NAʼOJ 55
Ri r·ángel Jehová nuköl Ezequías
Ri asirios ya kichʼakon wä chik ri 10 ijatzul rchë Israel. Pero Senaquerib, ri rey rchë Asiria, nrajoʼ chqä nuchʼäk Judá. Rma riʼ, xbʼä chkij chjojün chkë ri tinamït ri ye kʼo Judá. Tapeʼ ke riʼ, más wä nrajoʼ nkanaj qa rkʼë Jerusalén. Ri ma rtaman ta Senaquerib ya riʼ chë Jehová najin wä nuchajij rtinamit.
Ezequías, ri rey rchë Judá, xtöj pa rqʼaʼ Senaquerib rchë ma nbʼä ta chrij Jerusalén. Senaquerib xkʼän ri päq. Tapeʼ ke riʼ, xertäq äl rsoldados chrij Jerusalén. Ri winäq kowan xkixiʼij kiʼ rma ri asirios xepë chkij. Rma riʼ Ezequías xuʼij reʼ chkë: «Ma tixiʼij ta iwiʼ. Tapeʼ ri asirios kʼo kichqʼaʼ, Jehová xtuʼän chë xtjeʼ más qachqʼaʼ röj».
Senaquerib xtäq äl rabsaqué, jun rmos, rchë yeryöqʼ ri winäq aj Jerusalén. Ri rabsaqué kan kuw xuʼij reʼ chuchiʼ ri tinamït: «Jehová ma nkowin ta yixurtoʼ. Ezequías xa najin yixurqʼöl. Majun ta jun Dios ri nkowin yixurköl pa qaqʼaʼ».
Ezequías xkʼutuj che rä Jehová achkë nkʼatzin nuʼän, y Jehová xuʼij reʼ che rä: «Ma taxiʼij ta awiʼ rma ri najin nuʼij ri rabsaqué. Senaquerib ma xtchʼakon ta chrij Jerusalén». Chrij riʼ, Senaquerib xertäq äl jojun cartas che rä Ezequías ri nkiʼij: «Tiyaʼ qa iwiʼ pa qaqʼaʼ. Jehová ma nkowin ta yixurköl». Rma riʼ, Ezequías xuʼän orar y xuʼij: «Jehová, tabʼanaʼ utzil, kojakoloʼ rchë ke riʼ jontir nkitamaj chë yït rït ri kʼaslïk Dios». Jehová xuʼij: «Ri rey rchë Asiria ma xttok ta pä Jerusalén. Rïn xtinköl ntinamit».
Senaquerib nuquʼ wä chë xtchʼakon chrij Jerusalén. Pero jun aqʼaʼ, Jehová xtäq jun ángel chkij ri asirios. ¡Ri ángel xerkamsaj ye 185,000 soldados! Ri soldados ri más kichqʼaʼ xekäm. Rma riʼ Senaquerib xtzolin äl chrachoch. Ke riʼ rbʼanik xköl Jehová ri rey Ezequías chqä ri tinamït Jerusalén kan achiʼel wä xuʼij. Xa ta rït xajeʼ Jerusalén, ¿xakʼuqbʼaʼ ta akʼuʼx chrij Jehová?
«Ri r·ángel Jehová yerchajin ri ma nkiqasaj ta rqʼij rbʼiʼ Dios, y kan yerköl» (Salmo 34:7).