ƐNTƐNƐTI JI WEMADADOXU Watchtower Tɔ
Watchtower
ƐNTƐNƐTI JI WEMADADOXU
Aja
À
  • À
  • à
  • Á
  • á
  • É
  • é
  • È
  • è
  • Ɛ
  • ɛ
  • Ɖ
  • ɖ
  • Ó
  • ó
  • Ò
  • ò
  • Ú
  • ú
  • Ù
  • ù
  • Í
  • í
  • Ì
  • ì
  • Ɔ́
  • ɔ́
  • Ɔ̀
  • ɔ̀
  • Ɔ̌
  • Ӡ
  • ӡ
  • BIBLA
  • WEMAWO
  • BƆBƆWO
  • mwbr25 novembre kpashi. 1-13
  • Agbenɔnɔ Koɖo Sumɔsumɔdɔ Bɔbɔ Nukplawema Nyɔsoxuwo

Video ɖe deli nɔ ecɛ ci èsɔ o.

Mìɖe kuku, kɔpi nɔ video lɔ do go cukaɖa ɖeka.

  • Agbenɔnɔ Koɖo Sumɔsumɔdɔ Bɔbɔ Nukplawema Nyɔsoxuwo
  • Agbenɔnɔ koɖo sumɔsumɔdɔ bɔbɔ nukplawema nyɔsoxuwo—2025
  • Enyɔta hwɛhwɛwo
  • 3-9 NOVEMBRE
  • 10-16 NOVEMBRE
  • 17-23 NOVEMBRE
  • 24-30 NOVEMBRE
  • 1-7 DECEMBRE
  • 8-14 DECEMBRE
  • 15-21 DECEMBRE
  • 22-28 DECEMBRE
  • 29 DECEMBRE–4 JANVIER
Agbenɔnɔ koɖo sumɔsumɔdɔ bɔbɔ nukplawema nyɔsoxuwo—2025
mwbr25 novembre kpashi. 1-13

Agbenɔnɔ Koɖo Sumɔsumɔdɔ Bɔbɔ Nukplawema Nyɔsoxuwo

© 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania

3-9 NOVEMBRE

MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO SALOMƆ HA 1-2

Exolɔlɔ Ci yí xo Nuxu so Lɔnlɔn Mavɔ nu

w15 1/15 30 mm. 9-10

Woaɖo Lɔnlɔn Mavɔ nɔ Amɛ Drua?

9 Alɔlele toto denyi wema wawa ɖe kpoŋ abi woaxɔ gbe nɔ nɔnɔ gan yí wodaɖo lɔnlɔn ɖekpokpui nɔ nɔnɔ o. Enyɔ lɔ yí nyi mɔ, lɔnlɔn nyi jeshidu nɔ Kristotɔwo lɔlele. Keŋ ɖe, lɔnlɔn alɔkpa ci yí nyi cɛ yɛɔ? Lɔnlɔn ci yí nɔ te do Bibla gɔnmɛɖosewo ji yɔa? (1 Ʒan 4:8) Lɔnlɔn ci woɖonɔ nɔ amɛ le jɔjɔmɛnu ci han yí xomumɛtɔwo ɖonɔ nɔ wowonɔnɔwo yɔa? Lɔnlɔn cɛ nyi ekacaca sɛnŋ ci yí nɔnɔ exlɔ veviwo gblamɛ yɔa? (Ʒan 11:3) Lɔnlɔn ci yí nɔnɔ asu koɖo ashi gblamɛ yɔa? (Elo. 5:15-20) Le nyɔnɔnwi mɛɔ, lɔnlɔn akun-akun ci yí ani ci yí nɔnɔ asu koɖo ashiwo gblamɛ nyi lɔnlɔn ciwo pleŋ nu mìxo nuxu so yɛ. Nɔ wonunuɔ nɔ amɛ mɔ wolɔn amɛɔ, lɔnlɔn lɔ vivinɔ. Éle veviɖe mɔ asu koɖo ashiwo dalɔn yí edɔ ciwo wowanɔ ŋkeke ɖeka duu adɔ yí wodagbenunɔ lɔnlɔn nyɔwo nɔ wowonɔnɔwo o! Enyɔ ŋtɔ́ hanwo nunu na yí vovo koɖo jijɔkpɔkpɔ anɔ alɔlele ɖe mɛ. Le akɔta ciwo mɛ ŋsu lɔ koɖo nyɔnu lɔ dejeshi nɔnɔ nywiɖe gbɔxwe yí ɖe nɔnɔ ɖɛɔ, asu koɖo ashi lɔ nyanɔ mɔ yɛle veviɖe mɔ yewoakannɔ seŋ koɖo yewonɔnɔwo yí anunɔ lɔnlɔn nyɔwo nɔ yewonɔnɔwo. Ecɛ ana lɔnlɔn lɔ asɛnnɔŋ yí alɔlele wowotɔ anyɔnɔ doji.

10 Enunywi bu gbetonɔ le lɔnlɔn ci asu koɖo ashiwo danasɛ nɔ wowonɔnɔwo mɛ. Efyɔ Salomɔ na “shikanuwo koɖo gacuho” Shulamiti nyɔnuvi lɔ. Ékanfui yí nu ni mɔ “yɛnyɔ vi shigbe wleci godoglui nɛ yí gbekɔ ceŋceŋ shigbe ewe klɛnklɛn nɛ.” (Salomɔ Ha 1:9-11; 6:10, NWT) Vɔ nyɔnuvi lɔ kpɔtɔ nɔ gbeji nɔ yi lɛngbɔkplɔtɔ ci elɔn. Nyi yí do ŋsɛn yi yí gbefa akɔn ni hwenu wo koɖo yi lɛngbɔkplɔtɔ lɔ degbele nɔnɔ gbɔɔ? Énui nɔ mì. (Hlɛn Salomɔ Ha 1:2, 3.) Éɖonɔ ŋwi “lɔnlɔn nyɔ” ciwo lɛngbɔkplɔtɔ lɔ nunɔ ni. Doŋ nɔ nyɔnuvi lɔɔ, lɔnlɔn nyɔ ciwo enunɔ lɔwo “nyɔ sɔwu vɛn” ci yí donɔ jijɔ nɔ eji yí yi ŋkɔ fa eji ni shigbe “ami hwɛnte ci wokɔ” do eta nɔ amɛ hannɛ. (Eha. 23:5; 104:15) Nyɔnɔnwi enyi mɔ nɔ woɖonɔ ŋwi lɔnlɔn nyɔ nywi ciwo wonunɔ nɔ amɛɔ, ána lɔnlɔn asɛnŋ doji. Éle veviɖe mɔ asu koɖo ashiwo anunɔ lɔnlɔn nyɔwo nɔ wowonɔnɔwo blaŋblaŋ!

Bibla mɛ Nuveviwo

w15 1/15 31 mm. 11

Woaɖo Lɔnlɔn Mavɔ nɔ Amɛ Drua?

11 Nukplamuwo le Salomɔ Ha lɔ mɛ nɔ Kristotɔ trɛnnɔwo, vevitɔ ciwo yí jijiɛ asu alo nyɔnu aɖe. Cugbejɛ lɔ delɔn Salomɔ o. Énu nɔ Ʒerusalɛmu nyɔnuviwo mɔ wo le ta nu yí nu nɔ wo mɔ: “Míŋgbetekpɔ afɔn lɔnlɔn do lanmɛ nɔŋ keke aje hwenu yɛŋtɔ afɔn o.” (Salomɔ Ha 2:7; 3:5, NWT) Nyi yí taɖoɔ? Ðo denyɔ mɔ woakpɔ mɛɖe kpoŋ ahan yí atɔ lɔnlɔn ɖoɖo ni o. Ŋɖɛnyanya enyi mɔ Kristotɔ ci yí jijiɛ mɔ yeale alɔ ado ʒinxo keke aje hwenu akpɔ mɛ ci elɔn ŋtɔŋtɔ.

10-16 NOVEMBRE

MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO SALOMƆ HA 3-5

Lé Evinyɔnyɔ Xomɛ tɔ le Veviɖe do

w15 1/15 30 mm. 8

Woaɖo Lɔnlɔn Mavɔ nɔ Amɛ Drua?

8 De lɔnlɔn nyɔ ciwo pleŋ wonu le Salomɔ Ha lɔ mɛ yí hɛnhɛn susu yi evinyɔnyɔ agogbe tɔ ji o. Kpɔ nyɔ ci lɛngɔkplɔtɔ nu so nyɔnuvi lɔ nyɔwo nu. (Hlɛn Salomɔ Ha 4:7, 11.) Émɔ yi nukpawo “vivi shigbe enyigba nɛ.” Nyi yí taɖoɔ? Enyigba ci mɛ enyishi le gbevivi wu enyishi ci yí le dandanŋgbe. “Enyishi koɖo nyibunɔshu le [yi] ɖe gɔnmɛ,” gɔnmɛ yí nyi mɔ nyɔnuvi lɔ nuxu vivinɔ yí gbenyanɔ sese. Éze gbawlɛɛ mɔ hwenu lɛngbɔkplɔtɔ lɔ nu nɔ nyɔnuvi lɔ mɔ “ènyɔ vi haan, . . . fiɖe denyina nɔ eo” ɔ, éxoxoɔ nuxu so evinyɔnyɔ agogbe tɔ nu sɔwu xomɛ tɔ.

w00 11/1 11 mm. 17

Lé Mawu Kpɔnɔ Agbe Mɛ́mi Nɔnɔ do

17 Amɛ amɛtɔntɔ ci yí kpɔtɔ nɔ gbeji yí nyi Shulamiti nyɔnuvi lɔ. Ényi cugbejɛ ci yí nyɔ vi yí yi nu jɔ ji nɔ ɖayɛvi lɛngbɔkplɔtɔ lɔ koɖo Izraɛli fyɔ hotɔnɔ Salomɔ. To akpo nɔ evinyɔnyɔ ci nu Salomɔ Ha xo nuxu soɔ, Shulamiti nyɔnuvi lɔ kpɔtɔ le alɔ ji yí mɛ ciwo yí trɔdi buini. Ci nyɔnuvi lɔ delɔn Salomɔ nyɔ gbɔ can ɔ, gbɔngbɔn zan Salomɔ yí eŋwlɛ yi xolɔlɔ. Lɛngbɔkplɔtɔ ci elɔn lɔ do bubu alɔjinɔnɔ yitɔ nu. Hweɖekanuɔ, énu mɔ Shulamiti nyɔnuvi lɔ le shigbe “ʒadɛn ci wogla koɖo safli” nɛ. (Salomɔ Ha 4:12) Le blema Izraɛli ɔ, ama vovovowo, sese hwɛntewo koɖo aci ganganwo yí nɔnɔ ʒadɛn nyakpɔkpɔwo mɛ. Wocunɔ aciwo alo ɖonɔ egli trɔdo ʒadɛn ŋtɔ́wo yí aɖo agbo kuɖeka ci woglanɔ ni. (Ezai 5:5) Le lɛngbɔkplɔtɔ lɔ gbɔɔ, lé Shulamiti nyɔnuvi lɔ nɔnɔ agbe kɔkɔɛ do koɖo lé eluin do le shigbe ʒadɛn nyakpɔkpɔ ŋtɔ́ ci yí debɔ ahan nɛ. Éle alɔ ji keŋkeŋ. Ŋsu ci avaɖe ɖekɛ yí aɖo lɔnlɔn nɔ.

g04 12/22 9 mm. 2-5

Evinyɔnyɔ ci yí le Veviɖe wu

Evinyɔnyɔ xomɛ tɔ dronɔ mɛbuwoa? Georgina ci yí ɖe asu exwe amɛ́wo ke vayi nu mɔ: “Ci exwewo vayikɔɔ, ŋgbete gogo asunyɛ doji, ɖo étonɔ nyɔnɔnwi nɔŋ. Enu ci yí nyi vevitɔ ni le agbe mɛ yí nyi lé awɛ yí yi nu ajɔ ji nɔ Mawu. Ecɛ na yí ŋbuini yí gbeluinni. Ébunɔ anyitɔ kpɔ le yi gbetasɔsɔwo mɛ yí gbewɛ yí ŋkpɔɛni mɔ anyi nu jɔnɔ ji ni. Ŋnya mɔ yɛlɔnŋ ŋtɔŋtɔ.”

Daniel ci yí ɖe nyɔnu le exwe 1987 mɛ nu mɔ: “Ŋkpɔɛni mɔ ashinyɛ nyɔ vi. Denyi lé ele ɖekɛ yí jɔnɔ ji nɔŋ o, vɔ nɔnɔmɛ nywi yitɔwo dɔ yi nu gbejɔnɔ ji nɔŋ doji. Ésɔnɔ ɖe le ji nɔ mɛbuwo yí jinɔ mɔ wo le vo le wowoɖekiwo mɛ. Éɖo Kristotɔwo nɔnɔmɛ nywiwo. Ecɛ na ejɔnɔ ji nɔŋ nɔ ŋle koɖi.”

Le xexe cɛ ci yí kpɔnɔ lé enuwo le do le agogbe kpoŋ mɛɔ, éʒan mɔ mìakpɔ nu wu ahan. Mìɖo anya mɔ églo alo egbɔnnu mɔ woakpɔ lé nuwo le do ŋtɔŋtɔ yí denyi ŋɖewanu nɔ xexe lɔ can o. Éle ahan gan, woatɛnŋ aje agbla aɖo nɔnɔmɛ nywiwo yí anyi amɛnywi ŋtɔŋtɔ le xomɛ. Bibla nu mɔ: “Nyɔlun nyɔnyɔ koɖo cugbejɛ jeje tɛnŋ trɔ eo to mɛ. Vɔ, nyɔlun ci yí na bubu Tɔhonɔ ɖo a kpɔ kanfukanfu.” To akpo nɔ yɛɔ, Enuŋwlɛŋwlɛ lɔwo kanxle mì mɔ: “Nɔ nyɔlun nya kpɔkpɔ yi nyi sukunu watɔ ɔ, é le shigbe shika ci yí le ŋɔcinu nɔ eha ɛnɛ.”​—Elododo Wema 11:22; 31:30.

Mawu Nyɔ lɔ kpedo mì nu mìkpɔɛ mɔ ‘acɔ jimɛtɔ, acɔ ci da dahɛn o, acɔ ci yí nyi gbɔngbɔn fafa tɔ koɖo gbɔngbɔn maje cukaɖa tɔ, acɔ huntɔ yí xɔnɔ afi le ŋmɛ nɔ Mawu nɛ.’ (1 Piɛ 3:4) Le nyɔnɔnwi mɛɔ, acɔ eji mɛ tɔ le veviɖe wu acɔ agogbe tɔ. Eyi amɛ ɖekpokpui atɛnŋ aɖo acɔ eji mɛ tɔ.

Bibla mɛ Nuveviwo

w06 11/15 18 mm. 4

Enyɔ Vevi Ciwo yí le Salomɔ Ha mɛ

2:7; 3:5​—Nyi yí taɖo wonu nɔ nyɔnu ciwo yí le efyɔ gbadenu mɔ wo le sɔ “vegbɛwo koɖo jɔkiwo le gbe mɛ” ta nuɔ? Wojeshi vegbɛwo koɖo jɔkiwo mɔ wonyɔ vi yí nyanɔ kpɔkpɔ nɔ woyikɔ. Shulamiti nyɔnuvi lɔ sɔ ŋɖekpokpui ci yí nyɔ vi yí gbenya kpɔkpɔ sɔ tɛtɛ do nyɔnu ciwo yí le efyɔ gbadenu ji mɔ woŋgbetekpɔ afɔn lɔnlɔn do lanmɛ nɔ ye o.

17-23 NOVEMBRE

MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO SALOMƆ HA 6-8

Nyi Egli, Ŋgbenyi Ehɔn o

it “Salomɔ Ha” mm. 11

Salomɔ Ha

Éwa mɔ Salomɔ nu nɔ Shulamiti nyɔnuvi lɔ mɔ yɛ le trɔ yi axomɛ. Ci fofoɔwo kpɔɛ egbɔgbɔɔ, wobiɔ se mɔ: “Nyɔnu ci yɛnyi yí gbɔgbɔ ɖaa yí godo yi ɖajɛ nuɔ?” (Sal 8:5a, NWT) Shulamiti fofoɔwo dekando ji mɔ yewo nɔvi asun ji aɖo lɔnlɔn sɛnŋ nɔ amɛ ahan o. Le exwe ciwo yí vayi yɛ mɛɔ, fofoɔ ɖeka nu so nu mɔ: “Nɔvi nyɔnuvi zaa ɖeka le mì shi yí detɛn anɔ kpetii o. Lé mìawɛ do nɔ mìwo nɔvi lɔ gbeyigbe avaxoxoɔ nuxu so nu nɔ mìɔ?” (8:8, NWT) Fofoɔ bu nu mɔ: “Nɔ ányi egliɔ, mìasɔ gacuho asɔ ɖo egli do ji, vɔ nɔ ányi ehɔn ɔ, mìasɔ sɛdrici asɔ glɛ.” (8:9, NWT) Éle ahan gan ci Shulamiti nyɔnuvi lɔ ɖu tetekpɔwo pleŋ ji yí kpɔ jijɔ so vɛncikan ci yí le shi nu yí gbekpɔtɔ le gbeji nɔ mɛ ci elɔn ɔ, (8:6, 7, 11, 12, NWT) átɛnŋ anu mɔ: “Ŋnyi egli yí anyi nɔwo le shigbe exɔyijiwo nɛ. Hwenɔnuɔ, ákpɔɛ mɔ ŋnyi amɛ fafa.”​—8:10, NWT.

yp 188 mm. 2

Woadɔn Nɔnɔ Gbɔ Gbɔxwe Avale Alɔa?

Nɔ jajɛ ɖe nɔ alɔ jiɔ, ákpedo nu aze nɔ alɔzu sɛnŋsɛnŋwo. Bibla xo nuxu nɔ mì so nyɔnuvi ci yí kpɔtɔ nɔ alɔ ji ci eɖo lɔnlɔn sɛnŋsɛnŋ nɔ yi ɖajɛ can. Ŋci yí to le mɛ yí nyi mɔ, átɛnŋ anu koɖo kankandoji mɔ: “Ŋnyi egli yí anyi nɔwo le shigbe exɔyijiwo nɛ.” Dényi ‘ehɔn ci yí gble’ yí ahun fafɛɖe nɔ wosɔ gbɔdɔndɔn nyɔwo ʒin ji o. Le agbenywinɔnɔ kpaxweɔ, éle shigbe egli gangan ci ji wocu exɔyijiwo do yí wodatɛnŋ afan hannɛ! Éje yí woayɔɛ mɔ “amɛ mɛ́mi” yí agbenu so ŋsu ci avaɖe nu mɔ, ‘ákpɔɛ mɔ yɛnyi amɛ fafa.’ Lé enyi amɛ fafa do adɔ yí vovo anɔ gblamɛ nɔ wo.​—Salomɔ Ha 6:9, 10; 8:9, 10.

yp2 33

Shulamiti lɔ Nyi Kpɔwɛ Nywi Ðeka

Shulamiti nyɔnuvi lɔ nya mɔ yɛʒan mɔ susu mɛ avo nɔ amɛ le lɔnlɔn nyɔwo kpaxwe. Énu nɔ yi kpenawo mɔ “wo le ta nu mɔ yewodatekpɔ afɔn lɔnlɔn do lanmɛ nɔ [ye] keke aje hwenu yɛŋtɔ afɔn o.” Shulamiti lɔ nya mɔ lé enu wanɔ do nɔ amɛ atɛnŋ aɖu amɛ ji kaaka. Le kpɔwɛ mɛ, ékpɔɛ mɔ mɛbuwo atɛnŋ atɛ do ye ji yí yeaxɔ gbe nɔ mɛ ci yí desɔ koɖo ye o. Lé nu wanɔ ni do tɛnŋ cu mɔ nɔ lé akpɔ enuwo do nywiɖe. Eyi taɖo Shulamiti lɔ kpɔtɔ le shigbe “egli” nɛ.​—Salomɔ Ha 8:4, 10.

Eo can èsɔ mɛganxu ŋkuvi kpɔnɔ lɔnlɔn shigbe lé Shulamiti lɔ kpɔɛni nɛa? Àtɛnŋ aɖo to ao susu yí danyi ao ji ɖekɛa? (Elododo Wema 2:10, 11) Hweɖewonuɔ, mɛbuwo atekpɔ aʒin eo ji yí nàtɔ zɔnzɔn koɖo mɛɖe keŋ gbɔxwe avale gbesɔsɔ. Taŋfuin eoŋtɔ can tɛnŋ wa ahan koɖo eoɖeki. Le kpɔwɛ mɛ, nɔ èkpɔ ɖajɛ koɖo cugbejɛ ɖe yí wole alɔ̀ nɔ wowonɔnɔwo yí yikɔ ɖe, édronɔ eo yí èxanɔ le eoɖeki mɛ amɔ keke ye can yeavawa ahan kpɔ maa? Àlɔn aca ka koɖo mɛ ci eo koɖo yɛ deɖo Bibla mɛ jixɔse ɖekɛwoa? Shulamiti nyɔnuvi lɔ dasɛ mɔ yeshin hwenu yí lɔnlɔn nyɔwo vakɔ ɖɛ. Eo can àtɛnŋ awa ahan!

Bibla mɛ Nuveviwo

w15 1/15 29 mm. 3

Woaɖo Lɔnlɔn Mavɔ nɔ Amɛ Drua?

3 Hlɛn Salomɔ Ha 8:6. Enyɔgbe “ezoɖe Yah tɔ” ci wozan yí sɔ dre lɔnlɔn dasɛ lé egangan do. Lɔnlɔn adodwi nyi “ezoɖe Yah tɔ,” ɖo Yehowa yí Ðo lɔnlɔn cɛ. Éwa ŋsu ɖeka do yi nɔnɔmɛ nu yí na enujikpekpe yi nɔ alɔn amɛ. (Gɔnm. 1:26, 27) Hwenu Mawu kplɔ nyɔnu ŋkɔtɔ Ɛva vɛ nɔ Adamu ŋsu ŋkɔtɔɔ, Adamu nu enyɔ nyasesewo. Mìkando ji mɔ Ɛva kpɔɛ mɔ yete gogo Adamu ci mɛ ‘eto le.’ (Gɔnm. 2:21-23) So hwenu Yehowa na enujikpekpe agbetɔwo nɔ woalɔn amɛɔ, ŋsu koɖo nyɔnu atɛnŋ aɖo lɔnlɔn sɛnŋ nɔ wowonɔnɔwo yí ani tɛgbɛɛ.

24-30 NOVEMBRE

MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO EZAI 1-2

Mɔkpɔkpɔ li nɔ mɛ Ciwo ‘Nuvɔn Gban Kpɛnkpɛn’

ip-1 14 mm. 8

Vida Koɖo Evi Sɛnto Yitɔwo

8 Ezai kpɔtɔ dodoɔ yi ŋɛ lɔ yí zanzan enyɔgbe sɛnŋsɛnŋwo nɔ Ʒuda jukɔn lɔ: “Izraɛli jukɔn ɖɔ koɖo afɛn. Afɛn hunnɔ nyi agban kpɛnkpin ci yí amɛwo hɛn. Amɛ hunnɔwo le shigbe evi vɔn ci yí tó so xomu vɔnwo mɛ ɛnɛ. Wo so le Tɔhonɔ gbɔ. Wo zu Kɔkwɛtɔ (Mawu) Izraɛlitɔ. Wo so le gbɔ yi zin shigbe mɛdru ɛnɛ.” (Ezai 1:4) Enuwana vwinwo tɛnŋ vasusuɔgbɔ keke avale shigbe agban ci yí ʒin amɛ ji yí gban amɛ do nyigban kpacɛɛ nɛ. Le Abrahamu hwenuɔ, Yehowa dre nuvɔn ciwo Sodomutɔwo koɖo Gomoratɔwo wanɔ shigbe “agban ci yí kpɛn ɖoɖu” hannɛ. (Gɔnmɛjeje 18:20) Nɛnɛhannu gbevajɔ le Ʒuda jukɔn lɔ mɛ, ɖo Ezai nu mɔ wo “ɖɔ koɖo afɛn.” Gbesɔ kpe niɔ, éyɔ wo mɔ “evi vɔn ci yí tó so xomu vɔnwo mɛ.” Aa, Ʒudatɔwo le shigbe evi jaglayowo nɛ. Wo “so le Tɔhonɔ gbɔ,” alo shigbe lé Bibla ci Wotrɔ yí wa nui ɛnɛɔ, wovatrɔ “mɛdruwo keŋkeŋ” nɔ wowo Da.

ip-1 28-29 mm. 15-17

“Mí va, mì a le Enyɔ Hunnɔwo Kpɔ”

15 Lé Yehowa vaxo nuxu do yɛ dasɛ lé ekunɔ ŋshishi nɔ amɛ sugbɔ do. “‘Tɔhonɔ nu mɔ, “Mí va, mì a le enyɔ hunnɔwo kpɔ. Míwo gɔjejewo bia shigbe avɔn jin kankan ɛnɛ. Vɔ, wo a klɔ wo swi dru yi mí a ɣe shigbe ahun ɛnɛ. Míwo gɔjejewo bia hiin, vɔ mí a ɣe dru shigbe lɛngbɔfu ɛnɛ. ‘ ” (Ezai 1:18) Amɛwo wa afɛn yí mɔnɔŋje lé Yehowa tɔ enyɔ lɔ nunu do le tɔtɔmɛ nɔ kpukpui lɔ. Le kpɔwɛ mɛ, Bibla Yoyu Ŋlɛshigbe mɛ tɔ nu mɔ, “Mìale enyɔ lɔwo kpɔ” yí ele shigbe mɔ akpaxwe amɛve lɔwo atashi ŋciwo yí jɔ yí asɔ egbe ɖo ju hannɛ. Vɔ de ahan yɔ nɛ o! Yehowa deɖo ehwɛ ɖe ado yiɖeki keke avayi kan ekacaca ciwo yí le gblamɛ nɔ eyɛ koɖo yi jukɔn etosɛntɔ koɖo ayemɛnuwatɔ lɔ o. (2 Ese Wema 32:4, 5) Kpukpui cɛ dexoxoɔ nuxu so amɛ amɛve ciwo yí bɔ wa afɛn yí ado go axo nuxu nu o, vɔ exoxoɔ nuxu so toto ɖe ci yí akpɔ enyɔ ɖe gbɔ nɔ enujɔjɔɛwawa ani. Éle shigbe mɔ Yehowa ɖokɔ kojo nɔ Izraɛli le kojoɖoxu ɖe hannɛ.

16 Ecɛ tɛnŋ ɖyi vɔnvɔn, vɔ Yehowa yɛ nyi Kojoɖoto ci yí kunɔ ŋshishi nɔ amɛ yí gbesenɔ vevi do amɛ shi. Yehowa yí sɔ nu kenɔ amɛ yí evɔ, ebu ɖe degbeli o. (Ehajiji Wema 86:5) Yiɖekɛ kpaŋ yí atɛnŋ asɔ Izraɛli nuvɔn ciwo yí “bia hiin” yí aklɔ wo yí woava “ɣe shigbe ahun ɛnɛ.” Mɛɖe ŋsɛn, edɔwawa ɖe, vɔnsa ɖe alo gbedoɖa ɖe deli yí acucu nuvɔn swi o. Yehowa sɔsɔke ɖekɛ kpaŋ yí atɛnŋ aklɔ nuvɔn swi. Mawu kpɔnɔ do ŋɖewo ciwo yiŋtɔ jijiɛ nu shigbe jimɛtrɔtrɔ ŋtɔŋtɔ ɛnɛ yí sɔ nuvɔn kenɔ amɛ.

17 Nyɔnɔnwi cɛ le veviɖe nɔ Yehowa yí etrɔ yí nui zenɛniɖe koɖo nyɔgbe nyasesewo: Nɔ nuvɔnwo “bia shigbe avɔn jin kankan ɛnɛ,” woale shigbe wodewɛ hannɛ, wocucu wo swi, woale shigbe lɛngbɔfu nɛ. Yehowa ji mɔ mìwo le nya mɔ eye yí nyi Enusɔkeamɛtɔ ŋtɔŋtɔ, nɔ egbenyi nuvɔn ganganwo yɔ can, nɔ evle yí kpɔ mɔ mìtrɔ ji mɛ ŋtɔŋtɔ. Mɛ ciwo yí kpɔɛni mɔ yɛagbɔnnu mɔ woawɛ ahan nɔ yewo, le hlɛn nu so kpɔwɛ ŋtɔ́ hanwo nu shigbe Manase tɔ nɛ. Éwa nuvɔn kpotuwo na nɔ xwe nɛniɖe. Éle ahan gan, étrɔ ji mɛ yí wosɔ ki. (2 Kronika 33:9-16) Yehowa ji mɔ mì pleŋ sɔ kpe nɔ mɛ ciwo yí wa nuvɔn ganganwo can, anya mɔ gamɛ deji hɔɖo mɔ woa “le enyɔ hunnɔwo kpɔ” koɖi o.

Bibla mɛ Nuveviwo

ip-1 39 mm 9

Yehowa Xwe yi Eji

9 Nyɔnɔnwi enyi mɔ egbɛɔ, Mawu mɛwo debɔnɔ do gbedoxɔ ci wosɔ ekpe sɔ wa do eto ŋtɔŋtɔ ɖe ji o. Rɔmatɔwo gban Yehowa gbedoxɔ ci yí le Ʒerusalɛmu le exwe 70 K.H. Gbesɔ kpe niɔ, apotru Pɔlu dri mɛ petii mɔ gbedoxɔ ci yí le Ʒerusalɛmu koɖo avɔnzava ci wowa do ŋkɔ ni nyi ŋciwo woakpɔ le susu mɛ. Wole dumɛ nɔ nyɔnɔnwi gbɔngbɔn mɛ tɔ gangan ɖeka, “sɛnsɛntɔxu adodwitɔ ci yí Mawu wa, dé nyi agbetɔwo yí wɛ o.” (Ebretɔwo 8:2) Gbɔngbɔnmɛ zava cɛ nyi toto ci wowa yí asɛn Yehowa keŋ ate gogui toto vɔnsa Yesu Kristo tɔ ji. (Ebretɔwo 9:2-10, 23) Sɔgbe koɖo cɛɔ, ‘eto Yehowa xwe tɔ’ ci nu woxo nuxu so le Ezai 2:2 mɛ le dumɛ nɔ sɛnsɛn kɔkɔɛ ci wonakɔ Yehowa le mìwo hwenu. Mɛ ciwo pleŋ yí wawa sɛnsɛn adodwi lɔ debɔnɔ do fiɖe koŋ o, vɔ wole ju le sɛnsɛn lɔ mɛ.

1-7 DECEMBRE

MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO EZAI 3-5

Yehowa ɖo Acɛ Akpɔ Emɔ nɔ ci yí wu Ahan

ip-1 73-74 mm. 3-5

Babɛ nɔ Vɛncikan Dɔndɔn!

3 Nɔ Ezai dodoɔ labalu do eha mɛ nɔ yi toɖotɔwo alo gɔnma duiduiɛ can ɔ, kankandoji li mɔ woji mɔ yewoase enyɔ lɔ. Taŋfuin vɛncikan dodo mado amɛ sugbɔtɔ, eyi lé Ezai dre enyɔ lɔwo do le agbe yí gbenyi nyɔnɔnwi. Shigbe mɛ ciwo yí denɔ vɛn gble le egbɛ mɛ nɛɔ, mɛ ciwo yí ɖo vɛncikanwo dedonɔ rɛzɛnku wliwliwli lɔwo o, vɔ “wocannɔ” rɛzɛn ɖewo koŋ, sonɔ aci lɔ alo ahun hwɛhwɛ ɖewo keŋ atrɔ acu. Wowa ɖaŋ donɔ vɛnciwo do ekpo ji fini yí awa ɖaŋ anyɔ le.

4 Wowanɔ dɔ sɛnsinɖe gbɔxwe aɖo vɛncikan. Ezai dri mɛ mɔ botɔ lɔ jonɔko nyigban lɔ yí aɖe ekpe klancanklancanwo ti le mɛ​—edɔ gangan teŋ yɔ! Ézannɔ ekpe gangan lɔwo yí asɔ “cu jutakpɔxɔ”. Le blema hwenuɔ, jutakpɔxɔ ŋtɔ́wo mɛ yí bocɔtɔwo (gadiɛnwo) nɔnɔ keŋ akpɔkpɔ bo lɔ ji nɔ flafinɔwo koɖo elanwo ŋgbevado aya nɔ nuku lɔwo o. Gbesɔ kpe niɔ, ésɔ ekpe lɔwo ɖo egli toto fini wodo vɛnci lɔwo do. (Ezai 5:5) Wowɛni ahan keŋ nɔ eshi ŋgbekplɔ ekɔ nywi so guinu nɔ aci lɔwo o.

5 Nɔ agbledetɔ lɔ do gbla ahan yí sɔ glɔn ta nɔ vɛncikan lɔɔ, ékpɔnɔ mɔ mɔ vɛnci lɔwo anyɔ yí asɛn ku nywiɖe. Doŋkɔ nɔ cɛɔ, éɖenɔ edu ci mɛ avafiɔn vɛn lɔ le daɖɛ. Vɔ aci lɔwo vasɛnnɔ lé ekpɔkpɔ emɔ ni doa? Oo, vɛncikan lɔ vasɛnnɔ eku dɔndɔnwo kɛɖɛɛ.

ip-1 76 mm. 8-9

Babɛ nɔ Vɛncikan Dɔndɔn!

8 Ezai yɔ Yehowa mɔ vɛncikan ɖotɔ, “mɛ ci ŋlɔn.” (Ezai 5:1, NWT) Ezai tɛnŋ xo Nuxu so Mawu nu shigbe wonyi exlɔwo hannɛ, ɖo ekacaca sɛnŋ le gblamɛ nɔ wo koɖo Yɛ. (Sɔ sɔ koɖo Job 29:4; Ehajiji Wema 25:14.) Éle ahan gan, wosɔ lɔnlɔn ci enyɔnuɖɛtɔ lɔ ɖo nɔ Mawu sɔ koɖo lɔnlɔn ci Mawu ɖo nɔ yi “vɛncikan”​—jukɔn ci ‘ecu.’​—Sɔ sɔ koɖo Hunhun 15:17; Ehajiji Wema 80:8, 9.

9 Yehowa “cu” yi jukɔn do Kanna nyigban ji yí na wo esewo. Ese cɛwo aglɔn ta nɔ wo, nɔ jukɔn bu mɛ tɔwo nuwanawo ŋgbevaba wo o. (Hunhun 19:5, 6; Ehajiji Wema 147:19, 20; Efezitɔwo 2:14) Gbesɔ kpe niɔ, Yehowa na wo kojoɖotɔwo, avɔnsatɔwo koɖo nyɔnuɖɛtɔwo nɔ woakpla nu wo. (2 Efyɔwo 17:13; Malashi 2:7; Edɔwawa 13:20) Ci sɔjawo dodoɔ vɔnvɔn nɔ Izraɛliviwoɔ, Yehowa ɖo hwlɛngantɔwo ɖaɖa. (Ebretɔwo 11:32, 33) Enyɔ jɔ nɔ Yehowa ci ebiɔ se mɔ: ‘Nyi Na wa doji nɔ Anyi vɛn gble yí ŋde wa ni vayi vɔɔ?”

w06 6/15 18 mm. 1

‘Le bu nɔ Vɛnci cɛ’!

Ezai sɔ “Izraɛli xwe” lɔ sɔ sɔ koɖo vɛncikan ci yí sɛnnɔ “eku dɔndɔnwo” alo “eku bebewo” vivivi. (Ezai 5:2, 7; gɔnmɛnuŋwlɛŋwlɛ) Eku dɔndɔn lɔwo hwenɔ sɔwu ciwo wodo yí gbaza dɛnnɔ nɔ wo shikuishikui yí anyi eku ɖeeɖe. Eku vwin lɔwo denyi ŋɖewanu o yí wodatɛnŋ asɔ wo wa vɛn alo aɖu wo kpetii o. Ésɔgbe mɔ woasɔ wo dre do jukɔn ci yí gbe xɔse yí gbangban esewo sɔwu mɔ awa enujɔjɔɛ. De Agbledetɔ lɔ yí dɔ taɖo yí acikusɛnsɛn lɔ nyi enugbali o. Yehowa wa ŋciwo pleŋ atɛnŋ awa nɔ jukɔn lɔ asɛn ku. Ébiɔ se mɔ ‘Nyi Na wa doji nɔ Anyi vɛn gble yí ŋde wa ni vayi vɔɔ?’​—Ezai 5:4.

w06 6/15 18 mm. 2

‘Le bu nɔ Vɛnci cɛ’!

Ci vɛnci Izraɛlitɔ gbe mɔ yedagbesɛn kuɔ, Yehowa kanxle wo mɔ yeagban egli ci yeɖo yí sɔ glɔnnɔ ta nɔ wo swi. Le kpɔwɛnyɔnunu mɛɔ, dagbedonɔ vɛnci lɔ o yí dagbedranɔ nyigbanmɛ do ni o. Eyi eshi ciwo yí janɔ yí ashin dagbeja ke o. Ŋjawo koɖo egbevwinwo axa wo yí ado aya nɔ wo.​—Ezai 5:5, 6.

Bibla mɛ Nuveviwo

ip-1 80 mm. 18-19

Babɛ nɔ Vɛncikan Dɔndɔn!

18 Le blema Izraɛli ɔ, nyigban lɔwo pleŋ nyi Yehowa tɔ. Mawu na nyigban xomu ɖekaɖeka nɔ anyi cinɔ ni, ci atɛnŋ ahaya alo awe nɔ amɛ, vɔ wodasɛ “gbijigbiji” o. (1 Ese Wema 25:23) Ese cɛ adɔ yí amɛtafutafu dani o, shigbe mɔ mɛɖe davamɔ nyigban lɔ nyi yetɔ ɖekɛ o. Ecɛ agbeglɔn ta nɔ xomuwo yí wodaku do abɔjeje mɛ o. Éle ahan gan mɛɖewo le Ʒuda yí enu cinɔ ŋmɛ nɔ wo yí wogbannɔ Mawu se lɔ kudo cinɔ ci mɛɖekamɛɖeka ɖo nu. Mishe ŋwlɛ mɔ: “Mɛbu gblewo koɖo mɛbu xwewo cinɔ ŋmɛ nɔ wo yí woxɔnɔ wo koɖo akpasɛnsin; eyi wosɔnɔ pataŋpa xɔnɔ axwe alo cinɔ le amɛ shi.” (Mishe 2:2, NWT) Vɔ Elododo Wema 20:21 kanxle wo mɔ: “Cinɔ ci woxɔ koɖo akpasɛnsin ɔ, davanyi nyɔna nɔ amɛ le vɔvɔnu o.”

19 Yehowa ɖo gbe mɔ yeatrɔ axɔ ŋciwo yí amɛtafudotɔwo xɔ le amɛwo shi koɖo akpasɛnsin. Axwe ciwo wotafu amɛwo do yí xɔ “aci totu.” Nyigban ciwo wojijiɛ dagbenyɔ nu kekeɖe ahan o. Wodenu hwenu koɖo lé efixodoamɛ cɛ ajɔ pɛpɛpɛ o. Akpaxwe ɖeka nɔ nyɔ cɛ avamɛ hwenu yí Babilonitɔwo avalé wo yi hwashigbemɛ.​—Ezai 27:10.

8-14 DECEMBRE

MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO EZAI 6-8

‘Nyɛ ke! Dɔŋ Ðaɖa!’

ip-1 93-94 mm. 13-14

Yehowa Mawu le yi Gbedoxɔ Kɔkɔɛ mɛ

13 Mìase nyɔ lɔ koɖo Ezai. “Eyi ŋse Yehowa gbemɛ yí enunuɔ mɔ: ‘Mi nadɔ ɖaɖaɔ, yí mi yí ayi nɔ mìɔ?’ Eyi ŋɖo ŋci mɔ: ‘Nyɛ ke! Dɔŋ Ðaɖa.’” (Ezai 6:8, NWT ) Enyɔ ci Yehowa biɔ se dasɛ gbajɛɛ mɔ eji mɔ yeakpɔ lé Ezai awa nu do, ɖo enyɔnuɖɛtɔ bu ɖe dele ŋtegannukpɔkpɔ cɛ mɛ o. Éze petii mɔ Yehowa yɔyɔ Ezai nɔ anyi yi ŋɛdotɔ. Vɔ nyi yí taɖo Yehowa biɔ se mɔ, “Mi yí ayi nɔ mìɔ?” Ci ezan “mì” do dumɛ nɔ “na” ɔ, édasɛ mɔ mɛbu le enyɔ lɔ mɛ koɖo Yehowa. Mi yí nyi amɛ lɔɔ? De Eviɛ akogo Yesu Kristo ci yí vanyi agbetɔ le yiyimɛ yɔ ba? Eyi lɔ yɔ, eviɛ cɛ lɔ yí Mawu nu nɔ mɔ, “Mì a ɖo agbetɔ nɔ a ɖyi Mìwoŋtɔwo.” (Gɔnmɛjeje 1:26; Elododo Wema 8:30, 31) Nyɔnɔnwi yɔ, yiɖekɛ yí nyi Evi akogo ni le jeŋkwi mɛ.​—Ʒan 1:14.

14 Ezai dexo nu kpɔ gbɔxwe yí ɖo ŋci o! Denya ŋɛdu ci yɔ o, vɔ éɖo ŋci zeɖeka kaaka mɔ: “Nyɛ ke! Dɔŋ Ðaɖa.” Debiɔ se mɔ nɔ yewa dɔ lɔ ɖe, nyi yeaxɔ ma o. Amɛɖekisɔsɔna gbɔngbɔn yitɔ lɔ nyi kpɔwɛ nywi ɖeka nɔ Mawu sɛntɔwo pleŋ ciwo woɖo dɔ nɔ mɔ wo le ‘dra fyɔɖuxu ŋɛnywi lɔ nɔ mɛ ciwo pleŋ yí le nyigban lɔ ji.’ (Matie 24:14) Shigbe Ezai nɛɔ, wokunɔ do edɔ ci wodɔ wo nu yí wɛni nɔ “jukɔnwo pleŋ,” ci edɔ lɔ gangan yí amɛwo desɔnɔ ɖe le ji can. Eyi wokpɔtɔ yí le ji koɖo kankandoji shigbe Ezai nɛ yí nyanya mɔ acɛkpatɔ gangantɔ lɔ yí na gbe yewo mɔ yewo le wa dɔ lɔ.

ip-1 95 mm. 15-16

Yehowa Mawu le yi Gbedoxɔ Kɔkɔɛ mɛ

15 Ecɛyɛ Yehowa nu nyɔ ciwo Ezai anu koɖo lé awa nu do ni: “Yì nu enyɔ cɛ nɔ amɛwo: ‘Mí do ʒinxo a ɖoto a se, vɔ mí ŋgbe kpla enu ɖe o!’ Mí dɔ yí amɛwo a jan le susu mɛ. Mí dɔ yí amɛwo da tɛnŋ mɔŋje enu ciwo yí wo se nyɔnɔnwitɔ koɖo wowo susuwo o. Nɔ́ wo wa ahan ɔ, amɛwo tɛnŋ trɔ gbɔ va Ŋ gbɔ yi wo a sɔ agɔ ke wo!” (Ezai 6:9, 10) Ecɛ dasɛ mɔ Ezai awa vu koɖo Ʒuifu lɔwo, agbɔjɔ lanmɛ nɔ wo yí aklan wo so Yehowa nu a? Oo de ahan yɔ nɛ o! Mɛ cɛwo nyi Ezai ŋtɔ mɛ ciwo eɖo ekacaca koɖo. Vɔ Yehowa nyɔwo dasɛ lé amɛwo awa nu do yi ŋɛdu lɔ nu do, nɔ Ezai gbenɔ gbeji yí wa yi dɔ lɔ do ɖeeɖe can.

16 Afɛn lɔ so jukɔn lɔ gbɔ. Ezai “axo nuxu nɔ wo yí agbexo ke” vɔ wodalɔn do nyɔ lɔ ji keke avayi kan woamɔŋje mɛ o. Sugbɔtɔ le wo mɛ asɛn to yí wodaxɔ nyɔ lɔ o, shigbe eto ku nɔ wo koŋ yí ŋkuvi tɔn nɔ wo gbijigbiji hannɛ. Ci Ezai ayi wo gbɔ zenɛniɖeɔ, ána yí “jukɔn lɔ” adasɛ mɔ yewodejiji amɔŋje mɛ o. Woadasɛ mɔ yewocu yewo susu koɖo yewo jiwo do Ezai ŋɛdu lɔ​—Mawu ŋɛdu lɔ. Ahanke ele le egbɛ mɛ nɛ! Eyi taɖo amɛ sugbɔ gbenɔ mɔ yewodaɖo to Yehowa Kunuɖetɔwo nɔ wodradra eŋɛnywi lɔ kudo Mawu Fyɔɖuxu ci yí gbɔgbɔ nu o.

ip-1 99 mm. 23

Yehowa Mawu le yi Gbedoxɔ Kɔkɔɛ mɛ

23 Ci Yesu yɔyɔ nyɔ so Ezai wema mɛɔ, édasɛ mɔ enyɔnuɖɛ lɔ vamɛ le yi hwenu. Jukɔn lɔ pleŋ wanɔ nu shigbe lé Ʒuifuwo wanɔ nu le Ezai hwenu nɛ. Wotɔn ŋkuviwo yí ku to do yi ŋɛdu lɔ yí hɛn trɔntrɔn va wowoɖekiwo ji. (Matie 23:35-38; 24:1,2) Ecɛ jɔ hwenu yí Rɔma sɔjawo hwakɔn ci yí le gɔnmɛ nɔ Ahwaga Titus vaje Ʒerusalɛmu ji, jugan lɔ koɖo gbedoxɔ lɔ le exwe 70K.H. Vɔ, mɛɖewo ɖo to Yesu yí vanyi yi nukplaviwo. Yesu nu mɔ, “míkpɔ jijɔ.” (Matie 13:16-23, 51) Énu nɔ wo mɔ hwenu woakpɔ “sɔjawo hwakɔnwo [a] trɔdo Ʒerusalɛmu ɔ,” woɖo a “shi yi etowo ji.” (Luiki 21:20-22) Wohwlɛn “eku kɔkɔɛ” lɔ gan. Éɖo xɔse yí wogbena kpla yi le gbɔngbɔnmɛ jukɔn, “Izraɛli Mawu tɔ” mɛ.​—Galatitɔwo 6:16.

Bibla mɛ Nuveviwo

w06 12/1 9 mm. 4

Enyɔ Vevi Ciwo yí le Ezai Wema mɛ​—Akpaxwe I

7:3, 4​—Nyi yí taɖo Yehowa hwlɛn Efyɔ vwin Akazi gan ɔ? Siri fyɔ koɖo Izraɛli fyɔ wa toto yí aɖe Ʒuda Fyɔ Akazi so ega ji yí asɔ Tabɛli vi ŋsuvi ci yí denyi Davidi jijimɛvi ɖo dumɛ ni. Legba totomɛ cɛ adɔ yí Fyɔɖuxu nublabla ci wowa koɖo Davidi aglo. Yehowa hwlɛn Akazi gan yí aglɔn ta nɔ “Efyɔvi Ŋcifafanatɔ” ci yí avava.​—Ezai 9:6.

15-21 DECEMBRE

MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO EZAI 9-10

Enyɔ ci Wonu ɖɛ so “Klɛnklɛn Gangantɔ” nu

ip-1 125-126 mm. 16-17

Efyɔvi Ŋcifafanatɔ Gbe ci Woɖo

16 Le nyɔnɔnwi mɛɔ, “hwenu kpwiɖe” nyɔ ci yí Ezai nu ɖɛ nyi hwenu Kristo awa yí kunuɖeɖedɔ lɔ le nyigban ji. Hwenu Yesu le nyigban jiɔ, Galile enɔ wu afi ɖekpokpui. Galile jugan mɛ yí etɔ yi kunuɖeɖedɔ ji le yí tɔ nunu mɔ: “jeŋkwi mɛ Fyɔɖuxu lɔ gogo.” (Matie 4:17) Le Galile ɔ, éxo Etoji Nuxu ci amɛ sugbɔ jeshi ɖɛ, can apotru yitɔwo, wa enujiŋ ŋkɔtɔ yí gbeze do yi dokplɔtɔ 500 ji ci efɔn so eku. (Matie 5:1–7:27; 28:16-20; Maki 3:13, 14; Ʒan 2:8-11; 1 Korɛntitɔwo 15:6) Ci Yesu wɛ ahan ɔ, édɔ yí Ezai nyɔnuɖɛ vamɛ, ɖo édo bubu “Zabulɔn koɖo Nɛftali” nyigban nu. Nyɔnɔnwi enyi mɔ Yesu demɔ Galile ɖekɛ yí yeaɖe kunu le o. Ci Yesu dra eŋɛnywi to eju lɔ pleŋ mɛɔ, édɔ wodo bubu Izraɛli jukɔn lɔ pleŋ nu sɔ kpe nɔ Ʒuda.

17 Vɔ, enyɔ ci yí Matie nu so “Klɛnklɛn Gangantɔ le Galile” nu yɛ ɖe? Ecɛ can nyi enyɔ ci eyɔ so Ezai wema mɛ. Ezai ŋwlɛ mɔ: “Amɛ hunnɔwo nɔ̀nɔ vinvin mɛ. Vɔ, wo a kpɔ, klɛnklɛn gangantɔ. Amɛ hunnɔwo le afi do vinvin shigbe ekuwodi ɛnɛ. Vɔ, “klɛnklɛn gangantɔ” a kɔ do wo ji.” (Ezai 9:2) Le exwe sanŋdi ŋkɔtɔ K.H. mɛɔ, ŋsunukplamuwo sɔ klɛnklɛn nyɔnɔnwi lɔ tɔ sɔ wla. Ʒuifu sɛnsɛn ŋkɔnɔtɔwo gbedahɛn enyɔ lɔ doji ci wokutɔ wowo kɔnuwo keke yí sɔ “Mawu Nyɔ lɔ sɔ trɔ enugbali.” (Matie 15:6) Mɛ ciwo yí sɔ wowoɖekiwo hwe senɔ vevi yí susumɛ gbecakanɔ nɔ wo ci wokplɔ “Ŋkuvitɔnnɔ ciwo yí kplɔkɔ amɛwo” do. (Matie 23:2-4, 16) Hwenu Yesu ci yí nyi Mɛsia lɔ zeɔ, mɛ ciwo yí sɔ wowoɖekiwo hwe hun ŋkuvi le emɔ kpaca amɛ nu. (Ʒan 1:9, 12) Edɔ ci yí Yesu wa le nyigban ji koɖo shicu ciwo yí totoɔ so yi vɔnsa lɔ mɛ nyi “klɛnklɛn gangantɔ” ci nu yí Ezai nyɔnuɖɛ lɔ xo nuxu so​—Ʒan 8:12.

ip-1126-128 mm. 18-19

Efyɔvi Ŋcifafanatɔ Gbe ci Woɖo

18 Susu sugbɔ li mɔ mɛ ciwo yí xɔ klɛnklɛn ganga n lɔ akpɔ jijɔ. Ezai kpɔtɔ nunuɔ mɔ: “Mawu á dɔ yí jukɔn lɔ a shin. Á do jijɔ kpɔkpɔ lanmɛ nɔ amɛwo. Eyi amɛwo a dasɛ jijɔkpɔkpɔ wowotɔ nɔ Eo. Á le shigbe jijɔkpɔkpɔ ci yí nɔ̀nɔ amɛ ji le jinuku sɔsɔ hwenu ɛnɛ. Á le shigbe jijɔkpɔkpɔ ci yí nɔ̀nɔ amɛ ji hwecinu amɛwo xɔ ahwa gbemɛ numama wowotɔ ɛnɛ.” (Ezai 9:3) Kunuɖeɖedɔ Yesu koɖo yi dokplɔtɔwo tɔ lɔ dɔ yí ejinywitɔ sugbɔtɔ va yí ɖo edro veviɖe mɔ yewoasɛn Yehowa le gbɔngbɔn koɖo nyɔnɔnwi mɛ. (Ʒan 4:24) Enu hwɛɖeka to le exwe amɛnɛ mɛɔ, amɛ sugbɔtɔ vatrɔ Kristotɔwo. Le Pantekoti 33 K.H. zan lɔ jiɔ, amɛ kotokun amɛtɔn wa ʒinʒindoshimɛ. Le yi goduɔ, “ŋsuwo hlɛnhlɛnmɛ yi 5000 han.” (Edɔwawawo 2:41; 4:4) Ci enukplavi lɔwo klɛn koɖo ezolelanmɛ shigbe klɛnklɛn lɔ nɛɔ, “enukplaviwo vasukɔgbɔ doji haan le Ʒerusalɛmu. Avɔnsatɔ sugbɔ can vatrɔ xɔsetɔwo hɛnnɛ.”​—Edɔwawawo 6:7.

19 Shigbe mɛ ciwo yí kpɔkpɔ jijɔ le jinukusɔsɔ sugbɔ sugbɔ ɖeka hwenu alo mɛ ciwo yí kpɔkpɔ jijɔ ci womama ahwagbemɛnuwo ciwo woxɔ ci woɖu jiɔ, Yesu dokplɔtɔwo kpɔkpɔ jijɔ do egbɔsusu lɔ nu. (Edɔwawawo 2:46, 47) Le yiyimɛɔ, Yehowa wɛ yí klɛnklɛn lɔ kɔ do jukɔnwo ji. (Edɔwawawo 14:27) Eyi taɖo agbetɔ ciwo so akɔtawo pleŋ mɛ kpɔkpɔ jijɔ mɔ emɔ ci ji yewoato ate gogo Yehowa hun nɔ yewo.​—Edɔwawawo 13:48.

ip-1 128-129 mm. 20-21

Efyɔvi Ŋcifafanatɔ Gbe ci Woɖo

20 Enu ciwo yí Mɛsia dɔ lɔ ahɛn va ani tɛgbɛɛ shigbe lé mìkpɔkpɔɛ le Ezai nyɔ cɛwo mɛ nɛ: “Mí a ɖe agban kpɛnkpin lɔ swi. Mí a ɖe ekpe kpɛnkpin lɔ swi le amɛwo kpodomɛwo. Mí a ɖe eba ci ketɔnɔwo sɔ xonɔ míwo mɛwo swi. Wana lɔ a le shigbe hwenu ci ji mí ɖu Madian ji do ɛnɛ.” (Ezai 9:4) Exwe sanŋdiwo doŋkɔ nɔ Ezai hwenuɔ, Madiantɔwo sɔ gbɛ ca koɖo Moabutɔwo yí adɔn Izraɛli do nuvɔn mɛ. (Hunhun 25:1-9, 14-18; 31:15, 16) Le yiyimɛɔ, Madiantɔwo tafunɔ Izraɛlitɔwo yí ayi wowo kɔxwiwo mɛ koɖo wowo bojiwo yí alɔ nuwo le wo shi na nɔ exwe amadrɛ. (Kojoɖotɔwo Wema 6:1-6) Vɔ, le yi goduɔ, yi sɛntɔ Ʒedeɔn ɖu Madian hwakɔn ji yí gban wo do. (Kojoɖotɔwo Wema 6:7-16; 8:28) Le majinjinɖe mɛɔ, Yesu Kristo, Ʒedeɔn gangantɔ lɔ agban ketɔnɔ egbɛtɔ ciwo yí dodoɔ aya nɔ Yehowa mɛwo swi. (Enyɔdasɛ 17:14; 19:11-21) Eyi, “shigbe hwenu ci ji mí ɖu Madian ji do ɛnɛ” ɔ, míaɖu ji kpɛtɛkpɛtɛtɔ, vɔ danyi le agbetɔ ŋsɛn mɛ o, vɔ le Yehowa ŋsɛn mɛ. (Kojoɖotɔwo Wema 7:2-22) Amɛwo dagbevaʒin Mawu mɛwo ji yí ado aya nɔ wo kpɔ gbeɖe o!

21 Mawu dalɔn adasɛ yi ŋsɛn asɔ kanfu ahwa o. Yesu ci wofɔn so ku nyi Efyɔvi Ŋcifafanatɔ, eyi agban yi ketɔnɔwo swi keŋ ahɛn fafa mavɔ vɛ. Ðɛyɛɔ, Ezai xoxo nuxu so ahwakɔn ɖeka nu mɔ woagui koɖo ezo: “Wo a trɔn ahwa fɔkpa ɖeka ɖeka ci yí a zɔn zɔnlin le ahwa mɛ. Wo a trɔn gbɛbɔbɔ vɔn ɖeka ɖeka ci nu ehùn bado. Wo a dɔ enu hunnɔwo do ezo mɛ.” (Ezai 9:5) Wodagbevase yí sɔjawo fɔkpa ahunhun nyigban kpɔ gbeɖe o. Wodagbevakpɔ yí ehun aba do sɔjawo wu nu kpɔ gbeɖe o. Ahwa agu gbijigbiji!​—Ehajiji Wema 46:9.

Bibla mɛ Nuveviwo

ip-1 130 mm. 23-24

Efyɔvi Ŋcifafanatɔ Gbe ci Woɖo

23 Enukplamɛtɔ nyi mɛ ci yí nanɔ ekpla amɛ alo ayɔ amɛ axo nuxu ni. Hwenu Yesu le nyigban jiɔ, éna enukplamu nywi amɛwo. Mìhlɛn le Bibla mɛ mɔ “lé ekpla nu amɛ do jiŋ nɔ amɛahwa lɔ.” (Matie 7:28) Ényi nukplamɛtɔ ɖeka ci yí nya ŋɖɛ, senɔ vevi do amɛ nu yí gbewa ɖaŋ mɔŋje le agbetɔ le do mɛ. Défannɔ nɔ amɛ alo adɔn to nɔ amɛ le yi nukplamuwo mɛ o. Blaŋblaŋ ɔ, éwa ɖaŋ sɔnɔ lɔnlɔn sɔ kplanɔ nu amɛ. Yesu nukplamuwo nyɔnɔ, ɖo énya ŋɖɛ, nyi amɛmaɖoafɛn yí yi nukplamuwo devadɔnnɔ gbeɖe o. Nɔ wowa do wo jiɔ, wokplɔnɔ amɛ yi agbe mavɔ mɛ.​—Ʒan 6:68.

24 Dényi ci Yesu bi le susu mɛ taɖo enanɔ nukplamu nywi amɛwo o. Gbesɔ kpe niɔ, énu mɔ: “Enu ci ŋkplakɔ amɛwo denyi nyɛŋtɔ tɔ o, vɔ mɛ ci yí dɔŋ ɖaɖa tɔ yɔ.” (Ʒan 7:16) Shigbe Salomɔ nɛɔ, Yehowa gbɔ yí ŋununyanya Yesu tɔ So. (1 Efyɔwo 3:7-14; Matie 12:42) Yesu kpɔwɛ ado ŋsɛn cicawo koɖo enukplamɛtɔ ciwo yí le Kristotɔwo hamɛ lɔ mɛ yí woasɔnɔ wowo nukplamu so Mawu Nyɔ lɔ mɛ.​—Elododo Wema 21:30.

22-28 DECEMBRE

MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO EZAI 11-13

Lé Mɛsia lɔ Ale Doɔ?

ip-1 159 mm. 4-5

Hwlɛngan Koɖo Jijɔkpɔkpɔ le Mɛsia Cɛkpakpa lɔ Gɔnmɛ

4 Exwe sanŋdiwo doŋkɔ nɔ Ezai hwenuɔ, Bibla ŋwlɛtɔ Ebretɔ buwo xo nuxu so Mɛsia lɔ vava nu, Amɛkplɔtɔ adodwitɔ ci Yehowa asɔ ɖaɖa Izraɛli. (Gɔnmɛjeje 49:10; 2 Ese Wema 18:18; Ehajiji Wema 118:22, 26) Yehowa to Ezai ji yí gbedre akpaxwe buwo sɔ kpi. Ezai ŋwlɛ mɔ: “Aci hwɛhwɛ ɖeka (vihwɛ) a tɔ́ shinshin so Ʒɛse xomu mɛ. Acilɔ̀vi hunnɔ a shin so Ʒɛse kewo ji.” (Ezai 11:1; sɔ sɔ koɖo Ehajiji Wema 132:11.) “Aci hwɛhwɛ” koɖo “acilɔ̀vi” dasɛ mɔ Mɛsia lɔ avanyi Ʒɛse jijimɛvi to eviɛ Davidi ji, mɛ ci woshi ami nɔ nɔ anyi Izraɛli fyɔ. (1 Samiɛli 16:13; Ʒeremi 23:5; Enyɔdasɛ 22:16) Hwenu Mɛsia lɔ avaɔ, “acilɔ̀vi” ci yí so Davidi xwemɛ asɛn eku nywi.

5 Mɛsia gbe ci woɖo yí nyi Yesu. Mɛ ci yí ŋwlɛ eŋɛnywi wema Matie tɔ zan Ezai 11:1 mɛ nyɔwo ci enu mɔ woyɔ Yesu mɔ “Nazarɛtitɔ” ci yí na yí enyɔnuɖɛtɔwo nyɔwo vamɛ. Ci wohɛn Yesu va Nazarɛtiɔ, woyɔɛ mɔ Nazarɛtitɔ. Éle shigbe mɔ ŋkɔ cɛ sɔ koɖo Ebre nyɔgbe ci wozan le Ezai 11:1 nɔ “acilɔ̀vi” nɛ.​—Matie 2:23, gɔnmɛnuŋwlɛŋwlɛ; Luiki 2: 39, 40.

ip-1 159 mm. 6

Hwlɛngan Koɖo Jijɔkpɔkpɔ le Mɛsia Cɛkpakpa lɔ Gɔnmɛ

6 Acɛkpatɔ ci han ŋmɛ Mɛsia lɔ avanyiɔ? Ále shigbe Asiritɔ tamɛsɛntɔ ci yí gu jukɔn amɛ́wo ciwo yí le tagbe nɔ Izraɛli nɛa? Oo ahan yɔ nɛ go. Ezai nu so Mɛsia lɔ nu mɔ: “Yí Yehowa gbɔngbɔn, nunya koɖo enugɔnmɛsese gbɔngbɔn, nukplamu koɖo ŋsɛn gbɔngbɔn koɖo Yehowa vɔnvɔn gbɔngbɔn anɔ ji. Yí Yehowa vɔnvɔn ajɔ ji ni.” (Ezai 11:2,3a, NWT) De ami yí woshi ni kpoŋ yɔ o, vɔ Mawu gbɔngbɔn kɔkɔɛ yí wosɔ shi ami ni. Ecɛ jɔ le Yesu ʒinʒindoshimɛ hwenu ci Ʒan amɛʒindoshimɛtɔ kpɔ Mawu gbɔngbɔn kɔkɔɛ lɔ ci yí ɖyiɖyiɛ va Yesu ji shigbe mɔ hwanlin nɛ. (Luiki 3:22) Yehowa gbɔngbɔn ɖyi va Yesu ji, eyi ezenɔ, nɔ ewakɔ enu koɖo enunya, enugɔnmɛsese, nukplamu, ŋsɛn koɖo enujejeshi. Nɔnɔmɛ ciwo amɛkplɔtɔ ɖo aɖo nɛ!

ip-1 160 mm. 8

Hwlɛngan Koɖo Jijɔkpɔkpɔ le Mɛsia Cɛkpakpa lɔ Gɔnmɛ

8 Vɔnvɔn nɔ Yehowa ci yí Mɛsia lɔ ɖoɔ? Kankandoji li mɔ Yesu devɔnnɔ nɔ Mawu wiwiwi alo avɔnvɔn nɔ ehwɛdoamɛ yitɔ o. Ewaɖeɔ, Mɛsia lɔ bunɔ Yehowa yí gbeluinni. Mɛ ci yí vɔnnɔ nɔ Mawu jinɔ tɛgbɛɛ mɔ yeawanɔ “enu ciwo yí jɔnɔ ji ni gashiagamɛ,” shigbe lé Yesu wɛ nɛ. (Ʒan 8:29) Toto yi nuxu koɖo yi kpɔwɛ mɛɔ, Yesu kpla mì mɔ jijɔ gangan ɖe deli yí wugan zɔnzɔn le vɔnvɔn nɔ Yehowa pleŋpleŋ mɛ ŋkeke ɖeka duu o.

ip-1 160 mm. 9

Hwlɛngan Koɖo Jijɔkpɔkpɔ le Mɛsia Cɛkpakpa lɔ Gɔnmɛ

9 Ezai nyɔnuɖɛ lɔ dre lé Mɛsia lɔ avanɔ do sugbɔ sɔwu: “Danɔ te do enu ci yí yi ŋkuviwo kpɔ ji yí aɖo kojo o yí danɔ te do enu ci yí yi to se ɖekɛ ji yí agbe nyɔ nɔ amɛ o.” (Ezai 11:3b, NWT) Nɔ woaɖo kojo nɔ eo le kojoɖoxu ɖe ɖe, dajɔ ji nɔ eo mɔ kojoɖotɔ ŋtɔ́ han yí aɖo kojo nɔ eo ba? Ci Mɛsia lɔ ɖo enujikpekpe yí aɖo kojo nɔ xexe lɔ pleŋ ɔ, ŋsunyɔwo, bibi le nuxu mɛ, enyɔ ciwo amɛwo nunɔ alo ŋɖewo shigbe dɔkuɖoɖo daflu Mɛsia lɔ o. Ákpɔ nu wugan amɛtrɔtrɔtomɛ koɖo zezemɛ nɔ enuwo yí amɔŋje “amɛ wlawla ejimɛtɔ,” “agbetɔ wlawla” mɛ. (1 Piɛ 3:4, NWT) Lé Yesu awa yi kojoɖoɖodɔ lɔ nywiɖe do nyi kpɔwɛ nɔ mɛ ciwo yí woyɔ yí woakpɔ kojoɖoɖo nyɔwo ji le Kristotɔwo hamɛ lɔ mɛ.​—1 Korɛntitɔwo 6:1-4.

ip-1 161 mm. 11

Hwlɛngan Koɖo Jijɔkpɔkpɔ le Mɛsia Cɛkpakpa lɔ Gɔnmɛ

11 Nɔ eʒan mɔ Yesu agbe nyɔ nɔ yi dokplɔtɔwoɔ, éwɛni nɔ woakpɔ nyɔna le mɛ sugbɔ. Kpɔwɛ nywi enyi nɔ Kristotɔ hamɛmɛshinshinwo. Le akpa bu jiɔ, mɛ ciwo yí wakɔ xomɛvevenuwo ɖo akpɔkpɔ emɔ mɔ kojo ci woaɖo nɔ yewo asɛnŋ do yewo haan. Hwenu Mawu abiɔ kɔnŋta xexe cɛɔ, Mɛsia lɔ azan acɛgbe yitɔ asɔ “ɖu nyigban lɔ ji” yí ado hwɛ nɔ nuvɔnwatɔwo pleŋ keŋ agu wo swi. (Ehajiji Wema 2:9; sɔ sɔ koɖo Enyɔdasɛ 19:15.) Le yiyimɛɔ, nuvɔnwatɔ ɖe dagbevali yí adadahɛn fafa mɛ nɔ agbetɔwo o. (Ehajiji Wema 37:10, 11) Yesu asɔ enujɔjɔɛwawa koɖo egbejinɔnɔ asɔ bla alinmɛ yí ŋsɛn le shi awa ecɛ.​—Ehajiji Wema 45:3-7.

Bibla mɛ Nuveviwo

ip-1 165-166 mm. 16-18

Hwlɛngan Koɖo Jijɔkpɔkpɔ le Mɛsia Cɛkpakpa lɔ Gɔnmɛ

16 Wofɔn gu do sɛnsɛn adodwi lɔ nu ŋkɔtɔ le Edɛn kpa lɔ mɛ hwenu Satana wa ɖaŋ ble Adamu koɖo Ɛva yí wogbe to nɔ Yehowa. Keke vaɖo egbɛɔ, Satana detashi tajinu yitɔ ci yí nyi mɔ atrɔ amɛ sugbɔ so godu nɔ Mawu o. Vɔ Yehowa dalɔn gbeɖe yí sɛnsɛn adodwi lɔ agu le nyigban ji o. Yi ŋkɔ le enyɔ lɔ mɛ yí egbebukɔ mɛ ciwo yí sinsin ɛ tɔ kpɔ. Eyi taɖo toto Ezai jiɔ, éɖo gbe sɛnŋsɛnŋ cɛ mɔ: “Le gbenɔgbe lɔɔ, eke Ʒɛse tɔ aje te yí anyi jeshidui nɔ jukɔnwo. Jukɔnwo avaxɔ emɔdasɛnamɛ le gbɔ yí gbɔnxu yitɔ anya kpɔkpɔ.” (Ezai 11:10, NWT) Le 537 D.Y. ɔ, Ʒerusalɛmu ci yí nyi jugan ci Davidi sɔ wa fyɔju nyi jeshidui yí yɔyɔ ʒuifu ciwo le ju buwo mɛ yí kpɔtɔ le gbeji mɔ wo le trɔgbɔ avacu gbedoxɔ lɔ.

17 Éle ahan gan nyɔnuɖɛ lɔ gbenu nyɔ buwo. Shigbe lé mìkpɔɛ nɛɔ, éxo nuxu so Mɛsia cɛkpakpa lɔ nu, ényi amɛkplɔtɔ nywi nɔ jukɔnwo pleŋ. Apotru Pɔlu yɔ enyɔ so Ezai 11:10 mɛ yí sɔ dasɛ mɔ le ye hwenuɔ, jukɔnwo pleŋ mɛ tɔwo aɖo texwe le Kristotɔwo hamɛ lɔ mɛ. Éyɔ kpukpui cɛ mɛ nyɔwo so Septante mɛ yí ŋwlɛ mɔ: “Ezai nu mɔ: ‘Eke Ʒɛse tɔ ava keŋ akpa nɔ jukɔnwo; eyi nu jukɔnwo aɖoŋ do.’” (Rɔmatɔwo 15:12) Gbesɔ kpe niɔ, nyɔnuɖɛ cɛ avamɛ keke ava kɔɖo mìwo hwenu yí jukɔnwo mɛ tɔwo adadasɛ lɔnlɔn wowotɔ nɔ Yehowa yí anɔnɔ godu nɔ Mɛsia nɔviɛ amɛshiaminɔwo.​—Ezai 61:5-9; Matie 25:31-40.

18 “Gbenɔgbe” nyɔ ci Ezai nu ɖɛ lɔ vamɛ le egbɛ mɛ hwenu wosɔ Mɛsia lɔ ɖo Efyɔ nɔ jeŋkwi mɛ Mawu Fyɔɖuxu lɔ le 1914 mɛ. (Luiki 21:10; 2 Timɔte 3:1-5; Enyɔdasɛ 12:10) So hwenɔnuɔ, Yesu Kristo nyi jeshidui ci yí ze gbajɛɛ, fini yí gbɔngbɔn mɛ Izraɛli koɖo jukɔnwo pleŋ mɛ tɔ ciwo yí jijiɛ acɛkpakpa jɔjɔɛ avabɔ do. Toto Mɛsia mɔdasɛnamɛ jiɔ, wohɛn Fyɔɖuxu ŋɛnywi lɔ yi nɔ jukɔnwo pleŋ mɛ tɔwo shigbe lé Yesu nui ɖɛ nɛ. (Matie 24:14, Maki 13:10) Eŋɛnywi cɛ ɖo ŋsɛn sugbɔ. “Agbetɔ sugbɔ sugbɔ ci amɛ ɖe da tɛnŋ ahlɛn” o sɔ wowoɖekiwo dodoɔ gɔnmɛ nɔ Mɛsia lɔ yí xoxoɔca koɖo amɛshiaminɔ kpɛtɛwo le sɛnsɛn adodwi lɔ mɛ. (Enyɔdasɛ 7:9) Ci amɛ sugbɔtɔ va xoxoɔca koɖo amɛ kpɛtɛwo le Yehowa “gbedoxɔ” lɔ mɛɔ, wodɔ yí Mɛsia “gbɔnxu” ci yí nyi Mawu gbɔngbɔn mɛ gbedoxɔ gangan lɔ nyanya kpɔkpɔ doji.​—Ezai 56:7; Agai 2:7.

29 DECEMBRE–4 JANVIER

MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO EZAI 14-16

Mawu Jukɔn Ketɔwo Dashi nɔ Etodɔndɔn o

ip-1 180 mm. 16

Yehowa do Ŋkpɛn Jugan Egoyitɔ lɔ

16 Ecɛ devamɛ zeɖeka kaaka le exwe 539 D.Y. o. Vɔ, egbɛɔ, éze gbajɛɛ mɔ enyɔ ciwo pleŋ Ezai nu so Babiloni nu vamɛ nyɔnɔnwitɔ. Mɛɖeka ci yí xonɔ nuxu so Bibla nu nu mɔ: “So exwe sanŋdi nɛniɖe ke keke va je egbɛɔ, Babiloni vanyi glikpu gbangbanwo fini mɛɖekpokpui de gbe le o”. Énu kpi mɔ: “wodatɛnŋ akpɔ nɔtɔxu lɔ yí agɔnma ɖo ŋwi nɔ amɛ lé enyɔnuɖɛ Ezai koɖo Ʒeremi tɔ vamɛ do pɛpɛpɛ o.” Éze petii mɔ, mɛɖe denɔ agbe le Ezai hwenu yí atɛnŋ anu nyɔ ɖɛ kuso Babiloni gbangban koɖo yi juinjuin nu o. Ezai ŋwlɛ yi wema, eyi exwe 200 han godu gbɔxwe Mɛditɔwo koɖo Pɛsitɔwo vagban Babiloni ju lɔ! Le vɔvɔnuɔ, exwe sanŋdi nɛniɖe vayi gbɔxwe evatrɔ glikpuwo. Ecɛ dedo ŋsɛn xɔse ci mìɖo do Bibla nu mɔ yɛnyi Mawu Nyɔ ba? (2 Timɔte 3:16) Gbesɔ kpe niɔ, ci Yehowa na yí enyɔnuɖɛwo vamɛ vayiɔ, mìatɛnŋ akando ji keŋkeŋ mɔ Bibla mɛ nyɔnuɖɛ ciwo yí dekpɔ vamɛ hɔɖo o avamɛ do gamɛ ci Mawu ɖo ji.

ip-1 184 mm. 24

Yehowa do Ŋkpɛn Jugan Egoyitɔ lɔ

24 Le Bibla mɛɔ, wosɔ efyɔ ciwo le Davidi kannu mɛ sɔ sɔ koɖo wleciviwo. (Amɛ Hlɛnhlɛn 24:17) Soso Davidi jiɔ, “wlecivi” ŋtɔ́wo kpa cɛ so Ziɔn to ji. Ci Salomɔ cu gbedoxɔ lɔ le Ʒerusalɛmu ɖegbɔɔ, wosɔ ŋkɔ Ziɔn sɔ na jugan lɔ pleŋ. Ci wole Ese nublabla lɔ gɔnmɛɔ, Izraɛlivi ŋsuwo pleŋ ɖo azɔn emɔ yi Ziɔn zetɔn le exwe ɖeka mɛ. Évatrɔ “eto ci ji wowanɔ bɔbɔ le”. Ci Nabukodonosɔ drɔdrɔ mɔ yeaɖu Ʒude fyɔwo ji yí aɖe wo so eto hunnɔ jiɔ, énu yi susu ci yí nyi mɔ yeakɔ yi ji wu “Wlecivi” ŋtɔ́wo. Ci eɖu wo jiɔ, desɔ kanfukanfu lɔ na Yehowa o. Vɔ, éyi go keke yí sɔ yiɖeki do Yehowa tɔxu.

ip-1 189 mm. 1

Yehowa Gbe Nyɔ nɔ Jukɔnwo

YEHOWA atɛnŋ azan jukɔnwo asɔ dɔn to nɔ yi mɛwo kuso xomɛveve wowotɔ nu. Nɔ egbenyi ahan can ɔ, desɔnɔ nuvɔn kpotu ci jukɔn lɔwo wanɔ, egoyiyi wowotɔ koɖo egufɔnfɔn wowotɔ do sɛnsɛn adodwi lɔ nu kenɔ wo o. Doŋkɔ xoxoxoɔ, énu nɔ Ezai mɔ yi le ŋwlɛ “enyɔ ciwo enu so Babiloni nu.” (Ezai 13:1) Vɔ, le yiyimɛ gbɔxwe Babiloni avanyi afɔku nɔ wo. Le Ezai hwenuɔ, Asiri yí ʒinʒin Mawu jukɔn lɔ ji. Asiri yí gu Izraɛli Fyɔɖuxu ci yí le tagbe yí gbegban akpaxwe ɖeka nɔ Ʒuda. Vɔ sɛnxu li nɔ Asiri jiɖuɖu lɔ. Ezai ŋwlɛ mɔ: “Yehowa ahwakɔnwo Mawu ta nu yí nu mɔ: ‘Enu ci yí ŋdrɔ mɔ nawaɔ, eyi avamɛ . . . Nagban Asiritɔ lɔ le anyi jumɛ yí aɖa fɔ yi ji le anyi towo ji; yí naɖe yí kɔkuci so le wo ji yí aɖe agban kpɛnkpin ciwo esɔ da ɖo abɔtawo ji nɔ wo swi.’ “ (Ezai 14:24, 25, NWT) Ci Ezai nu enyɔnuɖɛ cɛ dejinjin ɔ, Asiritɔ lɔ mi efun ɖeɖe nɔ Ʒuda.

ip-1 194 mm. 12

Yehowa Gbe Nyɔ nɔ Jukɔnwo

12 Hwenu yí enyɔnuɖɛ cɛ avamɛɔ? Sabaɖe yɛ. “Enyɔ ci Yehowa nu so Moabu nu vayi ke. Eyi ecɛyɛ ɖe Yehowa nu mɔ: ‘Le exwe amɛtɔn gblagblamɛ shigbe lé wohlɛnnɔ exwe nɔ mɛ ci wa dɔ yí woacu efɛn ni nɛɔ, kanfukanfu Moabu tɔ aɖyiɖyi va gɔnmɛ. Hwannyahwannya alɔkpa ɖekpokpui ava eju lɔ mɛ yí amɛ kankin ɖewo ciwo yí denyi ŋɖewanu yí akpɔtɔ.’” (Ezai 16:13, 14, NWT) Wa ɖeka koɖo ecɛɔ, enumɛkukuwo dasɛ yi mɔ le exwe sanŋdi amɛnyitɔ D.Y. mɛɔ, Moabu to nɔnɔmɛ sɛnŋsɛnŋ ɖeka mɛ yí amɛ sugbɔ so le texwe ciwo wole. Tiglath- Piléser III yɔ Salamanu ci nyi Moabutɔ do acɛkpatɔ ciwo yí cunɔ tribut ni mɛ. Senakeribu xɔ tribut le Kammusunadbi, efyɔ Moabutɔ shi. Asiritɔ ciwo yí nyi Ésar-Haddôn koɖo Assourbanipal yɔ Moabu Fyɔ Muçuri koɖo Kamashaltu mɔ wonyi yewo dɔwatɔwo. So exwe sanŋdi nɛniɖe keɔ, Moabutɔwo degbeli o. Eju gbangbanwo yí mìvakpɔ le Moabu, vɔ enu nyɛkuin nyɛkuin ɖewo ciwo wovakpɔ le nɔ yí dasɛ mɔ Izraɛli ketɔ sɛnŋ hunnɔ ni kpɔ.

Bibla mɛ Nuveviwo

w06 12/1 10 mm. 11

Enyɔ Vevi Ciwo yí le Ezai Wema mɛ​—Akpaxwe I

14:1, 2​—Lé Yehowa mɛwo “valeleɛ mɛ ciwo yí lé wo sa sɔ wa hwashi” yí “vaɖoɖo edɔ nɔ mɛ ciwo yí ʒinnɔ wo ji akpasɛnsintɔ sa nɔ woawa edɔɔ”? Ecɛ vamɛ do mɛɖewo ji shigbe Daniɛli ci yí vanyi ega gangan le Mɛdi koɖo Pɛsitɔwo cɛkpakpa gɔnmɛ, Ɛstɛɛ ci yí vanyi Pɛsi fyɔshi, koɖo Madoshe ci wosɔ ɖo safuwoga nɔ Pɛsitɔwo cɛkpakpa lɔ.

    Wema ciwo yí le Ajagbe mɛ (2015-2025)
    To le mɛ
    Ðo mɛ
    • Aja
    • Miin
    • Cancanwo
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Yizanzan sewo
    • Amɛ ŋtɔ nyɔtakankan totowo
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Ðo mɛ
    Miin