Juan
Jesús Samariacacoque ne boroteino
4 4:1-2 Obedivʉ ʉ̃i bueimara cʉvarejameđa Juan Bautista. Ʉbenita pʉeno obedivʉ ʉ̃i bueimara cʉvarejame Jesús. Aru Jesúi Jʉ̃menijicʉre jã́đovaimara mácavʉ ocoque obedivʉ barejáima Juan Bautista ʉ̃i Jʉ̃menijicʉre ocoque jã́đovaimara mácavʉ pʉeno. Ʉbenita Jesúcapũravʉ põevare Jʉ̃menijicʉre jã́đovamenejame ocoque. Quénora ñʉja, ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarare jã́đovaicõjenejame náre ocoque. Ina fariseo ãmicʉriyajubocavʉ, põeva “Jesús obedivʉ ʉ̃i bueimara cʉvabi Juan Bautista pʉeno”, ne arĩ boroteiyede jápiarejaimađa. 2 — 3 Jesús jápiayʉ bácʉ ina fariseova ne coreóvaiyede iye borore ʉ̃́ra, Judea ãmicʉrõre dajocarĩ nʉri, Galilea ãmicʉrijoborõi nʉrejame. Aru ʉ̃́que nʉrejacarã ñʉja.
4 Ñʉje nʉiyede Galileai, Samaria ãmicʉrijoborõi vaiye jaʉrejavʉ̃ ñʉjare. 5 Vaidé nʉri, Samariacarõ ĩmaro, Sicar ãmicʉriĩmaroi ẽmenejacarã ñʉja. Sicar bajita cʉrejaquemavʉ no joborõ, ñʉjeñecu mácʉ Jacob bácʉ ʉ̃i jíno mácarõ ʉ̃i mácʉ, José bácʉre. 6 Nore cʉvʉ ne oco doaicobe, Jacob bácʉi oco doaicobe. Jãravʉ corica baji barejávʉ̃. Joa baju mari, darĩ, ʉetʉrejame Jesús. Que baru no oco doaicobe ẽcarʉi dobarejame, jabʉóvacʉyʉ.
7 4:7-8 Ʉ̃i jabʉóvaiyede, ĩmaroi ẽmeni nʉrejacarã ñʉja, ñʉje ãrajiyede bojeđarãnʉivʉ. Ñʉje nʉriburu yóboi, oco doainore ẽmeni earejacođa cũináco Samariacaco. Oco doacodađo barejácođa.
—Oco, ji ũcuquiye jíjaco yʉre, arejameđa oco doacodađore Jesús. 8 —
9 Ʉbenita Samariacavʉre judíova ne pʉque ʉbe boje, cuecumari dápiarĩ yópe arejacođa Jesúre:
—Judíobu mʉ. Aru yʉ Samariacacobu. ¿Aipe teni yʉre ũcuiye jẽniañʉrʉ mʉ? arejacođa.
10 Ṍre arejameđa Jesús:
—Jʉ̃menijicʉ mʉre jíjʉroede majibevʉ mʉ. Yʉ mʉre ocore jẽniañʉre, majibevʉ mʉ. Yʉre majico baru, “Ocore jíjacʉ”, yʉre ajebu mʉ. Aru nópe jẽniađore apʉre đaiocore mʉre jíjebu yʉ, arejameđa ṍre Jesús.
11 Jesúre arejacođa:
—¿Aipe ayʉrʉ̃ mʉ yʉre? Ʉ̃mʉjʉricobebu yo. Aru mi oco doaquino cʉvabevʉ mʉ. ¿Ã́ri apʉre đaicorore, mi ocore, ĩcʉyʉrʉ̃ mʉ?12 Dicobede jídejaquemavʉ majeñecu mácʉ, Jacob bácʉ. Javede ʉ̃ mácʉ aru ʉ̃i mára mácavʉ yore ocore ĩni ũcurejaquemavʉ. Aru jídejaquemavʉ ne oteiãimara mácavʉre. ¿Jacob bácʉ pʉeno parʉcʉrʉ̃ mʉ? arejacođa ʉ̃́re.
13 Ṍre arejameđa Jesús:
—Ácʉ põecʉ ũcuñʉre oco dicobequede, bedióva cojedeca cũiñóquiyebu ʉ̃́re. 14 Ʉbenita ácʉ põecʉ iye ocore, ji jíquicorore, ũcuñʉ mácʉre cũinára, ye cũiñómequiyebu ʉ̃́re cojedeca. Ji jíquicoro oco pĩapóinope teni, jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cʉvacʉyʉme ji jíquicorore ũcuñʉ mácʉ, arejameđa Jesús.
15 Ico nomió arejacođa:
—Jede, mi aicorore, iye ocore, jíjacʉ yʉre caride. Ji ũcucojiye jíjacʉ yʉre, bedióva cojedeca cũiñómequiyepe ayʉ yʉre aru ji oco doacodabecojiyepe ayʉ yore jãravʉa coapa, arejacođa õ.
16 Õi que arĩburuta, ṍre yávarejameđa Jesús:
—Mimarepacʉre cutuconʉjaco mʉ. Ʉ̃́re davajaco yʉre, arejameđa ṍre.
17 —Jimarepacʉ cʉbebi, arejacođa õ.
—Jãve ađobu mʉ. Mimarepacʉ baju cʉbebi. 18 Cũinápʉrʉpe paivʉ ʉ̃mʉva cʉrĩduavʉ̃ mʉ. Aru caricacʉ mi yóvaimʉ, mimarepacʉ baju ãmemi ʉ̃. Jãve baju ađobu mʉ, arejameđa ṍre Jesús.
19 —Yʉre Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ batedébu mʉ. 20 Yore, yócacũ cʉ̃racũre Jʉ̃menijicʉre mearore jídejaquemavʉ ñʉjeñecuva mácavʉ. Ʉbenita “Jerusalẽ́vacari Jʉ̃menijicʉre mearore jíye jaʉvʉ”, ađavʉ̃ mʉja judíova, arejacođa õ.
21 Jesús arejameđa:
—Ji coyʉiyede me jápiajaco. Jãvetamu ji coyʉiye. Apejãravʉa daquijãravʉa baquiyé põeva Jʉ̃menijicʉre mearore jínanʉmenajarama Jerusalẽ́i aru dicũ cʉ̃racũi máre. 22 Mʉja Samariacavʉ mʉje mearore jímʉre majibevʉ mʉja. Ʉbenita ñʉja judíova majivʉ. Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i daroimʉ mácʉ põevare meađaipõecʉ ñʉjecʉbe. Que baru majinineca Jʉ̃menijicʉre mearore jívʉbu ñʉja judíova. 23 Ji aijãravʉa daquijãravʉa baquiyé jave eare nʉivʉ. Dinʉmʉ maquinóre põevare mearore jíde đacʉyʉme ñai Espíritu Santo Jʉ̃menijicʉre yópe jãve coyʉiyepe. Põeva nápe paivʉ quévʉra ʉ̃́re mearore jíyʉrivʉre ʉbi Jʉ̃menijicʉ. 24 Jʉ̃menijicʉrecabe cʉre đayʉ caivʉre. Põeva mearore jíni majidivʉbu ʉ̃́re, yópe jãve coyʉiyepe ñai Espíritu Santo ʉ̃i nópe majide đaiyede, ʉ̃i náre cʉre đaiyeque mamaũmeque, arejameđa Jesús.
25 Ʉ̃́re arejacođa:
—Majivʉ yʉ Mesíare, Jʉ̃menijicʉi epeimʉre, põeva ne aimʉre Cristo, dacʉyʉre. Aru ʉ̃i daquiyede, caiyede majare coyʉrĩ jebecʉyʉme, arejacođa.
26 —Yʉ́bu Cristo, mʉre boroteyʉ, arejameđa ṍre Jesús.
27 Ico nomióre ʉ̃i que coyʉiye bajure copaidarejacarã ñʉja, ĩmaroi cuivʉ bácavʉ. Pare dápiaivʉ ñʉje jã́iye boje ʉ̃́re boroteyʉre nomióque, “¿Aipe teni ṍque boroteyʉrʉ̃ mʉ?” ájʉrorivʉ barejacárã ñʉja. Ʉbenita ʉ̃́re jẽniari jã́menejacarã. 28 Ṍcapũravʉ õi oco doaibʉre noi ñóri, copainʉrejacođa õi cʉriĩmaroi. Noi nʉri, earĩ, nócavʉre coyʉrejacođa:
29 —Jã́radajarã mʉja. ¿Yʉre ji teiye báque caiyede coyʉyʉ, Cristo bárica ʉ̃? arejacođa náre.
30 Õi que arĩburu yóboi, ṍque jã́radarejaquemavʉ diĩmarocavʉ. 31 Ĩmarocavʉ ne edabede cãreja, ñʉje bojeđaiye báque ãiyede Jesúre ãicõjenidurejacarã ñʉja.
—Mʉ, bueipõecʉ, ãiyede ãjacʉ mʉ, arĩdurejacarã Jesúre.
32 —Mʉje majibede ãiye cʉvavʉ yʉ, arejame ñʉjare Jesús.
33 Aru ñʉje bajumica boroteivʉ, jẽniari jã́rejacarã:
—¿Ʉ̃́re ãiye davarãma apevʉ? arejacarã.
34 Aru Jesús arejameđa:
—Maja ãiyede ãri bʉojarĩburu ũmedaivʉ maja. Quédeca yʉ đayʉ yópe yʉre daroyʉ bácʉ ʉ̃i ʉrõpe aru bʉojayʉ iye đaiyede ʉ̃i đaicõjeiye báquede yʉre, ũmedaivʉ yʉ. 35 “Yóvaicʉvaivʉ aviáva bʉcʉquiyebu maje ãiye”, majidivʉ ne coyʉino mácarõpe aiyavʉ̃ mʉja. Ʉbenita yʉ coyʉyʉbu mʉjare. Ãiye jẽinʉmʉ jave eaivʉ. Ãnina majare edaivʉre jã́jara mʉja. Ãiyede jẽiyepebu na. Vea coboiyede jã́ri, ĩ́ye jaʉvʉ no. Quédecabu ãnina, majare edaivʉ. Vea coboiyepedeca javeta yʉre jʉ aivʉ barãjárama na. 36 Põevare yʉre jʉ are đayʉ bácʉ ãiyede jẽñʉ mácʉpedeca torojʉbi. Ʉ̃i memeiye boje, yʉre ʉ̃i jʉ are đaimarare torojʉbi. Põevare jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cʉvare đaibi. Que baru torojʉbi ʉ̃. Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉrĩ bʉ́yʉ bácʉre, oteipõecʉpe páyʉ, cađateibi põevare yʉre jʉ are đaipõecʉ. Aru põeva ne jʉ aiyede torojʉma ina pʉcarã. 37 Majidivʉ ne coyʉino mácarõpe, “Cũinácʉ oteibi aru apecʉta ãiyede ĩ́mi”, jãvetamu no caride. 38 Ãiyede jẽivʉpe paivʉre mʉjare jaroyʉtamu yʉ, põeva yʉre ne jʉ arãjiyepe ayʉ. Ʉbenita mʉja ãmeteavʉ̃ mamarʉmʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉrĩ bʉivʉ náre. Mʉje jipocai Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉrĩ bʉ́quemavʉ apevʉ. Apevʉ ne coyʉimara mácavʉre yʉre jʉ are đajarã mʉja caride. Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jápiarĩduivʉ bácavʉ yʉre jʉ ajarãri na, arejame Jesús ñʉjare majicayʉ.
Ʉ̃i que aiyedata edarejaima ĩmarocavʉ, Jesúque boroteđo bácoi cutuimara mácavʉ. 39 Õi aiye boje Jesúrã, “Ji teiye báque caiyede coyʉibi”, obedivʉ Samariacavʉ jʉ arejaquemavʉ ʉ̃́re. 40 Que baru ne edaiyede ʉ̃i yebai, “Ñʉjaque cʉjacʉ cãreja”, arejaima Jesúre ina Samariacavʉ. Dinʉmʉ pʉcajãravʉa náque cʉrejame Jesús, náre bueyʉ ne ĩmaroi. 41 Jesúque boroteđo báco õi coyʉiye boje náre, ʉ̃́re jʉ arejaquemavʉ apevʉ. Ʉbenita ʉ̃́que boroteivʉ obedivʉ baju barejáima ʉ̃́re jʉ aivʉ.
42 Que baru Jesúque boroteđo bácore õi cuturĩ davaimara mácavʉ arejaima:
—Caride ʉ̃́re jʉ aivʉ ãmevʉ ñʉja mi coyʉiye báque boje. Quénora ʉ̃́re jʉ aivʉbu ñʉje baju jápiaiye báque boje ʉ̃i coyʉiyede. Me majivʉ ñʉja Jesúre caivʉ põevare meađaipõecʉre, arejaima na.
Jesús ʉ̃i meađaino jabocʉi mácʉre
(Mt 13.57; Mr 6.4; Lc 4.24; Jn 2.1-11, 23)
43 Pʉcajãravʉa náque cʉrĩburu yóboi, Galilea ãmicʉrõi nʉrejacarã ñʉja cojedeca, Jesúque nʉivʉ. 44 Javede ʉ̃́vacari arejame ñʉjare: “Cʉbebi Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ ʉ̃i joborõcavʉ ne pueđaimʉ”, arejame ñʉjare Jesús. 45 Jipocamia, Pascua torojʉve teinʉmʉre, apevʉ Galileacavʉ nʉrejaquemavʉ Jerusalén ãmicʉriĩmaroi. Nore Jesúre põeva ne đarĩ majibede đayʉre jã́ivʉ bácavʉ barejáima. Que baru Jesús ʉ̃i eaiyede ne joborõi cojedeca, ʉ̃́re torojʉrivʉ copʉ etarejaima nócavʉ.
46 Oco báquede Jesús ʉ̃i ũcuiye đaino mácarõi Caná ãmicʉriĩmaro, Galileacarõi, copainʉrejacarã ñʉja Jesújã cojedeca. Nore, Canái, cʉrejame cũinácʉ jabovacacʉ. Aru Capernaum ãmicʉriĩmaroi cʉrejameđa ʉ̃i mácʉ, pare ijeteyʉ. 47 Que baru ñai jabocʉ jápiayʉ bácʉ Jesúi copaiyede Galileaita, Judeare jocarĩ, jã́cʉdarejame ʉ̃i yebai. Jesús yebai edarĩ, yópe arĩ jẽniarejame Jesúre:
—Jímacʉ pare baju ijeteyʉbe ʉ̃. Maumejieneca yaiquíjibi. Ʉ̃́re jã́cʉnʉri, ʉ̃́re meađacajacʉ yʉre, arejame Jesúre ñai jabocʉ.
48 —Yʉre põeva ne đarĩ majibede đayʉre jã́mevʉ baru, yʉre ye jʉ abenajaramu mʉja, arejame ʉ̃́re Jesús.
49 Ʉbenita Jesúre nʉicõjenidurejame ñai jabocʉ.
—Maumena dajacʉ. Yʉ́que jã́cʉdajacʉ mʉ, jímacʉi yaiquíye jipocai. Yaibécʉbe cãreja jímacʉ, arĩdurejame Jesúre.
50 Aru Jesús arejame ʉ̃́re:
—Meaquiyebu. Mi cʉrõi copainʉjacʉ mʉ caride. Mímacʉ yaibécʉbe, arejame.
Jesús ʉ̃i coyʉiyede jʉ arĩ, cũiná copainʉrejameđa ñai jabocʉ. 51 Ʉ̃i cʉrõi eare nʉñʉre copʉrejaimađa ʉ̃́re memecaivʉ.
—Mímacʉ ũmedabi ʉ̃, arejaimađa ʉ̃́re.
52 —¿Aipiye bajure ũmedari ʉ̃? jẽniari jã́rejameđa ʉ̃́re memecaivʉre.
—Ẽnoa marede, jãravʉ corica yójĩboi moino buruvʉ ʉ̃́re, arejaimađa.
53 Ne que aiyede, ñai jabocʉ coreóvarejameđa. Jesús “Mímacʉ meacʉbe caride”, ʉ̃i aiora bácarõre ñai jabocʉi mácʉ ũmedarejameđa. Dinʉmʉre ñai jabocʉ aru caivʉ ʉ̃i cʉ̃ramicavʉ máre Jesúre jʉ arejaimađa.
54 Judea ãmicʉrõi cʉcʉ bácʉ, Galilea ãmicʉrõi edarĩ, cʉcʉ, põeva ne đarĩ majibenore đarejame Jesús. Jabocʉi mácʉre ũmedavainoque, pʉque põeva ne đarĩ majibe bajure đarĩ jã́đovarejame Jesús.