Hechos
22 —Mʉja, jívʉ aru jíbʉcʉva máre, jápiajarã ji coyʉiyede ji đaiye báquede, arejameđa Pablo.
2 Ne jápiaiyede ʉ̃i coyʉiyede ne yávaicamuaque, pʉeno baju bídeca jápiarejaimađa na. Aru Pablo arĩ coyʉrejameđa náre:
3 —Yʉ́vacari judíobu yʉ. Tarsoi põetedejaquemavʉ yʉ. Que baru Ciliciacacʉbu yʉ. Ʉbenita bʉcʉóvarejaima yʉre yui Jerusalẽ́i. Aru Gamaliel buedejame yʉre me caiye iye Jʉ̃menijicʉi đaicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre, majeñecuva mácavʉ ne đarĩ cõmajiye báquede. Cainʉmʉa memecaiyʉcacʉ Jʉ̃menijicʉre ʉ̃i ʉrõpe, nopedeca mʉje đaiyepe caride. 4 Que teni pare ñájine đacacʉ yʉ Jesúre jʉ aipõevare. Náre cujurĩ, jẽni, bʉocacʉ yʉ, ʉ̃mʉvare aru nomivare máre. Aru apevʉre boarĩ́ jarʉvaicõjecacʉ. 5 Maje sacerdotevare jaboteipõecʉ aru caivʉ maje cójijinocavʉ máre jã́đovari bʉojađama ji coyʉiyede jãve. Na jíma yʉre paperayocare, ji bʉorĩ davaquiyepe aivʉ judíova Damascocavʉre Jesúre jʉ aipõevare pʉ yui Jerusalẽ́i, ñájine đarãjivʉ náre. Que baru etacacʉ yʉ, nʉcʉyʉ Damascoi, arejameđa Pablo.
Pablo ʉ̃i coyʉino Jesús jicʉ teni bʉino mácarõre
6 Pablo coyʉre nʉrejameđa, yópe arĩ:
—Mái nʉiyede Damasco joabenoi eaiyede jãravʉ corica baji, maumejiena cavarõre jocarĩ pẽoávʉ yʉre ʉrarõ miađáro ji núroi. 7 Que teni cuecumañʉ mori tʉcacʉ joborõi. Aru jápiacacʉ yávainore yópe ainore yʉre: “Mʉ, Saulo, ¿aipe teni maucʉvacʉrʉ̃ mʉ yʉre?” jẽniari jã́me yʉre. 8 “Mʉ, ji jabocʉ, ¿ñamenʉ mʉ?” acacʉ yʉ. “Yʉrecabu Jesús Nazarecacʉ, mi maucʉvamʉ”, áme yʉre. 9 Aru ina ji yóvaimara no miađárore jã́ima. Ʉbenita ñai yʉre yávayʉ bácʉ ʉ̃i yávainore jápiabeteima na. 10 Aru jẽniari jã́cacʉ ʉ̃́re: “Mʉ, ji jabocʉ, ¿yéde ji đainore ʉcʉrʉ̃ mʉ?” acacʉ yʉ Jesúre. “Nacajari ecojacʉ Damascoi. Noi apecʉ majicacʉyʉme mʉre aipe mi đaquinore yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe”, áme yʉre Jesús. 11 No miađáro mácarõ yacorʉ cobovaiye boje, jã́ñʉ mácʉ jã́ri eabetecacʉ. Que baru apevʉ ji yóvaimara ji pʉrʉáre jẽni nʉvaima yʉre Damascoi.
12 ’Noi cʉ́teame cũinácʉ ʉ̃mʉ, ʉ̃i ãmiá Ananías. Ʉ̃ mearore jiame Jʉ̃menijicʉre jãve aru đayʉ yópe Jʉ̃menijicʉi đaicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre. Aru caivʉ nócavʉ judíova ʉ̃́re pueđarĩ me yávaquemavʉ ʉ̃́ra. 13 Ji yebai darĩ, núri yʉre áme: “Mʉ, jícʉ, Saulo, caride jã́quijivʉ mʉ cojedeca”, áme yʉre. Aru cũiná jã́ri eacacʉ cojedeca. Jã́cacʉ ʉ̃́re. 14 Aru Ananías áme yʉre cojedeca: “Jʉ̃menijicʉ, ñai majeñecuva mácavʉ ne jʉ aimʉ ʉ̃i beoimʉmu mʉ, majicʉyʉ ʉ̃i ʉrõre, jã́cʉyʉ Jʉ̃menijicʉre, ñai mearore đayʉre, aru jápiacʉyʉ ʉ̃i yávainore máre. 15 Que baru mʉ coyʉcʉyʉmu ʉ̃i yávaiyede caivʉ põevare mi jã́iye báquede aru mi jápiaiye báquede máre. 16 ¿Yéde coreyʉrʉ̃ mʉ caride? Nacajari Jesúi parʉéque jarʉvajacʉ mi ãmeina teiyede. Aru jã́đovajacʉ Jʉ̃menijicʉre ocoque”. Que áme Ananías yʉre, arejameđa Pablo.
Pablo ʉ̃i coyʉino judíova ãmevʉre ʉ̃i bueinore
(Hch 7.58)
17 Yópe arĩ, Pablo coyʉre nʉrejameđa:
—Ji copaiyede Jerusalẽ́i, nʉcacʉ Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami, jẽniacʉyʉ Jʉ̃menijicʉre. Aru ji jẽniaiyede, yʉ apʉcʉ jã́cacʉ ji jabocʉre yópe decoboainope. 18 Ʉ̃ áme yʉre: “Ina Jerusalẽ́cavʉ jʉ abenajivʉbu mi coyʉiyede ji yávaiyede. Que baru maumejiena nʉjacʉ yore jocarĩ”, áme ji jabocʉ yʉre. 19 Ʉbenita acacʉ yʉ: “Mʉ, ji jabocʉ, návacari majima ji borore, bʉoicõjeñʉ mácʉre aru jara popeicõjeñʉ mácʉre máre ina mʉre jʉ aipõevare ne cójijiñamia coapa. 20 Aru apevʉ ne boarĩ́ jarʉvaiyede máre ñai Esteban mácʉre, mʉre coyʉcayʉ bácʉre apevʉre mi yávaiyede, yʉ́vacari núcʉ, jã́ñʉ, jʉ acacʉ yʉ ne đaiye báquede. Aru ina ʉ̃ mácʉre boarĩ́ jarʉvaivʉ bácavʉi pʉenocacajea doicajeare jã́ri corecacʉ yʉ”, arĩ yávacacʉ yʉ ji jabocʉre. 21 Dinʉmʉ ji jabocʉcapũravʉ áme yʉre cojedeca: “Yʉ́vacari jaroquijivʉ mʉre joarõi, mi coyʉquiyepe ayʉ ji yávaiye méne judíova ãmevʉre. Que baru nʉjacʉ mʉ”, áme yʉre ji jabocʉ, arejame Pablo ina obedivʉ põevare.
Pablo ʉ̃i yávaino churaravai jabocʉque
22 Ʉ̃i nópe aiyede, quénora ye jápiaiyʉbedejaimađa ina põeva, ʉ̃i judíova ãmevʉre coyʉiye boje. Yópe arĩ, cođoboborejaimađa:
—¡Boarĩ́ jarʉvajarã ʉ̃́re! ¡Yaijácʉrĩ ʉ̃! Jã́iyʉbevʉ cʉcʉre yore, arejaimađa na.
23 Cođoboborĩ, jipocatedejaimađa na. Pare jorojĩvʉ, ne baju doicajeare tatorĩ jađevaivʉ aru jobobicore dʉvaivʉ barejáimađa na. 24 Diede jã́ñʉ ñai churaravai jabocʉ pʉeno parʉcʉ nʉvaicõjenejameđa Pablore churaravai cʉ̃rami jívʉi. Noi jara popeicõjenejameđa ʉ̃́re ãimacajeque đaimeque. Ʉ̃́re coyʉre đaiyʉrejameđa, majiyʉcʉ aipe teni ina põeva jorojĩvʉre ʉ̃́re. 25 Que baru ina churarava bʉorejaimađa Pablore, meađarĩ ʉ̃́re ne jara popenajiye jipocai. Ʉbenita Pablo arejameđa apecʉ churaravai jabocʉre, apecʉ cãchino parʉcʉre, núcʉre ʉ̃i yebai:
—Yʉ́bu Roma jaboteinocacʉ. ¿Yʉre jara popeicõjeni mʉre ji ãmeina đaiyede jã́đovamecʉva cãreja? arejameđa Pablo.
26 Diede jápiayʉ ñai jabocʉ, nʉrejameđa ʉ̃i jabocʉ yebai, ñai Pablore coyʉicõjeimʉ mácʉ. Aru arejameđa ñai churaravai jabocʉ pʉeno parʉcʉre:
—Mʉ, ji jabocʉ, me đajacʉ mʉ. Ñai ʉ̃mʉ Roma jaboteinocacʉbe, arejameđa ʉ̃.
27 Que baru ñai churaravai jabocʉ pʉeno parʉcʉ nʉrejameđa Pablo yebai. Aru arejameđa ʉ̃́re:
—Coyʉjacʉ yʉre. ¿Jãveneca Roma jaboteinocacʉrʉ̃ mʉ? arejameđa.
Pablo arejameđa ʉ̃́re:
—Jʉ̃́jʉ, ʉ̃́recabu yʉ, arejameđa.
28 Ñai jabocʉ pʉeno parʉcʉ arejameđa:
—Ʉrarõ tãutʉrare jícacʉ yʉ Roma jaboteino jabovare, ne epenajiyepe ayʉ yʉre Roma jaboteinocacʉva, arejameđa ʉ̃.
Pablo arejameđa:
—Yʉrecabu Roma jaboteinocacʉ ji põeteinʉmʉmiareca aru jipacʉ máre ʉ̃i Roma jaboteinocacʉ bae boje, arejameđa.
29 Ina ʉ̃́re jara popenajivʉ bácavʉ que ayʉre jápiaivʉ, cũiná daruíni nʉrejaimađa ʉ̃́re jocarĩ. Aru ñai churaravai jabocʉ pʉeno parʉcʉ máre jidʉrejameđa, ʉ̃i bʉoiye báque boje Pablore tãumeaque, yópe Roma ãmicʉrõ jaboteino đaicõjemenope.
Pablo ʉ̃i yávaino judíovai jabovaque
(Mt 22.23, 23.27; Mr 12.28; Lc 20.27; Hch 26.5; Fil 3.5)
30 Ñai churaravai jabocʉ pʉeno parʉcʉ majiyʉrejameđa aipe teni ina judíova pare jorojĩvʉre Pablore. Que baru cõmiáijãravʉi cójijicõjenejameđa caivʉ ina sacerdotevare jaboteipõevare aru ina judíovai jabova cójijinocavʉre máre. Churaravare jođeicõjenejameđa Pablore. Aru nʉvarejameđa ʉ̃́re ne cójijino yebai.