Lepanʉraba widipanʉta
¿Kʼãrẽãba ʉ̃tʉ chuasi Salomón templo pórticora?
Naʉ̃ pórticora Salomón templode eda wãbariare basi, Santoidu jʉ̃ẽira maʉ̃ne berabaribarabasi. ¿Kʼãrẽãba chuasi maʉ̃ra? Poaga 2023 nãã, Traducción del Nuevo Mundo ba jarabasi pórtico ʉ̃tʉara 120 kodo chuasita (2 Crón. 3:4). Awuru Daizeze Bedʼeadebida ũdubibʉ pórtico ʉ̃tʉara 120 kodo chuasita, maʉ̃ba jarakĩrãbʉ ʉ̃ta 53 metro chuasita.
Mamina poaga 2023de Traducción del Nuevo Mundo ba naʉ̃ bersikulo awuara jarabʉ, pórtico ʉ̃tʉara 20 kodobʉta, maʉ̃ba jarakĩrãbʉ 9 metro badeabʉta.a Akʉdaya kʼãrẽa mawũã jarasidata.
1 Reyes 6:3dera jara ẽ pórtico ʉ̃tʉara. Jeremíasba naʉ̃ testo bʉsidera jarasi kʼãrẽãba chuta yi jedeata akʉza yi drazoata mamina jara ẽ basi yi ʉ̃tʉara. Adewara Jeremíasba kapitulo 7de biʼia jara ũrĩbisi kʼãrẽtabʉta templode. Bari jaraita, jarasi basita nekʼãrẽ zroma kobre omata bania piabarita akʉza basita karritorata 10 akʉza basita drʉ̃daʉ ũme pórtico kĩrãbita (1 Rey. 7:15-37). Naʉ̃ pórticota wãrĩnʉ ʉ̃ta 50 metro chuasibʉrʉ yi temploira audre yi zroma chuakasi. Mamina, ¿Jeremíasbara kʼãrẽa jara ẽ basi kʼãrẽaba ʉ̃tʉ chuta maʉ̃ pórticora? Tẽã, nãã kʼãrẽ sãwũã berabarida ʉ̃rʉ nebʉrapanʉraba jarasida pórticora aukʼara ʉ̃tʉ chua ẽ basita Salomón temploira.
Maʉ̃ ʉ̃rʉ estudiapanʉraba jarapanʉ pórticota ʉ̃ta 120 kodo chuasibʉrʉ yi templo murobara awuanta ẽ bakasita. Nawedara deta mõgaraba akʉza ladrilloba ʉ̃ta drazoa parãbʉrʉdera yi de jĩrʉra jedea chuasi mamina ʉ̃tara zua chuasi, bari jaraita mawũã parãbasi Egiptodebema templode eda wãbarita. Mamina Salomón templora mawũã parã ba ẽ basi. Ʉ̃kʉrʉ ẽbẽrarã maʉ̃ ʉ̃rʉ estudiapanʉraba jarapanʉ yi pare jedeara 6 kodo chuasita, maʉ̃ba jarakĩrãbʉ 2,7 metro chuasita. Theodor Busink, de nãã sãwũã parãbada ʉ̃rʉ mejãcha kʼawuabʉba naʉ̃ta jarasi: «Yi templo pare jedeata mawũã basibʉrʉ yi pórtico ʉ̃tʉara 120 kodo chuabe ẽ basi».
2 Crónicas 3:4 juwaba bʉsidadera aña bʉsidabaibara. Naʉ̃ testora ʉ̃kʉrʉ Daizeze Bedʼea nããra juwaba bʉdaba jarabʉ «120» mamina awurura Daizeze Bedʼea nããra juwaba bʉdaba jarabʉ «20 kodo», bari jaradaita Códice alejandrino (siglo 5debema) akʉza Códice ambrosiano (siglo 6debema). ¿Kʼãrẽa mawũã berabarisibaibara? Ebreo bedʼeadera bedʼea sien akʉza kodora wiña abarika chu, maʉ̃ kʼarea ẽbẽraba bʉbʉrʉdera bʉsibaibara «siento beinte» «beinte kodo» bʉi kaude.
Arigʉ yibia biʼia ũrĩta Salomón templo sãwũã badata mamina dayirãbara audre kʼawuakĩrãbaibara maʉ̃ temploba kʼãrẽta ũdubikĩrãbasita: templo espiritualta. Mejãchade biga diapanʉ Jeowaʼa iyi ode panʉrata maʉ̃ templo eda trʉ̃bʉ baera iyaʼa yiwidʼita (Heb. 9:11-14; Apoc. 3:12; 7:9-17).
a Naʉ̃ testoba erbʉ notata, nama jarabʉ «ʉ̃kʉrʉ Daizeze Bedʼea nããra juwaba bʉdaba jarabʉ «120» mamina awurura Daizeze Bedʼea nããra juwaba bʉdaba jarabʉ «20 kodo»».