Alɔdlɛndónǔ Kplé Gbɛzán kpo Sinsɛnzɔ́ kpo Tɔn Sín Azɔ̌wema Tɔn Lɛ
3-9 JUIN
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ | GALATINU LƐ 4-6
“‘Nǔjlɛdonǔwu’ E Kplɔ́n Nǔ Mǐ É Ðé”
it-1-F 56 akpá. 1
Hagáa
Lee mɛsɛ́dó Pɔlu ɖɔ gbɔn é ɔ, Hagáa w’azɔ̌ ɖé ɖò nǔjlɛdonǔwu ɖé mɛ; é nɔte nú Izlayɛli agbaza tɔn e d’akpá ɖɔ emi na setónú nú Mɔyizisɛ́n ɔ é, bɔ è hun nǔ sín akɔjijɛ Sɛ́n enɛ nu ɖò Sinayíi Só ɔ jí, akɔjijɛ enɛ jì “vǐ kannumɔ lɛ.” Ðó hwɛhuhu sín ninɔmɛ e mɛ lɛ ɖó é wutu ɔ, akɔta ɔ kpéwú bo wà nǔ sɔgbe xá akɔjijɛ enɛ ɔ ǎ. Ðò akɔjijɛ enɛ glɔ́ ɔ, Izlayɛli-ví lɛ ɖò yeɖée kannu ǎ, loɔ, è ɖó hwɛ nú ye hwɛhutɔ́ e jɛxa kú lɛ é ɖɔhun; enɛ wu ɔ, ye nyí kannumɔ. (Jn 8:34; Hlɔ 8:1-3) Jeluzalɛmu Pɔlu hwenu tɔn nɔte nú Hagáa, ɖó azinkan enɛ e nɔte nú Izlayɛli jɔnwun ɔ sín tutoblonunu é wá mɔ éɖée ɖò kannumɔgbenu kpo vǐ tɔn lɛ kpo. Amɔ̌, Klisanwun yí ami dó ɖè lɛ wɛ nyí vǐ ‘Jeluzalɛmu jixwé tɔn’ ɔ tɔn lɛ, asì nǔjlɛdonǔwu tɔn Mawu tɔn. Ði Sala nyɔnu e ɖò éɖée kannu é ɖɔhun ɔ, Jeluzalɛmu enɛ ɔ nɔ kannumɔgbenu kpɔ́n ǎ. Amɔ̌, lee Isimayɛli dóya nú Izaki gbɔn é ɔ, mɔ̌ ɖokpo ɔ wɛ Jeluzalɛmu kannumɔ ɔ sín vǐ lɛ dóya nú ‘Jeluzalɛmu jixwé tɔn ɔ’ sín vǐ ɖěɖee Jezu ɖè sín kannumɔgbenu lɛ é gbɔn. É ɖò mɔ̌ có, è nya Hagáa kpo vǐ sunnu tɔn kpo dó gbě, enɛ nɔte nú gbɛ̌ e Jehovah gbɛ́ akɔta Izlayɛli tɔn é.—Ga 4:21-31; lɛ̌ kpɔ́n Jn 8:31-40.
w14-EG 15/10 10 akpá. 11
Ðǒ Nǔɖiɖi E Lidǒ É nú Axɔ́suɖuto Ɔ
11 Nǔgbo wɛ ɖɔ akɔjijɛ Ablaxamu tɔn ɔ jɛnu tlɔlɔ dó kúnkan Ablaxamu tɔn lɛ wu, hwenu e ye yì Akpádídó Yikúngban ɔ jí é, amɔ̌, Mawuxówema ɔ xlɛ́ ɖɔ akɔ enɛ lɛ́ jɛnu ɖò gbigbɔ lixo. (Ga. 4:22-25) Mawu sɔ́ d’ayi mɛ nú mɛsɛ́dó Pɔlu b’ɛ tinmɛ lee akɔ enɛ jɛnu ɖò gbigbɔ lixo gbɔn é, bo ɖɔ ɖɔ Klisu wɛ nyí akpáxwé nukɔntɔn kún Ablaxamu tɔn tɔn, bɔ Klisanwun yí ami dó ɖè 144 000 lɛ nyí akpáxwé wegɔ́ ɔ. (Ga. 3:16, 29; Nǔɖe. 5:9, 10; 14:1, 4) Nyɔnu e ɖò kún ɔ gbà wɛ é wɛ nyí ‘Jeluzalɛmu jixwé tɔn ɔ,’ é wɛ nyí tutoblonunu Mawu tɔn sín akpáxwé jixwé tɔn e mɛ nǔɖiɖó gbigbɔ tɔn gbejinɔtɔ́ lɛ ɖè é. (Ga. 4:26, 31) Lee akɔjijɛ Ablaxamu tɔn ko d’akpá tɔn gbɔn é ɔ, kúnkan nyɔnu ɔ tɔn na hɛn nyɔna lɛ wá nú gbɛtɔ́ lɛ.
Nǔ Xɔ Akwɛ Biblu Tɔn lɛ Biba
w09-F 1/4 13
A ka Tuùn À?
Etɛwu Jezu ka ylɔ́ Jehovah ɖò ɖɛ mɛ ɖɔ “Abba, Tɔ́”?
Xókwín Alamugbe tɔn “abba” sín tinmɛ sixu nyí “daa ce” alǒ “Tɔ́ ce vívɛ́ná.” Ðò fí atɔn e xókwín enɛ tɔ́n ɖè ɖò Mawuxówema ɔ mɛ é ɖokpo ɖokpo ɔ, ɖɛ mɛ wɛ è zán ɖè dó dó gesí Tɔ́ jixwé tɔn ɔ Jehovah. Etɛ ka nyí tinmɛ xókwín enɛ tɔn?
Sɔgbe kpo nǔ e xókwíntinmɛwegbo ɖé ɖɔ é kpo ɔ, “ɖò lee mɛ lɛ nɔ ɖɔ xó gbɔn ayǐvɔ̌gbe ɖò Jezu hwenu é mɛ ɔ, yɔkpɔvu lɛ nɔ zán xókwín abba ɔ dó xlɛ́ kancica syɛnsyɛn e ye ɖó xá tɔ́ yetɔn lɛ é kpo sísí e ye ɖó nú ye é kpo.” (The International Standard Bible Encyclopedia) Xókwín wanyiyi tɔn ɖé wɛ, bo lɛ́ nyí ɖokpo ɖò xókwín nukɔntɔn e yɔkpɔvu ɖé nɔ kplɔ́n lɛ é mɛ. Jezu zán xókwín enɛ ɖò ɖɛ vívɛ́ e é xò sɛ́dó Tɔ́ tɔn é mɛ. Ganxixo yɔywɛ ɖé lɛ jɛ nukɔn nú kú Jezu tɔn ɔ, é zán xógbe “Tɔ́ ce vívɛ́ná” alǒ “Abba, Tɔ́” ɔ ɖò ɖɛ mɛ dó ɖɔ xó nú Jehovah, ɖò jikpá Jɛtisemaníi tɔn mɛ.—Maki 14:36.
“Ðò wema Jwifu lɛ tɔn mɛ ɖò hwenu e Glɛkinu lɛ kpo Hlɔmanu lɛ kpo xɔ tò é ɔ, ye nɔ zán xókwín abba ɔ dó dó gesí Mawu mɔ̌ ǎ, ɖó é na cí mɛmasí ɖɔhun ɖɔ è ni zán xókwín enɛ e hagbɛ̌ xwédo tɔn lɛ nɔ zán ɖò yeɖée tɛntin é dó ɖɔ xó nú Mawu,” wɛ xókwíntinmɛwegbo ɔ ɖɔ gɔ́ na. É ɖò mɔ̌ có, “xókwín enɛ e Jezu zán . . . ɖò ɖɛ mɛ é ɔ, zǒgbe wɛ é dó kancica syɛnsyɛn e é ɖó xá Mawu é jí ɖò ali ɖé nu.” Wema Biblu tɔn e mɛsɛ́dó Pɔlu wlan lɛ é mɛ wɛ xókwín “Abba” ɔ wá tɔ́n ɖè azɔn we e kpò lɛ é, b’ɛ xlɛ́ ɖɔ Klisanwun xwè kanweko nukɔntɔn ɔ tɔn lɛ lɔ zán ɖò ɖɛ yetɔn lɛ mɛ.—Hlɔmanu lɛ 8:15; Galatinu lɛ 4:6.
w11-EG 1/1 9
A ka Tuùn À?
Etɛ dó gesí wɛ mɛsɛ́dó Pɔlu ka ɖè bo ɖɔ ɖɔ “akpado e ɖò wǔ ce lɛ ko xlɛ́ ɖɔ un nyí Jezu tɔn”?—Galatinu lɛ 6:17.
▪ Mɛ e ɖótó Pɔlu ɖò xwè kanweko nukɔntɔn ɔ mɛ lɛ é sixu ko mɔ nukúnnú jɛ xó tɔn lɛ mɛ ɖò ali gegě nu. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, è nɔ zán gan zozo ɖò hwexónu dó ɖó wuntun ahwankannumɔ lɛ, mɛ e ja ajo ɖò tɛmpli mɛ lɛ é kpo kannumɔ e hɔn jɛ gbě lɛ é kpo. Enyi è wà nǔ xá gbɛtɔ́ lɛ gbɔn mɔ̌ ɔ, è nɔ mɔ akpado ɔ dó mɔ mɛɖekpo sín nǔ.
É ɖò mɔ̌ có, è nɔ mɔ akpado lɛ dó mɔ nǔmasɔgbe hwebǐnu ǎ. Mɛ gegě nɔ zán ɖò hwexónu dó ɖè mɛ e ɖò akɔ alǒ sinsɛn ɖé mɛ lɛ é ɖó vo. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, sɔgbe kpo Theological Dictionary of the New Testament kpo ɔ, “Silíinu lɛ nɔ ɖó wuntun alɔgókɔ alǒ kɔ yeɖesunɔ tɔn lɛ dó ɖè sɔ́ e ye sɔ́ yeɖée jó nú vodun Hadad kpo Atargatis kpo é xlɛ́ . . . È nɔ ɖè lierre sín ama dó mɛ ɖěɖee nɔ sɛn vodun Dionysos lɛ é wu.”
Nǔtinmɛtɔ́ égbé tɔn lɛ gegě ɖɔ ɖɔ Pɔlu ɖò gesí dó adaka vovo e è xò wǔ tɔn ɖò mɛsɛ́dózɔ́ tɔn hwenu lɛ é sín akpado lɛ wɛ. (2 Kɔlɛntinu lɛ 11:23-27) Amɔ̌, Pɔlu ɖò akpado e nɔ nɔ mɛ wu lě é xó ɖɔ wɛ ǎ, loɔ, lee gbɛzinzan tɔn xlɛ́ ɖɔ é nyí Klisanwun ɖé gbɔn é xó ɖɔ wɛ é ɖè.
10-16 JUIN
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ | EFƐZINU LƐ 1-3
“Tuto Nukúnkpédónǔwu Tɔn Jehovah Tɔn kpo Linlin E Wu É Dó Tíìn É Kpo”
it-2-F 858 akpá. 2
Nǔbudo
Axɔ́suɖuto Mɛsiya tɔn. Ðò nǔ e Pɔlu wlan lɛ é mɛ ɔ, é gbajɛ̌mɛ nú nǔbudo e kúnkplá Klisu é bǐ mlɛ́mlɛ́. Ðò Efɛzinu lɛ 1:9-11 mɛ ɔ, é ɖɔ ɖɔ Mawu ɖè “nǔbudo” e kúnkplá jlǒ tɔn é xlɛ́, bo ɖɔ: “Tito enɛ e Mawu bló fó ɖò hwetɔnnu ɔ wɛ nyí ɖɔ nǔ e ɖò jinukúnsin lɛ, kpo ee ɖò ayikúngban jí lɛ bǐ kpo na kplé ɖò gǎn ɖokpo géé glɔ́; Gǎn enɛ wɛ nyí Klisu. Bǔ e mǐ ɖè xá Klisu é mɛ wɛ mǐ mɔ hwlɛngán e nyí mǐtɔn ɔ yí ɖè; ɖó Mawu ko sɔ́ mǐ ɖ’ayǐ lee é ko tò gbɔn é; Mawu nɔ wà nǔ bɔ é nɔ sɔgbe xá lee éɖesunɔ jló bo ɖɔ gbɔn é.” Axɔ́suɖuto Mɛsiya tɔn e nyí acɛkpikpa ɖé é ɖò “nǔbudo” enɛ mɛ. “Nǔ e ɖò jinukúnsin” bɔ Pɔlu dó gesí lɛ é wɛ nyí mɛ ɖěɖee na wá ɖu axɔ́su ɖò Axɔ́suɖuto jixwé tɔn enɛ mɛ xá Klisu lɛ é. ‘Nǔ e ɖò ayikúngban jí lɛ’ é wɛ nyí toví ayikúngban jí tɔn Axɔ́suɖuto enɛ tɔn lɛ. Jezu ɖexlɛ́ ahwanvu tɔn lɛ ɖɔ nǔbudo ɔ kúnkplá Axɔ́suɖuto ɔ, gbɔn xó elɔ ɖiɖɔ nú ye gblamɛ: “Axɔ́suɖuɖu Mawu tɔn sín nǔbudo lɛ ɔ, midɛɛ lɛ wɛ Mawu hun xlɛ́.”—Mk 4:11.
w12-EG 15/7 27-28 akpá. 3-4
Jehovah Ðò Xwédo Tɔn Xokplé Wɛ
3 Mɔyizi ɖɔ nú Izlayɛli-ví lɛ ɖɔ: “Jehovah Mawu mǐtɔn ɔ, Jehovah ɖokpo wɛ.” (Sɛ́n. 6:4, nwt) Nǔ e Jehovah nɔ wà lɛ é kpo linlin tɔn kpo nɔ xò nǔ dó akpa ɖokpo ɔ mɛ. Enɛ wu ɔ, “ɖò hwetɔnnu ɔ,” Mawu zé ‘tito nukúnkpédónǔwu tɔn ɖé’ ɖ’ayǐ, enɛ wɛ nyí tuto e é bló, bo na dɔn nǔɖiɖó tɔn e ɖó nǔnywɛ lɛ é bǐ ɖó bǔ é. (Xà Efɛzinu lɛ 1:8-10.) Tuto enɛ na jɛnu ɖò ali we nu. Nukɔntɔn ɔ, é ɖò nǔ sɔ́ nú mɛ yí ami dó ɖè lɛ wɛ, bɔ ye na nɔ gbɛ̀ ɖò jixwé xá Jezu Klisu e nyí Nukɔntɔ́ yetɔn ɖò gbigbɔ lixo é. Enɛ bɛ́ ɖò Pantekotu 33 H.M. tɔn hwenu e Jehovah jɛ mɛ e na ɖu gǎn xá Klisu ɖò jixwé lɛ é xokplé jí é. (Mɛ. 2:1-4) Ðó vɔsisa gbɛxɔnúmɛ tɔn Klisu tɔn zɔ́n bɔ Mawu mɔ mɛ yí ami dó ɖè lɛ dó mɔ hwɛjijɔnɔ e jɛxa gbɛ̀ lɛ é wutu ɔ, ye sɔ́ jlǒ dó yí gbè ɖɔ è sɔ́ emi dó ɖó “Mawu ví.”—Hlɔ. 3:23, 24; 5:1; 8:15-17.
4 Wegɔ́ ɔ, é ɖò nǔ sɔ́ nú mɛ ɖěɖee na nɔ gbɛ̀ ɖò Palaɖisi mɛ ɖò ayikúngban jí ɖò Axɔ́suɖuto Mɛsiya tɔn glɔ́ lɛ é wɛ. “Mɛ wɔbuwɔbu” ɔ wɛ nyí akpáxwé nukɔntɔn gbɛ̌ta enɛ tɔn. (Nǔɖe. 7:9, 13-17; 21:1-5) Ðò Axɔ́suɖuɖu Xwè Afatɔ́n tɔn ɔ hwenu ɔ, gbɛtɔ́ liva mɔkpan e na fɔ́n sín kú lɛ é na gɔ́ nú ye. (Nǔɖe. 20:12, 13) Kpɔ́n lee fínfɔ́n sín kú ɔ na lɛ́ dɔn mǐ ɖó bǔ d’eji sɔ́ é! Ðò xwè afatɔ́n ɔ gudo ɔ, ‘nǔ e ɖò ayikúngban jí lɛ é’ na gbɔn mɛtɛnkpɔn gudo tɔn ɖé mɛ. È na sɔ́ mɛ e na nɔ gbeji ɖ’emɛ lɛ é dó ɖó “Mawu ví.”—Hlɔ. 8:21; Nǔɖe. 20:7, 8.
Nǔ Xɔ Akwɛ Biblu Tɔn lɛ Biba
w13-EG 15/2 28 akpá. 15
Ma nú Nǔɖe Ni Gbò Kpò Nyi Ali Jí nú We nú A Ba Susu ɔ Kpò Ó
15 Dɛ e mǐ nɔ dɛ ɖò jlǒ Jehovah tɔn wiwa mɛ é na d’alɔ mɛ ɖevo lɛ bɔ ye na mɔ susu Mawu tɔn. Pɔlu wlan sɛ́dó agun Efɛzi tɔn ɖɔ: “Un ɖò byɔbyɔ mi wɛ ɖɔ awakanmɛ ni ma kú mi dó wuvɛ̌ e mɔ wɛ un ɖè dó ta mitɔn mɛ é wu ó; ɖagbe [alǒ susu] mitɔn wu wɛ un ɖò wuvɛ̌ enɛ lɛ mɔ wɛ.” (Efɛ. 3:13) Ali tɛ nu wuvɛ̌ e Pɔlu mɔ lɛ é ka nyí “ɖagbe [alǒ susu]” nú Efɛzinu lɛ ɖè? Pɔlu ɖò wuvɛ̌ lɛ mɔ wɛ có, gbesisɔmɛ e é ɖè bo kpó ɖò devízɔ́ wà nú Efɛzinu lɛ wɛ é xlɛ́ ye ɖɔ wǔjɔmɛ ɖěɖee sín vivǐ ye nɔ ɖu, ɖó ye nyí Klisanwun wutu lɛ é xɔ akwɛ kaka bɔ è sixu jlɛ ǎ. Enyi Pɔlu ko jó gbè ɖò wuvɛ̌ lɛ mɛ wɛ ɔ, enɛ na ko xlɛ́ ɖɔ kancica e ye ɖó xá Jehovah é, sinsɛnzɔ́ yetɔn kpo nukúnɖiɖó yetɔn kpo kún nyita fí ɖé ó à cé? Didɛ Pɔlu tɔn sɔ́ sinsɛn Klisanwun tɔn sù, bo xlɛ́ ɖɔ é jɛxa ɖɔ è ni savɔ̌ ɖebǔ dó nyí ahwanvu Klisu tɔn.
cl-EG 299 akpá. 21
“Mɔ Nukúnnú Jɛ Wanyiyi [Klisu] Tɔn Wu”
21 Xógbe Glɛkigbe tɔn e è lilɛ dó “mɔ nukúnnú jɛ” é sín tinmɛ wɛ nyí è ni tuùn nǔɖe “gbɔn nǔwiwa mɛtɔn alǒ nǔ e è mɔ kpɔ́n lɛ é gblamɛ.” Enyi mǐ nɔ ɖè wanyiyi xlɛ́ Jezu ɖɔhun ɔ, é wɛ nyí ɖɔ, enyi mǐ nɔ sɔ́ mǐɖée jó dó mɛ ɖevo lɛ takúnmɛ kpo cejɛnnabi ma ɖó kpo, nɔ d’alɔ ye kpo wuvɛ̌sexámɛ kpo, bo nɔ lɛ́ sɔ́ hwɛ kɛ ye sín ayi mɛ ɔ, mǐ sixu mɔ nǔ jɛ lee nǔ cí n’i é wu. Mɔ̌ mɛ ɔ, mǐ nɔ wá “mɔ nukúnnú jɛ wanyiyi Klisu tɔn e hugǎn nǔtuùntuùn é wu,” gbɔn nǔ e mǐ mɔ kpɔ́n lɛ é gblamɛ. Mi nú mǐ ni nɔ flín tɛgbɛ ɖɔ bǎ e mɛ mǐ cí Klisu ɖɔhun ɖó é ɔ, bǎ ɖokpo ɔ mɛ wɛ mǐ na sɛkpɔ Mawu wanyiyinɔ mǐtɔn Jehovah e sín kpɔ́ndéwú Jezu xwedó kpíkpé tɔn é ɖó.
17-23 JUIN
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ | EFƐZINU LƐ 4-6
“Mi Fɔ Ahwanfunnú E Mawu Na Mi lɛ Bǐ Kplá”
Mɛ Winnyawinnya lɛ Emi, Mi Gbí Dɔn Ðò Awoví Nukɔn
MƐSƐ́DÓ Pɔlu jlɛ́ gbɛzán Klisanwun tɔn mǐtɔn dó sɔja ɖěɖee kpannukɔn sɔja ɖevo lɛ bo ɖò ahwan fun xá ye wɛ é wu. É ɖò wɛn ɖɔ ahwan gbigbɔ tɔn fun wɛ mǐ ɖè. É ɖò mɔ̌ có, kɛntɔ́ mǐtɔn lɛ tíìn nǔgbo nǔgbo. Satáan kpo awoví tɔn lɛ kpo nyí ahwanfuntɔ́ azɔ̌tuùntɔ́, bo ɖó nǔnywɛ tawun. È kpɔ́n tlolo ɔ, è sixu mɔ ɖɔ nukúnɖiɖó mǐtɔn d’ablu. Ðò taji ɔ, è sixu mɔ ɖɔ è na yawǔ kpé Klisanwun winnyawinnya lɛ wu. Nɛ̌ nukúnɖiɖó yetɔn ka sixu zɔ́n bɔ ye na ɖu ɖò nǔɖoyɛswímɛ nyanya e hú hlɔnhlɔn gbɛtɔ́ lɛ é jí gbɔn? Nǔgbo ɔ wɛ nyí ɖɔ mɛ winnyawinnya lɛ sixu ɖu ɖ’eji, ye ka nɔ ɖu ɖ’eji nǔgbo! Etɛwu? Ðó ye “ba hlɔnhlɔn [ye]tɔn ɖò bǔ e [ye] ɖè ɖò Aklunɔ mɛ ɔ mɛ.” Amɔ̌, ye nɔ wà nǔ hú hlɔnhlɔn Mawu tɔn biba. Ye nɔ sɔ́ ahwannú bǐ. Sɔja e è kplɔ́n azɔ̌ ganji lɛ é ɖɔhun ɔ, ye nɔ “fɔ ahwanfunnú e Mawu na [ye] lɛ bǐ kplá.”—Xà Efɛzinu lɛ 6:10-12.
Mɛ Winnyawinnya lɛ Emi, Mi Gbí Dɔn Ðò Awoví Nukɔn
4 Mɔ̌ ɖokpo ɔ, nǔgbo ɖěɖee mǐ nɔ kplɔ́n ɖò Xó Mawu tɔn mɛ lɛ é nɔ cyɔn alɔ mǐ jí sín nǔkplɔnmɛ adingban tɔn ɖěɖee sixu wà nǔ dó mǐ wu ɖò gbigbɔ lixo lɛ é sí. (Jaan 8:31, 32; 1 Jaan 4:1) Bǎ e mɛ mǐ ɖó wanyiyi nú nǔgbo ɖěɖee gosin Mawu gɔ́n lɛ é ɖó é ɔ, bǎ enɛ mɛ wɛ é nɔ bɔwǔ nú mǐ bɔ mǐ na sɔ́ “ganwu” mǐtɔn dó ɖó, enɛ wɛ nyí gbɛzinzan sɔgbe xá nǔgbododó jlɔjlɔ Mawu tɔn lɛ. (Ðɛh. 111:7, 8; 1 Jaan 5:3) Gɔ́ na ɔ, enyi nukúnnúmɔjɛnǔmɛ e mǐ ɖó dó nǔgbo e ɖò Xó Mawu tɔn mɛ lɛ é jí é zawě ganji ɔ, mǐ sixu gbí dɔn kpo jiɖiɖe kpo bo jɛhun dó ye jí ɖò gbeklánxámɛtɔ́ lɛ nukɔn.—1 Pi. 3:15.
7 Nǔjlɛdonǔwu enɛ e xlɛ́ lee nǔgbododó Jehovah tɔn lɛ sixu cyɔn alɔ ayi mǐtɔn jí gbɔn é sɔgbe kpɔ́n! (Nǔx. 4:23) Lee sɔja ɖé ma na jó ganwu e gan tɔn lɛ syɛn ganji é dó, bo na dó ee gan tɔn lɛ ma syɛn sɔmɔ̌ ǎ é gbɔn é ɔ, mɔ̌ wɛ mǐ ma ɖó na xò nǔgbododó Jehovah tɔn lɛ nyi kɛ́n, bo sɔ́ nǔ e sɔgbe ɖò nukún mǐɖesunɔ tɔn mɛ é ǎ gbɔn é nɛ. Nǔ e mǐ nɔ lin ɖɔ é sɔgbe lɛ é ɔ, xó nɔ ɖ’ewu tawun, ye sixu zɔ́n bonu mǐ mɔ alɔcyɔnmɛji e sín hudo mǐ ɖó é ǎ. (Nǔx. 3:5, 6) Enɛ wu ɔ, hwɛhwɛ ɔ, mǐ nɔ kpɔ́n ɖɔ nǔgbododó e Jehovah na mǐ lɛ é ka tɛ́ cí ayi mǐtɔn wu gbánwúngbánwún à jí.
10 Afɔkpa e sɔja Hlɔma tɔn lɛ nɔ dó ɖò ahwan hwenu é ɖɔhun ɔ, Klisanwun lɛ nɔ dó afɔkpa nǔjlɛdonǔwu tɔn ɖé, bɔ é nɔ d’alɔ ye bɔ ye nɔ jla fífá wɛn ɔ. (Eza. 52:7; Hlɔ. 10:15) É ɖò mɔ̌ có, é nɔ byɔ akɔ́nkpinkpan cobɔ è na ɖɔ xó hwenu e ali tɔn hun nú mɛ é. Roberto, ee ɖó xwè 20 é ɖɔ: “Xɛsi nɔ ɖi mì dó kúnnuɖiɖe nú wemaxɔmɛvígbɛ́ ce lɛ wu. Un mɔ ɖɔ winnya nɔ hu mì. Nú un kpɔ́n gudo sɛ́dó ɔ, un tuùn nǔ e wu winnya ɖó na hu mì é ǎ. Amɔ̌ dìn ɔ, kpo awǎjijɛ kpo wɛ un nɔ ɖekúnnu nú gbɛ̌ ce lɛ.”
Mɛ Winnyawinnya lɛ Emi, Mi Gbí Dɔn Ðò Awoví Nukɔn
13 “Gǎ myɔnɔ” e Satáan sixu zán dó wǔ we é ɖé lɛ wɛ nyí adingban ɖěɖee è nɔ ɖó dó Jehovah wu lɛ é; è nɔ ɖɔ ɖɔ Jehovah kún nɔ kpé nukún dó wu we ó, lé é kún yí wǎn nú we ó. Ida, ee ɖó xwè 19 é ɖí xwi xá linlin e é nɔ ɖó ɖɔ emi kún hwɛ́n nǔtí ó é. É ɖɔ: “Hwɛhwɛ ɔ, un nɔ mɔ ɖɔ Jehovah kún sɛkpɔ mì ó, é kún ka lɛ́ ba na nyí Xɔ́ntɔn ce ó.” Nɛ̌ é ka ɖí xwi xá linlin enɛ gbɔn? Ida ɖɔ: “Kplé lɛ nɔ na hlɔnhlɔn nǔɖiɖi ce tawun. Ð’ayǐ ɔ, un nɔ na xósin ɖò kplé lɛ jí gbeɖé ǎ, bo nɔ jinjɔn ayǐ kpowun, ɖó un nɔ lin ɖɔ mɛɖebǔ kún na ba na ɖótó nǔ e un ɖó bo na ɖɔ é ó. Amɔ̌ dìn ɔ, un nɔ sɔnǔ nú kplé lɛ bo nɔ tɛ́n kpɔ́n bo na na xósin azɔn we, alǒ atɔn. É vɛwǔ, amɔ̌, nú un bló mɔ̌ ɔ, un nɔ mɔ nyiɖée mɛ. Nɔví sunnu lɛ kpo nɔví nyɔnu lɛ kpo nɔ dó wusyɛn lanmɛ nú mɛ tawun. Nú un lɛkɔ sín kplé tɛgbɛ ɔ, un nɔ mɔ ɖɔ Jehovah yí wǎn nú mì.”
16 Lee gangbákún ɖé nɔ nya xɛ ɖò sɔja ɖé sín ta jí gbɔn é ɔ, mɔ̌ wɛ “hwlɛngán e ɖó nukún” wɛ mǐ ɖè ɔ nɔ cyɔn alɔ linlin mǐtɔn kpo nǔwukpíkpé tamɛ linlin tɔn mǐtɔn kpo jí gbɔn ɔ nɛ. (1 Tɛ. 5:8; Nǔx. 3:21) Nukúnɖiɖó nɔ zɔ́n bɔ mǐ nɔ sɔ́ ayi mǐtɔn ɖó akpá Mawu tɔn lɛ jí, bo nɔ d’alɔ mǐ, bɔ mǐ nɔ kpɔ́n tagba mǐtɔn lɛ ɖò ali e sɔgbe é nu. (Ðɛh. 27:1, 14; Mɛ. 24:15) Amɔ̌, enyi mǐ ba ɖɔ “gangbákún” mǐtɔn ni w’azɔ̌ ganji ɔ, mǐ ɖó na xwè dó ta, mǐ na hɛn dó alɔ mɛ ǎ.
20 Pɔlu jlɛ́ Xó Mawu tɔn dó hwǐ ɖé wu, bɔ Jehovah na mǐ. Amɔ̌, mǐ ɖó na kplɔ́n, bo nyɔ́ zán ganji hwenu e mǐ ɖò hun jɛ dó nǔ e mǐ ɖi nǔ na lɛ é jí wɛ, alǒ ɖò linlin mǐɖesunɔ tɔn jlaɖó wɛ é. (2 Kɔ. 10:4, 5; 2 Tim. 2:15) Nɛ̌ a ka sixu bló gbɔn bɔ nǔwukpíkpé towe lɛ na kpɔ́n te d’eji? Sebastian, ee ɖó xwè 21 é ɖɔ: “Nú un ɖò Biblu xà wɛ ɔ, un nɔ wlan wemafɔ Biblu tɔn ɖokpo sín wemata e un xà lɛ é bǐ mɛ ɖ’ayǐ. Un xò wemafɔ e un yí wǎn na ganji lɛ é kplé. Mɔ̌ mɛ ɔ, un nɔ mɔ ɖɔ linlin Jehovah tɔn má dó mì hugǎn.” Daniel e xó mǐ ɖɔ ɖò bǐbɛ̌mɛ é ɖɔ: “Nú un ɖò Biblu xà wɛ ɔ, un nɔ cyan wemafɔ ɖěɖee un lin ɖɔ é na d’alɔ mɛ e un nɔ mɔ ɖò sinsɛnzɔ́ ɔ mɛ lɛ é é. Un mɔ ɖɔ enyi mɛ lɛ ɖó ayi wu ɖɔ akpakpa nɔ sɔ́ mɛ dó Biblu wu, bonu è nɔ lɛ́ wà nǔ e wu è kpé é bǐ dó d’alɔ ye ɔ, ye nɔ yí mɛ ganji.”
Nǔ Xɔ Akwɛ Biblu Tɔn lɛ Biba
it-2-F 859 akpá. 7
Mimɛ̌
Gbigbɔ mímɛ́. Hlɔnhlɔn alǒ gbigbɔ e Jehovah nɔ zán dó w’azɔ̌ é ɖò acɛ tɔn glɔ́, b’ɛ nɔ zán hwebǐnu dó bló bɔ linlin tɔn nɔ jɛnu. É mɛ́ bɔ xó ɖě ɖ’ewu ǎ, bo nyí azɔ̌wanú ɖeɖóvo Mawu tɔn. Enɛ wu wɛ è nɔ ylɔ́ ɖɔ ‘gbigbɔ mímɛ́’ kpo ‘gbigbɔ mimɛ̌ nyínyí tɔn’ kpo. (Ðɛ 51:13; Lk 11:13; Hlɔ 1:4; Efɛ 1:13) Enyi gbigbɔ mímɛ́ ɖò azɔ̌ wà dó mɛɖé jí wɛ ɔ, é nɔ bló bɔ mɛ ɔ nɔ nyí mɛ mímɛ́. Nǔwalɔ bliblí alǒ masɔgbe ɖebǔ cí è gbɛ́ ɖɔ gbigbɔ mímɛ́ ɔ ni ma w’azɔ̌ dó mɛ jí ó, alǒ bló bonu “wǔ kú” i ɖɔhun. (Efɛ 4:30) Gbigbɔ mímɛ́ ɔ nyí gbɛtɔ́ ǎ, loɔ, mɛ mímɛ́ e Mawu nyí é wɛ é nɔ ɖexlɛ́, enɛ wu ɔ, “wǔ” sixu “kú” i. Nǔ masɔgbe ɖebǔ wiwa nɔ cí è “glɔ́n ali nú gbigbɔ mímɛ́ sín azɔ̌” wɛ ɖɔhun. (1Tɛ 5:19) Enyi mɛɖé gbɛkan dó nǔwalɔ mɔhun nu ɔ, “awakanmɛ” nɔ “kú” gbigbɔ mímɛ́ Mawu tɔn, bɔ enɛ sixu zɔ́n bɔ Mawu na huzu kɛntɔ́ gǔfɔntɔ́ ɔ tɔn. (Eza 63:10) Mɛ e d’akpɔ nú gbigbɔ mímɛ́ é sixu lɛ́ wà nǔ hú mɔ̌, kaka bo nyla nu dó wǔ tɔn; Jezu Klisu ɖɔ dó hwɛhuhu enɛ wu ɖɔ é kún ɖó sɔ́kɛ ɖò gbɛ̀ elɔ kpo ee jawě é kpo mɛ ó.—Mt 12:31, 32; Mk 3:28-30.
it-1-F 237 akpá. 7
Gwě
Nɔ Tɔ́n Ðò Nǔwalɔ lɛ Mɛ. Gwěnɔ e mɛɖé nyí é nɔ jɛ wě ɖò nǔ e mɛ ɔ nɔ wà é ɖé lɛ mɛ, bo nɔ ɖexlɛ́ ɖɔ mɛ ɔ kún ɖó jijɔ ɖagbe ó, bɔ jlǒ e é nɔ ɖó lɛ é kún ka lɛ́ ɖò jlɛ̌ jí ó. Biblu wlantɔ́ Jaki ɖɔ nú mǐ ɖɔ enyi jlǒ nyanya ɔ mɔ xò ɔ, é nɔ jì hwɛhuhu. (Ja 1:14, 15) Enɛ wu ɔ, lee mɛɖé nɔ wà nǔ gbɔn é wɛ sixu xlɛ́ ɖɔ é nyí gwěnɔ. Mɛsɛ́dó Pɔlu ɖɔ ɖɔ mɛ e nyí gwěnɔ é ɔ, vodunsɛntɔ́ ɖɔhun wɛ é cí. (Efɛ 5:5) Gwěnɔ ɖé nɔ sɔ́ nǔ e nɔ jló è lɛ é dó ɖó mawu tɔn, bo nɔ sɔ́ ye dó ɖó nǔgɛ́n hú sinsɛnzɔ́ e é na wà nú Gbɛɖotɔ́ ɔ é.—Hlɔ 1:24, 25.
24-30 JUIN
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ | FILIPUNU LƐ 1-4
“Ado Ma Hu Mi Dó Nǔ Ðebǔ Wu Ó”
“Fífá Mawu Tɔn . . . Hugǎn Nukúnnúmɔjɛnǔmɛ Gbɛtɔ́ Tɔn Bǐ”
10 Etɛ ka sixu d’alɔ mǐ bɔ ado ma na hu mǐ dó nǔ ɖebǔ wu ǎ bɔ mǐ na mɔ “fífá Mawu tɔn”? Xó e Pɔlu ɖɔ sɛ́dó Filipunu lɛ é xlɛ́ mǐ ɖɔ nǔ e sixu gbɔ adohu adohu mǐtɔn lɛ é wɛ nyí ɖɛ. Enɛ wu ɔ, hwenu e mǐ ɖò adohu adohu jí é ɔ, mǐ ɖó na ɖɔ linkpɔ́n mǐtɔn lɛ dó ɖɛ mɛ. (Xà 1 Piyɛ́ɛ 5:6, 7.) Xoɖɛ sɛ́dó Jehovah bo ɖi nǔ bǐ mlɛ́mlɛ́ ɖɔ é na kpé nukún dó wǔ we. Xoɖɛ sɛ́dó è kpo “kúdónúmɛ sín ayixa” kpo bo flín nyɔna e é ko kɔn dó jǐ we lɛ é. Jiɖe e mǐ ɖó dó wǔ tɔn é na syɛn d’eji hwenu e mǐ hɛn dó ayi mɛ ɖɔ é sixu “wà nǔ nú mǐ hú nǔ e mǐ byɔ ɛ ɔ, abǐ ee lin wɛ mǐ tlɛ ɖè ɔ.”—Efɛ. 3:20.
“Fífá Mawu Tɔn . . . Hugǎn Nukúnnúmɔjɛnǔmɛ Gbɛtɔ́ Tɔn Bǐ”
7 É ɖò wɛn ɖɔ hwenu e nɔví e ɖò Filipu lɛ é xà wema e Pɔlu sɛ́dó ye é ɔ, ye flín nǔ e jɛ dó wǔtu tɔn é, kpo lee ye ɖě ma ɖó nukún ɖɔ Jehovah na wà nǔ gbɔn ǎ, bɔ é ka wà gbɔn é kpo. Etɛ kplɔ́n ye wɛ Pɔlu ka ɖè? Nǔ taji ɔ ɖíe: Mi ma nɔ adohu adohu jí ó. Mi ni xoɖɛ lobo na mɔ fífá Mawu tɔn. Amɔ̌, ɖǒ ayi wu ɖɔ “fífá Mawu tɔn . . . hugǎn nukúnnúmɔjɛnǔmɛ gbɛtɔ́ tɔn bǐ.” Etɛ ka nyí tinmɛ enɛ tɔn? Lilɛdógbeɖevomɛtɔ́ ɖé lɛ lilɛ xógbe enɛ lɛ dó “hugǎn dlɔ̌ mǐtɔn lɛ bǐ,” alǒ “fɔn ta te tuto gbɛtɔ́ tɔn lɛ bǐ.” Enɛ wu ɔ, Pɔlu ɖò ɖiɖɔ wɛ ɖɔ “fífá Mawu tɔn” jiwǔ tawun hú lee è sixu lin gbɔn é. Nǔgbo wɛ ɖɔ, ɖò linlin gbɛtɔ́ tɔn mɛ ɔ, mǐ sixu mɔ ali ɖé bo tɔ́n sín tagba mǐtɔn lɛ mɛ ǎ, amɔ̌, Jehovah nɔ ɖè ali nú mǐ, bo sixu wà nǔ e mǐ ma ɖó nukún tɔn ǎ é.—Xà 2 Piyɛ́ɛ 2:9.
“Fífá Mawu Tɔn . . . Hugǎn Nukúnnúmɔjɛnǔmɛ Gbɛtɔ́ Tɔn Bǐ”
16 Enyi mǐ ɖó “fífá Mawu tɔn e hugǎn nukúnnúmɔjɛnǔmɛ gbɛtɔ́ tɔn bǐ” é ɔ, etɛ mɛ é ka na tɔ́n kɔ dó? Mawuxówema ɔ na xósin ɔ, bo ɖɔ ɖɔ é ‘na cɔ́ ayixa mǐtɔn kpodo linlin mǐtɔn lɛ kpo, gbɔn Klisu Jezu gblamɛ.’ (Fili. 4:7) Xógbe e è zán ɖò gbè dodó ɔ mɛ nú ‘cɔ́’ é ɔ, xógbe ahwan tɔn ɖé wɛ. É nɔ dó gesí sɔjahwangbɛ́ ɖěɖee è ɖè azɔ̌ na bɔ ye nɔ cɔ́ toxo syɛnsyɛn ɖé ɖò hwexónu lɛ é. Filipu nyí toxo mɔhun ɖé. Filipunu lɛ nɔ d’amlɔ yì kan mɛ ɖò zǎnmɛ, ɖó ye tuùn ɖɔ sɔja lɛ ɖò hɔntogbo toxo emitɔn lɛ tɔn cɔ́ wɛ wutu. Ðò ali ɖokpo ɔ nu ɔ, enyi mǐ ɖó “fífá Mawu tɔn” ɔ, ayi mǐtɔn kpo linlin mǐtɔn lɛ kpo nɔ vo. Mǐ tuùn ɖɔ Jehovah nɔ kpé nukún dó mǐ wu, bo jló ɖɔ é ni kpa mǐ. (1 Pi. 5:10) Enɛ tuùntuùn nɔ cɔ́ mǐ, bɔ adohu adohu alǒ awakanmɛ kú mɛ nɔ gbà hǔn dó nú mǐ ǎ.
Nǔ Xɔ Akwɛ Biblu Tɔn lɛ Biba
it-2-F 850 akpá. 1
Vɔsisa lɛ, Nǔnina lɛ
Ba ahan kɔn nyi ayǐ. È nɔ ba ahan kɔn nyi ayǐ gɔ́ nú vɔsisa gegě ɖevo lɛ, taji ɔ, hwenu e Izlayɛli-ví lɛ sɛ̀ tɛn yì Akpádídó Yikúngban ɔ jí gudo é. (Kɛ́ 15:2, 5, 8-10) Vɛ̌ɛn (“ahan syɛnsyɛn”) wɛ nyí ahan e è nɔ ba kɔn nyi vɔsakpe ɔ jí é. (Kɛ́ 28:7, 14; sɔ́ jlɛ́ dó Tí 30:9; Kɛ́ 15:10 wu.) Mɛsɛ́dó Pɔlu wlan sɛ́dó Klisanwun e ɖò Filipu lɛ é ɖɔ: “Enyi è tlɛ kɔn mì nyi ayǐ lee è nɔ ba ahan kɔn nyi ayǐ gbɔn é dó vɔsisa kpo sinsɛnzɔ́ mímɛ́ kpo e kɔn nǔɖiɖi mitɔn kplá mi jɛ é jí ɔ, xomɛ hun mì bɔ un lɛ́ j’awǎ xá mi bǐ.” Ðò fí ɔ, é zán nǔjlɛdonǔwu ahan e è ba kɔn nyi ayǐ é tɔn, dó ɖè jlǒ e é ɖó bo na zán éɖée dó Klisanwun hatɔ́ tɔn lɛ sín tamɛ é xlɛ́. (Fili 2:17, nwt) Hwenu kpɛɖé jɛ nukɔn nú kú tɔn ɔ, é wlan sɛ́dó Timɔtée ɖɔ: “Nyɛ ɔ, hwenu e è na kɔn mì nyi ayǐ lee è nɔ ba ahan kɔn nyi ayǐ gbɔn é” sù; hwenu e un na gosin gbɛ̀ elɔ mɛ ɔ sù.”—2Ti 4:6, nwt.
w07-F 1/1 26-27 akpá. 5
“Fínfɔ́n Sín Kú Nukɔntɔn ɔ,” Ðò Yiyi Wɛ Dìn
5 Enɛ gudo ɔ, mɛ yí ami dó ɖè ɖěɖee nyí hagbɛ̌ ‘Izlayɛli Mawu tɔn’ tɔn lɛ é na gɔ́ nú Aklunɔ Jezu Klisu ɖò susu jixwé tɔn mɛ, fí e ye na “nɔ kpɔ́ xá Aklunɔ ɔ hwebǐnu” ɖè é. (Galatinu lɛ 6:16; 1 Tɛsalonikinu lɛ 4:17) Enɛ wɛ è nɔ ylɔ́ ɖɔ “fínfɔ́n sín kú nukɔntɔn ɔ.” (Filipunu lɛ 3:10, 11, nwt; Nǔɖexlɛ́mɛ 20:6) Hwenu e fínfɔ́n sín kú enɛ na ko fó bǐ gudo é ɔ, è na wá fɔ́n gbɛtɔ́ livi mɔkpan e kú lɛ é dó ayikúngban jí, bɔ ye na ɖó nukúnɖiɖó bo na nɔ gbɛ̀ kaka sɔyi ɖò Palaɖisi mɛ. Enɛ wu ɔ, é na bo tlɛ nyí nukúnɖiɖó jixwé tɔn, alǒ ayikúngban jí tɔn wɛ mǐ ɖó ɔ, “fínfɔ́n sín kú nukɔntɔn ɔ” ɖó na ɖu ayi mɛ nú mǐ. Fínfɔ́n sín kú alɔkpa tɛ ka wɛ? Hwetɛnu é ka bɛ́?