Wɔ Maŋsɛɛ Sanekpakpa Ŋmɔ̃ ni Yɔɔ Wɔmaŋ lɛ Mli lɛ Saramɔ
KRISTOFOI asafokui ni miyasaraa amɛ lɛ kɛ mi jɛɔ Portugal kɛyaa China—aloo nakai ji bɔni etamɔ. Shi kɛlɛ, miŋa Olive, kɛ mi shiii Britania kɔkɔɔkɔ.
Wɔsaraa Yehowa Odasefoi asafoi ni egbɛ eshwa maŋ lɛ mli fɛɛ ni wieɔ maŋsɛɛ wiemɔ, ni amɛyi faa babaoo lɛ. Kɛjɛ Jersey ŋshɔkpɔ ni yɔɔ maŋ lɛŋ, he ni kɛ Normandy ŋshɔnaa ni yɔɔ France lɛ jɛkɛmɔ shɛɔ kilomitai 20, he ni kuu ko ni wieɔ Portugese wiemɔ yɔɔ lɛ, kɛyashi Sunderland ni yɔɔ England kooyigbɛ, he ni wɔsaraa mɛi ni wieɔ Chinese ni yɔɔ wiemɔ lɛ he miishɛɛ yɔɔ lɛ, wɔnáa shikpɔŋ ni awieɔ wiemɔi sɔrɔtoi yɛ mli ni yaa hiɛ, ni shwereɔ yɛ mumɔ mli lɛ mli gbɛfaŋnɔ. Te fee tɛŋŋ wɔnine shɛ nitsumɔ ni ekaaa nɛɛ nɔ? Ni mɛni yaa nɔ yɛ wɔ maŋsɛɛ sanekpakpa ŋmɔ̃ ni yɔɔ wɔmaŋ lɛ mli lɛ mli? Nyɛhaa matsɔɔa mli.
Olive kɛ mi esɔmɔ aaafee afii 20 yɛ gbɛfaa nitsumɔ lɛ mli wɔkɛyasara asafoi sɔrɔtoi otsi fɛɛ otsi. Wɔ gbɛfaai lɛ kɛ wɔ ejɛ kooyigbɛ kɛtee wuoyigbɛ, bokagbɛ kɛtee anaigbɛ yɛ Britania fɛɛ, ni nyɛsɛɛ nɛɛ ekɛ wɔ etee wɔ-Kristofoi anyɛmimɛi ni yɔɔ Mediterranean ŋshɔkpɔ lɛ ni yɔɔ Malta lɛ nɔ, he ni ajie Kristofoi agbɔfeemɔ su ni ekaaa kpo atsɔɔ wɔ yɛ lɛ. (Okɛto Bɔfoi lɛ Asaji 28:1, 2 he.) Beni wɔkɛ afii etɛ etsu nii yɛ Malta sɛɛ lɛ, wɔbɔ̃i he kroko ni wɔbaatsu nii yɛ lɛ he susumɔ. Wɔsusu akɛ ekolɛ, wɔbaasara akrowai ni awieɔ Ŋleshi yɛ jɛmɛ, kɛkɛ ni wɔgbala wɔjwɛŋmɔ kɛba enɛ ni aaanyɛ aba mli lɛ nɔ. Kwɛ bɔ ni efee wɔ naakpɛɛ ha beni wɔnine shɛ wɔ nitsumɔ lɛ he wolo akɛ wɔyasɔmɔ yɛ kpokpaa hee ni kui kɛ asafoi ni wieɔ wiemɔi sɔrɔtoi 23 yɔɔ mli lɛ nɔ lɛ!
Wɔsusu bɔ ni wɔbaafee wɔdamɔ naa lɛ he. Yɛ niiashikpamɔ ni wɔna yɛ Malta lɛ sɛɛ lɛ, wɔkɛ gbɔmɛi sɔrɔtoi ni jɛ shihilɛi kɛ hiŋmɛigbelemɔi sɔrɔtoi amli, tsuko nii pɛŋ. Ani wɔbaanyɛ wɔwo mɛi ni nuuu Ŋleshi Blɔfo pii lɛ hewalɛ lɛɛlɛŋ? Te wɔbaafee tɛŋŋ wɔkɛ mɛi agba sane kɛ wɔleee wiemɔi krokomɛi awiemɔ lɛ? Ni niyenii kɛ amɛ kusumii sɔrɔtoi lɛ hu? Ani wɔbaanyɛ wɔkɛ wɔhe awo shihilɛ nɛɛ fɛɛ mli bɔ ni sa? Sanebimɔi ni tamɔ enɛɛmɛi te shi yɛ wɔ jwɛŋmɔi amli yɛ be mli ni wɔkɛ sɔlemɔ susuɔ Makedonia tsɛmɔ nɛɛ hetoohamɔ he lɛ.—Bɔfoi lɛ Asaji 16:9, 10; 1 Korintobii 9:19-22.
Wiemɔ ni Tamɔ Husu lɛ Nɔ Kunim ni Wɔɔye
Olive tsɔɔ mli akɛ, “klɛŋklɛŋ lɛ minu he akɛ minyɛŋ, ejaakɛ mibɛ wiemɔi sɔrɔtoi ahe nilee ko. Mileee gbɛ ni manyɛ matsɔ nɔ maye mabua nyɛmimɛi yei lɛ. Kɛkɛ ni mikai bɔ ni gbalashihilɛ mli hefatalɔi ni kɛ wɔ kase Biblia lɛ klɛŋklɛŋ lɛ wowɔ hewalɛ koni wɔkakpoo nitsumɔ ko kɔkɔɔkɔ lɛ. Amɛtsɔɔ wɔ akɛ, Yehowa biŋ ni wɔfee nɔ ko ni wɔnyɛŋ wɔfee.” No hewɔ lɛ, wɔ fɛɛ wɔjɛ wɔsuɔmɔ mli wɔkpɛlɛ nitsumɔ lɛ nɔ.
Kɛ wɔsusu he lɛ, wɔnaa akɛ, wiemɔ kroko ni wɔleee lɛ eye ebua wɔ ni wɔkɛ mɔ fɛɛ mɔ eye yɛ gbɛ ni hiɛaŋkwɛmɔ bɛ mli nɔ. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, kpeei ni wɔyaa ni afeɔ yɛ wiemɔi sɔrɔtoi amli yɛ otsi fɛɛ otsi mli lɛ eha wɔhiɛ esɔ bɔ ni nyɛmimɛi nuɔ he ehaa, kɛ ébi ni amɛtara shi yɛ kpeei ni Ŋleshi Blɔfo awieɔ yɛ shishi lɛ mli kɛya enaagbee, yɛ be mli ni nɔ ni akɛɔ lɛ fioo ko pɛ shishi amɛnuɔ lɛ. Ebi ni wɔsaa wɔhe jogbaŋŋ diɛŋtsɛ kɛha kpeei lɛ, bɔni afee ni wɔnyɛ wɔnu jwɛŋmɔ ni yɔɔ wiemɔ lɛ sɛɛ lɛ shishi. Olive haa kpeei lɛ mli sanebimɔi lɛ ateŋ ekome hetoo be fɛɛ be. Eŋmaa hetoo lɛ yɛ Ŋleshi Blɔfo mli, ni ehaa nyɛmi yoo tsɔɔ shishi kɛhaa lɛ, ni eŋmaa shishitsɔɔmɔ lɛ yɛ bɔ ni wiemɔ lɛ gbɛɔ lɛ naa. Ekɛɛ akɛ ekɛ shishashaomɔ woɔ enine nɔ koni ewie. Bei komɛi lɛ mɔdɛŋ ni ebɔɔ lɛ haa aŋmɔɔ lɛ. Shi enɛ haaa ni ekpa. Ekɛɛ akɛ: “Mile akɛ nyɛmimɛi lɛ ahiɛ sɔɔ mɔdɛŋ ni mibɔɔ lɛ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, hetoo ni mihaa lɛ woɔ mɛi ni yɔɔ wiemɔ lɛ he nilee waa lɛ hewalɛ, ni amɛkɛ amɛhe woɔ kpee lɛ mli nifeemɔ lɛ mli.”
Yɛ migbɛfaŋ lɛ, wiemɔi ahamɔ lɛ hu yɛ sɔrɔto, ejaakɛ esa akɛ yɛ wiemɔ fɛɛ wiemɔ sɛɛ lɛ, maŋmɛ naajielɔ lɛ gbɛ. Ewaaa kwraa akɛ mafutu bɔ ni mito wiemɔ lɛ naa miha lɛ. Mina akɛ, esa akɛ masusu nibii ahe waa ni mafee mi wiemɔ lɛ kuku kwraa. Shi minaa he miishɛɛ.
Wɔ Sɔɔmɔ Nitsumɔ ni Yɔɔ Sɔrɔtoi Lɛ
Yɛ Britania maji wuji pii amli lɛ, gbɔmɛi ni wieɔ maŋsɛɛ wiemɔi sɔrɔtoi lɛ egbɛ eshwa, ekolɛ mɛi enyɔ yɛ gbɛjegbɛ kome nɔ, kɛkɛ lɛ, esa akɛ ofã gbɛ kakadaŋŋ koni oyatao mɛi krokomɛi. Kɛlɛ, kɛ oŋa amɛ yɛ amɛ diɛŋtsɛ amɛ wiemɔ mli ni okwɛ bɔ ni amɛhereɔ nɔ amɛhaa lɛ, onuɔ he akɛ sɛɛnamɔ yɛ he. Kɛ nyɛmi nuu ni mikɛnyiɛ lɛ kɛ Maŋtsɛyeli lɛ he shɛɛ sane lɛ ha yɛ shiatsɛ lɛ diɛŋtsɛ wiemɔ mli lɛ, bei pii lɛ nɔheremɔ lɛ yɛ miishɛɛ waa diɛŋtsɛ.
Lɛɛlɛŋ, sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ tsumɔ yɛ maŋsɛɛ wiemɔ ŋmɔ̃ kroko mli lɛ ji nɔ ni miishɛɛ yɔɔ mli waa lɛ ateŋ ekome ni wɔná emli niiashikpamɔ yɛ wɔ afii 40 ni wɔkɛsɔmɔ yɛ Maŋtsɛyeli sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ mli. Shweremɔ ni baanyɛ aba lɛ da waa. Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, gbɔmɛi pii kaseɔ nii oya waa kɛ hiɛsɔɔ ni mli kwɔ, kɛ atsɔɔ amɛ nii yɛ amɛ maŋ wiemɔ mli. (Bɔfoi lɛ Asaji 2:8, 14, 41) Eji nɔ ko ni tsirɛɔ mɔ yɛ henumɔŋ waa kɛ ona nyɛmimɛi hii kɛ nyɛmimɛi yei ni kɛ miishɛɛ miifo beni agbe kpee ko naa lɛ, ni yɛ mɛi komɛi agbɛfaŋ lɛ, enɛ ji klɛŋklɛŋ ni amɛnyɛ amɛbo gbɛjianɔtoo lɛ fɛɛ toi ni amɛnu shishi.
Eyɛ mli akɛ yɛ bei komɛi amli lɛ, wɔkɛ wɔhe woɔ naagba fioo ko mli moŋ, shi kɛ wɔmiishiɛ yɛ shia kɛ shia lɛ, wɔbɔɔ mɔdɛŋ akɛ kɛ hooo lɛ, wɔje wɔwiemɔ lɛ shishi yɛ shiatsɛ lɛ wiemɔ mli. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, afɔɔ shia ni wieɔ Gujarati wiemɔ lɛ ŋamɔ akɛ Kemcho, ni eshishi kɛkɛ ji “Hɛloo.” Eyɛ faŋŋ akɛ, be ko lɛ, nɔ ni mikɛ tɔmɔ kɛɛ lɛ gbɛɛ tamɔ nɔ ni miitswa kɔfe ko ni ale jogbaŋŋ lɛ he adafi. Kɛlɛ, yɛ shia ko mli lɛ, wu lɛ kɛ ŋa lɛ ŋmɔ beni miŋa amɛ yɛ Gujarati wiemɔ mli lɛ. Amɛfɔ̃ wɔ nine amrɔ nɔŋŋ ni amɛkɛ miishɛɛ ha wɔ kɔfe—jeee yɛ wiemɔ ko ni atsɛɛɛ lɛ jogbaŋŋ hewɔ. Sane lɛ ji akɛ, amɛ wekumɛi komɛi yɛ Yehowa Odasefoi akuu ni wɔsaraa amɛ lɛ mli, ni amɛjie anɔkwa miishɛɛ kpo amɛtsɔɔ yɛ anɔkwale lɛ he.
Nyɛmi yoo ko ni wieɔ Ŋleshi Blɔfo kɛ woji tɛtrɛbii fɔɔ obalayoo ko ni wieɔ Chinese lɛ hamɔ yɛ afii ni eho lɛ amli. Yɛ bei komɛi amli lɛ ekɛɔ obalayoo lɛ akɛ ekɛ lɛ baafee shia Biblia mli nikasemɔ ni aheee nɔ ko, shi ekpoɔ enɛ feemɔ. Gbi ko lɛ, nyɛmi yoo ko ni miikase Chinese fata ehe kɛtee, ni ekɛ Obaanyɛ Ohi Shi Kɛya Naanɔ yɛ Paradeiso yɛ Shikpɔŋ Nɔ wolo ni yɔɔ nakai wiemɔ mli lɛ ha lɛ, ni shiatsɛ ni yɔɔ wiemɔ lɛ he miishɛɛ lɛ he amrɔ nɔŋŋ.a Agbɛnɛ, akɛni eyɔɔ wolo lɛ yɛ lɛ diɛŋtsɛ ewiemɔ mli hewɔ lɛ, ekpɛlɛ ni akɛ lɛ akase Biblia lɛ. Nakai wiemɔi fioo ni awie yɛ obalayoo lɛ diɛŋtsɛ wiemɔ mli lɛ ji nɔ ni kɛ sɔrɔtofeemɔ lɛ fɛɛ ba.
Kusumii kɛ Hiŋmɛigbelemɔi Sɔrɔtoi
Wɔyɔseko akɛ yɛ hiŋmɛigbelemɔi komɛi amli lɛ, hii sumɔɔɔ ni amɛŋamɛi jeɔ kpo amɛ kome too gbɛkɛ. Enɛ haa ewaa waa kɛhaa nyɛmimɛi yei pii akɛ amɛaaya kpeei ni afeɔ yɛ gbɛkɛ mli lɛ. Asia akutsei lɛ ekomɛi heɔ yeɔ akɛ, obalayei ni halaa akɛ amɛboteee gbalashihilɛ mli, ni amɛyaa nɔ amɛhiɔ shi yɛ shia lɛ mli lɛ ebuuu weku lɛ. Nyɛmi yoo obalayoo ko tsɛ miisumɔ ni ekɛ ebɔɔ agbe ehe beni ekpoo akɛ ekɛ nuu ni weku lɛ ehala eha lɛ lɛ boteee gbalashihilɛ mli lɛ. Hɛɛ, nɔ ni esa akɛ nakai nyɛmimɛi yei lɛ aŋmɛ amɛtsui shi yɛ mli lɛ sa kadimɔ waa! Kɛlɛ, kɛ ona hewalɛ ni anɔkwale lɛ naa yɛ weku lɛ shihilɛ mli, kɛ bɔ ni nyɛmi yoo lɛ anɔkwayeli kɛha Yehowa ekanya efɔlɔi lɛ eha lɛ, eyɛ naakpɛɛ lɛɛlɛŋ.
Ebabi ni wɔfee tsakemɔi komɛi yɛ be mli ni wɔkɛ wɔhe woɔ nitsumɔ nɛɛ mli lɛ. Dani wɔbaaje gbɛfaa nitsumɔ lɛ shishi lɛ, no mli Ŋleshi blɔfomɛi aniyenii ni ahoɔ lɛ efolo ni akɛ nɔ ko fataaa he lɛ miyeɔ, shi amrɔ nɛɛ, shii abɔ ni akɛ nihoomɔ he nibii woɔ mli lɛ, belɛ eehi. Wɔshwa wɔhe yɛ afii babaoo ni wɔha eho dani wɔbɔ̃i nakai gbɛi sɔrɔtoi ni atsɔɔ nɔ ahoɔ nii lɛ amli ŋɔɔmɔyeli lɛ—kɛjɛ loo folo ni ahooo nɔ kɛba nɔ ni akɛ nibii sɔrɔtoi efata he ni ashĩ nɔ.
Wɔsɛɛ Be ni Shweremɔ Yɔɔ Mli
Eyɛ faŋŋ akɛ, etamɔ nɔ ni amrɔ nɛɛ ji be kɛha maŋsɛɛ wiemɔ ŋmɔ̃ lɛ shweremɔ yɛ hei sɔrɔtoi. Asafo lɛ woji babaoo yɛ wiemɔi sɔrɔtoi amli bianɛ. Obaanyɛ ona Yehowa jɔɔmɔi lɛ yɛ be mli ni atoɔ asafoi heei ahe agbɛjianɔ lɛ. Nyɛmimɛi ni yɔɔ wiemɔi krokomɛi ahe nilee lɛ jɛɔ shikpɔji ni yɔɔ hei shɔŋŋ nɔ amɛbayeɔ amɛbuaa.
Nɔkwɛmɔ nɔ ni ekaaa ji bɔ ni ahere nɔ akɛ aaashiɛ Maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa lɛ yɛ French mli lɛ. Abobalɔi ni wieɔ French ni jɛ Zaire kɛ Afrika maji krokomɛi anɔ lɛ eba Britania yɛ nyɛsɛɛ afii nɛɛ amli. Beni ato klɛŋklɛŋ French wiemɔ asafo lɛ shishi yɛ London lɛ, no mli lɛ Maŋtsɛyeli shiɛlɔi 65 kpe yɛ jɛmɛ. Yɛ afi sɛɛ lɛ, yifalɛ lɛ foŋ kɛyashɛ 117, ni yɛ mɛnɛɛmɛi ateŋ lɛ, 48 sɔmɔ be-fɛɛ akɛ daa gbɛgbalɔi. Etsɛɛɛ ni ato asafo ni ji enyɔ shishi koni akɛtsu mɛi babaoo ni yɔɔ wiemɔ lɛ he miishɛɛ lɛ ahe nii. Amrɔ nɛɛ, abaanyɛ agbala jwɛŋmɔ kɛya mɛi ni yɔɔ wiemɔ lɛ he miishɛɛ lɛ anɔ waa, amɛteŋ mɛi 345 ba 1995 Kaimɔ lɛ gbijurɔyeli lɛ. Mɛi ni amɛgbe Gilead skul naa ni amɛsɔmɔ yɛ Benin, Côte d’Ivoire, Morocco, kɛ Zaire pɛŋ lɛ kɛ amɛ niiashikpamɔ miitsu nii bianɛ kɛmiiye kɛmiibua koni akɛtsu shikpɔŋ ni woɔ yibii babaoo nɛɛ mli nii, ni bɔ ni ahereɔ nɔ ahaa lɛ yɛ naakpɛɛ.
Be ko ni miyasara French asafo lɛ, mikɛ Afrikanyo obalayoo ko yakase Biblia lɛ. Beni eba lɛ akɛ wɔshi kɛya lɛ, obalayoo lɛ kpa fai akɛ: “Ofainɛ, nyɛkayaa. Nyɛhia shi fioo.” Eesumɔ ni ele babaoo. Eha mikai Lidia ni hi shi yɛ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli lɛ.—Bɔfoi lɛ Asaji 16:14, 15.
Wɔ nitsumɔ ni wɔkɛje shishi lɛ ji ni wɔye wɔbua maŋsɛɛ wiemɔ kui bibii lɛ ni amɛtsɔ asafoi. Yɛ hei ni nyɛmimɛi hii lɛ feɔ daa otsi Asafo Woloŋ Nikasemɔ yɛ lɛ, wɔtsɔɔ amɛ bɔ ni afeɔ Teokrase Sɔɔmɔ Skul lɛ kuku shikome yɛ nyɔŋ kome mli. Enɛ yeɔ ebuaa amɛ ni amɛshiɛɔ jogbaŋŋ yɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli. Kɛkɛ ni agbɛnɛ amɛje kpeei sɔrɔtoi enumɔ ni afeɔ yɛ otsi lɛ mli lɛ fɛɛ feemɔ shishi. Wɔyɛ asafoi heei ni wieɔ Chinese (Cantonese), French, Gujarati, Japanese, Portuguese, Punjabi, Tamil, kɛ Welsh wiemɔi momo.
Agbɛnɛ hu, wɔna hegbɛ ni akɛyaa nyɛmimɛi ni emu toi lɛ akpeei lɛ amli ŋɔɔmɔ. Nyɛmimɛi ni kɛ amɛniji miila nɛɛ naa mɔ henumɔ nɔ hewalɛ waa. Mihiɛ sɔ amɛ mɔdɛŋbɔɔ ni ekaaa ní amɛkɛnaa Maŋtsɛyeli shiɛmɔ lɛ mli gbɛfaŋnɔ lɛ, beni miyɔse akɛ, amɛtsɔɔ amɛnijifɔ̃ɔ nɔ amɛwieɔ yɛ amɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ. Gbɔmɛi po yɛ ni feɔ okadi kɛtsɔɔ shishi kɛhaa gbɔmɛi ni ji toimulɔi kɛ shwilafoi fɛɛ lɛ. Etamɔ nɔ ni Yehowa miikwɛ koni akashi mɔ ko mɔ ko.
Kɛ esa akɛ wɔbi nɔ ko pɔtɛ̃ɛ ko lɛ, belɛ, ebaafee tamɔ nɔ ni Yesu bi lɛ nɔŋŋ: “Nyɛkpaa nikpamɔ Nuntsɔ lɛ fai, koni ewo nitsulɔi agbɛ kɛba enikpamɔ lɛ mli!” (Mateo 9:38) Wɔnyɛmimɛi babaoo miikpɛlɛ kaa akɛ amɛaakase kuu ni wieɔ maŋsɛɛ wiemɔi ni yɔɔ amɛ asafo lɛ shikpɔŋkuku lɛ mli lɛ awiemɔ lɛ nɔ. Eyɛ mli akɛ, wɔbɛ nikeenii ni ji nyɛmɔ ni akɛwieɔ wiemɔi sɔrɔtoi yɛ naakpɛɛ gbɛ nɔ moŋ, shi Yehowa miigbele sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli yɛ maŋsɛɛ sanekpakpa ŋmɔ̃ ni yɔɔ mimaŋ lɛ mli lɛ mli—ŋmɔ̃ ni ewo yibii kɛha kpamɔ. (Yohane 4:35, 36)—Taakɛ Colin Seymour gba.
[Shishigbɛ niŋmai]
a Mɛi ni fee ji Watchtower Bible and Tract Society of New York, Inc.