Agbenɔnɔ Koɖo Sumɔsumɔdɔ Bɔbɔ Nukplawema Nyɔsoxuwo
© 2024 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
6-12 JANVIER
MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO EHAJIJI WEMA 127-134
Vida Koɖo Vinɔwo—Mílenɔ bu nɔ Míwo vi Veviwo
Do Bubu Texwe ci Èɖo le Yehowa Xomu lɔ mɛ
Yehowa na nujikpekpe agbetɔwo nɔ woaji viwo yí gbena agbanleamɛji wo mɔ woakpla nu wowo viwo nɔ woalɔn ye yí asɛn ye. Nɔ jila ènyi ɖe, enunana vevi ŋtɔ́ jɔ ji nɔ eoa? Nyɔnɔnwi enyi mɔ Yehowa na enujikpekpe ganganwo dɔlawo, vɔ dena evijiji nujikpekpe wo o. Eyi taɖo nɔ jila ènyiɔ, do afixɔxɔ mɔnukpɔkpɔ vevi cɛ nu. Agbanleamɛji vevi enyi nɔ jilawo mɔ woahɛn wowo viwo le “enukplamu koɖo ese ji nɔ̀nɔ nɔ Axwetɔ” mɛ. (Efe. 6:4; 2 Ese. 6:5-7; Eha. 127:3) Mawu habɔbɔ lɔ to Bibla ji keŋ wa dɔwanu sugbɔ sɔ kpedo jilawo nu. Le kpɔwɛ mɛ, éwa wemawo, videowo, ehajijiwo koɖo nubuwo do siti ji. Eze gbajɛɛ mɔ, mìwo Da ci yí le jeŋkwimɛ koɖo Eviɛ lɔn mìwo viwo sugbɔ. (Luiki 18:15-17) Nɔ jilawo ɖoŋ do Yehowa nu keŋ wa ci ji wokpe yí le be nɔ wowo vi veviwoɔ, ejɔnɔ ji nɔ Yehowa. Gbesɔ kpe niɔ, jila lɔwo kpekɔdo wowo viwo nu nɔ woatɛnŋ avanɔ Yehowa xomu mɛ keke sɔyi mavɔ!
Jilawo: Mína Kpla Míwo Viwo nɔ Woalɔn Yehowa
20 Jeshi viowo ɖɛ nywiɖe. Ehajiji Wema 127 sɔ ɖeviwo sɔ koɖo ehwanwo. (Hlɛn Ehajiji Wema 127:4.) Enu vovovowo yí wosɔ wanɔ ehwanwo yí wowo kloklomɛ gbetonɔ akpo. Ahanke ɖeviwo to akpo nɛ. Eyi taɖo jilawo ɖo ado jeshi lé woana kpla ɖevi ɖekaɖeka do. Asu koɖo ashi ɖeka ci yí so Israël kpe ji yí hɛn wowo vi amɛve yí wosɛnkɔ Yehowa. Wonu enu ci yí kpedo wo nu mɔ: “Mìkplanɔ Bibla koɖo ɖevi lɔwo akpoakpo.” Le nyɔnɔnwi mɛɔ, xomutatɔ ɖeshiaɖe yí asɔ gbeta, nɔ eʒan mɔ woakpla nu koɖo ɖevi lɔwo akpoakpo.
Bibla mɛ Nuveviwo
it-1 543
Aci Bibla mɛ Tɔwo
Ehakpatɔ ɖeka ci yí le Bibla mɛ xo nuxu so akpaxwe ɖewo nu nɔ olivuci ci eɖo egbe nɔ mɛɖekpokpui ci yí avɔn nɔ Yehowa mɔ: “Ao viwo a le shigbe Olivuci ciwo yí e do ɛnɛ.” (Eha 128:1-3) Wosonɔ lɔviwo le olivuci gangan nu yí sɔ cunɔ. Le yiyimɛɔ, égbevajenɔ lɔvi yoyu buwo. Gbesɔ kpe niɔ, olivuci ciwo yí shin kewo trɔ yí jenɔ keŋ akpɔ emɔ aglɔn ta nɔ wowo kannu ɖɛ. Shigbe lé lɔvi cɛ ciwo yí je trɔnɔdo wowonɔnɔwo nɛɔ, ahanke nɔ ŋsuviwo trɔdo wowo daɔ, wowanɔ eɖe le jijɔkpɔkpɔ ci anɔ xomu lɔ mɛ.
13-19 JANVIER
MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO EHAJIJI WEMA 135-137
“Mìwo Xwetɔ Gangan wu Vojuwo Pleŋ”
it-1 914 mm. 4-5
Ŋsɛn, Ŋsɛndɔwo
Mìkpɔkpɔ lé Mawu zanzan ŋsɛn ci eɖo do jɔjɔmɛnuwo ji. Mìhɛn mìakpɔkpɔ emɔ mɔ Yehowa adasɛ acɛ ci eɖo do jɔjɔmɛnuwawawo ji yí asɔ dasɛ mɔ eye yí nyi Mawu adodwitɔ lɔ sɔgbe koɖo yi ŋkɔ lɔ. (Eha 135:5, 6) Ewe, wleci, wlecinyigban koɖo wleciviwo zɔnnɔ toto wowo tɔxuwo yí eɖe deklɛnnɔ yi kpena o. Aya mɛ nɔnɔmɛwo (nanɔ jihɔn, eshijaja koɖo egbeɖyiɖyi buwo) zɔnnɔ do ese ci yí kudo wo nu ji. Enuzozuiwo koɖo xeviwo zonɔ to aya mɛ. Enu cɛwo koɖo ebuwo sun mɔ woakɔ Mawu ŋkɔ ŋci yí ŋsusɛnsɛnhawo koɖo mɛ ciwo yí trɔkpe mì dewanɔ ŋcɛwo o.
Éle ahan gan, Yehowa Mawu hɛn ato enuwawa koɖo ŋɖewo ji yí asɔ wa enu ci awu Mawu sɛnsɛn kpoŋ. To nuwawa cɛwo jiɔ, éhɛn ana yí edro yitɔwo anyi wawa le hwenu koŋ ci eɖo ji. Nɔ enujɔjɔ shigbe mɔ efyɔɖyiɖyi, jihɔnshi gangan alo aya mɛ nɔnɔmɛ vaɖyi enugbali can ɔ, wole veviɖe, ɖo ŋcɛwo na yí Yehowa nyɔnuɖɛwo vamɛ yí gbesɔ wa Mawu ci yí to akpo. (Sɔ sɔ koɖo 1Efy 17:1; 18:1, 2, 41-45.) Le akpaxwe sugbɔ jiɔ, enu cɛwo nyi enujiŋwo, étɛnŋ nyi lé wogangan alo ɖo ŋsɛn do (Hun 9:24) alo wovajɔnɔ do hwenu maɖoŋdonuwo to emɔ maɖoŋdonuwo koɖo le hwenu masɔgbe ji.—Hun 34:10; 1Sam 12:16-18.
Nyi yí Taɖo Lɔnlɔn Egbejinɔnɔtɔ Yehowa tɔ ɖo Ajeŋ nɔ Mìɔ?
16 Mìvonɔŋ nɔ mìkando ji mɔ Yehowa aglɔn ta nɔ mì. Vɔ hweɖewonuɔ, mìtɛnŋ gbɔjɔ keke agbɔnnu nɔ mì mɔ mìakando ji ahan. Hwehunnɔnuwo ɖe, nyi Yehowa wanɔ nɔ mìɔ? (Hlɛn Ehajiji Wema 136:23.) Ésɔnɔ yi lɔwo do gɔnmɛ nɔ mì, kɔnɔ mì yi ji ɖɔɖɔɖɔ yí kpenɔdo mì nu mìgbefɔnnɔ je te. (Eha. 28:9; 94:18) Nyɔna ci mìkpɔnɔ le mɛ: Mìnya mɔ mìatɛnŋ aɖe ji do Yehowa nu gashiagamɛ. Ecɛ kpenɔdo mì nu le enu amɛve mɛ. Ŋkɔtɔ, fiɖekpokpui ci mìleɔ, mìnya mɔ Yehowa aglɔn ta nɔ mì. Amɛvetɔ, mìwo Da amɛlɔntɔ ci yí le jeŋkwi mɛ lenɔ bu nɔ mì nywiɖe.
Bibla mɛ Nuveviwo
it-2 1175
Yawe
Wozannɔ nyɔgbe kpoli Yawe blaŋblaŋ nɔ wosɔ lé enu wawa do nɔ amɛ yí sɔ nakɔ kanfukanfu koɖo ehajiji, gbedodoɖa koɖo akpedodo. Wogbekpɔɛni le enuŋwlɛŋwlɛ ciwo xo nuxu so jijɔ ci wokpɔnɔ le ejiɖuɖu koɖo hwlɛngan ɖe godu alo kpɔ alɔ sɛnŋ Mawu tɔ koɖo yi ŋsɛn. Kpɔwɛ sugbɔwo li ci mɛ wozan nyɔgbe vevi cɛ le. Enyɔ “Kanfukanfu nɔ Yawe, mí amɛwo!” (Aleluya) le shigbe kanfukanfunyɔ ci woazan asɔ kanfu Mawu ci yí le Ehajiji Wema mɛ yí ŋkɔtɔ lɔ le Ehajiji 104:35 mɛ. Le Ehajiji Wema bu mɛɔ, étɛnŋ le tɔtɔmɛ ɖekɛ kpoŋ (Eha 111, 112), vlavoɔ, énɔnɔ dodomɛ nɔ ehajiji wema ɖewo (135:3), hweɖewonuɔ, énɔnɔ vɔvɔnu ɖekɛ ni (Eha 104, 105, 115-117), vɔ blaŋblaŋ ɔ, énɔnɔ tɔtɔmɛ koɖo vɔvɔnu ni (Eha 106, 113, 135, 146-150). Le Enyɔdasɛ wema mɛɔ, mɛ ciwo yí le jeŋkwi mɛ zannɔ nyɔgbe cɛ yí sɔ kannɔfu Yehowa.—Enyɔ 19:1-6.
Fibu ciwo wogbezan enyɔgbe “Yawe” le yí nyi ehajijiwo koɖo finiwo wobiɔ enu Yehowa le. Ðeka yí nyi eha ci woji ci wohwlɛn Moizi gan. (Hun 15:2) Le eha ci Ezai ŋwlɛ mɛɔ, wozan nyɔgbe lɔwo koɖo ve “Yawe Yehowa.” (Ezai 12:2; 26:4) Ci ekpɔtɔ hwɛɖeka yí Ezekiazi aku yí wohwlin gan enujiŋtɔɔ, éji ha yí nu lé enu wakɔ ni do yí yɔ Yawe le mɛ zenɛniɖe. (Ezai 38:9, 11) Woxo nuxu so vovototo ci yí le amɛlagbuwo koɖo amɛkukuwo domɛ nu. Amɛkukuwo datɛnŋ akanfu Yawe o, vɔ amɛlagbuwo atɛnŋ wɛ. (Eha 115:17, 18; 118:17-19) Ehajiji wema bu ciwo mɛ wodo gbe ɖaɖa le dasɛ amɛhwlɛngan kpedodo, etaglɔnnamɛ koɖo etodɔndɔn.—Eha 94:12; 118:5, 14.
20-26 JANVIER
MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO EHAJIJI WEMA 138-139
Ŋgbelɔn nɔ Vɔnvɔn Adɔ Enyɔŋciɖoɖo le Bɔbɔwo Aglo o
Kanfu Yehowa le Bɔbɔwo Hwenu
10 Jika sonɔ eo sugbɔ nɔ èji mɔ yeakɔ alɔ̀ yi ji aɖo nyɔ nua? Nɔ ahan yɔ nɛɔ, denyi eo ɖekɛ yɔ o. Le nyɔnɔnwi mɛɔ, amɛ sugbɔ le mì mɛ vɔnnɔ hwɛɖeka nɔ wojikɔ ana ɖoŋci. Gbɔxwe àɖu vɔnvɔn ci yí xenɔ emɔ nɔ eo yí detɛnŋ ɖonɔ enyɔ nu jiɔ, ele mɔ àdo jeshi enu ci yí taɖo èvɔnnɔ. Èvɔnnɔ mɔ yeaŋlɔbe enyɔ ci èji mɔ yeanua alo yeana ɖoŋci ci yí desɔgbea? Èvɔnnɔ mɔ enyɔnuɖoɖo ao tɔwo danyɔ shigbe mɛbuwo tɔ nɛa? Nya mɔ vɔnvɔn cɛwo atɛnŋ anyi jeshi nywi. Édadasɛ mɔ èsɔ eoɖeki hwe yí kpɔ mɔ mɛbuwo wu gan ye. Amɛɖekisɔsɔhwe jɔnɔ ji nɔ Yehowa. (Eha. 138:6; Fili. 2:3) Vɔ Yehowa ji hɛnnɛ mɔ eo le kannɔfu ye yí adonɔ ŋsɛn nɔviwo le bɔbɔwo mɛ. (1 Tɛsa. 5:11) Élɔn eo yí ji mɔ yeana edɔngbegbe ci yí èʒan eo.
Mído Ŋsɛn Míwonɔnɔwo Le Hamɛ Bɔbɔwo Mɛ
7 Àtɛnŋ akpɔ mɔdasɛnamɛ ɖewo ciwo yí to le Jutakpɔxɔ ɖewo mɛ yí woatɛnŋ akpedo eo nu.b Ðeka yí nyi mɔ, àdranɔ do nywiɖe. (Elo. 21:5) Nɔ èdra enukplakpla lɔ do nywiɖeɔ, ale fafɛɖe nɔ eo mɔ naɖo enyɔ ŋci. Nanɔ ɖoŋci kleŋwo. (Elo. 15:23; 17:27) Nɔ ènanɔ ɖoŋci kleŋwoɔ, adɔ yí dagbevɔnnɔ sugbɔ o. Ðoŋci kleŋ ci mɛ ànu susu ɖeka abi amɛve le gɔnmɛsese ale fafɛɖe nɔ nɔviwo sɔwu mɔ naxo nuxu gblɛlɛlɛ yí adre susu sugbɔ mɛ. Nɔ ènanɔ ɖoŋci kleŋkleŋwo do eoŋtɔ nyɔgbewo mɛɔ, adasɛ mɔ èdrado nywiɖe yí gbemɔŋje enu ci wokplakɔ lɔ mɛ nywiɖe.
Bibla mɛ Nuveviwo
it-2 490 mm. 9
Sɔsɔke
Éle ahan gan, nɔ mɛɖe je agɔ le mì ji zenɛniɖe can ɔ, wonu nɔ Kristotɔwo mɔ woɖo asɔ enu sɔ ke amɛ. (Luiki 17:3, 4; Efe 4:32; Kol 3:13) Mawu desɔ enu kenɔ mɛ ciwo yí desɔ enu kenɔ mɛbuwo o. (Mat 6:14, 15) Éle ahan gan, nɔ woɖe “amɛ vwin” ti le Kristotɔwo hamɛ lɔ mɛ can ɔ, woasɔ nu ki nɔ etrɔ ji mɛ. Hwenɔnuɔ, hamɛ lɔ mɛ tɔwo pleŋ atɛnŋ adasɛ lɔnlɔn ni. (1Kor 5:13; 2Kor 2:6-11) Vɔ Kristotɔwo deɖo asɔ enu ke mɛ ciwo yí sɔ nuvɔn ɖo dɔ yí wawa o. Amɛ ŋtɔ́wo nyi Mawu ketɔnɔwo.—Ebre 10:26-31; Eha 139:21, 22.
27 JANVIER–2 FEVRIER
MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO EHAJIJI WEMA 140-143
Wa Ŋci yí Asɔ Koɖo ao Gbedoɖawo
‘Ðoto Enyɔ Ciwo yí Ŋununyatɔwo nu’
13 Kpɔɛni mɔ Mawu yí lɔn ye taɖo wonakɔ kpla ye. Enu ci yí anyɔ nɔ mì yí Yehowa jikɔ nɔ mì. (Elo. 4:20-22) Nɔ éna kpla mì to yi Nyɔ, wema ciwo wozan Bibla yí ŋwlɛ ji alo to mìwo kpena Kristotɔ ɖe ci yí shin le gbɔngbɔn mɛ jiɔ, da edadasɛ mɔ yelɔn mì. Ebretɔwo 12:9, 10 nu mɔ: “Mawu dɔnnɔto nɔ mì yí a sɔ kpedo mì nu.”
14 Ŋgbenyi lé wona kpla lɔ eo do ji yí àsɔ susu ɖo o, sɔ susu ɖo ekpla lɔ ŋtɔ ji. Hweɖewonuɔ, mìtɛnŋ kpɔɛ mɔ lé wona kpla lɔ mì do denyɔ o. Nyɔnɔnwi yɔ, mɛ ci yí nakɔ kpla lɔ ɖo atekpɔ awɛ keke nɔ anya sese. (Gal. 6:1) Vɔ nɔ enyi mìwo yí wokplakɔ nuɔ, ele mɔ mìasɔ susu ɖo enukplamu lɔ ji, nɔ mìkpɔ mɔ wodewa ɖaŋ na kpla lɔ mì can. Mìatɛnŋ abiɔ mìwoɖekiwo se mɔ: ‘Nɔ lé wona kpla lɔ do dejɔ ji nɔŋ can ɖe, enukplamu ɖe le mɛ nɔŋ a? Natɛnŋ aŋwla ŋkuvi do lé wowa fɛn na ekpla lɔŋ do keŋ akpla nu so mɛa?’ Ŋɖɛnyanya anyi mɔ, mìalɔn axɔnɔ nukplamu to emɔ ɖekpokpui ji.—Elo. 15:31.
w10 3/15 32 mm. 4
Kpɔtɔ Aɖoɖoɔ “Eji Mɛ̀mi” le Hwenu Gbɔnnugbɔnnu Cɛwo mɛ
Amɛ ci yí trɔnɔkpe mì, eho cukaɖawo koɖo edɔ̀lele sɛnŋwo nyi agban kpɛnkpin le Mawu sɛntɔ ɖewo ji. Hweɖewonuɔ, enuwana ɖewo dɔ yí eji gbannɔ nɔ wo. Efyɔ Davidi can to enu ŋtɔ́ han mɛ vayi: “Anyi gbɔngbɔn gbɔjɔ; anyi ji mɛ xa.” (Eha. 143:4, NWT) Nyi yí kpedo nu etɛnŋ to hwenu gbɔnnugbɔnnu cɛwo mɛɔ? Davidi ɖo ŋwi lé Mawu kpedo Yi sɛntɔwo nu do koɖo lé ekpedo yɛŋtɔ nu yí hwlin gan do. Ébu tamɛ kpɔ so lé Yehowa hwlɛn ta nɔ Yi ŋkɔ gangan lɔ nu do. Davidi kpɔtɔ bunɔ tamɛ kpɔ so Mawu dɔwo nu. (Eha. 143:5) Mìwo can nɔ mìbunɔ tamɛ kpɔ so enu ciwo Gbɛɖotɔ lɔ wa nɔ mì koɖo ciwo ekpɔtɔ yí wawa nɔ mì nuɔ, ákpedo mì nu mìado ji le cukaɖawo hwenu.
w15 3/15 32 mm. 2
Ðe Nyɔnu Alo Asu le “Axwetɔ mɛ”—Égbele dɔ Wakɔa?
Hweɖewonuɔ, étɛnŋ wa nɔ eo shigbe ehakpatɔ Davidi nɛ. Énu mɔ: “Ðeblɛ, na ŋ ɖoŋci [Yehowa!] Anyi dɔngbegbe bu. Ŋgbe trɔ le ŋgbe nɔ ŋ o.” (Eha. 143:5-7, 10) Hwenɔnuɔ, tashi Dao ci yí le jeŋkwi mɛ nɔ adasɛ ŋci yi dro nyi nɔ eo. Àtɛnŋ awɛ ahan nɔ èji gamɛ yí hlɛnnɔ yi Nyɔ lɔ keŋ bunɔ tamɛ kpɔ so ŋci èhlɛn nu. Àvamɔŋje yi gɔnmɛɖosewo mɛ yí agbekpɔ lé ewa nu doŋ nɔ yi jukɔn vayi. Nɔ èɖonɔ to yiɔ, àkpɔtɔ akannɔdo ŋununya yitɔ ji yí asenɔ to nu ni.
Bibla mɛ Nuveviwo
it-2 1134
Aɖyi
Lé Wozinni do le Kpɔwɛnyɔnunu mɛ. Wosɔ ŋsukankan nuvɔnwatɔwo tɔ ci yí xonɔɖyi amɛ sɔ koɖo edan ɖyi wuamɛ. (Eha 58:3, 4) Nɔ woxoxoɔ nuxu so ŋsukantɔwo nuɔ, wonu mɔ, “Jakpata ciwo yí ɖo ezo ɖyiwo nɔnɔ wowo nukpawo gemɛ” (alo “wowo nukpawo godu”), eyi aɖyi lɔ nɔnɔ nukpa godu ni le aglanxu ji. (Eha 140:3; Rɔm 3:13) Agbetɔ wa fɛn zannɔ yi ɖe yí asɔ kan ŋsu, ásɔ dahɛn nu, ásɔ nu ŋsunukplamuwo yí agbenu nyɔ asɔ dahɛn enu le amɛ nu. “Aɖyi wuamɛ ɖeɖe yí ɖɔɛ.”—Ʒaki 3:8.
3-9 FEVRIER
MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO EHAJIJI WEMA 144-146
“Amɛwo le Kpɔnɔ Jijɔ mɔ [Yehowa] Nyi Wowo Mawu”
w18.04 32 mm. 3-4
Enyɔbiɔse Ciwo yí so yi Hlɛntɔwo Gbɔ
2. Enyɔ ciwo wotrɔ yí ŋwlɛ sɔ koɖo ehajiji lɔ. Nyɔgbe “le yi godu” ci yí le kpukpui 12 tɔ lɔ mɛ gɔnmɛ yí nyi shicu ciwo nu woxo nuxu so le kpukpui 12 yi 14 tɔ lɔ mɛ. Éyiyiɛ nɔ amɛnywiwo—mɛ ciwo yí biɔbiɔ mɔ wo le ‘hwlɛn’ yewo so amɛvwinwo shi (kpukpui 11). Trɔtrɔ cɛ gbele kpukpui 15 tɔ mɛ hɛnnɛ, fini yí enyɔ lɔwo koɖo ve “jijɔkpɔkpɔ” ɖyi nɔnɔ yí gbesɔgbe le. Le nɔnɔmɛ amɛve lɔwo mɛɔ, jijɔkpɔkpɔ lɔ yiyiɛ nɔ amɛ ɖekɛ lɔwo—amɛ ciwo “wowo Mawu nyi [Yehowa!]” Ðo ŋwi mɔ le egbe ŋkɔtɔ ci yí nyi Ebre mɛɔ, wodezan gbɔndomɛ jeshi, etenɔnɔ jeshi alo ebuwo o. Éle ahan gan, egbegɔnmɛɖetɔwo ɖo anya enyɔ ci wonukɔ teŋ, lé Ebre nuŋwlɛŋwlɛwo nɔnɔ do, nɔnɔmɛ ci mɛ wole koɖo enyɔ ciwo wonu le Bibla lɔ mɛ.
3. Enyɔ ciwo wotrɔ yí ŋwlɛ sɔ koɖo Bibla mɛ nyɔ buwo yí shicu le mɛ nɔ Mawu mɛ ciwo yí le gbeji. Ci wotrɔ xo nuxu so nyɔgbe ashe nuɔ, ehajiji lɔ dadasɛ emɔkpɔkpɔ ci Davidi ɖo, nɔ Mawu hwlɛn jukɔn yitɔ gan le ketɔnɔwo shi. Ásɔ jijɔkpɔkpɔ koɖo enunyɔnamɛ sɔ cu shi nɔ jukɔn lɔ. (1 Ese. 26:9, 10; 2 Ese. 7:13; Eha. 128:1-6) Le kpɔwɛ mɛ, 2 Ese Wema 28:4, NWT nu mɔ: “Woacu shi nɔ ao viwo, jinuku ciwo èdo do nyigban ji, evi ciwo ao lanwo aji koɖo nyibu sɔ kpe nɔ ao lɛngbɔviwo.” Gbesɔ kpe niɔ, le Davidi vi Salomɔ cɛkpakpa hwenuɔ, jukɔn lɔ nɔ jijɔ mɛ yí enuwo nyɔ nɔ wo haan. Ŋci yí gbenyɔ yí nyi mɔ, lé Salomɔ cɛkpakpa lɔ yi do dasɛ lé enuwo avanyɔ le Mɛsia cɛkpakpa hwenu do.—1 Efy. 4:20, 21; Eha. 72:1-20.
Na nɔ ao Kristotɔwo Mɔkpɔkpɔ lɔ Akpɔtɔ Asɛnŋ
16 Agbe mavɔ nɔnɔ mɔkpɔkpɔ lɔ nyi enuvevi ɖeka ci Mawu na mì. Mìɖoɖoɔ ŋkuvi esɔ mɛ nywi ɖeka yí mìkando ji mɔ avamɛ. Mìwo mɔkpɔkpɔ lɔ le shigbe sege nɛ, yí na mìnɔnɔ te goguiɖe yí tɛnŋ donɔ ji le tetekpɔ koɖo yumɛciciwo mɛ yí nɔ mìaku can ɔ, mìdevɔnnɔ o. Mìwo mɔkpɔkpɔ lɔ gbele shigbe gakuku nɛ, yí glɔnnɔ ta nɔ mìwo susu yí mìgbenɔ enudɔndɔn wawa yí wanɔ enunywi. Emɔkpɔkpɔ cɛ ci nu Bibla xo nuxu so kpenɔdo mì nu mìtenɔ gogo Mawu doji yí egbedasɛ lé Mawu lɔn mì sugbɔ do nɔ mì. Nɔ mìwɛ yí mìwo mɔkpɔkpɔ lɔ kpɔtɔ sɛnŋ ɔ, mìkpɔnɔ nyɔna sugbɔ haan.
17 “Apotru Pɔlu do ŋsɛn Rɔmatɔwo le wema ci eŋwlɛ ɖaɖa wo mɛ mɔ, “mí ɖo a le jijɔ kpɔkpɔmɛ le míwo ŋkuɖoɖo mɛ.” (Rɔm. 12:12) Pɔlu atɛnŋ akpɔ jijɔ, ɖo énya mɔ nɔ yekpɔtɔ nɔ gbejiɔ, yeakpɔ agbe mavɔ le jeŋkwi mɛ. Mìwo can mìatɛnŋ akpɔ jijɔ le mìwo ŋkuɖoɖo mɛ, ɖo mìkando ji mɔ Yehowa awa do egbe ciwo eɖo ji. Ehakpatɔ lɔ ŋwlɛ mɔ: ‘Amɛ ciwo yí kpɔkɔ emɔ nɔ Tɔhonɔ wowo Mawu le jijɔkpɔkpɔ mɛ. Ényi mɛ ci yí nɔnɔ gbeji gashiagamɛ.’—Eha. 146:5, 6.
w18.01 26 mm. 19-20
Lɔnlɔn ci yí Hɛnnɔ Jijɔkpɔkpɔ Ŋtɔŋtɔ Vɛɔ?
19 Éwa exwe 6000 yɛ yí agbetɔwo kpekpeɛ fun le Satana xexe ci yí yikɔ vɔvɔgbe mɛ. Nyigban lɔ ɖɔ koɖo mɛ ciwo yí lɔn wowoɖekiwo wu nu yí gbelɔn eho koɖo jijɔkpɔkpɔ. Wowotɔ ɖekɛ yí xanɔ wo, eyi ŋci yí dro wo yí nyinɔ enuvevitɔ nɔ wo le agbe mɛ. Mɛ cɛ hanwo dekpɔnɔ jijɔ gbeɖe o. To akpo nɔ ŋcɛwoɔ, ehakpatɔ lɔ ŋwlɛ mɔ: “Amɛ ciwo yí byɔ alɔ̀du Mawu le jijɔkpɔkpɔ mɛ. Amɛ hunnɔwo godo [Yehowa] wowo Mawu nu.”—Eha. 146:5.
20 Mawu lɔnlɔn ci yí le Yehowa mɛwo mɛ sɛnsɛnŋ, eyi amɛ sugbɔ vanɔ mì mɛ xwekpekpe duu. Ecɛ dasɛ mɔ Mawu Fyɔɖuxu le acɛ kpakɔ yí ahɛn shicu manumanuwo va nyigban ji. Nɔ mìwawa Mawu dro yí gbenya mɔ mìwo nu jɔjɔ ji nɔ Acɛkpatɔ Gangantɔ lɔɔ, mìkpɔnɔ jijɔ ŋtɔŋtɔ. Eyi mɛ ciwo yí lɔn Yehowa akpɔnɔ jijɔ tɛgbɛɛ! Le nyɔta ci yí akplɔɛdo mɛɔ, mìaxo nuxu so nɔnɔmɛ ciwo tonɔ so lɔnlɔn egoyiyitɔ mɛ. Mìagbekpɔ lé lɔnlɔn egoyiyitɔ cɛ to akpo nɔ jijɔ ciwo Yehowa sɛntɔwo ɖo.
Bibla mɛ Nuveviwo
it-1 125 mm. 1
Elanwo
Bibla kpla mì lé woawa enu koɖo xomɛvu ɖaɖa enuwawa hwɛhwɛwo gbɔ do. Gbesɔ kpe niɔ, Yehowa nu mɔ yenyi Enunamɛtɔ ci yí Lɔn enulagbuwo yí gbelenɔ bu nɔ wo. (Elo 12:10; Eha 145:15, 16) Moizi Se lɔ nui yi mɛ kɔ gbawlɛɛ mɔ woale bu nɔ axomɛ lanwo. Nɔ wokpɔ elan ɖe yí ebubuɔ, woɖo atrɔ kɔ gbɛ ni va etɔ lɔ gbɔ yí ŋɖekɛ daklɛn gotu ni o. Nɔ wokpɔ elan ɖe yí exaci ŋɖe mɛɔ, woɖo akpedo nu. (Hun 23:4, 5) Wodeɖo asɔ elan gangan koɖo elan hwɛhwɛ doju keŋ asɔ wa dɔ o. (2Ese 22:10; 25:4) Shigbe lé agbetɔwo gbɔnnɔ do mɛ le Sabati zanwo ji nɛɔ, elanwo can ɖo agbɔnnɔ do mɛ hɛnnɛ. (Hun 20:10; 23:12; 2Ese 5:14) Woɖo akpɔ nywiɖe nɔ elan wadanwo ŋgbewa ŋɖe nɔ mɛɖe o, eyi nɔ evagloɔ, woawu wo swi. (Gɔnm 9:5; Hun 21:28, 29) Wodo se mɔ wodasɔ elan ebu-ebu do eju o.—1Ese 19:19.
10-16 FEVRIER
MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO EHAJIJI WEMA 147-150
Enu Sugbɔ li ci yí Taɖo Mìakanfu Yawe
w17.07 18 mm. 5-6
“Kanfu Yawe!”—Nyi yí Taɖoɔ?
5 Yehowa do ŋsɛn Izraɛli jukɔn lɔ doju yí gbedo ŋsɛn mɛɖekamɛɖeka le wo mɛ. Ahanke enyi le egbɛ mɛ nɛ. Ehakpatɔ lɔ nu so Mawu nu mɔ: “Mawu da edɔ̀ nɔ wowo ciwo yí xa le wowo jiwo mɛ, yí bla wowo kpawo.” (Eha. 147:3) Nyɔnɔnwi yɔ, Yehowa lenɔ bu nɔ mɛ ciwo yí le cukaɖawo mɛ—nɔ egbenyi gbaza alo susu mɛ tɔ yɔ can. Le egbɛ mɛɔ, Yehowa lenɔ bu nɔ mɛ ciwo yí gbɔjɔ le susu mɛ yí gbewɛ yí wowo ji fanɔ yí wogbɔnnɔ fuun. (Eha. 34:18; Ezai 57:15) Énanɔ mì ŋununya koɖo ŋsɛn keŋ nɔ mìasun ji ato cukaɖa ɖekpokpui mɛ.—Ʒaki 1:5.
6 Le yi goduɔ, ehakpatɔ lɔ ɖe kɔ kpɔ jeŋkwi mɛ yí nu nɔ mì mɔ Yehowa “hlɛnnɔ wleciviwo kpɔ yi nya ŋkɔ nɔ ɖeka ɖeka.” (Eha. 147:4) Nyi yí taɖo etrɔ susu yi jeŋkwi mɛ nuwo jiɔ? Bu tamɛ kpɔ so nyɔ cɛ nu: Ehakpatɔ lɔ atɛnŋ akpɔ wleciviwo koɖo yiŋtɔ ŋkuviwo, vɔ datɛnŋ nya hlɛnhlɛnmɛ nɔ wo teŋ o. Na nɔ exwe sugbɔwoɔ, hlɛnhlɛnmɛ nɔ wlecivi ciwo mìakpɔ ado mahlɛnmahlɛn. Mɛɖewo nu mɔ wlecivi miliya nɛniɖe yí le galasi kuɖeka mɛ. Eyi galasi miliya nɛniɖe yí le xexe lɔ keŋkeŋ mɛ! Mìkpɔɛni mɔ hlɛnhlɛnmɛ deli nɔ wleciviwo o! Vɔ Enuwowatɔ na ŋkɔ wlecivi ɖeka ɖeka. Yi gɔnmɛ yí nyi mɔ wlecivi lɔwo to akpo nɔ wowonɔnɔwo yí Yehowa jeshi wo ɖɛ ɖeka ɖeka. (1 Kor. 15:41) Lé woanu so agbetɔ ciwo ewa do nyigban lɔ ji nuɔ? Mawu ci yí nya fini wlecivi ɖeka ɖeka nɔnɔ le ga ɖekpokpui mɛ nya fini èle. Énya fini cucucu èle, lé enu wawa do nɔ eo teŋ koɖo ŋci èʒan le ga ɖekpokpui mɛ!
w17.07 18 mm. 7
“Kanfu Yawe!”—Nyi yí Taɖoɔ?
7 Yehowa sɔnɔ ɖe le ji nɔ eo yí gbezannɔ yi ŋsɛn koɖo ŋshishikunamɛ yitɔ yí asɔ kpedo eo nu le agbe mɛ cukaɖawo mɛ. (Hlɛn Ehajiji Wema 147:5.) Étɛnŋ wa nɔ eo mɔ ye cukaɖawo wu gan ye yí kpɛn keke yedatɛnŋ ahɛn wo o. Mawu jeshi sɛnxu aotɔwo yí ‘eɖonɔ ŋwi mɔ yewa mì so afizɔ mɛ.’ (Eha. 103:14) Ci mìnyi nuvɔnmɛwoɔ, mìwanɔ afɛn ɖeka ŋmɛ lɔwo gbɛmɛgbɛmɛ. Epee! Évenɔ mì nu mɔ mìwa fɛn zan mìwo ɖe, wanɔ do mìwo dro vɔnwo ji gaɖewo mɛ alo ahwanŋ mɛbuwo! Yehowa yɛ deɖo adɛn ŋtɔ́wo o, vɔ ésenɔ nugɔnmɛ nɔ mì sɔwu lé mìbuini do!—Ezai 40:28.
w17.07 21 mm. 18
“Kanfu Yawe!”—Nyi yí Taɖoɔ?
18 Ehakpatɔ lɔ nya lé Mawu ku ŋshishi nɔ Izraɛli do. Wowoɖekɛ yí nyi jukɔn ci Mawu na yi “sewo” koɖo yi ‘nuɖoɖowo koɖo kojoɖoɖowo.’ (Hlɛn Ehajiji Wema 147:19, 20.) Egbɛɔ, shicu enyi nɔ mì mɔ mìwoɖekɛ kpaŋ nu yí Mawu ŋkɔ le. Ci mìjeshi Yehowa ɖɛ yí gbetashi yi Nyɔ nɔ adasɛ emɔ nɔ mìɔ, mìvanyi exlɔ bakpomadɔnwo koɖi. Shigbe lé mɛ ci yí ŋwlɛ Ehajiji Wema 147 nui nɛ ɖe, danyɔ mɔ àdo axwa yí anu mɔ “Kanfu Yawe!” yí agbedo ŋsɛn mɛbuwo mɔ wowo can le wa ahan ba?
Bibla mɛ Nuveviwo
it-2 438
Xeviwo
Ehakpatɔ lɔ nu mɔ “xeviwo” le kanfu Yehowa (Eha 148:1, 10), eyi lé wowa wo do yí wonya kpɔkpɔ do ji woato akanfui. Nɔ wosɔ xevi ɖeka ahan ɔ, éɖo efu tɔ so 1000 yi 20000 enu le ji . Nɔ wosɔ xevi fu ɖekaɔ, efu labɛ-labɛ lɔwo trenɔ do efuci lɔ nu. Efu labɛ ɖeka le efuci lɔ nu gbeɖonɔ efu sanŋdi nɛniɖe yí efu ɖeka ɖeka le saŋdi lɔwo mɛ gbeɖonɔ efu hwɛhwɛ buwo. Nɔ wosɔ hwanlin fu ci jinjinmɛ yitɔ nyi sanŋtimɛta 15 ɔ, efuci ɖeka ɖonɔ efu kotokun sanŋdi nɛniɖe yí efu labɛ-labɛ lɔwo ɖonɔ efu miliɔn nɛniɖe. Lé wowa xevi wawo do koɖo lé wosɛnŋ do wu gan wu yamɛhun ɖekpokpui ci yí li gbɛ. Lé wowa xevi xuwo do dɔ yí efoɖa keke nɔ woda xevi ci woyɔnɔ mɔ frégate xuwo kpɔɔ, kpɛnkpɛnmɛ yitɔwo denyi ŋɖe o (110 g). Xevi gangan ciwo yí zonɔ wawo xuwo sɛnŋ yí wosɔ wo sɔ koɖo yamɛhun wawo.
17-23 FEVRIER
MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO ELODODO WEMA 1
Jajɛwo—Mi Míaɖo Toɔ?
w17.11 29 mm. 16-17
Ŋgbelɔn nɔ Nyɔna lɔ Ato eo nu o
16 Shigbe jajɛ nɛ ɖe, lé èwɛni do nɔ èkpɔɛ mɔ ao jila Kristotɔwo do esewo nɔ eoɔ? Taŋfuin àcaka yí atɔ enu xoxo kpɔ amɔ Yehowa sɛnsɛn yí nyi enunywitɔ le agbe mɛ ma. Vɔ nɔ ètashi eoɖeki yí nuxoxokpɔ lɔ dɔ èmi Yehowa sɛnsɛn ɔ, dajinjin gbɔxwe àkpɔɛ mɔ mɛɖe degbeli yí ale bu nɔ ye shigbe ye daye, ye nɔye koɖo hamɛ lɔ mɛ tɔ ciwo yí vɔnnɔ nɔ Yehowa nɛ o.
17 Nɔ dao koɖo nɔo devananɔ ekpla ɖe eo kpɔ gbeɖe ɖe, dabiɔ eoɖeki se mɔ wolenɔ bu nɔ ye nyao ma ba? (Ebre. 12:8) Vɔ taŋfuin lé dao koɖo nɔo nanɔ ekpla eo do dekpenɔ nɔ eo o. Ci àsɔ susu ɖo lé wona ekpla lɔ eo do jiɔ, je agbla asɔ ŋkuvi ɖo ŋciwo yí na taɖo wowa nu ahan ji. Eyi taɖo je agbla awa ci ji èkpe yí ami enyɔ toto do hunmɛ nɔ wo. Mawu Nyɔ lɔ nu mɔ: “Ŋununyatɔ zan yi nyɔwo ɖɔɖɔɖɔ. Ŋununyatɔ de donɔ dɔmɛzi blaŋ o.” (Elo. 17:27) Ðui yí ashin koɖo ŋɖɛnyanya yí axɔnɔ ekpla ci wona eo dɔmɛzi mado. Je agbla akpɔ enywitɔxuwo ni keŋ atashi lé wona ekpla lɔ eo do. (Elo. 1:8) Kankando jila ciwo yí lɔn Yehowa ji nyi shicu. Mìkando ji mɔ ŋci yí xa wo yí nyi mɔ woakpedo eo nu nɔ agbe mɛ anyɔ nɔ eo.
w05 2/15 19-20 mm. 11-12
Mìaglɔn Eta nɔ Kristotɔ ci Mìnyi
11 Ŋgbewawa nu amɔ ye nu ajɔ ji nɔ agbetɔ o, vɔ wa nu keŋ ajɔ ji nɔ Mawu. Gbɔxwe woanya mɛ ci mìnyiɔ, mìɖo anɔ egbɛbɔbɔ ɖe mɛ. Amɛshiamɛ yí jinɔ mɔ yewoaɖo xlɔ, eyi mìvonɔ le mìwoɖekiwo mɛ nɔ mìwa exlɔ ɖɛ. Le jajɛ alo shinshin hwenuɔ, amɛjiʒinʒin mìwo kpenawo tɔ kpɔnɔ ŋsɛn do mì ji yí mìjinɔ mɔ mìawa mɛbuwo tɔ han. Vɔ mìdenyinɔ amɛ ŋkɔtɔ nɔ mìwo kpenawo koɖo mìwo xlɔwo o. Hweɖewonuɔ, fini woato awa xlɔwo ɖɛ keŋ awa enudɔndɔnwo yí xanɔ wo. (Elododo Wema 1:11-19) Nɔ Kristotɔ ɖe tashi yiɖeki ɖɛ keke amɛjiʒinʒin kpɔ ŋsɛn do jiɔ, ésɔ mɛ ci ŋmɛ enyi wlanɔ. (Ehajiji Wema 26:4) Apotru Pɔlu kanxle mì mɔ “Mí ŋgbe sɔ xexe cɛ a sɔ wa kpɔwɛ o”. (Rɔmatɔwo 12:2, Mawu Nyɔ) Yehowa na mì ŋsɛn jɔjɔmɛtɔ ci mìʒan keŋ asɔ ɖu amɛjiʒinʒin ɖekpokpui ji yí anyɔ le ŋmɛ ni.—Ebretɔwo 13:6.
12 Nɔ mìkpɔ mɔ amɛjiʒinʒin adahɛn nu le mì nuɔ, mìaɖo ŋwi mɔ egbejinɔnɔ nɔ Mawu nyɔ wu woakplɔ amɛwo do alo awa ŋci amɛ sugbɔ wakɔ. Enyɔ ciwo wonu le Hunhun 23:2, NWT nyi gɔnmɛɖose ci yí aglɔn eta nɔ amɛ: “Ŋgbekplɔ amɛwo do yí awa enuvwin o.” Hwenu Izraɛlivi sugbɔtɔ xoxoɔ enu kpɔ yí nunuɔ mɔ Yehowa dasun ji awa do Yi gbeɖuwo jiɔ, Kalɛbu ɖui koŋ yí gbe mɔ yedakplɔ wo do o. Ékando ji mɔ, nɔ Mawu ɖo gbe ɖeɔ, áwa do ji dandandan, eyi wocu shi ni gɔɖɔɔ nɔ ci enɔ te kpɔɛ. (Amɛ Hlɛnhlɛn 13:30; Ʒozue 14:6-11) Èɖui koŋ mɔ yeagbe amɛjiʒinʒin amɛwo tɔ yí aglɔn eta nɔ exlɔ ci ènyi koɖo Mawua?
Bibla mɛ Nuveviwo
it-2 1005
Sukunɔ, Sukunuwo
Nɔ Bibla xokɔ nuxu so “sukunɔ” koɖo “sukunuwo” nuɔ, de mɛ ciwo yí nyi sukunɔ ŋtɔŋtɔ nu exokɔ nuxu so o, vɔ mɛ ciwo yí gbe enujɔjɔɛwawa yí ɖo adɛn dɔndɔnwo keŋ yí trɔkpe Mawu se jɔjɔɛwo nu yí exokɔ nuxu so. Ebre nyɔgbe sugbɔwo xo nuxu so mɛ cɛ hanwo nu: kesilʹ (‘sukunɔwo’; Elo 1:22), ʼewilʹ (“sukunuwatɔ”; Elo 12:15), na·valʹ (‘sukunuwatɔ’; Elo 17:7) koɖo lets (“goyitɔnɔ”; Elo 13:1). Grɛki nyɔgbe aʹphron xokɔ nuxu so “Ŋunumanyatɔ” nu (Luiki 12:20),·noʹe·tos xokɔ nuxu so “enumanyatɔwo” nu (Gal 3:1) yí mo·rosʹ yɛ xokɔ nuxu so “ŋɖɛmanyatɔnɔwo” nu (Mat 23:17; 25:2).
24 FEVRIER–2 MARS
MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO ELODODO WEMA 2
Nyi yí Taɖo Èji mɔ Yeawa Amɛɖekɛnukplakplaɔ?
“Zɔnnɔ Zɔnlin le Nyɔnɔnwi lɔ mɛ”
16 Denyi mì pleŋ yí enuhlɛnhlɛn koɖo enukplakpla jɔnɔ ji nɔ o. Vɔ Yehowa dokɔ ŋsɛn mì mɔ mìwo le “kpɔtɔ ajijiɛ” enugɔnmɛsese keŋ ase nyɔnɔnwi lɔ gɔnmɛ nywiɖe doji wu. (Hlɛn Elododo Wema 2:4-6.) Nɔ mìje agbla yí wɛni ahan ɔ, mìakpɔnɔ nyɔna sugbɔ. Corey nu mɔ nɔ yehlɛnkɔ Biblaɔ, yesɔnɔ kpukpui ɖeka koŋ keŋ bunɔ tamɛ kpɔ so nu. Énu mɔ: “Ŋhlɛnnɔ gɔnmɛnuŋwlɛŋwlɛ lɔwo pleŋ yí gbehlɛnnɔ kpukpui ciwo yí ca ka koɖi, sɔ kpe niɔ, ŋwanɔ enumɛkuku buwo. . . . Ci ŋwɛni ahan ɔ, ekpedo ŋnu ŋvajeshi enu sugbɔ doji!” Nɔ mɔnu cɛ alo ebu yí mìzannɔ yí sɔ kplanɔ Biblaɔ, mìdadasɛ mɔ nyɔnɔnwi lɔ jeŋ nɔ mì nɔ mìsɔ mìwo gamɛ koɖo mìwo ŋsɛn yí sɔ kplɛni.—Eha. 1:1-3.
Ŋununyanya Adodwitɔ le Axwa Dokɔ Sɛnsinɖe
3 Nɔ mìzan enu ciwo mìnya yí sɔ sɔ gbeta nywiwoɔ anyi mìnya ŋɖɛ. Vɔ nɔ mìɖo nunya adodwitɔɔ, mìawanɔ nu wu ahan. Bibla nu mɔ: “Bubu nana Tɔhonɔ nyi afɔɖeɖe ŋkɔtɔ ɖaɖa ŋununyanya xɔxɔ gbɔ. Tɔhonɔ [alo Amɛkɔkɔɛ Gangantɔ] ŋununyanya xɔxɔ nyi afɔɖeɖe ŋkɔtɔ ɖaɖa enugɔnmɛsese gbɔ.” (Elo. 9:10) Eyi taɖo nɔ mìjikɔ asɔ gbeta vevi ɖeɔ, mìɖo aji Yehowa susu kpɔ le nyɔ lɔ nu, eyi nyi “Tɔhonɔ [alo Amɛkɔkɔɛ Gangantɔ] ŋununyanya xɔxɔ.” Mìatɛnŋ awa enu cɛ nɔ mìkplakɔ Bibla koɖo mìwo wemawo. Nɔ mìwɛ ahan ɔ, mìdadasɛ mɔ mìɖo nunya adodwitɔ.—Elo. 2:5-7.
4 Yehowa ɖekɛ kpaŋ yí atɛnŋ ana mì nunya adodwitɔ. (Rɔm. 16:27) Nyi yí taɖo mìatɛnŋ anu mɔ Yehowa gbɔ yí nunya adodwitɔ soɔ? Ŋkɔtɔ, ci enyi Yehowa yí wa mìɔ, énya enuwo pleŋ so enu ciwo yí ewa nu. (Eha. 104:24) Amɛvetɔ, Yehowa nuwawawo pleŋ dasɛ mɔ énya ŋɖɛ. (Rɔm. 11:33) Amɛtɔntɔ, mɛ ciwo yí wanɔ do nukplamu Yehowa tɔ ciwo mɛ nunya le ji kpɔnɔ nyɔnawo gashiagamɛ. (Elo. 2:10-12) Nɔ mìji mɔ mìanya ŋɖɛ nywiɖeɔ, mìɖo alɔn do nyɔnɔnwinyɔ vevi ŋtɔ́wo ji yí ana woadasɛ emɔ nɔ mì le mìwo gbetasɔsɔwo koɖo mìwo nuwanawo mɛ.
w16.09 23 mm. 2-3
Jajɛwo, Mído Ŋsɛn Míwo Xɔse
2 Shigbe Yehowa sɛntɔ jajɛ alo mɛ ci yí kplakpla nu so Nu nɛ ɖe, èkpɔɛni mɔ yeawa amɛwo tɔ han yí axɔ amɛjɔsolanmɛ ji se sɔwu mɔ àxɔɛ ji se mɔ Gbɛɖotɔ lɔ yí wa enuwoa? Nɔ ahan yɔ nɛɔ, àtɛnŋ aɖe afɔ ɖewo yí ado ŋsɛn ao xɔse keŋ akpɔtɔ alo do. Afɔ ɖeka ci àɖe yí nyi mɔ àzan tamɛbubuŋsɛn ci Mawu na eo yí “a cɔn eo ji.” Ecɛ aglɔn eta nɔ eo so agbetɔ nukplakpla ciwo yí adahɛn nu le ao xɔse nu.—Hlɛn Elododo Wema 2:10-12.
3 Mawu jejeshi ɖɛ ŋtɔŋtɔ glɔnnɔ eta nɔ xɔse adodwi. (1 Tim. 2:4) Eyi taɖo nɔ èkplakpla Mawu Nyɔ koɖo Kristotɔwo wemawoɔ, ŋgbetonɔ wo mɛ yaaa ayikɔ kpoŋ o. Zan tamɛbubuŋsɛn aotɔ yí ‘asenɔ gɔnmɛ’ nɔ ŋci èhlɛn. (Mat. 13:23) Mìakpɔ lé ahan wawa atɛnŋ akpedo eo nu nado ŋsɛn ao xɔse do Mawu Gbɛɖotɔ lɔ koɖo Bibla nu yí agbe nyɔta ciwo nu “kankandoji” dele o.—Ebre. 11:1, NWT gɔnmɛnuŋwlɛŋwlɛ.
Bibla mɛ Nuveviwo
it-1 1195 mm. 4
Egbejinɔnɔ
Woatɛnŋ akpɔtɔ anɔ gbeji. De lé mìle do yí adɔ o, vɔ mìwo xɔse, lé mìkando Yehowa koɖo kankando yi ŋsɛn ci yí hwlɛnnɔ amɛ gan ji yí akpedo mì nu. (Eha 25:21) Mawu ɖo gbe mɔ yeanyi “akpoxɔnu” koɖo ‘ŋsɛnsoxu’ yí ajɔ emɔ nɔ amɛ ciwo yí nɔnɔ gbeji ni. (Elo 2:6-8; 10:29; Eha 41:12) Lé woawɛ yí wowo nu akpe nɔ Yehowa yí xa wo yí woɖui yí wɛni. (Eha 26:1-3; Elo 11:5; 28:18) Shigbe lé Job do jeshi yi nɛɔ, amɛnywi kpenɔ efun, ɖo amɛvɔn kpakpa acɛ do ji. Vɔ Yehowa na kandoji mì mɔ yejeshi egbejinɔtɔ ɖɛ yí cinɔnu yitɔ ani tɛgbɛɛ. Amɛ ŋtɔ́ anɔ fafa mɛ yí axɔ enunywi yitɔ le esɔ mɛ. (Job 9:20-22; Eha 37:18, 19, 37; 84:11; Elo 28:10) Shigbe lé mìkpɛ le Job kpaxwe nɛɔ, de dɔkunuwo yí na kpɛnkpɛnmɛ yi o, vɔ egbejinɔnɔ agbetɔ tɔ yí nanɔ kpɛnkpɛnnmɛ koɖo bubu yi. (Elo 19:1; 28:6) Evi ciwo wowo jilawo nyi egbejinɔtɔ nyi evi kpɔ jijɔwo. (Elo 20:7) Ðevi cɛwo xɔ cinɔnu nywi. Eyi nyi kpɔwɛ nywi ci woɖo ɖɛ nɔ wo yí woagbeɖu ele nɔ bubu koɖo ŋkɔ nywi ci wowo jilawo ɖo.