Juan
Jesús ʉ̃i meađaino nacajaiye majibecʉre
5 No yóboi Jerusalén ãmicʉriĩmaroi ñʉja judíova ñʉje torojʉve teino cũináro cʉrejavʉ̃ cojedeca. Que baru ñʉja Jesújã máre no ĩmaroi jã́cʉnʉrejacarã. 2 Diĩmaro biaido jedevacobe bajita, ovejava ne ecoicobe jedevacobena cʉrejavʉ̃ cũinábʉ cuyaibʉ. Judíova ñʉje yávaiyeque dibʉ ãmicʉrejavʉ̃ Betesda. Dibʉ ẽcarʉi põeva ne earĩ cʉrãjinore cũinápʉrʉpe painoa jabʉóvainoa cʉrejavʉ̃. 3 5:3-4 Die jabʉóvaiyena obedivʉ ijimara paraivʉ barejáima. Jã́ri eabevʉ, cuiye majibevʉ, nacajaiye majibevʉ máre, ijimara coapa noi cʉrejaima. Apenʉmʉa pãcarejavʉ̃ dibʉ. Dibʉ oco pãcaiyede coredejaima ina ijimara. Apenʉmʉa nore cũinácʉ ángele cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre jocarĩ ẽmeni darĩ, dibʉ ocore pãcovarejaquemavʉ. Ʉ̃i ocore pãcovaiye bajure dibʉre cuyarãemejʉrorivʉ barejáima ina ijimara. Mamarʉmʉcacʉ pãcovaiye bajure dibʉre cuyacʉẽmeñʉ, cũiná ũmedarejame, áđe ijiéde cʉvacʉ bácʉvacari. 4 — 5 Ijimaracacʉ cũinácʉ treinta y ocho paiʉjʉa baju corenidurejameđa, nore parayʉ. 6 Nomicata Jesús earĩ, ñai parayʉre jã́ri, coreóvarejameđa joe baju nore cʉcʉre. Que baru ʉ̃́re borotecʉnʉrejame.
—¿Ũmedaiyʉcʉrʉ̃ mʉ? arejame Jesús.
7 Ñai ijimʉ arejame Jesúre:
—Jápiajacʉ. Cainʉmʉa pãcovaiyede, ji cuyacʉẽmejʉroede, ji jipocai apecʉcapũravʉ nore ẽmeni, tʉrĩ cóvaibi. Yʉre ocore ẽmevacayʉ cʉbebi, arejame Jesúre.
8 —Nacajajacʉ mʉ, aru mi parainore cututurĩ, ĩni, vaivárĩ nʉjacʉ mʉ, arejame ʉ̃́re Jesús.
9 Quénora cũiná ũmedarejame ñai ijimʉ mácʉ. Ʉ̃i parainore cututurĩ, ĩni, vaivárĩ nʉrejame ʉ̃. Jesús ʉ̃i nópe đaijãravʉ ñʉja judíova ñʉje jabʉóvaijãravʉ barejávʉ̃. 10 Que baru ʉ̃́re, ijimʉ mácʉre, coyʉrãearejaimađa judíovai jabovacavʉ:
—¿Aipe đayʉrʉ̃ mʉ, mi parainore nópe nʉvañʉ? Cari jãravʉ maje jabʉóvaijãravʉbu. Parainore nʉvaicõjemenotamu, arejaimađa ʉ̃́re ina jabova.
11 —Ʉbenita yʉre meađaipõecʉ yópe abi: “Mi parainore cututurĩ, ĩni, vaivárĩ nʉjacʉ mʉ”, abi yʉre. Que barureca yʉ nʉvañʉmu, arejameđa ñai ijimʉ mácʉ.
12 —¿Ñame matedí mʉre que ayʉ? arĩ jẽniari jã́rejaimađa na.
13 Ʉbenita coyʉiye majibedejameđa náre. Ʉ̃́re meađarĩ bʉojarĩnata, põeva ne jẽneboi bíjacʉnʉrejameđa Jesús, obedivʉ põeva ne cʉe boje nore. Que baru Jesúre coreóvabedejameđa ñai ijimʉ mácʉ. 14 No yóboi, Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramita ijimʉ mácʉre copʉrĩ, yópe arĩ, coyʉrejame Jesús:
—Meabaju cʉcʉtamu mʉ. Caride mi ãmeina teiye báquede dajocajacʉ. Cojedeca mʉ ãmeina đayʉ baru, pʉeno ãmeno ñájicʉyʉmu mʉ, arejame ʉ̃́re Jesús.
15 Jesús ʉ̃i que arĩburu yóboi, ʉ̃́re coreóvarejameđa ñai ijimʉ mácʉ. Cũiná, jabovare coyʉcʉnʉrejameđa:
—Yʉre meađayʉ bácʉ Jesúbe, arĩ coyʉrejameđa náre.
16 Que teni Jesúre pare cãrijovari bʉ́rejaima ñʉje jabova, ʉ̃́re ñájine đájʉrorivʉ ʉ̃i meađaiye báque boje ijimʉ mácʉre ñʉje jabʉóvaijãravʉre.
17 Ne ñájine đájʉroede ʉ̃́re, Jesús náre yópe arĩ, coyʉrejame:
—Jipacʉ jabʉóvabebi. Quénora cainʉmʉa cađatevaibi põevare. Que baru yʉ máre cađateyʉbu náre, arejame Jesús.
18 Jesús ʉ̃i que aiye boje, pʉeno ʉ̃́re boarĩ́ jarʉvaiyʉrejaima ñʉja judíova ñʉje jabova. Ʉ̃i đabe boje ne đaicõjeiyepe jabʉóvaijãravʉre, ʉ̃́re boarĩ́ jarʉvaiyʉrejaima. Ʉbenita pare boarĩ́ jarʉvaiyʉrejaima ʉ̃́re, “Jipacʉbe Jʉ̃menijicʉ”, ʉ̃i aiye boje. Ne dápiaru, ʉ̃i que aino, “Jʉ̃menijicʉpe majicʉbu yʉ”, ayʉ barejáme Jesús.
Jesúre Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i pʉrʉcʉvaicõjeino
(Mt 3.17; Mr 1.11; Lc 3.22; Jn 1.19-27, 3.27-30)
19 Jesús, yópe arĩ, coyʉrejame náre:
—Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Yʉ, Jʉ̃menijicʉi mácʉ, ji baju jipacʉi coyʉbenore jaʉrabeda đayʉ bʉojabevʉ. Quénora jipacʉ Jʉ̃menijicʉre jã́ñʉ, ʉ̃i đaiyepedeca đayʉbu yʉ. Caiye iye jipacʉi đaiyede yʉ, mamacʉ, máre đaivʉ diede. 20 Pare ʉbi yʉre jipacʉ. Ʉ̃i đaiye caiyede majicaibi yʉre. Pʉeno parʉéde ji đaquiyede jã́đovacʉyʉme yʉre jipacʉ. Mʉjavacari ʉrarõ cuecumarajaramu yʉre, jã́đovaicõjecʉyʉre jipacʉ. 21 Yópe yaivʉ bácavʉre jipacʉi nacovaiyepe yainore jarʉvarĩ, nopedeca yʉ, mamacʉ, cʉre đayʉbu ina ji ʉmarare. 22 Jipacʉ ãmemi coyʉcʉyʉ põevare áđe ne bojede ne đaiye boje ijãravʉi. Quénora yʉre, mamacʉre, coyʉicõjeimi diede náre. 23 Ʉ̃ que cõjeimi, caivʉ põeva ne pueđarãjiyepe ayʉ yʉre ne pueđaiyepedeca jipacʉre. Ácʉ põecʉ pueđabecʉ yʉre, mamacʉre, pueđabebi jipacʉre máre, yʉre daroyʉ bácʉre ijãravʉi, arejame Jesús.
24 Náre coyʉre nʉrejame Jesús:
—Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ácʉ põecʉ ji coyʉiyede jápiayʉ baru aru yʉre daroyʉ bácʉre jʉ ayʉ baru, jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cʉvabi ʉ̃. Coatejʉrocʉ bácʉvacari Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, ñájiñʉ macʉyʉ́ ãmemi. Javeta jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cʉvabi ʉ̃. 25 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Cũinájãravʉ daquijãravʉ baquinó jave eare nʉinotamu ina coateivʉ Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ ne jápiarãjiyede ji coyʉiyede. Ina coateivʉ Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ yaivʉ bácavʉpe paivʉtamu ne ũmei. Ʉbenita ne jápiaiyede yʉre, Jʉ̃menijicʉi mácʉre, jʉ aivʉ baru ji coyʉiyede, cʉrãjarama na. 26 Yópe jipacʉi apʉre đaiyepe põevare, nopedeca yʉre, mamacʉre, apʉre đaicõjeimi põevare. 27 Yʉrecabu Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe. Que baru Jʉ̃menijicʉ pʉrʉcʉvaicõjeimi yʉre, ji coyʉquiyepe ayʉ caivʉ põevare áđe ne bojede ne đaiye boje ijãravʉi. 28 Cuecumamejara mʉja. Apejãravʉ baquinó eare nʉinoi, caivʉ ina yaivʉ bácavʉ jápiarãjarama ji coyʉiyede. 29 Aru nacajarajarama yainore jarʉvarĩ. Ina meara mácavʉ nacajari, jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cʉvarãjarama na cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. Ʉbenita ina ãmeina teivʉ bácavʉ nacajari, ñájinajarama cainʉmʉa toabo cũiméboi, arejame Jesús.
30 Náre coyʉre nʉrejame Jesús:
—Ji baju jipacʉi coyʉbenore jaʉrabeda đayʉ bʉojabevʉ. Quénora jipacʉ Jʉ̃menijicʉre jápiayʉ, ʉ̃i coyʉiyepeda coyʉyʉbu yʉ põevare áđe ne bojede ne đaiye boje ijãravʉi. Que baru ji coyʉiyede nurié coyʉyʉbu yʉ. Ji nópe coyʉiye nuriétamu, ji đaiyʉbe boje yópe ji baju ʉrõpe. Quénora jipacʉ, ñai daroyʉ bácʉ yʉre ijãravʉi, ʉ̃i ʉrõpe đayʉbu yʉ. 31 Ji baju “Meacʉbu yʉ”, abevʉ. Ji que aru, “Ʉbeni que ayʉbe ʉ̃”, ajebu mʉja. 32 Ʉbenita yʉre apecʉcapũravʉ “Meacʉ bajutame Jesús”, aibi. Jãvetamu ʉ̃i que aino.
33 ’Mʉjavacari mʉje daroimaraque jẽniari jã́icõjeniduquemavʉ Juan Bautista yebai, yʉre majiyʉrĩduivʉ. Aru Juan Bautista náre jãve coyʉquemavʉ. 34 Meavʉ no ʉ̃i coyʉino. Ʉbenita yʉre coyʉcaipõecʉ jaʉbevʉ, ji jã́đovaquiyepe ayʉ ñamene yʉre. Juan Bautista ʉ̃i coyʉino mácarõre coyʉyʉ batevʉ́ yʉ, mʉje majinajiyepe ayʉ ñamene yʉre, ji meađaquiyepe ayʉ mʉjare. 35 Yópe pẽoibʉ jã́re đaiyepe põevare, nopedeca yávaiyede jãvene majide đáme Juan Bautista. Nurinimare pẽoibʉ pẽoinope jã́đovariduame. Ʉ̃i que teiyede torojʉteavʉ̃ mʉja mamarʉmʉre cãreja. 36 Ʉbenita ji baju đaiyeque jã́đovaivʉ ñamene yʉre. Yʉ́tamu jã́đovañʉ Juan Bautista ʉ̃i jã́đovaino mácarõ pʉeno.
’Jipacʉi đaicõjeiyepeda yʉre, diedecabu ji đaiye. Iye đaiye jã́đovaiyetamu yʉre jãve jipacʉi daroimʉ mácʉre. 37 Aru jipacʉvacari, ñai daroyʉ bácʉ yʉre, coyʉibi ji borore jãve. Ʉbenita jipacʉre jã́mevʉ mʉja. Aru jápiabevʉ mʉja. 38 Yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre, jʉ abevʉ mʉja. “Jʉ̃menijicʉre coyʉcaipõecʉbu mʉ”, yʉre aiyʉbevʉ mʉja. Que baru ʉ̃i yávaiyede cʉvabevʉ mʉja mʉje ũmei. 39 Jʉ̃menijicʉi yávaiyede ʉ̃i toivaicõjeiye báquede pare bueniduyavʉ̃ mʉja. “¿Jʉ̃menijicʉi yávaiyede ʉ̃i toivaicõjeiye báquede bueivʉ, aipe đarĩ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre earãjidi maja?” arĩduyavʉ̃ mʉja. Aru diemiareca mʉje bueiyeque ji borore jãve toivaiyebu. 40 Ʉbenita yʉre jẽniaiyʉbevʉ ji cʉvare đaquiyepe aivʉ mʉjare jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre, arejame náre Jesús.
41 Náre coyʉre nʉrejame Jesús:
—Põeva ne mearore jíyede yʉre vobevʉ yʉ. 42 Mʉjare me majivʉ yʉ. Coreóvaivʉ mʉjare Jʉ̃menijicʉre ʉbevʉre mʉje ũmei. 43 Yore coyʉicõjeni darorejame yʉre jipacʉ. Ʉbenita yʉre ʉbeni, copʉ etabevʉ mʉja. Ʉbenita apecʉ ʉ̃i coyʉcʉdaru ʉ̃i baju, jaʉrabeda ʉ̃́re copʉ etađarãmu mʉja. Ʉ̃́re jápiađarãmu. Ʉbenita yʉre ye jápiaiyʉbevʉ mʉja. 44 Mʉje baju copʉ mearore jíyʉrivʉbu mʉja. Mʉje bajumia mearore jíyede vore cuivʉbu mʉja. Ʉbenita ye vobevʉ mʉja ñai Jʉ̃menijicʉ cũinácʉra ʉ̃i jíquiyepe aivʉ mearore mʉjare. Mʉje nópe đaiye boje, ji coyʉiyede jãve jʉ arĩ bʉojabevʉ mʉja. 45 Ʉbenita dápiabejarã mʉja ʉbenina. Yʉ́vacari ãmevʉ boro coyʉrĩ ađacʉyʉ mʉjare jipacʉi jã́inore. Moisés bácʉ, ñai mʉje coreimʉ cađatecʉyʉre, ʉ̃́recabe boro coyʉrĩ ađayʉ mʉjare, mʉje jápiabeni jʉ abe boje iye borore, ʉ̃i toivaino mácarõre. 46 Moisés bácʉ ji borore toivarejaquemavʉ. Que baru mʉja jãve jʉ aivʉ baru ʉ̃ mácʉre, yʉre máre jʉ ajebu mʉja. 47 Ʉbenita mʉje jʉ abe boje ʉ̃i toivarĩ coyʉiye báquede, ji coyʉiyede máre jʉ abevʉ mʉja, arejame náre Jesús.