BEDʼEA YI NÃÃRABEMATA
Daizeze Bed’eara ãrĩbodota basimina idibasidu bʉ
ÃRĨBIBɄBA: Daizeze Bedʼea bʉbariraba akʉza ẽbẽra libro aradebemata abarika bʉbariraba, bʉsi Daizeze Bedʼeata papiro ʉ̃rʉ akʉza pergamino ʉ̃rʉ (2 Timoteo 4:13).a ¿kʼãrẽa Daizeze Bedʼea bʉda peadara aduaseabasi?
Papirora bʉgʉzʉabari, yi kolora aduabari akʉza mesera ãrĩseabʉ. Richard Parkinson akʉza Stephen Quirkeba, naʉ̃ta jarapanʉ: «Maʉ̃ bakuru chirua omara ewari berabari wãne ãrĩseabʉ akʉza egorobabʉ, maʉ̃ta wagapanʉbʉrʉ, ewari berabari wãne makaporsabaseabʉ akʉza ãrĩseabʉ, joubʉbʉrʉ chimiaba koseabʉ akʉza wuabema nedʉwʉrʉraba». Papiro wagabadara ũduda tẽã kʼawuasida mesera ãrĩbʉta bisiaba akʉza zʉrrʉaba.
Pergaminora mezera ãrĩ ẽ papiro kĩrãkʼa, mamina ãrĩseabʉ ewari bio amʉera bisiaba, zʉrrʉaba, chimiaba akʉza nedʉwʉrʉ zakeraba.b Maʉ̃ kʼãrẽa, libro Everyday Writing in the Graeco-Roman East (Oriente Grecoromanone sãwũã bʉpananata) jarabʉ naʉ̃ra kartara bʉbada ʉ̃rʉ, «jõma aribasimina ʉ̃kʉrʉta wĩña bigabasi». Daizeze Bedʼeata jõma ãrĩsibʉrʉ idira maʉ̃ra neẽbakasi.
SÃWŨÃ IDI BASIDU BɄ DAIZEZE BEDʼEARA. Ley israelitara zokasidade jarasida yi nokʼo babʉrʉʼa ãyita oibarabasi «kopiata libro leydebemata», maʉ̃ zokʼadapeadadebemara libro (Génesisdeba Deuteronomiobayeda) yi sinkodebemarabasi (Deuteronomio 17:18). Ẽbẽra libro aradebemata abarika bʉbariraba ãya kopia mejãcha odaba, maʉ̃ra basi sinagoga Israelde akʉza Macedoniane (Lucas 4:16, 17; Hechos 17:11). ¿Maʉ̃ bʉdapeadara sãwũã idibasidu bʉ?
Rollos del mar Muertota ũdusida kʉgʉrʉde, maʉ̃ra egoro zobea eda põasãbʉdebasi, maʉ̃ba poaga mejãcha berabarisimina mesera ãrĩ ẽ basi.
Philip Comfort, Nuevo Testamento kʼawuabʉba jarasi: «Judiorabara wuagapanasi Daizeze Bedʼea bʉratʉmata kʉgʉrʉde eda, mawũã ãrĩ ẽ bamarẽã». Kristianorabida abarika osida, maʉ̃ba ʉ̃kʉrʉ juwaba bʉdapeadara ũdusida eda kʉgʉrʉde, eda zobeade akʉza drʉa ibʉawabʉde.
IDI EWADE ŨDUPANɄTA: Idi ewade ũdupanʉ Daizeze Bedʼea ãrĩmata wĩka juwaba bʉdapeadata, dos mil poaga audrebamina idibasidu bʉ. Kʼãwũã Daizeze Bedʼeade kĩrãkʼara mio librota neẽ.
a Papirora obʉ chiruaba, maʉ̃ chirua trʉ̃ra papiro. Pergaminora nedʉwʉrʉ eba obʉ.
b Bari jaradaita, acta de Declaración de Independencia de los Estados Unidos badarãra bʉsida pergamino ʉ̃rʉ. Dosiento sinkuenta poagababodo maʉ̃ bʉdapeadata, maʉ̃ba bia lebe ẽ maʉ̃ra.