Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w99 10/15 bf. 17-22
  • Ekolɛ Onine Baashɛ Onyɛmi Lɛ nɔ

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Ekolɛ Onine Baashɛ Onyɛmi Lɛ nɔ
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1999
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • Mɛni Etsɔɔ Lɛ?
  • Bɔɔ Mɔdɛŋ ni Onine Ashɛ Onyɛmi lɛ Nɔ
  • Mɛi ni Edara yɛ Mumɔŋ lɛ Ayelikɛbuamɔ ni Oooná
  • Naagbee Mɔdɛŋ ni Abɔɔ Koni Nine Ashɛ Enɔ
  • Jeŋba Ni Nyɔŋmɔ Gbeyeishemɔ Yɔɔ Mli Ni Aaajie lɛ Kpo Yɛ Mɛi Krokomɛi Ahe
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1981
  • Mɛɛ Gbɛ nɔ Otsɔɔ Osaa Béi?
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1994
  • Bɔ Ni Wɔbaafee Wɔhã Toiŋjɔlɛ Ahi Asafo Lɛ Mli Ni Ehe Atse Hu
    Ato Wɔhe Gbɛjianɔ Koni Wɔfee Yehowa Suɔmɔnaa Nii
  • Kasemɔ Nyɔŋmɔ Mɔbɔnalɛ Lɛ Ŋmɛnɛ
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1991
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1999
w99 10/15 bf. 17-22

Ekolɛ Onine Baashɛ Onyɛmi Lɛ nɔ

“Yaa ni oyatsɔɔ lɛ etɔ̃mɔ lɛ okɛ lɛ yii enyɔ kɛkɛ. Kɛji eboò toi lɛ, nyɛmi efee nyɛmi.”​​—MATEO 18:⁠15.

1, 2. Mɛɛ ŋaawoo ni anyɛɔ atsuɔ he nii ni kɔɔ gbɛ ni atsɔɔ nɔ atsuɔ tɔ̃mɔi ahe nii Yesu kɛha?

AKƐNI esɔɔmɔ be ni eshwɛ lɛ shɛɛɛ afi hewɔ lɛ, Yesu yɛ nikasemɔi ni he hiaa kɛha ekaselɔi lɛ. Obaanyɛ okane enɛɛmɛi yɛ Mateo yitso 18. Ekome ji bɔ ni ehe hiaa ni wɔba wɔhe shi, tamɔ gbekɛbii. No sɛɛ lɛ ema nɔ mi akɛ wɔkatɔ̃tɔ̃ “gbekɛbii bibii” nɛɛ ateŋ mɔ kome nane, shi esa akɛ wɔbɔ mɔdɛŋ wɔhere “bibii” lɛ ayiwala koni amɛhiɛ akakpata. Kɛkɛ ni Yesu kɛ ŋaawoo ni sɛɛnamɔ yɔɔ he waa ni anyɛɔ atsuɔ he nii yɛ gbɛ ni atsɔɔ nɔ asaa Kristofoi ateŋ béi ha.

2 Ekolɛ obaanyɛ okai ewiemɔi nɛɛ: “Kɛji onyɛmi ko tɔ̃ onɔ lɛ, yaa ni oyatsɔɔ lɛ etɔ̃mɔ lɛ, okɛ lɛ yii enyɔ kɛkɛ. Kɛji eboò toi lɛ, nyɛmi efee nyɛmi. Shi kɛji ebooo toi lɛ, ŋɔɔ mɔ kome loo mɛi enyɔ ofata ohe, koni odasefoi enyɔ loo etɛ naa lɛ, sane fɛɛ sane ama shi. Ni kɛji amɛ hu ebooo amɛ toi lɛ, yaakɛɛ asafo lɛ; ni kɛji asafo lɛ hu nɔ etoi gbo yɛ lɛ, buu lɛ tamɔ wɔŋjalɔ kɛ toohelɔ.” (Mateo 18:​15-17) Mɛɛ be esa akɛ wɔkɛ ŋaawoo ni tamɔ nɛkɛ atsu nii, ni mɛni esa akɛ efee wɔsubaŋ yɛ nakai feemɔ mli?

3. Te esa akɛ wɔtsu mɛi krokomɛi atɔ̃mɔi ahe nii wɔha tɛŋŋ?

3 Nikasemɔ ni tsɔ hiɛ lɛ ma nɔ mi akɛ, akɛni wɔ fɛɛ wɔyeee emuu ni wɔtɔ̃ɔ hewɔ lɛ, ehe miihia ni wɔbɔ mɔdɛŋ wɔtsɔmɔ mɛi ni kɛ eshai keɔ. Nakai eji titri beni sane ko edɔ mɔ ko yɛ nɔ ni naanyo Kristofonyo ko wie loo efee hewɔ lɛ. (1 Petro 4:⁠8) Bei pii lɛ nɔ ni hi fe fɛɛ ji ni oku ohiɛ ofɔ̃ tɔ̃mɔ lɛ nɔ kɛkɛ​—⁠okɛke ni ohiɛ akpa nɔ. Wɔbaanyɛ wɔbu enɛ feemɔ akɛ nɔ ko ni ofeɔ koni oha toiŋjɔlɛ ahi Kristofoi asafo lɛ mli. (Lala 133:⁠1; Abɛi 19:​11) Kɛlɛ, shihilɛ ko baaba ni obaanu he akɛ esa akɛ osaa okɛ onyɛmi nuu loo yoo ni efee bo efɔŋ lɛ teŋ. Yesu wiemɔi ni yɔɔ yiteŋgbɛ lɛ kɛ gbɛtsɔɔmɔ haa yɛ sane ni tamɔ nɛkɛ he.

4. Mɛɛ gbɛ esa akɛ wɔtsɔ nɔ wɔkɛ Mateo 18:​15 atsu mɛi krokomɛi atɔ̃mɔi ahe nii yɛ shishitoo mla naa?

4 Yesu wo ŋaa akɛ ‘yaa ni oyatsɔɔ lɛ etɔ̃mɔ lɛ okɛ lɛ yii enyɔ kɛkɛ.’ Nilee yɛ enɛ mli. Germany shishitsɔɔmɔi komɛi tsɔɔ wiemɔ kuku nɛɛ shishi akɛ, okɛ etɔ̃mɔ lɛ aha “yɛ hiŋmɛii ejwɛ shishi,” eshishinumɔ ji bo kɛ enɔ̃ lɛ. Kɛji akɛ okɛ mlihilɛ tée naagba ko shi yɛ teemɔŋ lɛ, bei pii lɛ ewaaa akɛ aaana naa. Nyɛmi ko ni fee nɔ ko kɛtɔ̃ onɔ loo ekɛɛ nɔ ko ni mlihilɛ bɛ mli lɛ baanyɛ akpɛlɛ tɔ̃mɔ lɛ nɔ oya yɛ ohiɛ. Kɛji akɛ mɛi krokomɛi miibo toi lɛ, adesa su ni yeee emuu lɛ haŋ ekpɛlɛ nɔ akɛ etɔ̃, aloo ebaabɔ mɔdɛŋ ebu nɔ ni ewie lɛ bem. Shi yɛ be mli ni otéeɔ sane lɛ shi yɛ “hiŋmɛii ejwɛ shishi” lɛ, obaana akɛ eji shishinumɔ ni yabaaa nyɛteŋ shi jeee esha loo efɔŋ ko ni aje gbɛ afee. Kɛji akɛ nyɛyi enyɔ lɛ nu shishi akɛ eji shishinumɔ ni yabaaa nyɛteŋ lɛ, nyɛbaanyɛ nyɛsaa nyɛteŋ, ni nyɛŋmɛŋ gbɛ ni sane bibioo ada ni efite wekukpaa ni kã nyɛteŋ lɛ. No hewɔ lɛ, abaanyɛ ni akɛ shishitoo mla ni yɔɔ Mateo 18:​15 lɛ atsu daa gbi shihilɛ mli tɔ̃mɔi bibii po ahe nii.

Mɛni Etsɔɔ Lɛ?

5, 6. Kɛ wɔsusu emli sane lɛ he lɛ, mɛɛ eshai nɛkɛ Mateo 18:​15 tsɔɔ lɛ, ni mɛni tsɔɔ nakai?

5 Kɛji akɛ aaawie he tɛ̃ɛ lɛ, ŋaa ni Yesu wo lɛ kɔɔ saji ni hiɛdɔɔ yɔɔ mli lɛ ahe titri. Yesu kɛɛ akɛ: “Kɛji onyɛmi ko tɔ̃ onɔ lɛ.” Yɛ shishinumɔ ni mli lɛɛ naa lɛ, ‘esha’ baanyɛ afee tɔ̃mɔ fɛɛ tɔ̃mɔ. (Hiob 2:​10; Abɛi 21:⁠4; Yakobo 4:​17) Shi kɛlɛ, sane lɛ tsɔɔ akɛ esha ni Yesu tsɔɔ lɛ baanyɛ afee nɔ ni hiɛdɔɔ yɔɔ mli. Bɔ ni hiɛdɔɔ yɔɔ mli ha lɛ baanyɛ aha abu efɔŋfeelɔ lɛ “tamɔ wɔŋjalɔ kɛ toohelɔ.” Mɛni nakai wiemɔ kuku lɛ tsɔɔ?

6 Yesu kaselɔi lɛ ni nu nakai wiemɔi lɛ le akɛ amɛmaŋbii lɛ kɛ Jeŋmajiaŋbii ebɔŋ. (Yohane 4:⁠9; 18:​28; Bɔfoi lɛ Asaji 10:​28) Ni amɛtsiɔ amɛhe kɛjɛɔ toohelɔi lɛ ahe diɛŋtsɛ, hii ni afɔ́ amɛ akɛ Yudafoi shi amɛtsɔmɔ amɛhe mɛi ni shishiuɔ gbɔmɛi lɛ. No hewɔ lɛ, kɛ́ aaawie he tɛ̃ɛ diɛŋtsɛ lɛ, sane ni yɔɔ Mateo 18:​15-17 lɛ kɔɔ eshai ni hiɛdɔɔ yɔɔ mli lɛ ahe, jeee mɔ kɛ mɔ teŋ tɔ̃mɔi kɛkɛ ni woɔ mɔ mlifu ni obaanyɛ oŋmɛɛ he ni oha ohiɛ akpa nɔ lɛ he.​—⁠Mateo 18:​21, 22.a

7, 8. (a) Mɛɛ eshai nɛkɛ ehe baahia ni onukpai lɛ atsu he nii? (b) Mɛɛ eshai srɔtoi nɛkɛ Kristofoi enyɔ baanyɛ asaa, yɛ Mateo 18:​15-​17 kɛ gbeekpãmɔ naa?

7 Yɛ Mla lɛ shishi lɛ, eshai komɛi biɔ nɔ ni fe eshaifaa kɛmiijɛ mɔ ni atɔ̃ enɔ lɛ ŋɔɔ. Esa akɛ abɔ musubɔɔ, hemɔkɛyeli kwamɔ, wɔŋjamɔ, kɛ bɔlɛnamɔ mli eshai ni ji ajwamaŋbɔɔ, gbalafitemɔ, kɛ hii ni kɛ hii feɔ yakayakanii lɛ ahe amaniɛ atsɔɔ onukpai (loo osɔfoi) lɛ koni amɛtsu he nii. Enɛ hu ji anɔkwale yɛ Kristofoi asafo lɛ mli. (3 Mose 5:⁠1; 20:​10-​13; 4 Mose 5:​30; 35:​12; 5 Mose 17:⁠9; 19:​16-​19; Abɛi 29:​24) Shi kadimɔ akɛ, abaanyɛ asaa eshai komɛi ni Yesu wie he yɛ biɛ lɛ yɛ mɛi enyɔ lɛ ateŋ. Ákɛ nɔkwɛmɔnii lɛ: Yɛ mlifu kɛ awuŋayeli ni tsirɛ mɔ ko hewɔ lɛ, mɔ lɛ gbe enaanyo he guɔ. Kristofonyo ko kpɛlɛ nɔ akɛ ekɛ tsumaa he nibii pɔtɛɛ komɛi baatsu nitsumɔ ko ni ebaagbe nitsumɔ lɛ naa yɛ be pɔtɛɛ ko mli. Mɔ ko kpɛlɛ nɔ akɛ ebaawo shika ko yɛ be ni ato lɛ naa aloo yɛ be pɔtɛɛ ko mli. Mɔ ko wo shi akɛ kɛji akɛ enitsumɔtsɛ lɛ tsɔɔ lɛ nitsumɔ egbe naa lɛ, (kɛji akɛ etsake enitsumɔi po lɛ) ekɛ lɛ eshiŋ akaŋ aloo ni eeebɔ mɔdɛŋ ni egbala mɛi ni enitsumɔtsɛ lɛ tsuɔ nii haa amɛ lɛ kɛba emasɛi yɛ be ko ni ákpɛlɛ nɔ lɛ mli aloo yɛ he ko ni átsɔɔ pɔtɛɛ.b Kɛji akɛ nyɛmi ko yeee ewiemɔ nɔ, ni etsakeee etsui yɛ nɔtɔ̃mɔi nɛɛ ahe lɛ, ebaafee nɔ ni hiɛdɔɔ yɔɔ mli diɛŋtsɛ. (Kpojiemɔ 21:⁠8) Shi kɛlɛ abaanyɛ asaa mɛi enyɔ ni ekɔɔ amɛhe lɛ ateŋ tɔ̃mɔi nɛɛ.

8 Shi kɛlɛ, te ooofee tɛŋŋ oje sane nɛɛ saamɔ shishi? Afɔɔ Yesu wiemɔi lɛ ahe susumɔ akɛ ekɔɔ nifeemɔ gbɛ̀i srɔtoi etɛ he. Ha wɔsusu eko fɛɛ eko he wɔkwɛ. Yɛ nɔ najiaŋ ni ooosusu he akɛ mla naa nifeemɔi ni yɔɔ kpɛŋŋ lɛ, bɔɔ mɔdɛŋ ni onu nɔ ni etsɔɔ diɛŋtsɛ lɛ shishi, ni ohiɛ akaje oti ni ma ohiɛ ni suɔmɔ yɔɔ mli lɛ nɔ kɔkɔɔkɔ.

Bɔɔ Mɔdɛŋ ni Onine Ashɛ Onyɛmi lɛ Nɔ

9. Mɛni esa akɛ wɔha ahi wɔjwɛŋmɔ mli beni wɔkɛ Mateo 18:​15 tsuɔ nii lɛ?

9 Yesu je shishi akɛ: “Shi kɛji onyɛmi ko tɔ̃ onɔ lɛ, yaa ni oyatsɔɔ lɛ etɔ̃mɔ lɛ okɛ lɛ yii enyɔ kɛkɛ. Kɛji eboò toi lɛ, nyɛmi efee nyɛmi.” Eyɛ faŋŋ akɛ, enɛ jeee nifeemɔ ni damɔ hiɛ ni ajieɔ akáa mɔ lɛ nɔ. Esa akɛ oná odaseyeli loo sane pɔtɛɛ ko ni obaanyɛ okɛtsu nii koni okɛye obua onyɛmi lɛ koni ena akɛ éfee nii ni ejaaa ni ehe miihia ni esaa sane lɛ. Ehi akɛ oootsu he nii amrɔ nɔŋŋ, ni okaha sane lɛ miifite aloo ni oooha efee keketee yɛ esubaŋ mli. Ni kaaha ohiɛ miikpa nɔ akɛ, ŋkɔmɔ ni oooye yɛ sane nɛɛ he lɛ baanyɛ aye bo awui hu. Akɛni sane lɛ he susumɔ kã okɛ lɛ yii enyɔ lɛ teŋ pɛ hewɔ lɛ, kaatsɔ hiɛ ogba he sane otsɔɔ mɛi krokomɛi koni amɛye bo ŋkɔmɔ aloo ni okɛbu ohe bem. (Abɛi 12:​25; 17:⁠9) Mɛni hewɔ? Yɛ oti ni okɛma ohiɛ lɛ hewɔ.

10. Mɛni baaye abua wɔ koni wɔnine ashɛ wɔnyɛmi lɛ nɔ ekoŋŋ?

10 Esa akɛ oti ni okɛma ohiɛ lɛ afee onyɛmi lɛ ni onine aaashɛ enɔ, jeee ni ogbala etoi, oshwie ehiɛ shi, loo ofite lɛ. Kɛji akɛ efee efɔŋ diɛŋtsɛ lɛ, belɛ oshara eba wekukpaa ni kã ekɛ Yehowa teŋ lɛ he. Oosumɔ diɛŋtsɛ ni onine ashɛ enɔ akɛ onyɛmi Kristofonyo. Ba ni eeenyɛ eba akɛ oooye omanye lɛ baada kɛji akɛ yɛ okɛ lɛ yii enyɔ lɛ pɛ sanegbaa mli lɛ ojie mlijɔlɛ kpo, otsi ohe kɛjɛ wiemɔ ni wa loo naafolɔmɔ wiemɔ he. Yɛ suɔmɔ mli ni nyɛjɛɔ nyɛkpeɔ hiɛ kɛ hiɛ nɛɛ mli lɛ, kaimɔ akɛ nyɛyi enyɔ lɛ fɛɛ yeee emuu, nyɛji adesai eshafeelɔi. (Romabii 3:​23, 24) Yɛ be mli ni eyɔseɔ akɛ oyeko ehe osheku ni eena akɛ oosumɔ diɛŋtsɛ ni oye obua lɛ lɛ, etsɛɛɛ kɛkɛ lɛ nyɛna sane lɛ naa. Nɛkɛ mlihilɛ nifeemɔ ni yɔɔ faŋŋ ni akɛyaa mɔ ŋɔɔ nɛɛ baajie nilee diɛŋtsɛ kpo kɛji akɛ eje kpo akɛ nyɛyi enyɔ lɛ fɛɛ yeɔ fɔ kɛyashɛɔ he ko aloo shishinumɔ ní yabaaa nyɛteŋ lɛ ji nɔ ni yɔɔ sane lɛ mli diɛŋtsɛ lɛ.​—⁠Abɛi 25:​9, 10; 26:​20; Yakobo 3:​5, 6.

11. Kɛji akɛ mɔ ni etɔ̃ lɛ booo wɔ toi po lɛ, mɛni wɔbaanyɛ wɔfee?

11 Kɛji akɛ oye obua lɛ ni ena akɛ tɔ̃mɔ ko ba yɛ he ko, ni akɛ eji hiɛdɔɔ sane lɛ, ekolɛ no baatsirɛ lɛ ni etsake etsui. Shi, yɛ anɔkwale mli lɛ, hewoo baanyɛ afee gbɛtsii nii. (Abɛi 16:​18; 17:​19) No hewɔ lɛ, kɛji akɛ kɛjɛ shishijee lɛ ekpɛlɛɛɛ nɔ akɛ etɔ̃ ni eeeshwa ehe po lɛ, obaanyɛ omɛ fioo dani odi sane lɛ sɛɛ ekoŋŋ. Yesu ekɛɛɛ akɛ ‘yaa shikome pɛ ni okɛ etɔ̃mɔ lɛ ayafɔ̃ ehiɛ.’ Akɛni eji esha ni nyɛbaanyɛ nyɛsaa hewɔ lɛ, susumɔ eŋɔɔ ni oooya ekoŋŋ yɛ mumɔ ni yɔɔ Galatabii 6:⁠1 lɛ naa “yɛ hiŋmɛii ejwɛ shishi.” Ekolɛ obaaye omanye. (Okɛto Yuda 22, 23 he.) Kɛlɛ, kɛji akɛ oyɛ nɔmimaa akɛ efee esha, shi ekpɛlɛɛɛ nɔ hu?

Mɛi ni Edara yɛ Mumɔŋ lɛ Ayelikɛbuamɔ ni Oooná

12, 13. (a) Mɛɛ nifeemɔ ni ji enyɔ Yesu tsɔɔ mli beni atsuɔ tɔ̃mɔi ahe nii lɛ? (b) Mɛɛ kɔkɔbɔɔi ni atsɔɔ hiɛ akɛhaa ni sa yɔɔ beni wɔkɛ nifeemɔ nɛɛ tsuɔ nii lɛ?

12 Ani obaasumɔ ni mɛi krokomɛi aŋmɛɛ ohe oya akɛ ojeee mɔ ni abaanyɛ aye abua lɛ kɛji akɛ oyeɔ efɔŋfeemɔ ko ni hiɛdɔɔ yɔɔ mli he fɔ? Dabi kwraa. No hewɔ lɛ, Yesu tsɔɔ akɛ yɛ klɛŋklɛŋ nifeemɔ lɛ sɛɛ lɛ, esaaa akɛ onijiaŋ jeɔ wui akɛ oooye obua koni onine ashɛ onyɛmi lɛ nɔ, koni ekɛ bo kɛ mɛi krokomɛi afee ekome ni nyɛkɛsɔmɔ Nyɔŋmɔ yɛ nɔkpɛlɛmɔ mli lɛ mli lɛ. Yesu tsɔɔ nifeemɔ ni ji enyɔ, akɛ: “Shi kɛji ebooò toi lɛ, ŋɔɔ mɔ kome loo mɛi enyɔ ofata ohe, koni odasefoi enyɔ loo etɛ naa lɛ sane fɛɛ sane ama shi.”

13 Ekɛɛ akɛ “ŋɔɔ mɔ kome loo mɛi enyɔ ofata ohe.” Ekɛɛɛ akɛ kɛ́ otsu klɛŋklɛŋ nifeemɔ lɛ ogbe naa lɛ, belɛ oyɛ hegbɛ ni okɛ mɛi krokomɛi pii gbaa naagba lɛ he sane, ni okɛ nɔkwɛlɔ gbɛfalɔ gbaa he sane, aloo oŋmaa nyɛmimɛi lɛ wolo yɛ nɛkɛ sane nɛɛ he. Yɛ nɔmimaa ni ekolɛ oyɔɔ yɛ tɔ̃mɔ lɛ he lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, amako nɔ mi kɛmɔko shi. Osumɔŋ ni ogbɛ saji ni bɛ mli ni baanyɛ atsɔ heguɔgbee yɛ ogbɛfaŋ lɛ oshwã. (Abɛi 16:​28; 18:⁠8) Shi Yesu kɛɛ akɛ ŋɔɔ mɔ kome loo mɛi enyɔ ofata ohe. Mɛni hewɔ? Ni namɛi baanyɛ afee mɛnɛɛmɛi?

14. Namɛi baanyɛ afata wɔhe beni wɔtsuɔ nifeemɔ ni ji enyɔ lɛ he nii lɛ?

14 Oobɔ mɔdɛŋ ni onine ashɛ onyɛmi lɛ nɔ kɛtsɔ eyiŋ ni otsɔɔ akɛ áfee esha, ni ootsirɛ lɛ koni eshwa ehe koni toiŋjɔlɛ ahi okɛ lɛ kɛ Nyɔŋmɔ teŋ lɛ nɔ. Bɔni afee ni onyɛ ofee enɛ lɛ, shihilɛ ni abaasumɔ waa lɛ ji kɛji akɛ “mɔ kome loo mɛi enyɔ” lɛ ji tɔ̃mɔ lɛ he odasefoi. Ekolɛ amɛyɛ jɛmɛ ni enɛ tee nɔ, aloo amɛyɛ nɔ ni afee (aloo afeee) yɛ nitsumɔ mli sane ko he lɛ he saji ni ja. Kɛji akɛ odasefoi ni tamɔ nɛkɛ bɛ lɛ, ekolɛ mɛi ni okɛ amɛ baa lɛ yɛ sane ni ajeɔ he ŋwane lɛ he niiashikpamɔ, no hewɔ lɛ, amɛbaanyɛ ni amɛtsɔɔ kɛji akɛ nɔ ni tee nɔ lɛ ji tɔ̃mɔ lɛɛlɛŋ. Agbɛnɛ hu, kɛji akɛ ehe baahia yɛ sɛɛ mli lɛ, amɛbaanyɛ amɛfee nɔ ni awie lɛ he odasefoi, ni amɛma anɔkwa saji ni akɛha kɛ mɔdɛŋ ni abɔ lɛ nɔ mi. (4 Mose 35:​30; 5 Mose 17:⁠6) No hewɔ lɛ, amɛjeee mɛi ni kɛ amɛhe wooo sane lɛ mli, mɛi ni miibote sane ko mli koni amɛbɔ he amaniɛ kɛkɛ; ni kɛlɛ, jɛmɛ ni amɛyɔɔ lɛ ji ni amɛye amɛbua koni nine ashɛ onyɛmi lɛ kɛ amɛ hu amɛnyɛmi lɛ nɔ.

15. Mɛni hewɔ Kristofoi onukpai baanyɛ aye abua kɛ́ ehe miihia ni wɔtsu nifeemɔ ni ji enyɔ lɛ he nii lɛ?

15 Ehe ehiaaa ni osusu akɛ esa akɛ mɛi ni otsɛɔ amɛ kɛbaa lɛ afee hii ni ji asafo lɛ mli onukpai. Shi kɛlɛ, hii ni edara ni amɛji onukpai yɛ asafo lɛ mli lɛ baanyɛ aye abua kɛtsɔ amɛmumɔŋ hesaai lɛ anɔ. Nɛkɛ onukpai nɛɛ “tamɔ abobaahe yɛ kɔɔyɔɔ naa kɛ teemɔhe yɛ nugbɔnɛmɔ naa, tamɔ faai yɛ ŋa kpataa nɔ loo tɛsaa kpele ko ni haa hɔ̃ɔŋ yɛ shikpɔŋ gbiŋ nɔ.” (Yesaia 32:​1, 2) Amɛyɛ niiashikpamɔ yɛ nyɛmimɛi hii kɛ yei ni amɛkɛ amɛ susuɔ saji ahe ni amɛjajeɔ amɛ lɛ mli. Ni efɔŋfeelɔ lɛ yɛ yiŋtoo kpakpa ni eeedaamɔ nɔ ejie hekɛnɔfɔɔ kpo yɛ nɛkɛ ‘gbɔmɛi ateŋ nikeenii’c nɛɛ amli. (Efesobii 4:​8, 11, 12) Sane lɛ ni aaawie he yɛ mɛi ni amɛdara yɛ mumɔŋ nɛɛ ahiɛ kɛ sɔlemɔ ni akɛ amɛ fɛɛ aaaná mli gbɛfaŋnɔ lɛ kɛ shihilɛ kɛ shishinumɔ hee baaba ni baaha ana nɔ ni anyɛɛɛ ana naa lɛ naa.​—⁠Okɛto Yakobo 5:​14, 15 he.

Naagbee Mɔdɛŋ ni Abɔɔ Koni Nine Ashɛ Enɔ

16. Mɛni ji nifeemɔ ni ji etɛ ni Yesu tsɔɔ mli?

16 Kɛji akɛ nifeemɔ ni ji enyɔ lɛ nyɛɛɛ asaa sane lɛ, no lɛ nifeemɔ ni ji etɛ lɛ kɔɔ asafoŋ nɔkwɛlɔi lɛ ahe diɛŋtsɛ. “Ni kɛji amɛ [mɔ kome loo mɛi enyɔ lɛ] hu ebooo amɛ toi lɛ, yaakɛɛ asafo lɛ; ni kɛji asafo lɛ hu nɔ etoi gbo yɛ lɛ, buu lɛ tamɔ wɔŋjalɔ kɛ toohelɔ.” Mɛni yɔɔ enɛ feemɔ mli?

17, 18. (a) Mɛɛ nɔkwɛmɔnɔ yeɔ ebuaa wɔ ni wɔnuɔ nɔ ni ‘asafo lɛ ni akɛɔ lɛ’ lɛ tsɔɔ lɛ shishi? (b) Mɛɛ gbɛ nɔ wɔtsɔɔ wɔkɛ nifeemɔ nɛɛ tsuɔ nii ŋmɛnɛ?

17 Wɔŋɔɔɔ enɛ akɛ eji gbɛtsɔɔmɔ ákɛ akɛ esha loo efɔŋ lɛ aba asafo muu lɛ daa kpee loo kpee krɛdɛɛ ko shishi. Wɔbaanyɛ wɔle gbɛjianɔ ni ato ni esa akɛ atsɔ nɔ lɛ kɛjɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli. Kwɛmɔ nɔ ni abaafee yɛ blema Israel yɛ sane ni kɔɔ atuatsemɔ, fufeemɔ, kɛ dãatɔɔ he lɛ: “Kɛji mɔ ko yɛ binuu kaniŋkajelɔ kɛ atuatselɔ, mɔ ni booo etsɛ kɛ enyɛ gbee toi, ni amɛk̃ãa lɛ ni ebooo amɛ toi lɛ, no lɛ etsɛ kɛ enyɛ lɛ amɔ̃ lɛ, ni amɛkɛ lɛ aya emaŋ lɛŋ onukpai lɛ ahiɛ yɛ emaŋ lɛŋ agbó naa, ni amɛkɛɛ emaŋ onukpai lɛ akɛ: Wɔbi nɛɛ kaniŋkajelɔ kɛ atuatselɔ ni, ebooo wɔgbee toi, nyenyeŋtswibɔlɔ kɛ dãatɔlɔ ji lɛ! Ni emaŋ lɛŋ hii lɛ fɛɛ atswia lɛ tɛi ni egbo.”​—⁠5 Mose 21:​18-21, wɔma efã ko nɔ mi.

18 Jeee maŋ muu lɛ fɛɛ loo lɛ diɛŋtsɛ ekutso lɛ fɛɛ bo nuu lɛ he eshai lɛ toi ni amɛkojo lɛ. Shi moŋ, hii “onukpai” ni áyɔse amɛ lɛ tsu enɛ he nii akɛ asafo lɛ najiaŋdamɔlɔi. (Okɛto 5 Mose 19:​16, 17 ni tsɔɔ sane ko ni ‘osɔfoi lɛ kɛ kojolɔi ni yɔɔ nakai gbii lɛ amli lɛ’ ye lɛ he.) Nakai nɔŋŋ hu ŋmɛnɛ, kɛ ehe miihia akɛ atsu nifeemɔ ni ji etɛ lɛ he nii lɛ, onukpai lɛ ni damɔ asafo lɛ najiaŋ lɛ tsuɔ sane lɛ he nii. Oti kome too lɛ nɔŋŋ ma amɛhiɛ, koni amɛnine ashɛ nyɛmi Kristofonyo lɛ nɔ kɛ́ aaahi. Amɛjieɔ enɛ kpo kɛtsɔɔ pɛpɛɛpɛ ni amɛŋmɛɔ, ni amɛtsɔɔɔ hiɛ amɛkojooo sane loo ni amɛaakwɛ mɛi ahiɛaŋ lɛ nɔ.

19. Mɛni onukpai ni ahala amɛ ni amɛkwɛ sane lɛ mli lɛ baabɔ mɔdɛŋ ni amɛfee?

19 Amɛbaabɔ mɔdɛŋ ni amɛŋmɛ anɔkwa saji nɛɛ amɛkwɛ, ni amɛbo odasefoi ni he hiaa ni baaha amɛle kɛji akɛ afee esha ko lɛɛlɛŋ (aloo aaya nɔ aafee) lɛ atoi. Amɛmiisumɔ ni amɛbu asafo lɛ he kɛjɛ fitemɔ he ni amɛtsĩ je lɛ mumɔ lɛ naa koni ekabote mli. (1 Korintobii 2:​12; 5:⁠7) Yɛ amɛ Ŋmalɛ naa hesaai lɛ kɛ gbeekpamɔ naa lɛ, amɛbaabɔ mɔdɛŋ ni amɛwie ‘amɛtsɔɔ mɛi yɛ nitsɔɔmɔ ni tsaa mɔ lɛ mli, ni mɛi ni kuɔ wiemɔ naa lɛ hu, amɛkã amɛhiɛ.’ (Tito 1:⁠9) Hiɛnɔkamɔ yɛ akɛ efɔŋfeelɔ lɛ efeŋ tamɔ Israelbii lɛ ni Yehowa gbalɔ lɛ ŋma yɛ amɛhe akɛ: “Mitsɛ́ nyɛ ni nyɛhereee mi nɔ, miwie, ni nyɛbooo toi, shi moŋ nyɛfee nɔ ni ji efɔŋ yɛ mihiɛ, ni nyɛhala nii ni esaaa mihiɛ lɛ!”​—⁠Yesaia 65:⁠12.

20. Mɛni Yesu kɛɛ esa akɛ eba kɛ́ eshafeelɔ lɛ kpoo akɛ eeebo amɛ toi ni eshwaaa ehe lɛ?

20 Shi, kɛ akɛto he lɛ, saji fioo komɛi pɛ mli eshafeelɔ lɛ jieɔ su ni tamɔ nakai kpo yɛ. Kɛ́ nakai eji lɛ, Yesu gbɛtsɔɔmɔ lɛ yɛ faŋŋ, akɛ: “Buu lɛ tamɔ wɔŋjalɔ kɛ toohelɔ.” Nuntsɔ lɛ ejieee yi akɛ afee nii ni suɔmɔ bɛ mli aloo ashwe ni efɔŋ ko aba enɔ. Ni kɛlɛ, nɔ ko bɛ ni anuuu shishi yɛ gbɛtsɔɔmɔ ni bɔfo Paulo kɛha akɛ amɛjie eshafeelɔi ni tsakeee amɛtsui lɛ kɛjɛ asafo lɛ mli lɛ he. (1 Korintobii 5:​11-13) Ekolɛ nɔ ni baajɛ enɛ mli aba yɛ naagbee po ji oti ni haa nine shɛɔ eshafeelɔ lɛ nɔ ekoŋŋ lɛ.

21. Mɛɛ hegbɛ yɔɔ lolo kɛha mɔ ni áshwie lɛ kɛjɛ asafo lɛ mli lɛ?

21 Wɔbaanyɛ wɔna nɔ ni baanyɛ aba nɛɛ kɛjɛ Yesu abɛbua ni kɔɔ bi nyenyeŋtswibɔlɔ lɛ he lɛ mli. Taakɛ afee he nɔkwɛmɔnɔ lɛ, beni eyahi shi yɛ suɔmɔ naanyobɔɔ ni yɔɔ etsɛ we lɛ sɛɛ lɛ mli be kpalaŋŋ ko sɛɛ lɛ, nakai eshafeelɔ lɛ ‘hiɛ tserɛ lɛ.’ (Luka 15:​11-18) Paulo tsĩ tã etsɔɔ Timoteo akɛ beni be shwieɔ be mli lɛ, efɔŋfeelɔi komɛi baatsake amɛtsui, “ni amɛhiɛ aaatserɛ amɛ kɛjɛ Abonsam tsɔne lɛŋ.” (2 Timoteo 2:​24-26) Wɔhiɛ baakã nɔ diɛŋtsɛ akɛ, mɔ fɛɛ mɔ ni feɔ esha ni etsakeee etsui ni esa akɛ ashwie lɛ kɛjɛ asafo lɛ mli lɛ baanu nɔ ni amɛ́laaje lɛ he​—⁠Nyɔŋmɔ nɔkpɛlɛmɔ kɛ naanyobɔɔ ni miishɛɛ yɔɔ mli ni amɛkɛ Kristofoi anɔkwafoi lɛ náa​—⁠lɛ he koni amɛhiɛ atserɛ amɛ.

22. Wɔnine baanyɛ ashɛ wɔnyɛmi lɛ nɔ ekoŋŋ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

22 Yesu ebuuu jeŋmajiaŋbii kɛ toohelɔi lɛ akɛ anyɛŋ ahere amɛyiwala. Sɛɛkpeebii lɛ ateŋ mɔ kome, ni ji Mateo Levi, tsake etsui, ni ‘enyiɛ Yesu sɛɛ’ yɛ anɔkwayeli mli, ni ahala lɛ po akɛ bɔfo. (Marko 2:​15; Luka 15:⁠1) No hewɔ lɛ, kɛji akɛ ŋmɛnɛ eshafeelɔ ko ‘booo asafo lɛ toi po’ ni ashwie lɛ kɛjɛ asafo lɛ mli lɛ, wɔbaanyɛ wɔmɛ ni wɔkwɛ akɛ ani yɛ be ni sa mli lɛ, ebaatsake etsui ni ejaje egbɛ̀i lo. Kɛji akɛ efee nakai ni ebatsɔ asafo lɛ mlinyo ekoŋŋ lɛ, wɔmii baashɛ wɔhe akɛ wɔnine eshɛ wɔnyɛmi lɛ nɔ kɛba anɔkwa jamɔ kuu lɛ mli ekoŋŋ.

[Shishigbɛ niŋmai]

a McClintock kɛ Strong’s Cyclopedia lɛ kɛɔ akɛ: “Abuɔ Kpaŋmɔ Hee lɛ mli jeŋmajiaŋbii [toohelɔi] lɛ akɛ sɛɛgbɛtsɔɔlɔi kɛ hemɔkɛyeli kwalɔi, mɛi ni ebule amɛhe yɛ wɔŋjalɔi ni amɛkɛbɔɔ lɛ hewɔ, mɛi ni kɛ amɛhe eha yiwalɔi lɛ akɛ amɛ dɛŋdadei. Akɛ amɛ toɔ eshafeelɔi ahe . . . Átsi he kɛjɛ amɛhe, mɛi ni he tse lɛ tsiɔ amɛhe kɛjɛɔ amɛhe, anaa mɛi pɛ ni ji amɛnanemɛi loo mɛi ni amɛkɛbɔɔ lɛ yɛ mɛi ni tamɔ amɛ ni ákpoo amɛ lɛ ateŋ.”

b Nitsumɔi loo shika he saji ni tsɔɔ shishiumɔ, ojotswaa, loo lakamɔ baanyɛ afata esha ni Yesu tsɔɔ lɛ he. Ákɛ nɔ ni tsɔɔ enɛ lɛ, beni ekɛ gbɛtsɔɔmɔ ni áŋma afɔ̃ shi yɛ Mateo 18:​15-17 ha lɛ sɛɛ lɛ, Yesu kɛ abɛbua ko ni kɔɔ tsuji (apaafoi) ni hiɛ nyɔmɔ shi amɛnyɛɛɛ amɛwo lɛ ahe lɛ ha.

c Biblia he nilelɔ ko wie akɛ: “Enyɛɔ ebaa yɛ bei komɛi amli akɛ efɔŋfeelɔ lɛ baasumɔ ni esusu ŋaawoo ni mɛi enyɔ loo etɛ (titri lɛ kɛ́ amɛji gbɔmɛi ni sa bulɛ) kɛhaa lɛ lɛ he fe bɔ ni eeefee yɛ mɔ ni titri lɛ ekɛ lɛ etaa saji anaa pɛŋ lɛ hiɛ.”

Ani Okaiɔ?

◻ Titri lɛ, mɛɛ eshai nɛkɛ Mateo 18:​15-17 tsuɔ he nii?

◻ Mɛni esa akɛ wɔkai kɛ́ ehe miihia ni wɔtsu klɛŋklɛŋ nifeemɔ lɛ he nii?

◻ Namɛi baanyɛ aye abua kɛ́ esa akɛ wɔya nifeemɔ ni ji enyɔ lɛ nɔ?

◻ Namɛi baa nifeemɔ ni ji etɛ lɛ mli, ni wɔnine baanyɛ ashɛ wɔnyɛmi lɛ nɔ ekoŋŋ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 18]

Yudafoi kɛ toohelɔi ebɔɔɔ. Mateo tsi ehe kɛjɛ etsutsu gbɛ̀i lɛ ahe ni eyanyiɛ Yesu sɛɛ

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 20]

Bei pii lɛ wɔbaanyɛ wɔsaa sane “yɛ hiŋmɛii ejwɛ shishi”

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje