Kwɛshilagbe 10 août
Exlɔ lɔnnɔ amɛ hweshahwenu. Nɔvi nyɔnɔnwitɔ nɔ̀nɔ ŋgbe nɔ amɛ tɛgbɛɛ, le cukaɖawo hwenu hɛnnɛ.—Elo. 17:17.
Hwenu yí Kristotɔ ciwo yí le Ʒuda to ejutotui gangan ɖeka mɛɔ, nɔvi ciwo yí le Antiɔshi le Siri ɖui mɔ “yewo a tekpɔ yí a do alɔ̀ yewo nɔvi ŋsu koɖo nyɔnu ciwo yí le Ʒude kanmɛ.” (Edɔ. 11:27-30) Ci nɔvi ciwo ejutotui lɔ cukɔ nu koɖo jinjin le wo gbɔ can ɔ, Kristotɔ ciwo yí le Antiɔshi ji mɔ yewoakpedo wo nu. (1 Ʒan 3:17, 18) Mìwo can mìatɛnŋ ase vevi do mìwo kpena xɔsetɔwo nu le egbɛ mɛ nɔ afɔku ɖe jɔ do wo ji. Mìɖe blɛ kpenɔdo wo nu, taŋfuin mìtɛnŋ biɔ hamɛmɛshinshinwo se mɔ mìatɛnŋ awa edɔ ɖe asɔ kpedo wo nu ma. Alo mìtɛnŋ na nu asɔ kpedo xexeɛ pleŋ mɛ dɔ nu abi ado gbe ɖaɖa do ta nɔ mɛ ciwo ji afɔku lɔ jɔ do. Mìwo nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnu ɖewo tɛnŋ le eʒan mɛ nɔ enu ciwo yí ana woaci agbe. Nɔ mìwo Fyɔ, Yesu Kristo va yí avaɖo kojo nɔ xexe lɔɔ, mìji mɔ le kpɔ mì yí mìasekɔ vevi do amɛwo nu. Eyi ayɔ mì mɔ mìwo le va “ɖu Mawu Fyɔju lɔ mɛ cìnɔ.”—Mt. 25:34-40. w23.07 4 ¶9-10; 6 ¶12
Tɛnigbe 11 août
Amɛshamɛ le nya mɔ mí nyi [enugɔnmɛsetɔwo].—Fili. 4:5.
Yesu sran Yehowa yí wanɔ nu le dredrenu. Wodɔ Yesu ɖaɖa nyigban ji nɔ avaɖe kunu nɔ “lɛngbɔ ciwo yí bu le Izraɛli xwe mɛ.” Vɔ éwa nu le dredrenu hwenu ele edɔ cɛ wakɔ. Gbeɖekaɔ, nyɔnu ɖeka ci yí denyi Izraɛlivi o ɖe kuku ni mɔ yi le da dɔ̀ nɔ ye viye nyɔnuvi ci “gbɔngbɔnvɔnwo doahɛn susumɛ nɔ.” Yesu ku ŋshishi nɔ nyɔnu lɔ yí da dɔ̀ nɔ eviɛ nyɔnuvi lɔ. (Mt. 15:21-28) Mìagbesɔ kpɔwɛ bu. Le tɔtɔmɛ nɔ yi kunuɖeɖedɔ lɔɔ, Yesu nu mɔ: “Amɛ ɖekpokpwi ci yí a gbé Ŋ le amɛwo ŋkɔ ɔ, Enyɛ can Na gbí.” (Mt. 10:33) Vɔ égbe Piɛ ci Piɛ nu zetɔn mɔ yedejeshi ɖɛa? Oo. Yesu kpɔ mɔ Piɛ trɔ ji mɛ yí xɔse le shi. Ci Yesu fɔn so ku goduɔ, édasɛ yiɖeki nɔ Piɛ, taŋfuin éjikɔ adasɛ nɔ Piɛ mɔ yesɔ ki yí kpɔtɔ yí luin. (Luiki 24:33, 34) Yehowa Mawu koɖo Yesu Kristo wanɔ nu le dredrenu. Vɔ mìwo ɖe? Yehowa ji mɔ mìwo can mìwo le wanɔ nu le dredrenu. w23.07 21 ¶6-7
Tanatagbe 12 août
Eku . . . da gbe li o.—Enyɔ. 21:4.
Enyɔ ci mìanu nɔ mɛbuwo asɔ kpedo wo nu nɔ woakando ji mɔ enu avanyi ahan ɔ? Ŋkɔtɔ, Yehowa ŋtɔ yí ɖo gbe lɔ. Enyɔdasɛ wema lɔ nu mɔ: “Amɛ ci yí le anyinɔnɔ le efyɔ ʒinkpin lɔ ji nu mɔ: ‘Kpɔɖaa! Ŋ wawa nushanu do yoyu ji.” Yehowa ɖo nunya yí ɖo ŋsɛn yí gbeɖo edro mɔ yeawɛ nɔ egbe ci yeɖo lɔ avamɛ. Evetɔ, Yehowa kando ji mɔ yeawa do egbe ci yeɖo ji keke yí xo nuxu shigbe mɔ ewɛ vɔ hannɛ. Eyi taɖo enu mɔ: “Nuxu lɔwo nyi nyɔnɔnwi yí wo a kando wo ji. . . . É vɔ!” Amɛtɔntɔ, nɔ Yehowa tɔ ŋɖe jiɔ, éwɛni keke aɖegbɔ ni nywiɖe shigbe lé yiŋtɔ nui nɛ mɔ: “Ŋ nyi Alufa koɖo Omɛga.” (Enyɔ. 21:6) Yehowa adasɛ nɔ Satana mɔ yɛnyi ŋsukantɔ yí dekpe ŋɖe ji o. Eyi taɖo nɔ mɛɖe mɔ, “Enyɔ cɛwo nya sese sugbɔ keke wodatɛnŋ anyi nyɔnɔnwi o” ɖe, hlɛn Enyɔdasɛ 2:5, 6 yí adre mɛ ni. Dasɛ lé Yehowa ŋtɔ do alɔ wema mɛ yí ɖo kpe yi ji mɔ ye gbeɖu lɔ avamɛ ni.—Ezai 65:16. w23.11 7 ¶18-19