Yitso 5
Maŋtsɛyeli lɛ—Mɛni Hewɔ ‘Ebaa’ Etsɛ Nɛkɛ?
1. Mɛɛ sanebimɔi teɔ shi, yɛ ŋmalɛ ni yɔɔ Romabii 8:22 lɛ hewɔ?
BƆFO Paulo ŋma akɛ: “Wɔle akɛ bɔɔnii lɛ fɛɛ kɛ wɔ dɔmɔɔ ŋtsɔi ni amɛkɛ wɔ kɔmɔɔ.” (Romabii 8:22) Mɛni hewɔ ebaa lɛ nakai? Mɛni hewɔ Nyɔŋmɔ eŋmɛ tai, awuiyeli, helai kɛ amanehului ni etee nɔ aahu yɛ yinɔsane afii 6,000 ni aŋma afɔ shi lɛ mli lɛ gbɛ lɛ? Mɛni tɔ̃tɔ̃, hewɔ ni amrɔ nɛɛ, adesai ni abɔ amɛ ni amɛhi shi yɛ ŋwɛi mla naa lɛ, haoɔ waa yɛ mlakwamɔ hewɔ lɛ? Mɛni hewɔ wɔ ŋwɛi Tsɛ lɛ ejajeko shihilɛ nɛɛ lolo lɛ? Kɛji Maŋtsɛyeli lɛ ji enaa tsabaa lɛ, mɛni hewɔ ‘ebaa’ lɛ etsɛ nɛkɛ? Ani wɔbaanyɛ wɔna hiɛnɔkamɔ lɛlɛŋ akɛ Nyɔŋmɔ baasaa shihilɛi gbohii ni yɔɔ nɛɛ?
2. Kulɛ te esa akɛ shikpɔŋ lɛ afee tɛŋŋ, yɛ Nyɔŋmɔ maŋtsɛyeli shishi?
2 Kulɛ esa akɛ shihilɛi ni hi kɛwula shi ahi shikpɔŋ lɛ nɔ yɛ “naanɔ Maŋtsɛ” lɛ nɔyeli, loo maŋtsɛyeli ni nɔ kwɔ fe fɛɛ lɛ shishi, kɛjɛ adebɔɔ beaŋ tɔ̃ɔ yɛ Eden. Beni klɛŋklɛŋ nuu kɛ yoo lɛ fɔɔ bii, ni adesai aweku lɛ ayi faa kɛyashɛɔ adesa wekui kɔkrɔi akpekpei akpei abɔ lɛ, kulɛ shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ baatsɔ paradeiso fɛfɛo, ní eyi obɔ kɛ miishɛɛ ŋmɔlɔ kɛ naanyo suɔmɔ yɛ adesai ahewolonɔ sui sɔrɔtoi lɛ fɛɛ ateŋ.—Okɛto Jajelɔ 2:24 he.
3. (a) Mɛɛ su mli abɔ gbɔmɔ yɛ? (b) Mɛɛ nitsumɔ aha klɛŋklɛŋ adesai enyɔ lɛ akɛ amɛtsu? (d) Mɛɛ sane esa akɛ wɔbi amrɔ nɛɛ?
3 Nakai ji bɔ ni Bɔlɔ ni yɔɔ suɔmɔ lɛ to eyiŋ kɛha shikpɔŋ nɛɛ beni ebɔ nuu yɛ lɛ diɛŋtsɛ ehenɔ yɛ jeŋba gbɛfaŋ, ni efee yoo lɛ hu kɛjɛ nuu lɛ mli lɛ. Ejaakɛ Biblia mli sane ni aŋma yɛ nibɔɔ he lɛ kɛɔ wɔ akɛ:
“Nuu kɛ yoo ebɔ amɛ. Ni Nyɔŋmɔ jɔɔ amɛ, ni Nyɔŋmɔ kɛɛ amɛ akɛ: ‘Nyɛfɔa ni nyɛyi afaa ni nyɛyia shikpɔŋ lɛ nɔ obɔ, ni nyɛnaanaa nɔ, ni nyɛyea ŋshɔŋ looi kɛ ŋwɛi loofɔji kɛ kooloo fɛɛ kooloo ni tsiɔ ehe yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ nɔ.’ . . . Ni Nyɔŋmɔ kwɛ nibii fɛɛ ni efee lɛ, ni naa, ehi naakpa.” (1 Mose 1:26-31)
Belɛ, mɛni hewɔ ni Nyɔŋmɔ bɔɔnii ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ lɛ tamɔɔɔ nɔ ni “hi naakpa” ŋmɛnɛ lɛ mɔ?
ATSWA NYƆŊMƆ MAŊTSƐYELI LƐ MPOA
4. (a) Mɛɛ Nyɔŋmɔ mla hi fe fɛɛ, ni mɛni hewɔ? (b) Namɔ taoɔ akɛ efee mlai sɔrɔtoi lɛ, ni te etsu enɛ he nii eha tɛŋŋ?
4 Adebɔɔ ná Nyɔŋmɔ mlai lɛ akɛ enɔdaamɔ nɔ. Ni enɛɛmɛi ateŋ nɔ ni sa kadimɔ waa ji suɔmɔ he mla lɛ. Nyɔŋmɔ diɛŋtsɛ lɛ, “suɔmɔ ji lɛ.” (1 Yohane 4:8) Shi agbɛnɛ, mɔ kroko kwraa hu ba ni eetao ni efee mlai sɔrɔtoi eha adesai. Nakai “mɔ” lɛ ji ‘Nyɔŋmɔ bi’ ŋwɛibɔfo ko ni anaaa lɛ, ni ŋwanejee ko bɛ he akɛ eji mɛi ni ‘bɔ oshe’ beni Yehowa bɔ shikpɔŋ lɛ kɛ nɔ fɛɛ nɔ ni yɔɔ mli lɛ ateŋ mɔ ko. (Hiob 38:7) Nɛkɛ ŋwɛibɔfo nɛɛ tsake ni efee ehe satan, ni ji Nyɔŋmɔ henyɛlɔ. Eesumɔ ni eye ehe nɔ ni ekahi mɔ ko shishi, ni etao jamɔ eha ehe, ni edũ atuatsemɔ mumɔ. (Efesobii 2:1, 2; okɛto Luka 4:5-7 he.) Etsɔ ŋaa koni ekɛ wɔ klɛŋklɛŋ fɔlɔi enyɔ lɛ atsu epɛsɛmkunya yiŋtoi ahe nii. Te etsu enɛ he nii eha tɛŋŋ?
5, 6. (a) Mɛɛ kita ko ni yɔɔ mlɛo Nyɔŋmɔ wo Adam? (b) Namɔ ŋɔɔ Satan tee, ni mɛni hewɔ atsɛ lɛ yɛ gbɛ ni ja nɔ akɛ “Abonsam lɛ”?
5 Adam kɛ Hawa yɛ Yehowa nɔyeli ni haa amɛ nibii fɛɛ lɛ shishi yɛ Eden paradeiso abɔɔ lɛ mli. Nyɔŋmɔ ha amɛ nɔ fɛɛ nɔ ni he hiaa ni baaha amɛhi shi yɛ mumɔŋ kɛ heloonaa fɛɛ. Yɛ amɛ diɛŋtsɛ amɛhilɛ-kɛ-hamɔ ni aaahi shi daa hewɔ lɛ, ebi hu ni amɛbo lɛ toi akɛ amɛ Jeŋ Muu Fɛɛ Nuŋtsɔ. Yɛ enɛ hewɔ lɛ, ewo Adam kita ko ni yɔɔ mlɛo kwraa, ákɛ ekaye “ekpakpa kɛ efɔŋ lee tso lɛ yibii lɛ” eko. Enɛ bakɔ Hawa hu he, beni abɔ lɛ lɛ sɛɛ. Jeee akɛ Nyɔŋmɔ miitsĩ amɛ naa ni amɛnine akashɛ nɔ ko nɔ̃, ejaakɛ tsei ni yɔɔ abɔɔ lɛ mli lɛ woɔ aduawai sɔrɔtoi fɛfɛji babaoo ni hewalɛ yɔɔ mli. Shi, kɛ amɛgbo Nyɔŋmɔ nɔ toi kɛtsɔ nɛkɛ tso yibii koome pɛ nɛɛ yeli nɔ lɛ, no lɛ ‘gboimɔ amɛaagboi.’ Satan atuatselɔ lɛ tsɔ ŋaa gbɛ ni yɔɔ nigii nɔ, kɛtsɔ onufu ko nɔ, ni etee Hawa ŋɔɔ klɛŋklɛŋ, ni eyakɛɛ lɛ akɛ: “Jeee gboimɔ nyɛaagboi; shi moŋ le Nyɔŋmɔ le akɛ gbi nɔ ni nyɛaaye [tso lɛ yibii lɛ] eko lɛ, nyɛhiŋmɛii aaagbele, ni nyɛaatsɔmɔ tamɔ Nyɔŋmɔ, ni nyɛaale ekpakpa kɛ efɔŋ.”—1 Mose 2:17; 3:1-5.
6 No ha Nyɔŋmɔ bafee tamɔ amalelɔ. Shi Satan moŋ ji amalelɔ diɛŋtsɛ. Abatsɛ nakai “malemɔ tsɛ” lɛ yɛ gbɛ ni ja nɔ hu akɛ Abonsam, ni shishi ji “Naafolɔlɔ.” (Yohane 8:44) Aatswa Yehowa Maŋtsɛyeli, loo ebɔɔ nii anɔ Maŋtsɛ ni eyeɔ lɛ mpoa tɛɛ yɛ biɛ. Etsɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ miitsĩ nilee ko ni amɛyɔɔ hegbɛ akɛ amɛnaa lɛ naa, ni esaaa ni akɛ he fɔɔ Nyɔŋmɔ nɔyeli nɔ, shi moŋ kɛ amɛkɔ amɛ diɛŋtsɛ amɛ heyeli gbɛ, ni amɛ diɛŋtsɛ amɛfolɔ tɛi amɛmamɔ shi yɛ “ekpakpa kɛ efɔŋ” he lɛ, nibii baahi jogbaŋŋ kɛha amɛ.
7. Mɛɛ nibii adesai enyɔ lɛ gbee shi yɛ mli yɛ kaa shishi?
7 Te yoo lɛ here nɛkɛ heguɔgbee wiemɔ nɛɛ nɔ eha tɛŋŋ? Ebuuu etsui he, shi moŋ eŋmɛ gbɛ ni akɔnɔi fɔji he shi yɛ mli. Kɛkɛ ni nɛkɛ akɔnɔ nɛɛ ŋɔ hɔ, ni no hewɔ lɛ, alaka lɛ ni eje gbɛ efee esha kɛtsɔ Nyɔŋmɔ nɔ toigbele nɔ. Eku ewu lɛ, mɔ ni kulɛ esa akɛ ebi lɛ he sane lɛ yitsoyeli lɛ hu mli yɛ enɛ feemɔ mli. Ni te nuu lɛ hu fee enii eha tɛŋŋ? “Jeee Adam alaka,” shi moŋ lɛ diɛŋtsɛ ehala akɛ ebaafi Hawa sɛɛ, ni ejɛ esuɔmɔ mli eyafata ehe yɛ atuatsemɔ gbɛ ni ekɔ lɛ mli. Mɛɛ awerɛho gbi nakai gbi lɛ bafee kɛha wɔ klɛŋklɛŋ fɔlɔi lɛ, kɛ adesai aweku muu lɛ fɛɛ hu nɛkɛ!—1 Mose 3:6, 7; 1 Timoteo 2:14; okɛto Yakobo 1:14, 15 he.
8. (a) Mɛɛ jalɛ fɔbuu wiemɔi Nyɔŋmɔ jaje eshwie Adam kɛ Hawa nɔ? (b) Ani amɛyɛ susumai ni baaya ŋwɛi aloo hɛl piŋmɔ he ko yɛ amɛgbele sɛɛ? (d) Mɛɛ maŋtsɛ babɔi wɔnɔ yeli, ni mɛni hewɔ?
8 Adam kɛ Hawa etsɔɔ bulɛ ni amɛbɛ kwraa kɛha Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ. No hewɔ lɛ, agbɛnɛ, yɛ emla lɛ kɛ gbeekpamɔ naa lɛ, Nyɔŋmɔ jaje gbele fɔbuu lɛ, ni ekɛɛ Adam akɛ:
“Ejaakɛ sũ jio, ni sũ mli oooku osɛɛ kɛaatee.” (1 Mose 3:19)
Nyɔŋmɔ etsɔɔɔ yɛ biɛ akɛ Adam gbɔmɔtso pɛ baagbo, yɛ be mli ni mligbɛ “susuma” loo “mumɔ” ko fãa kpo kɛjɛɔ gbɔmɔtso lɛ mli koni eya nɔ ehi wala mli yɛ ŋwɛi loo hɛl lɛ. Dabi, ejaakɛ Adam diɛŋtsɛ lɛ, “susuma” ji lɛ. Taakɛ nibɔɔ he sane ni aŋma lɛ kɛɔ, yɛ 1 Mose 2:7 lɛ: “Yehowa Nyɔŋmɔ kɛ shikpɔŋ sũ shɔ̃ gbɔmɔ lɛ, ni emu wala mumɔ ewo egugɔ mli, ni gbɔmɔ tsɔ wala susuma.” Yɛ be ko sɛɛ lɛ, Adam kɛ Hawa fɛɛ gboi—akɛ susumai. Ni akɛni adesai weku muu lɛ fɛɛ ji Adam ni esha ewo ehe muji lɛ shwiei hewɔ lɛ, wɔ fɛɛ wɔna esha kɛ gbele kɛjɛ wɔ fɔmɔ mli. “Susuma ni feɔ esha lɛ, lɛ nɔŋŋ eeegbo.” (Ezekiel 18:4, 20) Hɛɛ, ákɛ adesa susumai lɛ, wɔ fɛɛ wɔgboiɔ. Gbele eba eeye wɔnɔ maŋtsɛ.—Romabii 5:12, 14; 6:12; Jajelɔ 3:19, 20; 9:5, 10; Lala 6:6; 115:17.
SANE NI KƆƆ ADESA EMUUYELI MLIHIƐMƆ HE LƐ
9. Mɛɛ sane kroko hu atee lɛ shi yɛ Eden?
9 Shi kɛlɛ, jeee Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ pɛ he baje sane mli kɛtsɔ Eden atuatsemɔ lɛ nɔ. Sane kroko hu te shi. Akɛni klɛŋklɛŋ adesai ni Nyɔŋmɔ kɛ amɛ wo shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ yeee lɛ anɔkwa yɛ kaa shishi hewɔ lɛ, ani tɔmɔ ko yɛ Nyɔŋmɔ nibɔɔ nii lɛ ahe? Ani abaanyɛ akɛɛ akɛ enitsumɔi lɛ fɛɛ “eye emuu” lɛlɛŋ?
10. (a) Ani tɔmɔ ko yɛ Nyɔŋmɔ nibɔɔ nii ahe, ni mɛni hewɔ ohaa hetoo nakai? (b) Te adesai aaafee tɛŋŋ ajie amɛhe kpo akɛ amɛyɛ ‘Nyɔŋmɔ subaŋ mli’?
10 Kulɛ Nyɔŋmɔ baanyɛ akpata Adam kɛ Hawa hiɛ amrɔ nɔŋŋ, koni ebɔ adesai heei krokomɛi enyɔ. Shi ani nakai feemɔ efeŋ akɛ ekpɛlɛ nɔ akɛ tɔmɔ yɛ eklɛŋklɛŋ bɔɔnii lɛ ahe? Tɔmɔ ko kwraa bɛ amɛhe. Wɔ klɛŋklɛŋ fɔlɔi lɛ diɛŋtsɛ ehala akɛ amɛkɛ jeŋba mli hegbɛ ni amɛyɔɔ akɛ amɛkɛhalaa nɔ ni amɛsumɔɔ lɛ baatsu nii yɛ gbɛ ni ejaaa nɔ. Eji amɛtamɔ tsɔnei ni ebiɔ ni amɛfee nɔ ni ja yɛ shihilɛi fɛɛ ashishi kulɛ, amɛfee mɛi ni nɔ ko eŋmɛɛ amɛ yɛ jeŋba shishinumɔ naa. Ni kulɛ amɛfeŋ mɛi ni abɔ amɛ ‘yɛ Nyɔŋmɔ subaŋ nɔ.’ Yehowa feɔ nii yɛ gbɛ ni eye emuu nɔ be fɛɛ be, yɛ gbɛ ni ja hu nɔ, ejaakɛ suɔmɔ ji lɛ. Eetao ni suɔmɔ akanya ebɔɔnii ni yɔɔ nilee lɛ nakai nɔŋŋ ni amɛfee nɔ ni ja.—1 Mose 1:26, 27; 1 Yohane 5:3.
11. Te 5 Mose 32:4, 5 gbalaa shihilɛ ni hi shi yɛ nakai beaŋ lɛ mli jogbaŋŋ ehaa tɛŋŋ?
11 Aŋma yɛ Yehowa he akɛ: “Tɛsaa ji lɛ, ni enitsumɔi hi pɛ; ejaakɛ egbɛ̀i fɛɛ lɛ jalɛ ni. Anɔkwa Mawu ji lɛ, nɔ sha bɛ lɛ; jalɔ ji lɛ ni esa pɛ.” Ebɔɔnii, ni ji gbɔmɛi adesai lɛ hu baanyɛ aye anɔkwa, ni amɛfee jalɔi kɛ mɛi ni sa. No hewɔ lɛ eŋmɛ Adam kɛ Hawa gbɛ koni amɛfɔ bii. Eyɛ mli akɛ mɛnɛɛmɛi na esha kadimɔ nii komɛi kɛjɛ amɛfɔlɔi lɛ adɛŋ moŋ, shi kɛlɛ abaana mɛi komɛi yɛ amɛteŋ ni baama suɔmɔ ni ma shi shiŋŋ ni amɛyɔɔ amɛhaa amɛ-Bɔlɔ lɛ nɔ mi, ni amɛbaahiɛ amɛ emuuyeli mli amɛha lɛ, yɛ emuu ni amɛyeee yɛ heloonaa lɛ po mli, kɛ agbɛnɛ yɛ kaai ni mli wawai kɛ yiwaai ni ekolɛ amɛkɛaakpe yɛ amɛshihilɛ mli lɛ fɛɛ sɛɛ. Shi adesai ateŋ mɛi krokomɛi lɛ ‘baaye sane fɔŋ’ ni amɛbaajie amɛhe kpo akɛ jeee Nyɔŋmɔ bii ji amɛ. No baafee nɔ ni amɛ diɛŋtsɛ amɛhala, ni akɛ kpa ni baajɛ mli lɛ he shwamɔ baafɔ amɛ diɛŋtsɛ amɛnɔ, shi jeee Nyɔŋmɔ nɔ.—5 Mose 32:4, 5.
12, 13. (a) Mɛɛ mpoa Satan tswa Nyɔŋmɔ yɛ Hiob he? (b) Mɛɛ hetoo Hiob kɛha, ni mɛni jɛ mli ba kɛha lɛ?
12 Anaa bɔ ni Satan Abonsam ma nɛkɛ sane ni kɔɔ emuuyeli mli ni adesai aaahiɛ aha Nyɔŋmɔ nɛɛ he lɛ nɔ mi waa yɛ Biblia mli wolo ni ji Hiob lɛ mli. Nuu ni ji Hiob, ni hi shi aaafee afii 2,500 yɛ Adam afã-gbamɔ lɛ sɛɛ lɛ ji “nuu ni kpa ko bɛ ehe ni eja, ni esheɔ Nyɔŋmɔ gbeyei, ni esɔleɔ ehe yɛ efɔŋ he.” Satan tswa Nyɔŋmɔ mpoa akɛ jalɔ ni Hiob ji lɛ jeee anɔkwale, ni ákɛ esɔmɔɔ Nyɔŋmɔ yɛ nɔ ni eeenyɛ ena kɛjɛ mli lɛ pɛ hewɔ. No hewɔ lɛ Nyɔŋmɔ ŋmɛ Satan gbɛ ni eyaka Hiob. Hiob nibii ni eyɔɔ lɛ fɛɛ hiɛ kpata kwraa; ebii 10 lɛ fɛɛ gboi yɛ amanehulu ko mli; lɛ diɛŋtsɛ hu lɛ, hela ko ni yɔɔ nyaŋemɔ waa mɔ lɛ, ni naagbee lɛ, lɛ diɛŋtsɛ eŋa ye ehe fɛo, ni ekɛɛ: “Ohiɛ onɔkwayeli nɛɛ mli kpɛŋŋ lolo lo? Kwa Nyɔŋmɔ ni ogbo!” No sɛɛ lɛ, Hiob kɛ osato miishɛjelɔi etɛ ahefɛoyeli kɛ heguɔgbee wiemɔi hu kpe.—Hiob 1:6–2:13.
13 Yɛ nɛkɛ kaai nɛɛ fɛɛ mli lɛ, Hiob tee nɔ ehiɛ efaishitswaa lɛ mli, akɛ:
“Mibemyeli lɛ miŋmɛŋ he kɛyashi beyinɔ ni magbo.”
Eye Nyɔŋmɔ anɔkwa, ni ekɛ nakai feemɔ ha Satan naafolɔmɔi lɛ ahetoo ni mli wa waa. No hewɔ lɛ Yehowa ha Hiob nibii ni eyɔɔ momo lɛ toi enyɔ ni ekɛwo lɛ nyɔmɔ. Ni ajɔɔ lɛ hu ni aha efɔ bihii kpawo kɛ biyei etɛ ekoŋŋ—ni ebiyei lɛ ahe yɛ fɛo fe mɔ fɛɛ mɔ yɛ nakai shikpɔŋ lɛ nɔ.—Hiob 27:5; 42:10-15.
14. Mɛɛ gbɛ nɔ mɛi krokomɛi hu eha Satan wiemɔi lɛ ahetoo nakai nɔŋŋ yɛ, ni mɛni ji enɛ he nɔkwɛmɔ nɔ ni fe fɛɛ?
14 Shi, Hiob ji mɔ kome pɛ yɛ Nyɔŋmɔ tsuji anɔkwafoi akpei ohai abɔ ni eha E-tsui enyá kɛ miishɛɛ yɛ hetoo ni amɛkɛha Satan amale wiemɔi ni ewie akɛ mɛi ni sumɔɔ Yehowa lɛ boɔ lɛ toi ni amɛsɔmɔɔ lɛ yɛ pɛsɛmkunya yiŋtoi ahewɔ lɛ ateŋ. Enɛ he nɔkwɛmɔ nɔ ni fe fɛɛ ji nɔ ni Nyɔŋmɔ diɛŋtsɛ Bi, Yesu fee lɛ, mɔ ni beni eyɔɔ shikpɔŋ nɛɛ nɔ lɛ, “emia ehiɛ yɛ sɛŋmɔtso lɛ nɔ amanehulu lɛ mli, ni ebuuu hiɛgbele lɛ,” ni fɛɛ lɛ, yɛ miishɛɛ ni eyɔɔ akɛ eeeya nɔ esɔmɔ yɛ gbɛ ni pɛsɛmkunya bɛ mli nɔ, yɛ nitsumɔ ni Nyɔŋmɔ eha lɛ akɛ etsu lɛ mli.—Hebribii 12:2.
AHA AHORABƆLƆ LƐ MPOATSWAA LƐ HETOO
15. Mɛni hewɔ abaanyɛ akɛɛ akɛ Yehowa eye ehe odase yɛ faŋŋ mli yɛ mpoatswaa lɛ mli lɛ?
15 Amrɔ nɛɛ, eshwɛ fioo ni be ni ato lɛ baata kwraa. Aaafee afii 6,000 nɛ ni Yehowa eye ehe odase faŋŋ yɛ mpoa ni atswa lɛ nɛɛ hetoohamɔ mli. Etsɔɔ akɛ ebaanyɛ ena, ni eyɛ hii kɛ yei hu yɛ shikpɔŋ nɔ ni hiɛɔ emuuyeli mli, ni yiwaa loo kaa kroko ni Satan kɛbaa amɛnɔ lɛ kɔɔɔ he eko. Abonsam kɛ ŋaa gbɛi fɔji fɛɛ ni eba ejwɛŋmɔ mli pɛŋ lɛ ete shi ewo amɛ, shi eyeee omanye. Nyɔŋmɔ tsuji anɔkwafoi lɛ eha amɛ-Tsɛ lɛ tsui enya kɛ miishɛɛ, ejaakɛ amɛha ena hetoo eha mɔ ni “bɔɔ” Nyɔŋmɔ “ahora,” ni ji henyɛlɔ kpeteŋkpele, Satan.—Abɛi 27:11.
16. (a) Mɛɛ kunimyeli ko Nyɔŋmɔ tsuji anɔkwafoi lɛ ateŋ mɛi komɛi ena mli gbɛfaŋnɔ momo? (b) Mɛni hewɔ Maŋtsɛyeli lɛ shishibii lɛ baanyɛ ana hekɛnɔfɔɔ yɛ amɛnɔyelɔi lɛ amli lɛ?
16 Yɛ nakai beaŋ nɔŋŋ, kɛ agbɛnɛ bɔ ni etsuɔ enibii ahe nii ehaa lɛ naa lɛ, Yehowa miihala gbɔmɛi kɛmiijɛ anɔkwafoi nɛɛ ateŋ koni amɛkɛ Kristo aye maŋtsɛ yɛ ŋwɛi maŋtsɛyeli lɛ mli. Eyɛ mli akɛ Satan folɔɔ amɛnaa “yɛ wɔ-Nyɔŋmɔ lɛ hiɛ nyɔɔŋ kɛ shwane” moŋ, shi amɛye enɔ kunim “kɛ amɛ diɛŋtsɛ amɛdaseyeli wiemɔi lɛ . . . , ni amɛdɔɔɔ amɛ diɛŋtsɛ amɛwala he kɛyashi gbele mli tete.” Taakɛ amɛ Nɔkwɛmɔ Nɔ, Yesu Kristo fee lɛ, amɛmiisumɔ ni amɛjie su ni ji suɔmɔ ni nɔ kwɔ fe fɛɛ ni amɛyɔɔ kɛha Nyɔŋmɔ kɛ amɛnaanyo gbɔmɔ lɛ kpo kɛtsɔ amɛwala tete po ni amɛkɛaaha lɛ nɔ. Mɛɛ hekɛnɔfɔɔ adesai baanyɛ ana yɛ ŋwɛi maŋtsɛyeli ni Kristo kɛ ehefatalɔi maŋtsɛmɛi 144,000 lɛ feɔ lɛ mli nɛkɛ—mɛi ni aka amɛ fɛɛ ni ana amɛ akɛ emuuyeli mlihiɛlɔi lɛ!—Kpojiemɔ 12:10, 11; 14:1-5; 20:4; Yohane 15:13.
17. Namɛi anine baashɛ Maŋtsɛyeli lɛ nɔyeli he ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ lɛ nɔ?
17 Mɛi krokomɛi, tamɔ Hiob, ni gboi akɛ anɔkwafoi amɛha Nyɔŋmɔ dani Kristofoi abe lɛ shɛ lɛ, yɛ hiɛnɔkamɔ akɛ amɛaana “shitee ni hi” kɛmiiya “shikpɔŋ hee” ko nɔ. (Hebribii 11:35; 2 Petro 3:13) Amɛbafeɔ “tookwɛlɔ kpakpa” Yesu Kristo “tooi krokomɛi” lɛ fã, kɛ gbɛkpamɔ akɛ amɛaana naanɔ wala yɛ paradeiso shikpɔŋ nɔ. Agbɛnɛ hu, afɔ̃ɔ nɛkɛ mɛi ni tamɔ gwantɛŋi, ni jieɔ mlihilɛ kpo amɛtsɔɔ Kristo “nyɛmimɛi” ni afɔ amɛ mu lɛ yɛ “nibii agbɛjianɔtoo lɛ naagbee” be lɛ mli lɛ nine ni amɛbaŋɔ Maŋtsɛyeli lɛ nɔyeli he ni yɔɔ shikpɔŋ nɛɛ nɔ lɛ. (Yohane 10:11, 16; Mateo 24:3; 25:31-46, NW) Ahereɔ amɛyiwala beni ŋwɛibɔfoi lɛ ŋmɛɛɔ “amanehulu kpeteŋkpele” lɛ kɔɔyɔi lɛ ahe amɛshwieɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ. Ani oosumɔ ni ofee nakai “asafo babaoo” ni yi baana wala beni Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ ‘baa’ koni ebakpata jeŋmaji yiwalɔi nɛɛ ahiɛ lɛ ateŋ mɔ ko? Ooonyɛ ofee amɛteŋ mɔ ko! Ejaakɛ, akɛ emuuyeli mlihiɛlɔ lɛ, bo hu obaanyɛ oye he odase akɛ Nyɔŋmɔ gbɛ pɛ baanyɛ ekɛ wala mli ŋɔɔmɔ ni hiɔ shi daa aba.—Kpojiemɔ 7:1-3, 9, 13, 14.
18. (a) Mɛni hewɔ ni ehe ebahiaŋ dɔŋŋ akɛ abu Yehowa Maŋtsɛyeli lɛ bem ekoŋŋ lɛ? (b) Namɛi yɔɔ hiɛnɔkamɔ ni yɔɔ nyam? (Lala 37:11, 29)
18 Ni kɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ ná ekpata Satan kɛ enibii agbɛjianɔtoo fɔŋ nɛɛ hiɛ kwraa lɛ, ehe ebahiaŋ akɛ abu Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ bem dɔŋŋ yɛ be kroko mli. No mli lɛ aha saji ni atuatselɔ Satan tee amɛ shi lɛ ahetoo shikome nyɔŋlo, kɛmiiya naanɔ hu. (Nahum 1:9) Ni no mli hu lɛ, ama bɔ ni nɔyeli ni damɔ Nyɔŋmɔ mla ni ji suɔmɔ nɔ lɛ ja ha, ni eji jalɛ nɔyeli ni hi kɛwula shi lɛ nɔ mi yɛ shikpɔŋ nɛɛ nɔ, ni Maŋtsɛyeli lɛ ‘eba’ koni ebatse Jeŋ Muu Fɛɛ Nuŋtsɔ Yehowa gbɛi kpeteŋkpele lɛ he. Mɛɛ hiɛnɔkamɔ ni yɔɔ nyam Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ yɔɔ kɛha ‘bɔɔnii ni dɔmɔɔ ŋtsɔi’ lɛ ateŋ mɛi ni sɔmɔɔ Nyɔŋmɔ bianɛ yɛ emuuyeli mlihiɛmɔ mli lɛ nɛkɛ! Ani oosɔle waa kɛha ‘ebaa’ lɛ?—Romabii 8:22-25.
[Akrabatsa ni yɔɔ baafa 44]
MƐNI HEWƆ NYƆŊMƆ EŊMƐ EFƆŊ GBƐ BE KAKADAŊŊ NAKAI LƐ?
● Koni ekɛma bɔ ni Yehowa jeŋ muu fɛɛ maŋtsɛyeli lɛ ja ha, ni eji jalɛ nɔyeli ni hi kɛwula shi, ni baahi shi daa hu lɛ nɔ mi
● Koni efee lɛ faŋŋ kɛya naanɔ akɛ adesai anɔyelii sɔrɔtoi fɛɛ ni etse ehe kɛjɛ Nyɔŋmɔ he lɛ kɛ awerɛho kɛ amanehulu baa
● Koni eto gbɛjianɔ kɛha Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he shiwooi lɛ ahe nitsumɔ kɛ Maŋtsɛyeli niyelɔi lɛ ahalamɔ kɛ amɛ kaa-kɛ-kwɛmɔ
● Koni ekɛha be ni akɛma nɔ mi, taakɛ afeɔ yɛ mla naa saneyeli he lɛ, akɛ Nyɔŋmɔ tsuji baanyɛ ahiɛ emuuyeli mli yɛ kaai ni Satan kɛaaba lɛ fɛɛ mli
● Koni ekɛtsɔɔ akɛ toiboo, ni damɔ Nyɔŋmɔ suɔmɔ he mla lɛ nɔ lɛ ji gbɛ pɛ ni kɛ mɔ yaa shihilɛ mli miishɛɛnamɔ ni hiɔ shi daa mli
● Koni eha Satan mpoatswaa lɛ hetoo kɛmɔ shi, ni ekɛ mla naa nifeemɔ ni mli ka shi faŋŋ ama shi akɛ ehe ebahiaŋ dɔŋŋ ni atse Yehowa gbɛi lɛ he ni abu emaŋtsɛyeli lɛ hu bem.