September
Sohaa, September 1
[Abraham yiŋ] etee he ni Nyɔŋmɔ etsɔɔ lɛ lɛ.—1 Mose 22:3.
Dani Abraham kɛ Isak baashi etsuji lɛ, ekɛɛ amɛ akɛ: “Nyɛkɛ teji lɛ ahia biɛ; ni mikɛ oblanyo lɛ aya jɛi, ni wɔyasɔle, ni wɔku wɔsɛɛ wɔba nyɛŋɔɔ ekoŋŋ.” (1 Mose 22:5) Ani no mli lɛ lakamɔ Abraham lakaa etsuji lɛ? Dabi. Biblia lɛ kɛɔ akɛ, Abraham le akɛ Yehowa baanyɛ atee Isak shi kɛjɛ gbohii ateŋ. (Heb. 11:19) Abraham le akɛ, Yehowa hã lɛ hewalɛ ni enyɛ efɔ be ni ekɛ Sara fɛɛ egbɔlɔ. (Heb. 11:11, 12, 18) No hewɔ lɛ, eyɔse akɛ nɔ ko nɔ ko bɛ ni Yehowa nyɛŋ afee. No mli lɛ, Abraham leee bɔ ni nibii anaa baayakpa ahã. Shi ená hemɔkɛyeli akɛ, kɛ́ ebi lɛ gbo po, Yehowa baatee lɛ shi, bɔ ni afee ni Nyɔŋmɔ shiwoi lɛ fɛɛ aba mli. Enɛ hewɔ atsɛɔ Abraham akɛ ‘mɛi fɛɛ ni yɔɔ hemɔkɛyeli lɛ atsɛ’ lɛ.—Rom. 4:11. w16.02 1:3, 13
Hɔɔ, September 2
Yehowa gbɛ́i kpeteŋkpele lɛ hewɔ lɛ ekwaŋ emaŋ lɛ.—1 Sam. 12:22.
Be ni Maŋtsɛ Saul gbo Yehowa nɔ toi ni Yehowa kpoo lɛ lɛ, ebafee kaa kɛhã Yonatan kɛ Israelbii lɛ fɛɛ. (1 Sam. 15:17-23) No mli lɛ, Saul ta “Yehowa sɛi lɛ” nɔ lolo, ni tsɔɔ akɛ ekã he eeye nɔ akɛ Israelbii lɛ amaŋtsɛ. (1 Kron. 29:23) Shi nibii gbohii sɔŋŋ efeɔ. No hewɔ lɛ, ebawa kɛhã Israelbii lɛ akɛ amɛbaaya nɔ amɛye Nyɔŋmɔ anɔkwa, ni amɛba amɛhe shi amɛhã maŋtsɛ ni ehala lɛ. Fɛɛ sɛɛ lɛ, Yonatan tee nɔ eye Yehowa anɔkwa. Esa akɛ wɔkase Yonatan ni wɔ hu wɔye Yehowa anɔkwa. Gbɛ kome ni wɔbaanyɛ wɔtsɔ nɔ wɔfee enɛ ji, ni wɔbaabo amralofoi lɛ toi be fɛɛ be ni ebaahi nakai feemɔ. Yehowa eŋmɛ amralofoi lɛ gbɛ ni amɛye wɔnɔ, ni eesumɔ ni wɔbu amɛ. Biblia lɛ tsɛɔ amɛ “hegbɛi ni nɔ kwɔlɔ.” (Rom. 13:1, 2) No hewɔ lɛ, kɛ́ maŋ onukpa ko loo maŋ sɔɔlɔ ko yeee anɔkwa, loo wɔnuɔ he akɛ ebaaa ejeŋ jogbaŋŋ po lɛ, esa akɛ wɔya nɔ wɔbu lɛ. Agbɛnɛ hu, esa akɛ wɔbu mɛi fɛɛ ni Yehowa kɛ hegbɛ ko ewo amɛdɛŋ lɛ.—1 Kor. 11:3; Heb. 13:17. w16.02 3:5, 6, 8
Hɔgbaa, September 3
Omaŋ lɛ aaaba yɛ . . . amɛsuɔmɔ naa.—Lala 110:3.
Biblia lɛ kɛɔ akɛ, Yehowa webii fɛɛ, ni oblahii, oblayei, kɛ gbekɛbii hu fata he lɛ ‘baajɛ amɛsuɔmɔ mli’ amɛsɔmɔ lɛ. No hewɔ lɛ, dani okɛ ohe baahã akɛ oosumɔ ni abaptisi bo lɛ, esa akɛ opɛi otsui mli koni oná nɔmimaa akɛ, no ji nɔ ni otaoɔ ofee. Bei pii lɛ, ewaaa akɛ mɛi ni atsɔse amɛ yɛ anɔkwale lɛ mli lɛ baaku amɛhiɛ amɛfɔ̃ enɛ feemɔ nɔ. Eeenyɛ efee akɛ, kɛjɛ ogbekɛbiiashi tɔ̃ɔ lɛ, ona ni aabaptisi mɛi, ni ekolɛ onanemɛi kɛ onyɛmimɛi komɛi po fata he. No hewɔ lɛ, kɛ́ oyakwɛɛɛ jogbaŋŋ lɛ, obaanu he akɛ, akɛni oye afii pɔtɛɛ ko, loo aabaptisi mɔ fɛɛ mɔ hewɔ lɛ, esa akɛ bo hu abaptisi bo. Shi susumɔ ni tamɔ nɛkɛ lɛ kɛ Yehowa susumɔ kpãaa gbee. No hewɔ lɛ, mɛni baaye abua bo ni ona baptisimɔ taakɛ Yehowa naa lɛ lɛ? Hemɔ be ni osusu nɔ hewɔ ni baptisimɔ he hiaa waa lɛ he. w16.03 1:11, 12
Ju, September 4
Mɔ fɛɛ mɔ ni nuɔ lɛ akɛɛ, “Ba!” ni mɔ fɛɛ mɔ ni kumai yeɔ lɛ lɛ eba; mɔ fɛɛ mɔ ni sumɔɔ lɛ, ebayɛ wala nu lɛ yaka.—Kpoj. 22:17.
Esa akɛ wɔfɔ̃ mɛi fɛɛ ni “kumai” yeɔ amɛ lɛ nine ni amɛbanu “wala nu lɛ.” Shi, kɛ́ wɔkɛ wɔnyɛmimɛi Kristofoi ni yɔɔ jeŋ fɛɛ lɛ efeee ekome lɛ, wɔyeŋ omanye kɔkɔɔkɔ yɛ nitsumɔ nɛɛ mli. (Efe. 4:16) Shi mɛɛ gbɛ nɔ wɔkɛ wɔnyɛmimɛi lɛ feɔ ekome yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli? Wɔ fɛɛ wɔnine shɛɔ gbɛtsɔɔmɔi anɔ kɛtsɔ wɔsafoi lɛ anɔ, tamɔ kɛ́ wɔtee kpee kɛhã shiɛmɔ nɛkɛ. Gbɛtsɔɔmɔi nɛɛ hãa wɔnyɛɔ wɔtoɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ he gbɛjianɔ jogbaŋŋ, koni wɔnyɛ wɔshiɛ wɔhã mɛi babaoo. Kɛ́ wɔtee shiɛmɔ lɛ, wɔgbaa mɛi Maŋtsɛyeli lɛ he sane kpakpa lɛ, ni wɔhãa amɛ woji ni wieɔ Biblia lɛ he hu. Anɔkwa, wɔjara woji akpekpei abɔ wɔhã mɛi yɛ je lɛŋ fɛɛ. Bei komɛi lɛ, atoɔ shiɛmɔyaa he tafãi krɛdɛi ahe gbɛjianɔ. Ani okɛ ohe woɔ tafãi nɛɛ amli? Kɛ́ wɔkɛ wɔhe wo tafãi nɛɛ kɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ fãi krokomɛi ni eshwɛ lɛ amli lɛ, belɛ, wɔkɛ wɔnyɛmimɛi akpekpei abɔ ni yɔɔ jeŋ fɛɛ lɛ miifee ekome, ejaakɛ sane kome too lɛ nɔŋŋ wɔ fɛɛ wɔshiɛɔ. Kɛfata he lɛ, wɔkɛ ŋwɛibɔfoi lɛ hu feɔ ekome, ejaakɛ amɛji mɛi ni yeɔ amɛbuaa wɔ koni wɔnyɛ wɔshiɛ.—Kpoj. 14:6. w16.03 3:4, 5
Jufɔ, September 5
Agbele wolokpoi anaa.—Kpoj. 20:12.
Ekã shi faŋŋ akɛ, wolokpoi nɛɛ baatsɔɔ wɔ nɔ ni Yehowa kpaa gbɛ yɛ mɛi fɛɛ ni baahi shi yɛ jeŋ hee lɛ mli lɛ adɛŋ. Ehe baahia ni mɛi ni abaatee amɛ shi lɛ, kɛ mɛi krokomɛi fɛɛ ni baahi wala mli yɛ nakai beiaŋ lɛ, akase wolokpoi nɛɛ koni amɛle nɔ ni Nyɔŋmɔ taoɔ ni amɛfee. Wolokpoi nɛɛ baaye abua wɔ ni wɔle bɔ ni Yehowa susuɔ nii ahe ehãa lɛ jogbaŋŋ. Kɛfata he lɛ, wɔbaanu Biblia lɛ hu shishi jogbaŋŋ. Enɛ hewɔ lɛ, yɛ Paradeiso lɛ mli lɛ, wɔbaasumɔ wɔhe, wɔbaajie bulɛ kpo wɔtsɔɔ wɔhe, ni wɔfeŋ nibii ni bulɛ bɛ he. (Yes. 26:9) Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, yɛ Yesu Kristo, wɔ-Maŋtsɛ lɛ kudɔmɔ shishi lɛ, wɔbaakase nibii babaoo, ni wɔbaatsɔɔ mɛi nii hu! Kɛ́ wɔkɛ gbɛtsɔɔmɔi ni “aŋmala yɛ wolokpoi lɛ amli lɛ” tsu nii, ni wɔye Yehowa anɔkwa yɛ naagbee kaa lɛ mli lɛ, wɔgbɛ́i baahi “wala wolokpo lɛ” mli kɛya naanɔ. Hɛɛ, wɔbaahi shi kɛya naanɔ! w16.03 4:19, 20
Shɔ, September 6
Bo, Nuŋtsɔ Yehowa, ji mihiɛnɔkamɔ, bo onɔ mikɛ mihiɛ fɔ̃ kɛjɛ miblahiaŋ.—Lala 71:5.
Asafoŋ onukpai ni yɔɔ niiashikpamɔ lɛ wieɔ akɛ, ehe miihia ni atsɔse nyɛmimɛi hii kɛjɛ amɛblahiiaŋ, ekolɛ kɛjɛ be ni amɛbaaye afii 13 loo nɔ. Abaanyɛ ahã amɛ nitsumɔ yɛ asafo lɛ mli yɛ afii ni amɛye lɛ naa. Kɛ́ atsɔse nyɛmimɛi hii kɛjɛ amɛblahiiaŋ lɛ, no baanyɛ aye abua amɛ ni amɛhã amɛjwɛŋmɔ ahi otii ni amɛkɛmamɔ amɛhiɛ lɛ anɔ. Ni kɛ́ amɛdara ni nibii bɔi amɛjwɛŋmɔ gbalamɔ po lɛ, amɛjwɛŋmɔ baaya nɔ ahi otii nɛɛ anɔ. (Lala 71:17) Kɛ́ asafoŋ onukpa ko miitao ni nyɛmi nuu ko aná shwelɛ akɛ ebaasɔmɔ lɛ, jeee nɔ ni esa akɛ nyɛmi nuu lɛ afee lɛ pɛ kɛkɛ esa akɛ ekɛɛ lɛ. Esa akɛ egbala nɔ hewɔ ni esa akɛ efee nakai lɛ hu mli etsɔɔ lɛ. Yesu, ni ji Tsɔɔlɔ Kpele lɛ kɛɛ ebɔfoi lɛ ni amɛyashiɛ. Shi dani ebaafee nakai lɛ, etsɔɔ amɛ nɔ hewɔ ni esa akɛ amɛbo lɛ toi. Ekɛɛ amɛ akɛ: “Aŋɔ hegbɛ fɛɛ ahã mi yɛ ŋwɛi kɛ shikpɔŋ lɛ nɔ. No hewɔ lɛ, nyɛyaa nyɛyafea mɛi ni jɛ jeŋmaji lɛ fɛɛ mli lɛ kaselɔi.”—Mat. 28:18, 19. w15 4/15 2:5, 6
Soo, September 7
Nuŋtsɔ lɛ damɔ mimasɛi ni ewo mi hewalɛ, . . . ni ajie mi yɛ jata lɛ daaŋ.—2 Tim. 4:17.
Yɛ klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli lɛ, Romabii lɛ shwa Kristofoi lɛ akɛ amɛji mɛi ni hã la ko ni kpãtã nii ahiɛ waa lɛ je yɛ Roma. Enɛ hewɔ lɛ, amɛwa Kristofoi lɛ ayi waa. Nɛkɛ be ni jaraa nɛɛ mli awo bɔfo Paulo tsuŋ lɛ. Ekolɛ ebi ehe kɛji enyɛmimɛi Kristofoi lɛ baaba amɛbaye amɛbua lɛ, ejaakɛ be ko ni eho ni ekɛ shihilɛ ko ni tamɔ nakai kpe lɛ, mɔ ko mɔ ko ebawaaa lɛ. (2 Tim. 4:16) Shi Yehowa ye ebua lɛ. Paulo ná nɔmimaa akɛ Yehowa baawaje lɛ koni enyɛ efi shi yɛ jaramɔ shihilɛ ni ekɛkpeɔ lɛ kɛ nɔ ni ekɛbaakpe wɔsɛɛ lɛ fɛɛ mli. Ená nɔmimaa aahu akɛ eŋma akɛ: “Nuŋtsɔ lɛ baajie mi kɛjɛ nitsumɔ fɔŋ fɛɛ nitsumɔ fɔŋ mli.” (2 Tim. 4:18) Paulo kase akɛ, kɛ́ ekɛ shihilɛ ko kpe, ni enyɛmimɛi lɛ ebayeee amɛbuaaa lɛ po lɛ, ebaanyɛ ekɛ ehiɛ afɔ̃ Yehowa kɛ Yesu nɔ akɛ, amɛbaaye amɛbua lɛ. Eyiŋ efeee lɛ kɔshikɔshi yɛ enɛ he kwraa! w15 4/15 4:1-3
Sohaa, September 8
Eeetswa oyitso nɔ.—1 Mose 3:15.
Be ni afɔ Yesu lɛ, no mli lɛ, Satan le akɛ ebaada ebatsɔ Mesia ni awo ehe shi lɛ. Kɛ́ okwɛ lɛ, ani Satan baasusu akɛ kɛ́ ehã agbe gbekɛ nɛɛ lɛ, efee tsɔ? Dabi, esusuŋ nakai kwraa. Jeee Satan he sane ji nɔ ni ja loo nɔ ni ejaaa. No hewɔ lɛ, eshashaooo shi kwraa; ebɔ mɔdɛŋ akɛ ebaagbe gbekɛ lɛ. Mɛɛ gbɛ nɔ etsɔ efee enɛ? Be ni ŋulamiiaŋkwɛlɔi komɛi kɛɛ Maŋtsɛ Herode akɛ afɔ “Yudafoi lɛ amaŋtsɛ lɛ,” emli fu waa, ni etswa efai shi akɛ ebaagbe abifao lɛ. (Mat. 2:1-3, 13) No hewɔ lɛ, efã ni agbe gbekɛbii hii fɛɛ ní eye afii enyɔ kɛ mɛi ni yeko nakai, ni yɔɔ Betlehem kɛ ehewɔ kpokpai lɛ anɔ. (Mat. 2:13-18) Yesu je gbɔmɔgbee ni yɔɔ gbeyei nɛɛ mli sɔkee. Shi, mɛni enɛ tsɔɔ wɔ yɛ wɔhenyɛlɔ Satan he? Etsɔɔ wɔ akɛ, Abonsam ebuuu adesai awala. Enaaa gbekɛbii po mɔbɔ. Lɛɛlɛŋ, Satan tamɔ “jata ni miihũu.” (1 Pet. 5:8) Kaahã ohiɛ kpa nɔ kɔkɔɔkɔ akɛ eyitsoŋ wa waa diɛŋtsɛ! w15 5/15 1:10, 12, 13
Hɔɔ, September 9
Amɛnine shɛɛɛ shiwoi lɛ amlibaa lɛ nɔ; shi amɛna nomɛi yɛ shɔŋŋ.—Heb. 11:13.
Yehowa ehã wɔ nyɛmɔ ni wɔkɛfee nibii ni wɔnaaa lɛ ahe mfoniri. Enɛ ji nikeenii ko ni nɔ bɛ. Nikeenii nɛɛ yeɔ ebuaa wɔ ni wɔnyɛɔ wɔkpaa nibii kpakpai ni baaba wɔsɛɛ lɛ gbɛ, ni wɔtoɔ nibii ahe gbɛjianɔ koni wɔkaná naagbai. Yehowa le wɔsɛɛ sane, ni ehãa wɔleɔ nibii komɛi ni wɔbaanyɛ wɔkpa gbɛ. Eyɛ mli akɛ amrɔ nɛɛ wɔnaaa nibii nɛɛ moŋ, shi wɔbaanyɛ wɔfee amɛhe mfoniri, koni no ahã wɔná hemɔkɛyeli akɛ amɛbaaba mli. (2 Kor. 4:18) Samuel nyɛ, Hana, fee nibii ni baanyɛ aba mli ahe mfoniri. Etee nɔ esusu gbi ni ekɛ ebinuu lɛ baaya kpeebuu lɛ mli koni ekɛ osɔfoi lɛ ayatsu nii lɛ he. Enɛ jeee lamɔ ko kɛkɛ. Eji nɔ ko ni ekpɛ eyiŋ akɛ ebaafee. No hewɔ lɛ, yiŋkpɛɛ nɛɛ he mfoniri ni Hana tee nɔ efee yɛ ejwɛŋmɔ mli lɛ, ye ebua lɛ ni enyɛ eye shi ni ewo Yehowa lɛ nɔ. (1 Sam. 1:22) Kɛ́ wɔfee nibii ni Yehowa ewo shi akɛ ebaafee lɛ ahe mfoniri lɛ, jeee lamɔ wɔlaa lɛ, ejaakɛ wɔmiifee nibii ni baaba diɛŋtsɛ ahe mfoniri. (2 Pet. 1:19-21) Yehowa webii ni hi shi yɛ blema lɛ ateŋ mɛi babaoo fee nibii ni Yehowa ewo he shi lɛ ahe mfoniri. w15 5/15 3:1-3
Hɔgbaa, September 10
Niiatsɛ nii lɛ, . . . lɛ diɛŋtsɛ ejwɛŋmɔ naa lɛ etamɔ gbogbo grɔŋŋ.—Abɛi 18:11.
Biblia lɛ hãa wɔleɔ akɛ, yɛ nɔ najiaŋ ni wɔbaaya nɔ wɔsusu bɔ ni wɔbaafee wɔtsɔmɔ niiatsɛmɛi lɛ he lɛ, esa akɛ wɔkɛ wɔjwɛŋmɔ ama bɔ ni wɔbaafee wɔsa Yehowa hiɛ lɛ moŋ nɔ. Yesu wie akɛ, mɔ ni buaa jwetrii pii anaa ehãa ehe, shi ekɛ Yehowa yeee klɛŋklɛŋ gbɛhe yɛ eshihilɛ mli lɛ, kwashia ni. Ejaakɛ “ejeee niiatsɛ yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ.” (Luka 12:16-21) Kɛ́ ‘wɔbɔ jwetri wɔhã wɔhe yɛ ŋwɛi,’ ni tsɔɔ akɛ, wɔfee nibii ni sa Yehowa hiɛ lɛ, wɔhãa enáa miishɛɛ, ni wɔ diɛŋtsɛ hu wɔnáa miishɛɛ. (Mat. 6:20; Abɛi 27:11) Ni mɛni hi fe wekukpaa kpakpa ni baahi wɔ kɛ Yehowa teŋ? Kɛ́ wɔbɔ mɔdɛŋ akɛ wɔbaatsɔmɔ niiatsɛmɛi yɛ je nɛɛ mli lɛ, daa nɛɛ wɔbaafee yeyeeye. (Mat. 6:19) Yesu wie akɛ, ebaawa kɛhã mɛi ni yeɔ amɛtsui yɛ shika he be fɛɛ be lɛ akɛ amɛkɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ baaye klɛŋklɛŋ gbɛhe yɛ amɛshihilɛ mli.—Mat. 13:18, 19, 22. w15 5/15 4:15, 16
Ju, September 11
Be ni asafoku lɛ na akɛ mumuii miiwie, ni kpajelɔi ahe miiwa amɛ, ni akpakei miinyiɛ, ni shwilafoi miina nii lɛ, amɛnaa kpɛ amɛhe.—Mat. 15:31.
Nyɔŋmɔ hã Yesu hewalɛ ni ekɛfee naakpɛɛ nii kpelei babaoo. Jeee kpiti pɛ Yesu tsa. Etsa helai srɔtoi pii hu. Kɛ́ Yesu miitsa mɔ ko ni egbɔmɔtso lɛ henɔ ko ekpa nitsumɔ lɛ, ehe ehiaaa ni ená adesa kroko ni yɔɔ hewalɛ nɔ ni ekɛye najiaŋ, moŋ lɛ, enyɛɔ etsaa nakai gbɔmɔtso henɔ lɛ, ni etsuɔ nii ekoŋŋ. Mɛi ni Yesu tsa lɛ ahe wa amɛ amrɔ nɔŋŋ, ni enyɛ etsa mɛi ni bɛ emasɛi po. (Yoh. 4:46-54) Mɛni no tsɔɔ wɔ? No tsɔɔ wɔ akɛ, Yesu Kristo, ni ji wɔ-Maŋtsɛ lɛ miisumɔ ni ehã helai fɛɛ sɛɛ afo, ni ebaanyɛ efee nakai hu. Kɛ́ wɔkane bɔ ni Yesu kɛ mɛi ye ehã lɛ he sane lɛ, no hãa wɔnáa nɔmimaa akɛ, yɛ jeŋ hee lɛ mli lɛ, ebaana “ohiafo kɛ mɔ ni efi lɛ lɛ mɔbɔ.” (Lala 72:13) Yesu baaye abua mɛi fɛɛ ni naa nɔ lɛ, ejaakɛ eesumɔ ni efee nakai. w15 6/15 2:6
Jufɔ, September 12
Ogbɛ́i lɛ he atse.—Mat. 6:9.
Mɛi babaoo le sɔlemɔ ni yɔɔ Mateo 6:9-13 lɛ mli wiemɔi. Kɛ́ wɔtee shiɛmɔ lɛ, wɔkɛ sɔlemɔ nɛɛ mli wiemɔi yeɔ wɔbuaa mɛi ni amɛna akɛ, Maŋtsɛyeli lɛ ji nɔyeli diɛŋtsɛ ni Nyɔŋmɔ eto he gbɛjianɔ, ni akɛ nɔyeli nɛɛ baahã shikpɔŋ lɛ atsɔ Paradeiso. Agbɛnɛ hu, wɔkɛ emli wiemɔi ni ji, “ogbɛ́i lɛ he atse” lɛ yeɔ wɔbuaa amɛ ni amɛna akɛ Nyɔŋmɔ yɛ gbɛ́i, ni esa akɛ amɛhiɛ gbɛ́i nɛɛ krɔŋkrɔŋ. (Mat. 6:9, sh. niŋ.) Ani Yesu miitao ni wɔkɛ sɔlemɔ nɛɛ mli wiemɔi atsu nii be fɛɛ be ni wɔbaasɔle, taakɛ mɛi pii feɔ lɛ? Dabi. Dani Yesu kɛ sɔlemɔ he nɔkwɛmɔnɔ nɛɛ baahã lɛ, ewie akɛ: “Kɛ́ oosɔle lɛ, kaawie wiemɔ kome too lɛ nɔŋŋ shii abɔ.” (Mat. 6:7) Be kroko be ni Yesu tsɔɔ ekaselɔi lɛ bɔ ni asɔleɔ lɛ, etĩ sɔlemɔ nɛɛ mli, shi etsake wiemɔi ni ekɛtsu nii lɛ. (Luka 11:1-4) No hewɔ lɛ, Yesu kɛ sɔlemɔ he nɔkwɛmɔnɔ nɛɛ hã koni no aye abua wɔ ni wɔna nibii ni esa akɛ wɔbi Nyɔŋmɔ kɛ́ wɔmiisɔle. w15 6/15 4:1, 2
Shɔ, September 13
Mɔ ni susuɔ akɛ edamɔ shi lɛ akwɛ jogbaŋŋ koni ekagbee shi.—1 Kor. 10:12.
Yehowa hãa wɔ emumɔ krɔŋkrɔŋ ni yɔɔ hewalɛ lɛ, koni no aye abua wɔ ni wɔnyɛ wɔjo Satan kai anaa foi. Agbɛnɛ hu, Yehowa tsɔɔ Biblia lɛ kɛ asafo lɛ nɔ ebɔɔ wɔ kɔkɔ yɛ nibii ni baanyɛ aye wɔ awui lɛ ahe. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ebɔɔ wɔ kɔkɔ ni wɔkafite wɔbe, shika, kɛ hewalɛ yɛ nibii ni he ehiaaa ahe. Nyɛmi nuu ko ni atsɛɔ lɛ Espen kɛ eŋa Janne kɛ afii pii sɔmɔ akɛ gbɛgbalɔi. Amrɔ nɛɛ amɛyɛ bii enyɔ. Espen wie akɛ: “Bei pii lɛ, wɔsɔleɔ ni Yehowa aye abua wɔ ni wɔkagbee kaa mli amrɔ nɛɛ ni wɔnyɛɛɛ wɔkɛ be babaoo atsu mumɔŋ nibii ahe nii tamɔ bɔ ni kulɛ wɔfeɔ lɛ. Wɔsɔleɔ ni Yehowa aye abua wɔ ni wɔkagbɔjɔ yɛ mumɔŋ, ní agbɛnɛ hu, wɔfee ekãa yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli.” Kaa kroko ni esa akɛ wɔjo naa foi ji, ponografi kwɛmɔ. Mɛi komɛi susuɔ nibii gbohii ahe, ni no hãa amɛyakwɛɔ ponografi lɛ. Shi nyɛmimɛi babaoo yɛ ni enyɛ ejo kaa nɛɛ naa foi, ni wɔ hu wɔbaanyɛ wɔfee nakai.—1 Kor. 10:13. w15 6/15 5:15, 16
Soo, September 14
Shikpɔŋ lɛ nɔ maŋtsɛmɛi lɛ, abladei lɛ, tatsɛmɛi lɛ, niiatsɛmɛi lɛ, hewalɔi lɛ, nyɔŋ fɛɛ nyɔŋ, kɛ odehe fɛɛ odehe, yateetee amɛhe yɛ tɛkploi amli kɛ agbɛnɛ hu yɛ gɔji atɛsai amli.—Kpoj. 6:15.
Kɛ́ akpãtã amale jamɔ hiɛ lɛ, mɛni baaya nɔ? Adesai babaoo baatao hebuu kɛ yelikɛbuamɔ kɛjɛ “gɔji atɛsai,” ni ji adesai agbɛjianɔtoi adɛŋ. Shi Yehowa webii baakwɛ lɛ gbɛ kɛhã hebuu. Nakai beiaŋ abaana nɔ diɛŋtsɛ ni yɔɔ wɔtsui mli. Be ni ‘afo’ Yerusalem tutuamɔ lɛ nɔ “kuku” yɛ klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli lɛ, Yudafoi lɛ fɛɛ tsakeee amɛbatsɔmɔɔɔ Kristofoi. Moŋ lɛ, mɛi ni ji Kristofoi momo lɛ ná hegbɛ amɛjo foi kɛshi Yerusalem, taakɛ Yesu efã amɛ akɛ amɛfee lɛ. Nakai nɔŋŋ wɔsɛɛ kɛ́ ‘afo’ tutuamɔ ni abaatutua jamɔi fɛɛ lɛ nɔ “kuku” lɛ, esaaa akɛ wɔkpaa gbɛ akɛ mɛi babaoo baatsake ni amɛbatsɔmɔ anɔkwa Kristofoi. Moŋ lɛ, anɔkwa jálɔi fɛɛ baaná hegbɛ kɛtsɔɔ akɛ amɛsumɔɔ Yehowa, ni amɛfiɔ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ asɛɛ.—Mat. 25:34-40. w15 7/15 2:7
Sohaa, September 15
Kɛ́ henilee yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ hewɔ lɛ, mɔ ko miifi shi yɛ shihilɛ ni mli wa mli ni eena nɔ bɔ ni ejaaa gbɛ lɛ, enɛ sa jogbaŋŋ yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ.—1 Pet. 2:19.
Yehowa tsuji fɛɛ le akɛ gbɔmɛi kome ji amɛ. No hewɔ lɛ, esaaa akɛ wɔnuɔ he akɛ mɛi ni jɛ he pɔtɛɛ ko loo maŋ pɔtɛɛ ko nɔ lɛ hi fe mɛi ni jɛ hei krokomɛi. Shi ekolɛ, owekumɛi loo mɛi ni yɔɔ he ni atsɔse bo yɛ lɛ ehã oná jwɛŋmɔ lɛ akɛ, mɛi ni jɛ jɛmɛ lɛ hi fe mɛi krokomɛi. Ekolɛ enɛ hewɔ lɛ, bei komɛi lɛ onáa mɛi ni jɛ hei krokomɛi, mɛi ni jɛ maji krokomɛi anɔ, mɛi ni wieɔ wiemɔi krokomɛi, loo mɛi ni jɛ wekui krokomɛi amli lɛ ahe jwɛŋmɔ fɔŋ. Shi Yehowa sumɔɔɔ ni mɛi kɛ maŋ nɔ ni amɛjɛ lɛ shiɔ amɛtsitsi loo amɛnáa jwɛŋmɔ lɛ akɛ amɛhi fe mɛi krokomɛi. Kɛ́ nakai lɛ, mɛni baaye abua bo ni otsake? Jwɛŋmɔ Yehowa susumɔ yɛ sane nɛɛ he lɛ nɔ. Taomɔ mli koni ole he sane babaoo. No sɛɛ lɛ, kpa Yehowa fai ni eye ebua bo koni onyɛ okase lɛ, ní oná mɛi ahe jwɛŋmɔ kpakpa. (Rom. 12:2) Wɔmiisumɔ ni wɔkɛ henilee kpakpa asɔmɔ Yehowa, no hewɔ lɛ bei komɛi lɛ, ebaasoro wɔ kwraa yɛ mɛi ni wɔkɛtsuɔ nii, mɛi ni wɔkɛyaa skul, wɔkutsoŋbii, loo wɔwekumɛi ahe. Ni esaaa akɛ enɛ feɔ wɔ naakpɛɛ! w15 7/15 3:14, 15
Hɔɔ, September 16
Yona kpá Yehowa, e-Nyɔŋmɔ lɛ, fai kɛjɛ ŋshɔŋloo lɛ musuŋ.—Yona 2:2.
Kɛ́ wɔba Yehowa nɔ ko lɛ, eboɔ wɔ toi, ni kɛ́ mɔ ko mɔ ko nuuu wɔ shishi po lɛ, enuɔ wɔ shishi. Yehowa hãa wɔsɔlemɔi ahetoo, ni enɛ hãa wɔnaa akɛ, lɛɛlɛŋ, suɔmɔ ni eyɔɔ kɛhã wɔ lɛ hiɔ shi kɛyaa naanɔ. Nibii kpakpai pii yɛ ni wɔbaanyɛ wɔkase yɛ sɔlemɔi ni aŋmala yɛ Biblia lɛ mli lɛ amli. Bei komɛi lɛ, ehi akɛ wɔbaasusu sɔlemɔi nɛɛ ekomɛi ahe be ni wɔfeɔ weku jamɔ lɛ. Kɛ́ wɔjwɛŋ sɔlemɔi ni Nyɔŋmɔ tsuji ni hi shi yɛ blema lɛ jɛ amɛtsuiŋ amɛsɔle lɛ anɔ lɛ, ebaahã wɔnyɛ wɔsɔle jogbaŋŋ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, pɛimɔ sɔlemɔ ni Yona jɛ heshibaa mli esɔle be ni eyɔɔ ŋshɔŋloo agbo lɛ musuŋ lɛ mli. (Yona 2:1-11) Susumɔ sɔlemɔ ni Solomon jɛ etsuiŋ esɔle ehã Yehowa be ni ejɔɔ sɔlemɔtsu lɛ nɔ lɛ he. (1 Maŋ. 8:22-53) Ni ojwɛŋ Yesu sɔlemɔ he nɔkwɛmɔnɔ lɛ nɔ. (Mat. 6:9-13) Nɔ ni fe fɛɛ lɛ, ‘hã Nyɔŋmɔ ale onibimɔi lɛ’ be fɛɛ be, koni ‘Nyɔŋmɔ toiŋjɔlɛ ni fe niiashishinumɔi fɛɛ lɛ abu otsui kɛ ojwɛŋmɔ he.’—Fil. 4:6, 7. w15 8/15 1:11, 12
Hɔgbaa, September 17
Nyɛbaa nyɛhe shi.—Heb. 13:17.
Yɛ jeŋ hee lɛ mli lɛ, Yehowa gbɛjianɔtoo lɛ baahã wɔ gbɛtsɔɔmɔi, koni wɔnyɛ wɔsaa shikpɔŋ lɛ nɔ fɛfɛo ni etsɔ paradeiso, ni wɔtsɔɔ mɛi ni abaatee amɛ shi lɛ nii. Nibii pii yɛ ni Yehowa baahã wɔtsu. Shi kɛ́ mɛi ni baanyiɛ hiɛ lɛ hã wɔ nitsumɔ ko ni wɔnyaaa he hu? Ani wɔbaabo amɛ toi ni wɔtsu? Ani wɔkɛ miishɛɛ baatsu nitsumɔ lɛ jogbaŋŋ? Esa akɛ wɔbo gbɛtsɔɔmɔi fɛɛ ni Yehowa gbɛjianɔtoo lɛ kɛhãa wɔ lɛ toi ŋmɛnɛ, bɔ ni afee ni no aye abua wɔ wɔsɛɛ kɛ́ wɔyashɛ jeŋ hee lɛ mli. Nɔ kroko hu yɛ ni esa akɛ wɔfee koni wɔkɛsaa wɔhe kɛhã shihilɛ yɛ jeŋ hee lɛ mli. No ji akɛ, esa akɛ wɔmii ashɛ wɔnii ahe, wɔbo mɛi ni nyiɛɔ hiɛ yɛ asafo lɛ mli lɛ toi, ni wɔhã ekomefeemɔ ahi wɔ kɛ wɔnyɛmimɛi lɛ ateŋ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, kɛ́ ahã wɔ nitsumɔ hee yɛ asafo lɛ mli lɛ, esa akɛ wɔjɛ wɔtsuiŋ wɔtsu kɛ miishɛɛ, jeee kɛ mligbigbilimɔ. Kɛ́ wɔbo mɛi ni nyiɛɔ hiɛ yɛ asafo lɛ mli lɛ toi amrɔ nɛɛ lɛ, wɔbaafee nakai nɔŋŋ yɛ jeŋ hee lɛ mli. w15 8/15 3:6, 7
Ju, September 18
[Solomon ŋamɛi ni jáa amagai] lɛ dɔ etsui kɛyanyiɛ nyɔŋmɔi krokomɛi asɛɛ, . . . [ni efee] nɔ ni ji efɔŋ yɛ Yehowa hiɛ.—1 Maŋ. 11:4, 6.
Mɛi fɔji ni Solomon kɛbɔ lɛ ná enɔ hewalɛ, ni eyeee Yehowa anɔkwa. (1 Maŋ. 11:1-6) Kɛ́ enɛ nyɛ eba Solomon nɔ lɛ, belɛ ebaanyɛ eba wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ nɔ. No hewɔ lɛ, ekaba wɔjwɛŋmɔŋ kɔkɔɔkɔ akɛ wɔkɛ mɔ ko ni sumɔɔɔ Yehowa baabote gbãla mli! Ni kɛ́ mɔ ko bote gbãla mli dani ebale anɔkwale lɛ hu? Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Nyɛ ŋamɛi lɛ hu, nyɛŋɔa nyɛhe nyɛwoa nyɛwumɛi ashishi, koni kɛ́ amɛteŋ mɛi komɛi booo wiemɔ lɛ toi lɛ, atsɔ nyɛjeŋba nɔ ní nine ashɛ amɛnɔ ní wiemɔ fataaa he.” (1 Pet. 3:1) Enɛ baanyɛ akɔ mɛi ni amɛŋamɛi jáaa Yehowa lɛ hu ahe. Ŋaa ni Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ woɔ lɛ yɛ faŋŋ, akɛ: Feemɔ ohe wu loo ŋa kpakpa, ni okɛ Nyɔŋmɔ gbɛtsɔɔmɔi ni kɔɔ gbalashihilɛ he lɛ atsu nii. Kɛkɛ lɛ, kɛ́ ohefatalɔ lɛ na tsakemɔi ni ofee lɛ, ekolɛ no baatsirɛ lɛ ni ebasɔmɔ Yehowa. Nyɛmimɛi pii ená enɛ mli niiashikpamɔ. w15 8/15 4:15, 16
Jufɔ, September 19
Mɔ ni náko jwɛŋmɔ lɛ, eheɔ wiemɔ fɛɛ wiemɔ eyeɔ; shi hiɛtɛlɔ leɔ enanenaa kwɛmɔ.—Abɛi 14:15.
Ŋmɛnɛ lɛ, helai pii yɛ ni abɛ amɛnaa tsabaa. No hewɔ lɛ, kɛ́ mɔ ko kɛɛ ele gbɛ ni atsɔɔ nɔ atsaa helai nɛɛ ateŋ eko, shi wɔbɛ odaseyeli ni tsɔɔ faŋŋ akɛ helatsamɔ gbɛ nɛɛ yeɔ omanye lɛ, esa akɛ wɔkwɛ jogbaŋŋ. Paulo ŋma akɛ: “Nyɛhãa gbɔmɛi fɛɛ alea nyɛniiashishinumɔ lɛ.” (Fil. 4:5) Kɛ́ wɔnuɔ nii ashishi lɛ, wɔbaaŋmɛ pɛpɛɛpɛ. Wɔbaahã Yehowa sɔɔmɔ lɛ afee nɔ ni he hiaa wɔ fe fɛɛ yɛ shihilɛ mli, jeee wɔgbɔmɔtsoŋ hewalɛnamɔ. Kɛ́ wɔhã gbɔmɔtsoŋ hewalɛnamɔ he wɔjwɛŋmɔ kɛ wɔbe fɛɛ lɛ, no baanyɛ ahã wɔfee nibii ni tsɔɔ akɛ wɔmiifo wɔ pɛ wɔnɔ mli. (Fil. 2:4) Wɔle akɛ, yɛ jeŋ fɔŋ nɛɛ mli lɛ, wɔnyɛŋ wɔhi shi ni hela mɔɔɔ wɔ. No hewɔ lɛ, esa akɛ wɔhã Yehowa sɔɔmɔ lɛ afee nɔ ni he hiaa wɔ fe fɛɛ yɛ shihilɛ mli. (Fil. 1:10) Eji wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ sɔ̃ akɛ, lɛ diɛŋtsɛ ebaakpɛ eyiŋ yɛ saji ni kɔɔ helatsamɔ, gbɔmɔtsoŋ hewalɛnamɔ, kɛ saji krokomɛi he lɛ ahe, ni ekpɛlɛ nɔ fɛɛ nɔ ni baajɛ mli kɛba lɛ nɔ. w15 9/15 2:8, 10
Shɔ, September 20
Hã ola kɛ onɔkwale lɛ aba, ní amɛbatsɔɔ mi gbɛ.—Lala 43:3.
Yehowa ji “Nyɔŋmɔ anɔkwafo” lɛ, no hewɔ lɛ gbɛtsɔɔmɔi ni ekɛhãa wɔ lɛ anɔ bɛ. (Lala 31:6) Eesumɔ ni etsɔɔ wɔ anɔkwalei ni kɔɔ ehe, kɛ bɔ ni esa akɛ wɔjá lɛ wɔhã. Etsɔɔ wɔ bɔ ni esa akɛ wɔhi shi wɔhã, koni wɔná miishɛɛ. Nibii ni Yehowa tsɔɔ wɔ lɛ hãa wɔnaa akɛ, esumɔɔ wɔ waa. Mɛni ji nibii nɛɛ ekomɛi? Klɛŋklɛŋ kwraa lɛ, Yehowa hãa wɔleɔ ehe sane. Eesumɔ ni wɔle lɛ jogbaŋŋ. (Yak. 4:8) No hewɔ lɛ, etsɔɔ wɔ egbɛ́i. Atsĩ egbɛ́i lɛ tã yɛ Biblia lɛ mli fe gbɛ́i krokomɛi fɛɛ. Yehowa hãa wɔleɔ esui lɛ hu. Kɛ́ wɔkwɛ nibii ni ebɔ lɛ, wɔbaana akɛ eyɛ hewalɛ, ni ehiɛ kã shi. (Rom. 1:20) Ni kɛ́ wɔkane Biblia lɛ, wɔbaana akɛ eyeɔ jalɛsane, ni esumɔɔ wɔ waa. Kɛ́ wɔkase Yehowa sui ni nɔ bɛ lɛ ahe nii lɛ, wekukpaa ni yɔɔ wɔ kɛ lɛ teŋ lɛ mli baawa. w15 9/15 4:8, 9
Soo, September 21
Yehowa nine . . . kã etsuji ahe.—Yes. 66:14.
Mɛi babaoo susuɔ akɛ Nyɔŋmɔ bɛ amɛhe dekã. Amɛkɛɔ akɛ Nyɔŋmɔ ekpoo amɛjeŋ ehã amɛ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, be ni ahum ko ni naa wa waa fite nii yɛ maŋ ni ji Philippines lɛ nɔ, yɛ November 2013 lɛ, onukpa ko ni kwɛɔ maŋ wulu ko ni yɔɔ jɛmɛ lɛ nɔ lɛ wie akɛ: “Efeɔ mi akɛ, no mli lɛ, Nyɔŋmɔ eshi wɔkpokpaa lɛ nɔ.” Mɛi komɛi ni feɔ nibii gbohii lɛ hu susuɔ akɛ Nyɔŋmɔ enaaa amɛ. (Yes. 26:10, 11; 3 Yoh. 11) Yɛ bɔfo Paulo beiaŋ lɛ, no mli lɛ mɛi komɛi hiɛ susumɔ ni tamɔ nakai. Paulo wie yɛ amɛhe akɛ: “Amɛsusu akɛ ehe ehiaaa ni amɛle Nyɔŋmɔ.” No hewɔ lɛ, “amɛyimɔ obɔbɔ kɛ nii ni ejaaa, efɔŋfeemɔ, amimyeli, kɛ nibii gbohii fɛɛ.” (Rom. 1:28, 29) Ni wɔ hu? Wɔ lɛ, wɔle akɛ Yehowa naa nɔ fɛɛ nɔ ni wɔfeɔ. Shi, ani wɔheɔ wɔyeɔ akɛ esusuɔ wɔhe? Ani wɔnaa enine yɛ wɔshihilɛ mli? w15 10/15 1:1-3
Sohaa, September 22
Matsɔ minitsumɔi anɔ matsɔɔ bo mihemɔkɛyeli lɛ.—Yak. 2:18.
Gbɛ kome ni hi waa ni wɔbaanyɛ wɔtsɔ nɔ wɔjie wɔhemɔkɛyeli lɛ kpo ji, ni wɔbaashiɛ sane kpakpa lɛ. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ kɛ́ wɔshiɛ lɛ, etsɔɔ akɛ wɔheɔ wɔyeɔ akɛ naagbee lɛ ebɛŋkɛ, ni akɛ “ekpeŋ sɛɛ!” (Hab. 2:3) Kɛ́ wɔmiitao wɔle kɛji wɔhemɔkɛyeli lɛ mli wa lɛ, wɔbaanyɛ wɔbi wɔhe akɛ: ‘Ani minaa shiɛmɔ nitsumɔ lɛ akɛ ehe miihia waa? Ani miibɔ mɔdɛŋ fɛɛ ni manyɛ koni magba mɛi krokomɛi Nyɔŋmɔ he sane? Ani misusuɔ nibii srɔtoi ni manyɛ mafee koni maná be babaoo kɛshiɛ lɛ ahe?’ (2 Kor. 13:5) No hewɔ lɛ, nyɛhãa wɔjajea sane kpakpa lɛ, koni no atsɔɔ akɛ wɔhemɔkɛyeli lɛ mli wa. (Rom. 10:10) Bɔ ni wɔfeɔ wɔnii wɔhãa kɛ́ wɔkɛ naagbai kpe lɛ hu ji nɔ kroko ni baanyɛ atsɔɔ kɛji wɔheɔ Yehowa nɔ wɔyeɔ lɛɛlɛŋ. Kɛ́ hela mɔ wɔ, wɔnijiaŋ je wui, wɔhao, wɔmiiye ohia, loo wɔkɛ naagba kroko ko kpe lɛ, esa akɛ wɔná hemɔkɛyeli akɛ Yehowa kɛ Yesu “baaye abua wɔ yɛ be ni sa mli.” (Heb. 4:16) Kɛ́ wɔbi Yehowa ni eye ebua wɔ lɛ, no baatsɔɔ akɛ wɔkɛ wɔhiɛ fɔ̃ɔ enɔ. w15 10/15 2:12-14
Hɔɔ, September 23
Mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ . . . [baahã] nyɛkai nibii fɛɛ ni mikɛɛ nyɛ lɛ.—Yoh. 14:26.
Kɛ́ atsĩ onaa, ni onáaa Biblia lɛ eko okane hu? Mɔ ko mɔ ko nyɛŋ atsĩ onaa koni okajwɛŋ nibii ni okase owo oyitsoŋ, tamɔ ŋmalɛi loo Maŋtsɛyeli lalai ni osumɔɔ waa lɛ anɔ. (Bɔf. 16:25) Ni Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ baaye abua bo ni okai nibii ni okase lɛ, ni no baahã oya nɔ oye Yehowa anɔkwa. Mɛɛ gbɛjianɔ obaanyɛ oto kɛhã Biblia lɛ kanemɔ daa gbi? Obaanyɛ ohala gbii komɛi yɛ otsi lɛ mli ni okɛkane Biblia lɛ fã ni atsɔɔ akɛ akane nakai otsi lɛ, ni ojwɛŋ nɔ. Obaanyɛ ohala gbii komɛi hu ni okɛkane nibii ni Yesu fee kɛ nibii ni ewie lɛ ahe sane, ni ojwɛŋ nɔ. Biblia mli woji titrii ni wieɔ enɛ he ji, Mateo, Marko, Luka, kɛ Yohane Sanekpakpa lɛ. (Rom. 10:17; Heb. 12:2; 1 Pet. 2:21) Wɔyɛ wolo ko hu ni wieɔ Yesu wala shihilɛ he sane yɛ bɔ ni nibii ba lɛ hã lɛ naa. Wolo nɛɛ baanyɛ aye abua bo ni onu saji ni yɔɔ Sanekpakpai lɛ amli lɛ ashishi jogbaŋŋ, ni oná he sɛɛ.—Yoh. 14:6. w15 10/15 4:11, 12
Hɔgbaa, September 24
Miitsɛ nyɛ nanemɛi, ejaakɛ nibii fɛɛ ni minu yɛ mi-Tsɛ naa lɛ, mihã nyɛle.—Yoh. 15:15.
Yesu bɔfoi lɛ le akɛ lɛ ji amɛ-Nuŋtsɔ, shi amɛna lɛ akɛ amɛnaanyo hu. Yɛ blema lɛ, nuŋtsɔmɛi pii egbaaa amɛnyɔji amɛyitsoŋ saji kɛ bɔ ni amɛnuɔ he amɛhãa yɛ nibii ahe. Shi Yesu efeee enii nakai, ejaakɛ esumɔɔ ebɔfoi lɛ asane. Ejɛ etsuiŋ egba amɛ eyitsoŋ saji kɛ bɔ ni enuɔ he ehãa. Ni kɛ́ amɛ hu amɛmiitsɔɔ amɛsusumɔ yɛ saji ahe, loo amɛmiigba lɛ bɔ ni amɛnuɔ he amɛhãa lɛ, enáa dekã ehãa amɛ ni eboɔ amɛ toi jogbaŋŋ. (Mar. 6:30-32) Bɔ ni Yesu kɛ ebɔfoi lɛ ye ehã lɛ hã amɛbatsɔmɔ nanemɛi ni bɛŋkɛ kpaakpa, ni esaa amɛ kɛhã nitsumɔi srɔtoi ni amɛbaatsu wɔsɛɛ lɛ. Yesu le akɛ kɛji ekaselɔi lɛ sɔmɔ Yehowa kɛ ekãa, ni amɛkɛ hiɛdɔɔ shiɛ sane kpakpa lɛ, amɛbaaná miishɛɛ waa. No hewɔ lɛ, ewo amɛ hewalɛ ni amɛhiɛ adɔ kɛ shiɛmɔ, ni ewo amɛ shi akɛ ebaaye ebua amɛ.—Mat. 28:19, 20. w15 11/15 2:3, 5
Ju, September 25
Esa akɛ osumɔ onaanyo gbɔmɔ tamɔ bo diɛŋtsɛ ohe.—Mat. 22:39.
Suɔmɔ ji Yehowa Nyɔŋmɔ su titri. (1 Yoh. 4:16) Nyɔŋmɔ kɛ e-Bi Yesu Kristo, ni ji mɔ klɛŋklɛŋ ni ebɔ lɛ, hi ŋwɛi afii akpekpe toi akpei abɔ. (Kol. 1:15) Yesu bayɔse akɛ e-Tsɛ lɛ jieɔ suɔmɔ kpo yɛ nɔ fɛɛ nɔ ni efeɔ lɛ mli. Be ni Yesu yɔɔ ŋwɛi kɛ be ni eba shikpɔŋ lɛ nɔ fɛɛ lɛ, ekase e-Tsɛ lɛ, ni lɛ hu ejie suɔmɔ kpo. No hewɔ lɛ, wɔyɛ nɔmimaa akɛ, Yehowa kɛ Yesu baaya nɔ ajie suɔmɔ kpo amɛtsɔɔ mɛi fɛɛ ni amɛyeɔ amɛnɔ lɛ, ni amɛbaafee nakai kɛya naanɔ. Be ko lɛ, mɔ ko bi Yesu kitãi lɛ ateŋ nɔ ni he hiaa fe fɛɛ. Yesu hã lɛ hetoo akɛ: “‘Esa akɛ osumɔ Yehowa o-Nyɔŋmɔ lɛ kɛ otsui muu fɛɛ kɛ osusuma muu fɛɛ kɛ ojwɛŋmɔ muu fɛɛ.’ Enɛ ji klɛŋklɛŋ kitã, kɛ nɔ ni he hiaa fe fɛɛ lɛ. Nɔ ni ji enyɔ lɛ tamɔ no, ni no ji: ‘Esa akɛ osumɔ onaanyo gbɔmɔ tamɔ bo diɛŋtsɛ ohe.’” (Mat. 22:37-39) Esa akɛ wɔjie suɔmɔ kpo wɔtsɔɔ mɛi fɛɛ ni wɔkɛkpeɔ. Yesu kɛɛ esa akɛ wɔsumɔ Yehowa kɛ wɔnaanyo gbɔmɔ. w15 11/15 4:1-3
Jufɔ, September 26
Nibii fɛɛ ni aŋma ato momo lɛ, aŋma koni etsɔɔ wɔ nii.—Rom. 15:4.
Jeee Hebri wiemɔ lɛ mli pɛ Yehowa kɛ adesai wie yɛ. Be ni Israelbii lɛ ye amɛhe kɛjɛ nyɔŋyeli shishi yɛ Babilon lɛ, no mli lɛ wiemɔ titri ni amɛteŋ mɛi komɛi wieɔ ji Aramaik. Eeenyɛ efee akɛ, enɛ hewɔ Daniel, Yeremia, kɛ Ezra ŋmala Biblia lɛ fãi komɛi yɛ Aramaik mli lɛ. Sɛɛ mli lɛ, Hela maŋtsɛ Alexander Kpeteŋkpele lɛ ye je lɛŋ maji pii anɔ, ni enɛ hã Hela wiemɔ lɛ henɔ ko ni atsɛɔ lɛ Koine lɛ bahe shi waa. Yudafoi pii bɔi Hela wiemɔ, ni no hewɔ lɛ, atsɔɔ Hebri Ŋmalɛi lɛ ashishi kɛtee Hela mli. Atsɛɔ shishitsɔɔmɔ nɛɛ Septuagint, ni no ji klɛŋklɛŋ Biblia shishitsɔɔmɔ ni afee. Eji Biblia shishitsɔɔmɔi ni he hiaa waa lɛ ateŋ ekome. Mɛi ni le shishitsɔɔmɔ nɛɛ he sane jogbaŋŋ lɛ kɛɔ akɛ mɛi 72 ni tsɔɔ shishi. Shishitsɔɔlɔi nɛɛ ekomɛi tsɔɔ Hebri wiemɔi lɛ ashishi kɛba Hela mli tɛ̃ɛ, ní amɛsusuuu jwɛŋmɔ ni yɔɔ wiemɔi lɛ asɛɛ lɛ he. Shi amɛteŋ mɛi komɛi hu efeee nakai. Fɛɛ sɛɛ lɛ, Kristofoi kɛ Yudafoi ni wieɔ Hela lɛ fɛɛ kpɛlɛ nɔ akɛ Septuagint lɛ ji Nyɔŋmɔ Wiemɔ. w15 12/15 1:4-6
Shɔ, September 27
Kwɛ bɔ ni la bibioo nyɛɔ eshãa koo kpele!—Yak. 3:5.
Yakobo kɛ lilɛi lɛ to la he. (Yak. 3:6) “Lilɛi lɛ” ni ekɛtsu nii yɛ biɛ lɛ kɔɔ wɔwiemɔi ahe. Taakɛ la baanyɛ akpãtã nii ahiɛ lɛ, wɔwiemɔi hu baanyɛ afite nii babaoo. Wɔwiemɔi baanyɛ aná mɛi krokomɛi anɔ hewalɛ waa. Biblia lɛ kɛɔ akɛ, “gbele kɛ wala yɛ lilɛi dɛŋ.” (Abɛi 18:21) Shi, ani no tsɔɔ akɛ esaaa akɛ wɔwieɔ kwraa, koni ekaba lɛ akɛ wɔbaayawie nɔ ko fɔŋ ko? Dabida. Eyɛ mli akɛ la baanyɛ akpãtã nii ahiɛ moŋ, shi wɔkɛtsuɔ nii kɛ̃. Nɔ ni he hiaa nɔŋŋ ji, ni wɔhiɛ baahi wɔhe nɔ yɛ bɔ ni wɔkɛtsuɔ nii wɔhãa lɛ he. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔkɛ la ahoo nii, wɔkɛhã wɔhe adɔ la, loo wɔkɛhã he ni wɔyɔɔ lɛ akpɛ. Nakai nɔŋŋ kɛ́ wɔkɛ wɔlilɛi tsu nii jogbaŋŋ lɛ, wɔbaanyɛ wɔkɛwo Yehowa hiɛ nyam, ni wɔkɛye wɔbua mɛi krokomɛi. (Lala 19:15) Bɔ ni Yehowa bɔ wɔ ehã lɛ hewɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔkɛ wɔnaabu loo wɔniji ahã mɛi krokomɛi ale nɔ ni yɔɔ wɔjwɛŋmɔ mli, loo bɔ ni wɔnuɔ he wɔhãa. Enɛ ji nikeenii ko ni nɔ bɛ. Esa akɛ wɔkɛ nikeenii nɛɛ awo mɛi krokomɛi hewalɛ.—Yak. 3:9, 10. w15 12/15 3:1-3
Soo, September 28
Luka, helatsalɔ ni asumɔɔ lɛ lɛ miiŋa nyɛ.—Kol. 4:14.
Eeenyɛ efee akɛ, kɛ́ Paulo kɛ mɛi krokomɛi ni kɛ lɛ fãa gbɛ lɛ ahe ye lɛ, Luka ji mɔ ni kwɛɔ amɛ. (Gal. 4:13) Yesu wie akɛ “mɛi ni he yeɔ lɛ” datrɛfonyo he miihia amɛ. (Luka 5:31) Luka tamɔɔɔ mɛi ni leee helatsamɔ he nɔ ko nɔ ko ni nyiɛnyiɛ amɛmiiwo mɛi ŋaa yɛ gbɔmɔtsoŋ hewalɛnamɔ he saji ahe lɛ. Eyɛ mli akɛ, Biblia lɛ etsɔɔɔ wɔ he ni Luka kase datrɛfoi anitsumɔ lɛ yɛ moŋ, shi ekɛɔ wɔ akɛ be ni Paulo ŋmaa wolo eyahã nyɛmimɛi ni yɔɔ Kolose lɛ, ekɛ Luka ŋamɔi maje amɛ. Laodikea maŋ lɛ bɛŋkɛ Kolose, ni datrɛfoi askul yɛ jɛmɛ. Ani eeenyɛ efee akɛ jɛmɛ Luka kase enitsumɔ lɛ yɛ? Wɔnyɛŋ wɔtsɔɔ. Kɛ̃lɛ, Biblia lɛ hãa wɔleɔ akɛ, datrɛfonyo ji lɛ, ni tsɔɔ akɛ, eje gbɛ ekase helatsamɔ he nii. Be ni Luka ŋmaa e-Sanekpakpa lɛ kɛ agbɛnɛ hu, Bɔfoi awolo lɛ, ekɛ wiemɔi ni akɛtsuɔ nii yɛ helatsamɔ mli tsu nii. Akɛni datrɛfonyo ji lɛ hewɔ lɛ, ewie helatsɛmɛi babaoo ni Yesu tsa amɛ lɛ ahe. w15 12/15 4:11, 12
Sohaa, September 29
Shidaa ahã Nyɔŋmɔ yɛ eduromɔ keenɔ ní anyɛŋ naa atsɔɔ lɛ hewɔ.—2 Kor. 9:15.
Ani ole nikeenii ni fe fɛɛ ni Yehowa ehã wɔ kɛtsɔɔ akɛ esumɔɔ wɔ? No ji e-Bi koome Yesu ni etsu lɛ kɛba shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ. (Yoh. 3:16; 1 Yoh. 4:9, 10) Bɔfo Paulo tsɛ nikeenii nɛɛ Nyɔŋmɔ ‘duromɔ keenɔ ní anyɛŋ naa atsɔɔ.’ Paulo le akɛ, Yesu afɔleshãa lɛ nɔ Nyɔŋmɔ baatsɔ ehã wɔ nibii kpakpai fɛɛ ni ewo shi akɛ ebaahã wɔ lɛ. (2 Kor. 1:20) Ni tsɔɔ akɛ, Nyɔŋmɔ ‘duromɔ keenɔ ní anyɛŋ naa atsɔɔ’ lɛ kɔɔ Yesu afɔleshãa lɛ kɛ nibii kpakpai fɛɛ ni Yehowa jɛɔ esuɔmɔ ní tsakeee lɛ mli efeɔ ehãa wɔ lɛ hu ahe. Wɔjwɛŋmɔ nyɛŋ akpele nikeenii ni nɔ bɛ nɛɛ he kɔkɔɔkɔ, aahu ni wɔbaaná wiemɔi ni wɔkɛtsɔɔ naa. Te esa akɛ nikeenii ni jara wa nɛɛ aná wɔnɔ hewalɛ ehã tɛŋŋ? Ni mɛni esa akɛ etsirɛ wɔ ni wɔfee? Ani etsirɛɔ bo ni ofee tsakemɔi yɛ oshihilɛ mli? Ani etsirɛɔ bo ni osumɔ mɛi krokomɛi, ofee amɛ ejurɔ, ni okɛ mɛi fɛɛ ni etɔ̃ onɔ lɛ ahe ake amɛ? Kaimɔ akɛ Yesu kpɔmɔ afɔleshãa lɛ ji nikeenii ni fe fɛɛ ni wɔnine baanyɛ ashɛ nɔ.—1 Pet. 3:18. w16.01 2:1, 2, 4, 5
Hɔɔ, September 30
Kɔɔyɔɔ lɛ, etswaa kɛyaa he ni esumɔɔ, ni onuɔ egbɛɛmɔ, shi oleee he ni ejɛ kɛ he ni eyaa. Nakai nɔŋŋ mɔ fɛɛ mɔ ni ajɛ mumɔ lɛ mli afɔ lɛ lɛ ji.—Yoh. 3:8.
Ekolɛ, mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ateŋ mɛi komɛi biɔ amɛhe akɛ, ‘Mɛni hewɔ Yehowa hala mi kɛhã hegbɛ nɛɛ? Ani misa mɔ ko ni akɛ sɔ̃ ni tsii nɛɛ tereɔ?’ Shi amɛyiŋ efeee amɛ kɔshikɔshi bibioo po yɛ amɛhalamɔ lɛ he. Moŋ lɛ, amɛmii shɛɔ amɛhe ni amɛdaa Yehowa shi waa. Amɛnuɔ he taakɛ Petro nu he lɛ. Ewie akɛ: “Ajie wɔ-Nuŋtsɔ Yesu Kristo Nyɔŋmɔ kɛ e-Tsɛ lɛ yi, ejaakɛ yɛ emɔbɔnalɛ kpele lɛ naa lɛ, etsɔ shi ni etee Yesu Kristo kɛjɛ gbohii ateŋ lɛ nɔ ehã afɔ wɔ ehee koni wɔná hiɛnɔkamɔ ni hiɛ kã, koni wɔná gboshinii ní fiteee ní abuleko ní kwaaa lɛ. Aŋɔto yɛ ŋwɛi ahã nyɛ.” (1 Pet. 1:3, 4) Be fɛɛ be ni mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ baakane wiemɔi nɛɛ, amɛle akɛ amɛ Yehowa kɛwieɔ lɛ, ni amɛyiŋ efeee amɛ kɔshikɔshi yɛ enɛ he. w16.01 3:11, 12