Lucas
Mamabʉino
(Hch 1.1)
1 Mʉ, Teófilo, obedivʉ põeva toivarĩ bʉ́quemavʉ caiye iye Jesúi đaiye báquede maje jẽneboi coyʉinore. 2 Yópe ina mamarʉmʉre jã́ivʉ bácavʉ caiye Jesúi đaiye báquede aru Jʉ̃menijicʉi yávaiyede ʉ̃i toivaicõjeiye báquede coyʉivʉ bácavʉ majare toivaquemavʉ. Návacari ʉ̃́que cʉrejaquemavʉ ʉ̃i mamabʉijãravʉi pʉ ʉ̃i jebeijãravʉita. 3 Aru yʉ máre jãve jã́ri coreóvacacʉ joe báque caiye iye đaiye báquede. Que baru dápiavʉ yʉ yópe, “Ji toivaru coyʉinore iye teiye báquepe Teófilore, meajebu ʉ̃́re”, arĩ dápiavʉ yʉ. 4 Que baru toivaivʉ mʉre, mi majiquiyepe ayʉ jãveneca iye coyʉiye mi jápiaiye báquede.
Juan Bautista ʉ̃i põetequinore cũinácʉ ángele ʉ̃i coyʉino
5 Ãnijãravʉa báquei Herodes bácʉ Judea ãmicʉrijoborõcavʉ ne jabocʉ baede, cʉrejameđa cũinácʉ sacerdote, ʉ̃i ãmiá Zacarías. Abías ãmicʉriyajubocacʉ barejámeđa ʉ̃. Jímarepaco máre Aarón ãmicʉcʉ bácʉ sacerdote bácʉi pãrameco barejácođa, õi ãmiá Isabel. 6 Ina pʉcarã meara marejáimađa Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Aru đarejaimađa iye Jʉ̃menijicʉi đaicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre. 7 Ʉbenita Isabel jʉeđoeabedejacođa. Aru ina pʉcarã bʉcʉjĩna marejáimađa. Que baru jʉeđocʉvabedejaimađa na.
8 Cũinájãravʉ Zacaríai yajubo, sacerdotevacavʉi yajubo, ne memeijãravʉ Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami jívʉi barejávʉ̃ya. 9 Aru Zacaríare ne beoiye boje, ʉ̃i juacʉnʉino marejávʉ̃ya. Que baru sacerdoteva ne đarĩ cõmajiyepedeca đaiye jaʉrejavʉ̃ya ʉ̃́re. Mumijʉede juacʉecorejameđa ʉ̃ Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami. 10 Que teni obedivʉ põeva jẽniarejaimađa Jʉ̃menijicʉre ʉ̃i cʉ̃rami jedevacobei diora, mumijʉede juaiorai. 11 Zacarías mumijʉede juayʉ bácʉ, ʉ̃́re cʉetedejameđa cũinácʉ ángele, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ, núcʉ meapũravʉi ne juaino yebai. 12 Aru ʉ̃́re jã́ri, cuecumarejameđa Zacarías. Jidʉcʉ barejámeđa ʉ̃. 13 Ʉbenita ñai ángele arejameđa ʉ̃́re:
—Mʉ, Zacarías, jidʉbejacʉ mʉ. Jʉ̃menijicʉ jápiaibi mi jẽniaiye báquede. Aru caride Jʉ̃menijicʉ cađatecʉyʉme mʉre. Mimarepaco jʉeđocʉvacođome. Aru Juan ãmidojacʉ mʉ ʉ̃macʉyʉ́re. 14 Torojʉcʉyʉmu mʉ mímacʉ bacʉyʉ́re boje. Aru obedivʉ põeva torojʉrãjarama ʉ̃i põeteiyede. 15 Mímacʉ bacʉyʉ́ parʉcʉ bacʉyʉ́me Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Jʉ̃menijicʉi Espíritu Santo ʉ̃́que cʉcʉyʉme jípacoi yapibʉ jívʉmiareca. Que baru vino ʉ́yaicoro boqueicorore ũcumecʉyʉme ʉ̃. Aru apecoro boqueicorore máre ũcumecʉyʉme ʉ̃. 16 Ñai mímacʉ bacʉyʉ́ obedivʉ põeva Israel bácʉi pãramena márajivʉre, ʉ̃i coyʉquiyede náre Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne, chĩore đarĩ jʉ arãjarama ne jabocʉ Jʉ̃menijicʉre. 17 Jʉ̃menijicʉ nópe đare đacʉyʉme mímacʉ bacʉyʉ́re. Aru jipocatede đacʉyʉme mímacʉ bacʉyʉ́re maje jabocʉre ʉ̃i Espírituque, ʉ̃i parʉéque. Nopedeca Jʉ̃menijicʉ parʉre đarejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉre máre, ʉ̃i ãmiá Elías, ʉ̃i Espírituque, ina bʉcʉva ne jʉ arĩ jipocatenajiyepe ayʉ némarare ne cãrijimene đarãjiyepe ayʉ náque, aru ina jʉ abevʉ ne dápiarãjiyepe ayʉ jʉ aivʉ ne majiépedeca. Caiye iye đacʉyʉme mímacʉ bacʉyʉ́ põevare meađarĩ, ne jacopʉrãjiyepe ayʉ maje jabocʉre, Jʉ̃menijicʉi daroquimʉre, arejameđa ñai ángele Zacaríare.
18 Ñai ángele ʉ̃i arĩburu yóboi, Zacarías jẽniari jã́rejameđa ʉ̃́re:
—¿Aipe đarĩ coreóvaji yʉ jimarepaco jʉeđocʉvacođore? Bʉcʉcʉbu yʉ. Aru jimarepaco máre bʉcʉcobe õ, arejameđa Zacarías.
19 Aru ñai ángele arejameđa ʉ̃́re:
—Yʉ́bu Gabriel. Yʉ núcʉbu cainʉmʉa Jʉ̃menijicʉ yebai, memecayʉ ʉ̃́re. Jʉ̃menijicʉi daroimʉmu yʉ. Mʉre coyʉcʉdayʉbu yʉ iye yávaiye méne. 20 Ʉbenita caride yávarĩ majibecʉbu mʉ. Aru yávabecʉyʉmu mʉ mímacʉ bacʉyʉ́ ʉ̃i põeteiyeta, mi jʉ abe boje ji coyʉiyede. Caiye vaiquíyebu yópe ji coyʉiyepe mʉre cari, arejameđa ñai ángele.
21 Aru ina nópe coyʉivʉ, caivʉ ina obedivʉ põeva Zacaríai etaiyede coredejaimađa na. Ʉrarõ coreni ʉ̃́re, pare dápiarejaimađa, “¿Aipe teni Zacarías etabedi Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine jocarĩ?” aivʉ. 22 Bʉojarĩ, etarejameđa Zacarías Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine jocarĩ. Etayʉ bácʉ, yávarĩ majibedejameđa náre. Que baru ina põeva coreóvarejaimađa Zacarías jã́ñʉ mácʉre yópe decoboainope apʉcʉre diñami Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami jívʉi. Zacaríacapũravʉ yaredejameđa ʉ̃i pʉrʉque náre. Ʉbenita yávarĩ majibecʉ mautedejameđa ʉ̃.
23 No yóboi, apejãravʉ ʉ̃i yajubo, sacerdotevacavʉi yajubo, ne Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami memeijãravʉa yóboi, Zacarías copainʉrejameđa ʉ̃i cʉ̃rami. 24 Aru dijãravʉa yóboi jímarepaco jʉeđoearejacođa õ. Que teni cũinápʉrʉpe paiaviavare mautedejacođa õ cʉ̃rami jívʉi. Aru arejacođa:
25 —Yopedeca đacaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ yʉre. Cõmaje ãroje jã́ri yʉre, ĩame ji cʉyeno mácarõre. Aru đacaibi yʉre põeva ne cõenímenajiyepe ayʉ, arejacođa õ, Isabel.
Jesús ʉ̃i põetequinore cũinácʉ ángele ʉ̃i coyʉino
26 Isabel õi seis paiaviava micaco baedata, dinʉmʉita bedióva cojedeca ñai ángele Gabriede darorejameđa Jʉ̃menijicʉ, Galilea ãmicʉrõi, Nazaret ãmicʉriĩmaroi. 27 Diĩmaroi cũináco nomió cʉrejacođa, María ãmicʉco. Õ marejácođa David bácʉi pãramecʉ Joséi márepaco bacođó. Õ ye cʉbedejacođa ʉ̃mʉque cãreja. Õi yebai darorejameđa Jʉ̃menijicʉ ñai ángelede. 28 Õi yebai earĩ, yópe arejameđa Maríare ñai ángele:
—¿Me cʉcorʉ̃ mʉ? Mʉ Jʉ̃menijicʉi beoimomu. Mʉ́que cʉbi Jʉ̃menijicʉ, arejameđa Maríare.
29 Ʉbenita ñai ángele ʉ̃i nópe aiyede cuecumari, “¿Aipe ayʉ bárica ʉ̃ yʉre?” arĩ dápiarejacođa. 30 Aru ñai ángele arejameđa ṍre:
—Ji coyʉiyede jidʉbejaco mʉ, María. Jʉ̃menijicʉ mʉre jecʉbi. 31 Micateni, jʉeđocʉvacođomu mʉ. Mi jʉeđocʉvacojimʉ Jesús ãmicʉcʉyʉme ʉ̃ macʉyʉ́. 32 Jabocʉ parʉcʉ bacʉyʉ́me mímacʉ bacʉyʉ́. Aru põeva arãjarama ʉ̃i borore, “Jʉ̃menijicʉ parʉcʉi mácʉbe ʉ̃”. Ʉ̃i ñecu mácʉ, David bácʉpe, jabotede đacʉyʉme Jʉ̃menijicʉ mímacʉ bacʉyʉ́re. 33 Israel bácʉi pãramena ne jabocʉ bacʉyʉ́me. Mímacʉ bacʉyʉ́ ʉ̃i jaboteiye ye cũiméquiyebu, arejameđa Maríare.
34 Maríacapũravʉ arejacođa ʉ̃́re:
—¿Aipe ayʉrʉ̃ mʉ, nópe ayʉ? Yʉ ye ʉ̃mʉque cʉbecotamu yʉ, arejacođa õ.
35 Ñai ángelecapũravʉ arejameđa ṍre:
—Mʉre dacʉyʉme Jʉ̃menijicʉi Espíritu Santo. Aru Jʉ̃menijicʉ caivʉ pʉeno parʉcʉ ʉ̃i parʉé cʉquiyebu mʉ́que. Que baru mi jʉeđocʉvacojimʉ meacʉ baju bacʉyʉ́me ʉ̃. Jʉ̃menijicʉi mácʉ bacʉyʉ́me ʉ̃. 36 Aru miparĩmo Isabel, bʉcʉcovacari, micacobe õ máre. Caride “jʉeđoeabeco”, ne aimo máco javeta seis paiaviava micacotameđa. 37 Jʉ̃menijicʉ caiyede đaiye majibi. Que baru ye cʉbevʉ ʉ̃i đabeno, arejameđa Maríare ñai ángele.
38 Aru arejacođa Maríacapũravʉ:
—Jʉ̃menijicʉi yebacacotamu yʉ. Mi aiyepe bajarṍri yʉre, arejacođa õ.
Coyʉrĩ bʉojarĩ, nʉrejameđa ñai ángele ṍre jocarĩ.
María õi jã́conʉino Isabede
39 Dijãravʉai María nʉrejacođa maumejie cũináĩmaroi, cʉ̃racũai, Judea ãmicʉrijoborõi. 40 Ĩmaroi earĩ, Zacaríai cʉ̃rami ecorejacođa õ. Aru ecorĩ jacoyʉrejacođa Isabede. 41 Õi jápiaiyede Maríai jacoyʉiyede, õi mácʉ cújidejameđa õi yapibʉi. Aru Espíritu Santo dápiaicõjenejameđa Isabede. 42 Que baru Isabel, yópe arĩ, cođoboborejacođa Maríare:
—¡Jʉ̃menijicʉ mʉre me jã́ri, mearo đacaquemavʉ mʉre caivʉ nomiva pʉeno! ¡Jʉ̃menijicʉ me jã́ri, mearo đacacʉyʉme mímacʉ bacʉyʉ́re máre pʉeno baju! 43 Cuecumari dápiaivʉ yʉ ji jabocʉi paco ji yebai õi cucodaiyede. 44 Ji jápiaiyede mi jacoyʉiyede, jímacʉ torojʉcʉ cújibi ji yapibʉi. 45 Mʉ jʉ arebu ángele ʉ̃i coyʉiye báquede mʉre. Mʉ dápiarebu Jʉ̃menijicʉ đacʉyʉre mʉre ʉ̃i aiye báquepedeca. Que baru Jʉ̃menijicʉ me teyʉbe mʉre. Torojʉvʉ mʉ, arejacođa õ.
46 Aru María arejacođa:
Ji ũmei coreóvaivʉ ji jabocʉi parʉéde. 47 Aru ji decocʉi torojʉvʉ Jʉ̃menijicʉre, yʉre meađaipõecʉre, boje. 48 Jʉ̃menijicʉ cõmaje ãroje jã́quemavʉ yʉre, ʉ̃i yebacacore. Que baru caivʉ ijãravʉcavʉ “Jʉ̃menijicʉi torojʉre đaimome õ”, arãjarama yʉre. 49 Ñai parʉcʉ baju đayʉbe yʉre mearo ʉrarõre. Aru meacʉ bajube. Caivʉ apevʉ pʉeno meacʉbe ʉ̃. 50 Cõmaje ãroje jã́ñʉme caivʉ ina pueđaivʉre ʉ̃́re, javede aru caride máre. 51 Ʉ̃i đaiyeque jã́đovañʉme ʉ̃i parʉéde. Ina põeva ne baju me dápiaivʉre, apevʉ pʉeno meara dápiaivʉre, coavayʉbe. 52 Ina jabova parʉrivʉre ne parʉéde ĩñʉme náre jocarĩ. Aru ina cõmaje ãrojarivʉre mearo đacayʉbe ʉ̃. 53 Ina ãuyaivʉre yapide đayʉbe me ãiyeque. Aru ina cʉve cʉvarivʉre jaroyʉbe cʉve cʉvabevʉva. 54 Cađateyʉbe ʉ̃i põevare, maja Israecavʉre, ʉ̃i cõmaje ãroje jã́ri ãrʉé boje. 55 Cũinátʉrʉ yávarejaquemavʉ majeñecuva mácavʉre, Abraham mácʉre aru ʉ̃i pãramenare máre, cainʉmʉa, arejacođa María.
56 Cʉrejacođa Isabeque yóbecʉrã aviáva. Aru no yóboi copainʉrejacođa õi cʉ̃rami.
Juan Bautista ʉ̃i põeteino
57 Dinʉmʉai Isabel jʉeđocʉvarejacođa ʉ̃mʉ jʉeđojĩcʉre. 58 Aru õi cađajĩecavʉ, õ jivʉ máre, ne jápiaiyede õi borore Jʉ̃menijicʉ cõmaje ãroje jã́ñʉre ṍre, torojʉrejaimađa ṍque. 59 Ocho paijãravʉa põeteniburu yóboi, sacerdoteva õi mácʉi cajede buraicõjeni judíova ne đarĩ cõmajiyepe, đarãearejaimađa na. Aru ãmidorãjivʉ barĩdurejaimađa ʉ̃́re Zacarías, jípacʉpe. 60 Ʉbenita jípaco arejacođa:
—Bi, Zacarías ãmemi. Ʉ̃ ãmicʉcʉyʉme Juan, arejacođa õ.
61 Que teni ina põeva arejaimađa ṍre:
—Cʉbebi apecʉ mívʉ jẽnebore Juan ãmicʉcʉ, arejaimađa na.
62 Aru ina põeva yaredejaimađa ne pʉrʉque jípacʉre, jẽniari jã́ivʉ ʉ̃́re, “¿Yécʉ ãmidocʉyʉrʉ̃ ʉ̃́re?” 63 Que teni Zacarías jabióvarĩ jẽniarejameđa toivaivede. Aru toivarejameđa yópe: “Juan ãmicʉbi ʉ̃”. Que baru caivʉ pare dápiarejaimađa caiye iyede. 64 Aru cũiná yávarĩ bʉ́rĩ, torojʉrĩ, mearore jídejameđa Jʉ̃menijicʉre Zacarías. 65 Que baru caivʉ ina põeva, ʉ̃i cađajĩecavʉ, cuecumarejaimađa na. Caiye iye borore borotedejaimađa caivʉ caino dijoborõi, Judea ãmicʉrijoborõcacũa cʉ̃racũai. 66 Aru caivʉ ina jápiaivʉ, me dápiarĩ arejaimađa:
—¿Yécʉ baquidíca ñai jʉeđocʉ? arejaimađa na.
Aru Jʉ̃menijicʉ cađatedejaquemavʉ ʉ̃́re.
Zacarías ʉ̃i yávaino Jʉ̃menijicʉre
67 Dinʉmʉre Espíritu Santo dápiaicõjenejameđa Zacaríare. Que baru Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉrejameđa:
68 Torojʉvʉ yʉ Jʉ̃menijicʉque. Que baru mearore jívʉ yʉ maje jabocʉre, Israecavʉ maje mearore jímʉre. Cõmaje ãroje jã́ri ʉ̃i põevare, meađaibi majare abujuvai jabocʉi parʉéde jarʉvarĩ. 69 Jʉ̃menijicʉ daroyʉbe majare cũinácʉ meađaipõecʉre, ʉ̃i põecʉ David bácʉi pãramecʉre. 70 Javede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ, yópe arĩ, coyʉrejaimađa: “Jʉ̃menijicʉ darocʉyʉme meađaipõecʉre, ʉ̃i põevare meađaquiyepe ayʉ”. 71 Majare meađaipõecʉ meađacʉyʉme majare maucʉvarivʉ ne parʉéde jarʉvarĩ. 72 Que đacʉyʉme ʉ̃i cõmaje ãroje jã́iye báque boje maje jipocacavʉ bácavʉre aru ʉ̃i ãrʉmetebe boje “Yópe đarãjarevʉ”, ʉ̃i aino mácarõpedeca na mácavʉre. 73 Jãve đacacʉyʉme majare yópe ʉ̃i aiye báquepedeca majeñecu mácʉ Abraham mácʉre. 74 1:74-75 Meađacʉyʉme majare maucʉvarivʉre jarʉvarĩ, maje memecarãjiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉi jaboteinore jidʉbevʉva maja, mearore dápiarĩ aru mearore đarĩ Jʉ̃menijicʉi jã́iyede cainʉmʉa, caride pʉ maje yainʉmʉita, arejameđa Jʉ̃menijicʉre. 75 —
76 Aru mamacʉre máre arejameđa Zacarías:
Mʉ, jímacʉ, coreóvarãjarama mʉre Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉre caivʉ pʉeno parʉcʉre. Que baru mʉ nʉcʉyʉmu maje jabocʉ jipocai. Coyʉcʉyʉmu Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne põeva chĩori ne ãmeina teiyede, ne oatʉvarãjiyepe ayʉ ne đaiyede ʉ̃i daquiye jipocai. 77 Coreóvare đacʉyʉmu mʉ ʉ̃i põevare, ne majinajiyepe ayʉ meađaquiyede náre. Ʉ̃́recabe ãrʉmetecʉyʉ ne ãmeina teiyede. 78 Nópe đacʉyʉmu mʉ Jʉ̃menijicʉi cõmaje ãroje jã́iye boje põevare ãnijãravʉ, majare meađaipõecʉ bacʉyʉ́ ʉ̃i daquijãravʉ baquinói. Yópe mamajãravʉ miađáepe baquiyébu majare. 79 Ãnijãravʉ baquinóre yávaiyede jãvene majide đacʉyʉme põevare majare meađaipõecʉ bacʉyʉ́, yópe pẽoiye jã́re đaiyepe ina ñeminoi dobarivʉre, ina yainore jidʉrivʉre. Yópe máre pẽori maje cuiyepe, nopedeca cʉre đacʉyʉme majare cãrijimenoque. Jʉ̃menijicʉ majide đacʉyʉme caivʉ ina coreóvabevʉre ʉ̃i yávaiyede jãvene. Aru caivʉ majare cʉre đacʉyʉme cãrijimevʉva, arejameđa Zacarías.
80 Bʉcʉrejameđa Zacaríai mácʉ. Parʉriũme cʉrejameđa. Aru macarõi, põecʉbenoi, cʉrejameđa, ʉ̃i coyʉrĩ bʉijãravʉ baquinó eaiyeta Israel bácʉi pãramenare.