Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • es23 bf. 98-108
  • October

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • October
  • Ŋmalɛi Lɛ Amli Ni Wɔɔkwɛ Daa—2023
  • Saneyitsei Bibii
  • Hɔgbaa, October 1
  • Ju, October 2
  • Jufɔ, October 3
  • Shɔ, October 4
  • Soo, October 5
  • Sohaa, October 6
  • Hɔɔ, October 7
  • Hɔgbaa, October 8
  • Ju, October 9
  • Jufɔ, October 10
  • Shɔ, October 11
  • Soo, October 12
  • Sohaa, October 13
  • Hɔɔ, October 14
  • Hɔgbaa, October 15
  • Ju, October 16
  • Jufɔ, October 17
  • Shɔ, October 18
  • Soo, October 19
  • Sohaa, October 20
  • Hɔɔ, October 21
  • Hɔgbaa, October 22
  • Ju, October 23
  • Jufɔ, October 24
  • Shɔ, October 25
  • Soo, October 26
  • Sohaa, October 27
  • Hɔɔ, October 28
  • Hɔgbaa, October 29
  • Ju, October 30
  • Jufɔ, October 31
Ŋmalɛi Lɛ Amli Ni Wɔɔkwɛ Daa—2023
es23 bf. 98-108

October

Hɔgbaa, October 1

Mɔ ni hãaa mihe sane ko atɔ̃tɔ enane lɛ yɛ miishɛɛ.​—Mat. 11:6.

Nibii ni wɔtsɔɔ kɛ nibii ni wɔheɔ wɔyeɔ lɛ fɛɛ jɛ Biblia lɛ mli. Ni kɛ̃lɛ, ŋmɛnɛ lɛ, mɛi pii booo wɔ toi ejaakɛ amɛsusuɔ akɛ wɔjamɔ lɛ eŋɔɔɔ, ni nibii ni wɔtsɔɔ lɛ eŋɔɔɔ amɛtoi naa. Mɛni esa akɛ wɔfee koni wɔnane akatɔ̃tɔ? Bɔfo Paulo kɛɛ Kristofoi ni yɔɔ Roma lɛ akɛ: “Hemɔkɛyeli nyiɛɔ nɔ ni anuɔ lɛ sɛɛ kɛbaa. Ni nɔ ni anuɔ lɛ hu tsɔɔ Kristo he wiemɔ lɛ nɔ kɛbaa.” (Rom. 10:​17) No hewɔ lɛ, nɔ ni hãa wɔhemɔkɛyeli mli waa ji Biblia lɛ ni wɔbaakase, shi jeee gbijurɔyelii ni Biblia lɛ fĩii sɛɛ lɛ ni wɔbaaye ekɔɔɔ he eko bɔ ni amɛ yeli ŋɔɔ hã. Esa akɛ wɔkase Biblia lɛ jogbaŋŋ koni wɔhemɔkɛyeli lɛ mli awa, ejaakɛ “kɛ́ hemɔkɛyeli bɛ lɛ, anyɛŋ asa Nyɔŋmɔ hiɛ jogbaŋŋ.” (Heb. 11:​1, 6) No hewɔ lɛ, jeee ja wɔna okadi ko ni jɛ ŋwɛi dani wɔbaana akɛ wɔna anɔkwale lɛ. Shi kɛ́ wɔkase Biblia lɛ jogbaŋŋ lɛ, ebaahã wɔna akɛ anɔkwale lɛ mli wɔyɔɔ lɛ, ni ehãŋ wɔyiŋ afee wɔ kɔshikɔshi. w21.05 4-5 kk. 11-​12

Ju, October 2

Shihilɛ ni miyɔɔ mli lɛ ehã sane kpakpa lɛ miishwere moŋ.​—Fip. 1:12.

Bɔfo Paulo kɛ naagbai babaoo kpe. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ayi lɛ, atswia lɛ tɛi, ni awo lɛ tsuŋ, ni ehe bahia waa ni Yehowa awaje lɛ. (2 Kor. 11:​23-25) Bei komɛi hu lɛ, enijiaŋ jeɔ wui, ni ehiɛ gbooo akɛ ebaahã mɛi ale enɛ. (Rom. 7:​18, 19, 24) Agbɛnɛ hu, ewie akɛ eyɛ “ŋmei ko yɛ heloo lɛ mli” ni esɔle ekpa Nyɔŋmɔ fai shii abɔ koni ejie ehã lɛ. (2 Kor. 12:​7, 8) Yehowa waje Paulo ni enyɛ etee nɔ etsu esɔɔmɔ nitsumɔ lɛ yɛ naagbai ni ekɛkpe lɛ fɛɛ sɛɛ. Bo lɛ susumɔ nibii ni Paulo nyɛ etsu lɛ ahe okwɛ. Be ni eyɔɔ Roma ni atsĩ enaa yɛ lɛ diɛŋtsɛ eshĩa ni aŋmɛɛɛ lɛ gbɛ ni eya he ko he ko lɛ, ekɛ ekãa shiɛ ehã Yudafoi lɛ ahiɛnaanɔbii lɛ, ni eeenyɛ efee akɛ eshiɛ ehã amralofoi po. (Bɔf. 28:​17; Fip. 4:​21, 22) Agbɛnɛ hu, eshiɛ ehã Roma Maŋtsɛ Lɛ Bulɔi babaoo, ni eye mɛi fɛɛ ni basara lɛ lɛ odase. (Bɔf. 28:​30, 31; Fip. 1:​13) Yɛ nakai be lɛ mli nɔŋŋ lɛ, Paulo ŋmala woji emaje asafoi srɔtoi, ni kɛbashi ŋmɛnɛ lɛ wɔmiiná woji nɛɛ ahe sɛɛ. w21.05 21 kk. 4-5

Jufɔ, October 3

“Nyɛkatekea nibii ni aŋmala lɛ,” koni nyɛkawó nyɛhe nɔ.​—1 Kor. 4:6.

Henɔwomɔ hewɔ lɛ, be ni awo Yuda maŋtsɛ Uzia ŋaa lɛ, ebooo toi ni efee nɔ ko ni ebɛ hegbɛ akɛ efeɔ. No mli lɛ Uzia bɔɔ mɔdɛŋ waa. Eye kunim yɛ tai pii amli, eto maji babaoo ni emamɔ mɔji, ni elɛ kooloi babaoo ni efee ŋmɔji pii hu. Biblia lɛ kɛɛ: “Anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ jɔɔ lɛ.” (2 Kro. 26:​3-7, 10) “Shi be ni ená hewalɛ lɛ nɔŋŋ lɛ, etsui wó ehe nɔ, ni no kɛ lɛ tee hiɛkpatamɔ mli.” No mli lɛ, Yehowa ewo mla akɛ esa akɛ osɔfoi lɛ pɛ ashã tsofa-kɛ-ŋma yɛ sɔlemɔ shĩa lɛ. Shi Maŋtsɛ Uzia tee sɔlemɔ shĩa lɛ akɛ eyaashã tsofa-kɛ-ŋma, ni enɛ ji nɔ ko ni ebɛ hegbɛ akɛ efeɔ. Yehowa nyaaa nɔ ni Uzia fee lɛ he; ehã kpiti shwie lɛ yɛ ehe nɔ ni ewó lɛ hewɔ. (2 Kro. 26:​16-21) Ani wɔ hu wɔbaanyɛ wɔwó wɔhe nɔ ni wɔtɔ̃ tɔmɔ ni Maŋtsɛ Uzia tɔ̃ lɛ eko? Hɛɛ, kɛ́ wɔhe wɔhe wɔye fe nine lɛ, wɔbaanyɛ wɔtɔ̃ etɔmɔ lɛ eko. Esaaa akɛ wɔhiɛ kpaa nɔ kɔkɔɔkɔ akɛ, hesai kɛ sɔɔmɔ hegbɛi fɛɛ ni wɔyɔɔ yɛ asafo lɛ mli lɛ Yehowa ni kɛhã wɔ. (1 Kor. 4:7) Mɛi ni wóɔ amɛhe nɔ lɛ, Yehowa kɛ amɛ tsuuu nɔ ko. w21.06 16 kk. 7-8

Shɔ, October 4

Nyɛkanyaa akɛni akɛ mumɔi lɛ woɔ nyɛshishi lɛ hewɔ, moŋ lɛ nyɛnyaa akɛni aŋmala nyɛgbɛ́ii yɛ ŋwɛi lɛ hewɔ.​—Luka 10:​20.

Yesu le akɛ jeee be fɛɛ be ekaselɔi lɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ baaya lɛ bɔ ni amɛtaoɔ. Anɔkwa, wɔleee mɛi ni bo Yesu kaselɔi lɛ atoi lɛ ateŋ mɛi abɔ ni batsɔmɔ Kristofoi. No hewɔ lɛ, ehe bahia ni kaselɔi lɛ ahã ehi amɛjwɛŋmɔ mli akɛ, eyɛ mli akɛ kɛ́ mɛi bo amɛ toi lɛ amɛbaaná miishɛɛ moŋ, shi nɔ titri ni baahã amɛná miishɛɛ ji, ni amɛbaahã ehi amɛjwɛŋmɔ mli akɛ Yehowa yɛ ekãa ni amɛkɛshiɛɔ lɛ he miishɛɛ. Kɛ́ wɔtee nɔ wɔshiɛ ni wɔkpaaa lɛ, wɔbaaná naanɔ wala. Kɛ́ wɔkɛ wɔhewalɛ kɛ wɔnyɛmɔ fɛɛ shiɛ sane kpakpa lɛ ni wɔtsɔɔ mɛi nii lɛ, belɛ ‘wɔmiidu nii wɔmiihã mumɔ lɛ.’ Ni tsɔɔ akɛ wɔmiihã Nyɔŋmɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ miitsu nii yɛ wɔshihilɛ mli. Kɛ́ wɔtee nɔ wɔshiɛ ni ‘wɔkpaaa’ loo efeemɔ “etɔɔɔ wɔ lɛ,” no lɛ wɔnyɛ wɔye wɔbua mɔ ko ni ebaptisi jio, wɔnyɛɛɛ wɔfee nakai jio lɛ, bɔ fɛɛ bɔ fee lɛ Yehowa baahã wɔ naanɔ wala.​—Gal. 6:​7-9. w21.10 26 kk. 8-9

Soo, October 5

Amɛnii fee lɛ mɔbɔ . . . Ni ebɔi amɛ nibii pii tsɔɔmɔ.​—Mar. 6:34.

Be ko lɛ, etɔ Yesu kɛ ekaselɔi lɛ waa ejaakɛ amɛyashiɛ waa. Kulɛ amɛyaajɔɔ amɛhe yɛ he ko shi mɛi babaoo ko ba amɛŋɔɔ. Yesu musuŋ tsɔ lɛ yɛ mɛi lɛ ahe, ni ebɔi amɛ “nibii pii” tsɔɔmɔ. Yesu kɛ ehe wo mɛi lɛ ashihilɛ mli. Ena akɛ eetɔ amɛ waa ni amɛbɛ hiɛnɔkamɔ, ni no hewɔ lɛ eshwe akɛ eye ebua amɛ. Ŋmɛnɛ lɛ, mɛi pii miipiŋ ni amɛbɛ hiɛnɔkamɔ. Kɛ́ ona amɛ ni amɛmiiya amɛmiiba lɛ, kaasusu akɛ nibii miiya lɛ ­jogbaŋŋ kɛmiihã amɛ. Amɛtamɔ gwantɛŋi ni egbɛ eshwã ni bɛ kwɛlɔ. Bɔfo Paulo wie yɛ mɛi ni tamɔ nakai lɛ ahe akɛ amɛbɛ hiɛnɔkamɔ ni amɛbɛ Nyɔŋmɔ. (Efe. 2:​12) Ehe miihia waa ni amɛle Nyɔŋmɔ, ni kɛ́ wɔjwɛŋ enɛ he lɛ, wɔmusuŋ baatsɔ wɔ yɛ amɛhe, ni suɔmɔ baatsirɛ wɔ ni wɔye wɔbua amɛ. Gbɛ ni hi fe fɛɛ ni wɔbaanyɛ wɔtsɔ nɔ wɔye wɔbua amɛ ji, ni wɔkɛ amɛ baakase Biblia lɛ. w21.07 5 kk. 8

Sohaa, October 6

Nyɛkahãa wɔnaa wɔhe tsɔ, . . . ni wɔhe miitsɛ̃tsɛ̃ɛ wɔhe.​—Gal. 5:26.

Mɔ ko ni naa ehe tsɔ lɛ susuɔ lɛ pɛ ehe, ni ewóɔ ehe nɔ. Kɛ́ mɔ ko he miitsɛ̃ mɔ ko lɛ, jeee akɛ eetao ená nɔ ni mɔ lɛ yɔɔ lɛ kɛkɛ, shi moŋ eetao ni nɔ ni mɔ lɛ yɔɔ lɛ hu aŋmɛɛ lɛ. Kɛ́ mɔ ko he tsɛ̃ɔ mɔ ko lɛ, belɛ eenyɛ mɔ lɛ diɛŋtsɛ. Wɔbaanyɛ wɔkɛ sui gbohii enyɔ nɛɛ ato fɔte ni kpeɔ tso lɛ he. Kɛ́ fɔte bɔi tso tsũ ko kpemɔ lɛ, ekolɛ shishijee lɛ, anaŋ lɛ nɔ ko tsɔ. Shi kɛ́ atsuuu he nii lɛ, gbi ko lɛ tsũ lɛ baakumɔ eshwie shi. Nakai nɔŋŋ kɛji akɛ mɔ ko miisɔmɔ Yehowa shi ewóɔ ehe nɔ loo ehe tsɛ̃ɔ mɛi lɛ, wɔsɛɛ ko lɛ ebaagbee shi. (Abɛi 16:​18) Ebaakpa Yehowa sɔɔmɔ, ni no baaye lɛ diɛŋtsɛ ehe kɛ mɛi krokomɛi awui. Kɛ́ wɔkɛ ŋaa ni bɔfo Paulo wo lɛ tsu nii lɛ, ebaaye ebua wɔ ni wɔkana wɔhe tsɔ. Ewie akɛ: “Nyɛkajɛa naataamɔ loo nyɛhe ni nyɛnaa tsɔ mli nyɛfea nɔ ko nɔ ko, shi moŋ nyɛkɛ heshibaa abua mɛi krokomɛi akɛ amɛnɔ kwɔlɔ fe nyɛ.”​—Fip. 2:3. w21.07 15-​16 kk. 6-8

Hɔɔ, October 7

Sane kpakpa ni wɔshiɛɔ lɛ baaa nyɛŋɔɔ yɛ wiemɔ mli kɛkɛ, shi moŋ yɛ hewalɛ kɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ, kɛ nɔmimaa ni mli wa mli.​—1 Tes. 1:5.

Mɛi komɛi susuɔ akɛ ja anɔkwa jamɔ lɛ mli bii lɛ enyɛ ehã amɛsanebimɔi fɛɛ hetoo, kɛji Biblia lɛ ewieko nɔ ko yɛ sanebimɔi nɛɛ ahe po, dani amɛbaahe amɛye akɛ no ji anɔkwale lɛ. Shi ani nilee yɛ mli akɛ mɔ ko baasusu nakai? Dabi. Hã wɔsusu Paulo he wɔkwɛ. Paulo wo enyɛmimɛi Kristofoi lɛ hewalɛ akɛ, ‘amɛka nii fɛɛ amɛkwɛ.’ Shi ehã amɛle hu akɛ nibii pii yɛ ni enuuu shishi. (1 Tes. 5:​21) Ewie akɛ: “Nilee ni wɔyɔɔ lɛ, fã kɛ fã ni,” kɛkɛ ni ekɛfata he akɛ, “amrɔ nɛɛ, wɔkwɛɔ dade ashwishwɛ mli ni wɔnaaa nii jogbaŋŋ.” (1 Kor. 13:​9, 12; shn.) No mli lɛ, jeee nɔ fɛɛ nɔ Paulo nuɔ shishi. Shi enu nibii ni he hiaa waa ni kɔɔ Yehowa he lɛ ashishi, ni no hã ená nɔmimaa ni mli wa akɛ ena anɔkwale lɛ. Nɔ kome ni baanyɛ ahã nɔmimaa ni wɔyɔɔ akɛ Yehowa Odasefoi ni hiɛ anɔkwale lɛ mli awa ji, ni wɔkɛ bɔ ni amɛhiɔ shi amɛhãa kɛ bɔ ni amɛjáa Nyɔŋmɔ amɛhãa lɛ, baato bɔ ni Yesu hi shi ehã kɛ bɔ ni ejá Nyɔŋmɔ ehã lɛ he. w21.10 18-​19 kk. 2-4

Hɔgbaa, October 8

Kɛ́ eye afii 50 lɛ, ekafata mɛi ni sɔmɔɔ lɛ ahe dɔŋŋ.​—4 Mo. 8:25.

Nyɛmimɛi ni edara, kɛ́ nyɛyɛ be fɛɛ sɔɔmɔ lɛ mli jio, nyɛbɛ mli jio lɛ, nibii pii yɛ ni nyɛbaanyɛ nyɛfee kɛye nyɛbua nyɛnyɛmimɛi lɛ. No hewɔ lɛ, nyɛkayea nyɛtsui akɛ nyɛmiidara yɛ afii amli ni no hewɔ lɛ nyɛnyɛɛɛ nibii komɛi nyɛfee. Moŋ lɛ, nyɛkɛ otii hei amamɔa nyɛhiɛ, ni nyɛkɛ nyɛjwɛŋmɔ amaa nɔ ni nyɛbaanyɛ nyɛtsu lɛ nɔ moŋ fe nɔ ni nyɛnyɛɛɛ nyɛtsu lɛ. Maŋtsɛ David shwe waa ni ema shĩa ehã Yehowa. Shi Yehowa hã David le akɛ ebinuu Solomon moŋ ni baama shĩa lɛ. ­David kpɛlɛ Yehowa yiŋkpɛɛ lɛ nɔ, ni ejɛ etsui muu fɛɛ mli eye ebua kɛ nitsumɔ lɛ. (1 Kro. 17:4; 22:5) David eyanuuu he akɛ, ni Solomon “edako ni ehiɛ esako” hu hewɔ lɛ, lɛ David lɛ ji mɔ ni kulɛ esa akɛ ahã ema tsũ lɛ. (1 Kro. 29:1) David le akɛ, kɛ́ ebaahi tsũ lɛ maa jio, ehiŋ maa jio lɛ, jeee afii ni mɔ ni nyiɛ hiɛ lɛ eye loo eniiashikpamɔ nɔ edamɔ, shi moŋ, edamɔ Yehowa jɔɔmɔ nɔ. Ŋmɛnɛ lɛ, nyɛmimɛi ni edara yɛ afii amli lɛ miikase David. Eyɛ mli akɛ amɛnitsumɔ lɛ etsake moŋ, shi amɛmiiya nɔ amɛkɛ ekãa miisɔmɔ Yehowa. Amɛle akɛ, Yehowa baajɔɔ oblahii ni miitsu nitsumɔ ni be ko ni eho lɛ amɛtsuɔ lɛ. w21.09 9 kk. 4; 10 kk. 5, 8

Ju, October 9

Ebaahã mɛi ni he jɔ lɛ ale nɔ ni ja, ni ebaatsɔɔ mɛi ni he jɔ lɛ egbɛ lɛ.​—Lala 25:9.

Kɛ́ wɔkɛ otii mamɔ wɔhiɛ yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli lɛ, ehãa wɔnáa miishɛɛ ni wɔtsui nyɔɔ wɔmli. Shi esa akɛ wɔkɛ otii ni wɔbaanyɛ wɔshɛ he yɛ wɔnyɛmɔ kɛ wɔshihilɛ naa amamɔ wɔhiɛ, moŋ fe ni wɔbaakwɛ otii ni mɛi kɛmamɔ amɛhiɛ lɛ ni wɔkɛɛ wɔkɛ nomɛi nɔŋŋ miimamɔ wɔhiɛ. Kɛ́ wɔyakwɛ mɔ ko joo nɔ wɔjo lɛ, wɔnijiaŋ baaje wui ni wɔmiishɛɛ hu baatã. (Luka 14:​28) Akɛ Yehowa tsulɔ lɛ, ofata Yehowa weku lɛ he, eshwɛɛɛ ohe kwraa, ni ekɛ bo etooo mɔ ko mɔ ko he. Jeee akɛ ohi fe mɛi krokomɛi hewɔ ni Yehowa gbala bo kɛba emasɛi lɛ. Shi moŋ ekwɛ otsui mli ni ena akɛ, obaa ohe shi, ni oyɛ he miishɛɛ akɛ obaahã etsɔɔ bo nii ni okɛ nɔ ni etsɔɔ bo lɛ atsu nii. Ehiɛ sɔɔ waa kɛ́ ena akɛ oofee bɔ fɛɛ bɔ ni obaanyɛ yɛ esɔɔmɔ lɛ mli. Bɔ ni ofiɔ shi kɛ bɔ ni oyeɔ anɔkwa lɛ tsɔɔ lɛɛlɛŋ akɛ, ohiɛ “tsui kpakpa.” (Luka 8:​15) No hewɔ lɛ, yaa nɔ okɛ onyɛmɔ fɛɛ asɔmɔ Yehowa. Kɛ́ ofee nakai lɛ, obaana nɔ ko “yɛ bo diɛŋtsɛ ohe” ni baahã omii ashɛ ohe.​—Gal. 6:4. w21.07 23 kk. 15; 25 kk. 20

Jufɔ, October 10

Mɔ fɛɛ mɔ ni hãa eshafeelɔ ko kuɔ esɛɛ kɛjeɔ egbɛ gbonyo ni ekɔ lɛ nɔ kɛbaa lɛ, ebaahere eshafeelɔ lɛ yiwala.​—Yak. 5:20.

Esa akɛ wɔto wɔtsui shi wɔmɛ Yehowa kɛji aaye wɔ sane fɔŋ ko. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, kɛ́ asafoŋ onukpai lɛ ná amɛle akɛ nyɛmi ko efee esha ko ni yɔɔ hiɛdɔɔ lɛ, amɛsɔleɔ amɛbiɔ Yehowa “hiɛshikamɔ ni jɛ ŋwɛi lɛ” koni amɛnyɛ amɛna sane lɛ bɔ ni lɛ enaa lɛ lɛ. (Yak. 3:​17) Oti ni ma amɛhiɛ ji, ni amɛye amɛbua mɔ ni etɔ̃ lɛ koni eku esɛɛ kɛje ‘gbɛ gbonyo ni ekɔ lɛ nɔ.’ (Yak. 5:​19, 20) Agbɛnɛ hu, amɛmiisumɔ ni amɛfee nɔ fɛɛ nɔ ni amɛbaanyɛ kɛbu asafo lɛ he, ni amɛshɛje mɛi ni efɔŋfeemɔ lɛ esa amɛhe lɛ amii. (2 Kor. 1:​3, 4) Ni kɛ́ amɛná amɛle akɛ mɔ ko efee esha ko ni yɔɔ hiɛdɔɔ lɛ, klɛŋklɛŋ lɛ, amɛtaoɔ sane lɛ mli koni amɛle anɔkwale fɛɛ ni yɔɔ mli, ni bei komɛi lɛ enɛ heɔ be. No sɛɛ lɛ, amɛsɔleɔ ni amɛjɛɔ Ŋmalɛ lɛ mli amɛkɛ ŋaawoo ni sa hãa mɔ ni efee efɔŋ lɛ ni amɛjajeɔ lɛ “bɔ ni sa kɛkɛ.” (Yer. 30:​11) Kɛ́ sane ko tamɔ nɛkɛ ba lɛ, asafoŋ onukpai lɛ yeee amɛhe oyai amɛkojooo sane lɛ. Kɛ́ amɛtsu sane lɛ he nii bɔ ni Yehowa etsɔɔ akɛ atsu he nii lɛ, asafo muu lɛ fɛɛ náa he sɛɛ. w21.08 10-11 kk. 12-​13

Shɔ, October 11

He ni obaaya lɛ, jɛmɛ maya . . . Omaŋbii baatsɔmɔ mimaŋbii, ni o-Nyɔŋmɔ lɛ, mi-Nyɔŋmɔ.​—Rut 1:16.

Hɔmɔ ko ni ba Israel lɛ hewɔ lɛ, Naomi kɛ ewu lɛ, kɛ amɛbihii enyɔ lɛ fã amɛyahi Moab shikpɔŋ lɛ nɔ. Be ni amɛyɔɔ jɛmɛ lɛ, Naomi wu lɛ gbo. Ebihii enyɔ lɛ bote gbalashihilɛ mli, shi dɔlɛ sane ji, amɛ hu amɛgboi. (Rut 1:​3-5) Oshãrai nɛɛ ni nina ­Naomi lɛ hã ehao ni ewerɛ ho ehe waa. Bɔ ni ehao sɔŋŋ lɛ hewɔ lɛ, esusu akɛ Yehowa ni ehã nibii gbohii nɛɛ enina lɛ. Ewie akɛ: “Yehowa nine ete shi ewo mi.” “Ofe lɛ kɛ mi eye kɛ joomɔ.” “Yehowa ji mɔ ni ete shi ewo mi, ni Ofe lɛ ji mɔ ni kɛ amanehulu eba minɔ lɛ.” (Rut 1:​13, shn., 20, 21) Yehowa le akɛ “yiwaa baanyɛ ahã hiɛshikalɔ aye sɛkɛ.” (Jaj. 7:7) Etsirɛ Rut ni ejie suɔmɔ ni tsakeee kpo etsɔɔ Naomi. Rut jɛ esuɔmɔ mli eshɛje Naomi mii, ni eye ebua lɛ koni ena akɛ Yehowa sumɔɔ lɛ lolo. w21.11 9 kk. 9; 10 kk. 10, 13

Soo, October 12

[Yaa nɔ obi] Nyɔŋmɔ.​—Yak. 1:5.

Kɛ́ akɛɛ wɔkɛ wɔjwɛŋmɔ ama nɔ ni wɔtsuɔ amrɔ nɛɛ yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli lɛ nɔ lɛ, ani no tsɔɔ akɛ wɔkɛ otii ni baaye abua wɔ ni wɔlɛɛ wɔsɔɔmɔ lɛ mli lɛ akamamɔ wɔhiɛ? Dabi kwraa, etsɔɔɔ nakai. Kɛ́ wɔkɛ otii mamɔ wɔhiɛ yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli lɛ, no baaye abua wɔ ni wɔnyɛ wɔtsu babaoo yɛ wɔsɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli ni wɔye wɔbua wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ. Kɛ́ wɔkɛ otii ni sa mamɔ wɔhiɛ, ni wɔkɛ wɔjwɛŋmɔ ma nɔ ni wɔbaanyɛ wɔfee kɛye wɔbua wɔnyɛmimɛi lɛ nɔ lɛ, wɔbaashɛ otii nɛɛ ahe. (Abɛi 11:2; Bɔf. 20:35) Mɛɛ otii obaanyɛ okɛmamɔ ohiɛ? Sɔlemɔ okpa Yehowa fai ni eye ebua bo ni ona otii ni kɛ́ okɛmamɔ ohiɛ lɛ, obaanyɛ oshɛ he. (Abɛi 16:3) Obaanyɛ osɔmɔ akɛ gbɛgbalɔi awalɔ loo daa gbɛgbalɔ, loo oyasɔmɔ yɛ Betel, loo oyaye obua kɛmamɔ Maŋtsɛyeli Asai kɛ asafo lɛ tsũi krokomɛi. Aloo obaanyɛ okase wiemɔ kroko loo ofã kɛya he kroko ni oyashiɛ yɛ jɛmɛ. w21.08 23 kk. 14-​15

Sohaa, October 13

[Yehowa suɔmɔ] ni tsakeee lɛ hiɔ shi kɛyaa naanɔ.​—Lala 136:1.

Yehowa náa suɔmɔ ni tsakeee he miishɛɛ. (Hos. 6:6) Yehowa tsɔ gbalɔ Mika nɔ ewo wɔ hewalɛ ni ‘wɔsumɔ suɔmɔ ni tsakeee.’ (Mika 6:8, shn.) Shi dani wɔbaanyɛ wɔfee nakai lɛ, esa akɛ wɔle nɔ ni suɔmɔ ni tsakeee ji. Mɛni ji suɔmɔ ni tsakeee? Wiemɔ ni ji, “suɔmɔ ni tsakeee” lɛ jeɔ kpo fe shii 200 yɛ Ŋmalɛ Krɔŋkrɔŋ Lɛ​—Jeŋ Hee Shishitsɔɔmɔ lɛ mli. Te etsɔɔ tɛŋŋ? “Biblia Mli Wiemɔi Titrii Amligbalamɔ” ni yɔɔ Jeŋ Hee Shishitsɔɔmɔ lɛ mli lɛ tsɔɔ mli akɛ, kɛ́ mɔ ko sumɔɔ mɔ ko waa ni etu ehe ehã lɛ, ni eyeɔ lɛ anɔkwa lɛ, belɛ eejie suɔmɔ ni tsakeee kpo. Awie kɛfata he akɛ, “bei pii kɛ́ akɛtsu nii yɛ Ŋmalɛ lɛ mli lɛ, ekɔɔ suɔmɔ ni Nyɔŋmɔ yɔɔ kɛhã adesai lɛ he, shi adesai hu baanyɛ ajie suɔmɔ nɛɛ kpo amɛtsɔɔ amɛhe.” Mɔ ko mɔ ko bɛ ni jieɔ suɔmɔ ni tsakeee kpo jogbaŋŋ fe Yehowa. Ebɛ naakpɛɛ akɛ Maŋtsɛ David wie yɛ Yehowa he akɛ: “Ao Yehowa, osuɔmɔ ni tsakeee lɛ shɛɔ ŋwɛi tɔ̃ɔ . . . Ao Nyɔŋmɔ, osuɔmɔ ni tsakeee lɛ jara wa diɛŋtsɛ!” (Lala 36:​5, 7) Ani onaa Nyɔŋmɔ suɔmɔ ni tsakeee lɛ akɛ ejara wa tamɔ bɔ ni David na lɛ lɛ? w21.11 2 kk. 1-2; 3 kk. 4

Hɔɔ, October 14

No hewɔ lɛ, nyɛsɔlea yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ: “Wɔ-Tsɛ ni yɔɔ ŋwɛi.”​—Mat. 6:9.

Yesu, ni ji “bɔɔ nii fɛɛ ateŋ kromɔbi lɛ,” kɛ ŋwɛibɔfoi babaoo fata mɛi ni jáa Yehowa akɛ weku lɛ he. (Kol. 1:​15; Lala 103:​20) Be ni Yesu yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, ehã adesai anɔkwafoi na akɛ, amɛbaanyɛ amɛtsɛ Yehowa akɛ amɛ-Tsɛ. Be ko be ni ekɛ ekaselɔi lɛ wieɔ lɛ, etsɛ Yehowa akɛ ‘e-Tsɛ kɛ amɛ hu amɛ-Tsɛ.’ (Yoh. 20:​17) Kɛ́ wɔjɔɔ wɔhe nɔ wɔhã Yehowa ni wɔhã abaptisi wɔ lɛ, wɔ hu wɔbafataa wɔnyɛmimɛi ni sumɔɔ wɔ waa ni tamɔ weku kɛhã wɔ lɛ he. (Mar. 10:​29, 30) Yehowa wɔ-Tsɛ lɛ sumɔɔ wɔ. Yesu miisumɔ ni wɔna Yehowa tamɔ bɔ ni enaa lɛ lɛ, akɛ Tsɛ ni sumɔɔ wɔ ni wɔbaanyɛ wɔkɛ lɛ agba sane be fɛɛ be, shi jeee akɛ mɔ ko ni bɛ wɔhe dekã ni nɔ ni etaoɔ wɔfee lɛ pɛ ekɛɔ wɔ. Wiemɔ ni ekɛje nɔkwɛmɔnɔ ni ekɛtsɔɔ amɛ bɔ ni asɔleɔ lɛ shishi ji: “Wɔ-Tsɛ.” Be ni Yesu tsɔɔ amɛ bɔ ni asɔleɔ lɛ, kulɛ ebaanyɛ ekɛɛ amɛ akɛ amɛtsɛ Yehowa akɛ “Ofe lɛ,” “Bɔlɔ lɛ,” loo “Naanɔi a-Maŋtsɛ,” ni eji efee nakai kulɛ etɔ̃ko, ejaakɛ yɛ Ŋmalɛ lɛ mli lɛ, akɛ gbɛ́ii nɛɛ fɛɛ tsɛɔ Yehowa. (1 Mo. 49:​25; Rom. 1:​25; 1 Tim. 1:​17) Shi ekɛɛ amɛ akɛ, amɛtsɛ Yehowa akɛ ‘amɛ-Tsɛ.’ w21.09 20 kk. 1, 3

Hɔgbaa, October 15

Manase ná ele akɛ Yehowa ji anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ lɛɛlɛŋ.​—2 Kro. 33:13.

Yehowa tsɔ gbalɔi srɔtoi anɔ ekɛ Maŋtsɛ Manase wie, shi Manase booo toi. “No hewɔ lɛ, Yehowa hã Asiria maŋtsɛ lɛ tatsɛmɛi lɛ ba ni amɛkɛ amɛ [ni ji Yudabii lɛ] bawu, ni amɛmɔ Manase kɛ kpoŋ ni amɛwo lɛ akɔɔble gboklɛi enyɔ ni amɛkɛ lɛ tee Babilon.” Eeenyɛ efee akɛ, be ni ayawo Manase tsuŋ yɛ Babilon lɛ, ehiɛ tserɛ lɛ agbɛnɛ ni ejwɛŋ waa. “Etee nɔ eba ehe shi waa yɛ etsɛmɛi a-Nyɔŋmɔ lɛ hiɛ.” Shi efee nɔ ko hu kɛfata he. “Ekpa Yehowa, e-Nyɔŋmɔ lɛ fai koni ena lɛ mɔbɔ.” Biblia lɛ kɛɛ Manase ‘tee nɔ esɔle ehã Nyɔŋmɔ.’ (2 Kro. 33:​10-12) Sɛɛ mli lɛ, Yehowa hã Manase sɔlemɔi lɛ ahetoo. Nibii ni Manase wie yɛ esɔlemɔi lɛ amli lɛ hã Yehowa na akɛ etsake kwraa. Yehowa musuŋ tsɔ lɛ ni ebo efaikpamɔi lɛ toi, ni ehã eku esɛɛ eyatsa emaŋtsɛyeli lɛ nɔ. Be ni Yehowa kɛ Manase ku esɛɛ lɛ, Manase fee nibii ni hã ana akɛ etsake etsui lɛɛlɛŋ. w21.10 4 kk. 10-​11

Ju, October 16

Mɛi enyɔ hi fe mɔ kome ejaakɛ amɛnáa nii ni amɛtsuɔ waa lɛ he sɛɛ jogbaŋŋ.​—Jaj. 4:9.

Akwila kɛ Priskila shi he ni amɛhi aahu lɛ ni amɛyahi he kroko ni amɛje amɛnitsumɔ, ni ji mama tsũ feemɔ lɛ shishi ehee yɛ he ni amɛtee lɛ. Be ni Akwila kɛ Priskila fã kɛtee Korinto lɛ, amɛye amɛbua asafo ni yɔɔ jɛmɛ lɛ waa, ni amɛ kɛ bɔfo Paulo fee ekome kɛwaje nyɛmimɛi lɛ. Sɛɛ mli lɛ, amɛfã kɛtee hei krokomɛi ni hiamɔ lɛ da yɛ. (Bɔf. 18:​18-21; Rom. 16:​3-5) Amɛkɛ amɛnyɛmɔ fɛɛ sɔmɔ Yehowa, ni enɛ hã amɛná miishɛɛ waa! Gbalashihilɛ mli hefatalɔi ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ baanyɛ akase Priskila kɛ Akwila ni amɛkɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ aye klɛŋklɛŋ gbɛhe yɛ amɛshihilɛ mli. Esaaa akɛ amɛmɛɔ kɛyashi amɛbaabote gbalashihilɛ mli dani amɛkɛ otii amamɔ amɛhiɛ; esa akɛ amɛfee nakai dani amɛbote mli. Kɛ́ gbalashihilɛ mli hefatalɔi fee ekome amɛkɛ otii mamɔ amɛhiɛ yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli, ni amɛmia amɛhiɛ amɛshɛ he lɛ, ehãa amɛnaa Yehowa nine yɛ amɛshihilɛ mli.​—Jaj. 4:​12. w21.11 17 kk. 11-​12

Jufɔ, October 17

Nyɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ abu emami kɛ epapa . . . Miji Yehowa, nyɛ-Nyɔŋmɔ lɛ.​—3 Mo. 19:3.

Eyɛ faŋŋ akɛ, ehe miihia ni wɔbo famɔ ni Nyɔŋmɔ kɛhã akɛ wɔbu wɔfɔlɔi lɛ toi. Hã ehi ojwɛŋmɔ mli akɛ, dani Yehowa kɛ famɔ ni yɔɔ 3 Mose 19:3 lɛ akɛ, mɔ fɛɛ mɔ abu emami kɛ epapa lɛ baahã lɛ, no mli lɛ etsɔ hiɛ ewie akɛ: “Nyɛfea krɔŋkrɔŋ, ejaakɛ mi Yehowa, nyɛ-Nyɔŋmɔ lɛ, miyɛ krɔŋkrɔŋ.” (3 Mo. 19:2) Wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ baanyɛ abi ehe akɛ, ‘Ani miiye famɔ ni Nyɔŋmɔ kɛhã akɛ mikɛ woo ahã mifɔlɔi lɛ nɔ?’ Kɛ́ onuɔ he akɛ obɔko mɔdɛŋ yɛ enɛ gbɛfaŋ lɛ, obaanyɛ otswa ofai shi akɛ kɛjɛ bianɛ kɛyaa lɛ, obaatsake. Nɔ ni eho lɛ, eho. Shi obaanyɛ otswa ofai shi akɛ kɛjɛ bianɛ kɛyaa lɛ, obaaná dekã pii ohã ofɔlɔi lɛ ni oye obua amɛ waa. Ekolɛ obaanyɛ oto gbɛjianɔ ni ofɔ amɛ saramɔ. Agbɛnɛ hu, obaanyɛ oto gbɛjianɔ ni amɛnine ashɛ nibii ni he hiaa amɛ yɛ heloŋ gbɛfaŋ lɛ anɔ, ni oye obua amɛ ni amɛya nɔ amɛsɔmɔ Yehowa ni amɛhi emasɛi kpaakpa. Aloo obaanyɛ owo amɛ hewalɛ ni oshɛje amɛmii. Kɛ́ ofee nibii nɛɛ, belɛ ooye famɔ ni Yehowa kɛhã yɛ 3 Mose 19:3 lɛ nɔ. w21.12 4-5 kk. 10-​12

Shɔ, October 18

Nyɛkpaa mɛi akojomɔ.​—Mat. 7:1.

Maŋtsɛ David tɔ̃ tɔmɔi ni yɔɔ hiɛdɔɔ waa. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ekɛ Bat-sheba fite gbãla, ni ehã agbe ewu lɛ po. (2 Sam. 11:​2-4, 14, 15, 24) Nifeemɔ gbonyo nɛɛ hewɔ lɛ, etɔ David kɛ eŋamɛi krokomɛi lɛ kɛ eweku lɛ mli bii ni eshwɛ lɛ fɛɛ waa. (2 Sam. 12:​10, 11) Be ko hu lɛ, nɔ najiaŋ ni David kɛ ehiɛ baafɔ̃ Yehowa nɔ lɛ, ehã akane Israel asraafoi lɛ be ni Yehowa fãko lɛ akɛ efee nakai. Ani ole nɔ ni jɛ mli kɛba? Tsɛŋemɔ hela gbe Israelbii aaafee 70,000! (2 Sam. 24:​1-4, 10-​15) Eji oyɛ Israel kulɛ, ekolɛ obaakɛɛ akɛ eshai ni David efee lɛ anaa wala tsɔ, ni no hewɔ lɛ esaaa akɛ Yehowa kɛkeɔ lɛ. Shi Yehowa enaaa lɛ nakai. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ ekɛ ejwɛŋmɔ ma bɔ ni David eye lɛ anɔkwa ewala gbii fɛɛ kɛ bɔ ni etsake etsui kwraa lɛ nɔ. Enɛ hewɔ lɛ, ekɛ ehe eshai lɛ ke lɛ. Yehowa le akɛ, David sumɔɔ lɛ waa ni eesumɔ ni efee nɔ ni sa ehiɛ. Ani eŋɔɔɔ onaa akɛ Yehowa kɛ ejwɛŋmɔ maa sui kpakpai ni wɔyɔɔ kɛ nibii kpakpai ni wɔfeɔ lɛ anɔ?​—1 Maŋ. 9:4; 1 Kro. 29:​10, 17. w21.12 19 kk. 11-​13

Soo, October 19

Amrɔ lɛ ena nii, ni ebɔi Yesu sɛɛnyiɛmɔ ni ewo Nyɔŋmɔ hiɛ nyam.​—Luka 18:43.

Yesu musuŋ tsɔ lɛ yɛ mɛi ni eje kpa lɛ ahe. Kɛ́ obaakai lɛ, be ko lɛ etsu ni ayakɛɛ Yohane Baptisilɔ lɛ akɛ: ‘Shwilafoi miina nii agbɛnɛ, obubuafoi miinyiɛ, aahã kpitiyelɔi ahe miitse, toimulɔi miinu nii, ni aatee gbohii ashi.’ Mɛi fɛɛ ni na naakpɛɛ nii ni Yesu fee lɛ ‘jie Nyɔŋmɔ yi.’ (Luka 7:​20-22) Akɛ Kristofoi lɛ, wɔmiisumɔ ni wɔkase Yesu ni wɔjie musuŋtsɔlɛ kpo wɔtsɔɔ mɛi ni eje kpa lɛ. Enɛ hewɔ lɛ, wɔtoɔ wɔtsui shi wɔhãa amɛ ni wɔjieɔ mlihilɛ kpo wɔtsɔɔ amɛ. Yehowa hãko wɔ hewalɛ ni wɔkɛfee naakpɛɛ nii tamɔ Yesu fee lɛ. Shi ehã wɔ hegbɛ akɛ, wɔshiɛ sane kpakpa lɛ wɔtsɔɔ mɛi ni eshwila lɛ ni wɔhã amɛle akɛ, wɔsɛɛ yɛ Paradeiso lɛ mli lɛ, abaagbele amɛhiŋmɛii. Ehã wɔ hegbɛ hu akɛ wɔshiɛ wɔhã mɛi ni leee lɛ ni amɛ hu amɛtamɔ mɛi ni eshwila lɛ, ni wɔye wɔbua amɛ ni amɛkɛ Nyɔŋmɔ abɔ naanyo. (Luka 4:​18) Sane kpakpa nɛɛ hewɔ lɛ, ŋmɛnɛ lɛ, mɛi pii miijie Nyɔŋmɔ yi. w21.12 9 kk. 5

Sohaa, October 20

Nyɛnu Hiob shifimɔ lɛ he, ni nyɛna bɔ ni Yehowa hã enaagbee fee ehã.​—Yak. 5:11.

Kadimɔ akɛ, be ni Yakobo tsɔɔ enyɛmimɛi Kristofoi lɛ nii lɛ, ejɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli efee nakai. Ehã amɛna kɛjɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli akɛ, be fɛɛ be lɛ, Yehowa jɔɔ mɛi ni yeɔ lɛ anɔkwa tamɔ Hiob fee lɛ. Wiemɔi ni Yakobo kɛtsu nii lɛ ashishinumɔ waaa, ni bɔ ni egbala sane lɛ mli ehã lɛ hu mli kã shi faŋŋ. Enɛ hã mɛi ajwɛŋmɔ tee Yehowa nɔ, moŋ fe ni amɛjwɛŋmɔ baaba lɛ enɔ. Mɛni wɔkaseɔ yɛ mli? Esa akɛ nibii ni wɔtsɔɔ mɛi lɛ ajɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli, ni wɔgbala saji amli bɔ ni mɛi baanu shishi oya. Kɛ́ wɔmiitsɔɔ mɛi nii lɛ, esaaa akɛ wɔfeɔ nibii ni baahã mɛi ana akɛ wɔle nii waa. Moŋ lɛ, esa akɛ wɔhã amɛna akɛ Yehowa le nii waa ni esusuɔ amɛhe. (Rom. 11:​33) Nɔ ni baaye abua wɔ ni wɔfee enɛ ji, ni wɔbaajɛ Ŋmalɛ lɛ mli wɔtsɔɔ nii. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, kɛ́ wɔ-Biblia mli nikaselɔi lɛ kɛ shihilɛ ko kpe lɛ, esa akɛ wɔkɛ amɛ asusu Biblia mli saji ahe, ni wɔye wɔbua amɛ ni amɛna bɔ ni Yehowa naa nakai shihilɛ lɛ ehãa kɛ bɔ ni enuɔ he ehãa yɛ he, moŋ fe ni wɔbaatsɔɔ amɛ nɔ ni wɔbaafee eji wɔ wɔkɛ nakai shihilɛ lɛ kpe. Enɛ baahã amɛkɛ nɔ ni amɛkaseɔ lɛ atsu nii, ejaakɛ amɛmiitao amɛsa Yehowa hiɛ, shi jeee wɔ wɔhiɛ. w22.01 10-​11 kk. 9-​10

Hɔɔ, October 21

Suɔmɔ onyɛmi gbɔmɔ tamɔ bo diɛŋtsɛ ohe.​—3 Mo. 19:18.

Nyɔŋmɔ sumɔɔɔ ni wɔyeɔ mɛi awui. Shi nɔ kroko hu yɛ ni eesumɔ ni wɔfee. Kɛ́ Kristofonyo ko miitao esa Nyɔŋmɔ hiɛ lɛ, belɛ esa akɛ esumɔ enyɛmi gbɔmɔ tamɔ lɛ diɛŋtsɛ ehe. Yesu wie nɔ ko ni hãa wɔnaa akɛ, famɔ ni yɔɔ 3 Mose 19:​18 lɛ he miihia waa. Be ko lɛ, Farisifonyo ko bi Yesu akɛ: “Te Mla lɛ mli kitãi lɛ ateŋ nɔ ni he hiaa fe fɛɛ lɛ?” Yesu kɛɛ lɛ akɛ ‘klɛŋklɛŋ kitã kɛ nɔ ni he hiaa fe fɛɛ’ ji, wɔsumɔ Yehowa kɛ wɔtsui muu fɛɛ kɛ wɔsusuma muu fɛɛ kɛ wɔjwɛŋmɔ muu fɛɛ. Kɛkɛ ni Yesu tsɛ 3 Mose 19:​18 lɛ yisɛɛ ni ewie akɛ: “Nɔ ni ji enyɔ lɛ tamɔ no, ni no ji: ‘Suɔmɔ onyɛmi gbɔmɔ tamɔ bo diɛŋtsɛ ohe.’ ” (Mat. 22:​35-​40) Nibii pii yɛ ni wɔbaanyɛ wɔfee kɛtsɔɔ akɛ wɔsumɔɔ mɛi krokomɛi. Ekome ji, ni wɔbaaye famɔ ni yɔɔ 3 Mose 19:​18 lɛ nɔ. Jɛmɛ kɛɛ: “Kaatɔ owele, ni kaabɛ omaŋbii lɛ ateŋ mɔ ko owo omli.” w21.12 10-​11 kk. 11-​13

Hɔgbaa, October 22

Be ni ekwɛ kɔɔyɔɔ ni tswaa waa lɛ, eshe gbeyei. Ni be ni ebɔi nu lɛ shishi yaa lɛ, ebo ekɛɛ: “Nuŋtsɔ, heremɔ mi!”​—Mat. 14:30.

Yesu kpã enine mli ni emɔ Petro mli. Kadimɔ akɛ, be ni Petro kɛ ejwɛŋmɔ ma Yesu nɔ lɛ, enyɛ enyiɛ nu lɛ hiɛ. Shi be ni ekɛ ejwɛŋmɔ ma kɔɔyɔɔ ni naa wa ni tswaa lɛ nɔ lɛ, eyiŋ fee lɛ kɔshikɔshi, eshe gbeyei, ni ebɔi nu lɛ shishi yaa. (Mat. 14:​24-31) Mɛni wɔkaseɔ yɛ Petro sane lɛ mli? Be ni Petro je lɛlɛ lɛ mli ni ebɔi ŋshɔ lɛ hiɛ nyiɛmɔ lɛ, no mli lɛ ejwɛŋŋ kɔɔyɔɔ ni tswaa lɛ he. Yɛ ejwɛŋmɔ mli lɛ, eeya e-Nuŋtsɔ lɛ ŋɔɔ tɔ̃ɔ. Shi be ni eshɛ he ko lɛ, ebɔi kɔɔyɔɔ lɛ kwɛmɔ moŋ fe Yesu, ni enɛ hã eshe gbeyei ni ebɔi nu lɛ shishi yaa. Bɔ ni Petro hemɔkɛyeli lɛ hã enyɛ enyiɛ nu lɛ hiɛ lɛ, nakai nɔŋŋ wɔhemɔkɛyeli lɛ baaye abua wɔ ni wɔnyɛ wɔdamɔ naagbai ni wɔkɛkpeɔ lɛ anaa. Shi kɛ́ wɔkɛ wɔhiɛ efɔ̃ɔɔ Yehowa kɛ eshiwoi lɛ anɔ lɛ, wɔhemɔkɛyeli lɛ mli baagbɔjɔ, ni wɔnaagbai lɛ baasu wɔtsui. No hewɔ lɛ, ekɔɔɔ he eko naagbai ni wɔkɛbaakpe lɛ, esa akɛ wɔkɛ wɔjwɛŋmɔ ama Yehowa nɔ ni wɔhe wɔye akɛ ebaaye ebua wɔ. w21.12 17-​18 kk. 6-7

Ju, October 23

Maba oshĩa lɛ yɛ osuɔmɔ ni tsakeee ni fa babaoo lɛ hewɔ.​—Lala 5:7.

Sɔlemɔ, nikasemɔ, kɛ sanenɔjwɛŋmɔ fata wɔjamɔ lɛ he. Wɔkɛ Yehowa, wɔ-Tsɛ ni yɔɔ ŋwɛi ni sumɔɔ wɔ lɛ, wieɔ kɛtsɔ sɔlemɔ nɔ. ‘Wɔbaleɔ Nyɔŋmɔ,’ ni ji hiɛshikamɔ fɛɛ Jɛɛhe lɛ, kɛtsɔ Biblia lɛ kasemɔ nɔ. (Abɛi 2:​1-5) Kɛ́ wɔsusu Yehowa sui ni nɔ bɛ kɛ nibii ni eto eyiŋ akɛ ebaafee ehã wɔ kɛ adesai fɛɛ lɛ ahe lɛ, belɛ wɔmiijwɛŋ nibii ni wɔkase yɛ ehe lɛ anɔ ji no. Enɛɛmɛi ji nibii ni he hiaa fe fɛɛ ni wɔbaanyɛ wɔkɛ wɔbe atsu. Shi te wɔbaafee tɛŋŋ wɔná be ni wɔkɛfeɔ nibii nɛɛ ahe sɛɛ jogbaŋŋ lɛ? Kɛ́ ebaahi lɛ, taomɔ he ko ni yɔɔ diŋŋ. Yesu fee enɛ he nɔkwɛmɔnɔ. Dani ebaaje eshikpɔŋ lɛ nɔ sɔɔmɔ lɛ shishi lɛ, eyaye gbii 40 yɛ ŋa lɛ nɔ. (Luka 4:​1, 2) Akɛni ŋa lɛ nɔ ejɔ diŋŋ hewɔ lɛ, Yesu ná hegbɛ esɔle ehã e-Tsɛ Yehowa ni esusu nitsumɔ ni Yehowa kɛwo edɛŋ lɛ he. Enɛ ye ebua Yesu ni enyɛ edamɔ kai kɛ shihilɛi ni mli wawai ni ekɛkpe sɛɛ mli lɛ anaa. w22.01 27-​28 kk. 7-8

Jufɔ, October 24

Kɛ́ ŋaawolɔi pii yɛ lɛ, nibii yaa nɔ jogbaŋŋ.​—Abɛi 15:22.

Asafoŋ onukpa ko loo nyɛmi ko ni bɔɔ mɔdɛŋ yɛ asafo lɛ mli lɛ baanyɛ agbala wɔjwɛŋmɔ kɛya gbɛ ko ni wɔkɔ ni ehiii ni esa akɛ wɔtsake lɛ nɔ. Kɛ́ mɔ ko jɛ Biblia lɛ mli ewo wɔ ŋaa lɛ, no tsɔɔ akɛ esumɔɔ wɔsane waa, ni esa akɛ wɔbo lɛ toi ni wɔkɛ ŋaa ni ewoɔ wɔ lɛ atsu nii. Bei komɛi lɛ, kɛ́ Yehowa tsɔ gbɛ ni ji enyɔ lɛ, ni ji, asafoŋ onukpai lɛ loo wɔnyɛmimɛi lɛ anɔ ewo wɔ ŋaa lɛ, ewa waa kɛhã wɔ akɛ wɔbaabo toi ni wɔkɛtsu nii. Bei komɛi po lɛ wɔmli fuɔ. Mɛni hewɔ? Wɔle akɛ wɔyeee emuu, shi kɛ́ mɔ ko gbala wɔjwɛŋmɔ kɛtee nɔ ko ni wɔfee ni ejaaa lɛ nɔ lɛ, ewa kɛhã wɔ akɛ wɔbaakpɛlɛ nɔ. (Jaj. 7:9) Ekolɛ wɔkɛ nibii baajie wɔnaa. Wɔbaanu he akɛ mɔ ni wo wɔ ŋaa lɛ sumɔɔɔ wɔsane loo gbɛ ni etsɔ nɔ ewo wɔ ŋaa lɛ ehiii. Ekolɛ wɔbaatao tɔmɔ yɛ mɔ ni wo wɔ ŋaa lɛ he ni wɔwie akɛ, ‘Lɛ diɛŋtsɛ lɛ ewo ehe ŋaa egbe naa ni eeba ebawo mi ŋaa lɛ?’ Kɛ́ ŋaawoo lɛ eyaŋɔɔɔ wɔnaa lɛ, wɔboŋ toi loo wɔbaayabi mɛi ni baakɛɛ wɔ nɔ ni baaŋɔɔ wɔnaa lɛ ŋaawoo. w22.02 8-9 kk. 2-4

Shɔ, October 25

Kɛji nyɛhi shi kpoo ni nyɛkɛ nyɛhiɛ fɔ̃ minɔ lɛ, nyɛbaaná hewalɛ.​—Yes. 30:15.

Yɛ jeŋ hee lɛ mli po lɛ, kɛ́ wɔkwɛɛɛ ni ahi lɛ, wɔbaawie wɔshi Yehowa yɛ bɔ ni ebaatsu nibii komɛi ahe nii ehã lɛ hewɔ. Mɛni hewɔ wɔwieɔ nakai? Bo lɛ, susumɔ bɔ ni Israelbii lɛ fee amɛnii amɛhã be ni Yehowa jie amɛ kɛje nyɔŋyeli mli yɛ Ejipt lɛ sɛɛ etsɛɛɛ lɛ he okwɛ. Akɛni amɛnáaa niyenii ni amɛyeɔ yɛ Ejipt lɛ eko amɛye hewɔ lɛ, amɛteŋ mɛi komɛi wie amɛshi Yehowa, ni amɛbu mana, ni ji niyenii ni ekɛhã amɛ lɛ, akɛ eyɛ nyaŋemɔ. (4 Mose 11:​4-6; 21:5) Kɛ́ wɔkwɛɛɛ ni ahi lɛ, wɔ hu wɔbaafee wɔnii nakai nɔŋŋ yɛ amanehulu kpeteŋkpele lɛ sɛɛ. Kɛ́ Yehowa kpãtã jeŋ fɔŋ nɛɛ hiɛ lɛ, nitsumɔ enyiɛ ehe baahia ni wɔtsu kɛsaa shikpɔŋ lɛ nɔ fiofio ni etsɔ paradeiso? Wɔleee. Shi ekolɛ wɔbaatsu nii waa, ni wɔnáŋ nibii mlɛo amrɔ nɔŋŋ. Ani wɔbaawie wɔshi Yehowa yɛ nibii ni ekɛbaahã wɔ yɛ nakai beiaŋ lɛ ahe? Kɛ́ wɔhiɛ sɔɔ nibii ni Yehowa kɛdroɔ wɔ bianɛ lɛ, ekã shi faŋŋ akɛ, wɔhiɛ baasɔ nibii ni ekɛbaadro wɔ yɛ nakai beiaŋ lɛ hu. w22.02 7 kk. 18-​19

Soo, October 26

[Amɛbaamɔ] Yudanyo kome atade kakadaŋŋ mli . . . kpɛŋŋ, ni amɛbaakɛɛ akɛ: “Wɔkɛ nyɛ baaya.”​—Zak. 8:23.

Wiemɔi ni ji, “Yudanyo” kɛ “nyɛ” ni akɛtsu nii yɛ gbalɛ ni yɔɔ Zakaria 8:​23 lɛ mli lɛ fɛɛ kɔɔ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ateŋ mɛi ni eshwɛ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ ahe. (Rom. 2:​28, 29) “Hii nyɔŋma ni jɛ jeŋmaji lɛ anɔ wiemɔi lɛ fɛɛ amli” lɛ damɔ shi kɛhã gwantɛŋi krokomɛi lɛ. Gbalɛ lɛ kɛɛ ‘amɛbaamɔ Yudanyo kome lɛ atade kakadaŋŋ lɛ mli kpɛŋŋ,’ ni tsɔɔ akɛ, amɛkɛ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ baafee ekome kɛjá Yehowa. Nakai nɔŋŋ yɛ gbalɛ ni yɔɔ Ezekiel 37:​15-19, 24, 25 lɛ naa lɛ, Yehowa ehã mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ kɛ gwantɛŋi krokomɛi lɛ efee ekome waa diɛŋtsɛ. Gbalɛ lɛ wie tsei enyɔ komɛi ahe. Mɛi ni yɔɔ hiɛnɔkamɔ akɛ amɛbaaya ŋwɛi lɛ tamɔ tso ni aŋma “Yuda” yɛ nɔ lɛ (Yuda ji akutso ni ahalaa maŋtsɛ yɛ mli yɛ Israel), ni mɛi ni yɔɔ hiɛnɔkamɔ akɛ amɛbaahi shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ tamɔ “Efraim tso” lɛ. Yehowa baafee kui enyɔ nɛɛ ekome koni amɛtsɔ “tso kome.” Ni tsɔɔ akɛ, amɛbaafee ekome kɛsɔmɔ yɛ Maŋtsɛ kome, ni ji Kristo Yesu lɛ shishi.​—Yoh. 10:16. w22.01 22 kk. 9-​10

Sohaa, October 27

Nyɛkwɛa jogbaŋŋ ni nyɛkafea nyɛjalɛ nifeemɔi lɛ yɛ gbɔmɛi ahiɛ koni amɛna nyɛ.​—Mat. 6:1.

Yesu wie akɛ, mɛi komɛi yɛ ni kɛ́ amɛmiifee ohiafoi ejurɔ lɛ, amɛsumɔɔ ni mɛi ana nɔ ni amɛfeɔ amɛhãa ohiafoi lɛ ni amɛwo amɛhiɛ nyam. No hewɔ lɛ, eyɛ mli akɛ mɛi nɛɛ miifee mɛi ekpakpa moŋ, shi amɛ ekpakpafeemɔ lɛ esaaa Yehowa hiɛ. (Mat. 6:​2-4) Kɛ́ wɔmiitao wɔtsɔmɔ mɛi kpakpai lɛ, belɛ kɛ́ wɔmiifee ekpakpa lɛ, esa akɛ wɔfee kɛ yiŋtoo kpakpa. No hewɔ lɛ, obaanyɛ obi ohe akɛ, ‘Kɛ́ mina nɔ ko ni manyɛ mafee kɛye mabua mɔ ko lɛ, ani mifeɔ? Ni kɛ́ mifeɔ lɛ, ani mifeɔ kɛ jwɛŋmɔ kpakpa?’ Kɛ́ Yehowa mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ miitsu nii yɛ wɔnɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔfee nɔ fɛɛ nɔ ni etaoɔ ni wɔfee lɛ. (1 Mo. 1:2) Yesu kaselɔ Yakobo wie akɛ: “Hemɔkɛyeli ni nitsumɔi fataaa he lɛ ji hemɔkɛyeli ni egbo.” (Yak. 2:​26) Ni nakai nɔŋŋ eji yɛ sui krokomɛi lɛ ni Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ woɔ lɛ hu agbɛfaŋ. No hewɔ lɛ, be fɛɛ be ni wɔbaajie sui nɛɛ akpo lɛ, ehãa anaa akɛ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ miiye eebua wɔ. w22.03 11-​12 kk. 14-​16

Hɔɔ, October 28

Bɔ ni Mɔ Krɔŋkrɔŋ ni tsɛ nyɛ lɛ yɔɔ lɛ, nyɛ hu nyɛfea mɛi krɔŋkrɔŋi yɛ nyɛnifeemɔi fɛɛ amli.​—1 Pet. 1:15.

Ekolɛ wɔjáa Yehowa daa, ni wɔfeɔ mɛi ekpakpa. Shi nitsumɔ ko yɛ ni he hiaa waa ni bɔfo Petro wo Kristofoi fɛɛ hewalɛ ni amɛtsu. Dani ebaawo wɔ hewalɛ ni wɔfee krɔŋkrɔŋ yɛ wɔnifeemɔi fɛɛ amli lɛ, ewie akɛ: “Nyɛsaa nyɛjwɛŋmɔi nyɛtoa nitsumɔ.” (1 Pet. 1:​13) Mɛɛ nitsumɔ he no mli lɛ ewieɔ lɛ? No ji, jajemɔ ni Kristo nyɛmimɛi ni afɔ amɛ mu lɛ baajaje ‘mɔ ni tsɛ amɛ lɛ “agbojei” lɛ’ amɛtsɔɔ yɛ he fɛɛ he lɛ. (1 Pet. 2:9) Nitsumɔ nɛɛ ji nitsumɔ ni he hiaa fe fɛɛ, ni eyeɔ ebuaa mɛi fe nitsumɔi krokomɛi fɛɛ. Ŋmɛnɛ lɛ, Kristofoi fɛɛ ená hegbɛ akɛ amɛbaatsu eko. Ni eji hegbɛ krɛdɛɛ ni Nyɔŋmɔ webii ni yɔɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ená akɛ amɛbaashiɛ kɛ ekãa ni amɛtsɔɔ mɛi nii be fɛɛ be. (Mar. 13:​10) Kɛ́ wɔmia wɔhiɛ wɔtsu nitsumɔ nɛɛ, no tsɔɔ akɛ wɔsumɔɔ Nyɔŋmɔ, ni wɔsumɔɔ wɔnyɛmi gbɔmɔ hu. Agbɛnɛ hu, ehãa anaa akɛ, wɔmiisumɔ ni ‘wɔfee krɔŋkrɔŋ’ yɛ wɔnifeemɔi fɛɛ amli. w21.12 13 kk. 18

Hɔgbaa, October 29

Kɛ́ nyɛkɛ nɔ ko ke mɔ ko lɛ, mi hu mikɛke lɛ.​—2 Kor. 2:10.

Bɔfo Paulo hã ehi ejwɛŋmɔ mli be fɛɛ be akɛ, enyɛmimɛi lɛ miisumɔ ni amɛfee nɔ ni ja. Ele akɛ kɛ́ mɔ ko tɔ̃ lɛ, no etsɔɔɔ akɛ gbɔmɔ gbonyo ni. Esumɔɔ enyɛmimɛi lɛ waa. No hewɔ lɛ, ekɛ ejwɛŋmɔ ma amɛsui kpakpai lɛ anɔ. Paulo le akɛ enyɛmimɛi lɛ ejeŋ gbɛ akɛ amɛmiifee nɔ ko ni Yehowa sumɔɔɔ, ni no hewɔ lɛ kɛ́ amɛtɔ̃ lɛ, enaa lɛ akɛ kɛ́ aye abua amɛ lɛ amɛbaanyɛ amɛfee nɔ ni ja. Susumɔ bɔ ni Paulo kɛ nyɛmimɛi yei enyɔ komɛi ni yɔɔ Filipi asafo lɛ mli ni atsɛɔ amɛ Evodia kɛ Sintika lɛ ye ehã lɛ he okwɛ. (Fip. 4:​1-3) Etamɔ nɔ ni no mli lɛ, naagba yɛ nyɛmimɛi yei enyɔ nɛɛ ateŋ. Shi Paulo ewieee amɛhiɛ, ni enaaa amɛ akɛ gbɔmɛi gbohii hu. Moŋ lɛ, ekɛ ejwɛŋmɔ ma amɛsui kpakpai lɛ anɔ. Ele akɛ nyɛmimɛi yei anɔkwafoi nɛɛ kɛ afii pii esɔmɔ Yehowa, ni Yehowa sumɔɔ amɛ. Akɛni Paulo ná amɛhe jwɛŋmɔ kpakpa hewɔ lɛ, ewo amɛ hewalɛ ni amɛsaa amɛteŋ, emiishɛɛ etãaa, ni naanyobɔɔ kpakpa ni yɔɔ ekɛ nyɛmimɛi ni yɔɔ nakai asafo lɛ mli lɛ ateŋ lɛ fiteee. w22.03 30 kk. 16-​18

Ju, October 30

Yehowa yɛ mɛi ni tsui ekumɔ lɛ amasɛi; ehereɔ mɛi ni werɛ eho amɛhe lɛ.​—Lala 34:18.

Toiŋjɔlɛ ni Yehowa hãa lɛ baaye abua wɔ ni wɔkaye wɔtsui fe nine, ni agbɛnɛ hu, wɔnyɛ wɔsusu saji ahe jogbaŋŋ. Nyɛmi yoo ko ni atsɛɔ lɛ Luz lɛ ná enɛ mli niiashikpamɔ. Ewie akɛ: “Bei pii lɛ, minuɔ he akɛ mihe efee shoo. Bei komɛi lɛ, enɛ hãa minuɔ he akɛ Yehowa sumɔɔɔ misane. Shi kɛ́ minu he nakai lɛ, misɔleɔ mihãa Yehowa amrɔ nɔŋŋ ni mikɛɔ lɛ bɔ ni minuɔ he mihãa lɛ. Kɛ́ misɔle nakai lɛ, ehãa mitsui nyɔɔ mimli.” Nyɛmi yoo nɛɛ niiashikpamɔ lɛ hãa wɔnaa akɛ, sɔlemɔ yeɔ ebuaa wɔ ni wɔkaye wɔtsui fe nine. (Fip. 4:​6, 7) Wɔle akɛ Yehowa kɛ Yesu baaye abua wɔ kɛ́ wɔ mɔ ko gbo. Wɔle hu akɛ, esa akɛ wɔmusuŋ atsɔ wɔ yɛ mɛi ahe ni wɔshiɛ wɔhã amɛ ni wɔtsɔɔ amɛ nii ejaakɛ Yehowa Nyɔŋmɔ kɛ Yesu Kristo hu jieɔ su ni nɔ bɛ nɛɛ kpo. Yehowa kɛ e-Bi lɛ le wɔgbɔjɔmɔi lɛ ni amɛnuɔ he amɛhãa wɔ, ni amɛmiisumɔ ni amɛye amɛbua wɔ ni wɔfi shi. Enɛ ni wɔbale lɛ shɛjeɔ wɔmii waa. Wɔmiikpa be ni Yehowa baaye shi ni ewo akɛ ‘ebaatsumɔ wɔhiŋmɛiiaŋ yaafonui fɛɛ’ lɛ gbɛ waa!​—Kpo. 21:4. w22.01 15 kk. 7; 19 kk. 19-​20

Jufɔ, October 31

Nyɛtsɔa agbó bibioo lɛ mli, ejaakɛ agbó ni da kɛ gbɛ ni lɛɛ lɛ ji nɔ ni kɛ mɔ yaa hiɛkpatamɔ mli, ni mɛi babaoo ji mɛi ni tsɔɔ agbó nɛɛ mli.​—Mat. 7:13.

Yesu tsĩ agbói enyɔ kɛ gbɛi enyɔ tã. Ekɛɛ gbɛ lɛ ekome “lɛɛ” ni ekroko lɛ “elɛɛɛ.” (Mat. 7:​14) Ewieee akɛ gbɛ ni ji etɛ ko yɛ. Wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ baahala gbɛi enyɔ nɛɛ ateŋ nɔ ni ebaatsɔ nɔ. Enɛ ji yiŋ ni he hiaa fe fɛɛ ni wɔbaakpɛ yɛ wɔshihilɛ mli, ejaakɛ no baatsɔɔ kɛji wɔbaaná naanɔ wala aloo wɔnáŋ. Mɛi babaoo nyiɛ “gbɛ ni lɛɛ lɛ” nɔ, ejaakɛ enɔ nyiɛmɔ waaa. Dɔlɛ sane ji akɛ, amɛteŋ mɛi babaoo sumɔɔɔ ni amɛshiɔ gbɛ nɛɛ nɔ, ejaakɛ amɛsumɔɔɔ ni esoroɔ amɛ yɛ mɛi krokomɛi ahe. Amɛyɔseee akɛ gbɛ nɛɛ kɛ mɔ yaa gbele mli, ni akɛ, Satan Abonsam ji mɔ ni miisumɔ ni mɛi anyiɛ nɔ. (1 Kor. 6:​9, 10; 1 Yoh. 5:19) Gbɛ kroko lɛ ni Yesu wie he lɛ ji “gbɛ ni elɛɛɛ lɛ,” ni ekɛɛ mɛi fioo ji mɛi ni naa nakai gbɛ lɛ. Mɛni hewɔ? Kadimɔ akɛ, yɛ kuku ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli lɛ, Yesu bɔ esɛɛnyiɛlɔi lɛ kɔkɔ yɛ amale gbalɔi ahe.​—Mat. 7:​15. w21.12 22-​23 kk. 3-5

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje