Romanos
Pablo ʉ̃i meaicõjeino Romacavʉre
1 Yʉ, Pablo, toivaicõjeivʉ apecʉre iyoca paperayocare mʉja Roma ãmicʉriĩmarocavʉre. Jesucristore memecayʉbu yʉ. Jʉ̃menijicʉ beorĩ epeibi yʉre Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉre, ji coyʉquiyepe ayʉ ʉ̃i yávaiye méne, meađaiyede caivʉ põevare.
2 Javede iye yávaiye méne Jʉ̃menijicʉ, “Yópe jãve đacacʉyʉmu yʉ põevare”, arejaquemavʉ. Aru toivaicõjenejaquemavʉ ina ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre diede, ʉ̃i yávaiyede. 3 Iye yávaiye méque Jʉ̃menijicʉ coyʉibi mamacʉi borore. Ʉ̃i mácʉ, ñai cʉcʉ cainʉmʉa, põetedejaquemavʉ ʉ̃mʉvape ijãravʉi. Jʉ̃menijicʉi mácʉ, maje jabocʉ Jesucristo, ñai jabocʉ David bácʉi pãramecʉbe ʉ̃. Que baru Jesucristo põecʉbe, ʉ̃i ʉ̃mʉvape ãrojae boje. 4 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ jã́đovaimi parʉrõreca caivʉ põevare maje jabocʉ Jesucristo mamacʉre. Jʉ̃menijicʉ jã́đovarejaquemavʉ diede jãveneca ʉ̃i nacovaiye báquede Jesucristore yainore jarʉvarĩ. Que baru Jesucristo Jʉ̃menijicʉi mácʉbe, ʉ̃i ũmepe me cʉe boje. 5 Jʉ̃menijicʉ Jesucristore epede đaibi ñʉjare Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarare, ʉ̃i mearo đacaiye boje bojecʉbeda, ñʉje coyʉrãjiyepe ayʉ caino joborõcavʉre, ne jʉ arãjiyepe ayʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne, ne đarãjiyepe ayʉ ʉ̃i ʉrõpe, apevʉ máre ne jínajiyepe ayʉ mearore ʉ̃́re. 6 Aru mʉja máre nácavʉbu. Jesucristo ʉ̃i beoimaratamu mʉja. Ʉ̃ jinamu mʉja.
7 Caivʉ mʉjare, Jʉ̃menijicʉi ʉmarare, Romacavʉre, Jʉ̃menijicʉ beorejaquemavʉ mʉjare ʉ̃ jina márajivʉre. Majepacʉ Jʉ̃menijicʉ, maje jabocʉ Jesucristomaque, mearo đacajacʉrĩ mʉjare bojecʉbeda ʉ̃i me boje. Aru torojʉrĩ cʉre đajacʉrĩ mʉjare cãrijimevʉva.
Pablo ʉ̃i jã́cʉnʉiyʉrõ Romacavʉre
8 Mamarʉmʉre coyʉiyʉvʉ mʉjare yópe: Caivʉ ijãravʉcavʉ jápiaivʉbu mʉje borore, mʉje jʉ aiye boje Jesucristore. Que baru yʉ jíyʉbu torojʉede Jʉ̃menijicʉre ñʉje baju ʉrõque mʉje jʉ aiye boje ʉ̃́re. Jesucristobe cađateni, “Pʉeno baju meacʉbu mʉ”, Jʉ̃menijicʉre yʉre are đayʉ, obedivʉ põeva ne jápiaiye boje mʉje jʉ aiyede Jesucristore. 9 Yʉ memecayʉbu Jʉ̃menijicʉre ji ũmei ji bueiyede põevare ʉ̃i yávaiye méne Jesucristorã. Cainʉmʉa ji coyʉiyede Jʉ̃menijicʉque jẽniacavayʉbu mʉjare. Jʉ̃menijicʉvacari majibi jãve ji coyʉiyede. 10 Javemiareca jã́cʉnʉiyʉrĩduivʉ yʉ mʉjare. Que baru jẽniavayʉbu Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i jã́re đacʉnʉre đaquiyepe ayʉ mʉjare. Aru ʉ̃i ʉrĩburu, jã́cʉnʉcʉyʉmu mʉjare. 11 Pare jã́iyʉvʉ mʉjare, cađatecʉyʉ mʉjare yópe ñai Espíritu Santoi cađateiyepe yʉre, mʉje pʉeno parʉriũme cʉvarãjiyepe ayʉ mʉje jʉ aiyede Jesúre. 12 Yópe ayʉbu yʉ: Mʉja máre yʉre cađatenajaramu. Aru mʉjare máre yʉ cađatecʉyʉmu. Aru cũinátʉrʉ torojʉrivʉ cađatenajarevʉ maje bajumia.
13 Mʉja, jívʉ, majijarã iyede: Obedinʉmʉa jã́cʉnʉiyʉrĩducacʉ yʉ mʉjare, buecʉyʉ mʉjacavʉre máre, ne jʉ arãjiyepe ayʉ Jesúre nópe ji bueiyepedeca apenoa ĩmaroai apeyajuboacavʉre, ne jʉ arãjiyepe ayʉ napedeca. Ʉbenita nʉri bʉojabevʉ yʉ mʉje yebare cãreja. 14 Coyʉiye jaʉvʉ yʉre Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne caivʉ põevare, ina yávaivʉre ñʉje yávaicamuare aru ina apecamuare yávaivʉre máre, aru majidivʉre aru majibevʉre máre. 15 Que baru yʉ́capũravʉ ʉetʉbevʉ bueiyʉcʉ iye yávaiye méne mʉjare, Romacavʉre, máre.
Pablo ʉ̃i coyʉino Jʉ̃menijicʉi yávaiye me parʉéde
(Mr 8.38; 1 Co 1.18; Gá 3.11; He 10.35)
16 Cʉyebevʉ yʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne coyʉyʉ. Jãve majivʉ yʉ caivʉ põeva ne jápiaru diede, aru ne jʉ aru Jesúre, Jʉ̃menijicʉ meađacʉyʉre náre ʉ̃i parʉéque. Mamarʉmʉre Jʉ̃menijicʉ meađaiyʉrejaquemavʉ judíovare caivʉ jipocamia. Ʉbenita caride ʉ̃ meađaiyʉbi judíova ãmevʉre máre. 17 Jʉ̃menijicʉi yávaiye méque coreóvaivʉbu aipe đarĩ Jʉ̃menijicʉ “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, ʉ̃i aiyede majare. Jʉ̃menijicʉ yópe đacaibi ina Jesúre jʉ aivʉre. Cũinájãravʉ ne jápiaiyede ʉ̃i yávaiyede jʉ ađama ʉ̃́re. Aru no yóboi caijãravʉa jʉ ađama ʉ̃́re cainʉmʉa. Javede yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede: “Ina Jʉ̃menijicʉi boropatebede đaimara mácavʉ ne jʉ aiye boje ʉ̃́re, apʉrãjivʉbu cainʉmʉa. Que baru coatede đabemara márajivʉbu na Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ”, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
Pablo ʉ̃i coyʉino põeva ne ãmeina đaiyede
18 Jʉ̃menijicʉ cavarõ mearocacʉ jorojĩni jã́imi põevare ne pueđabe boje ʉ̃́re aru ne ãmeina teiye boje apevʉque. Que baru Jʉ̃menijicʉ ñájine đaibi náre ne ãrʉmetede đaiye boje ne bajumia Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene. 19 Põeva coreóvarĩ bʉojađama apejĩnore aipe ãrojacʉre Jʉ̃menijicʉre. Ʉ̃́vacari jã́đovaimi náre aipe coreóvarĩ bʉojarãjivʉre aipe ãrojacʉre ʉ̃́re. Que teni cʉeđaibi náre, ne coreóvarãjiyepe ayʉ ʉ̃́re. 20 Jʉ̃menijicʉre ñame bʉojarĩ jã́mema. Ʉbenita jã́inomu ʉ̃i parʉéde cũiméne. Que baru Jʉ̃menijicʉi caiyede cʉeđaijãravʉ bácarõmata pʉ caride máre, caivʉ põeva coreóvarĩ bʉojađama aipe ãrojacʉre Jʉ̃menijicʉre aru ʉ̃i parʉéde máre, ʉ̃i cʉeđaiye boje. Jʉ̃menijicʉi đaiye báquede jã́ri, caivʉ coreóvaivʉbu ʉ̃́re. Que baru ʉ̃i põevare ñájine đaiyede ñame “Jʉ̃menijicʉre coreóvabetecacʉ yʉ” arĩ bʉojabenama na.
21 Põeva coreóvađama ñai Jʉ̃menijicʉ parʉcʉ baju cʉcʉre. Ʉbenita mearore jíbenama ʉ̃́re pʉeno baju meacʉpe. Aru torojʉede máre jíbenama ʉ̃́re. “Meacʉbu mʉ”, aru “Meavʉ mi đacaiyede ñʉjare”, ye abenama ʉ̃́re. Quénora ʉbenina dápiađama na. Aru jápiarĩ coreóvabenama na. Aru ãme matʉiye dápiađama na ãrʉmevʉpe. 22 “Me coreóvaivʉbu ñʉja”, arĩduyama na. Ʉbenita que aivʉvacari ãrʉmevʉ tede nʉñama na. 23 Dajocađama na ne mearore jíyede Jʉ̃menijicʉre, ñai cainʉmʉa cʉcʉre. Quénora mearore jíyama na pẽpeimarare, ne pʉrʉáque đaimara mácavʉre, yópe yainájivʉre majapedeca, apevʉ ʉ̃mʉvape, aru apevʉ míjinape, apevʉ ãimarape, aru apevʉ papeivʉpe paivʉre máre.
24 Ne Jʉ̃menijicʉre dajocaiye boje, Jʉ̃menijicʉ máre dajocaibi náre, ne đarãjiyepe ayʉ yópe ne ãmeina đaiyʉepe. Que teni põeva cʉyojarõ vaiye báque boje ʉrarõ ijetede đađama na ne bajure. 25 Jʉ aiyʉbenama iye yávaiyede jãvene Jʉ̃menijicʉrã. Quénora jʉ ađama borocʉede. Mearore jíyama aru pueđađama Jʉ̃menijicʉi cʉeđaiye báquede. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉre, caiyede đayʉ bácʉre, pueđabeni mearore jíbenama na. Aru đarĩ jã́đovamenama ne pueđaiyede ʉ̃́re. Ʉbenita mearore jíye jaʉvʉ Jʉ̃menijicʉre caivʉ, aru cainʉmʉa. Quédecabu.
26 Que baru Jʉ̃menijicʉ dajocaibi náre, ne cʉvarãjiyepe ayʉ ne ãmeina đaiyʉede aru ne cʉyojarõre máre đarãjiyepe ayʉ. Que teni nomiva ãmeina đađama ne bajure. Dajocarĩ ʉ̃mʉvaque ne đájʉroede, đađama ne bajumia apevʉ nomivaque. 27 Aru ʉ̃mʉva máre nopedeca ãmeina đađama ne bajure. Parʉrõreca ʉma apevʉ ʉ̃mʉvare. Dajocarĩ nomivaque ne đájʉroede, đađama ne bajumia apevʉ ʉ̃mʉvaque. Cʉyojarõ bajubu nópe ne đaino. Que baru ijetede đađama na ne bajure, ne ãmeina đaiye boje.
28 Põeva majibenama Jʉ̃menijicʉre. Ne Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene coyʉiyede jápiaiyʉbe báque boje, Jʉ̃menijicʉ dajocaibi náre, ne đarãjiyepe ayʉ yópe ne ãmeina pʉeno baju đare nʉiye ʉrõpe, ãmeno vainájiyepe ayʉ. 29 Quédata cainʉmʉa ãmeina baju đađama na. Ãmeina đarĩ, apevʉre máre đare đaiyʉma na. Jecʉma na pʉeno ʉrarõ ne cʉvaede. Ãmeina dápiađama apevʉre, đaiyʉrivʉ náre ãmenore. Jorojĩñama na. Põevare boarĩ́ jarʉvađama na. Jararĩ pare, ãđamateiyʉma na. Jʉjovađama na. Ãmeina ãrojama ne baju. Yávađama jápiabenoi ãmenore apevʉi borore. 30 Coyʉyama ãmenore caivʉ ne jápiainoi apevʉi borore. Ãmeina jã́đama Jʉ̃menijicʉre, aru Jʉ̃menijicʉ máre náre ãmeina jã́imi. Ye baju ãmema apevʉre. Dápiađama ne baju “¿Meara márica apevʉ pʉeno?” Aru, “Mearatamu ñʉja apevʉ pʉeno”, ađama na. Mamae ãmeina teiyede cʉeđađama na. Jʉ abenama nébʉcʉvare. 31 Jápiarĩ majibenama na. Ðabenama nópe “Ðarãjivʉ”, ne aiye báquepe. Apevʉre jã́iyʉbenama na, aru névʉ bajure, ne cʉ̃ramicavʉre máre ʉbema na. Apevʉ ne ãmeina đaiyede náre, pʉeno bajura đarĩ ãrʉmeteiyʉbenama na. Aru apevʉre máre cõmaje ãroje jã́iyʉbenama na. 32 Majima me bajureca Jʉ̃menijicʉ ñájicõjeñʉre ʉ̃i đaicõjeiyeque caivʉ yópe ãmeina đaivʉre. Coavacʉyʉme náre ʉ̃́re jarʉvarĩ, ne ãmeina teiye boje. Ʉbenita pʉeno ʉrarõ đare nʉñama na. Aru torojʉrivʉ me jã́đama apevʉ ãmeina teivʉre nápe ãmeina đaivʉre. Aru, “Me đađama”, ađama na ne borore.