Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w91 9/1 bf. 3-4
  • Ani Nibii Hi Lɛlɛŋ Tamɔ Bɔ Ni Wɔnaa Lɛ?

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Ani Nibii Hi Lɛlɛŋ Tamɔ Bɔ Ni Wɔnaa Lɛ?
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1991
  • Saneyitsei Bibii
  • Ákɛ Susumɔ Hee Kroko Miifata He
  • Ani Eyɛ Ŋwɛi Sɛɛfimɔ?
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1991
w91 9/1 bf. 3-4

Ani Nibii Hi Lɛlɛŋ Tamɔ Bɔ Ni Wɔnaa Lɛ?

“Ekolɛ [Berlin] gbogbo Iɛ mli baagbulɔ fɔji babaoo beni Boka-kɛ-Anai teŋ sharamɔ yaa hiɛ lɛ. Shi ebaahe afii babaoo, aloo yinɔi po, dani abaakumɔ eshwie shi. Germany sɔrɔtoi anyɔ lɛ efeŋ ekome dɔŋŋ kɔkɔɔkɔ.” Nɛkɛ ji bɔ ni Amerika adafitswaa wolo tɛtrɛɛ ko ni ehe gbɛi waa lɛ ŋma yɛ March 1989.

Nɔ ni shɛɛɛ gbii 250 sɛɛ​—jeee afii, aahu po ni wɔɔkɛɛ yinɔi​—lɛ, gbogboi lɛ bɔi kuumɔ. Beni shɛɔ otsii fioo pɛ lɛ ekukuji akpei abɔ, ni amrɔ nɛɛ ebafee kaimɔ nibii kɛkɛ lɛ, ebatsɔmɔ nitsumɔ hei okpɔlɔi anɔ saamɔ nibii yɛ je lɛŋ fɛɛ.

YƐ NAAGBEE lɛ, Dade Muhɔɔ ni ebɔ ŋkanale waa lɛ mli egba enyɔ, ni eha hiɛnɔkamɔ lɛ mli ewa waa akɛ jeŋ toiŋjɔlɛ kɛ shweshweeshwe shihilɛ namɔ ebɛŋkɛ agbɛnɛ. Gulf Ta ni awuu yɛ Boka Teŋgbɛ lɛ po haaa hiɛnɔkamɔ ni ayɔɔ akɛ akaŋshii ni ehi shi yɛ be babaoo mli yɛ Boka kɛ Anai teŋ lɛ eba enaagbee, ni akɛ jeŋ shihilɛ hee ko ebɛŋkɛ lɛ aba shi.

Ákɛ Susumɔ Hee Kroko Miifata He

Kɛjɛ jeŋ ta ni ji enyɔ lɛ mli kɛbaa nɛɛ, anaa mɔdɛŋ ni abɔɔ ni akɛfee Europa fɛɛ ekome lɛ he odaseyeli. Yɛ 1951 lɛ, Europa Anaigbɛ maji lɛ to Europa Ŋai kɛ Dadei Akuu lɛ shishi. Nɔ ni nyiɛ enɛ sɛɛ yɛ 1957 mli ji Europa Jarayeli Kuu Kome lɛ hu. Yɛ 1987 mli lɛ, nɛkɛ majimaji ateŋ kuu ni emli maji lɛ ayibɔ ji 12, (ni amrɔ nɛɛ amɛyibɔ fɛɛ ji mɛi akpekpei 342) lɛ kɛ oti ko ma amɛhiɛ akɛ, beni aaashɛ 1992 lɛ, esa akɛ ekomefeemɔ aba amɛteŋ kɛmɔ shi yɛ shika helɛtemɔ mli. Ni amrɔ nɛɛ etamɔ nɔ ni maŋkwramɔŋ ekomefeemɔ ni eye emuu hu baanyɛ aba. Mɛɛ tsakemɔ ni haa mɔ mii shɛɔ ehe enɛ ji nɛkɛ kɛjɛ Europa ni hi shi yɛ nyɛsɛɛ afii ni eho lɛ amli lɛ yinɔsane ni lá ekpa mli fɛɛ kpɔtɔɔ lɛ he!

Shi, yɛ maŋkwramɔŋ tsakemɔi kpelei ni ba nyɛsɛɛ nɛɛ nɔŋŋ lɛ hewɔ lɛ, aasusu 1992 he akɛ afi ko ni he hiaa waa. Wiemɔi ni akaa hiɛ awieɔ lɛ efa babaoo akɛ tsutsu Komunist maji ni yɔɔ Europa Bokagbɛ lɛ hu baafata Europa ni efee ekome lɛ he yɛ naagbee kwraa.

Ani Eyɛ Ŋwɛi Sɛɛfimɔ?

Nyɔŋmɔ jamɔ kui komɛi, ni kuɔ amɛhiɛ amɛfɔɔ shishitoo mla ni ji Kristofoi ahe ni amɛkɛwooo maŋ saji amli lɛ nɔ lɛ, eŋmɛ gbɛ ni afii nyɔŋmai abɔ ni akɛtsi Nyɔŋmɔ jamɔ naa yɛ Europa Bokagbɛ lɛ etsirɛ amɛyisɛɛ ni amɛkɛ amɛhe ewo maŋkwramɔ mli vii. Beni ewieɔ enɛ he lɛ, German adafitswaa wolo ni atsɛɔ lɛ Frankfurter Allgemeine Zeitung lɛ kadi akɛ “anyɛŋ aje yelikɛbuamɔ ni Kristofoi kɛha ni no ha tsakemɔi nɛɛ ba Bokagbɛ lɛ he ŋwane,” ni ekɛfata he akɛ “eyɛ faŋŋ akɛ gbɛfaŋnɔ ni amɛna yɛ mli lɛ jeee nɔ ko bibioo.” Egbala mli faŋŋ akɛ: “Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, yɛ Poland nɛkɛ lɛ, jamɔ kɛ ehe kpɛtɛ maŋ lɛ he, ni sɔlemɔ lɛ bafee nɔyeli kuu lɛ shitee-kɛ-wolɔ ni kuɛŋ ti; yɛ GDR [tsutsu East Germany] lɛ, sɔlemɔ lɛ ha mɛi ni wieɔ waa amɛshiɔ nɔyeli lɛ na hegbɛi ni amɛŋmɛ amɛ gbɛ po ni amɛkɛ amɛ sɔlemɔ tsui lɛ atsu amɛyiŋtoi ahe gbɛjianɔtoi ahe nii; yɛ Czechoslovakia hu lɛ, Kristofoi kɛ mɛi ni fiɔ kwamaŋ nɔyeli sɛɛ lɛ kpe yɛ tsuŋwoo he, ni amɛbasumɔ amɛhe sane, ni yɛ naagbee kwraa lɛ amɛfee ekome.” Ni yɛ Romania po, he ni “sɔlemɔi lɛ batsɔmɔ Ceauşescu nɔyeli lɛ najiaŋdamɔlɔi ni kɛ anɔkwayeli fiɔ esɛɛ lɛ,” osɔfo Laszlo Tökes ni asusu akɛ nɔyeli lɛ miitao emɔ lɛ lɛ ji nɔ ni kɛ maŋ hiɛ atuatsemɔ lɛ ba.

Vatican hu he yɛ mli. Time wolo tɛtrɛɛ lɛ wie yɛ December 1989 akɛ: “Eyɛ mli akɛ Gorbachev nɔyeli gbɛjianɔtoo ni ji ehe ni ekɛwooo maŋ ko sane mli lɛ ji nɔ titri ni kɛ heyeli ni eba Europa Bokagbɛ fɛɛ oya yɛ nyɔji fioo ni eho lɛ mli lɛ ba moŋ, shi John Paul sa ehe yijiemɔ ni shɛɔ shɔŋŋ lɛ mli babaoo. . . . Yɛ 1980 afii lɛ amli fɛɛ lɛ, ewiemɔi lɛ mamɔ Europa fɛɛ ni efee ekome kɛjɛ Atlantic ŋshɔ lɛ naa aahu kɛyashi Ural gɔji lɛ ahe tɔɔ, ni Kristofoi amumɔ ji nɔ ni tsirɛɔ amɛ lɛ nɔ mi waa diɛŋtsɛ.” No hewɔ lɛ, titri lɛ, yɛ be mli ni etee eyasra Czechoslovakia yɛ April 1990 mli lɛ, paapa lɛ wie akɛ ehiɛ ka nɔ waa akɛ egbɛfaa nɛɛ baagbele shinaai heei yɛ Boka kɛ Anai teŋ. Etswa adafi akɛ aato gbɛjianɔ ni osɔfo nukpai ni yɔɔ Europa lɛ fɛɛ akpe ni amɛsusu gbɛi ni amɛaatsɔ nɔ amɛha eninaa ni kɔɔ “Europa ni efee ekome yɛ e-Kristofoi ashishifa nɔdaamɔ nɔ” he lɛ aba mli lɛ he.

Ani Germany ni efee ekome ni yɔɔ shishitoo ni ji Europa ni efee ekome lɛ mli lɛ nyɛŋ afee nɔ ni miitsɔ Europa fɛɛ ni efee ekome kwraa lɛ hiɛ, kɛ agbɛnɛ nɔ ni kɛ jeŋ ni efee ekome lɛ aaaba? Ani bɔ ni jamɔ kɛ ehe ewo mli lɛ etsɔɔɔ akɛ enɛ ji nɔ ni Biblia lɛ ewo shi yɛ he lɛ? Eka shi faŋŋ akɛ, akɛni osɔfoi ni yɔɔ Boka kɛ Anai lɛ fɛɛ miitsu nii yɛ maŋkwramɔ gbɛjianɔtoo kome shishi kɛha toiŋjɔlɛ kɛ shweshweeshwe shihilɛ hewɔ lɛ, ani wɔnyɛŋ wɔkpa gbɛ akɛ etsɛŋ ni enɛ aaaba mli diɛŋtsɛ? Nyɛhaa wɔkwɛa.

[Shikpɔŋ he mfoniri/Mfoniri ni yɔɔ baafa 4]

Protestant Nikolai Sɔlemɔ lɛ yɛ Leipzig​—maŋkwramɔŋ tsakemɔi kpele ni ba oya yɛ Germany lɛ he okadi

Maji ni yɔɔ Europa Jarayeli Kuu Kome lɛ mli

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje