Amɛna Toiŋjɔlɛ yɛ Jeŋ ni Efee Basabasa Mli
MFONIRI ni yɔɔ wolo tɛtrɛɛ nɛɛ hiɛgbɛ lɛ miitsɔɔ ta ko ni awuu yɛ Bosnia kɛ Herzegovina. Ani toiŋjɔlɛ baanyɛ aba he ko ni tamɔ nɛkɛ? Nɔ ni yɔɔ naakpɛɛ ji akɛ, hetoo lɛ ji hɛɛ. Yɛ be mli ni Roman Katolik, Bokagbɛ Orthodɔks, kɛ Muslim kui ni yɔɔ nakai shikpɔŋ ni naa amanehulu lɛ nɔ lɛ wuuɔ ta kɛha shikpɔŋkuku lɛ, aŋkroaŋkroi babaoo miishwe ni amɛna toiŋjɔlɛ, ni mɛi komɛi ena hu.
Djorem weku lɛ hi Sarajevo maŋ lɛ mli, ni Yehowa Odasefoi ji amɛ. Yɛ basabasa feemɔ ni yɔɔ nakai maŋtiase lɛ mli lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, amɛtee nɔ amɛsara amɛ akutsoŋbii daa ni amɛkɛ amɛ gba Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa lɛ he sane. (Mateo 24:14) Mɛni hewɔ? Ejaakɛ Djorem weku lɛ le akɛ Maŋtsɛyeli nɛɛ ji nɔ ni yɔɔ diɛŋtsɛ, ni ato shishi yɛ ŋwɛi momo, ni no ji adesai ahiɛnɔkamɔ ni fe fɛɛ, kɛ amɛhiɛnɔkamɔ koome pɛ kɛha toiŋjɔlɛ namɔ. Yehowa Odasefoi yɛ hekɛnɔfɔɔ kɛmɔ shi yɛ nɔ ni bɔfo Paulo tsɛ lɛ akɛ “hejɔlɛ sanekpakpa lɛ” mli. (Efesobii 2:17) Kɛtsɔ gbɔmɛi tamɔ Bozo kɛ Hena Djorem nɔ lɛ, mɛi babaoo miina toiŋjɔlɛ yɛ Bosnia kɛ Herzegovina.
Toiŋjɔlɛ Diɛŋtsɛ ko Baaba
Babaoo yɛ ni abaanyɛ awie yɛ Djorem weku lɛ he. Shi klɛŋklɛŋ lɛ, ha wɔgba gbalashihilɛ mli hefatalɔi krokomɛi ni ná hekɛnɔfɔɔ yɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ mli lɛ ahe sane dã. Amɛgbɛi ji Artur kɛ Arina. Kulɛ amɛkɛ amɛbihii bibii yɛ kwasafo nɔyeli maji ni hi tsutsu Soviet Union shikpɔŋkuku lɛ mli lɛ eko mli. Beni maŋ ta fɛ lɛ, Artur yafata fã kome he ni ekɛ amɛ wuu. Shi, etsɛɛɛ kwraa kɛkɛ ni ebi ehe akɛ, ‘Mɛni hewɔ miwuuɔ mishiɔ gbɔmɛi nɛɛ ni tsutsu ko lɛ mikɛ amɛ yɔɔ akutsoŋ lɛ?’ Eshi maŋ lɛ mli kwraa, ni yɛ jaramɔ shihilɛi babaoo sɛɛ lɛ, ekɛ eweku ni eto shishi etsɛko lɛ yashɛ Estonia.
Be ko ni etee St. Petersburg lɛ, Artur kɛ Yehowa Odasefoi kpe ni ená nɔ ni ekase yɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he lɛ he miishɛɛ waa. Yehowa suɔmɔnaa nii ji akɛ, etsɛŋ ni Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ baafee nɔyeli koome pɛ ni yeɔ adesai anɔ. (Daniel 2:44) Nakai beaŋ lɛ, toiŋjɔlɛ baahi shikpɔŋ lɛ nɔ, ni awuŋ maŋ tai loo majimaji ateŋ tai dɔŋŋ. Yesaia gba yɛ nakai be lɛ he akɛ: “Amɛfeŋ efɔŋ ni amɛfiteŋ nii yɛ migɔŋ krɔŋkrɔŋ lɛ nɔ fɛɛ; ejaakɛ shikpɔŋ lɛ nɔ aaayi obɔ kɛ Yehowa he nilee lɛ, tamɔ bɔ ni nu ha ŋshɔ shishi lɛ.”—Yesaia 11:9.
Beni ena nakai wɔsɛɛ be shikpɔŋ ni toiŋjɔlɛ yɔɔ nɔ lɛ he mfoniri ni atɛŋ yɛ Biblia kasemɔ wolo ni Odasefonyo ko kɛtsɔɔ lɛ lɛ mli lɛ, Artur wie akɛ kulɛ be ko lɛ eyɛ he ko ni tamɔ mfoniri lɛ pɛpɛɛpɛ. Shi, amrɔ nɛɛ, maŋ ta ni awuuɔ lɛ miifite jɛmɛ kwraa. Artur kɛ eweku lɛ eku amɛsɛɛ kɛtee Estonia, ni amɛmiikase nibii babaoo yɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he kɛtsɔ Biblia mli nikasemɔ ni ekɛ Yehowa Odasefoi feɔ lɛ nɔ.
Toiŋjɔlɛ yɛ Basabasa Feemɔ Be Mli
Lala 37:37 kɛɔ akɛ: “Saramɔ mɔ ni hi kɛwula shi, ni okwɛ mɔ ni ja lɛ; ejaakɛ nakai gbɔmɔ lɛ, aaahi aha lɛ wɔsɛɛ.” Yɛ anɔkwale mli lɛ, toiŋjɔlɛ ni mɔ ni hi kɛwula shi ni eja yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ lɛ naa lɛ bɛ kɛha ewɔsɛɛ be kɛkɛ. Enaa mli ŋɔɔmɔ amrɔ nɛɛ po. Mɛɛ gbɛ nɔ ebaa lɛ nakai yɛ? Susumɔ nuu ko ni atsɛɔ lɛ Paul lɛ niiashikpamɔ nɛɛ he okwɛ.
Paul yɛ abobalɔi aŋsara ko mli yɛ he ko ni yɔɔ shɔŋŋ yɛ Ethiopia wuoyi-anaigbɛ, eyɛ mli akɛ ejɛ maŋ kroko kwraa ni bɛŋkɛ jɛmɛ lɛ nɔ. Beni eyɔɔ lɛ diɛŋtsɛ emaŋ lɛ, ekɛ Yehowa Odasefonyo ko ni kɛ nitsumɔ he ni hɔ̃ɔ pɛtrol kɛ tsɔne mli mu tsuɔ nii kpe, ni nuu nɛɛ ha lɛ Biblia kasemɔ wolo ko ni atsɛɔ lɛ, Anɔkwale ni Kɛ Mɔ Yaa Naanɔ Wala Mli Lɛ.a Paul kɛ Odasefonyo nɛɛ ekpeee dɔŋŋ, shi eje gbɛ ekase wolo lɛ jogbaŋŋ. Maŋ ta ha ejo foi kɛtee abobalɔi ŋsara ko mli yɛ Ethiopia, ni ekɛ mɛi krokomɛi wie nɔ ni ekase lɛ he yɛ jɛmɛ. Kuu bibioo ko bakpɛlɛ enɛ nɔ akɛ no ji anɔkwale lɛ. Etsɛɛɛ ni amɛdamɔ nɔ ni amɛkase lɛ nɔ amɛshiɛ amɛtsɔɔ mɛi krokomɛi hu yɛ ŋsara lɛ mli.
Paul ŋma wolo eyaha Buu Mɔɔ Asafo lɛ yitso lɛ ni ekɛbi yelikɛbuamɔ. Sɔɔlɔ ko ni atsu lɛ kɛjɛ Addis Ababa lɛ naa kpɛ ehe waa beni ena akɛ mɛi 35 sɔŋŋ miimɛ lɛ, ni amɛfee klalo akɛ amɛbaakase Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he nii. Ato gbɛjianɔ koni amɛna yelikɛbuamɔ ni baatsa nɔ daa.
Te aaafee tɛŋŋ akɛɛ akɛ gbɔmɛi ni tamɔ Paul naa toiŋjɔlɛ? Amɛshihilɛ bɛ mlɛo, shi kɛlɛ amɛyɛ hemɔkɛyeli yɛ Nyɔŋmɔ mli. Kɛ je nɛŋ basabasa feemɔ lɛ sa amɛhe lɛ, amɛkɛ Biblia ŋaawoo nɛɛ tsuɔ nii, akɛ: “Nyɛkahaoa yɛ nɔ ko nɔ ko he, shi moŋ nɔ fɛɛ nɔ mli lɛ nyɛkɛ sɔlemɔ kɛ faikpamɔ kɛ shidaa atsĩa nyɛtutɔmɔi lɛ atã yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ.” Nɔ ni ejɛ enɛ mli eba ji akɛ, amɛtsui enyɔ amɛmli waa, bɔ ni afɔɔɔ nakai namɔ kwraa ŋmɛnɛ. Bɔfo Paulo wiemɔi ni eŋma eyaha Filipibii asafo lɛ kɔɔ amɛhe jogbaŋŋ, akɛ: “Nyɔŋmɔ hejɔlɛ ni fe jwɛŋmɔi fɛɛ lɛ aaato nyɛtsuii kɛ nyɛjwɛŋmɔi lɛ yɛ Kristo Yesu mli!” Lɛlɛŋ, amɛnuɔ he akɛ amɛkɛ Yehowa, mɔ ni ji “hejɔlɛ Nyɔŋmɔ lɛ” ena wekukpaa ni bɛŋkɛ kpaakpa.—Filipibii 4:6, 7, 9.
Toiŋjɔlɛ ko ni Yɔɔ Amrɔ Nɛɛ
Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ nɔ Maŋtsɛ ni akɛ lɛ eta sɛi nɔ ji Yesu Kristo, ni atsɛɔ lɛ yɛ Biblia lɛ mli akɛ “Hejɔlɛ Lumɔ.” (Yesaia 9:6) Blema gbalɔ lɛ wie ehe akɛ: “Eeewie hejɔlɛ wiemɔ etsɔɔ jeŋmaji lɛ; ni enɔyeli lɛ aaajɛ ŋshɔ naa kɛyashi ŋshɔ naa, ni eeejɛ Faa lɛ naa kɛyashi shikpɔŋ lɛ naagbee hei lɛ tɔ̃ɔ.” (Zakaria 9:10) Wiemɔ ni jɛ mumɔŋ, ni tamɔ nɛkɛ ná nuu ko ni atsɛɔ lɛ José shihilɛ nɔ hewalɛ waa diɛŋtsɛ.
Be ko lɛ, kulɛ José yɛ tsuŋwoo mli. Eji awuiyelɔ ni woɔ mɛi ahe gbeyei, ni amɔ lɛ beni eebua ehe naa koni eyatswa polisifoi ashihilɛ he ko okpɛlɛm. Kulɛ esusu akɛ basabasa feemɔ pɛ baanyɛ nɔyeli lɛ nɔ koni eha emaŋ lɛ mli shihilɛ aya hiɛ fe bɔ ni eyɔɔ lɛ. Beni eyɔɔ tsuŋwoo mli lɛ, Yehowa Odasefoi kɛ eŋa bɔi Biblia lɛ kasemɔ.
Yɛ José jiemɔ sɛɛ lɛ, lɛ hu ekase Biblia lɛ, ni etsɛɛɛ kɛkɛ ni wiemɔi ni yɔɔ Lala 85:9 lɛ bakɔ ehe, akɛ: “Mabo nɔ ni Mawu Yehowa aaawie toi; ejaakɛ ewieɔ hejɔlɛ wiemɔi etsɔɔ emaŋ lɛ kɛ emɛi krɔŋkrɔŋi lɛ.” Shi, nakai ŋmalɛ kuku lɛ baa naagbee kɛ kɔkɔbɔɔ wiemɔ nɛɛ akɛ: “Amɛkaku amɛsɛɛ ekoŋŋ kɛmiiya kwashia feemɔ mli.” No hewɔ lɛ, mɔ ni taoɔ Yehowa toiŋjɔlɛ lɛ halaaa akɛ eeefee enii akɛ mɔ ni hiɛ ehe aloo eteɔ shi ewoɔ E-suɔmɔnaa nii.
Ŋmɛnɛ, José kɛ eŋa etsɔmɔ Kristofoi sɔɔlɔi. Amɛtsɔɔ mɛi krokomɛi gbɛ kɛbaa Yehowa Maŋtsɛyeli lɛ he akɛ naagbai ni tsutsu ko lɛ José ka akɛ ebaana naa kɛtsɔ okpɛlɛmii ni efeɔ yɛ shia lɛ anɔ lɛ naa tsabaa. Amɛmiisumɔ ni amɛkɛ amɛhe afɔ̃ Biblia lɛ nɔ, ejaakɛ ekɛɔ akɛ: “Yehowa aaaŋɔ nɔ kpakpa ahã.” (Lala 85:13) Lɛlɛŋ, nyɛsɛɛ nɛɛ, José tee polisifoi ashihilɛ he ni kulɛ etoɔ ŋaa ni efite jɛmɛ lɛ. Mɛni hewɔ? Koni ekɛ wekui ni yɔɔ jɛmɛ lɛ ayagba Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he sane.
Gbɔmɛi ni Sumɔɔ Toiŋjɔlɛ
Biblia lɛ kɛɔ yɛ Lala 37:10, 11 lɛ akɛ: “Eshwɛ fioo kɛkɛ ni mɔ fɔŋ lɛ bɛ dɔŋŋ, ni kɛ okwɛ eshihilɛ he lɛ, ebɛ jɛi. Shi mɛi ni he jɔ lɛ, shikpɔŋ lɛ aaatsɔ amɛnɔ, ni amɛmii aaashɛ amɛhe yɛ hejɔlɛ babaoo mli.” Mɛɛ gbɛkpamɔ ni yɔɔ nyam nɛ!
Shi, kadimɔ akɛ Yehowa toiŋjɔlɛ lɛ yɛ kɛha “mɛi ni he jɔ” lɛ pɛ. Esa akɛ mɛi ni taoɔ toiŋjɔlɛ lɛ akase toiŋjɔlɛ shihilɛ. Nɛkɛ ji bɔ ni eba lɛ yɛ Keith, ni yɔɔ New Zealand lɛ gbɛfaŋ. Awieɔ Keith he akɛ “gbɔmɔ ni kwɔ ni eti ni yɔɔ gbɔmɔtso fɛfɛo, ni ehiɛ ejɔɔɔ, ni esumɔɔ sane naataamɔ.” Efata kuu ko he, ni amɛyɛ shia ko ni tamɔ mɔɔ diɛŋtsɛ mli, kɛ emli abɔɔi ni gbeei etɛ ni buɔ amɛhe nyiɛ mli be fɛɛ be koni eshwie mɔ fɛɛ mɔ ni baaka akɛ eeba mli lɛ kɛya sɛɛ. Eŋa, mɔ ni ekɛfɔ ebii ekpaa lɛ, kɛ lɛ etse gbala.
Beni Keith kɛ Yehowa Odasefoi kpe lɛ, sanekpakpa lɛ ná enɔ hewalɛ waa diɛŋtsɛ. Etsɛɛɛ kɛkɛ ni lɛ kɛ ebii lɛ hu fɛɛ kɛ Odasefoi bɔi kpeei yaa. Eku eyitsɔi ni kulɛ ekɛ kakadaŋŋ kɛbashiɔ ehɛ lɛ, ni ekɛ etsutsu nanemɛi lɛ bɔi Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he sanegbaa. Mɛnɛɛmɛi ateŋ mɛi komɛi hu bɔi Biblia lɛ kasemɔ.
Taakɛ gbɔmɛi akpekpei abɔ ni yɔɔ jalɛ tsuii lɛ ji yɛ je lɛŋ he fɛɛ he lɛ, Keith kɛ bɔfo Petro wiemɔi nɛɛ ebɔi nitsumɔ, akɛ: “Mɔ ni taoɔ akɛ etsɛ yɛ jeŋ ni ena gbii kpakpai lɛ, . . . ewi efɔŋ ni efee ekpakpa, etao hejɔlɛ ni enyiɛ no sɛɛ.” (1 Petro 3:10, 11) Keith tsutsu ŋa lɛ kpɛlɛ akɛ ekɛ lɛ baahi shi ekoŋŋ, ni amrɔ nɛɛ eekase bɔ ni eeefee “etao hejɔlɛ ni enyiɛ no sɛɛ.”
Yehowa toiŋjɔlɛ lɛ efee yiwalaheremɔ nɔ kɛha mɛi babaoo, ni tsutsu foidalɔ ko ni afɔ lɛ yɛ tsutsu U.S.S.R. lɛ fata he. Nuu nɛɛ eye jweremɔ nii aahu yɛ Olympic akaŋshii amli, shi eyiŋ etɛɛɛ lɛ jogbaŋŋ, ni no ha ekɛ ehe yawo tsofai fɔji kɛ nitsumɔ kɛ daatɔɔ mli. Yɛ afii 19 jaramɔ be, ni afii etɛ ni eyaye yɛ gbokɛlɛfoi ni tsuɔ nii dɛŋdɛŋ lɛ atsuŋwoo he ko yɛ Siberia, kɛ lɛlɛ ni ekɛju shi kɛfã gbɛ kɛtee Canada, kɛ shii enyɔ sɔŋŋ ni shwɛ sharao ni egbo yɛ tsofai fɔji kɛ nitsumɔ su ni yɔɔ ehe lɛ hewɔ lɛ fɛɛ fata he lɛ sɛɛ lɛ, esɔle ebi Nyɔŋmɔ dɛŋ yelikɛbuamɔ koni ena anɔkwa yiŋtoo yɛ shihilɛ mli. Biblia mli nikasemɔ ni Yehowa Odasefoi ni wieɔ Russia wiemɔ lɛ kɛ lɛ fee lɛ ye ebua lɛ ni ena esanebimɔi lɛ ahetooi. Ŋmɛnɛ, taakɛ mɛi krokomɛi akpekpei abɔ ji lɛ, nuu nɛɛ ena ekɛ Nyɔŋmɔ teŋ toiŋjɔlɛ ni lɛ diɛŋtsɛ hu ena toiŋjɔlɛ.
Gbohiiashitee Hiɛnɔkamɔ Lɛ
Naagbee lɛ, ha wɔku sɛɛ kɛya Bozo kɛ Hena Djorem nɔ ekoŋŋ yɛ Sarajevo. Gbalashihilɛ mli hefatalɔi nɛɛ yɛ biyoo ko ni eye afii enumɔ, ni atsɛɔ lɛ Magdalena. Nyɛsɛɛ afi lɛ July mli lɛ, mɛi etɛ nɛɛ fɛɛ shi shia ni amɛmiiya amɛyatsu amɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ ekoŋŋ, kɛkɛ ni okpɛlɛm ko fɛ ni egbe amɛ fɛɛ. Shi toiŋjɔlɛ ni amɛshiɛɔ yɛ he amɛtsɔɔ mɛi krokomɛi lɛ hu? Ani okpɛlɛm ni kpata amɛhiɛ lɛ tsɔɔ akɛ ejeee toiŋjɔlɛ diɛŋtsɛ?
Eka shi faŋŋ akɛ dabi kwraa! Amanehulu nyɛɔ ebaa yɛ nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ mli. Okpɛlɛmii nyɛɔ efɛlɛɔ ni egbeɔ mɛi. Mɛi krokomɛi hu gboiɔ yɛ hela loo osharai ahewɔ. Mɛi pii hu gbɔɔ ni amɛgboiɔ. Mɛi ni naa Nyɔŋmɔ toiŋjɔlɛ lɛ mli ŋɔɔmɔ lɛ yeee amɛhe kɛjɛɛɛ nibii nɛɛ amli, shi enɛɛmɛi ni aaanyɛ aba amɛnɔ lɛ shiii amɛ akɛ mɛi ni bɛ hiɛnɔkamɔ ko.
Yesu wo enaanyo Marta shi akɛ: “Mi lɛ mi ji shitee lɛ kɛ wala lɛ; mɔ ni heɔ minɔ eyeɔ lɛ, kɛji egbo tete lɛ, ehiɛ aaakã.” (Yohane 11:25) Djorem weku lɛ he enɛ amɛye, taakɛ Yehowa Odasefoi fɛɛ heɔ yeɔ lɛ. Ni Djorem weku lɛ ná hemɔkɛyeli akɛ kɛji amɛbaagboi po lɛ, abaatee amɛ shi kɛba shikpɔŋ ni nakai beaŋ lɛ etsɔ he ni toiŋjɔlɛ diɛŋtsɛ yɔɔ lɛ nɔ. Yehowa Nyɔŋmɔ “aaatsumɔ amɛhiɛaŋ yaafonui fɛɛ, ni gbele bɛ dɔŋŋ, ni ŋkɔmɔyeli ko kɛ bolɔmɔ ko kɛ nɔnaa ko hu bɛ dɔŋŋ; ejaakɛ tsutsu nii lɛ eho etee.”—Kpojiemɔ 21:4.
Beni eshwɛ fioo ni Yesu baagbo lɛ, ekɛɛ esɛɛnyiɛlɔi lɛ akɛ: “Hejɔlɛ ni ji minɔ lɛ miŋɔhaa nyɛ nɛɛ. . . . Nyɛtsuii akayea.” (Yohane 14:27) Wɔkɛ Djorem weku lɛ ni na nakai toiŋjɔlɛ lɛ, ni eka shi faŋŋ akɛ amɛbaana mli ŋɔɔmɔ jogbaŋŋ kɛmɔ shi yɛ gbohiiashitee lɛ mli lɛ naa miishɛɛ. Wɔyɛ miishɛɛ waa, yɛ mɛi fɛɛ ni jaa Yehowa, ni ji toiŋjɔlɛ Nyɔŋmɔ lɛ hewɔ. Gbɔmɛi ni tamɔ nɛkɛ yɛ jwɛŋmɔŋ toiŋjɔlɛ. Amɛnaa amɛkɛ Nyɔŋmɔ teŋ toiŋjɔlɛ mli ŋɔɔmɔ. Amɛnaa toiŋjɔlɛ yɛ amɛkɛ mɛi krokomɛi ateŋ. Ni amɛyɛ wɔsɛɛ be ko ni toiŋjɔlɛ yɔɔ mli he hekɛnɔfɔɔ. Hɛɛ, eyɛ mli akɛ amɛyɛ jeŋ ni efee basabasa mli moŋ, shi amɛna toiŋjɔlɛ. Lɛlɛŋ, mɛi fɛɛ ni jaa Nyɔŋmɔ yɛ mumɔ kɛ anɔkwale mli lɛ naa toiŋjɔlɛ. Eba akɛ bo hu oooná toiŋjɔlɛ nɛɛ eko.
[Shishigbɛ niŋmaa]
a Mɛi ni fee ji Watchtower Bible and Tract Society of New York, Inc.
[Mfonirii ni yɔɔ baafa 7]
Amɛyɛ jeŋ ni efee basabasa mli moŋ, shi amɛna toiŋjɔlɛ