Alɔdlɛndonǔ Kplé Gbɛzán kpo Sinsɛnzɔ́ kpo Tɔn Sín Azɔ̌wema Tɔn Lɛ
6-12 NOVEMBRE
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ | AMƆSI 1-9
“Ba Jehovah, Bo Gán”
jd-F 90-91 akpá. 16-17
Sɛ̀n Jehovah Sɔgbe Xá Nugbodòdó Tɔn Ðaxó Lɛ
16 Nugbodòdó e kúnkplá nǔ e nyí ɖagbe kpo nyanya kpo é ɔ, ɖětɛ ka nyɔ́ hugǎn? Sunnu nukɔntɔn ɔ Adamu wà xlonɔnú hwenu e é ɖò gbeta ɖé kɔn wá dó nǔ enɛ wu wɛ é. Mǐdɛɛ lɛ ka na wá gbeta e nùnywɛ kpé lɛ é kɔn à? Amɔsi gb’akpá nú mǐ ɖɔ mǐ ni ɖó linlin ɖagbe dó enɛ wu, é ɖɔ: “Mi gbɛ́ wǎn nú nǔnyanyawiwa, mi yí wǎn nú nǔɖagbewiwa.” (Amɔsi 5:15) William Rainey Harper e nyí mɛ̌si bo nɔ kplɔ́n Sémite lɛ sín gbè lɛ kpo wema yetɔn lɛ kpo mɛ ɖò kplɔnyiji-alavɔ Chicago tɔn é ɖɔ xó elɔ dó wemafɔ enɛ wu: “Nugbodòdó e kúnkplá nǔ ɖagbe kpo nǔ nyanya kpo bo ɖò linlin Amɔsi tɔn mɛ é sɔgbe xá jlǒ Yahweh tɔn.” Nùkplɔnmɛ taji ɖé wɛ nyí enɛ bɔ gbeyiɖɔ 12 lɛ sixu kplɔ́n mǐ. Mǐ ka nɔ sɔ́ jlǒ dó yí gbè nú nugbodòdó Jehovah tɔn ɖěɖee kúnkplá nǔ ɖagbe kpo nǔ nyanya kpo lɛ é à? È ɖè nugbodòdó ɖaxó enɛ lɛ xlɛ́ mǐ ɖò Biblu mɛ, bɔ Klisanwun ɖěɖee ko zin bo mɔ nǔ kpɔ́n, bo nyí “[deví] gbejinɔtɔ́, ayiɖotenanɔ ɔ” é tín ye mɛ nú mǐ.—Matie 24:45-47.
17Wǎn e mǐ nɔ gbɛ́ nú nǔ nyanya é nɔ d’alɔ mǐ bɔ mǐ nɔ nyì alɔ nú nǔ ɖěɖee ma nɔ hun xomɛ nú Mawu ǎ lɛ é. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, mɛɖé sixu tuùn awovinú ɖěɖee ɖò fɔtóo nùblibliwiwa tɔn Ɛntɛnɛti jí tɔn mɛ lɛ é, bo tɛ́n kpɔ́n bo hɔn nú kpinkpɔn tɔn. É ɖò mɔ̌ có, linlin tɛ ‘gbɛtɔ́ e é nyí ɖò xomɛ é’ ka nɔ ɖó dó nǔ ɖěɖee ɖò tɛn Ɛntɛnɛti tɔn e nɔ xlɛ́ nùblibliwiwa lɛ é wu? (Efɛzinu lɛ 3:16, nwt) Enyi é nɔ zán wěɖexámɛ Mawu tɔn e ɖò Amɔsi 5:15 mɛ é ɔ, é na bɔwǔ n’i b’ɛ na kplɔ́n bá nɔ gbɛ́ wǎn nú nǔ e nyla é. Mɔ̌ mɛ ɔ, é sixu ɖu ɖò xwi e ɖí wɛ é ɖè ɖò gbigbɔ lixo é jí.
13-19 NOVEMBRE
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ | ABUDIYASI 1–JONASI 4
“Nùwanyido Towe lɛ Ni Kplɔ́n Nǔ We”
Nǔ Xɔ Akwɛ Biblu Tɔn lɛ Biba
jd-F 112 akpá. 4-5
Wà Nǔ Xá Mɛ Ðevo lɛ Lee Mawu Jló Gbɔn É
4Hwɛ e Mawu ɖó nú Edɔmu e nyí tò ɖé bo sɛkpɔ Izlayɛli é sixu kplɔ́n nùɖé mǐ: “Hwenu e awě ɖò nɔví towe Judáanu lɛ xò wɛ ɔ, é na ko gɔn nukún towe mɛ nyɔ́. Hwenu e è ɖò nǔ yetɔn hɛn gblé wɛ ɔ, xomɛ na ko gɔn hunhun we.” (Abudiyasi 12) È sixu ylɔ Tíinu lɛ ɖɔ “nɔví” Izlayɛli-ví lɛ tɔn lɛ ɖó ye wà ajɔ̌ ɖó kpɔ́ wutu, amɔ̌, “nɔví” jɔnwun wɛ Edɔmunu lɛ nyí nú Izlayɛli-ví lɛ ɖó Esawu e kpo Jakɔbu kpo nyí hoxo é sín kúnkan wɛ ye nyí. Jehovah tlɛ ylɔ Edɔmunu lɛ ɖɔ Izlayɛli sín “nɔví” lɛ. (Sɛ́nflínmɛ 2:1-4) Enɛ wu ɔ, wǎn wɛ Edɔmunu lɛ gbɛ́ nú Jwifu lɛ tawun bo dó j’awǎ hwenu e awě xò ye ɖò Babilɔnunu lɛ lɔmɛ é.—Ezekiyɛli 25:12-14.
5É ɖò wɛn ɖɔ lee Edɔmunu lɛ wà nǔ xá nɔví yetɔn Jwifu lɛ gbɔn é kún nyɔ́ Mawu nukúnmɛ ó. Mǐ sixu kanbyɔ mǐɖée ɖɔ, ‘Linlin tɛ Mawu ka nɔ ɖó dó lee un nɔ wà nǔ xá nɔví ce lɛ gbɔn é wu?’ Mǐ ni lin tamɛ dó linlin e a nɔ ɖó dó nɔví e kpo hwi kpo tɛntin tagba ɖé nɔ wá yì é kpo lee a nɔ wà nǔ xá ɛ gbɔn é kpo jí. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, mǐ ni ɖɔ ɖɔ Klisanwun ɖé wà nǔ nyì dò nú we, alǒ tagba ɖò é kpo hɛnnumɔ towe ɖé kpo tɛntin. Enyi è “wà nǔ nyì dò” nú we ɔ, a na hɛn mɛ ɔ dó xomɛ bo na gɔn ya wɔn nú tagba ɔ alǒ gɔn ɖɛ ɖè blewun wɛ à? (Kolosinu lɛ 3:13; Jozuwée 22:9-30; Matie 5:23, 24) Mɔ̌ biblo sixu zɔ́n bɔ a na wà nǔ xá nɔví ɔ ɖò ali e ma sɔgbe ǎ é nu. Wǔ sixu gɔn yiya we dó wǔ tɔn, a sixu jɛ zɔzɔ gbɔn n’i jí alǒ jɛ xó nyanya ɖɔ dó wǔ tɔn jí. Mǐ ni ɖɔ ɖɔ nɔví enɛ wá klɛ́n afɔ, vlafo bo tlɛ ɖó hudo wěɖexámɛ alǒ nǔgbɛnúmɛ mɛxo agun tɔn lɛ tɔn. (Galatinu lɛ 6:1) A na wà nǔ Edɔmunu lɛ ɖɔhun lobo j’awǎ ɖó nɔví ɔ ɖò wuvɛ̌ sè wɛ wutu wɛ à? Nɛ̌ Mawu ka jló ɖɔ a ni wà nǔ gbɔn?
20-26 NOVEMBRE
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ | MICÉE 1-7
“Etɛ Jehovah ka Byɔ Ðò Mǐ Sí?
w12-F 1/11 22 akpá. 4-7
‘Etɛ Jehovah ka Jló Ðɔ A Ni Wà?’
“Wà nǔ jlɔjlɔ.” Sɔgbe xá wema nukúnɖeji ɖé ɔ, xókwin Ebléegbe tɔn e è zán nú “nǔ jlɔjlɔ” é nɔ byɔ “nǔ e sɔgbe bo ɖò xwi jí é wiwa ɖò mɛ mɛ.” Mawu jló ɖɔ mǐ ni xwedó nugbodòdó emitɔn lɛ dó wà nǔ e sɔgbe bo lɛ́ ɖò xwi jí é xá mɛ ɖevo lɛ. Mǐ nɔ wà nǔ jlɔjlɔ hwenu e mǐ ma nɔ ɖè mɛɖé ɖó vo ɖò mɛɖé mɛ ǎ é, wà nǔ e sɔgbe é, bo nɔ lɛ́ ɖɔ nugbǒ ɖò lee mǐ nɔ wà nǔ xá mɛ ɖevo lɛ gbɔn é mɛ é. (Levíi ví lɛ 19:15; Ezayíi 1:17; Eblée lɛ 13:18) Enyi mǐ nɔ wà nǔ jlɔjlɔ xá mɛ ɖevo lɛ ɔ, é sixu sísɛ́ ye lɔmɔ̌ bɔ ye na wà nǔ jlɔjlɔ xá mǐ.—Matie 7:12.
“Yí wǎn nú nǔwiwa kpo xomɛnyínyɔ́ kpo.” Mawu jló ɖɔ mǐ ni nɔ ɖè xomɛnyínyɔ́ xlɛ́ kpowun ǎ, loɔ, é jló ɖɔ mǐ ni yí wǎn na. Xókwin Ebléegbe tɔn e è lilɛ dó “xomɛnyínyɔ́” (ḥèsèdh) é ɔ, è sixu lɛ́ lilɛ dó “wanyiyi.” Akɔwé Biblu tɔn ɖé ɖɔ: “Wanyiyi, nùblawukúnúmɛ, kpo xomɛnyínyɔ́ kpo sixu tín [ḥèsèdh] ɔ mɛ ganji ǎ; jijɔ enɛ lɛ ɖokpo kpowun ko ɖɔ tinmɛ tɔn ǎ, loɔ, ye bǐ wɛ ɖ’emɛ.” Enyi mǐ yí wǎn nú xomɛnyínyɔ́ ɔ, mǐ nɔ ɖexlɛ́ kpo jlǒ kpo, bɔ alɔdido mɛ e ɖò hudo mɛ lɛ é nɔ na mǐ awǎjijɛ. Wǎgbɔ tɔn ɔ, mǐ nɔ mɔ awǎjijɛ e ɖò nùnamɛ mɛ é.—Mɛsɛ́dó 20:35.
“Zán gbɛ̀ ɖò mɛɖesɔhwe mɛ ɖò Mawu towe nukɔn.” Ðò Biblu mɛ ɔ, xógbe “zán gbɛ̀” alǒ “yì” ɔ sín tinmɛ wɛ nyí “è ni ɖè afɔ ɖé lɛ ɖò nǔwiwa mɛtɔn mɛ.” Mǐ nɔ yì xá Mawu hwenu e mǐ nɔ xwedó alixlɛ́mɛ e é na bɔ ye ɖò Biblu ɔ mɛ lɛ é. É byɔ “mɛɖesɔhwe” alǒ jlɛjininɔ cobɔ mǐ na sixu zán gbɛ̀ mɔhun. Gbɔn nɛ̌ é? Enyi mǐ nɔ nɔ jlɛ̌ jí ɖò Mawu nukɔn ɔ, mǐ nɔ gbéjé ninɔmɛ mǐtɔn kpɔ́n ɖò nukɔn tɔn dó nùjɔnǔ mɛ, bo nɔ tuùn dogbó mǐtɔn lɛ. Enɛ wu ɔ, è ni “zán gbɛ̀ ɖò mɛɖesɔhwe mɛ” sín tinmɛ wɛ nyí ɖɔ mǐ ni nɔ jlɛ̌ jí ɖò nǔ e é nɔ byɔ ɖò mǐ sí lɛ é kpo nǔ e mǐ sixu na ɛ lɛ é kpo mɛ.
Mǐ dokú ɖɔ Jehovah kún nɔ byɔ nǔ ɖò mǐ sí zɛ ee mǐ sixu na é wu gbeɖé ó. Gǎn e dó wɛ mǐ ɖè bo ɖò sinsɛn ɛ wɛ lɛ é nɔ sù nukún tɔn mɛ. (Kolosinu lɛ 3:23) É tuùn dogbó mǐtɔn lɛ. (Ðɛhan 103:14) Enyi mǐ nɔ kplɔ́n bo nɔ yí gbè nú ye kpo jlɛjininɔ kpo ɔ, mǐ sixu yì xá ɛ kpo awǎjijɛ kpo. É na nyɔ́ ɖɔ a ni kplɔ́n lee a sixu jɛ yiyi xá Mawu jí gbɔn é. Gbɛzinzan gbɔn mɔ̌ nɔ hɛn nyɔna gègě wá sín gɔ̌n tɔn.—Nùnywɛxó 10:22.