ ci Yehowa nukɔ nyi ‘nyɔnɔnwi’ ci yí ajɔ dandandan. Nyibu kpɔlanmɛ lɔwo koɖo liku hwanhwan lɔwo nyi xwe amadrɛ ciwo mɛ ŋɖuɖu abɔ zan le Eʒipti, yí nyibu dodo koɖo liku lele lɔwo nyi xwe amadrɛ bu ciwo mɛ eju ato le. Exwe amadrɛ cɛwo yí akplɔ xwe amadrɛ ŋkɔtɔwo do. Ejutotwi lɔ asɛnŋ keke ŋɖuɖuwo avɔ xloxloxlo le juɔ mɛ.—Gɔnmɛjeje 41:25-32.

w15-EW 2/1 15 mm. 3

‘Mawu ɖekɛ yí mɔnɔŋje edrɔwo mɛ yí ɖenɔ gɔnmɛ nɔ wo’

Faraɔn wa do yi nyɔ ci enu ji. Wodo awu nywi ɖeka nɔ Ʒozɛfu zeɖeka tɔntɔn. Faraɔn sɔ shikawlɛ do do kɔ ni, sɔ alɔgavi ɖeka ni, sɔ esɔkekevi efyɔwo tɔ ɖeka ni yí na acɛ yi mɔ yɛ le dan to eju lɔ pleŋ mɛ keŋ atɔ wawa do susu ci eɖe ji. (Gɔnmɛjeje 41:42-44) Le ŋkeke ɖeka gblamɛɔ, Ʒozɛfu so le gakpamɛ yí vanyi efyɔ kpatɛmɛnɔtɔ. Éfɔn nyidin ŋnɔ shigbe gamɛnɔtɔ manyiŋɖe nɛ, vɔ keke zan adoɔ, étrɔ acɛkpatɔ vetɔ bɔdo Faraɔn nu. Eze petii mɔ Yehowa cu fɛn nɔ xɔse ci Ʒozɛfu ɖo do nu! Yehowa kpɔ efun ciwo pleŋ yi sɛntɔ kpe do kunukunu ji na nɔ xwe sugbɔ. Évakpɔ nyɔ ŋtɔ́wo pleŋ gbɔ nywiɖe do gamɛ nywi ji. Yehowa susu yí nyi mɔ, yeakpɔ numasɔgbe ciwo wowa koɖo Ʒozɛfu gbɔ yí agbeglɔn ta nɔ mɛ ciwo yí avanyi Izraɛli jukɔn lɔ. Mìavakpɔ lé ewɛ do le nyɔta ci yí avakplɔ ecɛ do mɛ.

Bibla mɛ nuxɔafiwo jiji

w15-EW 11/1 9 mm. 1-3

Mínyaa?

Nyi yí taɖo Ʒozɛfu lun gɛn gbɔxwe yí yi Faraɔn gbɔɔ?

Shigbe lé exolɔlɔ lɔ nui le Gɔnmɛjeje wema mɛ nɛɔ, Faraɔn ɖe gbe mɔ wo le ɖe Ʒozɛfu ci yí nyi Ebretɔ gamɛnɔtɔ lɔ ti kaba, yí akplɔɛ vɛ nɔ ye keŋ nɔ yɛava ɖe ye drɔ ɖyivɔnvɔn lɔwo gɔnmɛ nɔ ye. Vɔ hwenɔnuɔ, Ʒozɛfu le gakpamɛ na nɔ xwe nɛniɖe. Ci Faraɔn nyɔ lɔ le kpatakpata can ɔ, Ʒozɛfu do ʒinxo yí lun gɛn keŋ gbɔxwe yí yi. (Gɔnmɛjeje 39:20-23; 41:1, 14) Ci exolɔlɔ ŋwlɛtɔ lɔ xo nuxu so enu cɛ ci yí aɖyi enumaɖyiŋɖe nuɔ, edasɛ mɔ éjeshi Eʒiptitɔwo kɔnuwo ɖɛ nywiɖe.

Le blema ju sugbɔ mɛɔ, wokpɔɛni mɔ egɛnɖoɖo nyi nunywi, yí ahanke ele nɔ Ebretɔwo can nɛ. Vɔ enugɔnmɛjijikpɔ wema ɖeka nu mɔ, “blema Eʒipti ɖekɛ yí nyi wezexu ju ci egɛnɖoɖo dejɔnɔ ji nɔ o.” (McClintock and Strong’s Cyclopedia of Biblical, Theological, and Ecclesiastical Literature).

Egɛnfu ɖekɛ woxlɔnɔa? Wema ɖeka nu mɔ le Eʒiptitɔwo kɔnu ɖewo mɛɔ, gbɔxwe ŋsu ɖe ayi Faraɔn gbɔɔ, éɖo adra yiɖeki do shigbe lé awɛ nɔ enyi gbedoxɔ mɛ eyikɔ hannɛ. (Biblical Archaeology Review) Eyi taɖo nɔ enyi ahan yɔ nɛɔ, anyi mɔ Ʒozɛfu lun eta yí xlɔ efu ciwo pleŋ yí le gotu ni hɛnnɛ.

w09-EW 11/15 28 mm. 14

Ele mɔ mìwo Mawu sɛntɔwo adanasɛ nɔnɔmɛ nywiwo

14 Le blema mɛɔ, ajitɔ koɖo ajinɔ ciwo yí shi Mawu kplanɔ amɛbubu wowo viwo le axomɛ. Yi susumɛ kpɔ yí akpɔ lé Abraxamu koɖo viɛ Izaki sɔ bubu xokɔ nuxu nɔ wowonɔnɔwo do shigbe lé Gɔnmɛjeje 22:7 nui nɛ. Lé Ʒozɛfu wa nu do dasɛ mɔ, dalɔ koɖo nɔlɔ kpla nu yi nywiɖe. Hwecinu wocuiɔ, ébunɔ yi kpenawo le gakpa lɔ mɛ. (Gɔnm. 40:8, 14) Lé exo nuxu nɔ Faraɔn do dasɛ mɔ, ékpla lé woaxo nuxu koɖo bubu nɔ mɛ ci yí le acɛtɔxu.—Gɔnm. 41:16, 33, 34.

25-31 MAI

MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | GƆNMƐJEJE 42-43

“Ʒozɛfu le yiɖeki do mɛ sugbɔ”

w15-EW 5/1 13 mm. 5

“Ŋ de nyi Mawu o”

Ʒozɛfu yɛ ɖe? Ci ekpɔ wo zeɖekaɔ, éjeshi wo ɖɛ! Gbesɔ kpe niɔ, ci ekpɔ wo yí wobubɔ yí doŋdo niɔ, éɖo ŋwi hwecinu enyi ɖevihwɛ ji zeɖeka. Exolɔlɔ lɔ nu nɔ mì mɔ, “zeɖeka kakaɔ, Ʒozɛfu ɖo ŋwi yi drɔ” ciwo Yehowa na eku ji hwecinu enyi vihwɛ. Edrɔ lɔwo nu ɖɛ mɔ, nɔviɛwo avabubɔ adoŋdo ni shigbe lé wowɛ pɛpɛpɛ yɛ nɛ. (Gɔnmɛjeje 37:2, 5-9; 42:7, 9, NWT) Lé Ʒozɛfu awɛɔ? Ázo afan woa? Alo áɖe fi?

w15-EW 5/1 14 mm. 1

“Ŋ de nyi Mawu o”

Mìkando ji mɔ daji gbeɖe mɔ enu ciwo yí jɔ do Ʒozɛfu ji le jɔ do ye ji o. Ele ahan gan, evu koɖo klanklan bɔ le xomu sugbɔ mɛ gbɛ le xexeɛ pleŋ mɛ. Nɔ mìdo go cukaɖa cɛ hanwoɔ, mìatɛnŋ aji mɔ mìawa enu ci mìwo ji makpemakpe lɔ dro mɔ mìwo le wa. Vɔ anyɔ sugbɔ wu nɔ mìsran Ʒozɛfu, yí tekpɔ yí jeshi lé Mawu jijiɛ mɔ mìwo le kpɔ enyɔ lɔ gbɔ do. (Elododo Wema 14:12) Ðo ŋwi mɔ, nɔ lé mìawɛ yí fafa anɔ mìwo koɖo mìwo xomumɛtɔwo gblamɛ le veviɖeɔ, anyi lé mìawɛ yí fafa anɔ mìwo koɖo Yehowa koɖo Eviɛ gblamɛ le veviɖe sugbɔ wu.—Matie 10:37.

w15-EW 5/1 14 mm. 2

“Ŋ de nyi Mawu o”

Ʒozɛfu tɔ ŋɖewo wawa eɖekplɔɖedo yí asɔ do nɔviɛwo kpɔ keŋ akpɔ mɔ wotrɔ nyɔnɔnwi nyao ma. Étɔ nuxu xoxo nɔ wo koɖo adan to gbegɔnmɛɖetɔ ɖeka ji, yí do hwɛ wo mɔ wonyi mɛ ciwo yí va ju lɔ trɔ gbe. Ci woji mɔ yewoahwlɛn ta nɔ yewoɖekiwoɔ, wodre wowo xomu ni yí nu nyɔ vevi ɖeka mɔ yewo nɔvi adɔklɔɛtɔ kpɔtɔ le axwe. Enyɔ cɛ ci Ʒozɛfu se jɔ ji ni, vɔ étekpɔ yí le yiɖeki do mɛ. Nɔviɛ lɔ gbekpɔtɔ le agbe nyaoa? Ecɛyɛɔ, Ʒozɛfu nya enu ci awa. Énu mɔ: “Ecɛ yí woasɔ do mí kpɔ ke.” Yi goduɔ, énu nɔ wo mɔ yeɖo akpɔ wowo nɔvi hwɛhwɛtɔ lɔ dandandan. Ci eni zaan ɔ, évalɔn do ji mɔ gbɔxwe yeatashi wo woatrɔ yí axwe yí akplɔ wowo nɔvi hwɛhwɛtɔ lɔ gbɛɔ, mɛɖeka le wo mɛ ɖo alɔn anɔ gamɛ.—Gɔnmɛjeje 42:9-20, NWT.

it-2-F 50 mm. 4

Ʒozɛfu

Ci enu cɛwo vatɔ jɔjɔ do Ʒozɛfu nɔviɛwo jiɔ, wotɔ nunu mɔ Mawu yí dɔndɔn to nɔ yewo nɔ Ʒozɛfu ci yewosa exwe ɖewo vayi. Ci Ʒozɛfu le ŋkɔ nɔ nɔviɛ ciwo yí dekpɔ jejeɛshi ɖɛɔ, ése wodɔndɔn nyɔ so nuvwin ŋtɔ́ ci wowa nu. Ci ese wowo nyɔ ciwo yí dasɛ mɔ wotrɔ jimɛɔ, degbesun ji ale yiɖeki do mɛ o. Eyi dɔ eso le wo gbɔ yí vayi ji fiɖe yí fan vin le. Ci etrɔ gbɔɔ, énu mɔ wo le bla Shimeɔn ɖɛ keke ana nɔ hwecinu woakplɔ wowo nɔvi hwɛhwɛtɔ lɔ va.—Gɔnm 42:21-24.

Bibla mɛ nuxɔafiwo jiji

it-2-F 835

Ruibɛn

Adɛn nywi Ruibɛn tɔ ɖewo ze le yi nuwanawo mɛ hwecinu ele nyɔ lɔwo ji koɖo nɔviɛ amashiɖekɛ lɔwo keke wodegbewu Ʒozɛfu o, vɔ wovalɔn yí sɔ do dotɔ ɖeka ci mɛ eshi dele o. Enu ci Ruibɛn ji mɔ yeawa yí nyi mɔ, yeavabe aɖe Ʒozɛfu ti le dotɔ lɔ mɛ keŋ atrɔɛ ɖaɖa dalɔ. (Gɔnm 37:18-30) Le xwe 20 koɖo ŋɖe godu hwecinu nɔvinɔ cɛwo va Eʒipti yí wodo hwɛ wo mɔ eju lɔ trɔ gbe wovaɔ, wonu le wowonɔnɔwo mɛ mɔ enu ci yewowa koɖo Ʒozɛfu yí dɔ. Vɔ Ruibɛn ɖo ŋwi nɔ wo mɔ, yedele enu ci wowa koɖo Ʒozɛfu mɛ o. (Gɔnm 42:9-14, 21, 22) Eyi hwecinu Ʒakɔbu gbe mɔ yedatashi Bɛnʒamɛ akplɔ fofoɔwo do yí woatrɔ yi Eʒiptiɔ, Ruibɛn lɔ ke yí gbesɔ eviɛ ŋsuvi amɛve lɔwo do awoba yí nu mɔ: “Nɔ ŋdekplɔɛ gbɛ nɔ eo ɖe, nawu vinyɛ ŋsuvi amɛve lɔwo.”—Gɔnm 42:37, NWT.

w04-EW 1/15 29 mm. 1

Enyɔ vevi ciwo yí so Gɔnmɛjeje wema mɛ—II

43:32—Nyi yí taɖo enuɖuɖu koɖo Ebretɔwo nyɔnɔŋ nɔ Eʒiptitɔwoɔ? Etɛnŋ nyi mɔ enyɔ ci sɛnsɛnwo bunɔ do wowonɔnɔwo nu, alo egoyiyi akɔta tɔ yí dɔ Eʒiptitɔwo delɔnnɔ Ebretɔwo nyɔ gbɔ ɖeeɖe o. Gbesɔ kpe niɔ, Eʒiptitɔwo delɔnnɔ lɛngbɔkplɔtɔwo nyɔ gbɔ ɖeeɖe o. (Gɔnmɛjeje 46:34) Nyi yí taɖoɔ? Etɛnŋ nyi kpoŋ mɔ Eʒiptitɔwo dekpɔnɔ lɛngbɔkplɔtɔwo do ŋɖe ji o. Etɛnŋ gbenyi mɔ ci agblenyigbanwo desugbɔ le Eʒiptiɔ, wogbalinɔ mɛ ciwo yí va jinɔ gbe nɔ wowo lankuwo.

    Wema ciwo yí le Ajagbe mɛ (2015-2025)
    To le mɛ
    Ðo mɛ
    • Aja
    • Miin
    • Cancanwo
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Yizanzan sewo
    • Amɛ ŋtɔ nyɔtakankan totowo
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Ðo mɛ
    Miin