Mateo
Jesús ʉ̃i cure đaino nacajaiye majibecʉre
9 No yóboi Jesújã jiađocũi jaturĩ, macajitabʉ ʉrabʉre jatarĩ, earejaimađa ʉ̃i ĩmarore. 2 Apevʉ ʉ̃mʉva nʉvarejaimađa ʉ̃i yebai cũinácʉ ʉ̃mʉ, nacajaiye majibecʉre, ʉ̃i parainoque. Coreóvayʉ bácʉ Jesús náre jʉ aivʉre ʉ̃́re, arejameđa ñai nacajaiye majibecʉre:
—Mʉ, ji ʉmʉ, chĩomejacʉ. Mi ãmeina teiyede jarʉvarĩ, diede ãrʉmeteivʉ yʉ, arejameđa Jesús.
3 Apevʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõevacavʉ nore cʉrivʉ, “Ñai ʉ̃mʉ Jʉ̃menijicʉi ʉbenore đaibi. Jʉ̃menijicʉpe páyʉ teibi ʉ̃”, arĩ dápiarejaimađa na ne ũmei. 4 Ʉbenita Jesús jã́ri, coreóvarĩ ne dápiaiyede ʉ̃́re, jẽniari jã́rejameđa náre:
—¿Aipe teni ãmeno dápiaivʉrʉ̃ mʉja? 5 Maiyójabevʉ yópe aru apecʉre, “Mi ãmeina teiyede jarʉvarĩ, diede ãrʉmeteivʉ yʉ”, ji parʉéde jã́đovame boje, ji que coyʉiyede. Ʉbenita maiyójarõtamu nacajari cuicõjenu nacajaiye majibecʉre. Ʉ̃́re cure đayʉ baru, jã́đovaquijivʉ ji parʉéde. “Mi ãmeina teiyede jarʉvaivʉ” ji aiyede, coreóvabevʉ mʉja Jʉ̃menijicʉi ãrʉmeteinore diede. Ʉbenita ñai cʉvacʉ Jʉ̃menijicʉi majié parʉéde, ʉ̃́rame yópe đarĩ jã́đovaiye majicʉ. Quécʉra Jʉ̃menijicʉvacari meađarĩ majibi ijimarare. 6 Que baru mʉje majinajiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, yʉ, parʉéde cʉvacʉre ijãravʉre, jarʉvacʉyʉ ãmeina teiyede, yópe đaquijivʉ yʉ, arejameđa Jesús.
Dinʉmʉ arejameđa nacajaiye majibecʉre:
—Nacajari, mi parainore ĩni, nʉjacʉ mi cʉ̃rami, arejameđa ʉ̃́re Jesús.
7 Dinʉmʉma, yópe Jesús ʉ̃i đaicõjeiyepedeca đarejameđa. 8 Ina obedivʉ põeva diede jã́ri, cuecumari, mearore jídejaimađa Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i nópe parʉre đaiye boje ʉ̃mʉre.
Jesús ʉ̃i “Dajacʉ” aino Mateore
(Mt 12.7; Mr 2.13-17; Lc 5.27-32, 15.1-2)
9 Jesús ʉ̃i vaiyede jã́rejame yʉre, Mateore, dobacʉre ji memeitucubʉi, põeva ne Roma ãmicʉrõ jaboteino bojeđainoi. Aru arejame yʉre, “Dajacʉ yʉ́que”. Que baru nacajari, nʉrejacacʉ ʉ̃́que. 10 No yóboi, Jesús ʉ̃i ãcʉnʉiyede ji cʉ̃rami, obedivʉ jabovare tãutʉra ĩcaipõeva, ãmeno đaipõeva, aru ʉ̃i bueimara máre dobarejaima, ãrajivʉ ʉ̃́que. 11 Apevʉ judíova, đaicõjeiyede đaiye cõmajivʉ, fariseo ãmicʉriyajubocavʉ, cʉrejaima nore. Ina fariseovacavʉ, Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva, Jesús ãñʉre jã́rejaima ina jabovare tãutʉra ĩcaipõevaque aru ãmeno đaipõevaque. Aru arejaima ʉ̃i bueimarare:
—¿Aipe teni ãñʉma jabovare tãutʉra ĩcaipõevaque aru ãmeno đaipõevaque máre? jẽniari jã́rejaima ñʉjare.
12 Que aivʉre jápiarĩ, Jesús arejame:
—Meara põevare jʉoipõecʉi cađateiye jaʉbevʉ. Quénora ijimarare ʉ̃i cađateiye jaʉvʉ. 13 Buejarã mʉja, coreóvarãjivʉ me cũinácʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉi toivaiye báquede. Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃ mácʉre: “Ʉvʉ yʉ mʉje cõmaje ãroje jã́rajiyepe ayʉ apevʉre, mʉje yʉre jícaiye pʉeno”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ. Dabedejacacʉ yʉ ijãravʉi, cutucʉyʉ mearare ne baju dápiainore. Quénora darejacacʉ yʉ, meađacʉyʉ ãmenare, ne chĩorajiyepe ayʉ ne ãmeina teiyede, Jʉ̃menijicʉi ãrʉmetequiyepe ayʉ diede, arejame Jesús.
Põeva ãmevʉva ãiyede ne jẽniaino Jʉ̃menijicʉque
14 Dinʉmʉ Juan Bautistai bueimara, Jesús yebai nʉri, jẽniari jã́rejaima ʉ̃́re judíova ne đarĩ cõmajiyede, ne jẽniaiyede Jʉ̃menijicʉque ãmevʉva ãiyede:
—¿Aipe teni ñʉja aru ina fariseova máre ãmevʉba ãiyede, ʉbenita mi bueimara ãmevʉ ãmema ãiyede? arejaima.
15 Jesús jẽvari coyʉrĩ, arejame náre:
—Ina pʉrʉbʉoyʉ ʉ̃i cutuimara ne torojʉve tenajiyepe ayʉ ʉ̃i pʉrʉbʉoiyede, ye chĩomenama ʉ̃i cʉede cãreja náque. Que baru ãmevʉ ãmema ãiyede. Nopedeca ji bueimara torojʉrivʉ ji cʉede náque, ãmevʉ ãmema ãiyede. Ʉbenita ji mauva ne nʉvarajiyede yʉre, ji bueimara chĩoivʉ ãmenajarama ãiyede, arejame Jesús.
16 Cojedeca Jesús buedejame náre:
—Põeva jẽomema cuitótecaje mamacaje joabecajei javecarõre. Nópe đaru, no jẽoicajeva mamacaje jađevajebu javecarõre. Que đaru, pʉeno baju járojebu cođeicobe. Quédeca ñame bʉojabema jʉ aivʉ ji bueiye mamaene aru javeque bueiyede máre. 17 Põeva yuabema vino ʉ́yaicorore mamacorore ãimacaje curubʉ javecacurubʉque. Que đaru, cođeóvajebu dicurubʉre. Yurĩ bíjajebu dicoro. Aru bíjajebu dicurubʉ máre. Ʉbenita ne yuaru mamacorore mamacurubʉque, bíjabebu dicoro aru dicurubʉ máre. Quédeca ñame bʉojabema đaivʉ yópe ji bueiye mamaepe, đare nʉivʉ baru yópe ne jave đaiye báquepe, náre arĩ buedejame Jesús.
Jesús ʉ̃i nacovaino Jairoi máco bácore aru ʉ̃i meađaino nomió ñájiñore jiveque
18 Jesús ʉ̃i coyʉiyede náre, cũinácʉ maja judíova maje jabovacacʉ darĩ, pueđarĩ, ñʉatutarejame Jesús jipocai. Que teni yópe arejame:
—Carijĩe yaibíco jímaco. Ʉbenita yʉ́que darĩ, tʉojacʉ ṍre mi pʉrʉque, õi apʉcojiyepe ayʉ, arejame Jesúre.
19 Ʉ̃i que aiyede, Jesús nacajari, nʉrejame ʉ̃́que, ñʉja ʉ̃i bueimaraque. 20 Ñʉje vaivárĩ nʉiyede, obedivʉ põeva jẽneboi cʉrejaquemavʉ cũináco nomió, ijimo doce paiʉjʉa baju jive yuiyeque. Jesús yóboi nʉri, jẽni jã́rejaquemavʉ ʉ̃i doicaje tʉrʉvarã. 21 Yópe arĩ dápiarejaquemavʉ õ: “Yʉ jẽni jã́đo maru ʉ̃i doicajede, quénora ũmedacođomu yʉ”, arejaquemavʉ õ. 22 Ʉbenita Jesús copedini, ṍre jã́ri, arejame:
—Mʉ, ji ʉmo, torojʉjaco. “Ʉ̃ meađaiye majibi yʉre”, arĩ dápiarebu mʉ. Que baru mi que arĩ dápiaiye boje, meađaivʉ mʉre, arejame ṍre Jesús.
Aru dinʉmʉmareca ico nomió, ijimo máco, meatedejaquemavʉ.
23 Jesús eayʉ ñai judíovai jabocʉi cʉ̃rami, pedu japuivʉre aru obedivʉ põeva bʉjié oivʉre jã́rejame. 24 Náre etaicõjeñʉ arejame:
—Etajarã mʉja. Ico jʉeđoco yaiyó ãmemico. Quénora cãđotame, arejame Jesús.
Náre nópe arejame Jesús, ʉ̃i majié boje ʉ̃i nacovaquinore ṍre yainore jarʉvarĩ. Ʉ̃i que aiyede, yʉridejaima ʉ̃́re. 25 Ʉ̃i etavarĩburu yóboi ina põevare, ecorejame Jesús jʉeđoco bácoi cʉritucubʉi. Õ mácoi pʉrʉre jẽnejameđa. Aru nacajarejacođa õ, apʉco cojedeca. 26 Aru ʉ̃i que đaiye borore jápiarejaimađa caivʉ põeva dijoborõcavʉ.
Jesús ʉ̃i meađaino pʉcarã ʉ̃mʉva jã́ri eabevʉre
27 Jesús ʉ̃i dajocarĩ nʉiyede nore jocarĩ, pʉcarã ʉ̃mʉva, jã́ri eabevʉ, darejaima ʉ̃i yóboi. Bʉjié, yópe arĩ, cođoboborejaima:
—Mʉ, David bácʉi pãramecʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ, ñʉje jabocʉ bacʉyʉ́, ñʉjare cõmaje ãroje jã́jacʉ mʉ, cođoboborĩ are nʉrejaima na.
28 Jesús ʉ̃i ecoiyede cʉ̃rami, ina pʉcarã jã́ri eabevʉ darejaima ʉ̃i yebai. Aru jẽniari jã́rejame náre:
—¿Dápiaivʉrʉ̃ mʉja yʉre meađaiye majicʉre? arejame.
—Jʉ̃́jʉ, ñʉje jabocʉ, majivʉ ñʉja mʉre meađaiye majicʉre, arejaima na.
29 Dinʉmʉ ne yacorʉarã tʉorĩ, arejame:
—Meatejarã mʉja. Yópe mʉje jʉ aiyepe đacaivʉ yʉ mʉjare, arejame Jesús.
30 Que đayʉre, jã́rejaima ina jã́ri eabevʉ bácavʉ. Parʉrõreca Jesús apevʉre coyʉicõjemenidurejame náre:
—Ñamene coyʉbejarã iye ji meađaiyede mʉjare, arĩdurejame.
31 Ʉbenita cũiná, etaivʉ bácavʉ diñamine jocarĩ, coyʉrejaimađa caivʉ dijoborõcavʉre Jesús ʉ̃i meađaiye báquede náre.
Jesús ʉ̃i meađaino yávaiye majibecʉre
(Mt 10.25, 12.24; Mr 3.22; Lc 11.15)
32 Ina pʉcarã jã́ri eabevʉ bácavʉ ne etaiyede, cũinácʉ ʉ̃mʉ, yávaiye majibecʉre, davarejaima apevʉ Jesús yebai. Ñai ʉ̃mʉ abujucʉ ʉ̃i ĩmamʉ marejaquémavʉ. 33 Jesús ʉ̃i jaetovarĩburu yóboi ñai abujucʉre, yávaiye majidejame ñai abujucʉ ʉ̃i ĩmamʉ mácʉ. Caivʉ ina obedivʉ põeva Jesús ʉ̃i nópe đaiyede jã́ivʉ bácavʉ, cuecumari, ʉrarõ dápiarĩ aivʉ barejáima:
—Javede pʉ cari jãravʉita ye jã́mevʉ ñʉja iyepe paiye đaiyede yore, ñʉje joborõ, Israel ãmicʉrijoborõi, arejaima.
34 Ʉbenita ina fariseova yópe are curejaima Jesúrã:
—Abujuvai jabocʉi parʉéque jarʉvaibi abujuvare, arejaima ʉbenina.
Jesús ʉ̃i cõmaje ãroje jã́ino põevare
(Mt 4.23; Mr 1.39, 6.34; Lc 4.44, 10.2)
35 Jesús buede nʉrejame cainoa ĩmaroai aru ĩmajinoai máre. Judíova ne cójijiñamiai bueni, coyʉyʉ barejáme iye yávaiye méne Jʉ̃menijicʉi jaboteiyede põevare. Aru meađayʉ barejáme caiye duica ijié coapa aru caino ijinore máre. 36 Ʉ̃i jã́iyede põeva chĩoivʉre ne ñájiye boje aru ne baju cađateiye majibe boje, cõmaje ãroje jã́rejame náre, yópe ovejava náre coreipõecʉ cʉbevʉpe paivʉre. 37 Que baru ñʉja ʉ̃i bueimarare arejame Jesús:
—Obedivʉ põeva cʉrivʉbu, Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne majibevʉ cãreja, mʉje buenajimara iye yávaiye méne, ʉ̃i meađaquiyepe aivʉ náre. Ʉbenita obebevʉ memecaivʉbu Jʉ̃menijicʉre. 38 Que baru jẽniajara ʉ̃́que, ʉ̃i bueicõjequiyepe aivʉ apevʉre ʉ̃i yávaiye méne ina diede coreóvabevʉre cãreja, arejame ñʉjare Jesús.