WEMATA 17
Sɛkpɔ́ Tutoblonunu Jehovah Tɔn D’eji
AHWANVU Jaki wlan ɖɔ: “Mi sɛkpɔ́ Mawu; enɛ ɔ é na sɛkpɔ́ mi.” (Ja. 4:8) Nǔgbo ɔ, mǐ nyí hwɛhutɔ́ có, Jehovah d’agba dín alǒ lín dó mǐ dín bo na gɔn ɖɛ mǐtɔn lɛ sè ǎ. (Mɛ. 17:27) Nɛ̌ mǐ ka sixu sɛkpɔ́ Mawu gbɔn? Mǐ sixu wà mɔ̌ gbɔn kancica mɛɖesunɔ tɔn nǔjɔnǔ tɔn ɖé ɖiɖó xá Jehovah gblamɛ; ɖɛ vívɛ́ xixo sɛ́dó è ɖ’emɛ. (Ðɛh. 39:13) Mǐ sixu lɛ́ nyí xɔ́ntɔn vívɛ́ Mawu tɔn, gbɔn Xó tɔn Biblu ɔ kplɔnkplɔn hwɛhwɛ gblamɛ. Mɔ̌ wiwa nɔ zɔ́n bɔ mǐ nɔ tuùn Jehovah Mawu, linlin tɔn lɛ, kpo jlǒ e é ɖó nú mǐ é kpo. (2 Tim. 3:16, 17) Mɔ̌ mɛ ɔ, mǐ nɔ kplɔ́n bo nɔ yí wǎn n’i, lobo nɔ dó gǎn bo ma wá jɛ dò n’i ó.—Ðɛh. 25:14.
2 Amɔ̌, Jezu e nyí Vǐ Jehovah tɔn é kɛɖɛ jí jɛn mǐ sixu gbɔn bo sɛkpɔ́ Jehovah. (Jaan 17:3; Hlɔ. 5:10) Gbɛtɔ́ ɖebǔ sixu na mɔjɛmɛ mǐ dó linlin Jehovah tɔn lɛ wu hugǎn Jezu ǎ. É vɛ́ kpo Tɔ́ tɔn kpo tawun; enɛ zɔ́n bɔ é sixu ɖɔ: “Mɛɖebǔ tuùn mɛ e Vǐ ɔ nyí ɔ zɛ Tɔ́ ɔ wu ǎ; mɛɖebǔ ka tuùn mɛ e Tɔ́ ɔ nyí ɔ zɛ Vǐ ɔ kpodo mɛ e Vǐ ɔ jló na ɖè è xlɛ́ lɛ kpo wu ǎ.” (Luk. 10:22) Enɛ wu ɔ, enyi mǐ ɖò Wɛnɖagbe-Wema lɛ kplɔ́n wɛ bo na mɔ nǔ jɛ linlin kpo lee nǔ cí nú Jezu é kpo mɛ ɔ, linlin Jehovah tɔn kpo lee nǔ nɔ cí nú Jehovah lɔ é kpo kplɔ́n wɛ jɛn mǐ ko ɖè nɛ. Nukúnnúmɔjɛnǔmɛ enɛ nɔ zɔ́n bɔ mǐ nɔ sɛkpɔ́ Mawu mǐtɔn d’eji.
3 Ðò Vǐ Mawu tɔn sín acɛkpikpa glɔ́ ɔ, mǐ nɔ sɔnǔ nú kancica syɛnsyɛn ɖé xá Jehovah, gbɔn tutoblonunu tɔn sín akpáxwé e nukún nɔ mɔ, b’ɛ nɔ d’alɔ mǐ bɔ mǐ nɔ kplɔ́n lee mǐ na wà jlǒ Mawu tɔn gbɔn é, sisɛkpɔ́ ganji gblamɛ. Lee è ko ɖɔ ɖ’ayǐ ɖò Matie 24:45-47 mɛ gbɔn é ɔ, Jezu Klisu e nyí Gǎn ɔ é, ko sɔ́ ‘deví gbejinɔtɔ́ ayiɖotenanɔ’ ɔ, bɔ é “nɔ na nǔɖuɖu” xwédo nǔɖiɖi tɔn ɔ “dó hwetɔnnu.” Égbé ɔ, deví gbejinɔtɔ́ ɔ nɔ na mǐ nǔɖuɖu gbigbɔ tɔn kɔn nyi kpɔ́. Jehovah nɔ zán deví enɛ dó ɖè wě xá mǐ ɖɔ mǐ ni nɔ xà Xó tɔn ayihɔngbe ayihɔngbe, bo nɔ yì kplé Klisanwun tɔn lɛ hwɛhwɛ, lobo nɔ ɖ’alɔ ɖò “axɔ́suɖuɖu Mawu tɔn sín wɛnɖagbe” ɔ jijla mɛ ganji. (Mat. 24:14; 28:19, 20; Joz. 1:8; Ðɛh. 1:1-3) Deví gbejinɔtɔ́ ɔ nyí hwɛhutɔ́ có, mǐ ɖeji ɖɔ Mawu wɛ nɔ xlɛ́ ali i. Mǐ ɖó na tɛ́n kpɔ́n, bo sɛkpɔ́ tutoblonunu Jehovah tɔn sín akpáxwé ayikúngban jí tɔn ɔ, lobo xwedó alixlɛ́mɛ tɔn lɛ. Enɛ na dɔn mǐ sɛkpɔ́ Mawu mǐtɔn Jehovah, bo na na hlɔnhlɔn mǐ, lobo cyɔn alɔ mǐ jí, enyi tɛnkpɔn lɛ na bo ɖò finɛ ɔ nɛ.
NǓ E WU TƐNKPƆN LƐ ÐÒ JIJƐJI WƐ É
4 Vlafo a ɖò nǔgbo ɔ mɛ dìn é ɔ, xwè ko yì mɔkpan. Enyi mɔ̌ hǔn, é ɖò wɛn ɖɔ a tuùn tinmɛ è ni dɛ ɖò nǔ e nɔ tɛ́n gbejininɔ kpɔ́n lɛ é nu tɔn. Amɔ̌, enyi é na bo tlɛ nyí ɖɔ dìn wɛ a wá tuùn Jehovah, bo xò kpóɖó nú togun tɔn ɔ, a tuùn ɖɔ Satáan Awoví nɔ klán gbè xá mɛɖebǔ e hwíhwɛ́ éɖée dó Nǔbǐwukpétɔ́ e Jehovah nyí é glɔ́ é. (2 Tim. 3:12) Enɛ wu ɔ, é na bo nyí nǔ kpɛɖé alǒ nǔ gegě nu wɛ a dɛ ɖè ɔ, xɛsi ɖó na ɖi we alǒ awakanmɛ towe ɖó na gbɔjɔ ǎ. Jehovah d’akpá ɖɔ emi na nɔ gudo nú we, bo na sɔ́ hwlɛngán kpo gbɛ̀ sɔgudo tɔn ɔ kpo dó sú axɔ́ we.—Ebl. 13:5, 6; Nǔɖe. 2:10.
5 Amɔ̌, mǐ bǐ wu wɛ tɛnkpɔn lɛ sixu wà nǔ dó ɖò gbɛ̀ Satáan tɔn sín azǎn gudogudo tɔn elɔ lɛ mɛ. Sín hwenu e è ɖó Axɔ́suɖuto Mawu tɔn ayǐ ɖò 1914 é ɔ, è sɔ́ na gbè Satáan bonu é na yì jixwé fí e Jehovah ɖè é ǎ. È nya ɛ sɛ́dó ayikúngban jí, fí e è glɔ́n é kpo wɛnsagun tɔn nyanya lɛ kpo ɖó é. Xomɛsin Satáan tɔn wɛ zɔ́n nǔ baɖabaɖa e ɖò jijɛji wɛ ɖò ayikúngban ɔ jí lɛ é, kaka jɛ ya e dó nú mɛsɛntɔ́ Jehovah tɔn e sɔ́ yeɖée jó n’i lɛ é wɛ è ɖè é jí, bo lɛ́ nyí kúnnuɖenú ɔ ɖɔ acɛ nyanya e kpa dó gbɛtɔ́ lɛ jí wɛ Satáan ɖè é sín hwenu gudogudo tɔn lɛ mɛ wɛ mǐ ko ɖè.—Nǔɖe. 12:1-12.
6 Ninɔmɛ nyanya e mɛ Satáan ɖè é nɔ dó xomɛsin n’i, bɔ é tuùn ɖɔ hwenu kpɛɖé jɛn kpò nú emi. É kpo awoví tɔn lɛ kpo ɖò gǎn lɛ bǐ dó wɛ, bo na dó afɔgblɛ́gblɛ̌ afɔ mɛ nú Axɔ́suɖuto jijla sín azɔ̌ ɔ, lobo d’avaja bǔninɔ e ɖò Jehovah sɛntɔ́ lɛ tɛntin é mɛ. Enɛ zɔ́n bɔ mǐ ɖó na fun ahwan gbigbɔ tɔn elɔ e xó è ɖɔ é: “Gbɛtɔ́ lɛ na fun ahwan xá wɛ mi ɖè ǎ; loɔ, nǔɖoyɛswímɛ nyanya e ɖò jinukúnsin kpo ayikúngban kpo tɛntin, acɛkpikpa lɛ, hlɔnhlɔn lɛ kpodo gǎn gbɛ̀ elɔ mɛ tɔn e mǐ ma nɔ mɔ ǎ lɛ kpo wɛ mi ɖó na fun ahwan xá.” Enyi mǐ jló na nɔ Jehovah kpáxwé lobo ɖu ɖ’eji ɔ, mǐ ɖó na jó gbè ɖò ahwan ɔ mɛ ǎ, loɔ, mǐ ɖó na hɛn ahwanfunnú gbigbɔ tɔn mǐtɔn lɛ wu ganji. Mǐ ɖó na “nɔte ɖò mɔ e awoví nɔ ɖó nú mɛ lɛ nukɔn.” (Efɛ. 6:10-17) Enɛ byɔ ɖɔ mǐ ni dɛ.
SƆNǓ NÚ DIDƐ
7 Didɛ sín tinmɛ wɛ nyí “nǔwukpíkpé bo gbí dɔn ɖò wuvɛ̌ alǒ gbeklánxámɛ nukɔn.” Ðò Biblu mɛ ɔ, didɛ wɛ nyí ɖɔ è ni gbí dɔn ɖò nǔɖagbewiwa kɔn, hwenu e wuvɛ̌, gbeklánxámɛ, yadonúmɛ, alǒ nǔ ɖevo ɖebǔ e na zɔ́n bɔ mǐ na gɔn gbeji nɔ nú Mawu é na kpannukɔn mǐ é. È ɖó na sɔnǔ nú didɛ Klisanwun tɔn. Enɛ ka nɔ byɔ hwenu. Enyi mǐ ɖò nukɔn yì ɖò gbigbɔ lixo wɛ ɔ, nǔwukpíkpé e mǐ ɖó bo nɔ dɛ é nɔ ɖò jijɛji wɛ. Nú mǐ ɖò didɛ wɛ ɖò nǔ kpɛví kpɛví e nɔ tɛ́n nǔɖiɖi kpɔ́n ɖò Klisanwun gbɛ̀ zinzan mǐtɔn sín bǐbɛ̌mɛ lɛ é nu ɔ, mǐ na ɖó hlɔnhlɔn, bo na kpéwú bo dɛ ɖò tɛnkpɔn syɛnsyɛn ɖěɖee na kpannukɔn mǐ, bɔ mǐ ma sixu nyi alɔ na ǎ lɛ é nukɔn. (Luk. 16:10) Mǐ sixu ɖɔ ɖɔ mǐ na bla alɔ dó wǔ kaka jɛ hwenu e tɛnkpɔn ɖaxó ɖaxó lɛ na kpannukɔn mǐ é, hwɛ̌ cobo na kánɖeji bá gbí dɔn ɖò nǔɖiɖi mɛ ǎ. Mǐ ɖó na wá gbeta mǐtɔn kɔn syɛnsyɛn, hwɛ̌ cobɔ tɛnkpɔn ɔ na wá. Bo na dó xlɛ́ ɖɔ nǔsisɔ nú didɛ nɔ byɔ ɖɔ è ni sɔnǔ nú jijɔ Mawu tɔn ɖevo lɛ ɔ, mɛsɛ́dó Piyɛ́ɛ wlan ɖɔ: “Mi zán hlɔnhlɔn e ɖò mi wu ɔ bǐ, bo ɖó zinzan ɖagbe gɔ́ nú nǔɖiɖi mitɔn, bo ɖó nǔtuùntuùn gɔ́ nú zinzan ɖagbe mitɔn. Bo ɖó mɛɖéejiɖuɖe gɔ́ nú nǔtuùntuùn, bo ɖó suúlu gɔ́ nú mɛɖéejiɖuɖe, lobo zé sísí ɖó nú Mawu gɔ́ nú suúlu. Bo na dó fó ɔ, mi ɖó wǎn yí nú nɔví gɔ́ nú sísí ɖó nú Mawu, bo ɖó wanyiyi ɖó nú mɛ bǐ gɔ́ nú wǎn yí nú nɔví.”—2 Pi. 1:5-7; 1 Tim. 6:11.
Enyi tɛnkpɔn lɛ kpannukɔn mǐ bɔ mǐ nɔ ɖu ɖò ye jí ɔ, didɛ mǐtɔn nɔ ɖò dǒ lí wɛ ayihɔngbe ayihɔngbe
8 Jaki dɔn ayi mǐtɔn wá lee é ɖò taji sɔ ɖɔ è ni sɔnǔ nú didɛ é jí ɖò wema-sɛ́dó-mɛ tɔn mɛ: “Nɔví ce lɛ mi, hwenu e è na ɖò mi dó kpɔ́n wɛ gbɔn alɔkpa lɛ bǐ mɛ ɔ, ni nyí awǎjijɛnú nú mi; ɖó mi tuùn ɖɔ enyi nǔɖiɖi mitɔn lidǒ ɖò mɛdokpɔ́n lɛ mɛ ɔ, é nɔ zɔ́n bɔ è nɔ ɖó suúlu [didɛ, nwt]. Amɔ̌, mi nɔ acéjí bonu suúlu [didɛ, nwt] e mi na ɖó ɔ ni wà azɔ̌ kpíkpé, bonu mi na zin, bo na jɛ ayǐ ɖò nǔ ɖebǔ mɛ ǎ.” (Ja. 1:2-4) Jaki ɖɔ ɖɔ Klisanwun lɛ ɖó na yí gbè nú tɛnkpɔn lɛ, bɔ xomɛ na nɔ hun ye d’ewu, ɖó tɛnkpɔn lɛ nɔ d’alɔ mǐ bɔ mǐ nɔ sɔnǔ nú didɛ. A ka nɔ ɖó linlin enɛ dó nǔ lɛ wu à? Enɛ gudo ɔ, Jaki xlɛ́ ɖɔ didɛ ɔ ɖesu nɔ w’azɔ̌ ɖò Klisanwun e mǐ nyí é wu kpíkpé tɔn, bo nɔ zɔ́n bɔ nǔ mǐtɔn nɔ nyɔ́ Mawu nukúnmɛ mlɛ́mlɛ́. Nǔgbo ɔ, enyi tɛnkpɔn lɛ kpannukɔn mǐ bɔ mǐ nɔ ɖu ɖò ye jí ɔ, didɛ mǐtɔn nɔ ɖò dǒ lí wɛ ayihɔngbe ayihɔngbe. Gudo mɛ ɔ, didɛ nɔ dɔn jijɔ ɖagbe ɖevo e sín hudo mǐ ɖó lɛ é wá.
9 Didɛ mǐtɔn nɔ nyɔ́ Jehovah nukúnmɛ; é na sísɛ́ ɛ, bɔ é na sɔ́ gbɛ̀ mavɔmavɔ dó sú axɔ́ mǐ. Jaki ɖɔ gɔ́ na ɖɔ: “Nǔ nyɔ́ nú mɛ e nɔ syɛnlǐn ɖò mɛdokpɔ́n hwenu é; ɖó nú é ɖè linsyɛnsyɛn tɔn xlɛ́ gudo ɔ, é na mɔ gbɛ̀ jɔ gbɛ̀ yí; gbɛ̀ jɔ gbɛ̀ enɛ wɛ nyí ajɔ e sín akpá Mawu dó nú mɛ e yí wǎn n’i lɛ é.” (Ja. 1:12) Nǔgbo ɔ, gbɛ̀ enɛ e ɖò nukɔn nú mǐ é wɛ zɔ́n bɔ mǐ nɔ dɛ. Didɛ mɛvo ɔ, mǐ sixu nɔ nǔgbo ɔ mɛ ǎ. Enyi mǐ lɔn bɔ kɔgbidínúmɛ gbɛ̀ ɔ tɔn lɛ ɖu ɖò mǐ jí ɔ, mǐ na lɛkɔ yì gbɛ̀ ɔ mɛ jɛn wɛ. Didɛ mɛvo ɔ, mǐ sɔ́ na kpó ɖò gbigbɔ Jehovah tɔn mɔ wɛ ǎ, bɔ mɔ̌ mɛ ɔ, mǐ sɔ́ na ɖè sínsɛ́n tɔn tɔ́n ɖò gbɛzán mǐtɔn mɛ ǎ.
10 Enyi mǐ na kpó ɖò didɛ wɛ ɖò hwenu vɛwǔ elɔ lɛ mɛ jɛn wɛ ɔ, mǐ ɖó na tɛ́n kpɔ́n bo ɖó linlin e sɔgbe é dó wuvɛ̌ e mǐ mɛ Klisanwun lɛ nɔ mɔ lɛ é wu. Flín ɖɔ Jaki wlan ɖɔ: “Ni nyí awǎjijɛnú nú mi.” Mɔ̌ wiwa sixu nɔ ma bɔwǔ, ɖó é sixu byɔ ɖɔ mǐ na sè wuvɛ̌ ɖò agbaza mɛ alǒ taglomɛ. Amɔ̌, flín ɖɔ gbɛ̀ sɔgudo tɔn ɔ wɛ ɖò atɛ jí. Nǔ e mɛ mɛsɛ́dó lɛ gbɔn dín é ɖé d’alɔ mǐ bɔ mǐ mɔ lee mǐ sixu j’awǎ ɖò wuvɛ̌ lɛ hwenu gbɔn é. Tan ɔ ɖò wema Mɛsɛ́dó tɔn mɛ, é ɖɔ: “Ye . . . ylɔ́ mɛsɛ́dó lɛ, lobo zɔ́n bɔ è xò ye, bo dó sɛ́n nú ye ɖɔ ye ma sɔ́ ɖɔ xó dó Jezu nyikɔ tamɛ ɖě ó, lobo jó ye dó. Mɛsɛ́dó lɛ ka gosin toxóɖɔgbɛ́ ɔ nukɔn, bɔ xomɛ hun ye tlala, ɖó ye mɔ ɖɔ Mawu mɔ emi dó mɔ mɛ e jɛxa ya jì dó Jezu nyikɔ mɛ é.” (Mɛ. 5:40, 41) Mɛsɛ́dó lɛ mɔ nǔ jɛ wu ɖɔ wuvɛ̌ e mɔ wɛ emi ɖè lɛ é xlɛ́ ɖɔ emi setónú nú gbeɖiɖe Jezu tɔn, bɔ nǔ emitɔn nyɔ́ Jehovah nukúnmɛ. Xwè mɔkpan gudo, hwenu e Mawu sɔ́ d’ayi mɛ nú Piyɛ́ɛ, b’ɛ ɖò wema-sɛ́dó-mɛ tɔn nukɔntɔn ɔ wlan wɛ é ɔ, é ɖɔ xó dó lee wuvɛ̌ sísé dó nǔjlɔjlɔwiwa tamɛ xɔ akwɛ sɔ́ é wu.—1 Pi. 4:12-16.
11 Kpɔ́ndéwú ɖevo wɛ nyí Pɔlu kpo Silasi kpo tɔn. Hwenu e ye ɖò mɛsɛ́dó sín azɔ̌ yetɔn wà wɛ ɖò Filipu é ɔ, è wlí ye, bo ɖó hwɛ nú ye ɖɔ ye ɖò toxo ɔ dɔn fún lɛ̌n wɛ, bo ɖò aca e ma xwedó sɛ́n ǎ lɛ é jla wɛ. Wǎgbɔ tɔn ɔ, è xò ye jɛ gbà dó afín jí tɔn, bo bɛ́ ye dó gankpá mɛ. Amɔ̌, tan Biblu tɔn ɔ ɖɔ nú mǐ ɖɔ nǔ elɔ jɛ, hwenu e ye ɖò gankpá ɔ mɛ, bɔ akpa yetɔn lɛ bǐ ɖò manyaa mɔ̌ é: “Zǎn vlɔɖówe mɔ̌ ɔ, Pɔlu kpodo Silasi kpo ɖò ɖɛ xò wɛ, bo ɖò han jì mlá Mawu wɛ, bɔ gantɔ́ lɛ ɖò tó ɖó ye wɛ.” (Mɛ. 16:16-25) Pɔlu kpo Silasi kpo kpɔ́n wuvɛ̌ e sè wɛ ye ɖè ɖó Klisu wu é dó mɔ kúnnuɖenú e xlɛ́ ɖɔ ye ɖò gbeji ɖò Mawu kpo gbɛtɔ́ kpo nukɔn é, amɔ̌, enɛ kɛɖɛ wɛ ǎ, ye lɛ́ mɔ ɖɔ ali ɖé wɛ hun, bɔ emi na ɖekúnnu nú mɛ ɖěɖee sixu ba na ɖótó wɛnɖagbe ɔ lɛ é. Gbɛ̀ mɛ ɖevo lɛ tɔn ɖò atɛ jí. Zǎn enɛ mɛ ɔ, gǎn e kp’acɛ dó gankpá ɔ nu é kpo mɛ e ɖò xwé tɔn gbè lɛ é bǐ kpo ɖótó wɛn ɔ, bo huzu ahwanvu. (Mɛ. 16:26-34) Pɔlu kpo Silasi kpo ɖeji dó Jehovah, hlɔnhlɔn tɔn, kpo jlǒ e é ɖó bo na nɔ gudo yetɔn ɖò wuvɛ̌ yetɔn lɛ mɛ é kpo wu. Ye ka ɖu winnya ǎ.
12 Égbé ɖesu ɔ, Jehovah ko sɔnǔ nú nǔ e sín hudo mǐ ɖó, b’ɛ na sɔ́ dó nɔ gudo mǐtɔn ɖò tɛnkpɔn hwenu lɛ é bǐ. É ba ɖɔ mǐ ni dɛ. É na mǐ Xó tɔn, b’ɛ na sɔnǔ nú mǐ bɔ mǐ na ɖó nukúnnúmɔjɛnǔmɛ e sɔgbe é dó linlin tɔn wu. Enɛ nɔ hɛn nǔɖiɖi mǐtɔn lidǒ. Ali hun nú mǐ bɔ mǐ na dó gbɛ̌ xá nǔɖitɔ́ hatɔ́ lɛ, bo na wà sinsɛnzɔ́ mímɛ́ ɖé. È lɛ́ jɔwǔ mǐ bɔ mǐ kpo Jehovah ɖesu kpo na vɛ́, gbɔn ɖɛxixo gblamɛ. É nɔ ɖótó susu e mǐ nɔ kpa n’i é kpo byɔ e mǐ nɔ byɔ dó nǔjɔnǔ mɛ ɖɔ é ni d’alɔ mǐ, bonu mǐ na kpó ɖò mimɛ̌ jí ɖò nukɔn tɔn é kpo. (Fili. 4:13) Hlɔnhlɔn e nukúnɖiɖó e é sɔ́ ɖó te nú mǐ é kpinkpɔn sɛ́dó nɔ na mǐ é lɔ ɖ’emɛ.—Mat. 24:13; Ebl. 6:18; Nǔɖe. 21:1-4.
TƐNKPƆN VOVO LƐ NU DIDƐ ÐÈ
13 Tɛnkpɔn e nɔ kpannukɔn mǐ égbé lɛ é cí ɖěɖee kpannukɔn ahwanvu Jezu Klisu tɔn bǐbɛ̌mɛ tɔn lɛ é ɖɔhun. Égbé ɔ, gbeklánxámɛtɔ́ e è ɖó adingban na lɛ é ko zun Kúnnuɖetɔ́ Jehovah tɔn lɛ, bo lɛ́ xò daka ye wu. Lee é nyí gbɔn ɖò táan mɛsɛ́dó lɛ tɔn mɛ é ɔ, sinsɛnnɔ makpotó ɖěɖee Xó Mawu tɔn kɔ́n sɛ̀ sín adingban-núkplɔnmɛ kpo nǔwalɔ yetɔn lɛ kpo jí lɛ é wɛ nɔ klán gbè xá mɛ tawun ɖò égbé. (Mɛ. 17:5-9, 13) Hweɖelɛnu ɔ, togun Jehovah tɔn nɔ mɔ kɔ dó sà fún, gbɔn acɛ ɖěɖee acɛkpikpa e ɖò tò nu lɛ é nɔ na mɛ lɛ é zinzan gblamɛ. (Mɛ. 22:25; 25:11) É ɖò mɔ̌ có, acɛkpatɔ́ lɛ nɔ lɛ́vɔ gbɛ́ azɔ̌ mǐtɔn, bo nɔ tɛ́n kpɔ́n bo na ɖó nǔ sinsɛnzɔ́ Klisanwun tɔn mǐtɔn nu. (Ðɛh. 2:1-3) Ðò ninɔmɛ mɔhun lɛ mɛ ɔ, mǐ nɔ kpankɔ́n bo nɔ xwedó kpɔ́ndéwú mɛsɛ́dó gbejinɔtɔ́ lɛ tɔn, ye ɖɔ: “È ɖó na setónú nú Mawu; é nyɔ́ hú è setónú nú gbɛtɔ́.”—Mɛ. 5:29.
14 Ðó gbigbɔ hunjijɛ dó tò mɛtɔn jí tɔn fɔ́n bo ɖò jijɛji wɛ gbɔn ayikúngban ɔ bǐ jí wutu ɔ, è nɔ gbidí kɔ nú wɛnɖagbejlatɔ́ lɛ bonu ye na jó sinsɛnzɔ́ e Mawu sɔ́ d’así nú ye é dó. Akpágbánúmɛ e ɖò Nǔɖexlɛ́mɛ 14:9-12 mɛ, bo kúnkplá “kanlin ɔ kpo akpajlɛ tɔn kpo” sinsɛn é, nɔ sù nukún Mawu sɛntɔ́ lɛ bǐ tɔn mɛ tawun. Mǐ nɔ mɔ tinmɛ xó e Jaan ɖɔ é tɔn, é ɖɔ: “Nǔ e wu é byɔ ɖɔ mɛɖeɖóvo Mawu tɔn e nɔ xwedó Mawusɛ́n lɛ, bo ɖó nǔɖiɖi nú Jezu lɛ ɖó na dɛ ɔ nɛ.”
15 Tɛnkpɔn ɖěɖee ahwan, gǔfínfɔ́n, alǒ yadonúmɛ tlɔlɔ kpo azɔ̌ mǐtɔn gbigbɛ́ kpo nɔ dɔn wá lɛ é sixu zɔ́n bɔ sinsɛnzɔ́ Klisanwun tɔn wiwa ɖò agbawungba na gló mǐ. Kplé agun tɔn lɛ biblo sixu wá gló. Xóɖɔɖókpɔ́ kpo alaxɔ kpo sixu wá gló. È sixu wá ɖó nǔ nukúnkpénuwutɔ́ lɛdo tɔn lɛ sín mɛbakpɔ́n lɛ nu. Wema lɛ sixu nɔ ma wá. Enyi nǔ enɛ lɛ ɖě jɛ ɔ, etɛ a ka ɖó na wà?
16 Xósin ɔ wɛ nyí ɖɔ, wà nǔ e wu a kpé é bǐ lee a kpéwú gbɔn é ɖò ninɔmɛ lɛ mɛ. Nǔkplɔnkplɔn mɛɖesunɔ tɔn na gló ǎ. Gbɛ̌ta kpɛví kpɛví lɛ sixu nɔ kplé bo nɔ kplɔ́n nǔ ɖò xwé mɛɖesunɔ tɔn lɛ gbè. È sixu zán wema e è ko kplɔ́n wá yì lɛ é kpo Biblu kpo dó bló kplé lɛ na. Ado ma hu we, alǒ xɛsi ma ɖi we zɛ xwé wu ó. Ðò kpaa mɛ ɔ, Hagbɛ̌ Alixlɛ́mɛtɔ́ ɔ na kpéwú bo sɔnǔ nú wlɛnwín xóɖɔɖókpɔ́ tɔn ɖé lɛ xá nɔví agbanɖotananɔ lɛ ɖò táan klewun ɖé mɛ.
17 Enyi a na bo tlɛ mɔ ɖɔ emi ɖò zɔ nú Klisanwun hatɔ́ emitɔn lɛ bǐ hǔn, hɛn d’ayi mɛ ɖɔ a kún ɖò zɔ nú Jehovah kpo Vǐ tɔn Jezu Klisu kpo ó. Nukúnɖiɖó towe na sɛ̀ dò ǎ. Jehovah sixu kpó ɖò ɖɛ towe lɛ sè wɛ, bo sixu zán gbigbɔ tɔn dó na we hlɔnhlɔn. Ba alixlɛ́mɛ lɛ ɖò gɔ̌n tɔn. Flín ɖɔ mɛsɛntɔ́ Jehovah tɔn kpo ahwanvu Jezu Klisu tɔn kpo wɛ nú we. Enɛ wu ɔ, zǎn ali e na hun nú we lɛ é ganji dó ɖekúnnu. Jehovah na dó nú gǎndidó towe lɛ, bɔ mɛ ɖevo lɛ sixu wá xò kpóɖó nú we ɖò sinsɛn-biblo nǔgbo ɔ mɛ ɖò malin-malin mɛ.—Mɛ. 4:13-31; 5:27-42; Fili. 1:27-30; 4:6, 7; 2 Tim. 4:16-18.
18 Amɔ̌, mɛsɛ́dó lɛ kpo mɛ ɖevo lɛ kpo ɖɔhun ɔ, enyi a kpannukɔn kú hǔn, ɖeji dó “Mawu e nɔ fɔ́n mɛkúkú lɛ ɔ” wu. (2 Kɔ. 1:8-10) Nǔɖiɖi e a ɖó ɖò fínfɔ́n sín kú mɛ é sixu d’alɔ we, bɔ a na dɛ ɖò gbeklánxámɛ e tlɛ syɛn hú bǐ é nu. (Luk. 21:19) Klisu Jezu zé kpɔ́ndéwú ɔ ɖ’ayǐ; é tuùn ɖɔ gbejininɔ emitɔn ɖò tɛnkpɔn lɛ mɛ na na hlɔnhlɔn mɛ ɖevo lɛ bɔ ye na dɛ. Ðò ali ɖokpo ɔ nu ɔ, hwiɖesu sixu nyí jɔtɛn hlɔnhlɔn tɔn nú nɔví lɛ.—Jaan 16:33; Ebl. 12:2, 3; 1 Pi. 2:21.
19 Gbɔn vo nú yadonúmɛ kpo gbeklánxámɛ kpo ɔ, é sixu byɔ ɖɔ a ni dɛ ɖò ninɔmɛ syɛnsyɛn ɖevo lɛ nu. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, awakanmɛ ko kú mɛɖé lɛ, ɖó mɛ lɛ nɔ kéya nú wɛn ɔ ɖò fí e ye nɔ ɖɔ Mawuxó gbɔn lɛ é ǎ wutu. Mɛ ɖevo lɛ ɖó na ɖí xwi xá azɔn ɖò agbaza alǒ lee nǔ nɔ cí nú mɛ é linu, kabǐ ye ɖó na dɛ ɖò gǎnmaɖó e nɔ sín hwɛhuhu gbaza mǐtɔn wu lɛ é nu. Ðò ali ɖokpo ɔ nu ɔ, tɛnkpɔn alɔkpa ɖé dó afɔgblɛ́gblɛ̌ afɔ mɛ nú mɛsɛ́dó Pɔlu ɖò sinsɛnzɔ́ tɔn mɛ, alǒ zɔ́n bɔ sinsɛnzɔ́ ɔ wiwa vɛwǔ n’i hweɖelɛnu, bɔ é dɛ ɖ’enu. (2 Kɔ. 12:7) Gɔ́ na ɔ, Epafloditi e nyí Klisanwun xwè kanweko nukɔntɔn ɔ tɔn ɖé bo gosin Filipu é, “flú bǐ ɖó [xɔ́ntɔn tɔn lɛ] ko sè ɖɔ é ɖò azɔn jɛ wɛ wutu.” (Fili. 2:25-27, nwt) Hwɛhuhu gbaza mǐtɔn kpo mɛ ɖevo lɛ tɔn kpo sixu dɔn tagba ɖěɖee vɛwǔ tawun bɔ è na dɛ ɖò ye nu lɛ é wá. Gbemanɔkpɔ́ lɛ sixu wá xwetɔ́n ɖò Klisanwun hatɔ́ lɛ tɛntin, bo tlɛ lɛ́ wá xwetɔ́n ɖò xwédo mɛ. Amɔ̌, mɛ ɖěɖee nɔ xwedó wěɖexámɛ e ɖò Xó Jehovah tɔn mɛ lɛ é sixu dɛ ɖò afɔklɛ́nnú enɛ lɛ nu, bo lɛ́ ɖu ɖò ye jí.—Ezek. 2:3-5; 1 Kɔ. 9:27; 13:8; Kolo. 3:12-14; 1 Pi. 4:8.
KÁNÐEJI BO NA NƆ GBEJI
20 Mǐ ɖó na tɛ́dó Jezu Klisu e Jehovah sɔ́ b’ɛ nyí Gǎn nú agun ɔ é wu gbánwúngbánwún. (Kolo. 2:18, 19) É byɔ ɖɔ mǐ ni w’azɔ̌ alɔ ɖò alɔ mɛ xá ‘deví gbejinɔtɔ́ ayiɖotenanɔ ɔ,’ kpodo mɛ ɖěɖee è sɔ́ bɔ ye nyí nukúnkpénuwutɔ́ lɛ é kpo. (Ebl. 13:7, 17) Enyi mǐ nɔ xwedó tuto yɛhwexɔ́suɖuto ɔ tɔn lɛ télélé, bo nɔ lɛ́ ɖó gbè kpɔ́ xá mɛ ɖěɖee ɖò nu mǐtɔn lɛ é ɔ, mǐ na nɔ tuto jí, bo wà jlǒ Jehovah tɔn. Mǐ ɖó na nɔ xoɖɛ hwebǐnu. Flín ɖɔ gankpá mɛ sín dǒ lɛ, alǒ xɔ e mɛ è glɔ́n mǐɖokponɔ dó é kún sixu sɛ́n kan nú xóɖɔɖókpɔ́ xá Tɔ́ mǐtɔn jixwé tɔn wanyiyinɔ ɔ, alǒ d’avaja bǔninɔ e ɖò mǐ kpo Mawu sɛntɔ́ hatɔ́ mǐtɔn lɛ kpo tɛntin é mɛ ó.
21 Mi nú mǐ ni kánɖeji, bo lɛ́ dɛ, lobo wà nǔ e wu mǐ kpé é bǐ bo wà Mawuxóɖiɖɔzɔ́ e è zɔ́n mǐ é, bo ɖókan dó azɔ̌ e Jezu Klisu e fɔ́n sín kú é zɔ́n ahwanvu tɔn lɛ é wu, é ɖɔ: “Hǔn, mi yì bo kplɔ́n nǔ akɔta lɛ bǐ, bonu ye ni huzu ahwanvu ce. Mi ylɔ́ Tɔ́ ɔ, Vǐ ɔ, kpodo [gbigbɔ mímɛ́] ɔ kpo sín nyikɔ dó [bló baptɛm] nú ye. Mi kplɔ́n nǔ ye, bonu ye ni setónú nú nǔ e un kplɔ́n mi lɛ bǐ.” (Mat. 28:19, 20) Mi nú mǐ ni dɛ Jezu ɖɔhun. Mǐ ni sɔ́ ayi ɖó Axɔ́suɖuto ɔ kpo gbɛ̀ mavɔmavɔ e ɖò nukɔn nú mǐ é kpo jí síí. (Ebl. 12:2) Ðó mǐ nyí ahwanvu Klisu tɔn e ko bló baptɛm lɛ é wutu ɔ, è jɔwǔ mǐ bɔ mǐ nɔ ɖ’alɔ ɖò nǔɖɔɖ’ayǐ Jezu tɔn e kúnkplá “hwenu e gbɛ̀ elɔ na vɔ dó ɔ” sín jijɛnu mɛ. É ɖɔ: “È na jla axɔ́suɖuɖu Mawu tɔn sín Wɛnɖagbe gbɔn gbɛ̀ ɔ bǐ mɛ, bonu é na nyí kúnnuɖiɖe nú gbɛtɔ́ lɛ bǐ. Enɛ ɔ gudo ɔ, gbɛ̀ ɔ na vɔ.” (Mat. 24:3, 14) Enyi mǐ kpé nukún dó azɔ̌ enɛ wu kpo ayi bǐ kpo ɖò hwe elɔ nu dìn ɔ, kpo awǎjijɛ kpo wɛ mǐ na nɔ gbɛ̀ kaka sɔyi ɖò nǔjlɔjlɔwiwa sín gbɛ̀ yɔyɔ̌ Jehovah tɔn mɛ.