Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w82 10/1 yitso 17 bf. 14-16
  • Fa 22: Nyɔŋmɔ Afii Akpe Maŋtsɛyeli Ebɛŋkɛ

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Fa 22: Nyɔŋmɔ Afii Akpe Maŋtsɛyeli Ebɛŋkɛ
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1982
  • Saneyitsei Bibii
  • KƆKƆBƆƆ NI AKƐHAA KONI AKATSƆ WƆ TSƆNE
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1982
w82 10/1 yitso 17 bf. 14-16

Yitso 17

Fa 22: Nyɔŋmɔ Afii Akpe Maŋtsɛyeli Ebɛŋkɛ

62. Mɛɛ enɛ he nɔkwɛmɔ nɔ yɔɔ, titri lɛ yɛ Jeŋ Ta I gbii lɛ amli, ni te enɛ sa “tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ” kuu lɛ he eha tɛŋŋ?

62 Anaa enɛ he nɔkwɛmɔ nii komɛi yɛ Majimaji Ateŋ Biblia Kaselɔi Akuu lɛ ateŋ yɛ Buu-Mɔɔ lɛ ŋmalɔ kɛ Buu-Mɔɔ Biblia kɛ Wolo Bibioo Asafo lɛ shishitolɔ lɛ gbele sɛɛ yɛ afi 1916 Ŋ.B. Aŋkroaŋkroi komɛi bɔ mɔdɛŋ koni amɛshɔ hewalɛ ni amɛye Asafo lɛ nɔ bɔ ni kɛ Asafo lɛ Mlai kpaaa gbee. Mligbalamɔ ba yɛ mɛi ni feɔ Nuŋtsɔ lɛ gbɛjianɔtoo ni ehala amɛ lɛ ateŋ. Mɛi ni taoɔ hewalɛ ana lɛ kɛ mɛi ni tsui enyɔ amɛmli yɛ mɔdɛŋ ni abɔɔ yɛ anɔkwale mli ni akudɔ saji taakɛ Mla lɛ ŋmɛɔ gbɛ yɛ gbɛ ni Biblia shishitoo mlai tsɔɔ nɔ lɛ hao. Amɛtee nɔ ‘amɛyi amɛnanemɛi tsuji lɛ’ yɛ wiemɔ mli kɛtsɔ nibii ni amɛkalaa Iɛ anɔ kɛ agbɛnɛ kɛtsɔ wiemɔ diɛŋtsɛ nɔ kɛ agbɛnɛ yɛ saneyeli he. Amɛkɛ amɛhe yato je nɛŋ “daatɔlɔi” yɛ mumɔŋ gbɛ nɔ Iɛ ahe, titri Iɛ yɛ Jeŋ Ta I bei lɛ amli. Enɛɛmɛi fɛɛ kɛ gbɛjianɔtoo lɛ ni aaadamɔ shi shiŋŋ ni yɛ nakai be Iɛ mli lɛ aawa amɛyi waa yɛ jamɔ gbɛfaŋ lɛ wo kaa kpele mli. Ekɛ kaai babaoo ba “tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ” kuu lɛ nɔ.

63. (a) Mɛɛ nɔmimaa Yesu kɛha akɛ “tsulɔ fɔŋ” kuu ni tamɔ nɛkɛ nyɛŋ afite eshia ni “ewebii” yɔɔ mli Iɛ? (b) Nifeemɔ ni agba he sane afɔ shi nɛɛ ba mli yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

63 Yesu abɛbua lɛ kɛ nɔmimaa, ha akɛ eŋmɛŋ mɛi ni yeee anɔkwale ni hiɛ sui ni tamɔ “tsulɔ fɔŋ” lɛ nɔ̃ lɛ agbɛ ni amɛfite ‘ehemɔkɛyeli webii’ lɛ aloo ni amɛye amɛnɔ ni amɛtsi amɛ kɛjɛ nɔ ni ahaIa amɛ akɛ amɛtsu ni ji “ewebii” lɛ ni amɛkɛ mumɔŋ ‘ŋmaa aha amɛ yɛ be ni sa nɔ’ lɛ he yɛ eparousia loo ba ni eba nɛɛ mli. Ekɛ toigbalamɔ ni mliwa baa kuu ni hiɛ jwɛŋmɔ fɔŋ ni tamɔ nɛkɛ lɛ nɔ yɛ esaramɔ be lɛ mli. Aloo taakɛ Hela feemɔ-wiemɔ ni akɛtsu nii yɛ Mateo 24:51 lɛ shishinumɔ diɛŋtsɛ ji lɛ: “Ebaafolɔ emli enyɔ.” (Shishigbɛ niŋmaa) ‘Ebaafolɔ’ nakai kuu lɛ mlibii ni baa amɛjeŋ fɔŋ lɛ ‘amli’ kɛjɛ “tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ” kuu lɛ he. Enɛ je kpo yɛ bɔ ni amɛsumɔɔ akɛ amɛaaye amɛhe ni agbɛnɛ amɛtse amɛhe ni amɛto amɛ diɛŋtsɛ amɛjamɔ kui kɛ yitso ni amɛ diɛŋtsɛ amɛsumɔɔ lɛ mli. Nɔ ni jɛ amɛnifeemɔ gbɛ lɛ mli ba lɛ yɛ kɛha mɔ fɛɛ mɔ ni sumɔɔ akɛ eeetao mli lɛ ni efee nakai.

64. Namɛi Nuŋtsɔ lɛ kɛɛ akɛ nakai “tsulɔ fɔŋ” lɛ kɛ amɛ baana gbɛfaŋnɔ kome lɛ, shi esumɔɔɔ ni amɛkɛ namɛi hiɔ shi?

64 Kuu ni tamɔ nɛkɛ ni “afolɔ amɛ mli” lɛ jie sui ni tamɔ nakai kpo, ni nɔ ni jɛ mli ba ji akɛ amɛna nɔ tamɔ “nakai tsulɔ fɔŋ” lɛ taakɛ Yesu tsɔɔ mli lɛ, ni abaanyɛ atsɛ lɛ yɛ gbɛ ko nɔ, kɛ hoo kwraa lɛ, akɛ “tsulɔ fɔŋ” kuu. Yɛ ebɛbua lɛ mli lɛ, Yesu kɛɛ yɛ nuŋtsɔ lɛ he akɛ “eeeha lɛ egbɛfaŋnɔ yɛ osatofoi lɛ ateŋ.” (Mateo 24:51) Yesu kɛɛ yɛ ebɛbua ni tamɔ nakai nɔŋŋ ni etsɛ “tsulɔ” lɛ akɛ ‘sɔɔ lɔ’ lɛ mli akɛ: “Eeeha lɛ egbɛfaŋnɔ kɛ kɔkɔsaŋfoi lɛ.” (Luka 12:46) Eka shi faŋŋ akɛ Nuŋtsɔ Yesu sumɔŋ akɛ eeena mɛi ni kɛɔ akɛ amɛji Kristofoi ni anaa sui ni tamɔ “nakai tsulɔ fɔŋ” lɛ loo ‘sɔɔlɔ’ lɛ nɔ̃ lɛ yɛ “eshiabii” aloo “ewebii” lɛ ahe. Mɛi ni tamɔ nɛkɛ lɛ Kristojamɔ lɛ ji osato nɔ̃, ni amɛfata Kristendom jamɔ mli osatofoi lɛ ahe. Amɛjieɔ amɛhe kpo akɛ mɛi ni yeee anɔkwale, mɛi ni anyɛɛɛ akɛ he afɔ amɛnɔ, mɛi ni yeee amɛwiemɔi nɔ, yɛ nɔ ni Nuŋtsɔ lɛ hala amɛ akɛ amɛtsu lɛ mli. Amɛfata mɛi ni kɛɔ akɛ amɛji Kristofoi ni yɔɔ Kristendom ni yeee anɔkwale lɛ ahe.

65. Mɛi ni tamɔ “nakai tsulɔ fɔŋ” lɛ yaafo kɛ nyanyɔji ashishikpemɔ lɛ jɛ mɛni?

65 Nɛkɛ mɛi ni jieɔ su ni tamɔ “tsulɔ fɔŋ” lɛ nɔ lɛ kpo yɛ osatofoi kɛ mɛi ni yeee anɔkwale nɛɛ ateŋ lɛ naaa miishɛɛ diɛŋtsɛ yɛ mumɔŋ, ni esa akɛ amɛna niiashikpamɔi ni nakai jamɔ mli osatofoi kɛ mɛi ni yeee anɔkwale lɛ ana lɛ eko. “Jɛi [amɛ] yaafo kɛ [amɛ] nyanyɔji ashishikpemɔ aaahi.” (Mateo 24:51) Enɛ efeŋ amɛtsuitsakemɔ hewɔ. Enɛ jeee “dɔlɛ ni sa Nyɔŋmɔ hiɛ” kɛ nɔ ni “tsɛɔ heshwɛmɔ ni kɛ mɔ yaa walaheremɔ mli, nɔ ni mɔ ko shwaa ehe yɛ he lɛ.” (2 Korintobii 7:10) Amɛwiemɔi lɛ ji mlifu nɔ kɛ tsuiŋdɔlɛ nɔ̃. Amɛbaaya nɔ lolo yɛ jamɔ gbɛfaŋ, shi amɛlaajeɔ miishɛɛ kɛ jɔɔmɔ ni jɛɔ tsulɔ ni akpɛlɛ enɔ ni ahala lɛ ni akɛ lɛ eto “Nuŋtsɔ lɛ nibii fɛɛ nɔ” lɛ he nitsumɔ mli baa lɛ.

KƆKƆBƆƆ NI AKƐHAA KONI AKATSƆ WƆ TSƆNE

66. Taakɛ Luka sane lɛ tsɔɔ Iɛ, mɛɛ kɔkɔbɔɔ Yesu kɛha ekaselɔi lɛ yɛ beni ekɛ egbalɛ ni kɔɔ “okadi” lɛ he lɛ baa naagbee lɛ?

66 Yɛ egbalɛ ni kɔɔ “ba ni eba lɛ kɛ nibii agbɛjianɔtoo lɛ naagbee he okadi” lɛ he lɛ, Yesu kɛ kɔkɔbɔɔi pii ha fe nɛkɛ abɛbua nɛɛ pɛ nii tsɔɔ nɔ ni baaba “tsulɔ fɔŋ” lɛ nɔ. E-wie etsɔɔ ebɔfoi lɛ tɛɛ, ni ebɔ ekaselɔi lɛ fɛɛ kɔkɔ yɛ “tsulɔ fɔŋ” nɛɛ gbɛ ni amɛaatsɔ nɔ lɛ he. Taakɛ Luka ŋma yɛ Yesu gbalɛ ni yɔɔ naakpɛɛ lɛ naagbee he lɛ, Yesu kɛɛ: “Nyɛhiɛ ahia nyɛhe nɔ koni fufeemɔ kɛ daatɔɔ kɛ daaŋ ŋmaa he haomɔi akahe nyɛtsuii, ani nakai gbi lɛ miibatinyɛ shi trukaa; ejaakɛ ebaaba mɛi fɛɛ ni hiɔ shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ nɔ lɛ anɔ tamɔ tsɔne. No hewɔ lɛ nyɛsaraa be fɛɛ be ni nyɛsɔlea, koni nyɛnyɛ nii ni baaba nɛɛ fɛɛ mli nyɛje, ni nyɛnyɛ gbɔmɔ hi lɛ hiɛ nyɛdamɔ.”​—Luka 21:​34-36.

67. Amrɔ nɛɛ ni ahaIa amɛ ato amɛ Nuŋtsɔ ni eku esɛɛ eha lɛ “nii” fɛɛ nɔ lɛ, mɛni hewɔ ni ehe hiaa waa akɛ “tsulɔ” anɔkwafo kuu lɛ abo ekɔkɔbɔɔ lɛ toi lɛ?

67 Ehe miihia waa bianɛ akɛ aŋkroaŋkroi abo nɛkɛ wiemɔi nɛɛ atoi, amrɔ nɛɛ ni ahala Nuŋtsɔ Yesu ni eba ni anaaa lɛ lɛ “tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ” lɛ yɛ “enibii fɛɛ kwa nɔ” lɛ. Gbi nɔ ni “amanehulu kpeteŋkpele” ni eko bako nakai da lɛ aaafɛ ashwie okadi Yerusalem ni yee anɔkwale ni ji Kristendom nɔ lɛ ebɛŋkɛ kpaakpa. Nakai gbi lɛ baafɛ ashwie mɛi ni yɔɔ shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ nɔ lɛ anɔ kɛ mɛi fɛɛ ni nyiɛ ni hiɛ bɛ amɛhe nɔ ni kɛ fufeemɔ miiye nii amɛmiinu daa babaoo ni amɛkɛ pɛsɛmkunya haoɔ amɛhe yɛ shihilɛ mli nibii ahe lɛ anɔ tamɔ tsɔne. Eji trukaa nifeemɔ. “Gbi” ni tamɔ tsɔne lɛ kɛ amɛhiɛkpatamɔ baaba “Tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ” kuu lɛ mlibii lɛ sumɔɔɔ ni amɛkɛ nakai pɛsɛmkunya gbɔmɛi ni booo sane toi lɛ kɛ nakai “tsulɔ fɔŋ” lɛ naa nɔ ko mli gbɛfaŋnɔ.

68. (a) Mɛni ni fe “tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ” lɛ ni yɔɔ kɛkɛ lɛ yeɔ odase akɛ he ni “okadi” lɛ tsɔɔ akɛ esa akɛ wɔhi lɛ wɔyɔɔ lɛ? (b) Esa akɛ wɔ diɛŋtsɛ lɛ wɔsɔle koni wɔnyɛ wɔye omanye yɛ mɛni feemɔ mli

68 Nɔ ko bɛ ni wɔɔdamɔ nɔ wɔkɛɛ akɛ wɔleee be ni wɔyɔɔ mli lɛ he nɔ ko. Akɛni wɔfee wɔnii taakɛ Yesu abɛbua ni kɔɔ “agbamitso kɛ tsei krokomɛi fɛɛ” ahe lɛ ji hewɔ lɛ, wɔle he ni wɔyɔɔ kɛ nɔ ni ebɛŋkɛ “Tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ” lɛ he abɛbua lɛ naagbee mlibaa eshɛ shi. Jeee nakai “tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ” kuu lɛ ni amɛyɔɔ lɛ pɛ kɛkɛ, shi moŋ nakai kuu lɛ ni ahala amɛ ato Nuŋtsɔ lɛ nibii fɛɛ kwa nɔ kɛ bɔ ni ekwɛɔ nakai nibii lɛ fɛɛ nɔ lɛ hewɔ​—ejaakɛ nɛkɛ nibii nɛɛ ji “okadi” lɛ he nɔ titri ni yeɔ odase akɛ wɔyɛ parousia lɛ mli, Maŋtsɛ Yesu Kristo ni ta maŋtsɛsɛi nɔ lɛ ba ni eba ni anaaa lɛ lɛ mli, ni yɛ nakai beaŋ nɔŋŋ lɛ, “nibii agbɛjianɔtoo lɛ anaagbee” mli wɔyɔɔ nɛɛ. (Mateo 24:​3, NW) “Nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ” hiɛkpatamɔ gbi, Kristendom, kɛ mɛi fɛɛ lɛ akpojiemɔ ebɛŋkɛ tamɔ tsɔne. Nɛkɛ anɔkwale nɛɛ ji nɔ ko ni esa akɛ “wɔhiɛ atsɛ ni wɔsara” yɛ he. Ehe miihia waa ni ‘wɔsɔle koni wɔnyɛ nii ni baaba nɛɛ fɛɛ mli wɔje ni wɔnyɛ gbɔmɔ bi lɛ hiɛ wɔdamɔ yɛ be fɛɛ mli.’​—Luka 21:⁠36.

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje