Alɔdlɛ́ndónǔ Kplé gbɛzán kpó sinsɛnzɔ́ kpó tɔn sín azɔ̌wéma tɔn lɛ́
© 2024 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
6-12 MAI
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ́ ÐƐHAN 36-37
‘Ma sin xomɛ ɖó mɛdídá lɛ́ wú ó’
Etɛ lɛ ka Na Wá Yì Hwenu E Axɔsuɖuto Mawu Tɔn Na Wá É?
4 Nɛ̌ mɛ nyanya lɛ ka nɔ wà nǔ dó mǐ wu gbɔn dìn? Ee mɛsɛ́dó Pɔlu ɖɔ ɖ’ayǐ ɖɔ “hwenu vɛwǔ lɛ na tíìn” ɖò hwe mǐtɔn nu gudo é ɔ, Mawu sɔ́ d’ayi mɛ n’i b’ɛ wlan ɖɔ: “Gbɛtɔ́ dídá awoxotɔ́ lɛ fɔ́n tɛgbɛ ɔ, ye na ɖò nǔ nyanya wà d’eji wɛ.” (2 Tim. 3:1-5, 13) Xó enɛ lɛ e è ɖɔ ɖ’ayǐ é ka ɖò jijɛ wɛ ɖò égbé à? Gbɛtɔ́ nyanya lɛ ɖi adakaxotɔ́ xɛsidómɛtɔ́ lɛ, wangbɛnumɛtɔ́ makpotó lɛ kpo sɛngbatɔ́ e dóve lɛ é kpo ko wà nǔ dó gègě mǐtɔn wu. Ye mɛ ɖé lɛ nɔ wà nǔ nyanya ɖò agbawungba, mɛ ɖevo lɛ nyí awoxotɔ́ bo nɔ hwla nǔewanú ye nyí é bo nɔ xlɛ́ ɖò nukúnta ɖɔ emi nyí gbɛtɔ́ ɖagbe. Nú mǐɖesunɔ na bo ma tlɛ ko jɛ alɔ mɛ nyanya enɛ lɛ tɔn mɛ ǎ ɔ, ye ka nɔ wà nǔ dó mǐ wu. Enyi mǐ sè nǔ nyanya e ye dosin lɛ é ɔ, é nɔ d’azɔn ayixa mǐtɔn. Ali e nu mɛ nyanya lɛ nɔ doya nú yɔkpɔvu lɛ, mɛxo lɛ, kpo mɛmaɖómɛɖé lɛ kpo ɖè é nɔ zɔ́n bɔ xɛsi nɔ ɖi mǐ tawun. Mɛ nyanya lɛ nɔ ɖè jijɔ e gbɛtɔ́ ma sixu ɖó ǎ é xlɛ́, nɔ wà nǔ kanlin ɖɔhun bo tlɛ nɔ lɛ́ wà nǔ awovi lɛ ɖɔhun. (Ja. 3:15) Awǎjijɛnú wɛ é nyí ɖɔ Xó Jehovah tɔn sɔ́ nukúnɖiɖo ɖé ɖó nukɔn nú mǐ.
Jehovah nɔ kɔn nyɔ̌ná dó mɛ ɖěɖěe nɔ sɔ́ hwɛ kɛ mɛ lɛ́ é jí
10 Mɛ hinhɛn dó xomɛ nɔ wa nǔ dó mɛ wú. Mɛ hinhɛn dó xomɛ cí agban kpinkpɛn ɖé ɖɔhun, bɔ Jehovah nɔ ba ɖɔ mǐ ní zlɔ́n agban énɛ́ bá mɔ tɛn dó ɖu vǐví fífá e mɔ̌ wiwa nɔ hɛn wá é tɔn. (Xa Efɛ́zinu lɛ́ 4:31, 32.) É byɔ́ mǐ ɖɔ mǐ ní ‘jó xomɛsin dó, bo jó hunnylánylá dó.’ (Ðɛh. 37:8) Nǔnywɛ́nú wɛ é nyí ɖɔ mǐ ní xwedó wěɖexámɛ énɛ́. Mɛ hinhɛn dó xomɛ sixú wa nǔ dó agbaza mǐtɔn wú, bo lɛ́ wa nǔ dó mǐ wú ɖo taglomɛ. (Nǔx. 14:30) Ényí mǐ hɛn mɛ e wa nǔ nyi do nú mǐ é dó xomɛ ɔ, é nɔ wa nǔ ɖě n’i ǎ, lěe ényí mǐ nu nǔ e ɖó aɖǐ é ɔ, é ma ná wa nǔ ɖě n’i ǎ gbɔn é. Ényí mǐ ka nɔ sɔ́ hwɛ kɛ mɛ ɖěvo lɛ́ ɔ, ɖagbe wa nú mǐɖée wɛ mǐ ɖe nɛ́. (Nǔx. 11:17) Mǐ nɔ ɖó fífá ayi mɛ tɔn, lobo nɔ lɛ́ kpé wú bo nɔ kpo ɖo sinsɛnzɔ́ mǐtɔn wa nú Jehovah wɛ.
w03 1/12 14 akpá. 20
“Sɔ́ [Jexóva] dó ɖó nǔ e nɔ víví nú we hú nǔ bǐ é”
20 Énɛ́ gúdo ɔ, “[ayǐkúngban] ɔ . . . ná nyí mɛ e nɔ sɔ́ yěɖée hwe lɛ́ tɔn.” (Ðɛhan 37:11a) Amɔ̌, mɛ̌ mɛ̌ e ka nyí mɛ énɛ́ lɛ́ e “nɔ sɔ́ yěɖée hwe lɛ́” é? Xókwín dodó e tínmɛ tɔn nyí “se wǔvɛ́, nɔ jlɛ̌ jí” é mɛ wɛ xókwín “mɛɖéesɔ́hwetɔ́” ɔ gosín.” Ɛɛn, “mɛ e nɔ sɔ́ yěɖée hwe lɛ́” é ɔ, mɛ ɖěɖěe nɔ nɔ te kpɔ́n Jexóva kpó mɛɖéesɔ́hwe kpó nú é ná jlá nǔ agɔ e è wa xá yě lɛ́ é bǐ ɖó lɛ́ é wɛ. “Bɔ fífá ma ɖó dogbó e yě ná mɔ ɔ wɛ ná nyí nǔ e ná nɔ́ víví nú yě é.” (Ðɛhan 37:11b) É ná bo tlɛ nyí ɖo din ɔ, mǐ nɔ ɖu vǐví fífá ma ɖó dogbó tɔn ɖo agun klisánwun nǔgbó lɛ́ tɔn mɛ, ɖo palaɖísi gbigbɔ tɔn ɔ mɛ.
Nǔ xɔ akwɛ́ Biblu tɔn lɛ́ biba
it-2 341
Só
Lí dǒ, nɔ ayǐ káká sɔ́yi, alǒ yi jǐ. È tínmɛ ɖɔ só lɛ́ nɔ lí dǒ, bo nɔ nɔ ayǐ káká sɔ́yi. (Eza 54:10; Xab 3:6; kpɔ́n Ðɛ 46:3.) Énɛ́ wú ɔ, hwenu e ɖɛhanwlántɔ́ ɔ sɔ́ hwɛjijɔ Jexóva tɔn jlɛ́ dó “só e hú ga só lɛ́ bǐ é” wú é ɔ, (Ðɛ 36:7) ɖiɖɔ wɛ é sixú ko ɖe ɖɔ hwɛjijɔ Jexóva tɔn kún nɔ sɛ do ó. Alǒ, ɖó só lɛ́ nɔ yi jǐ tawun wútu ɔ, é sixú ko nyí ɖiɖɔ wɛ é ɖe ɖɔ hwɛjijɔ Mawu tɔn zɛ gbɛtɔ́ tɔn wú flaflá tɔn. (Kpɔ́n Eza 55:8, 9.) Sɔgbe xá Nǔɖexlɛ́mɛ 16:20 ɔ, ée wɛnsagun tɛ́nwegɔ́ ɔ húzú gannú e mɛ xomɛsin Mawu tɔn ɖe é kɔn nyi jɔhɔn mɛ é ɔ, “è sɔ́ mɔ só lɛ́ ǎ.” Énɛ́ sixú ko ɖo xlɛ́xlɛ́ wɛ ɖɔ nǔ e tlɛ yi jǐ sɔ só lɛ́ é kún sixú gló xomɛsin Mawu tɔn ó.—Kpɔ́n Jel 4:23-26.
ZĚ HWIÐÉE BǏ JÓ NÚ MAWUXÓÐIÐƆZƆ́ Ɔ
ijwbv 45
Étɛ́ ka nyí tínmɛ Ðɛhan 37:4 tɔn?
Ðɛhanwlántɔ́ ɔ dó wǔsyɛ́n lanmɛ nú mawusɛntɔ́ lɛ́ ɖɔ yě ní mɔ awǎjijɛ ɖo xɔ́ntɔn vívɛ́ zunzun xá Mawu mɛ. Mɛ e nɔ zun xɔ́ntɔn xá Mawu gbɔn mɔ̌ lɛ́ é sixú kú d’é jí ɖɔ é ná ná nǔ e ba wɛ yě ɖe nǔgbó nǔgbó lɛ́ é yě.
“Sɔ́ [Jexóva] dó ɖó nǔ e víví nú we hú nǔ bǐ é.” È sixú lɛ́ tínmɛ nukɛgbe énɛ́ gbɔn lě: “Nɔ mɔ awǎjijɛ ɖaxó ɖo Jexóva mɛ,” “AKLÚNƆ sinsɛn ní nɔ víví nú we,” alǒ “nǔ e sín akpá AKLÚNƆ dó nú we é ní nɔ víví nú we.” Ðo kléwún mɛ ɔ, mǐ ɖó ná “nɔ mɔ awǎjijɛ ɖaxó hú gǎn mǐtɔn” ɖo Mawu nǔgbó ɔ sinsɛn mɛ. (Ðɛhan 37:4) Étɛ́wú é ka nyí mɔ̌?
Mɛ e nɔ sɛn Jexóva lɛ́ é nɔ kpɔ́n nǔ lɛ́ lěe éyɛ́ nɔ kpɔ́n gbɔn bɔ Biblu ɖe xlɛ́ é. Ényí tuun wɛ yě tuun Mawu kpowun ǎ, loɔ, yě ɖó nǔnywɛ́ bo nɔ se tónú n’i. Wǎgbɔ tɔn ɔ, yě nɔ ɖó ayixa mímɛ́, bo nɔ lɛ́ jɛ mɔ ɖíɖó gbɛ mɛ tɔn lɛ́ mɛ ǎ. (Nǔnywɛ́xó 3:5, 6) Ði kpɔ́ndéwú ɔ, ényí é cí ɖɔ nǔ ɖo nyǐnyɔ́ nú mɛ e nɔ dó nukúnkɛn, bo nɔ ɖó adingban lɛ́ é wɛ ɔ, xomɛ nɔ sin yě ǎ, yě ka nɔ lɛ́ jló gbɛ yětɔn ǎ. (Ðɛhan 37:1, 7-9) Togun Mawu tɔn nɔ j’awǎ ɖó é tuun ɖɔ zaanɖé din ɔ, è ná sú kún dó nú nǔagɔwaxámɛ, bo ná d’ajɔ gbejínɔtɔ́ lɛ́ ɖó walɔ ɖagbe yětɔn wú wútu. (Ðɛhan 37:34) Yě nɔ lɛ́ ɖ’awǎjijɛ ɖaxó ɖó yě tuun ɖɔ nǔ yětɔn nyɔ́ Tɔ́ yětɔn jǐxwé tɔn ɔ nukúnmɛ wútu.—Ðɛhan 5:12; Nǔnywɛ́xó 27:11.
“Énɛ́ ɔ, é ná ná nǔ e ɖo hǔn mɛ nú we lɛ́ we.” È sixú lɛ́ tínmɛ nukɛgbe énɛ́ bo ɖɔ “é ná ná sin nú ɖɛ towe lɛ́” alǒ “é ná ná nǔ e ba wɛ a ɖe hú gǎn é we.” É ɖo wɛn ɖɔ Jexóva kún nɔ ná nǔ e è byɔ́ ɛ é ɖěbǔ mɛ kpowun ó. Tɔ́ ɖagbe ɖé ɖɔhun ɔ, Jexóva nɔ tuun nǔ e ná nyɔ́ nú vǐ tɔn lɛ́ hú gǎn é. Gɔ́ ná ɔ, ɖɛ mǐtɔn lɛ́ kpó gbɛzínzán mǐtɔn kpó ɖó ná sɔgbe xá nǔgbódodó tɔn lɛ́ kpó jlǒ tɔn kpó. (Nǔnywɛ́xó 28:9; Jaki 4:3; 1 Jaan 5:14) Nú mǐ wa nǔ gbɔn mɔ̌ ɔ, mǐ sixú xo ɖɛ sɛ́dó Mɛ e “nɔ se ɖɛ” é bo ɖeji ɖɔ é ná ɖótó mǐ.—Ðɛhan 65:3; Matíe 21:22.
Nǔ e lɛ́ lɛ̌ dó Ðɛhan 37:4 lɛ́ é
Axɔ́sú Davídi Izlayɛ́li hwexónu tɔn ɔ tɔn wɛ wlán Ðɛhan 37gɔ́ ɔ. É zán wěkwín lɛ́ ɖěbɔdóɖěwú dó wlán ɖɛhan ɔ.
Davídi se wǔvɛ́ ɖó nǔagɔwaxámɛ gěgé wú. Axɔ́sú Sawúlu kpó mɛ ɖěvo e ba ná hu i lɛ́ é kpó nya gbě tɔn. (2 Samuwɛ́li 22:1) Amɔ̌, Davídi ɖeji bǐ mlɛ́mlɛ́ dó Mawu wú hwebǐnu. Davídi tuun ɖɔ Jexóva ná wá kan nǔ byɔ́ mɛ nyanya lɛ́. (Ðɛhan 37:10, 11) Ényí é ná bo tlɛ cí ɖɔ nǔ ɖo nyǐnyɔ́ nú yě wɛ ɖɔhun ɔ, “ama” ɖɔhun wɛ yě ná mlú ɖa.—Ðɛhan 37:2, 20, 35, 36.
Ðɛhan 37gɔ́ ɔ ɖe vogbingbɔn e ɖo lěe nǔ lɛ́ nɔ wá nyí gbɔn nú mɛ ɖěɖěe nɔ hwíhwɛ́ yěɖée dó nǔgbódodó Mawu tɔn glɔ́ lɛ́ é kpó lěe é nɔ wá nyí gbɔn nú mɛ e ma nɔ wa mɔ̌ ǎ lɛ́ é kpó tɛ́ntin é xlɛ́. (Ðɛhan 37:16, 17, 21, 22, 27, 28) Mɔ̌ mɛ ɔ, ɖɛhan ɔ d’alɔ mǐ bɔ mǐ ná ɖó nǔnywɛ́, bo tuun gbɛtɔ́ alɔkpa e mǐ ná nyí bɔ nǔ mǐtɔn ná nyɔ́ Mawu nukúnmɛ é.
13-19 MAI
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ́ ÐƐHAN 38-39
Ma kpo ɖo hwɛ dó hwiɖée wɛ zɛ xwé wú ó
Nɔ Ðò Sɔgudo Kpɔ́n Sɛ́dó Wɛ
12 Xà 1 Jaan 3:19, 20. Mǐ bǐ wɛ nɔ dóhwɛ mǐɖée hweɖelɛnu. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, mɛɖé lɛ nɔ dóhwɛ yeɖée ɖó nǔ ɖěɖee ye ko wà, cobo wá mɔ nǔgbo ɔ lɛ é wu. Mɛ ɖevo lɛ nɔ dóhwɛ yeɖée ɖó afɔ ɖěɖee ye ɖè nyi dò ɖò baptɛm yetɔn gudo lɛ é wu. (Hlɔ. 3:23) É ɖò wɛn ɖɔ mǐ ba na wà nǔ e sɔgbe é. Amɔ̌, “mǐ mɛ bǐ wɛ nɔ wà nǔ nyi dò gbɔn alɔkpa gegě mɛ.” (Ja. 3:2; Hlɔ. 7:21-23) Nǔgbo wɛ ɖɔ hwɛ didó mɛɖée nɔ nyí xomɛhunhunnú ǎ, amɔ̌, é sixu wà ɖagbe ɖé lɛ nú mǐ. Etɛwu? Ðó é sixu sísɛ́ mǐ bɔ mǐ na bló huzuhuzu lɛ ɖò gbɛzán mǐtɔn mɛ, lobo kánɖeji bo sɔ́ na vɔ́ nǔ mɔ̌hun wà nyi dò ǎ.—Ebl. 12:12, 13.
13 Ðò alɔ ɖevo mɛ ɔ, mǐ sixu nɔ dóhwɛ mǐɖée zɛ xwé wu, enɛ wɛ nyí ɖɔ, enyi mǐ tlɛ ko lɛkɔ sín hwɛ mǐtɔn lɛ gudo bɔ Jehovah ko xlɛ́ ɖɔ emi ko sɔ́ hwɛ kɛ mǐ ɔ, mǐ sixu kpò ɖò hwɛ dó mǐɖée wɛ. Hwɛ didó mɛɖée mɔ̌hun sixu wà nǔ dó mǐ wu. (Ðɛh. 31:11; 38:4, 5) Gbɔn nɛ̌ é? Kpɔ́n kpɔ́ndéwú nɔví nyɔnu e nɔ ɖò hwɛ dó éɖée wɛ ɖó hwɛ e é hu wá yì lɛ é wu é ɖé tɔn. É ɖɔ: “Un mɔ ɖɔ nǔ yayǎ wɛ kan ván bo wà nǔ ɖò sinsɛnzɔ́ Jehovah tɔn mɛ na nyí nú mì, ɖó é cí ɖɔ un kún ɖò na gán wɛ ó ɖɔhun.” Mǐ mɛ gegě wɛ nǔ sixu cí mɔ̌ na. É ɖò taji ɖɔ mǐ ni ɖ’ayi te, bo ma wá jɛ hwɛ didó mɛɖée zɛ xwé wu sín mɔ mɛ ó. È na ɖɔ ɔ, enyi Jehovah kpò ɖò hwɛ sɔ́ kɛ mǐ wɛ bɔ mǐdɛɛ lɛ ka jó sinsɛn ɛ dó ɔ, kpɔ́n lě dò xomɛ na hun Satáan sɔ é!—Sɔ́ jlɛ́ dó 2 Kɔlɛntinu lɛ 2:5-7, 11 wu.
w02 15/11 20 akpá. 1-2
Nɛ̌ mǐ ka sixú bló gbɔn bɔ azǎn mǐtɔn lɛ́ ná xɔ akwɛ́ nú Jexóva?
AZǍN nabí e mǐ nɔ nɔ gbɛ xɔ é cí nǔ kléwún e nɔ yá wǔ wá yi é ɖé ɖɔhun. Ðɛhanwlántɔ́ Davídi lin tamɛ dó lě do azǎn nabí e mǐ nɔ nɔ gbɛ xɔ é hwe sɔ é jí bɔ énɛ́ sísɛ́ ɛ, b’ɛ xo ɖɛ bo ɖɔ: “[Jexóva], ɖɔ hwenu e gbɛ ce ná vɔ dó ɔ nú mì. Ðɔ azǎn nabí e un ná nɔ gbɛ xɔ ɔ nú mì, bónú má tuun ɖɔ un kún nyí nǔɖé ó.” Lěe Davídi ná zán gbɛ gbɔn bɔ xóɖiɖɔ tɔn lɛ́ kpó nǔwiwa tɔn lɛ́ kpó ná nɔ nyɔ́ Jexóva nukúnmɛ é wɛ ɖo ayi mɛ ɖu n’i wɛ. É tɛ ɖɛ̌ jí ɖɔ émí ɖó hudó Mawu tɔn bo ɖɔ: “Hwi ɖó nukún wɛ un ɖe.” (Ðɛhan 39:5, 6, 8) Jexóva se ɖɛ tɔn. É gbéjé nǔ e Davídi wa lɛ́ é kpɔ́n bo d’ajɔ ɛ sɔgbe xá.
É bɔ wǔ bɔ alɔnu mɛtɔn ná ján ɖo kéze ɔ bǐ mɛ, lobɔ è ná nɔ ɖo hwlɛndó jí bo ná nɔ ɖó azɔ̌ gěgé bá wa. Énɛ́ sixú ɖó linkpɔ́n gěgé nú mǐ, ɖo tají ɔ, hwenu e mǐ ɖó nǔ gěgé bá wa, bɔ hwenu kpɛɖé jɛ́n ɖo mǐ sí é. Nǔ e ɖu ayi mɛ nú Davídi é wɛ ka nɔ ɖu ayi mɛ nú mǐ lɔmɔ̌, bɔ mǐ nɔ ba ná zán gbɛ mǐtɔn ɖo ali ɖé nu, b’ɛ ná nyɔ́ Mawu nukúnmɛ a? Bo ná dó tuun ɔ, Jexóva nɔ ɖo mǐ mɛ ɖokpó ɖokpó kpɔ́n wɛ, bo nɔ gbéjé mǐ kpɔ́n ganjí. Jɔbu e nyí nya e nɔ ɖó sísí nú Mawu é ɖé é ɖɔ ɖo xwe 3600 mɔ̌ ɖíe wá yi ɖɔ Jexóva tuun nǔ e émí wa lɛ́ é bo xa afɔ e émí ɖe lɛ́ é. Jɔbu kanbyɔ́ éɖée ɖɔ: “Nú Mawu wá jɛ do ba nú mì jí ɔ, xó tɛ́ un ná ɖɔ?” (Jɔbu 31:4-6, 14) Nú mǐ nɔ sɔ́ nǔ gbigbɔ tɔn lɛ́ ɖó tɛn nukɔntɔn ɔ mɛ, nɔ se tónú nú gbeɖiɖe Mawu tɔn lɛ́, bo nɔ zán hwenu mǐtɔn kpó nǔnywɛ́ kpó ɔ, mǐ sixú bló bɔ azǎn mǐtɔn lɛ́ ná xɔ akwɛ́ nú Mawu. Mi nú mǐ ní ba do nú nǔ énɛ́ lɛ́ ganjí.
Vɔ̌ Kancica E Ðò Hwi kpo Jehovah kpo Tɛntin É Blóɖó
Nɔ ɖɔ xó xá Jehovah hwɛhwɛ. Tɔ́ towe jixwé tɔn ɔ tuùn ɖɔ enyi a nɔ ɖò hwɛ dó hwiɖée wɛ ɔ, é na vɛwǔ nú we bɔ a na xoɖɛ sɛ́dó emi. (Hlɔ. 8:26) Nɔ ɖɔ nú Jehovah ɖɔ emi ba tawun na huzu xɔ́ntɔn tɔn gbɔn ‘kan ɖiɖó dó ɖɛxixo wu’ gblamɛ. (Hlɔ. 12:12) Andrej flín ɖɔ: “Un nɔ dóhwɛ nyiɖée tawun, bɔ winnya nɔ lɛ́ hu mì. Amɔ̌, enyi un xoɖɛ hweɖebǔnu ɔ, un nɔ mɔ nyiɖée mɛ. Un nɔ ɖó fífá ayi mɛ tɔn hugǎn.” Enyi a ma tuùn nǔ e a na ɖɔ dó ɖɛ towe mɛ é ǎ ɔ, lin tamɛ dó ɖɛ e Axɔ́su Davidi e lɛkɔ sín hwɛ tɔn lɛ gudo é xò, bɔ é ɖò Ðɛhan 51gɔ́ ɔ kpo 65gɔ́ ɔ kpo mɛ é jí.
Nǔ xɔ akwɛ́ Biblu tɔn lɛ́ biba
Nɔ xlɛ́ ɖɔ émí nyí mɛ ɖejidéwú
16 Cóbónú mɛ ɖěvo lɛ́ ná nɔ ɖeji dó mǐ wú ɔ, mɛɖéejíɖuɖe ɖo tají tawun. Jijɔ énɛ́ nɔ d’alɔ mǐ bɔ mǐ nɔ hɛn nu mǐtɔn hwenu e è tɛ́n mǐ kpɔ́n bónú mǐ ná ɖe kpáxó e è ɖɔ nú mǐ é ɖé gba é. (Xa Nǔnywɛ́xó 10:19.) Ényí mǐ ɖo tɛn Ɛntɛnɛ́ti tɔn e jí è nɔ zun xɔ́ntɔn ɖe lɛ́ é jí ɔ, é sixú vɛ́ wǔ nú mǐ tawun bɔ mǐ ná nɔ ɖu ɖo mǐɖée jí. Ényí mǐ ma ɖó ayi te ǎ ɔ, mǐ sixú nɔ manywɛ́ mɛ bo sɔ́ kpáxó lɛ́ nyi to jí. Gɔ́ ná ɔ, ényí mǐ sɔ́ nǔɖé nyi Ɛntɛnɛ́ti jí ɔ, mǐ sɔ́ sixú ɖó acɛ ɖěbǔ dó lěe mɛ ɖěvo lɛ́ ná zán gbɔn é kpó tagba vovo e é ná dɔn nyi ayǐ lɛ́ é kpó jí ǎ. Mɛɖéejíɖuɖe nɔ lɛ́ d’alɔ mǐ bɔ mǐ nɔ nɔ xwíí hwenu e gbeklánxámɛtɔ́ lɛ́ tɛ́n kpɔ́n, bo ná sísɛ́ mǐ bónú mǐ ná ɖɔ nǔ ɖěɖěe sixú wa nǔ dó nɔví súnnu kpó nɔví nyɔ̌nu kpó mǐtɔn lɛ́ wú lɛ́ é. Nǔ mɔ̌hun sixú jɛ hwenu e kponɔ lɛ́ kan nǔ byɔ́ mǐ ɖo fí e è gbɛ́ azɔ̌ mǐtɔn alǒ ɖó dogbó ná ɖe lɛ́ é. Mǐ sixú zán nǔgbódodó e ɖɔ ‘mǐ ní hɛn nu mǐtɔn é’ ɖo ninɔmɛ énɛ́ lɛ́ kpó ɖěvo lɛ́ kpó mɛ. (Ðɛh. 39:2) Ényí mɛ e ɖo xwédo mǐtɔn mɛ lɛ́ é, xɔ́ntɔn mǐtɔn lɛ́, nɔví súnnu kpó nɔví nyɔ̌nu kpó mǐtɔn lɛ́, alǒ mɛ ɖěvo ɖěbǔ wa nǔ ɖó kpɔ́ xá wɛ mǐ ɖe ɔ, mǐ ɖó ná bló bɔ è ná nɔ ɖeji dó mǐ wú. Gɔ́ ná ɔ, bo ná dó nyí mɛ ɖejidéwú ɔ, é byɔ́ ɖɔ mǐ ní nɔ ɖu ɖo mǐɖée jí.
20-26 MAI
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ́ ÐƐHAN 40-41
Étɛ́wú è ka ná nɔ d’alɔ mɛ ɖěvo lɛ́?
Awǎjijɛnɔ Wɛ Nyí Mɛ E Nɔ Na Nǔ Mɛ lɛ É
16 Alɔhundonanǔmɛtɔ́ ɖagbe ɖé nɔ na nǔ mɛ, ɖó nǔ e na wá tɔ́n n’i ɖ’emɛ é wu ǎ. Jezu tuùn enɛ dó ayi mɛ hwenu e é kplɔ́n nǔ elɔ mɛ é: “Enyi a ylɔ agɔ̌ hǔn, ylɔ wamamɔnɔ lɛ kpodo sékunɔ lɛ kpo, afɔkponɔ lɛ kpodo nukúntíntɔ́nnɔ lɛ kpo. Enɛ ɔ, nǔ na nyɔ́ nú we, ɖó mɛ enɛ lɛ sixu wá ja axɔ́ tɔn sú we gbé ǎ.” (Luk. 14:13, 14) Biblu wlantɔ́ ɖé ɖɔ ɖɔ “[alɔhundonanǔmɛtɔ́ ɔ] Mawu na dó n’i.” Mɛ ɖevo ɖɔ: “Nǔ nyɔ́ nú mɛ e nɔ kpɔ́n wamamɔnɔ jí é.” (Nùx. 22:9; Ðɛh. 41:2) Nugbǒ ɔ, mǐ ɖó na nɔ na nǔ mɛ, ɖó alɔdido mɛ ɖevo lɛ nɔ hɛn awǎjijɛ wá nú mǐ.
17 Hwenu e Pɔlu ɖè xó sín xó e Jezu ɖɔ bo ɖɔ “nùnamɛ nɔ dó xomɛhunhun nú mɛ hú nǔyiɖòmɛsí” é mɛ é ɔ, ɖiɖɔ wɛ é ɖè ɖɔ è ni nɔ na nǔ agbaza tɔn lɛ kɛɖɛ mɛ ǎ, loɔ, è ni nɔ lɛ́ na akɔnkpinkpan mɛ ɖěɖee ɖò hudo mɛ lɛ é, xlɛ́ ali ye, lobo lɛ́ d’alɔ ye. (Mɛ. 20:31-35) Mɛsɛ́dó ɔ gbɔn xó kpo kpɔ́ndéwú lɛ kpo gblamɛ bo kplɔ́n mǐ ɖɔ mǐ ni nɔ zán hwenu mǐtɔn kpo hlɔnhlɔn mǐtɔn kpo dó mɛ ɖevo lɛ tamɛ, bo nɔ sɔ́ ayi mǐtɔn ɖó ye jí, bo lɛ́ yí wǎn nú ye.
18 Mɛ ɖěɖee nɔ ba dò nú nǔ dó gbɛtɔ́ wu lɛ é ɖó ayi wu ɖɔ nùnamɛ nɔ zɔ́n bɔ è nɔ ɖó awǎjijɛ. Xota ɖé ɖɔ ɖɔ “mɛ lɛ ɖó ayi wu ɖɔ hwenu e ye wà xomɛnyínyɔ́nú lɛ nú mɛ ɖevo lɛ gudo é ɔ, awǎjijɛ emitɔn lɛ́ jɛji.” Dobanúnǔtɔ́ lɛ ɖɔ ɖɔ alɔdido mɛ ɖevo lɛ ɖò taji cobɔ è na bló bɔ gbɛ̀ mɛtɔn na ɖó nu tawun “ɖó é nɔ sú hudo taji gbɛtɔ́ tɔn lɛ sín dò.” Enɛ wu ɔ, mɛ e mɔ dò nú nǔ ɖò ali enɛ nu ganji lɛ é nɔ byɔ ɖò gbɛtɔ́ lɛ sí ɖɔ ye ni sɔ́ yeɖée jó, bo w’azɔ̌ e mɛ bǐ na ɖu lè tɔn lɛ é, bonu yeɖesunɔ na nɔ ganji hugǎn ɖò agbaza mɛ, lobo lɛ́ ɖó awǎjijɛ. Enɛ nɔ kpaca mɛ ɖěɖee yí gbè ɖɔ Biblu nyí Xó Jehovah e nyí Mɛ e yí wǎn nú gbɛtɔ́ lɛ é tɔn é ǎ.—2 Tim. 3:16, 17.
w15 15/12 24 akpá. 7
Jexóva ná kpé nukún dó wǔ we
7 É ɖo mɔ̌ có, nú mǐ ɖo azɔn jɛ wɛ ɔ, mǐ sixú ba gbɔdónúmɛ kpó nǔnywɛ́ kpó ɖo Mawu gɔ́n, bo lɛ́ byɔ́ ɛ ɖɔ é ní nɔ gǔdo nú mǐ lěe mawusɛntɔ́ nǔgbó lɛ́ bló gbɔn wá yi é. Axɔ́sú Davídi wlán ɖɔ: “Nǔ nyɔ́ nú mɛ e nɔ kpɔ́n wamamɔnɔ jí é; adǎngbomɛzángbe ɔ, Mawu Mavɔmavɔ nɔ hwlɛ́n ɛ gán.” (Ðɛh. 41:2, 3) Mǐ tuun ɖɔ é kún sín xomɛ e mɛɖé nyɔ́ dó wamamɔnɔ ɖé wú ɖo Davídi hwenu é wú bɔ mɛ ɔ nɔ gbɛ káká sɔ́yi ó. Hǔn, Davídi sixú ko ɖo ɖiɖɔ wɛ ɖɔ è ná hwlɛ́n gbɛ mɛ mɔ̌hun tɔn gbɔn nǔjíwǔ gblamɛ, bɔ mɔ̌ mɛ ɔ, é ná mɔ gbɛ mavɔmavɔ ǎ. Ðiɖɔ wɛ xó énɛ́ lɛ́ e Mawu sɔ́ d’ayi mɛ nú Davídi b’ɛ wlán lɛ́ é ɖe ɖɔ Mawu ná d’alɔ gbejínɔtɔ́ énɛ́ e nyɔ́ xomɛ dó mɛ wú é. Gbɔn nɛ̌ é? Davídi tínmɛ ɖɔ: “[Jexóva] nɔ kpé nukún dó wǔ tɔn ɖo azɔnzan jí, é nɔ́ tɔ́jú i ɖo azɔn hwenu.” (Ðɛh. 41:4) Ɛɛn, mɛ e nɔ nyɔ́ xomɛ dó wamamɔnɔ wú é ɖé sixú kú d’é jí ɖɔ Mawu nɔ ɖ’ayi émí wú, bo nɔ lɛ́ tuun gbejíninɔnú e émí wa é. Bɔ nǔwúkpíkpé e Mawu ná agbaza tɔn bɔ é sixú lɛ́ jɛ ganjí é sixú d’alɔ ɛ b’ɛ ná lɛ́ mɔ éɖée mɛ lobo gán ɖo azɔn sí.
Sè Wuvɛ̌ Xá Mɛ Jehovah Ðɔhun
17 Enyi wuvɛ̌sexámɛ na wà ɖagbe nú we wɛ na nyí hwɛjijɔ taji e wu a na tɛ́n kpɔ́n bá sɔnǔ na é ǎ. Hwɛjijɔ taji ɔ wɛ ɖó na nyí ɖɔ mǐ jló bo na xwedó kpɔ́ndéwú Jehovah Mawu e nyí Jɔtɛn wanyiyi kpo wuvɛ̌sexámɛ kpo tɔn é tɔn bo kpa susu n’i. (Nùx. 14:31) É zé kpɔ́ndéwú e nǔ bǐ vɔ ɖ’ewu é ɖ’ayǐ nú mǐ. Mi nú mǐ ni wà nǔ e wu mǐ kpé é bǐ, bo xwedó kpɔ́ndéwú tɔn, bo xò wanyiyi adodwé sín kàn ɖò nɔví mǐtɔn lɛ tɛntin, lobo lɛ́ xò kancica ɖagbe ɖiɖó xá nɔzo mǐtɔn lɛ sín kàn gbɔn wuvɛ̌sexámɛ ɖiɖexlɛ́ gblamɛ.—Ga. 6:10; 1 Jaan 4:16.
Nǔ xɔ akwɛ́ Biblu tɔn lɛ́ biba
it-1 1261
Jexóva
Tan Biblu tɔn ɔ bǐ wɛ kunkplá Nǔbǐwúkpétɔ́ e Jexóva nyí é ɖiɖexlɛ́, bɔ énɛ́ zɔ́n bɔ linlin Jexóva Mawu tɔn nukɔntɔn ɔ jɛ wě, énɛ́ wɛ nyí blǒbló bónú nyǐkɔ tɔn ní nyí nǔ mímɛ́. Énɛ́ byɔ́ ɖɔ è ní klɔ́ cí sín nyǐkɔ Mawu tɔn wú ɖo ali bǐ nu. Amɔ̌ hú gǎn mɔ̌ ɔ, é lɛ́ byɔ́ ɖɔ nǔɖíɖó e nyɔ́nǔi bo ɖo jǐxwé kpó ayǐkúngban jí kpó lɛ́ é bǐ ní sɔ́ nyǐkɔ tɔn su, bo ɖe xlɛ́ ɖɔ nǔ mímɛ́ wɛ é nyí. Énɛ́ lɔ nɔ byɔ́ ɖɔ yě ní yí gbe nú tɛn Nǔbǐwúkpétɔ́ tɔn e mɛ Jexóva ɖe é bo nɔ ɖó sísí ná, yě ní nɔ wa mɔ̌ kpó jlǒ kpó, yě ní nɔ ba ná sɛn ɛ, mɔ̌ wiwa ní nɔ víví nú yě ɖó yě yí wǎn n’i wútu. Ðɛ e Davídi xo sɛ́dó Jexóva ɖo Ðɛhan 40:6-11 mɛ é ɖe nǔwiwa mɔ̌hun xlɛ́ ganjí, bo lɛ́ ɖɔ xó dó cí klɔ́klɔ́ sín nyǐkɔ Jexóva tɔn wú bǐ mlɛ́mlɛ́ wú. (Ð’ayi lěe mɛsɛ́dó ɔ zán ɖɛhan énɛ́ sín akpáxwé ɖé lɛ́ dó Klísu Jezu wú ɖo Eb 10:5-10 mɛ gbɔn é wú.)
27 MAI–2 JUIN
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ́ ÐƐHAN 42-44
Nɔ zán nǔ ɖěɖěe Jexóva nɔ kplɔ́n mǐ lɛ́ é
w06 1/6 9 akpá. 4
Nǔ tají ɖěɖěe ɖo wěma Ðɛhan tɔn akpáxwé wegɔ́ ɔ mɛ lɛ́ é
42:5, 6, 12; 43:3-5. Nú é sín hwɛjijɔ e zɛ nǔwúkpíkpé mǐtɔn wú é ɖé lɛ́ wútu bɔ mǐ ɖo zɔ nú agun klisánwun tɔn nú hwenu ɖé ɔ, hwenu awǎjijɛ tɔn e mǐ zán ɖó kpɔ́ xá yě wá yi lɛ́ é flínflín sixú d’alɔ mǐ. Tlóló hwɛ̌ ɔ, énɛ́ sixú zɔ́n bɔ wǔvɛ́ mɛɖokpónɔ ninɔ tɔn mǐtɔn ná jɛjí, amɔ̌, é ná lɛ́ flín mǐ ɖɔ Mawu wɛ nyí bibɛtɛn mǐtɔn bɔ mǐ ɖó ná nɔ te kpɔ́n ɛ nú é ná hwlɛ́n mǐ.
w12 15/1 15 akpá. 2
Lěe è ná bló bɔ nǔkplɔ́nkplɔ́n sín hwenu ná nɔ ná awǎjijɛ mɛ, bo lɛ́ hɛn le wá gbɔn é
1 NƆ XO ÐƐ: Nǔ nukɔntɔn e è ná bló é wɛ nyí ɖɔ è ná xo ɖɛ. (Ðɛh. 42:9) Étɛ́wú? Mǐ ɖó ná nɔ mɔ ɖɔ Xó Mawu tɔn kplɔ́nkplɔ́n ɖo mawusinsɛn mǐtɔn mɛ. Énɛ́ wú ɔ, mǐ ɖó ná byɔ́ Jexóva ɖɔ é ní ná mǐ ninɔmɛ ayi mɛ tɔn e sɔgbe é kpó gbigbɔ mímɛ́ tɔn kpó. (Luki 11:13) Barbara e nyí mɛsɛ́dó sín hwenu línlín ɖíe é ɖɔ: “Un nɔ xo ɖɛ hwebǐnu cóbó nɔ bɛ́ Biblu xixa alǒ kplɔ́n. Énɛ́ gúdo ɔ, un nɔ mɔ ɖɔ Jexóva ɖo kpɔ́ xá mì, bɔ nǔ e wa wɛ un ɖe é nyɔ́ nukún tɔn mɛ.” Ðɛxixo jɛ nukɔn nɔ hun ayi mǐtɔn, bɔ mǐ nɔ yí nǔɖuɖu gbigbɔ tɔn tobutóbú e ɖo nukɔn mǐtɔn é bǐ mlɛ́mlɛ́.
“Awakanmɛ Ma Kú We Ó”
11 Kplɔ́n Mawu tɔn e mǐ nɔ mɔ ɖò kplé agun tɔn, kpléɖókpɔ́ lɛdo tɔn, kpléɖókpɔ́ ɖaxó, kpo wemaxɔmɛ yɛhwexɔsuɖuto ɔ tɔn mǐtɔn lɛ kpo jí é nɔ lɛ́vɔ na hlɔnhlɔn mǐ. Mɛkplɔnkplɔn enɛ ɔ sixu d’alɔ mǐ bɔ nǔ e sɔgbe é na nɔ sísɛ́ mǐ, mǐ na nɔ nya nǔ gbigbɔ tɔn lɛ gbé, bo na nɔ lɛ́ wà azɔ̌ Klisanwun tɔn tobutobu e mǐ ɖó lɛ é. (Ðɛh. 119:32) A ka nɔ ba hlɔnhlɔn ɖò mɛkplɔnkplɔn mɔhun mɛ kpo akpàkpà sɔ́ mɛ kpo à?
12 Jehovah d’alɔ Izlayɛli-ví lɛ bɔ ye ɖu ɖò Amalɛki ví lɛ kpo Etiopíinu lɛ kpo jí, bo lɛ́ na hlɔnhlɔn Nɛɛmíi kpo gbɛ̌ tɔn lɛ kpo bɔ ye fó Jeluzalɛmu vivɔgbázɔ́ ɔ. Mɔ̌ ɖokpo ɔ, Jehovah na na mǐ hlɔnhlɔn bɔ mǐ na gbí dɔn ɖò gbeklanxamɛ, yamakénunǔ mɛ lɛ tɔn, kpo adohu adohu lɛ kpo nukɔn bonu mǐ na dó sixu wà Mawuxóɖiɖɔzɔ́ mǐtɔn. (1 Pi. 5:10) Mǐ nɔ ɖó nukún ɖɔ Jehovah ni bló nùjiwǔ lɛ nú mǐ ǎ. É nyɔ́ wà ɔ, mǐ ɖó na wà azɔ̌ e nyí mǐdɛɛ lɛ tɔn é. Nǔ elɔ lɛ ɖò azɔ̌ enɛ mɛ: Xó Mawu Tɔn xixa ayihɔngbe ayihɔngbe, nǔsisɔ nú kplé lɛ kpo kplé lɛ yiyi ɖò aklunɔzán gbla lɛ bǐ mɛ kpo, nùɖuɖu nina linlin mǐtɔn kpo ayi mǐtɔn kpo gbɔn nùkplɔnkplɔn mɛɖesunɔ tɔn kpo sinsɛn-biblo xwédo tɔn kpo gblamɛ, kpodo jiɖe ɖiɖó dó Jehovah wu bo nɔ xoɖɛ sɛ́dó è hwebǐnu kpan. Mi nú mǐ ni ma lɔn gbeɖé bonu nǔ ɖevo lɛ nyinya kpo azɔ̌ ɖevo lɛ kpo ni dó afɔgblɛ̌gblɛ̌ afɔ mɛ nú wlɛnwín ɖěɖee Jehovah nɔ zán dó na hlɔnhlɔn kpo akɔnkpinkpan kpo mǐ lɛ é ó. Enyi a mɔ ɖɔ alɔ emitɔn lɛ ko kúyɛ ɖò nǔ enɛ lɛ ɖebǔ mɛ hǔn, byɔ alɔdo Mawu. Gbigbɔ tɔn na wà azɔ̌ ɖò wǔ we, bɔ a na “nɔ ɖó jlǒ [kpo hlɔnhlɔn kpo, NWT], bo na nɔ wà nǔ e sɔgbe xá tito éɖesunɔ tɔn é.” (Fili. 2:13) Amɔ̌, etɛ lɛ a ka sixu wà bo na hlɔnhlɔn alɔ mɛ ɖevo lɛ tɔn lɛ?
Nǔ xɔ akwɛ́ Biblu tɔn lɛ́ biba
it-1 417
Avǔn gbě tɔn
Azɔn mɔ̌kpán wɛ è ɖɔ xó dó avǔn gbě tɔn wú ɖo Biblu mɛ dó jlɛ̌ nǔ dó nǔ wú. Hwenu e Jɔbu ɖo xó ɖɔ dó ninɔmɛ blá wǔ e mɛ é ɖe é wú wɛ é ɔ, é ɖɔ ɖɔ émí “ɖo avǐ ya wɛ avǔn gbě tɔn ɖɔhun.” (Jɔb 30:29) Hwenu e ɖɛhanwlántɔ́ ɖokpó ɖo xó ɖɔ dó winnyá e togun Mawu tɔn ɖu ɖó è ɖu ɖo jǐ tɔn wú é wú wɛ, b’ɛ sixú ko nyí ɖɔ fí e ahwanfuntɔ́ lɛ́ cí ahwan ɖe, lobɔ avǔn gbě tɔn lɛ́ wá lan yětɔn ɖu gbé ɖe é dó gesí wɛ ɖɛhanwlántɔ́ ɔ ɖe é ɖɔhun é ɔ, (kpɔ́n Ðɛ 68:24) é ji gbɛvíhan bo ɖɔ: “Mǐ ɖíe wá ɖo avǔn gbě tɔn lɛ́ tɛ́ntin è.” (Ðɛ 44:20) Gɔnu e Babilɔ́nunu lɛ́ wá ɖó lɛ́ lɛ̌ dó Jeluzalɛ́mu ɖo 607 J.H.M. tɔn é zɔ́n bɔ adɔ tɔ́n, lobɔ wǎgbɔ tɔn ɔ, vǐnɔ lɛ́ xo dǎka vǐ yětɔn lɛ́ wú. Hǔn, é sɔgbe bɔ Jelemíi ɖɔ ɖɔ dǎkaxixo “togun ce” tɔn gbɔn vo nú nukún e avǔn gbě tɔn lɛ́ nɔ kpé dó vǐ yětɔn lɛ́ wú é.—Gbɛ 4:3, 10.
3-9 JUIN
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ́ ÐƐHAN 45-47
Han ɖé dó alɔwlíwlí Axɔ́sú ɖé tɔn wú
w14 15/2 9-10 akpá. 8-9
J’awǎ ɖó alɔwlíwlí lɛ̌ngbɔ́ví ɔ tɔn wútu!
8 Xa Ðɛhan 45:14, 15a. È ɖɔ dó yawó ɔ wú ɖɔ “éɖésú ɔ bǐ nɔ kɔ́n” ɖo alɔwlíwlí axɔ́sú ɔ tɔn hwenu. Ðo Nǔɖexlɛ́mɛ 21:2 mɛ ɔ, è jlɛ́ yawó ɔ dó toxo ɖé wú, Jeluzalɛ́mu yɔ̌yɔ́ ɔ, bɔ “è ba acɔ́ [n’i] nú asú tɔn.” Toxo énɛ́ e ɖo jǐxwé é ɖó “susu Mawu tɔn” bo nɔ kɔ́n, “awǐnnya jasipée e ɖo kínkɔ́n wɛ klisutálu ɖɔhun é ɖɔhun.” (Nǔɖe. 21:10, 11) È tínmɛ kɔ́n e kɔ́n wɛ Jeluzalɛ́mu yɔ̌yɔ́ ɔ ɖe é ɖo wěma Nǔɖexlɛ́mɛ tɔn mɛ. (Nǔɖe. 21:18-21) É sɔ́ kpácá mɛ ǎ ɖɔ ɖɛhanwlántɔ́ ɔ ɖɔ dó yawó ɔ wú ɖɔ “éɖésú ɔ bǐ nɔ kɔ́n”! É ka sɔgbe mɔ̌ ɖó jǐxwé wlí alɔ ɖe wɛ axɔ́sú ɔ ɖe.
9 Axɔ́sú Mɛsíya ɔ wɛ nyí Asisúnɔ e è kplá yawó ɔ wá ná é. É ko ɖo nǔ sɔ́ n’i wɛ, gbɔn ‘xó Mawu tɔn zínzán dó klɔ́ ɛ ná, cí nǔ ɖɔ sin wɛ é zán ɖɔhun’ gblamɛ. É “mɛ́ bo . . . ɖó blɔ̌ ɖěbǔ ǎ.” (Efɛ́. 5:26, 27) Yawó tɔn ɖó ná lɛ́ b’acɔ́ ganjí nú nǔwiwa ɔ. É ka wa mɔ̌! Nǔgbó ɔ, “avɔ e ɖo wǔ tɔn lɛ́ ɔ, sikákan wɛ è dó kó,” bɔ “avɔ e mɛ é zɔ́n wá axɔ́sú ɔ xwé lɛ́ ɔ, bǐ wɛ è kó; è sɔ́ kan tɛnmɛ tɛnmɛ dó kó.” Nú alɔwlíwlí Lɛ̌ngbɔ́ví ɔ tɔn ɔ, “è ná gbe asi tɔn ɖɔ é ní dó lɛ̌ɛnkanvɔ fɛ́ɖɛ́fɛ́ɖɛ́ mímɛ́ e nɔ kɔ́n é, ɖó lɛ̌ɛnkanvɔ fɛ́ɖɛ́fɛ́ɖɛ́ ɔ nɔ te nú nǔ jlɔ́jlɔ́ e mɛ mímɛ́ lɛ́ wa lɛ́ é.”—Nǔɖe. 19:8.
Nǔ e wěma Nǔɖexlɛ́mɛ tɔn ɖɔ dó sɔgúdo towe wú é
10 Ahwantɔ́nmɛ syɛ́nsyɛ́n énɛ́ bɛ́ ɔ, nɛ̌ Jehovah ka ná wa nǔ gbɔn? É ɖɔ nú mǐ ɖɔ: ‘Xomɛsin ce ná jɛ te dó jǐ tɔn.’ (Ezek. 38:18, 21-23) Nǔɖexlɛ́mɛ wěmata 19gɔ́ ɔ tínmɛ nǔ e jɛ bɔ d’é wú é. Jehovah sɛ́ Vǐ tɔn dó bónú é ná jɛ hun dó togun tɔn jí, lobo sú kɛntɔ́ yětɔn lɛ́ sín kún dó. “Ahwangɔnu jǐxwé tɔn” e mɛ wɛnsagun gbejínɔtɔ́ lɛ́ kpó mɛ 144000 lɛ́ kpó ɖe lɛ́ é ná nɔ kpɔ́ xá Jezu, bɔ yě ná tɔ́n ahwan Gɔ̌gu Magɔ́gi tɔn. (Nǔɖe. 17:14; 19:11-15) Nɛ̌ ahwan énɛ́ ka ná fó gbɔn? Mɛ ɖěɖěe klán gbe xá Jehovah lɛ́ é bǐ sín kún wɛ è ná sú dó mlɛ́mlɛ́!—Xa Nǔɖexlɛ́mɛ 19:19-21.
11 Dǒ nukún lěe nǔ ná cí nú gbejínɔtɔ́ lɛ́ ɖo ayǐkúngban jí hwenu e yě ná ko xo kún e è ná sú dó nú kɛntɔ́ Mawu tɔn lɛ́ é zlɛ́ é mɛ kpɔ́n! Hwenu awǎjijɛ tɔn ɖé wɛ é ná nyí! Nǔgbó wɛ ɖɔ mɛ ɖěɖěe ɖo jǐxwé lɛ́ é ná sú xó ɖaxó dó ɖe awǎjijɛ yětɔn xlɛ́ hwenu e è ná ko sú Babilɔ́nu Ðaxó ɔ sín kún dó é, amɔ̌, nǔ ɖěvo ná ɖe bó ná lɛ́ d’awǎjijɛ ɖaxó nú mɛ hú gǎn. (Nǔɖe. 19:1-3) Nǔ tají hú gǎn e ɖo wěma Nǔɖexlɛ́mɛ tɔn mɛ é wɛ; énɛ́ wɛ nyí “alɔwlíwlí Lɛ̌ngbɔ́ví ɔ tɔn.”—Nǔɖe. 19:6-9.
12 Hwetɛ́nu è ka ná wlí alɔ ɔ? Hwenu kléwun ɖé jɛ nukɔn nú ahwan Aamagedɔ́ni tɔn ɔ, mɛ e kpo ɖo mɛ 144000 lɛ́ mɛ, bó ɖo ayǐkúngban jí lɛ́ é bǐ ná yi jǐxwé. Amɔ̌, hwenɛ́nu wɛ Lɛ̌ngbɔ́ví ɔ ná wlí alɔ ǎ. (Xa Nǔɖexlɛ́mɛ 21:1, 2.) È ná ko fun ahwan Aamagedɔ́ni tɔn ɔ bó ná ko sú kún dó nú kɛntɔ́ Mawu tɔn lɛ́ bǐ gúdo, hwɛ̌ cóbɔ Lɛ̌ngbɔ́ví ɔ ná wlí alɔ.—Ðɛh. 45:4, 5, 14-18.
it-1 1041
Ahwan
Ðo ahwan énɛ́ sín vivɔnu ɔ, ayǐkúngban ɔ ná nɔ fífá mɛ nú xwe afatɔ́n. Ðɛhan e ɖɔ “[Jexóva] sú ahwan kún dó gbɔn gbɛ ɔ bǐ mɛ. É wɛ́n gǎ lɛ́, é lɔ́ hwǎn lɛ́, é dó ahwankɛkɛ́ lɛ́ zo” é jɛnu azɔn nukɔntɔn ɔ hwenu e Mawu hɛn kɛntɔ́ lɛ́ sín ahwanfunnú lɛ́ gblé bo bló bɔ fífá byɔ́ Izlayɛ́li é. Ényí Klísu ɖu ɖo mɛ e nɔ sɔ́ ahwan ɖ’ajo lɛ́ é jí ɖo Aamagedɔ́ni gúdo fó ɔ, ayǐkúngban ɔ bǐ ná ɖu vǐví fífá e ná jɛmɛ nú mɛ bǐ mlɛ́mlɛ́ é tɔn. (Ðɛ 46:9-11) Mɛ ɖěɖěe “ná zé hwǐ yětɔn lɛ́ dó tun alǐn ná, bo ná zé gǎ yětɔn lɛ́ dó tun aɖǎ ná,” lobo ma “sɔ́ ná kplɔ́n lěe è nɔ fun ahwan gbɔn é ǎ” lɛ́ é wɛ è ná jɔ wǔ bɔ yě ná mɔ gbɛ mavɔmavɔ. “Xó e [Jexóva, Mawu ahwankpá lɛ́ tɔn] ɔ ɖɔ ɔ nɛ́.”—Eza 2:4; Mi 4:3, 4.
Nǔ xɔ akwɛ́ Biblu tɔn lɛ́ biba
Etɛ lɛ ka Na Wá Yì Hwenu E Axɔsuɖuto Mawu Tɔn Na Wá É?
9 Etɛ ka na jɛ tutoblonunu e nɔ ɖu ahizi lɛ é sín tɛnmɛ? Tutoblonunu ɖé ka na kpó ɖò ayikúngban jí ɖò Haamagedɔni gudo à? Biblu ɖɔ nú mǐ ɖɔ: “Mawu dó jinukúnsin yɔyɔ̌ kpo ayikúngban yɔyɔ̌ kpo sín akpá; finɛ wɛ è na nɔ wà nǔ kpodo hwɛjijɔ kpan ɖè; nǔ e mǐ ɖò te kpɔ́n ɔ nɛ.” (2 Pi. 3:13) Jinukúnsin xóxó ɔ kpo ayikúngban xóxó ɔ kpo ee nyí acɛkpikpa ɖěɖee nɔ ɖu ahizi lɛ é kpo gbɛtɔ́ e ɖò acɛ yetɔn glɔ lɛ é kpo na wá yì. Etɛ ka na jɛ tɛn yetɔn mɛ? “Jinukúnsin yɔyɔ̌ kpo ayikúngban yɔyɔ̌ kpo” sín tinmɛ wɛ nyí ɖɔ acɛkpikpa yɔyɔ̌ ɖé na tíìn bo na kpa acɛ dó kplékplé gbɛtɔ́ lɛ tɔn e na nɔ ayikúngban jí é nu. Axɔsuɖuto e ɖò Jezu Klisu sín alɔ mɛ é na ɖè jijɔ Jehovah Mawu e nɔ wà nǔ ɖó tito jí é tɔn lɛ xlɛ́ bɔ nǔ bǐ na vɔ ɖ’ewu. (1 Kɔ. 14:33) Enɛ wu ɔ, è na tò nǔ lɛ ɖò “ayikúngban yɔyɔ̌” ɔ jí. Mɛ ɖagbe e na kpé nukún dó nǔ lɛ wu lɛ é na tíìn. (Ðɛh. 45:17) Klisu kpo mɛ 144000 e na kp’acɛ xá ɛ lɛ é kpo na xlɛ́ ali ye. Dǒ nukún mɛ kpɔ́n bo kpɔ́n hwenu e tutoblonunu ɖokpo e ɖò bǔ, bo ma nɔ ɖu ahizi ǎ é na jɛ tutoblonunu e nɔ ɖu ahizi lɛ é sín tɛnmɛ é!
ZĚ HWIÐÉE BǏ JÓ NÚ MAWUXÓÐIÐƆZƆ́ Ɔ
ijwbv 26
“Mi cí xwíí, bo tuun ɖɔ Mawu wɛ un nyí”
“[Jexóva] ɖɔ: ‘Mi fɔ ahwanfunnú bǐ ɖ’ayǐ! Mi bǐ ní tuun ɖɔ nyi wɛ nyí Mawu! Un hú gǎn akɔta lɛ́ bǐ. Un hú gǎn nǔ e ɖo ayǐkúngban ɔ jí é bǐ.’”—Ðɛhan 46:11, Mawuxówéma.
Tínmɛ Ðɛhan 46:11 tɔn
Mawu dó wǔsyɛ́n lanmɛ nú mɛ bǐ ɖɔ è ní sɛn émí, bo yí gbe ɖɔ émí wɛ ɖ’acɛ bá kp’acɛ dó ayǐkúngban ɔ jí. Hlɔ̌nhlɔ́n tɔn kpó acɛ tɔn kpó ɖó gǎnjɛwú sɔmɔ̌ bɔ mɛ ɖěɖěe ba ná nɔ gbɛ káká sɔ́yi lɛ́ é bǐ ɖó ná yí gbe ná.—Nǔɖexlɛ́mɛ 4:11.
“Mi fɔ ahwanfunnú bǐ ɖ’ayǐ! Mi bǐ ní tuun ɖɔ nyi wɛ nyí Mawu!” Biblu ɖé lɛ́ tínmɛ akpáxwé nukɔntɔn nukɛgbe énɛ́ tɔn bo ɖɔ “mi cí xwíí.” Énɛ́ zɔ́n bɔ mɛɖé lɛ́ ɖó nukúnnúmɔjɛnǔmɛ agɔ bo ɖɔ ɖɔ gbe ɖe nú mɛ wɛ è ɖe ɖɔ è ní cí xwíí ɖo amǐsa. É ɖo mɔ̌ có, nukɛgbe Ebléegbe tɔn e è tínmɛ dó “mi fɔ ahwanfunnú bǐ ɖ’ayǐ! Mi bǐ ní tuun ɖɔ nyi wɛ nyí Mawu!” é ɔ, gbe wɛ bɔ Jexóva Mawu ɖésúnɔ ɖo ɖiɖe nú gbɛtɔ́ e ɖo akɔta lɛ́ bǐ mɛ lɛ́ é wɛ, bo ɖo wǔsyɛ́n dó lanmɛ nú yě wɛ ɖɔ yě ní gbɔ gbe klán xá émí, bo yí gbe ɖɔ émí ɖokpónɔ wɛ jɛxá bɔ yě ná sɛn.
Wǔsyɛ́n dó lanmɛ nú mɛ mɔ̌hun ɖo Ðɛhan 2gɔ́ ɔ mɛ. Ðo fínɛ́ ɔ, Mawu d’akpá ɖɔ émí ná húzú kpan nukɔn mɛ e nɔ klán gbe xá émí lɛ́ é. Ðo alɔ ɖěvo mɛ ɔ, mɛ ɖěɖěe yí gbe nú acɛkpikpa Mawu tɔn lɛ́ é nɔ ɖeji dó wǔ tɔn nú é ná nɔ xlɛ́ ali yě, ná hlɔ̌nhlɔ́n yě, bo lɛ́ ná nǔnywɛ́ yě. “Mɛ e nɔ bɛ ta ɖo glɔ̌ tɔn lɛ́” é nɔ nɔ awǎjijɛ mɛ bo nɔ nɔ ayijayǐ mɛ, ɖo tají ɔ, ɖo wǔvɛ́ hwenu.—Ðɛhan 2:9-12.
“Un hú gǎn akɔta lɛ́ bǐ. Un hú gǎn nǔ e ɖo ayǐkúngban ɔ jí é bǐ.” Ðo hwexónu ɔ, è sɔ́ Jexóva Mawu su hwenu e é zán hlɔ̌nhlɔ́n tɔn aditi ɔ dó nya xɛ ɖo togun tɔn jí é. (Tíntɔ́n 15:1-3) Ðo sɔgúdo ɔ, è ná kpa susu n’i hú gǎn mɔ̌ flaflá tɔn hwenu e é ná bló bɔ mɛ e ɖo ayǐkúngban ɔ jí lɛ́ é bǐ ná hwíhwɛ́ dó acɛkpikpa tɔn glɔ́, bo ná nɔ sɛn ɛ é.—Ðɛhan 86:9, 10; Ezayíi 2:11.
Nǔ e lɛ́ lɛ̌ dó Ðɛhan 46:11 lɛ́ é
Alɔdlɛ́ndónǔ ɖé ylɔ́ Ðɛhan 46gɔ́ ɔ ɖɔ “han e kpa hlɔ̌nhlɔ́n Mawu e nyí xɛnyaɖomɛjítɔ́ agbɔ̌nnɔ togun tɔn tɔn” é. Nú togun Mawu tɔn ɖo Ðɛhan 46gɔ́ ɔ ji wɛ ɔ, yě nɔ ɖe ji e yě ɖe dó nǔwúkpíkpé e Jexóva ɖó bá nya xɛ ɖo yě jí, bo lɛ́ d’alɔ yě é wú é xlɛ́. (Ðɛhan 46:2, 3) Xókwín lɛ́ nɔ flín yě ɖɔ Jexóva ɖo kpɔ́ xá yě hwebǐnu.—Ðɛhan 46:8, 12.
Bo ná dó ná hlɔ̌nhlɔ́n ji e yě ɖe dó hlɔ̌nhlɔ́n xɛnyaɖomɛjí tɔn Jexóva Mawu tɔn wú é ɔ, ɖɛhan ɔ byɔ́ yě ɖɔ yě ní lin tamɛ dó azɔ̌ jí wǔ e é wa lɛ́ é jí. (Ðɛhan 46:9) Ðo tají ɔ, é nɔ dɔn ayi yětɔn yi nǔwúkpíkpé e é ɖó bo ná ɖó nǔ ahwan nu é jí. (Ðɛhan 46:10) Ðo ali ɖé nu ɔ, Jexóva ɖó nǔ ahwan nu ɖo Biblu sín táan mɛ gbɔn alɔ cyɔ́ncyɔ́n togun tɔn jí ɖo akɔta kɛntɔ́ lɛ́ sí gblamɛ. É ɖo mɔ̌ có, Biblu d’akpá ɖɔ zaanɖé din ɔ, Mawu ná lɛ́ wa mɔ̌ ɖo ali e gbló ada hú mɔ̌ é ɖé nu hwenu e é ná ɖó nǔ ahwan nu gbɔn ayǐkúngban ɔ bǐ jí é.—Ezayíi 2:4.
Jexóva ka kpo ɖo alɔ dó mɛsɛntɔ́ tɔn lɛ́ wɛ ɖo égbé a? Ganjí. Nǔgbó ɔ, mɛsɛ́dó Pɔ́lu dó wǔsyɛ́n lanmɛ nú klisánwun lɛ́ syɛ́nsyɛ́n ɖɔ yě ní nɔ gán jɛ wǔ Tɔn nú é ná d’alɔ yě. (Eblée lɛ́ 13:6) Linlin e ɖo Ðɛhan 46gɔ́ ɔ mɛ lɛ́ é ná hlɔ̌nhlɔ́n jiɖe e mǐ ɖó dó nǔwúkpíkpé e Mawu ɖó bo ná nɔ nya xɛ ɖo mǐ jí é wú é. Yě d’alɔ mǐ nú mǐ ná nɔ mɔ ɖɔ Mawu ɔ, “bibɛtɛn wɛ é nyí nú mǐ, é wɛ nyí ahohó mǐtɔn.”—Ðɛhan 46:2.
g 12/10 22-23
Nɛ̌ un ka sixú tínmɛ xó e Biblu ɖɔ dó xó ɖíɖó xá mɛ e ɖó mɛ̌ ɖokpó ɔ xá mɛ é wú gbɔn?
Ajɔ lɛ́ má wɛ è ɖe bɔ ajijimɛ kpowun ɔ, fímublótɔ́ nyɔ̌nu we kí si nú yěɖée kpó wǎnyíyí kpó, bɔ énɛ́ zɔ́n bɔ xɔ ɔ sá wlú! É kpácá mɛ e ɖo xɔ ɔ sá lɛ́ é, amɔ̌, é nɔ zaan é ɔ, yě jɛ alɔ xo nú yě jí. Mɛ e nɔ ɖó xó xá mɛ e ɖó mɛ̌ ɖokpó ɔ yěɖɔhun lɛ́ é mɔ ɖɔ ɖuɖéjí ɖé wɛ. Mɛ ɖěvo lɛ́ ɖ’ayi wú ɖɔ xóɖóxámɛ e nɔ tíin ɖo mɛ e ɖó mɛ̌ ɖokpó ɔ tɛ́ntin lɛ́ é sɔ́ ɖ’ajo wɛ yě ɖe. Ðěbǔ wɛ é nyí gbɔn ɔ, ɖo azǎnví e bɔ d’é wú lɛ́ é mɛ ɔ, è xlɛ́ video sikíkí énɛ́ tɔn azɔn mɔ̌kpán ɖo televizyɔn jí, bɔ mɛ gěgé kpɔ́n, lobɔ mɛ gěgé ɖěvo lɛ́ kpɔ́n, bo lɛ́ kpɔ́n ɖo Ɛntɛnɛ́ti jí.
LĚE nǔ e énɛ́ e jɛ é xlɛ́ gbɔn é ɔ, ényí mɛ e nɔ ɖó xó xá mɛ e ɖó mɛ̌ ɖokpó ɔ yěɖɔhun lɛ́ é alǒ mɛ e nɔ ɖó xó xá mɛ e ɖó mɛ̌ ɖěbǔ é ɖé ɖe éɖée xlɛ́ agbawungba ɔ, nǔ e nɔ ɖó gungun sɔ mɔ̌ ɖo televizyɔn alǒ Ɛntɛnɛ́ti jí lɛ́ é sukpɔ́ ǎ. Mɛɖé lɛ́ nɔ kpa yě nú akɔ́nkpinkpan yětɔn; mɛ ɖěvo lɛ́ ka nɔ ɖó hwɛ nú yě ɖɔ yě ɖo gbɛ gblégblé zán wɛ. Ðo mɛ gbɛ̌nu we énɛ́ lɛ́ tɛ́ntin ɔ, mɛ gěgé nɔ mɔ ɖɔ xó ɖíɖó xá mɛ e ɖó mɛ̌ ɖokpó ɔ mɛ ɖɔhun lɛ́ é ɔ, gbɛzínzán alɔkpa vo kpowun wɛ. Daniel e ɖó xwe 21 é ɖɔ: “Hwenu e un kpo ɖo wěmaxɔmɛ yi wɛ é ɔ, mɛ lɛ́, káká jɛ mɛ e nɔ ɖó xó xá mɛ e ma ɖó mɛ̌ ɖokpó ɔ yěɖɔhun ǎ lɛ́ é jí nɔ lin ɖɔ ényí nǔ nɔ cí ɖě nú we dó xó ɖíɖó xá mɛ e ɖó mɛ̌ ɖokpó ɔ mɛ ɖɔhun lɛ́ é sín xó ɔ wú hǔn, linlin agɔ ɖó wɛ a ɖe, bo ɖo hwɛ ɖó nú mɛ wɛ.”
Linlin e mɛ lɛ́ nɔ ɖó dó xó ɖíɖó xá mɛ e ɖó mɛ̌ ɖokpó ɔ mɛ ɖɔhun lɛ́ é sín xó ɔ wú é sixú gbɔn vovo sín jijimɛ ɖé jí jɛ ɖěvo jí, alǒ sín to ɖé mɛ jɛ ɖěvo mɛ. Amɔ̌, klisánwun lɛ́ “nɔ xwedó nǔkplɔ́nmɛ masɔgbe mɛ ɖěɖěe nɔ blɛ́ mɛ lɛ́ é tɔn [bo nɔ] cí tɔjíhún e ɖo xu jí, bɔ jɔhɔn kpó aslɔkɛ́ lɛ́ kpó xo yi dě ɔ, yě nɔ xo yi dě é ɖɔhun” ǎ. (Efɛ́zinu lɛ́ 4:14) É nyɔ́ wa ɔ, yě nɔ wa nǔ sɔgbe xá nǔkplɔ́nmɛ Biblu tɔn lɛ́.
Étɛ́ Biblu ka ɖɔ dó xó ɖíɖó xá mɛ e ɖó mɛ̌ ɖokpó ɔ xá mɛ é wú? Nú a nɔ zán gbɛ sɔgbe xá nǔgbódodó Biblu tɔn lɛ́ ɔ, nɛ̌ a ka sixú ná xósin nú mɛ ɖěɖěe nɔ ɖɔ ɖɔ a ɖó linlin agɔ lɛ́, a nɔ ɖó hwɛ nú mɛ, alǒ a gbɛ́ wǎn nú mɛ e nɔ ɖó xó xá mɛ e ɖó mɛ̌ ɖó ɔ yěɖɔhun lɛ́ é é gbɔn? Mǐ ní gbéjé nǔkanbyɔ́ kpó xósin kpó e bɔ d’é wú lɛ́ é kpɔ́n.
Étɛ́ Biblu ka ɖɔ dó xó ɖíɖó xá mɛ e ɖó mɛ̌ ɖokpó ɔ xá mɛ é wú? Biblu xlɛ́ nyi wɛn ɖɔ Mawu sɔ́ nǔ nú xóɖóxámɛ bɔ é ná nɔ yi ɖo súnnu kpó nyɔ̌nu kpó tɛ́ntin, bo ná nɔ lɛ́ nyí ɖo súnnu kpó nyɔ̌nu kpó e ko wlí alɔ lɛ́ é kɛ́ɖɛ́ tɛ́ntin. (Bǐbɛ́mɛ 1:27, 28; Levíi ví lɛ́ 18:22; Nǔnywɛ́xó 5:18, 19) Gbɛ̌ e Biblu gbɛ́ agalilɛ é ɔ, xó ɖíɖó xá mɛ e ɖó mɛ̌ ɖokpó ɔ mɛ ɖɔhun lɛ́ é kpó mɛ e ma ɖó mɛ̌ ɖokpó ɔ mɛ ɖɔhun ǎ lɛ́ é kpó bǐ dlɛ́n alɔ dó wɛ é ɖe.—Galátinu lɛ́ 5:19-21.
Ényí mɛɖé kan nǔ élɔ́ byɔ́ we ɔ: “Étɛ́ a ka nɔ lin dó xó ɖíɖó xá mɛ e ɖó mɛ̌ ɖokpó ɔ xá mɛ é wú?”
A sixú ɖɔ: “Un gbɛ́ wǎn nú mɛ e nɔ ɖó xó xá mɛ e ɖó mɛ̌ ɖokpó ɔ yěɖɔhun lɛ́ é ǎ, amɔ̌, un sixú yí gbe nú nǔwalɔ yětɔn ǎ.”
✔ Nɔ flín ɖɔ: Ényí a nɔ zán gbɛ sɔgbe xá nǔgbódodó walɔ ɖagbe tɔn Biblu tɔn lɛ́ hǔn, gbeta towe wɛ bɔ a ɖ’acɛ bo ná wa mɔ̌. (Jozuwée 24:15) Ma nú winnyá ní nɔ hu we dó linlin towe lɛ́ wú ó.—Ðɛhan 119:46.
Klisánwun lɛ́ ɖó ná nɔ ɖó sísí nú mɛ bǐ, ényí mɛ lɛ́ ná bo tlɛ nɔ ɖó linlin ɖěbǔ dó xóɖóxámɛ wú ɔ nɛ́ ǎ cé? Ganjí. Biblu ɖɔ: “Mi wlí yɛ̌yi (alǒ ɖó sísí) nú gbɛtɔ́ alɔkpa lɛ́ bǐ.”(1 Piyɛ́ɛ 2:17) Énɛ́ wú ɔ, klisánwun lɛ́ nɔ gbɛ́ wǎn nú mɛ e nɔ ɖó xó xá mɛ e ɖó mɛ̌ ɖokpó ɔ yěɖɔhun lɛ́ é ǎ. Yě nɔ nyɔ́ xomɛ dó mɛ bǐ wú káká jɛ mɛ e nɔ ɖó xó xá mɛ e ɖó mɛ̌ ɖokpó ɔ yěɖɔhun lɛ́ é jí.—Matíe 7:12.
Ényí mɛɖé kan nǔ élɔ́ byɔ́ we ɔ: “Linlin e a nɔ ɖó dó mɛ e nɔ ɖó xó xá mɛ e ɖó mɛ̌ ɖokpó ɔ yěɖɔhun lɛ́ é ka nɔ flɔ́ zo dó glɔ̌ nú wǎn gbígbɛ́ nú yě ǎ cé?”
A sixú ɖɔ: “Ðěbǔ ǎ. Nǔwalɔ mɛ e nɔ ɖó xó xá mɛ e ɖó mɛ̌ ɖokpó ɔ yěɖɔhun lɛ́ é tɔn wɛ un gbɛ́ wǎn ná, ényí yěɖésúnɔ ǎ.”
✔ A sixú ɖɔ gɔ́ ná ɖɔ: “Ði kpɔ́ndéwú ɔ, un lɛ́ wá gbeta ɔ kɔn ɖɔ un kún ná nɔ nu azɔ ó. Nǔgbó ɔ, linlin mɔ̌hun ɖíɖó yǎyá nɔ xyɔ́ wǔ nú mì. Amɔ̌, mǐ ní ɖɔ ɖɔ a nɔ nu azɔ bo ɖó linlin vo. Un ná ɖó linlin agɔ dó wǔ we ǎ, lěe un kú d’é jí ɖɔ hwi lɔ ma ná ɖó linlin agɔ dó wǔ ce ǎ é ɖɔhun, kabǐ? Nǔ ɖokpó ɔ wɛ é nyí xá linlin e mǐ nɔ ɖó dó mɛ e nɔ ɖó xó xá mɛ e ɖó mɛ̌ ɖokpó ɔ yěɖɔhun lɛ́ é wú é.”
Jezu kplɔ́n mɛ ɖɔ è ní ma nɔ hɛn nǔ gángángán ó ǎ cé? Ényí mɔ̌ wɛ ɔ, klisánwun lɛ́ ɖó ná gɔn linlin agɔ ɖó dó mɛ e nɔ ɖó xó xá mɛ e ɖó mɛ̌ ɖokpó ɔ yěɖɔhun lɛ́ é wú ǎ cé? Jezu dó wǔsyɛ́n lanmɛ nú ahwanvú tɔn lɛ́ ɖɔ yě ní yí gbe nú nǔ bǐ, alǒ gbɛzínzán alɔkpa lɛ́ bǐ ǎ. É nyɔ́ wa ɔ, é kplɔ́n mɛ ɖɔ hwlɛngán sín ali hun nú “mɛ ɖěbǔ e ná ɖe xlɛ́ ɖɔ émí ɖi nǔ n’i” é bǐ. (Jaan 3:16) Ðiɖexlɛ́ ɖɔ è ɖi nǔ nú Jezu nɔ byɔ́ ɖɔ è ní zán gbɛ sɔgbe xá nǔgbódodó walɔ ɖagbe tɔn Mawu tɔn e gbɛ́ nǔwalɔ ɖé lɛ́ ɖi xó ɖíɖó xá mɛ e ɖó mɛ̌ ɖokpó ɔ mɛ ɖɔhun lɛ́ é jí é.—Hlɔ̌manu lɛ́ 1:26, 27.
Ényí mɛɖé ɖɔ: “Mɛ e nɔ ɖó xó xá mɛ e ɖó mɛ̌ ɖokpó ɔ yěɖɔhun lɛ́ é sixú ɖyɔ́ gbɛzínzán yětɔn ǎ; mɔ̌ wɛ è ji yě gbɔn.”
A sixú ɖɔ: “Biblu yí gbe ɖɔ nǔwalɔ ɖé lɛ́ nɔ dó ɖɔ do ɖo gbɛtɔ́ sín ayi mɛ tawun có, é ɖɔ nǔɖé dó lěe nǔvíkún lɛ́ nɔ w’azɔ̌ gbɔn ɖo mɛ e nɔ ɖó xó xá mɛ e ɖó mɛ̌ ɖokpó ɔ yěɖɔhun lɛ́ é sín lanmɛ gbɔn é wú ǎ. (2 Kɔlɛ́ntinu lɛ́ 10:4, 5) Ényí mɛɖé lɛ́ ná bo tlɛ nɔ ba ná ɖó xó xá mɛ e ɖo mɛ̌ ɖokpó ɔ yěɖɔhun lɛ́ é ɔ, Biblu ɖɔ ɖɔ klisánwun lɛ́ ɖó ná hɔn nǔ xó ɖíɖó xá mɛ e ɖó mɛ̌ ɖó mɛ̌ ɖokpó ɔ yěɖɔhun lɛ́ é.”
✔ Wěɖexámɛ: Mǐ ɖó ná nɔ nyi alɔ nú xóɖɔɖókpɔ́ dó nǔ e wú mɛ lɛ́ nɔ ɖó jlǒ bá ɖó xó xá mɛ e ɖó mɛ̌ ɖokpó ɔ yěɖɔhun lɛ́ é wú sín mɔ mɛ jijɛ, bo ɖó ná nɔ xlɛ́ nyi wɛn ɖɔ Mawu gbɛ́ xóɖóxámɛ alɔkpa énɛ́ núwiwa lɛ́. Bo ná dó jlɛ́ xó dó xó wú ɔ, a sixú ɖɔ: “Mi tuun a, mɛ gěgé nɔ ɖɔ ɖɔ hunnylánylá sixú sín lěe nǔvíkún lɛ́ nɔ w’azɔ̌ gbɔn ɖo mɛɖé sín lanmɛ gbɔn é wú, bɔ énɛ́ wú ɔ, mɛɖé lɛ́ sixú nɔ nylá hun ɖo jɔwámɔ linu. (Nǔnywɛ́xó 29:22) Ényí nǔ ka nyí mɔ̌ ɔ lo? Lěe mi sixú ko tuun gbɔn é ɔ, Biblu ɖɔ ɖɔ mǐ ní jó xomɛsin bǐ dó. (Ðɛhan 37:8; Efɛ́zinu lɛ́ 4:31) Ðó mɛɖé lɛ́ sixú nɔ sin xomɛ ɖo jɔwámɔ linu wútu ɔ, é ka ná sɔgbe ɖɔ è ní byɔ́ yě ɖɔ yě ní wa mɔ̌ a?”
Nɛ̌ Mawu ka ná ɖɔ nú mɛ e nɔ ba ná ɖó xó xá mɛ e ɖó mɛ̌ ɖokpó ɔ éɖɔhun é ɖé ɖɔ é ní hɔn ná gbɔn? Acɛ wɛ é ná nyí. Linlin e ma sɔgbe ǎ bɔ mɛ lɛ́ nɔ ɖó ɖɔ gbɛtɔ́ lɛ́ ɖó ná nɔ wa nǔ sɔgbe xá xóɖóxámɛ sín zɛn e nɔ sɔ́ yě é mɛ wɛ linlin énɛ́ gosín. Biblu ba wi nú gbɛtɔ́ lɛ́ bo ɖɔ ɖɔ yě sixú wá gbeta ɔ kɔn bo ná gɔn nǔ wa sɔgbe xá jlǒ xóɖóxámɛ tɔn masɔgbe yětɔn lɛ́, ényí yě ba mɔ̌ nǔgbó nǔgbó ɔ nɛ́.—Kolósinu lɛ́ 3:5.
10-16 JUIN
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ́ ÐƐHAN 48-50
Mɛjitɔ́ lɛ́ è mi, mi bló bónú ji e xwédo mitɔn ɖe dó tutoblónúnǔ Jexóva tɔn wú é ní lí dǒ
Jehovah sinsɛn lěe é ba gbɔn é ná gɔ́ so nú awǎjijɛ towe
11 Ényí mǐ nɔ kplɔ́n Xó Jehovah tɔn, bó nɔ lɛ́ kplɔ́n nǔ vǐ mǐtɔn lɛ́ dó Jehovah wú hǔn, sinsɛn ɛ wɛ mǐ ɖe nɛ́. Gbɔjɛzán ɔ nɔ hun ali nú Izlayɛ́li ví lɛ́ bɔ yě nɔ jó azɔ̌ e yě nɔ wa gbe bǐ gbe lɛ́ é dó, bó nɔ sɔ́ ayi ɖó kancícá e ɖo yě kpó Jehovah kpó tɛ́ntin é jí. (Tín. 31:16, 17) Gbejínɔtɔ́ e ɖo tɛ́ntin yětɔn lɛ́ é nɔ kplɔ́n nǔ vǐ yětɔn lɛ́ dó Jehovah kpó nǔ ɖagbe e é nɔ wa lɛ́ é kpó wú. Mǐ lɔmɔ̌ ɖó ná bló tuto bó ná nɔ xa Xó Mawu tɔn, lobo lɛ́ kplɔ́n. Akpáxwé Mawusinsɛn mǐtɔn tɔn ɖé wɛ, bó nɔ d’alɔ mǐ bɔ mǐ nɔ sɛkpɔ́ Jehovah d’é jí. (Ðɛh. 73:28) Gɔ́ ná ɔ, ényí mǐ ɖo nǔ kplɔ́n ɖó kpɔ́ wɛ ɖo xwédo mɛ ɔ, mǐ sixú d’alɔ vǐ mǐtɔn lɛ́ bɔ yě ná zun xɔ́ntɔn vívɛ́ xá Tɔ́ mǐtɔn jǐxwé tɔn wǎnyíyínɔ ɔ.—Xa Sɛ́nflínmɛ 6:6, 7.
w11 15/3 19 akpá. 5-7
A ɖó hwɛjijɔ e wú a ná j’awǎ é
“Mi lɛ́ lɛ̌ dó Sinyɔ́ɔ toxo ɔ, mi xa kpe e jí tocɔ́tɔ́ lɛ́ nɔ́ nɔ lɛ́. Mi kpɔ́n dǒ tɔn lɛ́, mi kpɔ́n ahohó e è mɛ lɛ́ dó é ganjí; énɛ́ ɔ, mi ná wá kpi tan tɔn nú vǐ e ná wá jɔ sɔ lɛ́.” (Ðɛh. 48:13, 14) Ðɛhanwlántɔ́ ɔ dó wǔsyɛ́n lanmɛ nú Izlayɛ́li ví lɛ́ ɖɔ yě ní sɛkpɔ́ Jeluzalɛ́mu bo kpɔ́n ɛ tlítlí. A ka sixú dó nukún mɛ bo kpɔ́n nǔ xɔ akwɛ́ ɖěɖěe xwédo Izlayɛ́li ví lɛ́ tɔn e yi toxo mímɛ́ ɔ mɛ nú xwe xwewú xwewú tɔn lɛ́, bo mɔ tɛ́npli tɔn ɖɛkpɛ ɖɛkpɛ ɔ lɛ́ é nɔ flín lɛ́ é a? Akpakpa ɖó ná ko nɔ sɔ́ yě nú yě ná “kpi tan tɔn nú vǐ e ná wá jɔ sɔ lɛ́” é.
Lin tamɛ dó axɔ́sú nyɔ̌nu Saba tɔn e tlóló hwɛ̌ ɔ, é xo nǔ kpɔ́n hwenu e é se xó dó acɛkpikpa jí wǔ Salomɔ́ɔ tɔn kpó nǔnywɛ́ ɖaxó tɔn kpó wú é jí. Étɛ́ ka zɔ́n bɔ é wá kú d’é jí ɖɔ nǔ e émí se lɛ́ é nyí nǔgbó? É ɖɔ: “Xó énɛ́ lɛ́ e un se ɔ, un ɖi cóbó wá mɔ ɖó nukún wú ǎ.” (2 Tan 9:6) Ɛɛn, nǔ e mǐ nɔ mɔ “ɖó nukún wú” lɛ́ é sixú sísɛ́ mǐ bɔ mǐ ná wa nǔ.
Nɛ̌ a ka sixú d’alɔ vǐ towe lɛ́ bɔ yě ná nɔ mɔ nǔ jí wǔ e ɖo tutoblónúnǔ Jexóva tɔn mɛ lɛ́ é “ɖó nukún wú” gbɔn? Ényí alaxɔ Kúnnuɖetɔ́ Jexóva tɔn lɛ́ tɔn ɖé ma lín dó we ǎ hǔn, dǒ gǎn bo ɖi sa yi dɔ̌n. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, kilomɛ́tlu 1500 mɔ̌ wɛ fí e Mandy kpó Bethany kpó ɖe é ɖó dó alaxɔ e ɖo to yětɔn mɛ é. É ɖo mɔ̌ có, mɛjitɔ́ yětɔn lɛ́ nɔ bló tuto hwɛhwɛ bɔ yě nɔ ɖi sa yi dɔ̌n, ɖo tají ɔ, hwenu e vǐ nyɔ̌nu yětɔn lɛ́ ɖo susu wɛ é. Yě tínmɛ ɖɔ: “Cóbɔ mǐ ná ɖi sa yi Betɛ́li ɔ, mǐ nɔ lin ɖɔ fínɛ́ ninɔ kún nyí alɔ mǐtɔn xwé nú ɖé ó, lé mɛ e ko nyí mɛxó lɛ́ é jɛ́n nɔ nɔ dɔ̌n. Amɔ̌, mǐ mɔ mɛ wínnyáwínnyá lɛ́ ɖo dɔ̌n bɔ yě ɖo azɔ̌ wa wɛ syɛ́nsyɛ́n nú Jexóva, bo ɖo vǐví tɔn ɖu wɛ! Mǐ mɔ ɖɔ tutoblónúnǔ Jexóva tɔn gbló ada hú fí kpɛví e mǐdɛɛ lɛ́ ɖe é, bɔ nú mǐ ɖi sa yi Betɛ́li hweɖébǔnu ɔ, énɛ́ nɔ ná hlɔ̌nhlɔ́n mǐ ɖo gbigbɔ lixo.” Tutoblónúnǔ Jexóva tɔn sisɛkpɔ́ bo kpɔ́n tlítlí sísɛ́ Mandy kpó Bethany kpó bɔ yě húzú gběxosín-alijítɔ́, bɔ è tlɛ ylɔ́ yě nú yě ná wa sinsɛnzɔ́ ɖo Betɛ́li nú hwenu kléwún ɖé.
w12 15/8 12 akpá. 5
Nɔ zán gbɛ toví Axɔ́súɖuto ɔ tɔn ɖɔhun!
5 Kplɔ́n hwenuxó tɔn. É sixú byɔ́ ɖɔ mɛ e jló ná húzú acɛkpikpa gbɛtɔ́ tɔn sín toví é ɖé ní kplɔ́n nǔ dó hwenuxó to ɔ tɔn wú. Mɔ̌ ɖokpó ɔ, é ná nyɔ́ ɖɔ mɛ e jló ná húzú Axɔ́súɖuto Mawu tɔn sín toví lɛ́ é ní kplɔ́n nǔ e wú yě kpé é bǐ dó Axɔ́súɖuto Mawu tɔn wú. Mǐ ní gbéjé Kolée sín vǐ ɖěɖěe wa sinsɛnzɔ́ ɖo Izlayɛ́li ɖo hwexónu lɛ́ é sín kpɔ́ndéwú kpɔ́n. Yě yí wǎn nú Jeluzalɛ́mu kpó sinsɛnxɔ tɔn kpó tawun, bɔ tan toxo ɔ tɔn kpikpi nɔ sɔ́ akpakpa yě. Lěe è gbá toxo ɔ gbɔn é wɛ jí wǔ nú yě hú gǎn ǎ, loɔ, nǔ e toxo ɔ kpó sinsɛnxɔ tɔn kpó nɔ te ná é wɛ. “Toxo” Jexóva “Axɔ́sú ɖaxó ɔ tɔn” wɛ Jeluzalɛ́mu nyí, ɖó fínɛ́ wɛ nyí hɔ̌nkan mawusinsɛn ɖo ali mǐmɛ́ ɔ nu tɔn. Fínɛ́ wɛ è nɔ kplɔ́n Jexóva sín Sɛ́n lɛ́ mɛ ɖe. Mɛ ɖěɖěe ɖo Axɔ́sú Jeluzalɛ́mu tɔn sín acɛ mɛ lɛ́ é wú wɛ Jexóva nyɔ́ xomɛ dó. (Xa Ðɛhan 48:2, 3, 10, 13, 14.) A ka nɔ jló ná kplɔ́n tutoblónúnǔ Jexóva tɔn sín akpáxwé e ɖo ayǐkúngban jí é sín tan, bo ná nɔ lɛ́ kpi nú mɛ ɖěvo lɛ́ yěɖɔhun a? Lě do a nɔ kplɔ́n nǔ dó tutoblónúnǔ Mawu tɔn kpó lěe Jexóva nɔ nɔ gǔdo nú togun tɔn gbɔn é wú sɔ é ɔ, mɔ̌ do wɛ Axɔ́súɖuto Mawu tɔn ná nyí nǔjɔnǔ nú we sɔ. Jlǒ e a nɔ ɖó bá jlá wɛn ɖagbe Axɔ́súɖuto ɔ tɔn é ná jɛjí ɖo jɔwámɔ linu.—Jel. 9:23; Luki 4:43.
Nǔ xɔ akwɛ́ Biblu tɔn lɛ́ biba
it-2 799
Dɔkun
Ðó akɔta Izlayɛ́li tɔn jɛ dɔkun wútu ɔ, yě nɔ mɔ nǔ bo nɔ ɖu, bo nɔ nu (1Ax 4:20; Nǔt 5:18, 19), bɔ dɔkun yětɔn lɛ́ cyɔ́n alɔ yě jí sín wǔvɛ́ e mɛ ya nɔ dɔn mɛ dó lɛ́ é sí. (Nǔx 10:15; Nǔt 7:12) É ɖo mɔ̌ có, dɔkun e azɔ̌ syɛ́nsyɛ́n e Izlayɛ́li ví lɛ́ wa é zɔ́n bɔ yě jɛ é sɔgbe xá linlin Jexóva tɔn có (kpɔ́n Nǔx 6:6-11; 20:13; 24:33, 34), é lɛ́ gb’akpá nú yě dó awǒvinú e é ná nyí ɖɔ yě ní wɔn ɖɔ é wɛ nyí Jɔtɛn dɔkun yětɔn tɔn, lobo jɛ ji ɖe dó nǔɖókan yětɔn lɛ́ wú jí é wú. (Sɛ́ 8:7-17; Ðɛ 49:7-10; Nǔx 11:4; 18:10, 11; Jel 9:22, 23) É flín yě ɖɔ dɔkun kún nɔ nɔ ayǐ káká sɔ́yi ó, (Nǔx 23:4, 5), è kún sixú sɔ́ jó nú Mawu nú é ná xɔ gbɛ nú mɛ bo hwlɛ́n mɛ sín kú sí ó (Ðɛ 49:7, 8), bo kún ka lɛ́ ɖo tají nú mɛkúkú lɛ́ ó (Ðɛ 49:17, 18; Nǔt 5:15). È xlɛ́ yě ɖɔ dɔkun jijɛ sísɔ́ ɖó tɛn tají ɖé mɛ sixú dɔn mɛ dó nǔagɔwiwa lɛ́ mɛ, bɔ nǔ mɛtɔn kún sɔ́ ná nyɔ́ Mawu nukúnmɛ ó. (Nǔx 28:20; kpɔ́n Jel 5:26-28; 17:9-11.) È lɛ́ dó wǔsyɛ́n lanmɛ nú yě ɖɔ ‘yě ní sɔ́ dɔkun yětɔn lɛ́ dó sɔ́ Jexóva su.’—Nǔx 3:9.
17-23 JUIN
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ́ ÐƐHAN 51-53
Lěe a sixú nyi alɔ nú nǔwanyido syɛ́nsyɛ́n lɛ́ gbɔn é
Nɛ̌ A ka Sixu Hɛn Ayi Towe Gbɔn?
4 Ðò Nǔnywɛxó 4:23 mɛ ɔ, è zán xókwín “ayi” ɔ bo dó dó gesí gbɛtɔ́ xomɛ dɔ̌n bǐ alǒ fí e hwlá hugǎn ɖò xomɛ é. Ðò xógbe ɖevo mɛ ɔ, xókwín “ayi” ɔ nɔ lɛ́ dó gesí nǔ elɔ lɛ e ɖò ayi gɔngɔn mǐtɔn mɛ é: linlin mǐtɔn lɛ, lee nǔ nɔ cí nú mǐ é, nǔ e nɔ sísɛ́ mǐ é kpo jlǒ mǐtɔn lɛ kpo. É nyí nǔ e mǐ nɔ xlɛ́ ɖɔ mǐ nyí ɖò wěxo é kpowun wɛ é nɔ dó gesí ǎ, loɔ nǔ e mǐ nyí tawun ɖò xomɛ é wɛ.
5 Lee é nɔ byɔ ɖɔ mǐ ni kpé nukún dó lanmɛ mǐtɔn wu gbɔn é xlɛ́ ɖɔ é ɖò taji ɖɔ mǐ ni kpé nukún dó mɛ e mǐ nyí ɖò xomɛ é wu. Mi nú mǐ ni gbéjé enɛ kpɔ́n. Nukɔntɔn ɔ, bo na dó nɔ ninɔmɛ ɖagbe mɛ ɖò agbaza mɛ ɔ, mǐ ɖó na nɔ ɖu nǔɖuɖu hunsin ɖagbe tɔn lɛ, bo ɖó na nɔ lɛ́ ba lanmɛ kpɔ́n hwɛhwɛ. Mɔ̌ ɖokpo ɔ, bonu mǐ na nɔ ninɔmɛ ɖagbe mɛ ɖò gbigbɔ lixo ɔ, mǐ ɖó na nɔ ɖu nǔɖuɖu gbigbɔ tɔn e nɔ na hunsin ɖagbe mɛ lɛ é, bo na nɔ ɖexlɛ́ ɖò gbesisɔmɛ ɖɔ mǐ ɖó nǔɖiɖi nú Jehovah. Mǐ nɔ ɖè nǔɖiɖi e mǐ ɖó nú Jehovah é xlɛ́ gbɔn nǔ e mǐ kplɔ́n lɛ é zinzan kpo xóɖiɖɔ dó nǔɖiɖi mǐtɔn wu kpo gblamɛ. (Hlɔ. 10:8-10; Ja. 2:26) Wegɔ́ ɔ, mǐ sixu ɖò azɔn jɛ wɛ fɛɛ, bo ka zɔn dó lee mǐ ɖè ɖò wěxo é jí bo lin ɖɔ mǐ ɖò ganji. Mɔ̌ ɖokpo ɔ, mǐ sixu zɔn dó aca yɛhwexɔsuɖuto ɔ tɔn mǐtɔn lɛ wu bo lin ɖɔ nǔɖiɖi mǐtɔn lidǒ, cobɔ jlǒ nyanya lɛ ka sixu ɖò susu wɛ ɖò ayi mǐtɔn mɛ fɛɛ. (1 Kɔ. 10:12; Ja. 1:14, 15) Mǐ ɖó na flín ɖɔ Satáan jló na sɔ́ linlin tɔn lɛ dó hɛn mǐ blí. Nɛ̌ é ka sixu tɛ́n kpɔ́n bo na wà mɔ̌ gbɔn tawun? Nɛ̌ mǐ ka sixu cyɔn alɔ mǐɖée jí gbɔn?
w15 15/6 14 akpá. 5-6
Mǐ sixú nɔ mǐmɛ́ jí
5 Ali tají e nu mǐ sixú ɖe xlɛ́ Jexóva ɖɔ mǐ ɖeji dó wǔ tɔn ɖe é ɖokpó wɛ nyí ɖɔ mǐ ná ɖɔ xó n’i dó ahwan e fun xá linlin nyanya lɛ́ wɛ mǐ ɖe é wú ɖo ɖɛ mɛ. Nú mǐ sɛkpɔ́ Jexóva ɖo ɖɛ mɛ ɔ, é lɔ nɔ sɛkpɔ́ mǐ. É nɔ hun alɔ dó ná gbigbɔ mímɛ́ tɔn mǐ, bɔ mɔ̌ mɛ ɔ, kán e mǐ kán ɖ’é jí bá gbi dɔn ɖo linlin nyanya lɛ́ nukɔn, bo lɛ́ nɔ mǐmɛ́ jí é nɔ lɛ́ syɛ́n d’é jí. Hǔn, mi bo nú mǐ ní nɔ ɖe xlɛ́ Mawu ɖɔ nǔ e mǐ nɔ ba tawun é wɛ nyí ɖɔ nǔ e mǐ nɔ lin ɖo ayi mǐtɔn mɛ lɛ́ é ní nyɔ́ nukún tɔn mɛ. (Ðɛh. 19:15) Mǐ ka nɔ sɔ́ mǐɖée hwe bo nɔ byɔ́ ɛ ɖɔ é ní gbéjé mǐ kpɔ́n, bo kpɔ́n ɖɔ mǐ wlí “ali nyanya” ɖé, alǒ ɖó jlǒ nyanya ɖé, bɔ énɛ́ sixú zɔ́n bɔ mǐ ná hu hwɛ wɛ a jí a? (Ðɛh. 139:23, 24) Mǐ ka nɔ xo ɖɛ sɛ́dó è hwɛhwɛ bo nɔ byɔ́ ɛ ɖɔ é ní d’alɔ mǐ nú mǐ ná hɛn gbejíninɔ mǐtɔn ɖo mɛtɛ́nkpɔ́n lɛ́ nukɔn a?—Mat. 6:13.
6 Fí e mǐ su ɖe é kpó nǔ e mǐ ko wa wá yi lɛ́ é kpó sixú zɔ́n bɔ mǐ ná nɔ yí wǎn nú nǔ e Jexóva gbɛ́ wǎn ná é ɖe lɛ́. É ná bo tlɛ nyí mɔ̌ wɛ ɔ, é sixú d’alɔ mǐ bɔ mǐ ná bló hǔzúhúzú e ɖo dandan lɛ́ é bo ná kpo ɖo sinsɛn ɛ wɛ lěe é ba gbɔn é. Axɔ́sú Davídi mɔ nǔ jɛ énɛ́ wú. Ée é d’afɔ gbě nú Bɛtisábe gúdo é ɔ, é sa vo nú Jexóva bo ɖɔ: “Sɔ́ ayi mímɛ́ dó xomɛ nú mì; lɛ̌ vɔ́ ayixa ce bló ɖó, bónú ayixa ce ní lí dǒ ganjí.” (Ðɛh. 51:12, 14) Nǔnyanyawiwa sixú nɔ dɔn hwɛhuhu gbaza mǐtɔn tawun, amɔ̌, Jexóva sixú flɔ́ jlǒ tónúsise n’i tɔn sín zo dó lanmɛ nú mǐ. Jlǒ nǔnyanyawiwa tɔn lɛ́ ná bo tlɛ dó ɖɔ do tawun ɖo ayi mǐtɔn mɛ, bo nɔ ba ná ɖyɔ́ linlin mímɛ́ mǐtɔn lɛ́ ɔ, Jexóva sixú xlɛ́ ali mǐ bɔ mǐ ná nɔ se tónú nú gbeɖiɖe tɔn lɛ́, bo zán gbɛ sɔgbe xá yě bɔ é ná kpa mǐ. É sixú bló bɔ nǔ nyanya ɖěbǔ ná ɖu ɖo mǐ jí ǎ.—Ðɛh. 119:133.
Nǔ xɔ akwɛ́ Biblu tɔn lɛ́ biba
it-1 663
Dowɛgi
Edɔ́munu ɖé wɛ bo lɛ́ nyí lɛ̌ngbɔ́nyitɔ́ tají Sawúlu tɔn; tɛn nukúnkpédónǔwú tɔn tají ɖé wɛ. (1Sa 21:7, nwt; 22:9) É ɖo wɛn ɖɔ Dowɛgi wá húzú Jwifu wɛ. Ðó Dowɛgi “ɖo glɔ̌nglɔ́n jí ɖo Jexóva nukɔn” ɖo Nɔvu, bóyá ɖó é dó akpá ɖé, ɖo blǐblí jí, alǒ é cí ɖɔ wuntun gudu tɔn ɖo wǔ tɔn wútu ɔ, é mɔ bɔ vɔ̌sánúxwlémawutɔ́ ɖaxó Aximɛlɛ́ki zé wɔ̌xúxú e è nɔ xwlé Mawu lɛ́ é kpó hwǐ Goliyáti tɔn kpó nú Davídi. Nukɔnmɛ hwenu e Sawúlu wá ɖo ɖiɖɔ nú mɛsɛntɔ́ tɔn lɛ́ wɛ ɖɔ yě ɖo gbě émítɔn blá wɛ é ɔ, Dowɛgi ɖɔ nǔ e é mɔ ɖo Nɔvu lɛ́ é. Ée Sawúlu ylɔ́ vɔ̌sánúxwlémawutɔ́ ɖaxó ɔ kpó vɔ̌sánúxwlémawutɔ́ Nɔvu tɔn ɖěvo lɛ́ kpó, bo kan nǔ byɔ́ Aximɛlɛ́ki gúdo é ɔ, é ɖe gbe nú wezunkántɔ́ lɛ́ ɖɔ yě ní hu vɔ̌sánúxwlémawutɔ́ lɛ́. Ée yědɛɛ lɛ́ gbɛ́ é ɔ, hwenu e Sawúlu ɖe gbe tɔn nú Dowɛgi é ɔ, é xo nǔ kpɔ́n cóbó hu vɔ̌sánúxwlémawutɔ́ 85 ǎ. Ée Dowɛgi dó nǔ baɖabaɖa énɛ́ sin gúdo é ɔ, é sú kún dó nú Nɔvu toxo ɔ bǐ, bo hu yɔkpɔ́vú kpó mɛxó kpó bǐ, káká jɛ kanlin lɛ́ jí.—1Sa 22:6-20.
Lěe nǔwlánwlán aga tɔn Ðɛhan 52gɔ́ ɔ tɔn xlɛ́ gbɔn é ɔ, Davídi wlán nǔ dó Dowɛgi wú bo ɖɔ: “Nǔ nyanya wé jɛ́n a nɔ ɖe. Nu towe ɖá hú hǎ; mɛ nú ɖɔ wɛ jɛ́n a nɔ ɖe. A yí wǎn nú nyanya wiwa hú ɖagbewiwa; a yí wǎn nú adingban hú nǔgbó. Xó e nɔ́ hɛn nǔ gblé lɛ́ kɛ́ɖɛ́ wɛ a nɔ yí wǎn ná; xó e a nɔ ɖɔ ɔ ɖě nɔ nyí nǔgbó ǎ.”—Ðɛ 52:4-6.
24-30 JUIN
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ́ ÐƐHAN 54-56
Mawu ɖo kpɔ́ xá we
w06 1/8 22 akpá. 10-11
Ðǒ nǔnywɛ́ bo ɖi xɛsi nú Mawu!
10 Ðo ninɔmɛ ɖé mɛ ɔ, Davídi yi ba bibɛtɛn ɖo Akíci e nyí axɔ́sú Filisitɛ́ɛn lɛ́ tɔn é gɔ́n ɖo Gati e nyí Goliyáti sín to é mɛ. (1 Samuwɛ́li 21:11-16) Mɛsɛntɔ́ axɔ́sú ɔ tɔn lɛ́ ɖe Davídi gba bo tínmɛ nú axɔ́sú ɔ ɖɔ kɛntɔ́ wɛ Davídi nyí nú akɔta yětɔn. Nɛ̌ Davídi ka wa nǔ gbɔn ɖo ninɔmɛ baɖabaɖa énɛ́ mɛ? É hun ayi tɔn nú Jexóva ɖo ɖɛ mɛ. (Ðɛhan 56:2-5, 12-14) Davídi vlɛ́ taɖunɔ bo dó hɔn có, é tuun ɖɔ Jexóva wɛ hwlɛ́n émí nǔgbó gbɔn nyɔ̌ná e é kɔn dó gǎndídó émítɔn lɛ́ jí é gblamɛ. Gǎn e Davídi nɔ gán jɛ Jexóva wú kpó ayi tɔn bǐ kpó é, kpó ji e é nɔ ɖe dó wǔ tɔn bǐ mlɛ́mlɛ́ é kpó xlɛ́ ɖɔ é nɔ ɖi xɛsi nú Mawu nǔgbó.—Ðɛhan 34:5-7, 10-12.
11 Davídi ɖɔhun ɔ, mǐ lɔmɔ̌ sixú ɖe xlɛ́ ɖɔ mǐ nɔ ɖi xɛsi nú Mawu gbɔn jiɖiɖe dó akpá e é dó ɖɔ émí ná d’alɔ mǐ bɔ mǐ ná ɖí xwi xá tagba mǐtɔn lɛ́ é wú gblamɛ. Davídi ɖɔ: “Sɔ́ gbɛ towe jó nú [Jexóva], gǎn jɛ wǔ tɔn, é ná wa azɔ̌ tɔn.” (Ðɛhan 37:5) Ðiɖɔ wɛ è ɖe ɖɔ mǐ ní bɛ́ tagba mǐtɔn lɛ́ d’alɔ mɛ nú Jexóva, bo ma wa nǔɖé lobo lin ɖɔ é ná wa nǔ dó ta mǐtɔn mɛ ǎ. Davídi xo ɖɛ bo byɔ́ alɔdó Mawu tɔn lobo jó nǔ lɛ́ dó mɔ̌ kpowun ǎ. É zán nǔwúkpíkpé e Jexóva ná ɛ ɖo agbaza kpó taglomɛ kpó linu é bo húzú kpan nukɔn tagba ɔ, bá ɖe ɖɛ. É ɖo mɔ̌ có, Davídi tuun ɖɔ gǎndídó gbɛtɔ́ tɔn kɛ́ɖɛ́ kún kpé bónú è ná ɖó ɖuɖéjí ó. Linlin e mǐ lɔmɔ̌ ɖó ná nɔ ɖó é nɛ́. Nú mǐ dó gǎn e wú mǐ kpé é bǐ fó ɔ, mǐ ɖó ná jó éé kpo é d’alɔ mɛ nú Jexóva. Nǔgbó ɔ, mǐ nɔ sixú wa nǔɖé hwɛhwɛ zɛ mǐ ná gán jɛ Jexóva wú wú ǎ. Fínɛ́ wɛ ɖokpó ɖokpó mǐtɔn nɔ ɖe lěe mǐ nɔ ɖi xɛsi nú Mawu gbɔn é xlɛ́ ɖe. Xó e Davídi ɖɔ sín ayi gɔngɔn tɔn mɛ é sixú dó gbɔ nú mǐ: “[Jexóva] nɔ ɖɔ nǔ e ɖo ayi tɔn mɛ ɔ nú mɛ e nɔ sí i lɛ́; é kplɔ́n nǔ e akɔ jɛ xá ɛ nyí ɔ yě.”—Ðɛhan 25:14.
cl 243 akpá. 9
Nǔ ɖěbǔ sixú “ɖe mǐ ɖó vo nú wǎnyíyí Mawu tɔn” ǎ
9 Didɛ mǐtɔn lɔmɔ̌ nɔ xɔ akwɛ́ nú Jexóva. (Matíe 24:13) Flín ɖɔ Satáan nɔ ba ɖɔ a ní jó Jexóva dó. Azǎn e jí a nɔ gbejí nú Jexóva é ɖokpó ɖokpó nɔ nyí azǎn ɖěvo e jí a d’alɔ bɔ è ná xósin nú nǔɖɔbamɛ Satáan tɔn é. (Nǔnywɛ́xó 27:11) Hweɖélɛ́nu ɔ, didɛ nɔ bɔ wǔ ǎ. Lanmɛ ma ɖo ganjí, akwɛ́yózo, wǔvɛ́ sise ɖo lěe nǔ nɔ cí nú mɛ é linu, kpó tagba ɖěvo lɛ́ kpó sixú zɔ́n bɔ gbɛ zínzán ɖo azǎn ɖokpó ɖokpó jí ná nɔ vɛ́ wǔ nú mǐ. Nǔ e ɖó nukún wɛ è ɖe bɔ yě ma ko jɛnu ǎ lɛ́ é lɔ sixú dó awakanmɛ kú nú mǐ. (Nǔnywɛ́xó 13:12) Didɛ ɖo wǔvɛ́ énɛ́ lɛ́ ɖokpó ɖokpó nu nɔ xɔ akwɛ́ nú Jexóva tawun. Énɛ́ wú wɛ axɔ́sú Davídi byɔ́ Jexóva ɖɔ é ní yí ɖasin émítɔn lɛ́ “dó nǔ mɛ,” bo ɖɔ gɔ́ ná kpó jiɖe kpó ɖɔ: “A ma ka ko wlán bǐ dó wěma towe mɛ a?” (Ðɛhan 56:9) Ɛɛn, ɖasin mǐtɔn lɛ́ kpó wǔvɛ́ e mǐ nɔ se ɖó mǐ ɖo gbejí nú Jexóva wútu lɛ́ é kpó bǐ wɛ nɔ xɔ akwɛ́ n’i, b’ɛ nɔ lɛ́ flín yě. Nǔ énɛ́ lɛ́ lɔmɔ̌ nɔ xɔ akwɛ́ n’i.
Lěe wǎnyíyí nɔ d’alɔ mǐ bɔ mǐ nɔ ɖu ɖo xɛsi jí gbɔn é
16 Satáan tuun ɖɔ gbɛ xɔ akwɛ́ tawun nú mǐ. Énɛ́ wú ɔ, é ɖɔ ɖɔ mǐ ná sɔ́ nǔ e mǐ ɖó lɛ́ é bǐ dó sá vɔ̌, káká jɛ xɔ́ntɔn e mǐ zun xá Jehovah é jí, bo ná dó sixú nɔ gbɛ. (Jɔb. 2:4, 5) Nǔvú séé wɛ nyí énɛ́ bɔ Satáan ɖó! Ðó Satáan ɖó “acɛ e nɔ hu mɛ é” wútu ɔ, é nɔ zán xɛsi e mǐ nɔ ɖi ɖo jɔwámɔ linu nú kú é dó bló bónú mǐ ná jó Jehovah dó. (Ebl. 2:14, 15) Ðo ninɔmɛ ɖé lɛ́ mɛ ɔ, mɛ e jí Satáan kpa acɛ dó lɛ́ é sixú gblɔ́n adǎn nú mɛsɛntɔ́ Jehovah tɔn lɛ́ ɖɔ ényí yě ma sa nǔɖiɖi yětɔn ǎ ɔ, émí ná hu yě. Ðo ninɔmɛ ɖěvo lɛ́ mɛ ɔ, ényí ajijimɛnú e kúnkplá dotóoxwéxó é ɖé xá mǐ ɔ, Satáan sixú gbɔn yɛkan énɛ́ mɛ bá mɔ tɛn dó bló bónú mǐ ná gbɛ́ nǔ e mǐ ɖi nǔ ná lɛ́ é. Dotóo lɛ́, alǒ mɛ e ɖo xwédo mǐtɔn mɛ bo ma nyí nǔɖitɔ́ ǎ lɛ́ é sixú gbídí kɔ nú mǐ bónú mǐ ná yí gbe bá dó hun; mɔ̌ wiwa ka ná t’afɔ sɛ́n Mawu tɔn lɛ́ jí. Alǒ mɛɖé sixú tɛ́n kpɔ́n bo ná bló bɔ mǐ ná yí gbe nú nukúnkpédómɛwú ɖěvo e ma sɔgbe xá nǔgbódodó Biblu tɔn lɛ́ ǎ é.
17 Mǐ nɔ ba ná kú ǎ có, mǐ ka tuun ɖɔ ényí mǐ ná bo tlɛ kú ɔ, Jehovah ná kpo ɖo wǎn yí nú mǐ wɛ. (Xa Hlɔ̌manu lɛ́ 8:37-39.) Ényí xɔ́ntɔn Jehovah tɔn lɛ́ kú ɔ, é nɔ kpo ɖo yě flín wɛ, cí nǔ ɖɔ yě kpo ɖo gbɛ wɛ ɖɔhun. (Luk. 20:37, 38) Akpakpa ɖo sísɔ́ ɛ wɛ b’ɛ ná fɔ́n yě. (Jɔb. 14:15) Axɔ́ ɖaxó wɛ Jehovah sú, bónú mǐ ná dó sixú “mɔ gbɛ mavɔmavɔ.” (Jaan 3:16) Mǐ tuun lě do Jehovah yí wǎn nú mǐ, lobo nɔ lɛ́ kpé nukún dó mǐ wú sɔ é. Énɛ́ wú ɔ, ényí mǐ ɖo azɔn jɛ wɛ, alǒ è gblɔ́n kúdán nú mǐ ɔ, mǐ nɔ jó Jehovah dó ǎ, é nyɔ́ wa ɔ, mǐ nɔ gán jɛ wǔ tɔn, bo nɔ tuun ɖɔ é ná dó gbɔ nú mǐ, ná nǔnywɛ́ mǐ, lobo lɛ́ ná hlɔ̌nhlɔ́n mǐ. Nǔ e Valérie kpó asú tɔn kpó wa é pɛ́ɛ nɛ́.—Ðɛh. 41:4.
Nǔ xɔ akwɛ́ Biblu tɔn lɛ́ biba
it-2 646
Sɔgúdo tuuntuun, byɔ̌wá
Sa e Judási Isikaliɔ́ti sa gǎn tɔn é bló bɔ nǔɖɔɖayǐ Mawu tɔn jɛnu, bo lɛ́ xlɛ́ nǔwúkpíkpé sɔgúdo tuuntuun tɔn Jexóva kpó Vǐ tɔn kpó tɔn. (Ðɛ 41:10; 55:13, 14; 109:8; Mɛ 1:16-20) É ɖo mɔ̌ có, è sixú ɖɔ ɖɔ byɔ̌wá wɛ, alǒ Mawu wɛ dó Judási jí bɔ é ná wa nǔ gbɔn mɔ̌ ǎ. Nǔɖɔɖayǐ lɛ́ ɖɔ ɖɔ mɛtuunmɛ vívɛ́ Jezu tɔn ɖé ná sa ɛ, amɔ̌, yě ɖɔ mɛ e é ná nyí é lě tawun ǎ. Nǔgbódodó Biblu tɔn lɛ́ lɔmɔ̌ xlɛ́ ɖɔ Mawu kún dó Judási jí bɔ é ná wa nǔ lěe é wa gbɔn é ó. Nǔgbódodó Mawu tɔn e xó mɛsɛ́dó Pɔ́lu ɖɔ é ɖíe: “Ma yá wǔ sɔ́ alɔ ɖó súnnu ɖěbǔ jí gbeɖé ó; ma ɖ’alɔ ɖo hwɛ mɛ ɖěvo lɛ́ tɔn lɛ́ mɛ ó; hɛn hwiɖée ɖó mǐmɛ́ jí.” (1Ti 5:22; lɛ̌ kpɔ́n 1Ti 3:6.) Nǔ e xlɛ́ ɖɔ mɛsɛ́dó 12 lɛ́ cyáncyán kpó nǔnywɛ́ kpó, lěe é jɛxá gbɔn é ɖu ayi mɛ nú Jezu é wɛ nyí ɖɔ é zán zǎn blěbú ɖokpó dó xo ɖɛ sɛ́dó Tɔ́ tɔn cóbó ɖɔ gbeta tɔn. (Lk 6:12-16) Nú Mawu wɛ ko dó Judási jí b’ɛ ná nyí mɛsaɖutɔ́ ɔ, énɛ́ ná ko jɛ agɔ dó wěɖexámɛ Mawu tɔn, bɔ sɔgbe xá nǔgbódodó Mawu tɔn ɔ ɔ, é ná ko ɖ’alɔ ɖo hwɛ e Judási hu é mɛ.
Hǔn, é ɖo wɛn ɖɔ hwenu e è sɔ́ Judási b’ɛ ná nyí mɛsɛ́dó é ɔ, nǔ ɖě kún ɖo ayi tɔn mɛ bo xlɛ́ ɖɔ é ná wá sa gǎn tɔn ó. É jó ‘ɖɔ aɖǐnɔ ɖé dó bɔ é wú kun’ bo lílɛ́ jɔ n’i, bɔ wǎgbɔ tɔn ɔ, é dó gǔdo Mawu, bo ka jó éɖée dó bɔ Awǒvi xlɛ́ ali i, bɔ énɛ́ sísɛ́ ɛ d’ajo kɔn bɔ é lɛ́ sa gǎn tɔn. (Eb 12:14, 15; Jn 13:2; Mɛ 1:24, 25; Ja 1:14, 15) Hwenu e kpá e Judási zɛ é wá jɛ fí e é ná jɛ é ɔ, Jezu ɖésúnɔ kpé wú bo xa nǔ e ɖo ayi tɔn mɛ é, lobo ɖɔ ɖ’ayǐ ɖɔ é ná sa émí.—Jn 13:10, 11.
ZĚ HWIÐÉE BǏ JÓ NÚ MAWUXÓÐIÐƆZƆ́ Ɔ
“Wǎnyíyí Klísu tɔn ɖu ɖo mǐ jí”
12 Ðo zǎn e jɛ nukɔn nú kú Klísu tɔn é mɛ ɔ, é ɖɔ nú ahwanvú tɔn lɛ́ ɖɔ: “Mi ná mɔ wǔvɛ́ ɖo gbɛ ɔ mɛ, amɔ̌, mi kpankɔ́n! Un ko ɖu ɖo gbɛ ɔ jí.” (Xa Jaan 16:32, 33.) Étɛ́ ka d’alɔ Jezu bɔ é kpankɔ́n hwenu e kɛntɔ́ tɔn lɛ́ ɖo adǎn gblɔ́n n’i wɛ é bo nɔ gbejí káká yi kú? Jiɖe e é ɖó dó Jexóva wú é wɛ. Ðó Jezu tuun ɖɔ ahwanvú émítɔn lɛ́ ná gbɔn mɛtɛ́nkpɔ́n mɔ̌hun lɛ́ mɛ wútu ɔ, é xo ɖɛ sɛ́dó Jexóva ɖɔ é ní kpɔ́n yě jí. (Jaan 17:11) Étɛ́wú énɛ́ ka ná mǐ akɔ́nkpinkpan? Ðó Jexóva ɖó hlɔ̌nhlɔ́n hú kɛntɔ́ mǐtɔn lɛ́ bǐ. (1 Jaan 4:4) Nǔ bǐ wɛ é nɔ mɔ. Mǐ kú d’é jí ɖɔ ényí mǐ ɖeji dó Jexóva wú ɔ, mǐ sixú ɖu ɖo xɛsi mǐtɔn lɛ́ jí, lobo ɖe akɔ́nkpinkpan xlɛ́.
13 Ð’ayi kpɔ́ndéwú Jozɛ́fu Alimatéenu ɔ tɔn wú. Jwifu lɛ́ nɔ ɖó sísí n’i titewungbe tɔn. É ɖo mɛ e ɖo hwɛɖɔxɔsá ɖaxó Jwifu lɛ́ tɔn mɛ lɛ́ é mɛ. Amɔ̌, ɖo sinsɛnzɔ́ Jezu tɔn hwenu ɔ, Jozɛ́fu kpankɔ́n ǎ. Jaan ɖɔ ɖɔ é ‘nyí ahwanvú Jezu tɔn, bo kún ka ɖe mɔ̌ xlɛ́ ó, ɖó é ɖo xɛsi ɖi nú Jwifugán lɛ́ wɛ wútu.’ (Jaan 19:38) Jozɛ́fu yí wɛn Axɔ́súɖuto ɔ tɔn có, é ka lɔn nú mɛ ɖěvo lɛ́ ní tuun ɖɔ é ɖi nǔ nú Jezu ǎ. É sixú ko nyí ɖɔ xɛsi wɛ ɖo ɖiɖi i wɛ ɖɔ ényí mɛ ɖěvo lɛ́ tuun ɖɔ émí nyí ahwanvú Jezu tɔn ɔ, yě kún sɔ́ ná nɔ sí émí ɖě ó. Ðěbǔ wɛ é ná bo nyí gbɔn ɔ, Biblu ɖɔ nú mǐ ɖɔ ɖo kú Jezu tɔn gúdo ɔ, Jozɛ́fu “kpankɔ́n bo yi Pilátu gɔ́n, lobo byɔ́ cyɔ Jezu tɔn.” (Mak. 15:42, 43) Jozɛ́fu sɔ́ tɛ́n kpɔ́n bo ná hwlá ahwanvú Jezu tɔn e é nyí é ɖě ǎ.
14 Xɛsi ko ɖi we dó gbɛtɔ́ wú Jozɛ́fu ɖɔhun kpɔ́n a? Winnyá ka nɔ hu we hweɖélɛ́nu bɔ a nɔ gɔn ɖiɖexlɛ́ ɖɔ émí nyí Kúnnuɖetɔ́ Jexóva tɔn ɖo wěmaxɔmɛ, alǒ azɔ̌mɛ wɛ a? A ɖo nǎ nǎ ɖó nú wɛnjlátɔ́ nyínyí, alǒ batɛ́mu bíbló wɛ ɖó ado ɖo huhu we wɛ ɖó nǔ e mɛ ɖěvo lɛ́ sixú lin dó wǔ we é wú wɛ a? Ma lɔn nú linlin mɔ̌hun gbo kpo nyi ali jí nú we nú a gbɔ nǔ e a tuun ɖɔ é nyɔ́ é wa ó. Nɔ xo ɖɛ vívɛ́ sɛ́dó Jexóva. Nɔ byɔ́ ɛ ɖɔ é ní ná we akɔ́nkpinkpan bónú a ná wa jlǒ tɔn. Ényí a ɖo lěe Jexóva nɔ ná xósin nú ɖɛ towe lɛ́ gbɔn é mɔ wɛ ɔ, énɛ́ ná ná we hlɔ̌nhlɔ́n bɔ a ná lɛ́ kpankɔ́n hú gǎn.—Eza. 41:10, 13.