Ekome Ni Wɔfeɔ Kɛyeɔ Kaimɔ Lɛ Yɛ Fɛo Waa!
“Kwɛ bɔ ni ehi, kwɛ bɔ ni eyɔɔ fɛo akɛ nyɛmimɛi baafee ekome kɛhi shi!”—LALA 133:1.
1, 2. Yɛ afi 2018 mli lɛ, mɛɛ nifeemɔ baahã wɔfee ekome yɛ gbɛ ni nɔ bɛ nɔ? Ni mɛni hewɔ? (Kwɛmɔ mfoniri ni yɔɔ nikasemɔ lɛ shishijee lɛ.)
YƐ March 31, 2018 lɛ, kɛ́ hulu lɛ bɔi shinyɔɔ lɛ, Nyɔŋmɔ webii lɛ kɛ mɛi ni nyaa Maŋtsɛyeli sane lɛ he lɛ ateŋ mɛi babaoo baabua amɛhe naa kɛye Nuŋtsɔ Lɛ Gbɛkɛ Niyeli lɛ, ni ji nifeemɔ ko ni afeɔ daa afi lɛ. Mɛi akpekpei abɔ baabua amɛhe naa yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ fɛɛ yɛ nifeemɔ nɛɛ shishi kɛkai Kristo gbele lɛ. Daa afi lɛ, nifeemɔ nɛɛ hãa mɛi feɔ ekome yɛ jeŋ fɛɛ, ni eyɛ naakpɛɛ waa, ejaakɛ nifeemɔ ko bɛ ni hãa mɛi feɔ ekome tamɔ nakai!
2 Kɛ́ Yehowa kɛ Yesu na bɔ ni mɛi akpekpei abɔ buaa amɛhe naa yɛ nifeemɔ krɛdɛɛ nɛɛ shishi yɛ maji srɔtoi anɔ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ fɛɛ lɛ, amɛnáa miishɛɛ waa. Biblia lɛ gba akɛ, “asafoku babaoo ko, ni gbɔmɔ ko gbɔmɔ ko nyɛŋ akane, ni jɛ jeŋmaŋ fɛɛ jeŋmaŋ kɛ weku fɛɛ weku kɛ gbɔmɛi srɔtoi fɛɛ kɛ wiemɔ fɛɛ wiemɔ mli” baabolɔ kɛ gbee ni wa akɛ: “Wɔnáa wɔyiwalaheremɔ lɛ kɛjɛɔ wɔ-Nyɔŋmɔ lɛ, mɔ ni ta maŋtsɛ sɛi lɛ nɔ lɛ, kɛ Gwantɛŋbi lɛ ŋɔɔ.” (Kpo. 7:9, 10) Esa kadimɔ waa akɛ, daa afi lɛ, mɛi babaoo yeɔ Kaimɔ lɛ kɛwoɔ Yehowa kɛ Yesu hiɛ nyam yɛ nii wuji ni amɛfee lɛ ahewɔ!
3. Mɛɛ sanebimɔi abaahã hetoo yɛ nikasemɔ nɛɛ mli?
3 Yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ, abaahã sanebimɔi ejwɛ nɛɛ ahetoo: (1) Akɛ aŋkroaŋkroi lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaanyɛ wɔsaa wɔhe kɛhã Kaimɔ lɛ koni wɔná he sɛɛ? (2) Mɛɛ gbɛ nɔ Kaimɔ lɛ hãa Nyɔŋmɔ webii lɛ feɔ ekome? (3) Te wɔbaafee tɛŋŋ wɔhã ekomefeemɔ ahi Nyɔŋmɔ webii lɛ ateŋ? (4) Ani be ko baashɛ ni ayeŋ Kaimɔ lɛ dɔŋŋ? Kɛ́ nakai ni lɛ, mɛɛ be?
BƆ NI WƆBAAFEE WƆSAA WƆHE KƐHÃ KAIMƆ LƐ KONI WƆNÁ HE SƐƐ
4. Mɛni hewɔ ehe miihia waa ni wɔfee bɔ fɛɛ bɔ ni wɔbaanyɛ koni wɔya Kaimɔ lɛ shishi?
4 Mɛni hewɔ ehe miihia ni wɔya Kaimɔ lɛ? Yiŋtoo kome hewɔ ji akɛ, asafoŋ kpeeiyaa ji gbɛi ni wɔtsɔɔ nɔ wɔjáa Yehowa lɛ ateŋ ekome. Ekã shi faŋŋ akɛ, Yehowa kɛ Yesu naa mɛi ni feɔ bɔ fɛɛ bɔ ni amɛbaanyɛ koni amɛya nifeemɔ nɛɛ, ni ji nifeemɔ ni he hiaa fe fɛɛ yɛ afi lɛ mli lɛ shishi lɛ. Wɔmiisumɔ ni Yehowa kɛ Yesu ana akɛ, ja nɔ ni ba wa dani Kaimɔ lɛ baaho wɔhe, aloo jeee nakai? Kɛ́ wɔkɛ wɔnifeemɔi tsɔɔ akɛ wɔkpeei lɛ ahe miihia wɔ waa lɛ, wɔhãa Yehowa náa yiŋtoo kroko ni ebaadamɔ nɔ ehã wɔgbɛ́i ahi ‘ekaimɔ wolo’ lɛ, ni ji “wala wolo lɛ” mli. Mɛi ni aŋmala amɛgbɛ́i yɛ wolo nɛɛ mli lɛ baanyɛ aná naanɔ wala.—Mal. 3:16; Kpo. 20:15.
5. Kɛ́ eshwɛ otsii fioo ni wɔbaaya Kaimɔ lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaanyɛ ‘wɔpɛi wɔmli wɔkwɛ akɛ wɔyɛ hemɔkɛyeli lɛ mli lo’?
5 Kɛ́ eshwɛ otsii fioo ni wɔbaaya Kaimɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔhe be ni wɔsɔle ni wɔjwɛŋ wekukpaa ni yɔɔ wɔ kɛ Yehowa teŋ lɛ nɔ. (Kanemɔ 2 Korintobii 13:5.) Bɔfo Paulo kɛɛ Kristofoi akɛ: “Nyɛyaa nɔ nyɛpɛia nyɛmli nyɛkwɛa akɛ nyɛyɛ hemɔkɛyeli lɛ mli lo.” Te wɔbaafee tɛŋŋ wɔfee nakai? Wɔbaanyɛ wɔbi wɔhe akɛ: ‘Ani miheɔ miyeɔ lɛɛlɛŋ akɛ asafo nɛɛ pɛ ji asafo ni Yehowa ehala ni ekɛmiitsu eyiŋtoo he nii? Ani miifee bɔ fɛɛ bɔ ni manyɛ ni mashiɛ Maŋtsɛyeli lɛ he sane kpakpa lɛ ni matsɔɔ mɛi sane kpakpa nɛɛ he nii? Ani minifeemɔi tsɔɔ akɛ miheɔ miyeɔ lɛɛlɛŋ akɛ naagbee gbii lɛ amli wɔyɔɔ lɛ, ni Satan nɔyeli lɛ miiba naagbee? Ani hemɔkɛyeli ni miyɔɔ yɛ Yehowa kɛ Yesu mli be ni mijɔɔ mihe nɔ mihã Yehowa lɛ mli wa lolo?’ (Mat. 24:14; 2 Tim. 3:1; Heb. 3:14) Kɛ́ wɔjwɛŋ sanebimɔi ni tamɔ nɛkɛ lɛ anɔ lɛ, no baaye abua wɔ ni wɔna bɔ ni wɔji diɛŋtsɛ.
6. (a) Ja wɔfee mɛni dani wɔbaaná naanɔ wala? (b) Mɛni asafoŋ onukpa ko feɔ daa afi kɛsaa ehe kɛhã Kaimɔ lɛ? Ni mɛɛ gbɛ nɔ obaanyɛ ofee nɔ ko tamɔ nakai?
6 Gbɛ kome ni obaanyɛ otsɔ nɔ osaa ohe kɛhã Kaimɔ lɛ ji, ni obaakane saji srɔtoi ni nyɔŋ anɔkwafo lɛ eŋmala ni tsɔɔ nɔ hewɔ ni Kaimɔ lɛ he hiaa waa lɛ mli lɛ, ni ojwɛŋ nɔ. (Kanemɔ Yohane 3:16; 17:3.) Ja ‘wɔbale’ Yehowa ni wɔhe Yesu Kristo, e-Bi koome lɛ nɔ wɔye dani wɔbaaná naanɔ wala. Be ni osaa ohe kɛhãa Kaimɔ lɛ, too gbɛjianɔ ni okase saji komɛi ni baahã ohiɛ asɔ Yehowa kɛ Yesu waa. Naa nɔ ni nyɛmi nuu ko ni esɔmɔ akɛ asafoŋ onukpa afii pii lɛ feɔ. Ekɛ afii pii ebua Buu-Mɔɔ mli saji ni wieɔ Kaimɔ lɛ kɛ suɔmɔ ni Yehowa kɛ Yesu ejie kpo etsɔɔ wɔ lɛ he lɛ anaa. Kɛ́ eshwɛ otsii fioo ko ni abaaye Kaimɔ lɛ, ekaneɔ saji nɛɛ ekoŋŋ ni ejwɛŋɔ bɔ ni Kaimɔ lɛ he hiaa waa lɛ nɔ. Eyɛ mli aahu lɛ, ekɛ saji enyɔ loo nɔ fataa nɔ ni ebua naa lɛ ahe. Ekaneɔ Kaimɔ lɛ he Biblia kanemɔ lɛ hu ni ejwɛŋɔ nɔ jogbaŋŋ. Ekɛɛ nibii nɛɛ fɛɛ ni efeɔ lɛ hãa ekaseɔ nɔ ko hee daa afi. Nɔ ni fe fɛɛ lɛ, enuɔ he akɛ suɔmɔ ni eyɔɔ kɛhã Yehowa kɛ Yesu lɛ mli waa daa afi. Kɛ́ bo hu okase saji ni tamɔ nɛkɛ ni ojwɛŋ nɔ lɛ, ebaanyɛ ehã suɔmɔ ni oyɔɔ kɛhã Yehowa kɛ Yesu lɛ mli awa ni ohiɛ asɔ amɛ waa, ni enɛ baanyɛ aye abua bo ni oná Kaimɔ lɛ he sɛɛ jogbaŋŋ.
KAIMƆ LƐ HÃA WƆFEƆ EKOME
7. (a) Yɛ gbi gbɛkɛ ni Yesu to Nuŋtsɔ Lɛ Gbɛkɛ Niyeli lɛ shishi lɛ, mɛni esɔle yɛ he? (b) Mɛni tsɔɔ akɛ Yehowa ehã Yesu sɔlemɔ lɛ hetoo?
7 Gbi gbɛkɛ ni Yesu to Nuŋtsɔ Lɛ Gbɛkɛ Niyeli lɛ shishi lɛ, esɔle ehã Nyɔŋmɔ, ni nakai sɔlemɔ lɛ sa kadimɔ waa. Esɔle ni esɛɛnyiɛlɔi lɛ afee ekome tamɔ bɔ ni ekɛ e-Tsɛ efee ekome lɛ. (Kanemɔ Yohane 17:20, 21.) Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, Yehowa ehã e-Bi ni esumɔɔ lɛ lɛ sɔlemɔ lɛ hetoo. Yɛ kpeei ni Yehowa Odasefoi lɛ feɔ lɛ ateŋ lɛ, Kaimɔ lɛ ji emli nɔ ni fe fɛɛ ni hãa efeɔ faŋŋ akɛ, ekomefeemɔ yɛ amɛteŋ. Yɛ Kaimɔ gbi lɛ nɔ lɛ, mɛi akpekpei abɔ ni jɛ maji srɔtoi anɔ, ni hiɛ hewolonɔ sui srɔtoi, kpeɔ yɛ je lɛŋ fɛɛ kɛtsɔɔ akɛ amɛheɔ amɛyeɔ akɛ Yehowa tsu e-Bi lɛ. Yɛ hei komɛi lɛ, mɛi ahiɛ feɔ amɛ yaa akɛ mɛi ni hiɛ hewolonɔ sui srɔtoi efee ekome yɛ jamɔŋ henaabuamɔ shishi, ejaakɛ ejeee nɔ ko ni afeɔ yɛ jɛmɛ. Mɛi komɛi po wieɔ amɛshiɔ kpeei ni tamɔ nakai. Shi jeee nakai Yehowa kɛ Yesu nuɔ he. Yɛ amɛhiɛ lɛ, ekome ni wɔfeɔ yɛ Kaimɔ lɛ shishi lɛ yɛ fɛo waa diɛŋtsɛ!
8. Mɛɛ sane ni kɔɔ ekomefeemɔ he Yehowa kɛɛ Ezekiel?
8 Akɛ Yehowa webii lɛ, efeee wɔ naakpɛɛ akɛ ekomefeemɔ yɛ wɔteŋ. Anɔkwa, Yehowa ehã agba afɔ̃ shi momo. Susumɔ sane ni ekɛɛ gbalɔ Ezekiel ni kɔɔ tsei enyɔ, ni ji ‘Yuda tso lɛ’ kɛ ‘Yosef tso lɛ’ ni akɛbaatsa lɛ he lɛ he okwɛ. (Kanemɔ Ezekiel 37:15-17.) “Sanebimɔi Ni Jɛ Kanelɔi Adɛŋ” ni yɔɔ July 2016 Buu-Mɔɔ lɛ mli lɛ wie akɛ: “Yehowa tsɔ gbalɔ Ezekiel nɔ egba akɛ, kɛ́ Israelbii lɛ ku amɛsɛɛ kɛba Shiwoo Shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, amɛbaafee ekome akɛ maŋ kome. Nakai gbalɛ lɛ kɔɔ mɛi ni jáa Nyɔŋmɔ yɛ naagbee gbii nɛɛ amli lɛ hu ahe. Yehowa kɛɛ ebaahã amɛ hu amɛfee ekome.”
9. Daa afi kɛ́ wɔtee Kaimɔ lɛ, mɛni wɔnaa ni tsɔɔ akɛ Ezekiel gbalɛ lɛ eba mli?
9 Kɛjɛ afi 1919 kɛbaa lɛ, Yehowa etee nɔ eto mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ, ni wɔbaanyɛ wɔkɛ amɛ ato ‘Yuda tso lɛ’ he lɛ, ahe gbɛjianɔ jogbaŋŋ ni ehã amɛfee ekome. Sɛɛ mli lɛ, mɛi ni yɔɔ hiɛnɔkamɔ akɛ amɛbaahi shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, ni wɔbaanyɛ wɔkɛ amɛ ato ‘Yosef tso lɛ’ he lɛ, ateŋ mɛi babaoo bafata mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ahe, ni amɛkɛ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ fee ekome akɛ “tooku kome.” (Yoh. 10:16; Zak. 8:23) Yehowa wo shi akɛ ekɛ tsei enyɔ nɛɛ baakpɛtɛ, ni amɛbaatsɔ tso kome yɛ edɛŋ. (Eze. 37:19) Ŋmɛnɛ lɛ, mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ kɛ “gwantɛŋi krokomɛi” lɛ efee ekome kɛmiisɔmɔ Yehowa yɛ Maŋtsɛ kome, ni ji Yesu Kristo lɛ shishi. Lɛ ji mɔ ni awie ehe yɛ Ezekiel gbalɛ lɛ mli akɛ Nyɔŋmɔ ‘tsulɔ David’ lɛ. (Eze. 37:24, 25) Daa afi lɛ, kɛ́ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ateŋ mɛi ni eshwɛ lɛ kɛ “gwantɛŋi krokomɛi” lɛ bua amɛhe naa koni amɛye Kristo gbele lɛ Kaimɔ lɛ, anaa ekomefeemɔ ni nɔ bɛ ni awie he yɛ Ezekiel wolo lɛ mli lɛ faŋŋ. Shi mɛni wɔbaanyɛ wɔfee koni ekomefeemɔ ahi asafo lɛ mli daa?
MƐNI WƆTEŊ MƆ FƐƐ MƆ BAANYƐ AFEE KONI EKOMEFEEMƆ AHI ASAFO LƐ MLI?
10. Mɛni wɔbaanyɛ wɔfee koni ekomefeemɔ ahi Nyɔŋmɔ webii lɛ ateŋ?
10 Mɛni ji nɔ klɛŋklɛŋ ni wɔbaanyɛ wɔfee koni ekomefeemɔ ahi Nyɔŋmɔ webii lɛ ateŋ? Esa akɛ wɔbɔ mɔdɛŋ waa ni wɔba wɔhe shi. Be ni Yesu yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, ewo ekaselɔi lɛ hewalɛ ni amɛba amɛhe shi. (Mat. 23:12) Kɛ́ wɔbaa wɔhe shi yɛ wɔtsuiŋ lɛ, wɔnaŋ wɔhe akɛ wɔhe hiaa fe mɛi krokomɛi, tamɔ bɔ ni mɛi ni yɔɔ je lɛ mli lɛ feɔ lɛ. Moŋ lɛ, heshibaa baahã wɔbu mɛi ni nyiɛɔ hiɛ yɛ asafo lɛ mli lɛ ni wɔbo amɛgbɛtsɔɔmɔi toi. Ja wɔfee nakai dani ekomefeemɔ baahi asafo lɛ mli. Nɔ ni he hiaa fe fɛɛ lɛ, kɛ́ wɔba wɔhe shi lɛ, Nyɔŋmɔ baaná wɔhe miishɛɛ, ejaakɛ “Nyɔŋmɔ tsĩɔ henɔwolɔi anaa, shi edroɔ heshibalɔi.”—1 Pet. 5:5.
11. Kɛ́ wɔjwɛŋ nɔ ni okadi nibii ni akɛtsuɔ nii yɛ Kaimɔ lɛ shishi lɛ tsɔɔ lɛ nɔ lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ ebaaye ebua wɔ ni wɔhã ekomefeemɔ ahi asafo lɛ mli?
11 Mɛni ji nɔ ni ji enyɔ ni wɔbaanyɛ wɔfee koni ekomefeemɔ ahi Nyɔŋmɔ webii lɛ ateŋ? No ji ni wɔbaajwɛŋ nɔ ni blodo ni ashikishaŋ sha bɛ mli lɛ kɛ wain tsuru lɛ ni akɛbaaye Kaimɔ lɛ tsɔɔ lɛ nɔ. Dani Kaimɔ gbi lɛ baashɛ lɛ, esa akɛ wɔjwɛŋ nɔ ni okadi nibii nɛɛ tsɔɔ lɛ anɔ jogbaŋŋ, ni wɔhe be pii kɛfee nakai ekoŋŋ yɛ gbɛkɛ ni abaaye Kaimɔ lɛ nɔ. (1 Kor. 11:23-25) Blodo lɛ damɔ shi kɛhã Yesu gbɔmɔtso ni esha ko kwraa bɛ he ni ekɛshã afɔle lɛ, ni wain lɛ damɔ shi kɛhã elá ni efɔse eshwie shi lɛ. Shi jeee nɔ ni okadi nibii lɛ damɔ shi kɛhã lɛ ni wɔbaanu shishi lɛ pɛ kɛkɛ he hiaa. Esa akɛ wɔkai hu akɛ, Yehowa kɛ Yesu fɛɛ jie suɔmɔ ni nɔ bɛ kpo amɛtsɔɔ wɔ kɛtsɔ Yesu kpɔmɔ afɔle lɛ nɔ. Yehowa jie suɔmɔ kpo kɛtsɔ e-Bi lɛ ni ekɛ lɛ hã wɔ lɛ nɔ, ni Yesu hu jie suɔmɔ kpo be ni ejɛ etsuiŋ ekɛ ewala fɔ̃ shi ehã wɔ lɛ. Kɛ́ wɔjwɛŋ suɔmɔ ni amɛjie kpo amɛtsɔɔ wɔ lɛ nɔ lɛ, no baatsirɛ wɔ ni wɔ hu wɔsumɔ amɛ. Suɔmɔ ni wɔ kɛ wɔnyɛmimɛi lɛ fɛɛ yɔɔ kɛhã Yehowa lɛ tamɔ kpãa ni fiɔ wɔ efeɔ wɔ ekome, ni suɔmɔ nɛɛ hãa ekomefeemɔ ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ mli waa.
Kɛ́ wɔkɛ eshai ke lɛ, ehãa ekomefeemɔ hiɔ wɔteŋ (Kwɛmɔ kuku 12, 13)
12. Yɛ Yesu abɛbua ni kɔɔ maŋtsɛ ko kɛ enyɔji ahe lɛ mli lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ ehã efee faŋŋ akɛ Yehowa miisumɔ ni wɔkɛ mɛi ahe ake amɛ?
12 Mɛni ji nɔ ni ji etɛ ni wɔbaanyɛ wɔfee koni ekomefeemɔ ahi Nyɔŋmɔ webii lɛ ateŋ? No ji ni wɔkɛ mɛi ahe eshai baake amɛ tswaa. Kɛ́ wɔkɛ mɛi ahe ke amɛ tswaa lɛ, no tsɔɔ akɛ wɔhiɛ sɔɔ Yehowa waa akɛ etsɔɔ Kristo kpɔmɔ afɔle lɛ nɔ ekɛ wɔ diɛŋtsɛ wɔhe eshai keɔ wɔ. Yɛ Mateo 18:23-34 lɛ, Yesu gba abɛbua ko kɛtsɔɔ nɔ hewɔ ni ehe miihia ni wɔkɛ eshai ake. Ofainɛ kanemɔ abɛbua nɛɛ, ni obi ohe akɛ: ‘Ani mitsui tsirɛɔ mi ni mikɛ nikasemɔ ni yɔɔ Yesu abɛbua lɛ mli lɛ atsu nii? Ani mitoɔ mitsui shi mihãa nyɛmimɛi lɛ ni minuɔ amɛ shishi? Kɛ́ nyɛmi ko fee mi esha lɛ, ani misumɔɔ ni mikɛke lɛ?’ Anɔkwa, eshai lɛ ekomɛi yɛ hiɛdɔɔ fe ekrokomɛi, ni akɛni wɔyeee emuu hewɔ lɛ, ekomɛi yɛ ni ewa waa kɛhã wɔ akɛ wɔkɛbaake. Shi Yesu abɛbua lɛ hãa wɔnaa nɔ ni Yehowa miisumɔ ni wɔfee. (Kanemɔ Mateo 18:35.) Yesu hã efee faŋŋ akɛ, kɛ́ wɔnyɛmimɛi fee wɔ esha, ni wɔyɛ yiŋtoo kpakpa hewɔ ni wɔkɛ amɛhe baake amɛ shi wɔfeee nakai lɛ, Yehowa hu kɛ wɔhe ekeŋ wɔ. Eji sane ko ni esa akɛ wɔjwɛŋ nɔ jogbaŋŋ! Kɛ́ wɔbo Yesu toi ni wɔkɛ mɛi ahe eshai ke amɛ lɛ, ekomefeemɔ ni nɔ bɛ ni yɔɔ wɔteŋ lɛ baaya nɔ ahi shi.
13. Kɛ́ wɔfee nibii ni tsɔɔ akɛ wɔsumɔɔ toiŋjɔlɛ lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ no hãa ekomefeemɔ hiɔ asafo lɛ mli?
13 Kɛ́ wɔkɛ mɛi atɔmɔi ke amɛ lɛ, no tsɔɔ akɛ wɔsumɔɔ toiŋjɔlɛ. Hã ŋaa ni bɔfo Paulo wo akɛ, ‘wɔbɔ mɔdɛŋ waa wɔhiɛ ekomefeemɔ ni wɔtsɔ mumɔ lɛ nɔ wɔná lɛ mli, yɛ toiŋjɔlɛ ni tamɔ kpãa ni fiɔ wɔ efeɔ wɔ ekome lɛ mli’ lɛ ahi ojwɛŋmɔ mli. (Efe. 4:3) No hewɔ lɛ, jwɛŋmɔ bɔ ni okɛ mɛi krokomɛi yeɔ ohãa lɛ nɔ waa yɛ Kaimɔ be nɛɛ mli, titri lɛ, yɛ gbɛkɛ ni abaaye Kaimɔ lɛ nɔ. Bi ohe akɛ: ‘Ani mɛi ni le mi lɛ naa faŋŋ akɛ mibɛɛɛ mɔ miwooo mimli? Ani ale mi akɛ mɔ ko ni feɔ bɔ fɛɛ bɔ ni eeenyɛ koni ebaa toiŋjɔlɛ kɛ ekomefeemɔ yi?’ Sanebimɔi nɛɛ ahe miihia waa, ni esa akɛ wɔjwɛŋ amɛnɔ yɛ Kaimɔ be nɛɛ mli.
14. Mɛni kɛ́ wɔfee lɛ no baatsɔɔ akɛ ‘wɔmiiná tsui wɔmiihã wɔhe yɛ suɔmɔ mli’?
14 Mɛni ji nɔ ni ji ejwɛ ni wɔbaanyɛ wɔfee koni ekomefeemɔ ahi Nyɔŋmɔ webii lɛ ateŋ? No ji akɛ wɔbaakase Yehowa, Nyɔŋmɔ ni yɔɔ suɔmɔ lɛ, ni wɔjie suɔmɔ kpo. (1 Yoh. 4:8) Esaaa akɛ wɔwieɔ kɔkɔɔkɔ yɛ nyɛmi ko he akɛ, “Nyɛmi nɛɛ, akɛni akɛɛ wɔsumɔɔ wɔhe lɛ hewɔ ni misumɔɔ lɛ lɛ, shi yɛ mitsui mli lɛ, misumɔɔɔ esane”! Kɛ́ wɔná susumɔ ni tamɔ nɛkɛ lɛ, belɛ wɔkɛ ŋaa ni Paulo wo akɛ ‘wɔná tsui wɔhã wɔhe yɛ suɔmɔ mli’ lɛ tsuuu nii. (Efe. 4:2) Kadimɔ akɛ, Paulo ewieee kɛkɛ akɛ ‘wɔná tsui wɔhã wɔhe.’ Moŋ lɛ, ekɛɛ ‘wɔná tsui wɔhã wɔhe yɛ suɔmɔ mli.’ Wiemɔ ni ji “yɛ suɔmɔ mli” ni ekɛfata he lɛ hãa sane lɛ feɔ srɔto. Yehowa egbala gbɔmɛi srɔtoi fɛɛ kɛba eŋɔɔ yɛ asafo lɛ mli. (Yoh. 6:44) Esumɔɔ amɛ, ni no hewɔ egbala amɛ kɛba eŋɔɔ lɛ. Ekã shi faŋŋ akɛ, eyɛ yiŋtoi kpakpai babaoo ahewɔ ni efee nakai. Kɛ́ wɔnyɛmimɛi lɛ sa mɛi ni Nyɔŋmɔ jieɔ suɔmɔ kpo etsɔɔ amɛ lɛ, te tɛŋŋ ni wɔkɛɔ akɛ amɛsaaa mɛi ni wɔjieɔ suɔmɔ kpo wɔtsɔɔ? Yehowa efã wɔ akɛ wɔsumɔ nyɛmimɛi lɛ, ni esaaa akɛ wɔshashaoɔ shi kwraa akɛ wɔbaaye famɔ nɛɛ nɔ!—1 Yoh. 4:20, 21.
MƐƐ BE ABAAYE NAAGBEE KAIMƆ LƐ?
15. Mɛni hewɔ wɔkɛɔ akɛ wɔsɛɛ lɛ, abaaye Kaimɔ lɛ nɔ ni ji naagbee nɔ?
15 Wɔsɛɛ lɛ, wɔbaaye Kaimɔ lɛ nɔ ni ji naagbee nɔ. Mɛni hewɔ wɔkɛɔ nakai? Yɛ klɛŋklɛŋ wolo ni Paulo ŋma eyahã Korintobii lɛ mli lɛ, ewie akɛ, daa afi kɛ́ Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ ye Yesu gbele lɛ kaimɔ lɛ, ‘belɛ amɛmiijaje Nuŋtsɔ lɛ gbele lɛ amɛmiitsɔɔ kɛyashi ebaaba.’ (1 Kor. 11:26) Yesu hu wie ‘ebaa’ lɛ he yɛ egbalɛ ni kɔɔ naagbee be lɛ he lɛ mli. Be ni ewieɔ amanehulu kpeteŋkpele ni etsɛŋ ebaaba lɛ he lɛ, ekɛɛ akɛ: “Gbɔmɔ Bi lɛ okadi lɛ baapue yɛ ŋwɛi, ni shikpɔŋ lɛ nɔ wekui lɛ baagbála amɛhe mai kɛ awerɛho, ni amɛbaana gbɔmɔ Bi lɛ akɛ eeba yɛ ŋwɛi atatui lɛ anɔ kɛ hewalɛ kɛ anunyam kpele. Ni [Yesu baatsu] ebɔfoi lɛ kɛ tɛtɛrɛmantɛrɛ gbɛɛmɔ ni naa wa, ni amɛbaabua ehalamɔbii lɛ anaa kɛbaajɛ kɔɔyɔi ejwɛ lɛ anɔ, kɛjɛ ŋwɛi naagbeehe kome kɛyashi naagbeehe kroko.” (Mat. 24:29-31) Kɛ́ amanehulu kpeteŋkpele lɛ klɛŋklɛŋ fã lɛ ba naagbee lɛ, Yesu baabua ‘ehalamɔbii lɛ,’ ni ji Kristofoi ni afɔ amɛ mu ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ lolo lɛ anaa kɛya ŋwɛi. Ebaafee nakai dani Harmagedon ta lɛ aje shishi. No hewɔ lɛ, mɛi 144,000 lɛ fɛɛ baafata Yesu he ni amɛwu amɛshi shikpɔŋ nɔ maŋtsɛmɛi lɛ ni amɛye amɛnɔ kunim. (Kpo. 17:12-14) Kaimɔ ni abaaye ni no sɛɛ lɛ Yesu ‘baaba’ ebabua ehalamɔbii lɛ anaa kɛya ŋwɛi lɛ baafee naagbee Kaimɔ ni abaaye.
16. Mɛni hewɔ otswa ofai shi akɛ obaaba afi nɛɛ Kaimɔ lɛ?
16 Tswaa ofai shi akɛ, yɛ March 31, 2018 lɛ, obaaya Kaimɔ lɛ, ejaakɛ kɛ́ otee lɛ, obaaná he sɛɛ. Kpa Yehowa fai ni eye ebua bo ni oya nɔ ofee nibii ni baahã ekomefeemɔ ahi ewebii lɛ ateŋ. (Kanemɔ Lala 133:1.) Ekome ni wɔfeɔ kɛyeɔ Kaimɔ lɛ yɛ fɛo waa. Wɔsɛɛ lɛ, wɔbaaya Kaimɔ lɛ nɔ ni ji naagbee nɔ. Shi kɛyashi nakai be lɛ baashɛ lɛ, nyɛhãa wɔbɔa mɔdɛŋ fɛɛ ni wɔbaanyɛ ni wɔya Kaimɔ lɛ daa afi kɛtsɔɔ akɛ wɔhiɛ sɔɔ ekomefeemɔ ni yɔɔ wɔteŋ lɛ.